{"guid": "e0ce23ff-fce1-4686-aafa-9aa3fd3d39e9:927990b0-9389-44bf-bfcb-5c54e6629a74", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1", "spisova_znacka": "15Co/74/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/74/2017 z 18. 6. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2019, sp. zn. 15Co/74/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1", "identifikacne_cislo": "1415210964", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/927990b0-9389-44bf-bfcb-5c54e6629a74", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/74/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210964
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1415210964.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., Bratislava, Mlynské nivy č. 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
Bratislava, Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, za ktorú konajú JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka,
PhD., proti žalovanej: C. D. , narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom J., D. č. XXX/XX, zastúpená
JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Bratislava, Klincová č. 35, o zaplatenie 3.265,94 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 16. januára 2017, č.k. 18 C
268/2015-170, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 16. januára 2017, č.k.                   18 C 268/2015-170,
p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16. januára 2017, č.k. 18 C 268/2015-170, vyhovel žalobe
žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX € spolu s
úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy X.XXX,XX € od 14.11.2013 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie právne
odôvodnil ustanoveniami § 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) a § 517 ods. 1 veta prvá a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol,
že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 3.10.2013 žalobca na odbernom
mieste žalovanej demontoval plynomer č. XXXXXXXXBXXX,     o ktorom následne znalec v posudku
skonštatoval, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští na olovenej plombe na merači žalobcu neboli
vytvorené tým istým nástrojom ako kontrolné odtlačky a s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené
inou plombou. Na rozdiel od žalovanej súd prvej inštancie považoval predložený znalecký posudok
za dostatočne presvedčivý a odôvodnený a s jeho závermi sa plne stotožnil. Zo znaleckého posudku
jasne vyplýva, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď bola pôvodná
olovená plomba odstránená a nahradená inou, na ktorej boli kontrolné odtlačky urobené iným nástrojom.
Žalovaná svoje námietky proti tomuto dôkazu nepodložila žiadnymi vlastnými dôkazmi, čiže nevyvrátila
jeho závery. Aktívna legitimácia žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete a pasívna legitimácia
žalovanej ako odberateľa v spore vyplývajú priamo z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike,
pričom v zmysle konštantnej judikatúry sa na strane odberateľa jedná o objektívnu zodpovednosť, pri
ktorej sa neskúma zavinenie. Čo sa týka preukázania vzniku škody, táto v zmysle zákona o energetike
vznikla už samotným neoprávneným odberom podľa § 82 ods. 1 písm. d/. Pre určenie jej výšky je



podstatné, že ju nemožno určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, pretože došlo k
neoprávnenému zásahu do meradla, a že meradlo bolo umiestnené                  v uzamknutej skrinke, ktorú
nemožno považovať za verejne prístupné miesto, keďže na prístup k meradlu sa vyžaduje prekonanie
funkčného zámku. Preto žalobca postupoval správne, keď výšku škody určil v zmysle § 82 ods. 3 zákona
o energetike podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Na námietku žalovanej
súd prvej inštancie skúmal premlčanie nároku žalobcu. V zmysle § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie za 3 roky, a ak ide        o škodu spôsobenú úmyselne,
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žalobca sa dozvedel o škode a
zároveň o tom, kto za ňu zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, zo znaleckého posudku
zo dňa 23.10.2013. Od tohto dňa mu začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku.
Udalosť, z ktorej škoda vznikla, nastala najskôr 19.11.2012 (§ 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012
Z.z.), odkedy začala žalobcovi plynúť trojročná objektívna lehota na uplatnenie nároku (úmysel žalovanej
nebol preukázaný). Žaloba bola podaná dňa 31.8.2015, teda v uvedených lehotách. Keďže žalovaná sa
dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo na zaplatenie ročných
úrokov z omeškania, ktoré mu prislúchajú, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5,25 % po dni splatnosti faktúry 14.11.2013. O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol v zmysle    § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala včas odvolanie žalovaná. Dôvodila,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že spolu s členmi
rodiny je užívateľom časti rodinného domu v J. na D. ulici č. XX. Nehnuteľnosť patrí S. B., rod. K.,
narodenej XX.X.XXXX, bytom J., D. č. XX. Pokiaľ ide o dodávku plynu je žalovaná v zmluvnom vzťahu
so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej len „SPP, a.s.“), Bratislava, Mlynské
Nivy č. 44/a, voči ktorej si žalovaná riadne plní zmluvné povinnosti, pričom SPP, a.s., ako zmluvný
partner si neuplatnil voči nej žiadne sankcie. Žalovanú sumu si žalobca, podľa žalovanej, uplatňuje na
základe vymyslených dôvodov, ktoré preukazoval vlastným znaleckým posudkom a v rozpore s právnou
úpravou. Poukazujúc na ustanovenia § 47 a nasl. zákona o energetike, žalovaná spochybňovala aktívnu
legitimáciu žalobcu, keď podľa uvedených ustanovení účastníkom trhu s plynom je dodávateľ plynu,
prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka. Podľa
žalovanej nie je zrejmé, na základe akého dôvodu má byť žalobca vlastníkom plynu, ktorý mal byť
neoprávnene odobraný, a teda poškodený. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie
k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu napriek tomu, že ju v konaní namietala. Bez preukázania
vlastníctva plynu nie je možné hovoriť o škode. Podľa žalovanej žalobca v konaní nepredložil žiadny
relevantný dôkaz preukazujúci jej pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní nebol objasnený vzťah žalobca -
žalovaná, vzťah žalovanej k SPP, a.s., nebola zodpovedaná otázka, ako mohla žalovaná neoprávnene
odoberať plyn, keď za bežne odoberaný plyn platila SPP, a.s. Žalovaná poukázala na to, že so svojou
rodinou žije v rodinnom dome svojej matky, proti ktorej žalobca taktiež vedie konanie o zaplatenie
X.XXX,XX €, na totožnom súde pod sp.zn.                11 C 441/2015. Podľa žalovanej znalecký
posudok Ing. Petra Leška č. XXX/Pl-XXXX zo dňa 23.10.2013, predložený v konaní žalobcom, je
potrebné považovať za listinný dôkaz, ktorý nemá dôkaznú silu znaleckého posudku, nebol predložený
spôsobom, predpokladaným O.s.p. Žalovaná ho v konaní namietala, navrhla vykonanie znaleckého
dokazovania, ktoré však žalobca znemožnil zničením dôkazného prostriedku, čo nemôže byť na jej
ťarchu. Podľa uvedeného listinného dôkazu „s veľkou pravdepodobnosťou bolo porušené pôvodné
zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii - odstránené a nahradené inou plombou t.j. že
sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja. Žalovaná namietala relevantnosť uvedeného záveru, keď nemôže zodpovedať za stav, „či a v
akom rozsahu žalobca predloží na posúdenie rovnaké plombovacie kliešte ev. iné a na tomto základe si
vybuduje finančnú výhodu bez akéhokoľvek plnenia.“ Žalovaná ďalej namietala, že žalobca nepreukázal
v konaní vznik škody a ani stav, že by výšku škody nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov. Vytvoril dojem, že nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, a preto
použil postup podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalovaná vytýkala
súdu prvej inštancie, že ani s touto jej námietkou, prednesenou počas konania, sa súd prvej inštancie



nevysporiadal. Poukázala na to, že pokiaľ by v prejednávanom prípade išlo o neoprávnený odber plynu,
išlo by o prvý prípad a podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike je potrebné výšku škody spôsobenej
neoprávneným odberom určiť ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou
typového diagramu dodávky, čo však súd prvej inštancie neakceptoval a žalobcovi priznal náhradu
škody podľa zásad vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalovaná zotrvala na
námietke premlčania, vznesenej v priebehu konania. Podľa žalobcu malo k neoprávnenému odberu
plynu dochádzať v období od 19.11.2012 do 3.10.2013, preto škoda za obdobie od 11/2012 do 9/2013
je, s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, premlčaná, keďže žaloba bola podaná dňa
31.8.2015. Žalovaná odvolaním napadla aj výrok o trovách konania. Za účelne vynaložené nepovažuje
náklady na odmenu advokáta, keď žalobca má právny referát a odborne zdatné osoby, vysokoškolsky
vzdelané v oblasti práva. Poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.9.2004,
sp.zn. II. ÚS 78/03, podľa ktorého všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý
disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho
zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Žalovaná nesúhlasila s názorom súdu prvej
inštancie, podľa ktorého neprodukovala, v rámci procesnej obrany, dôkazy alebo návrhy preukazujúce
nedôvodnosť uplatneného nároku. Podľa jej názoru tvrdené skutočnosti preukázala v plnom rozsahu.
Podľa žalovanej postup súdu prvej inštancie bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 4 ods. 1 C.s.p., keď
až z odôvodnenia rozsudku sa dozvedela, aké úvahy viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu žaloby.
Podľa žalovanej z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akou právnou úpravou či zaužívanou súdnou
praxou sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní riadil. V tomto smere poukázala na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 19.6.2008, sp.zn. I. ÚS 243/2007, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky pod publikačným číslom 33/2008, v zmysle ktorého: „Všeobecný
súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie
musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na
jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne
závery v extrémnom nesúlade                 s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej
možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné
s čl. 46 ods. 1 ústavy či čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ Odvolateľka navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil  a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu zamietol.

3.1. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a korešpondujúce s ustálenou súdnou praxou. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie
vznesenej žalovaným žalobca uviedol, že na základe rozhodnutia Európskej komisie mala slovenská
vláda povinnosť liberalizovať trh s plynom, preto došlo v roku 2006 k odčleneniu prepravných a
distribučných služieb od dodávania plynu konečným spotrebiteľom. Vznikla tak firma eustream a.s.,
ktorá má na starosti dodávku plynu do Slovenskej republiky a vysokotlakové prepravné kapacity a
firma SPP - distribúcia, a.s., ktorá má na starosti privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi.
Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Uvedenú skutočnosť deklaruje aj fakt, že rozhodnutím Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/P-PP zo dňa 19.8.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
4.9.2013, zmenené rozhodnutím č. XXXX/XXXX/P-PP zo dňa 28.3.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.4.2014, došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., ako
prevádzkovateľa distribučnej siete. Ďalej poukázal na Vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 24/2013 zo dňa 14.1.2013, ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou
a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, ktorá obsahuje podrobnú špecifikáciu povinností
subjektov na trhu s plynom vrátane jeho distribúcie a postupov týchto subjektov na trhu s plynom. Od
1.7.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynom, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov
elektriny a plynu. Je rozdiel medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú
pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho
uváženia a nemožno ich stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ
distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.,
je prevádzkovateľom distribučnej siete. Zmluvy o dodávke plynu spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.
neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzatvárajú len dodávatelia, ktorých voľba je



po liberalizácii trhu      s plynom výlučne záležitosťou spotrebiteľov ako konečných odberateľov. Z
uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobcu, spoločnosť SPP - distribúcia, a.s., resp.
distribútora zemného plynu a dodávateľov zemného plynu, ktorými sú napr. nasledovné spoločnosti:
BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o.; ČEZ Slovensko, s.r.o.; ELGAS, s.r.o.; Energie2, a.s.; LAMA
energy a.s.; MAGNA ENERGIA a.s.; MET Slovakia, a. s.; RIGHT POWER, a.s.; RWE Gas Slovensko,
s.r.o.; SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.; Slovenský plynárenský priemysel, a.s.; Stredoslovenská energetika,
a.s. (SSE); V-Elektra Slovakia, s.r.o.; VEMEX ENERGO s.r.o.; ZSE Energia, a.s. Bez ohľadu na to,
ktorého z dodávateľov plynu si žalovaný zvolí, prevádzkovateľ distribučnej siete, teda žalobca, sa
nemení a zostáva ten istý. Žalobca ďalej uviedol, že súčasťou odberného miesta je meradlo plynu,
ktoré zaznamenáva spotrebu plynu. Meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej
sústavy a žalovaná ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi
distribučnej siete, aby vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo
demontáž. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov, z ktorých vyplýva, že na konanie
ohľadom vzniknutej škody z titulu neoprávnene odobraného plynu je aktívne legitimovaným subjektom
priamo zo zákona (napr. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 12 C 461/2015, Okresného
súdu Košice - okolie sp.zn. 16 C 191/2008, Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 3 Cb 25/2013) ale
aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, sp.zn.
3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, sp.zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, sp.zn.                 4 Cdo 30/2009
zo dňa 28.10.2009, v ktorých konaniach najvyšší súd konal so žalobcom ako aktívne legitimovaným
subjektom. Ako dôkaz, že žalobca je aj vlastníkom plynu, predložil zmluvu o dodávke zemného plynu
uzavretú medzi spoločnosťou VEMEX ENERGO s.r.o.       a SPP - distribúcia, a.s., na základe ktorej
sa dodávateľ zaviazal, že dodá žalobcovi zemný plyn a prevedie na neho vlastnícke právo k tomuto
plynu. Poukázal zároveň na to, že jeho aktívna legitimácia je daná priamo zo zákona, keď žalobca je
v zmysle § 82 zákona                o energetike uvedený ako jeden zo subjektov, ktorý je oprávnený
uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Pre úplnosť žalobca uviedol, že zákon
o energetike umožňuje uplatniť si náhradu škody aj iným subjektom, a to dodávateľovi zemného plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi zásobníka. Prevádzkovateľovi prepravnej siete,
alebo prevádzkovateľovi zásobníka, by škoda mohla vzniknúť len za predpokladu, ak by sa v prípade
žalovanej jednalo o odberné plynové zariadenie odberateľa plynu, ktoré je pripojené priamo k prepravnej
sieti, alebo ak by dochádzalo zo strany žalovanej k odberu zemného plynu priamo zo zásobníka. V
danom prípade však nie je odberné miesto žalovanej napojené týmto spôsobom. Zákon umožňuje
uplatniť si škodu           i dodávateľom zemného plynu. V prejednávanom prípade je dodávateľom žalovanej
spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., t.j. spoločnosť, s ktorou má žalovaná uzatvorenú
zmluvu. Zákon o energetike umožňuje uplatniť si tomuto dodávateľovi plynu škodu len v prípade, ak sa
jedná o odber plynu, ktorý je definovaný v dvoch skutkových podstatách neoprávnených odberov a to v
prípade podľa § 82 ods. 1 písm. f/ zákona                o energetike, t.j. ak ide o odber plynu, pri ktorom
odberateľ nedodržal dodávateľom určené obmedzenia a v druhom prípade, ak sa jedná o odber plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. g/ zákona o energetike, t.j. ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné
podmienky. Taktiež sa v prejednávanej veci nejedná o niektorý z uvedených prípadov. Vo všetkých
ostatných prípadoch špecifikovaných v § 82 ods. 1 zákona o energetike vzniká škoda prevádzkovateľovi
distribučnej siete. Plyn, ktorý odberateľ odoberie spôsobom špecifikovaným § 82 ods. 1         s
výnimkou vyššie uvedených ustanovení (situácií), totiž nepatrí dodávateľovi zemného plynu konkrétneho
odberateľa, či inému subjektu, ale patrí prevádzkovateľovi distribučnej siete t.j. distribútorovi, ktorým
je žalobca (spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.). Na preukázanie skutočnosti, že v rozhodnom období
plyn nedodával žalovanej jej dodávateľ, s ktorým má uzavretú zmluvu, bol zo strany žalobcu počas
konania navrhnutý dôkaz, a to vyžiadať od dodávateľa plynu žalovanej informáciu, koľko m3 plynu v
spornom období dodal žalovanej. Žalobca poukázal na skutočnosť, že na základe získaných informácií
od dodávateľa plynu je zrejmé, že dodávateľ fakturoval žalovanej za sporné obdobie spotrebu 0 m3.
V predmetnom konaní bola preukázaná skutočnosť, že žalovaná v rozhodnom období plyn odoberala.
Tento odobraný plyn však (ako je už zrejmé) nepatril žiadnemu inému subjektu, ale žalobcovi. Jedná sa
o plyn žalobcu, ktorý musí do siete dodávať žalobca za účelom plnenia úloh, ktoré plní v zmysle vyhlášky
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 zo dňa 14.1.2013    a to najmä za účelom krytia
strát spôsobených poruchami na sieti (havárie, netesnosti sústavy, ...), ako aj neoprávnenými odbermi
zemného plynu zo strany niektorých odberateľov plynu. Podľa žalobcu jeho aktívna legitimácia bola v
prejednávanej veci preukázaná a súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, keď konštatoval, že
aktívna legitimácia je žalobcovi daná priamo zo zákona.
3.2. K otázke pasívnej legitimácie žalovanej žalobca uviedol, že objektívna zodpovednosť vyplýva
z vyššie spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo všetkých uvedených



rozhodnutiach súd konštatoval, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť odberateľa za odber zemného
plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca zvlášť poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2011, sp.zn. 4 Cdo 102/2010,
v ktorom konaní dovolací súd konštatoval, že „Súd mal za to, že v danom prípade bola naplnená
skutková podstata neoprávneného odberu plynu, pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi za škody,
ktoré neoprávneným odberom spôsobil. Je tomu tak preto, že zákonná úprava je vybudovaná na princípe
objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to, kto
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií poškodil. Za škodu bez ďalšieho zodpovedá odberateľ.“
K námietke žalovanej v otázke pasívnej legitimácie žalobca poukázal na to, že žalovaná žiadnym
spôsobom svoju argumentáciu neodôvodnila, nevyvrátila argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Ďalej uviedol, že pasívna legitimácia je v danej veci zrejmá, keď si uplatnil nárok voči žalovanej
t.j. C. D., rod. B., bytom D. XX, XXX XX J., ktorá je u dodávateľa plynu evidovaná ako odberateľ zemného
plynu cez meradlo s výrobným číslom: XXXXXXXXBXXX, číslo odberného miesta: XXXXXXXXXX (viď
Zápis zo dňa 7.10.2013). Práve na tomto odbernom mieste a na uvedenom meradle bolo zistené
porušenie jeho zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a teda neoprávnený odber podľa § 82 ods.
1 písm. d/ zákona o energetike. K odvolacej námietke žalovanej, že nedošlo k objasneniu vzťahu žalobca
- žalovaný, a že za plyn platila spoločnosti „SPP\" žalobca uviedol, že žalovaná v konečnom dôsledku
za plyn jej dodávateľovi nezaplatila, čo preukázal prostredníctvom súdu, a to zabezpečením faktúry
dodávateľa s nulovou spotrebou plynu. Žalobca potvrdil, že vedie pred Okresným súdom Bratislava
IV. pod sp.zn. 11 C 441/2015 spor s pani S. B., ktorá je matkou žalovanej. Tento spor sa vedie v
súvislosti s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle s výrobným číslom:
XXXXXXXXBXXX, na odbernom mieste číslo: XXXXXXXXXX. Jedná sa teda o iné odberné miesto, iný
plynomer, ako aj iného odberateľa plynu. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že žalovaná žije v rodinnom
dome u svojej matky     s celou svojou rodinou, avšak treba rozlišovať odberné miesto a meradlo,
cez ktoré odoberá plyn žalovaná a odberné miesto s meradlom, cez ktoré odoberá plyn jej matka. Je
teda zrejmé, že sa jedná o spor, ktorý je síce obdobný po právnej aj skutkovej stránke, avšak žiadnym
spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou ani nepredstavuje prekážku litispendencie.
3.3. Žalobca k znaleckému posudku, ktorý predložil spolu so žalobou, uviedol, že znalec, ktorý znalecký
posudok vypracoval, je povinný vypracovať znalecký posudok riadne, účelne a nestranne. Znalec Ing.
Peter Leška, je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX, vykonávajúci
okrem iného znaleckú činnosť v odbore: XXXXXX - Strojárstvo, odvetvie: 391100 - Mechanické
zabezpečovacie systémy, ako aj odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie: 490300 - Mechanoskopia.
Zdôraznil, že znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa príslušných
ustanovení zákona        č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších
predpisov a je nezávislou a nestrannou osobou. Znalec z odboru mechanoskopia je správne zvoleným
znalcom na posúdenie prípadného zásahu do meradla, keďže predmetom skúmania mechanoskopie je
aj posudzovanie prekonávania zabezpečení ako aj skúmanie plomb. Podľa žalobcu znalecký posudok,
predložený do konania, spĺňa všetky náležitosti, ktoré naň kladie zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch. Poukázal na to, že na pojednávaní nariadenom na deň 15.6.2016 bol
prítomný znalec, ktorý ako svedok vypovedal   a objasnil súdu všetky sporné skutočnosti. Znalec okrem
iného uviedol, že výmenná čeľusť plombovacích klieští, ktorá predstavuje nástroj zanechávajúci odtlačky
na plombe, sa vyrába strojovo na základe strojárskeho výkresu. Z tohto dôvodu by nemali vzniknúť
pri ich výrobe také veľké rozdiely, aby po vytvorení sporného odtlačku došlo k tak výraznej nezhode
špecifických znakov. Inak povedané všetky čeľuste plombovacích klieští zanechávajú druhovo zhodné
odtlačky. Je jedno, ktorá čeľusť z príslušnej sady sa na oplombovanie meradla použije. Odtlačky týchto
klieští budú vždy v zásade obdobné s druhovo zhodnými znakmi. Čo sa však týka sporného odtlačku, ten
neniesol druhové znaky, ktoré možno vytvoriť čeľusťami plombovacích klieští, ktoré používal oprávnený
subjekt. Špecifické znaky sporného odtlačku niesli výrazne rozdielne znaky v porovnaní s kontrolnými
odtlačkami, ktoré boli vytvorené pomocou originál plombovacích čeľustí. Znalec taktiež na pojednávanie
predložil fotografiu falošnej raznice, s ktorou sa stretol pri výkone znaleckej činnosti pre orgány činné
v trestnom konaní, ktoré vyšetrovali organizovanú skupinu zaoberajúcu sa zásahmi do plynomerov
(ľudovo povedané ich stáčaním na priaznivejšie hodnoty). Súdu uviedol, že práve sporný odtlačok,
ktorý sa nachádzal na plynomery žalovanej, nesie druhovo obdobné špecifické znaky („...na základe
tvaru a špecifických znakov nachádzajúcich sa na výmennej čeľusti pochádzajúcej z trestnej činnosti
je možné predpokladať, že sporný otlačok mohol byť vytvorený aj týmto nástrojom\").Znalec súdu ako
aj žalovanej riadne objasnil, prečo má za to, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať,
že došlo k porušeniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. K pojmu s veľkou



pravdepodobnosťou žalobca uviedol, že znalec takto označil pravdepodobnosť blížiacu sa       k istote,
a to približne 99,99 %, ktorá skutočnosť je žalobcovi zrejmá z iných konaní, kde od znalca požadoval
percentuálne vyjadriť tento pojem. Žalobca poukázal na to, že žalovaný mal možnosť znalca osobne
vypočuť a spochybniť jeho závery, pričom znalca aj vypočul. Závery znalca žiadnym spôsobom zo strany
žalovaného spochybnené neboli. Žalovaný mal možnosť v tejto súvislosti navrhnúť vykonanie ďalších
dôkazov, avšak žiadne dôkazy navrhnuté neboli.
3.4. K spôsobu výpočtu škody žalobca uviedol, že išlo o zákonný a zákonom predpokladaný spôsob
určenia škody. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 6 písm. d/ zákona    č. 142/2000 Z.z. o metrológii,
podľa ktorého platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená
alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka a ustanovenie § 82 ods. 3 zákona
o energetike, podľa ktorého ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l/. Uviedol,
že pri bežných odberoch sú pre určenie množstva odobratého plynu smerodajné údaje z meradla
plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek dôvodu, stanoveného v § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000
Z.z. o metrológii, zanikla platnosť úradného overenia meradla, nemožno tieto údaje použiť. Poukázal
na to, že  v prejednávanom prípade meradlo za rozhodné obdobie vykázalo síce určité množstvo
spotrebovaného plynu, vzhľadom však na charakter porušenia zabezpečenia meradla nie je možné
toto množstvo plynu použiť na účely vyfakturovania odobraného množstva plynu. Ak by dodávateľ na
základe takto poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za
porušenie ustanovení zákona o metrológii. Z tohto zákona však vyplýva, že údaje o spotrebe meradla,
ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť použité v obchodnom styku, a teda takýto
údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorému by rovnako hrozila sankcia za
porušenie ustanovení zákona o metrológii. Navyše v prípadoch, kedy bolo pozmenené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, za ktoré sa považuje plomba počítadla, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe
zemného plynu, ktorý takýto plynomer indikuje, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu. Nie
je teda možné na základe objektívnych skutočností toto množstvo plynu určiť. Preto sa na výpočet
množstva neoprávnene odobraného plynu uplatní vykonávací predpis. Žalobca zdôraznil, že porušením
plomby počítadla je možné s týmto počítadlom manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom
množstve plynu. Zároveň poukázal na to, že žalovaná k otázke výpočtu škody uviedla len námietku a
ňou vnímaný rozpor. Neuviedla však, akým spôsobom mala byť škoda určená      a aké objektívne a
spoľahlivé podklady mal žalobca použiť, keď existuje dôvodný predpoklad, že namerané hodnoty boli
zrejme na danom meradle manipulované. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, podľa ktorého v
prípade, ak sa jedná o prvý neoprávnený odber, je potrebné uplatniť na výpočet škody typový diagram
dodávky plynu a skutočnosť, že sa jedná o prvý neoprávnený odber, mal potvrdiť sám žalobca. Poukázal
na ustanovenie § 82 ods. 4 zákona o energetike, podľa ktorého ak ide o prvý neoprávnený odber
plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d/, výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším
takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa žalobcu z citovaného ustanovenie zákona      o energetike je zrejmé, že typový diagram dodávky
sa použije len, ak sú kumulatívne splnené viaceré predpoklady a to, že sa jedná o prvý neoprávnený
odber, plyn je odoberaný domácnosťou, meradlo je umiestnené na verejne prístupnom mieste a meradlo
má porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal na to, že žalovaná vyššie citované
ustanovenie prezentovala vo svojom odvolaní neúplne, a to tak, že typový diagram dodávky plynu je
potrebné uplatniť vždy, ak sa jedná o prvý prípad neoprávneného odberu. Uviedol, že fotodokumentáciou
ako aj listinnými dôkazmi v konaní preukázal, že meradlo, ktorým bol plyn odobraný žalovanou, sa
nenachádza na verejne prístupnom mieste. Meradlo žalovanej je uzamknuté a nie je teda prístupné
tretím osobám. Na to, aby bol k nemu možný prístup je potreba prekonať uzamykateľný systém zámku.
S touto skutočnosťou sa vo svojom odôvodnení dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie.
3.5. Žalobca ďalej uviedol, že s námietkou premlčania vznesenou žalovanou sa dostatočne vysporiadal
súd prvej inštancie, pričom konštatoval, že k premlčaniu nedošlo. Poukázal na to, že vždy, ak existuje
pochybnosť o prípadnej manipulácii s meradlom, a to bez ohľadu na to akým spôsobom bola táto
manipulácia vykonaná, je potrebné podrobiť meradlo znaleckému dokazovaniu. To, že došlo k určitému
zásahu, musí konštatovať nezávislá osoba, znalec. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp.zn. 1 Cdo 43/2010, podľa ktorého „Pre posúdenie otázky
premlčania dovolací súd odkazuje na pomerne bohatú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,



resp. Najvyššieho súdu Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu, ako aj následne po rozdelení,
ktorá je plne použiteľná, pretože spoločný právny základ zostal zatiaľ nezmenený. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z
preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť
sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a
to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú bolo možné natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde.
Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o
osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť
úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75).“ Následne poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod R 38/75, podľa ktorého „Pri posudzovaní kedy sa
poškodený dozvedel o škode je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej
škode; nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa                o vzniknutej škode.“ Podľa žalobcu moment
rozhodujúci pre začatie plynutia premlčacej doby nastáva potom ako bolo poškodenie zabezpečenia
preukázané, konštatované nezávislou osobou. Týmto je naplnený predpoklad preukázanej skutočnej
vedomosti poškodeného          o vzniknutej škode. A taktiež nenastáva skôr ako je škoda určená výpočtom
podľa zákona. Týmto je naplnený ďalší predpoklad a to objektívneho vyčíslenia škody v peniazoch, aby
poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Tento právny názor je plne konformný
s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedený názor si nezávisle na právnom
názore žalobcu osvojil aj súd prvej inštancie a žalobca voči nemu nemá žiadne výhrady.
3.6. K otázke neúčelnosti trov právneho zastúpenia právnickej osoby advokátom žalobca uviedol, že
tento názor je prekonaný a poukázal na aktuálny nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17.
augusta 2016, sp.zn. I. ÚS 264/2016, podľa ktorého „Účelom náhrady trov konania je kompenzácia
výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť    v dôsledku protiprávneho konania, na účelné
uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.        V súlade s tým je zákonná úprava náhrady trov konania
založená na zásade úspechu v konaní, nie na zásade zásluhovosti. Úspešný je vo veci ten účastník
konania, ktorého meritórnemu návrhu bolo vyhovené (mal vo veci plný úspech). Zo žiadnych ustanovení
Ústavy Slovenskej republiky ani Občianskeho súdneho poriadku (teraz Civilného sporového poriadku)
nemožno vyvodiť záver, že by účastníkovi konania (konkrétne v prerokúvanej veci právnickej osobe
súkromného práva), ktorý má zamestnancov s právnickým vzdelaním a napriek tomu si zvolí zástupcu
z radov advokátov, nemala byť priznaná náhrada trov konania. Trovy konania vzniknuté v súvislosti
so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne
uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade
zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať
ako vynaložené účelne.“
3.7. Žalobca sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná počas konania
neprodukovala v rámci procesnej obrany dôkazy, či návrhy. Podľa názoru žalobcu žalovaná len účelovo
a bez právneho základu rozporovala nárok žalobcu.
3.8. Čo sa týka otázky posúdenia znaleckého posudku ako súkromnej listiny žalobca poukázal na to, že
znalec vypracoval znalecký posudok dňa 23.10.2013, v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, pričom tento právny predpis nijako nešpecifikuje náležitosti znaleckého posudku.
Taxatívne náležitosti znaleckého posudku upravuje zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch. Žalobca tiež uviedol, že žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorej prílohu
tvoril znalecky posudok číslo XXX/PL-XXXX, bola na súd doručená 31.8.2015, taktiež v čase účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Poukazujúc na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona     č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
§ 470 ods. 2 C.s.p. žalobca konštatoval, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v
zmysle platnej a účinnej legislatívy a znalecký posudok obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle
zákona o znalcoch. Aj v prípade, ak by bol znalecký posudok zo strany súdu vyhodnotený ako listina,
žalobca poukázal na to, že v konaní bolo vykonané aj ďalšie dokazovanie v súvislosti s poškodením
zabezpečenia meradla, a to svedecká výpoveď znalca.
3.9. K námietke žalovanej, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou právnou úpravou sa súd
prvej inštancie riadil, žalobca uviedol, že súd v napadnutom rozsudku dostatočne ozrejmil, že sa riadil
ustanoveniami zákona o energetike a taktiež sa prípadom zaoberal aj po skutkovej stránke v potrebnom
rozsahu. Dokazovanie v danej veci bolo podľa názoru žalobcu vykonané v nevyhnutne potrebnom a
dostatočnom rozsahu.



3.10. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil, prípadne, aby vo svojom rozhodnutí doplnil na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia aj ďalšie dôvody.

4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu už nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania   [§ 470 ods. l, ods.
2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa                   19. júna 2019; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné.

6.1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia sumy    X.XXX,XX € s
príslušenstvom titulom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, keď žalovaná odoberala plyn
meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
6.2. V danom spore vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie, ktoré bolo potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na
ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, keď na prejednávaný prípad použil ustanovenia
§ 82 ods. 1 písm. d/, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o energetike a § 517 ods. 1 veta prvá a ods.
2 Občianskeho zákonníka a správne ustálil, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď bolo preukázané, že
žalovaná odoberala plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii a je objektívne zodpovedná za škodu, ktorá týmto žalobcovi vznikla.

6.3. Odvolateľka v odvolaní namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením
žalobcu, podľa ktorého jeho aktívne vecná legitimácia ako prevádzkovateľa distribučnej siete vyplýva
zo zákona, konkrétne z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona a energetike, podľa ktorého odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete
a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak
vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk
dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
6.4. Ako správne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, jeho aktívnu legitimáciu potvrdil aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach (napr. sp.zn.          1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009,
sp.zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009), v ktorých ako žalujúca strana žalobca vystupoval, keď konanie
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nezastavil. Odvolací súd poukazuje na to, že najvyšší
súd sa v spomínaných konaniach (i keď nedostatok aktívnej legitimácia v týchto konaniach namietaný
nebol) otázkou aktívnej legitimácie zaoberal s poukazom na ustanovenie § 161 C.s.p. (predtým § 103
O.s.p.), podľa ktorého kedykoľvek počas konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť. Odvolací súd na podporu tohto svojho tvrdenia poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009, podľa ktorého
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj      v prípade, že ju
žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie
vykonal, na návrh žalobcu, dokazovanie dopytom na spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
ktorým dokazovaním bolo zistené, že uvedená spoločnosť v spornom období nedodala žalovanej žiadny
plyn. Táto skutočnosť vyplýva z listinného dôkazu na č.l. spisu 98, opravná faktúra č. XXXXXXXXXX zo
dňa 1.4.2014. Neobstojí tak odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej súd prvej inštancie nevykonal na
preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu žiadne dokazovanie. V konaní nebolo sporným, že žalovaná



mala v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. V súčasnosti je pritom v Slovenskej republike jediným prevádzkovateľom distribučnej
siete žalobca, pričom na trhu pôsobia viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o
dodávke plynu s jednotlivými odberateľmi. Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ
za odobratý plyn dodávateľovi,        s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje
odberateľom množstvo odobratého zemného plynu na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý
je aj vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich montáž, kontrolu a údržbu. V prípade ak odberateľ
neodoberá plyn od dodávateľa plynu, ako je to v prípade neoprávneného odberu zemného plynu,
dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu a neoprávnený odber plynu sa prejaví u distribútora
ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by za plyn dodávaný
v rozhodnom období zaplatila dodávateľovi plynu        a v konaní nebolo ani preukázané, že okrem
žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu plynu za rozhodné
obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou. Námietka aktívnej legitimácie žalobca
zo strany žalovanej tak nie je dôvodná.
6.5. K námietke žalovanej, že v konaní nebol predložený žiadny relevantný dôkaz preukazujúci jej
pasívnu legitimáciu ako aj k námietkam, týkajúcim sa znaleckého posudku, predloženého spolu so
žalobou žalobcom, odvolací súd uvádza nasledovné. Vykonaním dokazovania a hodnotením dôkazov
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súdom prvej inštancie bolo, podľa názoru odvolacieho súdu,
jednoznačne preukázané, že žalovaná zodpovedá za neoprávnený odber plynu z dôvodu, že odoberala
plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ako
správne poukázal vo vyjadrení k odvolaniu žalobca, znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný do
zoznamu znalcov, vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a znalecký posudok má
všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
Zároveň bol znalec vypočutý v konaní, odpovedal na otázky súdu a strán sporu, pričom z jeho
výpovede vyplynulo, že na meradle, ktoré meralo plyn odoberaný žalovanou, bolo porušené pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec v odpovediach na otázky uviedol, že demontoval
olovenú plombu z predloženého plynomeru a znaky nachádzajúce sa na plombe porovnal s kontrolnými
otlačkami, ktoré mal od žalobcu. Porovnaním zistil, že špecifické znaky odtlačkov sa nezhodujú, čo
znamená, že neboli vytvorené jedným a tým istým nástrojom, z čoho vyplýva, že pôvodné zabezpečenie
bolo odstránené a nahradené inou plombou. Ďalej uviedol, že sila prípadne hĺbka odtlačku nezmení
rozmery ani rozmiestnenie špecifických znakov odtlačku. Znalec vo výpovedi uviedol, že asi v roku
2014 pre orgány činné v trestnom konaní vypracovával znalecký výstup, pri ktorom mal k dispozícii
výmenné čeľuste plombovacích klieští, ktoré pochádzajú od osôb podozrivých z trestnej činnosti a
ktoré boli vyrobené z termoplastu, medzi inými sa tam nachádzali aj označenia M41/07 (odvolací súd
poznamenáva, že ide o totožné označenie výmenných čeľustí plombovacích klieští ako na meradle
meranom množstvo plynu dodávaného žalovanej). Na otázku, či sa mohlo stať, že znalcovi bol
predložený iný kontrolný odtlačok, tento odpovedal, že od žalobcu má jeden kontrolný odtlačok označený
M41/07, keďže výmenná čeľusť plombovacích klieští je súčiastka, ktorá je vyrábaná na základe
strojárenského výkresu, nemali by vzniknúť pri jej výrobe také veľké rozdiely, aby po vytvorení sporného
odtlačku došlo k tak výraznej nezhode špecifických znakov (č.l. 125, 128 - 137 spisu).
6.6. Žalovaná namietala aj výpočet škody, resp. spôsob jej výpočtu, použitý žalobcom. Tvrdila, že
ak ide o neoprávnený odber, potom sa jedná o prvý neoprávnený odber a je potrebné uplatniť na
výpočet škody typový diagram dodávky plynu. Žalobca k tejto odvolacej námietke správne poukázal
na ustanovenie § 82 ods. 4 zákona o energetike, podľa ktorého ak ide o prvý neoprávnený odber
plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d/, výška
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva
plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že jednou
z podmienok, za splnenia ktorých možno použiť uvedený spôsob určenia výšky škody je, že ide o
odber plynu meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, pričom všetky podmienky,
za ktorých možno použiť tento spôsob určenia výšky škody, musia byť splnené kumulatívne. Žalobca
fotodokumentáciou ako aj listinnými dôkazmi (č.l. spisu 52), v konaní preukázal, že meradlo, ktorým bol
plyn odobraný žalovanou, sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, je uzamknuté.
6.7. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie ustálil, že nárok žalobcu premlčaný
nie je. Objektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka trojročná, začína
plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda, úmysel zo strany žalovanej preukázaný ani
tvrdený nebol. Žalobca sa v konaní domáha škody za neoprávnený odber, ku ktorému došlo v období
od 19.11.2012 do 3.10.2013, trojročná doba preto žalobcovi začala plynúť dňa 19.11.2012, uplynula



dňa 19.11.2015, takže ak žalobca žalobu podal dňa 31.8.2015, urobil tak v rámci trojročnej premlčacej
doby. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná a začína
plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri hodnotení,
kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa                o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o
škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktoré je možné
objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde.  Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa žalobca dozvedel o škode zo znaleckého
posudku, pretože až na základe posudku mal žalobca vedomosť o tom, že došlo k neoprávnenému
odberu plynu, keď žalovaná odoberala plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, čo malo za následok vznik škody. Znalecký posudok bol vypracovaný
dňa 23.10.2013, kedy najskôr sa mohol žalobca dozvedieť o existencii škody, takže žaloba bola podaná
v rámci subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 23.10.2015.
6.8. K odvolacej námietke, týkajúcej sa návrhu žalovanej na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré
podľa žalovanej žalobca znemožnil zničením dôkazného prostriedku, odvolací súd uvádza, že takýto
návrh žalovanej odvolací súd z predloženého spisu nezistil.
6.9. K odvolacej námietke žalovanej, týkajúcej sa trov konania, podľa ktorej žalovaná za účelne
vynaložené nepovažuje náklady na odmenu advokáta, keďže žalobca disponuje právnym oddelením
a odborne zdatnými pracovníkmi, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto štádiu konania
rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
bude súd prvej inštancie rozhodovať o výške trov a bude posudzovať účelnosť nákladov žalobcu,
vynaložených na bránenie svojich práv. Preto odvolací súd považuje uvedené námietky žalovanej za
predčasné.
6.10. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 220 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho
obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila
žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne
posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol, tak ako rozhodol. Odvolací súd zároveň,
poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky          z 23. júna 2004 sp.zn. III.
ÚS 209/04, uvádza, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie (podobne aj rozhodnutia IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03,              I.
ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6
ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom
odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho
súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19.
apríla 1994).
6.11. Odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom
a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Tieto
odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalovaná prezentovala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.
6.12. Súd prvej inštancie z hľadiska použitých zákonných ustanovení, vychádzajúc      z výsledkov
vykonaného dokazovania, správne vyhodnotil, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná,  pretože
v konaní bolo preukázané, že žalovaná spôsobila žalobcovi škodu neoprávneným odberom plynu,
keď odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii.

7. Záverom odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovanej vo vzťahu k výroku napadnutého
rozsudku, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov



výslovne v nich  uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali
správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne
správny potvrdil.

8. Odvolací súd  potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok aj vo výroku o nároku na náhradu
trov konania (§ 367 ods. 2 C.s.p.), keď žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, patrí mu tak
náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle   § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393                ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo                 k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch             s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,   z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov               o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku             a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/268/2015", "guid": "1896d7ca-e533-4d22-ae1f-89fb2d9802d3:89ec983a-17b3-4b5d-bae0-f51d38608bb3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1c388ab-b520-4de9-922d-00c2beeed4a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.264.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 264/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 264/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.264.2016.2"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "4d9cacd2-1b09-4cf9-a897-4e492a3efed3:0a9e6433-6e4c-4331-9364-79ed932fec16", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cb/25/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013 z 6. 5. 2013", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2013-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4d9cacd2-1b09-4cf9-a897-4e492a3efed3:0a9e6433-6e4c-4331-9364-79ed932fec16"}], "citovane_v": []}