{"guid": "57b36c80-941c-4357-918b-32b796bdf3d2:653eecb5-b1c7-4a83-9f07-c72955c6b1e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1", "spisova_znacka": "8Co/463/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/463/2016 z 29. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júla 2019, sp. zn. 8Co/463/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1", "identifikacne_cislo": "1515201471", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2019-07-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/653eecb5-b1c7-4a83-9f07-c72955c6b1e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/463/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515201471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Ľ. K., B. Š. XX, B.,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom, so sídlom Pri starej prachárni 130/13, Bratislava,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava,
o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo
dňa 17. mája 2016, č.k. 15C/31/2015 - 59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-
XXXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo dňa 11.12.2013 je
neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania                   v sume 439,49 eur
a povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 99,50 eur. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že strany dňa 11.12.2013 uzatvorili podľa                      § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, predmetom ktorej podľa ods.1.1. bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti  v sume 9.936
eur; dlžník sa zaviazal podľa ods. 2.1. zmluvy splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške
207 eur, splatných podľa splátkového kalendára; podľa ods. 4.1. za  poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru,      v sume 5.536
eur, splatných ku dňu poskytnutia úveru. Strany sa tiež dohodli, že záväzky dlžníka vyplývajúce z tejto
zmluvy budú zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou s dlžníkom, spoludlžníkom č.1
a spoludlžníkom č.2; zmluva ďalej obsahuje ustanovenie, podľa ktorého spoludlžník č.1 a spoludlžník
č.2 pristupujú na základe § 533 OZ k peňažnému záväzku dlžníka z úveru, všetkých poskytnutých
revolvingov, príslušenstva úveru a revolvingov, zmluvných pokút. Podľa ods. 5.2. dlžník svojím podpisom
na zmluve potvrdil, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi 1 vlastnú blankozmenku,
v ktorej nie je uvedená suma zmenky a údaj splatnosti zmenky, zmenka je vystavená na rad veriteľa.
V prípade, že dlžník sa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto
zmluvy, je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak ako je dohodnuté v ods. 5.4.
a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenie svojich pohľadávok. V ods. 9.1. sa strany
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru,
a to pohľadávky dlžníka podľa článku č. 1.1. oproti pohľadávke veriteľa podľa článku č.1. tejto zmluvy;
rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený veriteľom na bankový účet dlžníka. Žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že mal úvery z iných bánk, na ktorých sa dostal do nepovoleného prečerpania, preto



potreboval peniaze na zaplatenie týchto debetov, banky mu odmietli poskytnúť úver, preto sa obrátil na
nebankovú spoločnosť a na základe predbežnej telefonickej informácie navštívil pobočku žalovaného,
v ktorej povedal pracovníčke, že žiada úver vo výške, ktorá by mu pokryla uvedené debety v bankách.
Pracovníčke povedal, že nie je zamestnaný, ale pracuje na živnosť pre jedného pána  a ako doklad o
svojich príjmoch predložil faktúry, ktoré vystavoval pre pána, pre ktorého pracoval. Bolo mu povedané,
že ak zmluvu uzatvorí ako živnostník, bude mu úver poskytnutý ľahšie. Takto s ním bola spísaná žiadosť
a bol uzrozumený s tým, že bude splácať 207 eur a po schválení úveru podpísal zmluvu. Zmluve
veľmi nerozumel, najmä ho prekvapilo, že má podpisovať nevyplnenú zmenku, pracovníčka ho však
upozornila, že to je bežný spôsob pri uzatváraní zmluvy. Následne mu bola na účet poskytnutá suma
úveru 4.200 alebo 4.300 eur. Suma úveru v sume 9.936 eur, ako je uvedené v zmluve, mu nikdy nebola
poskytnutá, dostali ho do omylu v tom, že nebol uzrozumený s tým, že odmena za úver bude zahrnutá
do úveru v konečnom dôsledku mu bude úver poskytnutý vo viac ako  o polovicu nižšej sume, ako je
uvedené v zmluve. Úver splácal do času, kedy prišiel o zamestnanie k 01.04.2014, pre nesplácanie
úveru mu  chodili od žalovaného upomienky, navyšovali sa mu úroky a pokuty                   a
následne si žalovaný uplatnil plnenie zo zmenky na súde a vymáha od neho sumu takmer  17.000 eur
s príslušenstvom. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1,2 Obchodného
zákonníka, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods.1, 2, § 2,§9
ods. 1,7,8, § 11 ods.1 písm. a/, § 17 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a čl.3
ods. 1,2, čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z  05.04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a  § 80 písm. c/ O.s.p.  a dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
medzi stranami dňa 11.12.2013 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, a preto spotrebiteľský úver sa v
zmysle § 11 ods.1  Zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom
prípade na ochranu práv žalobcu nepostačuje konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, resp.
vyslovenie, že neprijateľné podmienky sú neplatné. Uviedol, že zmluva má podobu formulárovej zmluvy
s vopred určenými podmienkami,  je vyhotovená drobným, takmer nečitateľným písmom, kde žalovaný
ako dodávateľ, ktorý o rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatváral zmluvy s veľkým
počtom zákazníkov len do predtlače doplňuje údaje o žalobcovi - spotrebiteľovi,  je vyhotovená na 9
stranách, pričom je v nej množstvo ustanovení, ktoré sa netýkajú zmluvného vzťahu strán, napr. v záhlaví
je uvedený spoludlžník č. 1 a spoludlžník č. 2, ktorí nie sú označení a zjavne nie sú účastníkmi, napriek
tomu sú v zmluve rozsiahle uvedené práva a povinnosti týchto neexistujúcich spoludlžníkov, ďalej
zbytočné ustanovenia o dohodách o zrážkach zo mzdy, ktoré neboli uzavreté                           a množstvo
ďalších nadbytočných ustanovení, ktoré robia zmluvu neprehľadnou                           a nezrozumiteľnou.
Je zrejmé, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť znenie zmluvy, a ak chcel so žalovaným vstúpiť do
zmluvného vzťahu, bol nútený prijať ním vopred stanovené podmienky, ktoré zakladajú značný nepomer
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, pričom aj ustanovenie o zmluvných pokutách nemožno
považovať za individuálne dohodnuté. S poukazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel
k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom z dôvodov, že: 1. Je nesprávne uvedená
výška úveru 9. 936 eur, žalovaný peňažné prostriedky v tejto výške žalobcovi nikdy neposkytol, 2. Výška
odmeny a úroku za úver je dohodnutá v rozpore s ust. zákona                       č. 129/2010 Z.z. a s §
3 Občianskeho zákonníka, keď boli dohodnuté v neprimeranej výške (takmer 125,81 %), 3. Žalovaný v
rozpore so zákonom v zmluve zakotvil ustanovenie                      o započítaní, keď v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka predpokladom započítania je, že existujú vzájomné pohľadávky a že sa stretnú
splatné pohľadávky, pričom v danom prípade takéto pohľadávky pred poskytnutím úveru neexistovali,
ak by žalovaný aj mal pohľadávku                 z titulu nároku na odmenu - úroky za poskytnutý úver, táto by
bola splatná spolu so splátkou istiny (v zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka), resp. podľa § 565
OZ, v žiadnom prípade nebola splatná pred poskytnutím úveru, teda pohľadávky sa nestretli a žalovaný
nebol oprávnený o túto neexistujúcu pohľadávku znižovať následne poskytnutý úver, 4. V rozpore so
zákonom č. 129/2010 Z.z. žalovaný v zmluve o úvere zabezpečil svoju pohľadávku blankozmenkou,
čo zákon výslovne zakazuje. Uviedol, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení absolútnej
neplatnosti zmluvy, keď žalovaný na základe neplatných ustanovení o blankozmenke, ktorú vyplnil na
viac ako 17.000 eur, vymáha voči žalobcovi na súde neexistujúcu pohľadávku a bez tohto určenia je
vystavený konkrétnej nezvratnej ujme.                    O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne  zrušiť                   a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil si  náhradu trov odvolacieho konania a trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla  mať za



následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pretože rozhodol na základe nepríslušnej právne normy. Súd prvej inštancie sa  nedôsledne
vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď nie je sporné, že
medzi stranami je vedené konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré nie je
skončené                        a v ktorom žalobca (v procesnej pozícii žalovaného zo zmenky) podal
námietky a jeho predmetnom môžu byť len skutočnosti, ktoré boli obsahom námietok,  a teda akékoľvek
iné skutočnosti sa v danom konaní už uplatniť nemôžu. Vzhľadom na totožnosť tvrdení žalobcu, v
tomto konaní a v danom námietkovom konaní aj zmenkový súd koná o rovnakých skutočnostiach
a tvrdeniach. Otázka naliehavého právneho záujmu vyjadruje požiadavku na to, aby súdne konanie
a rozhodnutie nebolo vedené nadbytočne a samotné súdne rozhodnutie bolo efektívne. Z rozsudku
nie je zistiteľné, v čom sa prejednaným a rozhodnutím o žalobe malo zmeniť postavenie žalobcu, ak
prebieha námietkové konanie o rovnakých tvrdeniach žalobcu v súvislosti s vymáhanou povinnosťou
voči nemu. Napadnutý rozsudok preto nemá právne účinky určovacieho rozhodnutia a na jeho vydaní
nebol naliehavý právny záujem. Na základe skutočnosti, že je vedené súdne konanie o pohľadávke,
naliehavý právny záujem žalobcu nemôže spočívať v tom, že sa voči nemu daná pohľadávka uplatňuje.
Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy dôkazy popierajúce
tvrdenia žalobcu, keď bolo preukázané, že žalobca o úver žiadal ako podnikateľ a na podnikateľské
účely, na základe takto predloženej žiadosti o úver došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, v
ktorej žalobca podpisom potvrdil, že úver žiada na podnikateľské účely, pričom žalobca nespochybnil
obsah žiadosti o poskytnutie úveru a svoje tvrdenie , že úver žiadal na iné účely, žiadnym spôsobom
nepreukázal a napriek tomu súd na obsah žiadosti neprihliadol. Skutkový stav  ustálený súdom prvej
inštancie je nesprávnym, nezohľadňuje všetky listinné dôkazy a bol nesprávne  ustálený. Súd založil
svoje rozhodnutie  len na tvrdeniach žalobcu, ktoré sú v rozpore s jeho vlastným konaním. Z napadnutého
rozsudku vyplýva záver, že postačuje, aby dlžník vyhlásil, že takúto zmluvu nechcel uzavrieť a pre
konajúci súd ide                   o dostatočný argument k tomu, aby dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011, podľa ktorého  jazykové vyjadrenie
právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami dramatickými,
logickými, či systematickými. Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola
skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou preto, aby mohol prihliadnuť k vôli
účastníkov je , aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva                z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom
možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Uviedol, že žalovaný
pristúpil k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere po tom, čo žalobca požiadal o podnikateľský úver a
predložil listiny súvisiace s jeho podnikaním. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ, podľa  ktorého  ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto
osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C- 464/01, vo veci P. U. proti B. N. T.). S
poukazom na postup žalobcu pri podaní žiadosti o úver, pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere a
následne po dobu 2,5 roka, počas ktorej nespochybňoval, že zmluvu uzavrel ako podnikateľ, namietal, že
je nesporné, že žalobca konal ako podnikateľ. Súd prvej inštancie sa s uvedenými dôkazmi  a námietkami
nezaoberal a z rozsudku nevyplýva, že by na ne prihliadal. Nesprávne sú závery súdu o rozpore zmluvy
o revolvingovom úvere so zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže na uzavretú zmluvu sa uvedený zákon
nevzťahuje a nesprávny je aj záver súdu o nesprávne uvedenej výške úveru, pretože  suma úveru bola
započítaná so sumou zmluvnej odmeny a rozdiel bol vyplatený na účet žalobcu. Neprávny je aj záver
súdu o neplatnosti dohody o započítaní a v tejto súvislosti namietal, že Obchodný zákonník neurčuje
splatnosť úrokov kogentnou formou, ale len dispozitívnym ustanovením.

3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č.160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len \"C.s.p.\") účinného od  01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení  s  § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súdu prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
určenia neplatnosti zmluvy o revolvingvom úvere, uzavretej medzi stranami, ako aj na  posúdenie



opodstatnenosti tvrdení žalovaného, ktoré uviedol na svoju obranu, jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov, z prednesov sporových strán                a z obsahu spisu vyšli najavo a následne tieto; v súlade so
zásadou voľného hodnotenia dôkazov; správne vyhodnotil, a dospel k správnemu záveru, že predmetná
zmluva                            o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom, pričom vec posúdil správne po
právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka,
Občianskeho zákonníka a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré aj správne vyložil.
Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil, a vysporiadal sa tak so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

6. Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi
stranami dňa 11.12.2013, a preto správne súd prvej inštancie skúmal existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcu na tomto určení, v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., účinného v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,  v zmysle ktorého je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení základnou podmienkou prípustnosti  vecného prejednania určovacej
žaloby.

7. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení spočíva v tom, že jeho právo, resp. právne
postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu                     o určení toto ohrozenie,
alebo neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie
nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho práva, resp.
postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
8. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 233/2017  a  1Cdo 235/2017
posúdil ako správny právny názor, že u žalobcu v postavení spotrebiteľa  existuje  naliehavý
právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci ex
lege z § 3 ods. 3 zákona č. 250/ 2007 Z.z.   Z uvedených rozhodnutí vyplýva,
že otázku existencie naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách je potrebné skúmať so zreteľom na osobitnú právnu úpravu pre
spotrebiteľa, jeho postavenie a princíp ochrany jeho práv vyplývajúci zo Zákona o ochrane spotrebiteľa,
ako aj základné interpretačné pravidlo                         v spotrebiteľských sporoch, a to ochrana slabšej strany -
spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu z individuálneho práva spotrebiteľa
na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ochrany ktorého sa môže domáhať z dôvodu
jeho neistého postavenia, vyplýva aj existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu v postavení
spotrebiteľa na určení neplatnosti úverovej  zmluvy, ak jeho právne postavenie je neisté.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný svoje pohľadávky zo zmluvy o úvere zabezpečil
blankozmenkou, na základe ktorej žalovaný vymáha od žalobcu sumu cca 17.000 eur, o ktorej
pohľadávke prebieha súdne konanie, v ktorom bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, proti ktorému
žalobca podal námietky. Nedôvodne žalovaný namieta, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti  predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu, že predmetom konania o námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu môžu byť len skutočnosti, ktoré boli obsahom námietok, iné
skutočnosti sa už uplatniť nemôžu a že tvrdenia žalobcu sú totožné v tomto konaní a v námietkovom
konaní, a teda aj zmenkový súd koná                o rovnakých skutočnostiach  a tvrdeniach. Pri posudzovaní
existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu  na  určení neplatnosti  úverovej zmluvy je potrebné
vychádzať z toho, že právny vzťah medzi stranami založený úverovou zmluvou a právny vzťah medzi
nimi založený blankozmenkou sú dva samostatné nezávislé právne vzťahy, čo vyplýva aj                     z
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR,  podľa ktorej prebiehajúce konanie o plnenie zo zmenky
by nespôsobilo prekážku konania začatého pre prípadné konanie a plnenie                   z úverovej zmluvy
(napr. rozhodnutie NS SR 5 Obo/20/ 2008 z 29.04.2002 a tiež rozhodnutie NS ČR 25/CDo/1839/2000
z 22.8.2002, publikované v Sb. Soudních rozhodnutí a stanovisek 6/2004, č. R 59/2004). Z uvedeného
vyplýva, že nárok na plnenie z úveru možno uplatniť súbežne s nárokom na plnenie zo zmenky, a
preto nedôvodne žalovaný namieta, že zmenkový súd koná o tých istých skutočnostiach. Vzhľadom
na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako spotrebiteľ má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.



10. Správne súd prvej inštancie zmluvu uzavretú medzi stranami posúdil ako zmluvu  spotrebiteľskú a
nedôvodne žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol na žiadosť žalobcu, ktorá
preukazuje, že žalobca žiadal o úver ako podnikateľ a na podnikateľské účely. Pri posudzovaní daného
právneho vzťahu nemožno vychádzať len                   z predložených listinných dôkazov, ale je potrebné
vychádzať aj z výpovede žalobcu, výpoveď ktorého je taktiež dôkazným prostriedkom  a ktorou aj podľa
názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal o úver, nebola jeho
potreba peňažných prostriedkov na podnikateľské účely, ale potreba získania peňažných prostriedkov na
zaplatenie debetov vzniknutých nepovoleným prečerpaním predchádzajúcich úverov, ktoré mal žalobca
v iných bankách, o čom aj pracovníčku žalovaného žalobca informoval. V danom prípade nemožno
vychádzať z právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vyplývajúceho                    z uznesenia sp. zn.
3Cdo/81/2011, na ktoré žalovaný poukázal vo svojom odvolaní, keď medzi stranami bola úverová zmluva
uzatvorená vo formulárovej podobe s vopred určenými podmienkami, znenie ktorej žalobca nemal
možnosť ovplyvniť, pričom pri podávaní žiadosti o úver, na základe ktorej boli uvedené údaje, týkajúce
sa živnosti žalobcu a účelu úveru, vychádzal z informácie poskytnutej pracovníčkou žalovaného o tom,
že ako živnostníkovi mu bude úver ľahšie poskytnutý a okrem toho  pre posúdenie účelu poskytnutého
úveru podľa názoru odvolacieho súdu nie sú rozhodujúce údaje uvedené v zmluve, ale  rozhodujúce
je, či poskytnuté peňažné prostriedky boli skutočne vynaložené žalobcom na podnikateľské účely, čo v
danom prípade by nebolo preukázané. Žalobca vo svojej  výpovedi uviedol nielen konkrétne okolnosti
týkajúce sa samotného uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, ale aj okolnosti predchádzajúce uzavretiu
zmluvy a požiadaniu o poskytnutie úveru žalovaného, ako aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol kontaktovať
žalovaného ako nebankový subjekt za účelom požiadania o poskytnutie úveru, pričom v jeho tvrdeniach
sa nevyskytli žiadne rozpory, jeho výpoveď možno teda považovať za vierohodnú a správne preto súd
prvej inštancie z jeho výpovede vychádzal. Výpoveďou žalobcu aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo
preukázané, že úverovú zmluvu so žalovaným uzavrel žalobca ako spotrebiteľ a správne preto súd prvej
inštancie na daný právny vzťah aplikoval okrem iného aj príslušné ustanovenia zákona                      č.
129/2010 Z.z. a správne tiež predmetnú úverovú zmluvu posúdil ako neplatnú, pre jej rozpor s uvedeným
zákonom a ust.  § 3 Občianskeho zákonníka, keď výška odmeny a úroku za úver bola dohodnutá v
neprimeranej výške, pohľadávka žalovaného ako veriteľa bola                  v rozpore s uvedeným zákonom
zabezpečená blankozmenkou a taktiež bola v zmluve uvedená nesprávna výška úveru v sume 9.936
eur, keď nesporné je, že táto suma nebola žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy žalobcom
poskytnutá. Pri ustálení výšky úveru poskytnutého žalobcovi nemožno vychádzať z dohody o započítaní,
obsiahnutej                     v úverovej zmluve, ale rozhodujúca je výška peňažných prostriedkov, ktoré
majú byť reálne veriteľom dlžníkovi poskytnuté, čo vyplýva aj z ust. § 497 Obchodného zákonníka a
správne súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonom stanovené
podmienky pre započítanie vzájomných pohľadávok strán, a to pohľadávky žalovaného na zaplatenie
zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru a pohľadávky žalobcu na vyplatenie úveru. Nedôvodne žalovaný
namieta, že zo zmluvy vyplýva, že ku dňu jej uzavretia, t.j. okamihom vzniku zmluvy, mali strany tieto
vzájomné peňažné pohľadávky, a to aj vzhľadom na to, že Obchodný zákonník splatnosť úrokov určuje
len dispozitívnym ustanovením. V predmetnej zmluve sa strany dohodli na splatnosti zmluvnej odmeny
v sume 5.536 eur ku dňu poskytnutia úveru, pričom k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo až
následne po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy a správne preto súd prvej inštancie  dospel k záveru,
že odmena veriteľa za poskytnuté finančné prostriedky nebola splatná pred poskytnutím úveru, z toho
dôvodu  sa pohľadávky strán nestretli (v čase uzatvárania zmluvy, predmetom ktorej bolo aj započítanie)
a žalovaný nebol oprávnený o túto sumu znižovať úver až následne poskytnutý žalobcovi, i keď odmena
veriteľa mala byť splatná až ku dňu poskytnutia úveru. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie , že výška poskytnutého úveru je nesprávne uvedená v zmluve, keď aj z výpovede žalobcu
vyplýva, že nebol uzrozumený s tým, že odmena za úver bude zahrnutá do úveru, v dôsledku čoho mu
bude poskytnutý úver v sume nižšej o viac ako polovicu.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa                 §
387 ods.1 Cs.p. ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol  odvolací súd podľa § 396 ods. 1                     v
spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)               (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/31/2015", "guid": "1fe70fb3-42c8-4203-8d54-46c97d544be9:ae9fdbdf-e2be-43d8-a389-69c6e35d6eec", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "70a81973-c100-48e2-8a95-a79ed779b9f6:d0b892c9-e6df-4d4b-861f-a0f268d27c26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2714205286.1", "spisova_znacka": "1Cdo/235/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/235/2017 z 26. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2714205286.1"}, {"guid": "87030aba-a91a-426e-a098-46a8d61a49dd:158b83e0-2b56-465d-915d-8f378e5d17b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2714205410.1", "spisova_znacka": "2Cdo/233/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/233/2017 z 20. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2714205410.1"}], "citovane_v": [{"guid": "57b36c80-941c-4357-918b-32b796bdf3d2:bcf91569-e94c-469f-83d0-c0478c22da11", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1", "spisova_znacka": "8Co/463/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/463/2016 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1515201471.1"}]}