{"guid": "fbbf4cde-7602-4629-a7a5-b80d2986dbc7:69b3535a-0fe1-49d2-9db6-0dc835941c47", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "spisova_znacka": "7Co/366/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/366/2017 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Co/366/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "identifikacne_cislo": "1616203300", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Milan Švaňa", "sudca_id": 907, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milan-svana-907", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69b3535a-0fe1-49d2-9db6-0dc835941c47", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/366/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616203300
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina proti žalovanému: D. Š., M.. XX.X.XXXX,
Q. G. Y., G. L. o zaplatenie 392,29 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 14.8.2017, č.k. 4C/74/2016-29, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na  náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
392,29 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil  § 497, § 499, § 708 ods. 1, § 710 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobca si
uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania bežného účtu s tým, že v konaní
nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy medzi sporovými stranami, na základe ktorej viedol
žalobca pre žalovaného  bežný účet, pričom prečerpanie finančných prostriedkov na účte vyplýva z
predložených výpisov z účtu. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca odstúpil od zmluvy
a zosplatnil pohľadávku z nepovoleného prečerpania ku dňu 30.4.2013, ku ktorému evidoval pohľadávku
v sume 392,29 eur. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie úroku v sadzbe 28% ročne zo zosplatnenej
istiny vyvodil, že dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa
oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením
dlhu oproti výške úveru. Dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ nemohol oprávnene požadovať od
žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko po vyhlásení celého
úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania.
Konštatoval, že uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie
finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti a na uvedenom nič nemení ani
dohoda účastníkov, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Žalobcovi preto priznal
nárok na zaplatenie sumy 392,29 eur, ktorá predstavuje zosplatnenú istinu a vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej



len „C.s.p.“) a vychádzajúc len z uplatnenej istiny priznal žalobcovi plnú náhradu účelne vynaložených
trov konania.

3. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na komentár k § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru
a vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t.j. dobu,
počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne. Uviedol, že pri omeškaní s
vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania,
pričom úprava úroku z omeškania ako aj úroku z úveru je podporná, preto je rozhodujúce, ako sa
strany dohodli v zmluve. Upriamil pozornosť na znenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého
vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných
prostriedkov a uvedené potvrdzuje aj ust. § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Odkázal na rozhodovaciu prax, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 31.1.2017, sp.zn. 11Co/12/2017. S poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka, obsahom
záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať
s úrokmi z omeškania, nakoľko úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré
je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na
úrok z úveru neovplyvňuje. Vo vzťahu k aplikácii § 506 Obchodného zákonníka uviedol, že uvedené
ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia od zmluvy veriteľom pri omeškaní dlžníka, ktoré
môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Konštatoval, že toto odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc,
rovnako nespôsobuje zánik povinnosti dlžníka vrátiť dlžnú sumu s úrokmi. V tejto súvislosti poukázal
na právny záver vyjadrený Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí č.k. 33 Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014.
Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané  dôvodne.

6. Odvolací súd,   prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa  procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme  dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
392,29 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 392,29 eur od 1.5.2013 do zaplatenia. Žalobný
nárok odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 23.2.2011 zmluvu, na základe ktorej zriadil a viedol
žalovanému účet. V dôsledku nepovoleného debetu vo výške žalovanej istiny uzatvoril účet žalovaného.
Istinu úročil v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami vo výške 28% ročne.

9. Odvolací súd ako prvoradé  konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie   postupoval v
konaní a pri rozhodovaní  aj s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd  po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

13. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi
požadovaný nárok na zaplatenie úroku vo výške 28%, postupoval správne. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie o nutnosti posudzovať daný prípad jednak podľa ustanovení vzťahujúcich
sa na zmluvu o úvere a tiež z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Je zrejmé, že pri danom nároku žalobcu,
ktorým je nepovolené prečerpanie na bežnom účte, je potrebné aplikovať ustanovenia týkajúce sa
zmluvy o úvere, s tým, že istinou úveru je debetná čiastka vzniknutá na bežnom účte žalovaného
a uzatvorením bežného účtu a presunutím zostatku na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu došlo
k zosplatneniu úveru. Je zároveň nesporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným má charakter
spotrebiteľskej zmluvy.

20. Za daného skutkového stavu potom možno konštatovať, že riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu
peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere, pričom z ekonomického pohľadu ide
v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať,
pretože nebola v jeho dispozícií a na strane dlžníka ide o  cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané
finančné prostriedky, ktoré mohol používať, s tým, že povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a
prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník
poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo
vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru



dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu
odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné
právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať
od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s
ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Hoci vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu
a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo
svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých
peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia
dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania a prípadne iné sankcie, vznikla
by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal
naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia
celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto
následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

21. Vo vzťahu k prezentovanému záveru odvolací súd poukazuje na  nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.9.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98 uviedol, že nie je možné priznať
úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Hoci rozhodovacia prax  súdov v tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru
prezentovanému  v označenom rozhodnutí, ktorý korešponduje so záverom prezentovaným súdom prvej
inštancie  v napadnutom rozhodnutí a jeho záver považuje  za logický, nakoľko v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,  a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy.

22. Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na  úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 497, § 502 ods.1, § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka upravujúcich predmet zmluvy o úvere, povinnosť dlžníka platiť z poskytnutých peňažných
prostriedkov úroky v dojednanej výške a dobu, za ktorú je dlžník povinný platiť úroky.  Podľa  v
poradí posledného citovaného zákonného  ustanovenia  je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť
záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie
sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo
zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy  žalovaný ( dlžník )  dlžný úver nesplatil. Skutočnosť, že
Ústavný súd SR  sa podrobne nezaoberal meritom veci, nijako neznižuje význam jeho záveru o ústavnej
udržateľnosti posudzovaných rozhodnutí všeobecných súdov.

23. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na iné rozhodnutia odvolacích súdov, podľa ktorých
má veriteľ  v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky z úveru,
pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru,  odvolací
súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú  v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Odvolací súd v tejto súvislosti  dáva do pozornosti,
že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na svojom rokovaní dňa 1.3.2019 v zmysle
§ 17 ods. 3 písm. a) zákona č.  757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo
práve vzhľadom na výkladové rozdiely v  právoplatných rozhodnutiach senátov 3 Co, 4 Co, 5Co, 6Co,
7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského
úveru Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého  „ v prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný
úrok  odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných
úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne  už právo   na dohodnutý   úrok   z
úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo   k dvojnásobnému    zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“



24. Odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o   uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi  úrok  vo výške  28% ročne zo sumy 392,29 eur od 1.5.2013  do zaplatenia ( t.j. za
obdobie po zosplatnení úveru ).

25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu nepriznal úspešnému žalovanému zohľadňujúc
skutočnosť, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie     a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/74/2016", "guid": "58154914-c63e-4cfd-80d7-e6567b587c36:64374727-853f-498b-bdb7-834ae080dc4e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "951f98d4-6fc6-4b5e-9d22-ab2864119f53:b5bd7f90-3040-4f6d-9270-9a5718f07f3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/12/2017 z 13. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-13", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1"}], "citovane_v": [{"guid": "fbbf4cde-7602-4629-a7a5-b80d2986dbc7:ab909201-1c4f-4819-92bf-dcdef96e88da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1", "spisova_znacka": "7Co/366/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/366/2017 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1616203300.1"}]}