Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/171/2017 z 25. 6. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2019, sp. zn. 15Co/171/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1614212317.1 Krajský súd Bratislava | 15Co/171/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1614212317.1 | 2019-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Ostatné, Zmluvy Citované ustanovenia: § 506 ObZ, ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e30d02b8-c9a3-4531-b31d-07cef77de0c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1614212317.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/171/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1614212317.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania, Bratislava, Lamačská cesta č. 8, IČO: 31 749 542, zastúpený spoločnosťou: GARAJ & Partners
s.r.o., Bratislava, Jozefská č. 3, IČO: 35 951 125, za ktorú koná JUDr. Marian Garaj, proti žalovanému:
K. D. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom K., N. D. č. XXXX/XX, o zaplatenie sumy XX.XXX,XX € s
príslušenstvom a zmluvnej pokuty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo
dňa 29. marca 2017, č.k. 7 C 266/2016-112, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 29. marca 2017, č.k. 7 C 266/2016-112,
- vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu 481,38 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku p o t v r d z u j e ;
- vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému priznanú sumu zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach
po 150,-- € počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, m e n í tak, že žalovaný je
p o v i n n ý svoju povinnosť splniť do troch dní po právoplatnosti rozsudku;
- vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 29.3.2017, č.k. 7 C 266/2016-112, I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume XX.XXX,XX € spolu so zmluvným úrokom v sume
XXX,XX €, s úrokom z omeškania v sume XXX,XX €, s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014 do 6.2.2015 v sume XX,XX €, s úrokom z omeškania vo
výške X,XX % ročne zo sumy 12.219,32 € od 7.2.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume X.XXX,XX
€; II. povolil žalovanému priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po XXX,-- €
vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok, s
tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatný celý dlh;
III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; IV. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 94 %, o
ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí; V. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume XXX,-- € podľa priloženého platobného predpisu v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 20.11.2014, ktorou
sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014 do zaplatenia, náhrady trov konania, na tom skutkovom
základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru v sume XX.XXX,XX € (XXX.XXX,--
Sk) s dobou splatnosti 23 rokov. Poskytnutý úver mal žalovaný splatiť pri základnej úrokovej sadzbe



vo výške 3,6 % formou mesačných splátok po XXX,XX € (X.XXX,-- Sk) vždy do 15. kalendárneho dňa
mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Žalovaný bol však v omeškaní so zaplatením mesačných
splátok poskytnutého úveru, preto žalobca vyzval žalovaného na úhradu zameškaných splátok, na čo
však žalovaný nereagoval. Podaním doručeným súdu dňa 9.3.2015 žalobca rozšíril žalobu a domáha
sa zaplatenia istiny v sume XX.XXX,XX €, zmluvného úroku v sume XXX,XX €, vyčísleného úroku z
omeškania v sume XXX,XX €, zmluvnej pokuty v sume X.XXX,XX €, úroku z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014 do 7.1.2015, t.j. v sume XX,XX €, úroku z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy XX.XXX,XX € od 8.1.2015 do zaplatenia, náhrady trov konania. Žalobca
odstúpil od predmetnej zmluvy listom zo dňa 22.12.2014 v súlade s čl. VIII. bod 8.4 zmluvy, čím sa stal
celý dlh žalovaného splatným. Zmluvnú pokutu si uplatnil podľa čl. VIII. bod 8.5 ako 10 % z celej dlžnej
sumy. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 23.8.2016 žalobca naďalej sa domáha zaplatenia istiny v
sume XX.XXX,XX €, zmluvného úroku v sume XXX,XX €, vyčísleného úroku z omeškania v
sume XXX,XX €, zmluvnej pokuty v sume X.XXX,XX €, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014 do 6.2.2015 v sume XX,XX €, úroku z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy XX.XXX,XX € od 7.2.2015 do zaplatenia, zmluvného úroku vo výške 3,6 % ročne zo
sumy nesplatenej istiny XX.XXX,XX € od 6.2.2015 do zaplatenia a nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume XXX,XX €. Podľa názoru žalobcu žalovaný je i po odstúpení od zmluvy
povinný platiť zmluvné úroky, ako aj úroky z omeškania. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky predstavujú sumu XXX,XX € podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby - výzva na úhradu zo dňa 27.6.2014 v sume XXX,XX
€ (úkon právnej služby v sume XX,XX €, režijný paušál X,XX € + DPH v sume XX,XX €), odstúpenie od
zmluvy zo dňa 22.12.2014 v sume XXX,XX € (úkon právnej služby v sume XXX,XX €, režijný
paušál 8,04 € + DPH v sume XX,XX €). Ku zmene žaloby došlo so súhlasom súdu.

2.1. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako z vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Žalobca (veriteľ) je štátny účelový fond, právnická osoba zriadená osobitným
zákonom a súčasne finančná inštitúcia slúžiaca na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva
podľa osobitného predpisu. So žalovaným (dlžníkom) podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania dňa 15.12.2000 uzatvoril zmluvu č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory vo
forme úveru, na základe ktorej žalovanému poskytol podporu vo forme úveru v sume XX.XXX,XX €
(XXX.XXX,-- Sk) s dobou splatnosti 23 rokov za účelom prestavby rodinného domu, resp. financovanie
prestavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky špecifikovanej v čl. I. zmluvy. Poskytnutý úver
mal žalovaný splatiť pri základnej úrokovej sadzbe vo výške 3,6 % ročne formou mesačných splátok po
XXX,XX € (X.XXX,-- Sk) vždy do 15. kalendárneho dňa mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá
splátka sa zmysle čl. IV. bod 4.4 zmluvy stala splatnou 3 mesiace po uzatvorení zmluvy (v marci
2001). Žalovaný spočiatku úver riadne splácal, pričom v roku 2006 sa prvý krát dostal do omeškania s
dlžnou splátkou. Od roku 2009 platil splátky úveru nepravidelne v rôznej výške a v roku 2014 prestal úver
splácať úplne. Uhradil 140 splátok ku dňu 11.12.2014, ktorými bola splatená istina v sume X.XXX,XX
€, zmluvné úroky v sume X.XXX,XX €, pričom k tomuto dňu predstavovala nesplatená istina sumu
XX.XXX,XX €. Žalobca vyzval výzvou na úhradu zo dňa 27.6.2014 žalovaného na úhradu zameškaných
splátok v sume X.XXX,XX €. Následne listom zo dňa 22.12.2014 žalobca žalovanému oznámil, že ku
dňu 12.12.2014 je v omeškaní s úhradou 24 splátok v sume X.XXX,XX €, na základe čoho odstúpil od
úverovej zmluvy v zmysle čl. VIII. bod 8.4 zmluvy, vyzval žalovaného na úhradu nesplatenej istiny v sume
XX.XXX,XX €, nesplatených zmluvných úrokov v sume XXX,XX €, nesplatených úrokov z omeškania v
sume XXX,XX €, všetko v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Žalovanému bolo odstúpenie od úverovej
zmluvy doručené dňa 7.1.2015. Dlžná suma ku dňu 12.12.2014 predstavuje sumu X.XXX,XX € ako
24 omeškaných splátok, zosplatnená istina ku dňu 12.12.2014 predstavuje sumu XX.XXX,XX €. Suma
XXX,XX € predstavuje zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne z istiny XX.XXX,XX € za 762 omeškaných dní
a suma XXX,XX € je vyčíslený úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy omeškaných splátok X,XXX,XX
€ za 268 omeškaných dní. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle čl. VIII. bod 8.5 zmluvy ako 10
% zo sumy 13.150,87 € (istina XX.XXX,XX € a suma vyčíslených úrokov z úveru XXX,XX €), teda v
sume X.XXX,XX €.
2.2. Nadväzne na ustanovenie § 12 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 3 zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde
rozvoja bývania v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 497, § 506 Obchodného zákonníka, §
544 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10c ods. l, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., súd prvej inštancie dôvodil, v zhode so žalobcom, že v danom prípade nejde o
zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa ako subjektu spotrebiteľských
právnych vzťahov [žalobca o.i. najmä nie je subjektom, ktorý cielene vytvára zisk, resp. ktorý by bol



oprávnený svoje zdroje (zisk) vyplácať svojmu vedeniu, resp. zamestnancom, teda u žalobcu absentuje
hlavný účel podnikateľskej a obchodnej činnosti], a tiež úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom
žalovanému ako dlžníkovi napĺňa pojmové znaky úveru, ktorý nie je v zmysle ustanovenia § 1 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom, žalobcu nie je možné
subsumovať pod pojem dodávateľa tak, ako to má na mysli ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný nároky žalobcu po vecnej ani po právnej stránke nesporoval, preto žalobcom
predložené skutkové tvrdenia súd považoval za nesporné.
2.3. Žalobca popri istine uplatnil aj úroky z omeškania formou 1/ vyčísleného úroku z omeškania
vo výške 8,05 % ročne z dlžných splátok (X.XXX,XX €) do odstúpenia od zmluvy v sume XXX,XX €, 2/
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014 do 6.2.2015
v sume XX,XX €, 3/ úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo zosplatnenej istiny úveru v sume
XX.XXX,XX € od 7.2.2015 do zaplatenia. V konaní zostalo nepochybné, že žalovaný je v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, preto mu súd priznal úroky z omeškania podľa vyčíslenia. Pri určení výšky
úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
12.1.2015 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na
plnenie zosplatneného úveru) predstavovala 0,05 % ročne (0,05 % + 8 % = 8,05 %), žalobcovi tak vzniklo
právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobca si riadne vyčíslil úrok z omeškania z
dlžných splátok tak, ako to vyplýva z histórie pohybov na účte a výpisu z úverového účtu, a to
odo dňa ich splatnosti do odstúpenia od zmluvy, teda za 268 dní omeškania v celkovej sume XXX,XX €.
Žalobca ďalej riadne vyčíslil úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 6.11.2014
do 6.2.2015 v sume XX,XX €, keďže aj v tomto období bol žalovaný v omeškaní so zaplatením
sumy X.XXX,XX €. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zosplatneného úveru v lehote 5 dní od
obdržania výzvy žalovaným (dňa 7.1.2015), teda do 12.1.2015. Úrok z omeškania zo zosplatnenej istiny
úveru prisúdil súd žalobcovi od žiadaného dňa 7.2.2015 do zaplatenia. Zaplatenie dlhu žalovaným v
splátkach súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 232 C.s.p. dôvodiac, že žalovaný nie je schopný
zaplatiť celú dlžnú sumu naraz. Dodal zároveň, že porušením tejto povinnosti stratí výhodu splátok, a
tým sa stane splatný celý dlh.
2.3.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného kontinuálneho zmluvného
úroku vo výške 3,6 % ročne zo zosplatnenej istiny od 6.2.2015 do zaplatenia. Zostalo nepochybné,
že strany sporu si dojednali zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne. Žalobca však v zmysle zmluvných
dojednaní zosplatnil celý úver. Vychádzal pritom z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.9.2012, sp.zn. IV.ÚS 476/2012, v ktorom „ústavný súd odobril“ názor odvolacieho
a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4 Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania; konštatoval, že by namietané
rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. žeby popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu.
2.3.2. Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XXX,XX € rovnajúcej
sa nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky s odkazom na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by mu uvedené náklady v uplatnenej sume skutočne
vznikli, resp. že takéto náklady na uplatnenie práva žalobca skutočne vynaložil.
2.4. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2,
§ 262 ods. l C.s.p. a vypočítal čistý úspech žalobcu vo výške 94 % (97 % - 3 %). Žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy spolu XX.XXX,XX € (istina, zmluvná pokuta, vyčíslený úrok a úrok z omeškania,
príslušenstvo), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy XX.XXX,XX € (istina, zmluvná pokuta,
vyčíslený úrok a úrok z omeškania) čomu sa rovná 97 %, neúspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy XXX,XX € (3 %).
2.5. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume XXX,-- € súd
odôvodnil položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch (6 % zo sumy XX.XXX,XX € ako istina a zmluvná pokuta), keďže
žalobca je od platenia súdneho poplatku oslobodený a žalobe bolo vyhovené (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 2
zákona písm. a/ č. 71/1992 Zb.).

3. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch v poradí druhý, tretí, štvrtý [ktorým súd povolil žalovanému splniť
povinnosť v splátkach po XXX,-- € mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou
rozsudku pod stratou výhody splátok; ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (v časti týkajúcej sa
zaplatenia zmluvného úroku vo výške 3,6 % ročne zo sumy XX.XXX,XX € od 6.2.2015 do zaplatenia;



nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume XXX,XX €); vo výroku o trovách konania] podal
včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
3.1. V súvislosti s prevzatím veci si uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume XXX,XX € (za výzvu na úhradu dlhu v sume XXX,XX €, za odstúpenie od
zmluvy o úvere v sume XXX,XX €). V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie §
121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyhlášku č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo
17/2010 a z neho osobitne „Na účely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu
je rozhodujúci moment vykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, keď
advokát začal poskytovať právne služby.“; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M
Obdo 2/2010 (ktoré súčasne predložil) a z neho osobitne „V zmysle § 121 Občianskeho zákonníka sú
náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvom. Ak teda žalobca využil na vymoženie
svojej pohľadávky od žalovaného, ktorý bol v omeškaní s platením svojho splatného záväzku, právne
služby advokáta, zaplatená odmena advokátovi za takúto pomoc nepochybne predstavuje náklady
spojené s uplatnením takejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka je nárokom hmotno-právnym. V danej veci preto nemožno odmenu
zaplatenú za poskytnutie právnej pomoci advokátovi považovať za trovy súdneho konania tak, ako
to predpokladá ustanovenie § 137 O.s.p. Charakter nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 O.s.p. má aj odmena za poskytnutú právnu pomoc zaplatená pred uplatnením
samotnej pohľadávky na súde.“....„Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté
v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady,
ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia
byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania.“... „Uvedený záver vyplýva aj z článku 3 bod 1 písm. e) Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných
transakciách, podľa ktorého, okrem prípadov, keď dlžník nie je zodpovedný za omeškanie, veriteľ
je oprávnený od dlžníka požadovať primeranú náhradu všetkých svojich opodstatnených nákladov
na vymáhanie vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania. Tieto náklady na vymáhanie musia
zodpovedať princípom transparentnosti a proporcionality, pokiaľ ide o daný dlh.“ Odvolateľ ďalej dôvodil,
že preukázal vznik nákladov spojených s uplatnením predmetnej pohľadávky, vykonal len také úkony,
ktoré boli nevyhnutné na účelné uplatnenie a bránenie práva žalobcu s poukazom na zmluvu (bod 8.4),
zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu (napr. § 4 ods. l písm. a/).
3.2. Pred odstúpením od zmluvy zaslal žalovanému výzvu na plnenie, kde ho upozornil o omeškaní
s úhradou, upozornil ho, že v prípade neuhradenia omeškanej sumy v stanovenej lehote môže sa
dlh navýšiť o ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Od zmluvy odstúpil podaním zo dňa
22.12.2014, ktoré žalovaný prevzal dňa 7.1.2015. Odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka
má účinky ex nunc, teda že zánik zmluvy nastáva k dobe účinnosti odstúpenia od zmluvy. Vtedy zanikajú
práva vyplývajúce priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy.
Požiadavka vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy nezaniká a nezanikne ani
zabezpečenie tejto pohľadávky, nezanikla zmluva, ale len niektoré povinnosti zo záväzkového vzťahu.
Dôvodí, že ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka je lex specialis k všeobecným ustanoveniam
Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy, dôvodne si uplatňuje okrem úroku z omeškania
aj zmluvy úrok vyplývajúci z čl. IV. zmluvy o úvere. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva
oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úrok z nevrátenej
časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere a trvá, resp. pokračuje, aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od
zmluvy. Z daného vyvodil, že v prípade odstúpenia od zmluvy mu patria úroky až do zaplatenia dlžnej
sumy a nielen kapitalizované úroky ku dňu odstúpenia od zmluvy. Žalovaný má totiž naďalej v držbe
jeho peňažné prostriedky, môže s nimi disponovať až do ich vrátenia. Citované zákonné ustanovenie
požaduje po odstúpení od zmluvy vrátiť nielen dlžnú sumu, ale aj úroky ako cenu poskytnutých peňazí.
Preto je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník
naďalej platil úroky z úveru, aj úroky z omeškania, ktoré sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné (§
369 ods. l Obchodného zákonníka). V opačnom prípade by sa ako veriteľ dostal do horšieho postavenia
ako dlžník. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 9.2.2010,
sp.zn. 33 Cdo 113/2008. Podľa rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 43 Cob
239/2015 „Pri odstúpení veriteľa od zmluvy z dôvodu omeškania dlžníka s vrátením splátok má veriteľ
právo žiadať vrátenie dlžnej sumy aj s úrokmi. Povinnosť platiť úroky z nevrátenej časti úveru vyplýva zo



zmluvy o úvere, a trvá, teda pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Ako na to poukázal
aj žalobca v podanom odvolaní, opačným výkladom, teda, že po odstúpení veriteľa od zmluvy nemá
tento právo na úroky z úveru z nesplatenej časti úveru by sa postavenie dlžníka porušením povinnosti
z jeho strany fakticky zlepšilo, keby nebol povinný uhrádzať spolu s nesplateným zostatkom úveru aj
úroky z úveru. Úroky z úveru predstavujú cenu, za ktorú veriteľ úver dlžníkovi poskytol, a pokiaľ dlžník
tento úver nevráti, má veriteľ právo aj na úroky z veru tak, ako to bolo dohodnuté. Toto právo vyplýva
veriteľovi priamo zo zákona, z cit. úpravy § 506 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na to, že v čl. VII.
bod 6 úverovej zmluvy uzavretej v tomto prípade bolo výslovne dohodnuté, že odstúpením od zmluvy
nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“ Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/1998 „Zmluvou o úvere sa dlžník
zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku
dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky
z omeškania. Keďže úroky z úveru sú súčasťou peňažného záväzku, s omeškaním s úhradou týchto
úrokov vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (nejde teda o tzv. úroky z úrokov, teda nejde o
úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo prípustné nie je).“
3.3. Odvolateľ nesúhlasí ani s poskytnutou možnosťou žalovanému splácať dlh v splátkach po XXX,-- €
mesačne. Prieči sa to ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Súd by mal vziať do úvahy, že výška určených
splátok má byť primeraná, aby dlh s príslušenstvom bol splatený najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozsudku aj napriek autoritatívnemu výroku o tom, že omeškanie s uhradením jednej
splátky má za následok zročnosť celého dlhu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp.zn. 10 Co 16/2012. Podľa rozhodnutia súdu napadnutým rozsudkom by len istina bez
príslušenstva bola uhradená za viac ako 81 mesiacov. Súd tiež pochybil, keď vychádzal iba z tvrdení
žalovaného, bez preukázania týchto tvrdení. Dôvodil čl. 2 ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015
Z.z. (Civilný sporový poriadok).
3.4. Má za to, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom po pripustení zmeny
žaloby je dôvodný v celom rozsahu, a tak mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Nesúhlasí preto s čiastočným úspechom v konaní vyčísleným súdom vo výške 94 %. V tejto súvislosti
zdôraznil ustanovenie § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.5.2012, sp.zn. 3M Cdo 17/2010, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.5.2012, sp.zn. I. ÚS 119/2012, zo dňa 31.7.2008, sp.zn.
IV. ÚS 147/08, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.2.2011, sp.zn. 5M Cdo
7/2010, 5M Cdo 18/2010, sp.zn. 7 Cdo 129/2011. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu
zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne zo sumy XX.XXX,XX € od 6.2.2015 do zaplatenia, ďalej náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške XXX,XX €, prizná mu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré
súčasne vyčíslil.

4.1. Podaním zo dňa 8.6.2017 žalobca predložil súdu rozsudky Okresného súdu Liptovský Mikuláš
zo dňa 28.3.2017, sp.zn. 5 C 9/2015, Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.4.2017, sp.zn. 8 Csp
132/2016, v ktorých sa ako žalobca domáhal nárokov obdobných ako v predmetnej právnej veci. Z nich
vyplýva, že zmluva o poskytnutí podpory nie je spotrebiteľskou zmluvou; nie je typovou ani formulárovou
zmluvou z dôvodu, že jej náležitosti vymedzuje zákon; vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený
zmluvou o poskytnutí podpory je obchodnoprávnym vzťahom; odstúpením od zmluvy o poskytnutí
podpory nezaniká nárok žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov; výška zmluvnej pokuty dohodnutá
v zmluve o poskytnutí podpory je primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej
povinnosti; žalobca nevystupuje ako dodávateľ v zmysle Občianskeho zákonníka a ani nekoná v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť v zmysle jeho
odvolacieho návrhu.
4.2. Podaním zo dňa 17.10.2017 žalobca súdu oznámil, že dňa 7.9.2017 bola schválená novela zákona
č. 150/2013 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania; túto spolu s dôvodovou správou súčasne predložil.
V nej zákonodarca explicitne vyložil ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských
úveroch v tom zmysle, že úver poskytovaný žalobcom nie je spotrebiteľským úverom podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch a zmluva o poskytnutí podpory uzatváraná medzi žalobcom a žalovanými nie
je spotrebiteľskou zmluvou. Zdôraznil tiež rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 6
C 258/2015; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.3.2012, sp.zn. 5
Cdo 120/2010, z ktorého je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky viackrát judikoval, že zmluva
o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je absolútnym obchodom, zmluvou o



úvere, a preto aplikáciu Obchodného zákonníka nemožno vylúčiť. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnúť
v zmysle jeho odvolacieho návrhu.
4.3. Podaním zo dňa 14.6.2019 žalobca súdu dôvodil, že v aplikačnej praxi súdov dochádza k
rozdielnemu a nejednotnému výkladu, či žalobca ako osobitný subjekt zriadený zákonom poskytujúci
podporu vo forme úveru v oblasti bytovej politiky má postavenie dodávateľa (napr. uznesenie Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.8.2015, sp.zn. 6 Co 204/2015, rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.4.2016, sp.zn. 7 Co 1/2016, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo
dňa 4.5.2017, sp.zn. 9 Co 352/2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.3.2015, sp.zn. 11
Co 359/2014; v nich súd vyslovil, že žalovaná strana v spore vystupuje ako spotrebiteľ a žalobca ako
dodávateľ). Opačný právny názor, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorená medzi
žalobcom ako štátnym účelovým fondom a žalovaným nemajú spotrebiteľský charakter, je vyslovený
napr. v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2017, sp.zn. 9 Co 61/2016, rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 29.6.2017, sp.zn. 19 Co 128/2016, v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa
26.1.2017, sp.zn. 9 Co 277/2016. Predmetnú diskrepanciu a nejednotnosť v rozhodovacej praxi súdov
odstraňuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2019, sp.zn. 4 Cdo 106/2018,
ktoré súčasne pripojil. Z neho vyplýva, že spor medzi žalobcom a žalovanými nie je spotrebiteľskej
povahy v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka; zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru
nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. l Občianskeho zákonníka; žalobca nevystupuje
v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho činnosť nemá atribúty
podnikateľskej činnosti.
4.4. Podaním zo dňa 3.6.2019 žalobca súdu oznámil skutočnosť, že žalovaný splátky XXX,-- € mesačne
nerealizuje; poslednú splátku žalovaného eviduje dňa 30.8.2013.

5. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods.
l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016),
ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.)], na jej prejednanie nariadil pojednávanie (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné sčasti.
7. Predmetom vecného a právneho prieskumu odvolacieho súdu bol na základe včas žalobcom
podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch v poradí druhý, tretí, štvrtý [ktorým
súd povolil žalovanému splniť povinnosť v splátkach po 150,-- € mesačne vždy do 20. dňa každého
mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok; ktorým v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvného úroku vo výške 3,6 % ročne zo sumy
XX.XXX,XX € od 6.2.2015 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume XXX,XX
€); vo výroku o trovách konania]. V konaní nebolo sporné už pred súdom prvej inštancie, a aj v odvolacom
konaní, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou zo dňa 15.12.2000, č. XXX/XXXX/
XXXX, o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretou podľa zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov nie je spotrebiteľský vzťah. Ide o vzťah založený
úverovou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Napriek tomu žalobca
niekoľkokrát aj v odvolacom konaní zdôrazňoval, že nejde o vzťah spotrebiteľský; odvolací súd vyvodil,
že tým zdôrazňoval nutnosť na predmetný zmluvný vzťah aplikovať Obchodný zákonník a osobitne jeho
ustanovenie § 506. Výrok v poradí prvý napadnutého rozsudku je právoplatný a vykonateľný, keďže
proti nemu odvolanie podané nebolo a svojou podstatou je výrokom, od ktorého sa odvíjajú ostatné
výroky rozsudku, aj odvolaním napadnuté. Rovnako je právoplatný a vykonateľný výrok v poradí piaty,
o poplatkovej povinnosti žalovaného, keďže ani proti nemu odvolanie podané nebolo.

8.1. Odvolanie žalobcu proti rozsudku vo výroku v poradí druhý, ktorým súd dovolil žalovanému
splniť si celú povinnosť v splátkach po XXX,-- € mesačne vždy do 20. dňa každého mesiaca počnúc
právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok, je dôvodné. Súd prvej inštancie pochybil, keď
dovolil žalovanému splniť si povinnosť v mesačných splátkach po XXX,-- € počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Zákonodarca síce dovoľuje súdu žalovanému povoliť splátky, avšak (len) za predpokladu, že
je preto vážny dôvod a ten je preukázaný. V predmetnej právnej veci súd vychádzal len z, všeobecného,
tvrdenia žalovaného, že nie je schopný dlžnú sumu, priznanú žalobcovi výrokom v poradí prvým
rozsudku, ktorú absolútne nerozporoval, zaplatiť naraz. Pre takéto tvrdenie ale žalovaný neuviedol
žiadne relevantné dôvody, tým viac ich nepreukázal. Ani len netvrdil, že za svoje omeškanie nie
je zodpovedný. V neprospech žalovaného svedčí aj jeho chovanie spočívajúce v hrubom porušení



zmluvných podmienok spočívajúcich v dlhodobom nesplácaní úveru, tiež skutočnosť, že sám si ani
nepamätá, kedy žalobcovi poskytol poslednú splátku; žalobca eviduje od žalovaného poslednú splátku
dňa 30.8.2013. Takéto chovanie žalovaného, porušenie povinností dlžníka splniť svoj dlh riadne a včas,
nemožno preto zohľadniť v jeho prospech a aj pre nasledujúce obdobie mu poskytnúť rovnakú možnosť
splniť dlh v splátkach, ktorú možnosť už ale dlhú dobu bezdôvodne nevyužíva.
8.2. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku v poradí druhom zmenil a žalovanému
uložil povinnosť svoju povinnosť uloženú mu rozsudkom súdu prvej inštancie splniť do troch dní po
právoplatnosti rozsudku (§ 388, § 232 ods. 3 C.s.p.).

9.1. Odvolanie žalobcu je rovnako dôvodné vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol v
časti týkajúcej sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume XXX,XX €. Súd prvej inštancie v
tejto časti len dôvodil, že žalobca nepreukázal, že by mu uvedené náklady v uplatnenej sume skutočne
vznikli, resp. že takéto náklady na uplatnenie práva žalobca skutočne vynaložil. Opak je pravdou. Zo
spisu nepochybne vyplýva, že žalobca žiada zaplatiť náhradu vynaložených nákladov na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré nemožno subsumovať pod úkony, ktoré
upravuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (č.l. 48 a nasl. spisu). 1/ Uplatňuje náklady v sume XXX,XX € za výzvu na úhradu zo dňa
27.6.2014 (č.l. 16 spisu) do 7 dní od doručenia výzvy, keď v tom čase bol dlh žalovaného v sume
X.XXX,XX € (ich výšku vyrátal obdobným, a najbližším, spôsobom ako trovy právneho zastúpenia a síce
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v nadväznosti na podobný úkon; 1 úkon právnej služby v sume XX,XX
€, jeden krát paušálna suma náhrad X,XX €, 20 % DPH v sume XX,XX €). 2/ Uplatňuje tiež náklady
v sume XXX,XX € za odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.12.2014 (č.l. 22 spisu), keď v tom čase bol dlh
žalovaného v sume XX.XXX,XX € (výšku nákladov opätovne vyrátal obdobným a najbližším spôsobom
ako trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v nadväznosti na podobný úkon; 1 úkon
právnej služby v sume XXX,XX €, jeden krát paušálna suma náhrad X,XX €, 20 % DPH v sume XX,XX
€). Náklady na uplatnenie pohľadávky nepredstavujú trovy právneho zastúpenia, sú hmotnoprávnym
nárokom strany sporu (v predmetnej veci žalobcu) v súvislosti s uplatnením si pohľadávky (§ 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Žalobca vznik nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume XXX,XX
€, ich existenciu a samotnú výšku preukázal.
9.2. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku v poradí treťom a v jeho časti týkajúcej
sa zamietnutia žaloby na zaplatenie sumy XXX,XX € zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náklady spojené s uplatnením si pohľadávky v sume XXX,XX € do troch dní po právoplatnosti
rozsudku (§ 388, § 232 ods. 3 C.s.p.).

10. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa úrokov
z úveru za čas od odstúpenia od zmluvy do zaplatenia [kontinuálny zmluvný úrok vo výške 3,6 % ročne
zo zosplatnenej istiny (podľa tvrdenia a vyčíslenia žalobcu od 6.2.2015 do zaplatenia)].
10.1. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný. V konaní zostalo
nepochybné, že strany sporu si v zmluve dojednali úrok vo výške 3,6 % ročne počas doby splatnosti
úveru 23 rokov (čl. II. zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru). Žalobca odstúpil od zmluvy v súlade
s čl. XIII. bod 8.4. zmluvy a zosplatnil celý úver. Znamená to, že sa tým podstatným spôsobom zmenili
podmienky splácania úveru, čo má za následok, že dovtedy nesplatenú časť je žalovaný povinný zaplatiť
už nie v splátkach, ale naraz spolu s dohodnutými úrokmi z úveru z nesplatenej časti úveru. Žalobca
podaním zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 7.1.2015 (č.l. 22, 23 spisu), odstúpil
od úverovej zmluvy s tým, že sa celý dlh stáva splatným (XX.XXX,XX € nesplatená istina, XXX,XX € ako
nesplatený úrok, XXX,XX € ako úrok z omeškania). Vyzval ho súčasne, aby v lehote 5 dní od doručenia
výzvy svoju povinnosť splnil; rovnako v uvedenej lehote aby uhradil vzniknuté trovy právneho zastúpenia
žalobcu. Svoju povinnosť tak mal žalovaný splniť do 12.1.2015, čo sa nestalo. Žalobca svoj nárok na
úroky z úveru aj po zosplatnení do jeho uhradenia opiera o ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
10.2. Podľa § 506 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.4.2001 (v čase uzavretia zmluvy o
poskytnutí podpory vo forme úveru) ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
10.3. Podľa § 506 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 28.4.2015 (v čase odstúpenia žalobcu
od zmluvy podaním zo dňa 22.12.2014) ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.



10.4. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť dlžnú sumu spolu s
úrokmi. Nevyplýva z neho, žeby veriteľovi patrili úroky z úveru aj po odstúpení od zmluvy a zosplatnení
úveru až do jeho úplného zaplatenia (potom už popri úrokoch z omeškania); v predmetnej veci zmluvné
úroky vo výške 3,6 % ročne zo sumy XX.XXX,XX € (podľa žalobcu) od 6.2.2015 do zaplatenia.
Ustanovenie je jasné, presné, nezvádza k rôznym výkladom. Názor prezentovaný žalobcom nemožno
vyvodiť ani z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka. V predmetnej právnej veci súd prvej inštancie
uložil žalovanému povinnosť v súlade s citovaným zákonným ustanovením, keď mu uložil povinnosť
zaplatiť, o.i., zvyšok nesplateného úveru v sume XX.XXX,XX € (zosplatnená istina), zmluvné úroky z
nej len do odstúpenia od zmluvy a zosplatnenia úveru. Potom, v ďalšom období, žalobcovi patria už
len úroky z omeškania, keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas ani dodatočne v lehote
poskytnutej mu žalobcom. Je irelevantné tvrdenie žalobcu, že po zosplatnení úveru do zaplatenia má
dlžník stále jeho peňažné prostriedky v držbe, pretože už disponuje exekučným titulom a ďalšej ochrany
sa môže domáhať v exekučnom konaní.
10.5. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Ako je uvedené
vyššie predmetný právny vzťah medzi stranami sporu je založený na úverovej zmluve, ktorá ale nemá
charakter spotrebiteľskej zmluvy, a tak sa riadi Obchodným zákonníkom. Pri úverovej zmluve, ktorá ale
je spotrebiteľskou zmluvou, je notorietou, že sa vzťahy jej účastníkov riadia Občianskym zákonníkom.
Základ je však rovnaký, úverový vzťah, závažné porušenie zmluvných povinností dlžníkom, odstúpenie
od úverovej zmluvy veriteľom pre závažné porušenie zmluvných povinní dlžníkom, zosplatnenie úveru.
10.5.1. V tejto súvislosti (pri spotrebiteľskom vzťahu) odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave zo dňa 28.9.2015, sp.zn. 6 Co 587/2015, podľa ktorého keďže tento stav netrvá (stav
trvania záväzku pred zosplatnením úveru), je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním dlžníka (spotrebiteľa) a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany
veriteľa. Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s
využitím práva podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému
zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité,
vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru
spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú
sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho
práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by
mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu
spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje
aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa
neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 52, resp. § 53 ods. 1, ods.
5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám
len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3, § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Dohoda o platení úrokov za úver
aj po jeho splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie ustanovenia § 3a ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
10.5.2. Na podporu tohto záveru treba zdôrazniť rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 18.9.2012, sp.zn. IV. ÚS 476/2012 (ako to urobil už súd prvej inštancie), v ktorom ústavný
súd konštatoval, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia krajského súdu, keď po
zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z
úveru. Odvolací súd zdôrazňuje aj na stanovisko č. 1/2019 Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu



v Bratislave zo dňa 1.3.2019 prijatého v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov k otázke platenia zmluvných úrokov z úveru po zosplatnení
spotrebiteľského úveru, podľa ktorého „V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo
dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len
do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká,
vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.“
10.5.3. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právo veriteľa (žalobcu) na
priznanie úrokov z, do odstúpenia od úverovej zmluvy, nesplatenej výšky úveru mu upreté nebolo, keďže
mu súd prvej inštancie priznal úrok vo výške 3,6 % p.a. z dlžnej sumy XX.XXX,XX €.
10.6. Pre úplnosť v tejto časti odvolací súd ešte odkazuje na čl. 2 ods. l, ods. 2 C.s.p. a zdôrazňuje,
že rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou okresných súdov, krajských súdov, Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
10.7. Nadväzne na všetko uvedené v odseku 10 a jeho častí odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku, ktorým žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvného úroku vo výške 3,6 % ročne
zo zosplatnenej istiny od 6.2.2015 do zaplatenia, ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. l
C.s.p.).

11. Úroky z úveru za čas od 6.2.2015 do zaplatenia nemožno vyčísliť, žalobca je úspešný vo výroku
v poradí prvom, po rozhodnutí odvolacieho súdu vo výroku v poradí druhom, v prvej časti vo výroku v
poradí treťom, a tak zostáva žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu
(100 %). Z tohto dôvodu odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku v poradí štvrtom
(o trovách konania) a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
rozsahu 100 % (§ 388 C.s.p.; § 470 ods. l, ods. 2, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

12. Odvolací súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže
čiastočný neúspech žalobcu ani v odvolacom konaní nemožno vyčísliť (§ 470 ods. l, ods. 2, § 396 ods.
1, § 255 ods. l, § 262 ods. 1 C.s.p.). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení
s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).