{"guid": "d6460cfb-7551-49bd-a8ca-c66e142fb67e:99a1709e-888f-467e-ae1e-e17fa5bde9f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1", "spisova_znacka": "11CoP/500/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/500/2018 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. novembra 2019, sp. zn. 11CoP/500/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1", "identifikacne_cislo": "1417205288", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Jana Weissová-Bakičová", "sudca_id": 1458, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-weissova-bakicova-1458", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 391 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99a1709e-888f-467e-ae1e-e17fa5bde9f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/500/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205288
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417205288.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: J.
C., nar. XX.XX.XXXX a W. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matka - O.. T. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. W. XX, XXX XX T., t.č. bytom T. XX, XXX XX T., zastúpená advokátom
JUDr. Dušanom Dudášom, Vyšehradská 14, 851 06 Bratislava, a otec - O.. I. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. cesta 7, XXX XX T., t.č. bytom S. 3, XXX XX A., o návrhu otca na zníženie výživného
na maloleté deti, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.05.2018,
č.k. 25P/92/2017-325, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa    z r u š u j e   a vec sa mu v r a c i a                      na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 28.05.2018, č.k. 25P/92/2017-325 znížil  vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú J. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 850 eur na sumu 350 eur mesačne a na
maloletú W. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 790 eur na sumu 290 eur mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc vykonateľnosťou
tohto rozhodnutia. Vo zvyšku návrh otca  zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava
IV č.k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností dňa 01.10.2012 a to v časti výšky výživného na maloleté deti C..
Žiadnemu z účastníkov  nepriznal  nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil  § 62 ods. 1, 2,  § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine).  Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané,
že naposledy bolo výživné na maloleté deti určené v rámci konania o rozvode manželstva rodičov
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C/318/2010-89 zo dňa 13.03.2012 právoplatným dňa
01.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 9Co/236/2012-109 zo dňa 20.09.2012,
podľa ktorého súd určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 850 eur  na maloletú J. a vo výške 790
eur na maloletú W., pričom v tom čase vychádzal z príjmu otca vo výške viac ako 4.000 eur mesačne,
príjmu matky vo výške 730 eur mesačne s konštatovaním, že určené výživné síce prekračuje obvyklý
štandard bežného výživného, umožňuje matke uhrádzať aj neočakávané mimoriadne výdavky detí,
a uspokojovanie aj širších odôvodnených potrieb a zároveň je v súlade so zákonnou požiadavkou
práva detí podieľa sa na životnej úrovni svojich rodičov.  V rámci dokazovania v tomto konaní nemal
preukázané, že by sa otec bez vážneho dôvodu vzdal finančne výhodného zamestnania, i keď jeho
pracovný pomer bol ukončený dohodou. Otcom uvádzané dôvody ohľadom situácie v jeho zamestnaní,
vyhodnotil ako reálne a možné. Mal preukázané, že  otec sa aktívne snažil nájsť si vhodné zamestnanie
napríklad v spoločnostiach Mandat Consulting k.s., Biotronik Slovensko s.r.o., Marboro s.r.o., Lugera &
Makler s.r.o., Zott s.r.o., Johnson Controls Inc., Asseco Central Europe, a.s. a zúčastnil sa aj viacerých
pracovných pohovorov, konkurzov, výberových konaní s neúspešným výsledkom, pričom  zamestnanie



si našiel až dňa 18.05.2018 s dohodnutou mzdou 800 eur mesačne brutto a po skúšobnej dobe 900
eur mesačne brutto. Dospel k záveru, že aktuálne otec nemá takú životnú úroveň, aby aj naďalej ostala
životná úroveň detí tak vysoko nadštandardná, ako tomu bolo v čase, keď bolo výživné určené. Poukázal
na to, že je právom maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak nie je možné spravodlivo
žiadať od povinného rodiča udržať takúto životnú úroveň aj v prípade, ak to z objektívnych dôvodov
nie je možné dosiahnuť. Maloleté deti sú v súčasnosti už v takom veku, že nevyžadujú takú mieru
osobnej starostlivosti zo strany matky a teda aj príspevok matky na ich výživu by mal reflektovať na
zmenené okolnosti na strane otca. Konštatoval, že vychádzajúc z reálnych nákladov maloletých detí,
znížením výživného nedôjde u maloletých detí k takému poklesu životnej úrovne, ktorá by ohrozila ich
potreby, nakoľko aj znížené výživné dostatočným spôsobom pokryje odôvodnené výdavky maloletých
detí. Pôvodne určené výživné bolo ustálené vo výške, ktorá mala slúžiť aj na iné ako bežné potreby,
prípadne na mimoriadne výdavky, alebo na vytvorenie finančnej rezervy do budúcnosti slúžiacej deťom
pri neočakávanej udalosti alebo pri zmene okolností. Zníženie výživného na sumu 350 eur na maloletú
J. a 290 eur na maloletú W.  považoval za dostatočné a primerané s prihliadnutím na príjmy oboch
rodičov, ich majetkové pomery a  na reálne a odôvodnené výdavky detí. Vykonaným dokazovaním mal
na strane otca preukázanú kvalifikovanú zmenu pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine. Dodal, že v
možnostiach a schopnostiach otca nesporne  je dosahovať aspoň taký príjem, aby bol schopný výživné
v určenej výške platiť a naďalej by si mal hľadať finančne výhodnejšie zamestnanie, zodpovedajúce
jeho kvalifikácii a neuspokojiť sa len s aktuálnym príjmom. O trovách konania súd rozhodol v zmysle
§ 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu určí povinnosť prispievať na výživu maloletej  J. sumou vo
výške 160 eur mesačne a maloletej W.  sumou 130 eur mesačne, ktorú sumu bude povinný zasielať k
rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Namietal, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Rovnako namietal, že súd prvej inštancie
nezohľadnil výšku jeho zárobku a zmenu pomerov uzavretím manželstva, čím mu vznikla vyživovacia
povinnosť voči manželke D. H. a jej dieťaťu H. H., nar. XX.XX.XXXX. Zdôraznil, že jeho netto príjem činí
750 eur mesačne a po odpočítaní výživného mu zostáva suma 110 eur. Poukázal na zvýšený príjem
matky umožňujúci jej podieľať sa na výžive maloletých detí a zmenu majetkových pomerov na jeho strane
znížením a na strane matky jej zvýšením vzniknutým v súvislosti s ich majetkových vysporiadaním po
rozvode. Poukázal na široký rozsah styku s maloletými deťmi, t.j. 125 dní do roka, kedy im zabezpečuje
náklady na výživu a potreby, pričom uvedené tvorí 1/3 kalendárneho roka a značnú nákladovú položku,
ktorú je  potrebné zohľadniť pri výživnom. Zároveň s deťmi trávi letné a zimné prázdniny, každý rok jarné
prázdniny a každý druhý rok veľkonočné prázdniny a zabezpečuje im náklady súvisiace s kultúrnym
a športovým vyžitím a dovolenky.  Nesúhlasil s posúdením jeho pomerov, schopností  a možnosti v
súvislosti so zmenou zamestnania  a príjmu. Zdôraznil, že v živote nastanú aj obdobia prinášajúce zmenu
pracovného a osobného života, za čo  nemôže byť   sankcionovaný. V čase, kedy mal príjem vyšší,
deťom neodopieral tieto financie a dožičil im viac. Ak teraz zarába menej,  snaží sa plniť všetky záväzky
voči svojim maloletým deťom a nemožno od neho požadovať plnenie pod hrozbou exekúcie a neplnenia
záväzkov.  Mal za to, že nie je v oprávnení súdu rozhodovať o tom aké zamestnanie má vykonávať a aký
príjem má dosahovať, pretože zohľadňuje jeho možnosti uplatnenia na trhu práce, avšak trh práce sám
nemôže preskúmať, pretože ide o stále sa meniaci mechanizmus, na ktorý súd nemá dosah. Vyslovil
názor, že súd mal pri určovaní výživného reflektovať skutočný stav a možnosti rodiča v súčasnosti.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie matka. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  ako nezákonný zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alebo vo veci meritórne rozhodol a ponechal
v platnosti pôvodný rozsudok o výživnom na maloleté deti. Súdu prvej inštancie vytkla, že nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva tým, že  na
pojednávaní nariadenom na deň 28.05.2018 pojednával a rozhodol, napriek žiadosti jej právneho
zástupcu o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti doloženej lekárskym potvrdením a
dokladom o PN. Zdôraznila, že na pojednávaní trvala na osobnej účasti právneho zástupcu a žiadala o
odročenie pojednávania na iný termín.  Konštatovanie súdu o neuznaní ospravedlnenia považovala za
nedôvodné a nezákonné. Dala do pozornosti, že išlo iba o druhé pojednávanie, na ktorom otec predložil
pracovnú zmluvu zo dňa 18.05.2018, teda dôkaz rozhodný, na ktorý sa súd odvoláva v odôvodnení
rozsudku, a ktorý  nebol doručený ani jej ani právnemu zástupcovi, nemala možnosť ho vidieť, ani sa
k nemu  riadne vyjadriť.  Napadnutý rozsudok považovala za predčasný z dôvodu, že dokazovanie



v predmetnej veci nebolo ukončené.  Podľa jej názoru, zníženie výživného na maloletú W. na sumu
290 eur a na maloletú J. na sumu 350 eur je  nedôvodné, nezodpovedajúce odôvodneným potrebám
maloletých detí, osobným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerov rodičov, a najmä otca, a
nespĺňa  podmienky v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko na strane otca nenastali zmeny
okolnosti zakladajúce dôvod pre zmenu výživného.  Vyslovila názor, že otec účelovo a cielene ukončil
finančne výhodný pracovný pomer v spoločnosti Nestlé Slovensko s.r.o. dohodou dňa 20.10.2016,
pričom nešlo o organizačnú zmenu ani porušenie pracovnej disciplíny, čoho dôkazom je potvrdenia
zamestnávateľa z 30.01.2018. Mala za to, že súd uveril tvrdeniam otca v hrubom rozpore s predloženým
dôkazom,  potvrdením zamestnávateľa o ukončení pracovného pomeru dohodou. Dala do pozornosti,
že o zmenu výšky výživného sa otec pokúšal už dvakrát podaním návrhu na  súd, avšak jeho návrhom
nebolo vyhovené, preto za jedinú cestu dosiahnutia zníženia  výživného využil odchod z lukratívneho
zamestnania. Vyslovila názor, že ukončením  pracovného pomeru dohodou sa otec vzdal výhodného
a veľmi dobre plateného  zamestnania bez dôležitého dôvodu, rozhodol sa sám  bez prispenia alebo
zavinenia iných,  pričom si musel byť vedomý jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a
napriek  tomu zobral na seba toto riziko. Namietala, že súd prvej inštancie  nesprávne vyhodnotil
skutočnosť, že otec sa od ukončenia pracovného pomeru k 31.01.2017 nezamestnal, nenašiel  si prácu,
napriek tomu, že  nemá zdravotné problémy, je schopný, vysokoškolsky vzdelaný, vysokokvalifikovaný
pracovník so skúsenosťami v manažérskej a riadiacej činnosti vo finančnej  a účtovnej oblasti,  dlhé roky
pracoval v zahraničí, ovláda cudzie jazyky, je zdatný v oblasti výpočtovej techniky a  programovania.
Spochybnila konštatovanie súdu o snahe otca hľadať si prácu, keďže z komunikácie otca nevyplývajú
dôvody, prečo nedošlo k dohode o zamestnaní. Tvrdenia otca o nemožnosti nájsť si prácu považovala za
nedôvodné, zavádzajúce a nedôveryhodné.  Namietala, že z rozsudku súdu nie je uvedené označenie
zamestnávateľa ani funkcie otca a jeho pracovné zaradenie. Vyslovila názor, že z tvrdenia otca o
tom, že bude manažovať chod celej firmy, sa možno domnievať, že  bude vykonávať funkcie riaditeľa
spoločnosti. Namietala, že súd  nezisťoval ani nežiadal od otca ďalšie podrobnosti za účelom zistenia
skutočného stavu o pracovnom zaradení otca, výške jeho zárobku a teda nesprávne a nedostatočne
vyhodnotil tento dôkaz. Za nelogické a nereálne považovala, aby riaditeľ špedičnej spoločnosti zarábal
800 eur brutto.  Poukázala na dostupné informácie z internetu o mzdách v jednotlivých riadiacich
funkciách na Slovensku.  Namietala, že súd sa nezaoberal a nevyhodnotil majetkové pomery otca,
ktoré sú  nadštandardné, keďže je vlastníkom luxusného rodinného domu v Lozorne s dvojgarážou,
samostatnou prístavbou masážneho salónu, jakuzou a iným luxusom, ide o novostavbu  zapísanú na
LV č. 32 v hodnote 300.000 - 350.000 eur, ďalej je vlastníkom 3-izbového bytu na Drotárskej ceste
7 v Bratislave v hodnote 130.000 eur, vlastníkom niekoľkých pozemkov, spoločníkom a konateľom
niekoľkých spoločností, v roku 2015 prijal od nej  sumu 80.000 eur titulom vyporiadania BSM (na
ktorú čerpala úver), v mesiaci september 2016 mu zamestnávateľ vyplatil mzdu vo výške 14.830,28
eur a vo februári 2017 odstupné vo výške 43.672,07 eur a v priebehu roku 2017 poberal podporu v
nezamestnanosti vo výške 900 eur mesačne. Poukázala na luxusný spôsob života otca, o čom svedčia
aj dovolenky a pobyty v zahraničí (Bali, India, Grécku, Írskom Thajsko, Turecko) a na právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Zdôraznila, že  náklady na deti riadne preukázala, tieto s rastúcim
vekom detí narastajú, deti sú odkázané na výživu svojich rodičov, otec o ne nejaví záujem, súdom určené
termínu stretnutí nevyužíva, počas letných prázdnin 2017 boli deti v táboroch, s otcom sa nestretli, o
deti sa stará  výlučne ona s pomocou rodičov, zabezpečuje im program, mimoškolské aktivity, dovolenky
a pod.  Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že deti si už nevyžadujú takú mieru osobnej
starostlivosti, nakoľko sú školopovinné, avšak ich činnosti sú spojené  s vyššími výdavkami.  Namietala,
že súd nedostatočne vyhodnotil náklady na odôvodnené potreby maloletých detí, z rozsudku nie je
jednoznačne definované, čo sú reálne a odôvodnené potreby detí.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojich tvrdeniach.  K námietke matky o nesprávnom
postupe súdu, ktorým jej boli odňaté právo na spravodlivý proces, uviedol, že je právom súdu rozhodnúť
o odročení pojednávania v súlade s ust. § 183 ods. 2 a 4 CSP. Vo vzťahu k výkonu jeho aktuálneho
zamestnania poukázal na ponuky práce na trhu a skutočnosť, že jeho pracovným zaradením je Office
manager a nie riaditeľ spoločnosti.  Zdôraznil, že ani matka nemá právo určovať mu aké zamestnanie má
vykonávať a aký príjem má dosahovať. Tvrdenia matky o pracovných ponukách za účelom porovnania
príjmov považoval za preukázané. K výhradám vo vzťahu k neskúmaniu jeho majetkových pomerov
zdôraznil, že uzavrel manželstvo, s manželkou si musel zabezpečiť bývanie aj čerpaním úveru  v čase,
kedy mal vyšší príjem a rovnako v tom čase absolvoval dovolenky.  Poukázal na prehľad majetku rodičov
a z neho vyplývajúcu skutočnosť, že práve na strane matky došlo k zvýšeniu jej pomerov.  Zotrval na
svojom vyjadrení vo vzťahu k tráveniu času s deťmi.



6. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca a matky nevyjadril.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP),  a dospel k záveru o potrebe zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11.  Pokiaľ ide o námietku matky o porušení jej práva na spravodlivý proces týkajúcu sa postupu
súdu prvej inštancie, ktorý dňa 28.05.2018 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu matky,
odvolací súd  danú námietku akceptoval. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12.05.2017 udelila matka
plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Dušanovi Dudášovi. Zo  spisu vyplýva, že podaním doručeným
súdu dňa 22.05.2018 právny zástupca matky ospravedlnil svoju neprítomnosť a neprítomnosť klientky
na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a žiadal o odročenie pojednávania, pričom  k podaniu zároveň
pripojil lekársku správu vyhotovenú ošetrujúcim lekárom MUDr. D. W., PhD. zo dňa 22.05.2018 s
konštatovaním, že nie je zdravotne spôsobilý zúčastniť sa súdneho pojednávania  dňa 28.05.2018 a
doklad o práceneschopnosti  vystavený dňom 22.05.2018.  Súd prvej inštancie dané ospravedlnenie
neakceptoval, ktorú skutočnosť právnemu zástupcovi matky oznámil dňa 25.05.2018. Zároveň je
zo zápisnice z pojednávania konaného dňa  28.05.2018 zrejmé, že súd nevyhovel návrhu matky
na odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti jej právneho zástupcu predneseného na
predmetnom pojednávaní, dôvodiac štádiom konania, udelenou plnou mocou na zastupovanie v konaní
obsahujúcou súhlas matky s možným zastúpením právneho zástupcu. Odvolací súd konštatuje, že
právny zástupca matky požiadal riadne, včas  a z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania,
ktoré dôvody riadne preukázal zhoršením jeho zdravotného stavu a nemožnosťou zúčastniť sa
nariadeného pojednávania.  Skutočnosť, že jeho klientka trvala na osobnej účasti právneho zástupcu
na pojednávaní dňa 28.05.2018 vyplýva zo zápisnice z pojednávania a jej žiadosti prednesenej pred
súdom prvej inštancie. Odvolací súd vyslovuje názor, že v danom prípade je potrebné prihliadať na
okamih, kedy sa právny zástupca matky dozvedel o dôvode nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie,
vyrozumenie súdom prvej inštancie o nevyhovení jeho žiadosti, krátku dobu do termínu pojednávania
na zabezpečenie substitúta, zotrvanie matky na odročení pojednávania pre neprítomnosť jej právneho
zástupcu, skutočnosť, že nešlo o opakované odročenie pojednávania z dôvodu na strane právneho
zástupcu matky. Po zohľadnení všetkých daných faktorov odvolací súd konštatuje, že v danom prípade
nemožno hovoriť o obštrukciách právneho zástupcu matky a  nebol dôvod pre nevyhovenie jeho návrhu
na odročenie pojednávania.  Pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania advokát
a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane,  je nutné prihliadať na existenciu prekážky
na jeho strane a vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (§ 183
ods. 2 CSP) s výnimkou existencie dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a ak advokát
preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.  Z obsahu spisu je nesporné, že
právny zástupca matky riadne a včas preukázal   dôležitý dôvod odročenia pojednávania. Rovnako je
nesporné, že matka  trvala na prítomnosti právneho zástupcu na pojednávaní, pričom súd prvej inštancie
nevyhovel jej požiadavke dôvodiac tým, že plnomocenstvo udelené advokátovi obsahuje i jej súhlas
so zastupovaním s prihliadnutím na  štádium konania a vykonané dokazovanie. Súd prvej inštancie
sa ale bližšie nezaoberal okolnosťami individuálneho posúdenia žiadosti o odročenie pojednávania.
Odvolací súd dospel k záveru, že nevyhovením žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň
28.05.2019 došlo k porušeniu práva matky na spravodlivý proces.

12. Odvolací súd zaoberajúc sa  námietkami matky  súvisiacimi s nedostatočne vykonaným
dokazovaním a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci vykonal dokazovanie so zameraním sa na skúmanie zmeny pomerov na strane otca,



vzhľadom na predmet konania a zároveň skúmaním pomerov na strane maloletých detí a matky.
Podstatnou okolnosťou v danej veci je zmena pomerov na strane otca, ktorá nastala  ukončením jeho
pracovného pomeru v spoločnosti Nestlé Slovakia s.r.o.  dňa  31.01.2017  a následným znížením
jeho príjmu. Súd prvej inštancie postupoval správne pri výsluchu otca na pojednávaní dňa 15.01.2018
zisťovaním dôvodu rozviazania pracovného pomeru, avšak daný výsluch považuje odvolací súd za
nedostatočný. Rovnako správne postupoval, keď vykonal dopyt adresovaný bývalému zamestnávateľovi
otca za účelom preverenia okolnosti rozviazania pracovného pomeru. Na rozdiel od názoru súdu
prvej inštancie, odvolací súd zastáva názor, že pre uspokojenie sa s tvrdením otca o dôvodoch
rozviazania pracovného pomeru je potrebné dokazovanie doplniť výsluchom otca a prípadne svedeckou
výpoveďou kompetentnej osoby  zastupujúcej spoločnosť Nestlé Slovakia s.r.o. za účelom zistenia,
či bol otec skutočne nútený postupovať rozviazaním pracovného pomeru dohodou, prípadne aké
ďalšie dôvody boli na strane otca pre takéto vážne rozhodnutie, aj s prihliadnutím na lekársku
správu MUDr. P. J. (ošetrujúcej lekárky otca). Odvolací súd akceptoval námietky matky vo vzťahu
k nedostatočne vykonanému dokazovaniu a nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, v
ktorom absentuje vyhodnotenie majetkových pomerov na strane otca (vlastníctvo otca, prípadne výnosy
z neho), vyplateného odstupného otcovi v nemalej výške v súvislosti s rozviazaním pracovného pomeru,
jeho spôsob života. Odvolací súd zároveň konštatuje, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie  absentuje odôvodnenie záveru o znížení výživného na maloleté deti počnúc dňom
vykonateľnosti rozsudku.  Tu sa žiada zdôrazniť, že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle §
220 ods. CSP musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd  musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky
nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho  názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti nespĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom súčasne je potrebné doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedených
záverov.

13. Odvolací súd vzhľadom na dôvody uvedené v bode 11 a 12 tohto rozhodnutia zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu porušenia práva účastníka na spravodlivý proces postupom pri nevyhovení
žiadosti o odročenie pojednávania, z dôvodu nepreskúmateľnosti  napadnutého rozsudku vzhľadom
na jeho nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k majetkovým pomerom otca, ako  aj z dôvodu potreby
doplnenia dokazovania.  Bude preto potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie
výsluchom otca, prípadne svedeckou výpoveďou, s cieľom zistenia objektívnych dôvodov otca na
rozviazanie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom Nestlé Slovakia s.r.o., rozhodnúť o
návrhu otca a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, s vyhodnotením všetkých
podstatných dôkazov k danej otázke - príjem, pomery, ukončenie pracovného pomeru, majetkové
pomery otca, porovnanie pomerov na strane detí a matky a  uviesť  jasný výklad o tom, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť, čím dochádza k
porušeiu práva na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nespochybňuje
argument otca o možných zmenách v živote jednotlivca, avšak v danom prípade, vzhľadom k tomu, že
predmetom konania je zníženie výživného na maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, vznikla
potreba vykonania dokazovania v naznačenom smere za účelom posúdenia oprávnenosti, či už úplnej
alebo čiastočnej, podaného návrhu na zníženie výživného.

14. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca a matky  týkajúce sa zníženia  výživného na maloletú W. na
sumu  290 eur a maloletú J. na sumu   350 eur mesačne, odvolací súd na tieto neprihliadal, vzhľadom
na potrebu zrušiť výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom z dôvodu doplnenia dokazovania
a jeho nepreskúmateľnosti, aj vo vzťahu k určeniu počiatku zníženia výživného.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o  výživnom na
maloleté deti J. a W.,  ako aj v závislom výroku o zamietnutí zvyšku návrhu otca (§ 379 písm. a/ CSP)
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

16. O trovách konania (celého) rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25P/92/2017", "guid": "397f3890-f3dc-4c05-b23f-105fa1a6b9f0:9d810dfc-e10c-4512-9897-71144cbf8703", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "8949cfac-d3f8-42b4-9e2e-83fc32966051:7f3978fb-028a-4145-8988-5c31c7c5e16e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1410211279.1", "spisova_znacka": "9Co/236/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/236/2012 z 19. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-09-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1410211279.1"}], "citovane_v": []}