Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/276/2017 z 27. 2. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2019, sp. zn. 18CoE/276/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1414209708.1
Krajský súd Bratislava | 18CoE/276/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1414209708.1 | 2019-02-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: ZRK, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, CSP, ObZ, EP, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, OZ, zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f5a62f8-925f-4d55-9778-1eded0ce1dad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1414209708.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/276/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414209708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1414209708.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej, a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T. F., W.. XX.XX.XXXX, F. S. X, XXX XX F.,
pre peňažné plnenie vo výške 263 Eur istiny s prísl. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý,
PhD., Exekútorský úrad Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/3324/2014-39 zo dňa 03.06.2016, pomerom
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 16Er/3324/2014-39 zo dňa
03.06.2016  z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia s poukazom na ust. § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 2 až 4, zák. č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej „EP“), § 52 a nasl. zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a § 266, § 369 ods. 1, § 497 zák. č. 513/1991
Sb. Obchodného zákonníka (ďalej „ObchZ“)  pre rozpor plnenia priznaného exekučným titulom so
zákonom. V odôvodnení uznesenia uviedol, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., ktorý v konaní je exekučným titulom, zaväzuje povinnú na
plnenie právom nedovolené, ktoré spôsobuje jeho rozpor so zákonom. Tento rozpor exekučný súd
videl v neprimeranosti sankcii vyžadovaných od spotrebiteľa pri nesplatení  úveru.  Poukázal na to,
že rozhodcovským rozsudkom priznané sankcie sú nepochybne vyššie ako je prípustná max. výška.
Oprávneným požadovaný  zmenkový úrok, ako sankcia za omeškanie povinnej je len za obdobie
od 27.5.2011 do 7.5.2014 (dátum spísania návrhu na začatie exekúcie)  vo výške 707,47 Eur čo
predstavuje za dané obdobie 353,73 % sumy poskytnutej oprávneným na základe úverovej zmluvy.
Takto neprimeraná sankcia s prihliadnutím na vyššie uvedené postihuje spotrebiteľa a je v rozpore so
zák. ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ  takto vysoká sankcia za neplnenie povinnosti nebola s povinnou
dohodnutá jediná sankcia je uvedená v bode 6 VOP zmluvy, kde je povinný ako spotrebiteľ zaviazaný
na plnenie podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. Ku dňu vzniku omeškania povinného (k 27.05.2011) bol ročný
úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne. Uvedený úrok z omeškania je o viac než 10,5 - krát nižší, než
ročná sankcia pre povinného spojená s jeho omeškaním, ktorú priznal oprávnenému rozhodcovský súd
a ktorú žiada oprávnený vymôcť prostredníctvom súdneho exekútora (zmenkový úrok vo výške 0,25 %
denne, t. j. 91,25 % ročne + zákonný zmenkový úrok vo výške 6 % ročne, spolu 97,25 % ročne). Aj v
tomto smere možno považovať priznané plnenie spojené s omeškaním povinného ako plnenie, ktoré
je v rozpore s právnymi predpismi. Exekučný súd taktiež poznamenáva, že pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia nemohol posudzovať vzťah medzi oprávneným a povinným
ako zmenkovo-právny vzťah a plnenie priznané predloženým rozhodcovským rozsudkom ako plnenie
zo zmenky. Z textu predloženej zmenky spísanej v Bratislave dňa 27.05.2011 vyplýva bezpodmienečný



príkaz povinného po predložení zmenky zaplatiť oprávnenému sumu 263,- euro a zmenkový úrok 0,25
% denne od 27.05.2011 s uvedením miesta platenia (POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava), bez protestu s uvedením údaja zročnosti (v lehote 4 rokov od vystavenia).

2. Súd prvej inštancie v závere uviedol, že Dohoda o vyplnení zmenky dojednaná v čl. 13 je podľa  §
53 ods. 4 OZ v spojení s § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z.  o spotrebiteľských úveroch v spojení s §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. je  neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neprijateľnosť zabezpečenia
úveru vo forme zmenky nie je síce výslovne uvedená vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
uvedených v § 53 ods. 4 OZ ale tento výpočet nie je taxatívny a za neprijateľnú možno považovať aj inú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Takouto podmienkou je aj dohoda
o vyplnení zmenky.

3. Súd prvej inštancie v závere rozhodnutia napadnutého odvolaním uviedol, že predloženým
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 09600/11 zo dňa 20.03.2012 bol povinný v postavení
spotrebiteľa (pri súčasnej nemožnosti posúdenia vzťahu medzi oprávneným a povinným ako zmenkovo-
právneho vzťahu) zaviazaný na plnenie, ktoré je právom (ustanoveniami Občianskeho zákonníka)
nedovolené, predstavuje takýto nedostatok rozhodcovského rozsudku (resp. rozhodcovského konania)
rozpor exekučného titulu ako celku so zákonom (§ 44 ods. 2 EP).

4. Na základe uvedeného žiadosť súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol.

5. Uznesenie v zákonnej lehote napadol odvolaním oprávnený podľa § 205 ods. 1 písm. c/,  f/
OSP z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci. V odvolacej argumentácii uviedol, že konajúci súd síce správne  zistil skutkový stav avšak
nesprávne aplikoval právny predpis § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, keďže
prekročil právomoc preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom v nadväznosti na zákon
o  rozhodcovskom konaní. Oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že ust. § 45 ods. 1 a
2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale
má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd pri vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálny prieskum
sa v zmysle § 34 ZRK obmedzuje na dodržanie formálnych náležitosti exekučného titulu. Materiálny
prieskum sleduje splnenie hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a
súlad s dobrými mravmi) bez možnosti preskúmania samotného rozhodcovského konania. Postupom
súdu a jeho výkladom § 45 ZRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní.  Mal za to, že v rámci preskúmavania ex. titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa súd v napadnutom
uznesení opiera stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.
j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore
s dobrými mravmi musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Oprávnený poukázal na
to, že s povinným v zmysle § 3 ZRK uzatvára rozhodcovskú zmluvu  formou samostatného právneho
úkonu na samostatnej listine. V predmetnej veci bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, ktorá
v čl. 2 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu. Exekučný titul bol preto vydaný oprávneným
orgánom v súlade s ust. ZoRK.

6.  Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

8. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, voči  ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania
uplatneného za účinnosti OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a  vyšší
súdny úradník bol v čase vydania rozhodnutia v zmysle § 5 písm. g)  zák. č. 549/2003 Z. z.  o vyšších
súdnych úradníkoch oprávnený na jeho vydanie, čím boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti
odvolacieho súdu  konať a rozhodovať o zastavení exekúcie v inštančnom postupe. Tieto podmienky v



zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“),
zostali zachované aj po 01.07.2016.

9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP),  po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,  po  oboznámení sa s procesným postupom súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že svojim návrhom zo dňa 7.5.2014 na vykonanie
exekúcie sa oprávnený domáhal uskutočnenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., vydaného dňa 20.3.2012 pod sp.
zn. SR 09600/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2012 a vykonateľnosť 03.05.2012, t. j. ide o
exekučný titul predpokladaný § 41 ods. 2 písm. d/ EP, na ktorý sa podľa § 243d ods. 2 EP  (prechodných
ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Exekučný titul, ako vyplýva z jeho  obsahu zaväzuje povinnú okrem istiny aj na úhradu príslušenstva
predstavujúceho dojednaný zmenkový úrok 0,25 % denne a zákonný  6 % zmenkový úrok zo súm a za
dobu tak, ako to vyplýva z výroku exekučného titulu.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Odvolateľ vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne právne posúdenie veci v právnom závere
o rozpore exekučného titulu so zákonom a  v oprávnení exekučného súdu vykonať prieskum
exekučného titulu. V tejto časti odvolacie námietky smerujú voči výroku uznesenia a podstatným
úvahám, ktoré exekučný súd k jeho vydaniu viedli. Vo zvyšku, v ktorom odvolateľ súdu prvej inštancie
vytýka nesprávnosť posúdenia rozhodcovskej doložky, odvolacie dôvody s napadnutým rozhodnutím
nesúvisia. Exekučný súd sa v napadnutom rozhodnutí skúmaním ani hodnotením rozhodcovskej doložky
nezaoberal, preto tieto odvolacie námietky pre nesúlad s napadnutým rozhodnutím neboli predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.

Odvolací súd uvádza, že exekučný titul, ktorým je v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok, v
zmysle ustálenej judikatúry nesporne podlieha súdnemu preskúmaniu jeho súladu so zákonom, avšak
odopretie jeho vykonania v exekúcii musí byť založené na odôvodnených a právne obhájiteľných
zásadách, dávajúcich súdu zákonný podklad na odopretie núteného vymoženia pohľadávky priznanej
právoplatným rozhodnutím.

12. Odvolací súd sa so zreteľom na uvedené zameral na otázku, či zaujatím právneho záveru o rozpore
exekučného titulu so zákonom pre neprimeranosť sankcií spojených s porušením povinnosti riadnej
úhrady úveru,  súd prvej inštancie  oprávnenému neodňal možnosť pred ním konať.

Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia,
sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

13. Podľa § 157 ods. 2 OSP (ako procesného predpisu účinného v čase vydania napadnutého
rozhodnutia), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rovnaké požiadavky na
odôvodnenie rozhodnutia sú kladené aj v zmysle  § 220 ods. 2 CSP.

Tieto požiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozhodnutia napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie nespĺňa.



14. V prvom rade je napadnutému rozhodnutiu potrebné vytknúť, že exekučný súd nevzal do úvahy a
nevysporiadal sa s deliteľnosťou plnenia, ktorá je základným atribútom na vymáhanie navrhovaného
nároku oprávneného. Exekučný súd pritom ničím nespochybnil materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu ani dôvodnosť nároku oprávneného na  istinu  vymáhanej pohľadávky, priznanú mu predloženým
exekučným titulom. Z rozhodnutia nijako nevyplýva, čo exekučný súd za takýchto okolností viedlo k
zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora v celom rozsahu.

Rozpor exekučného titulu so zákonom súd prvej inštancie vzhliadol v neprimeranosti sankcií
(dojednaného a zákonného zmenkového úroku). Pri ich hodnotení sa ale nevysporiadal s  tým, či vzťah
účastníkov má povahu spotrebiteľského úveru podľa ZoSÚ č. 258/2001 Z. z., neskôr zák. č. 129/2010
Z. z., a či tak požíva zvýšenú ochranu  inštitútov spotrebiteľského práva v obmedzení, resp. vylúčení
použitia zmenky, ktoré spotrebiteľovi svedčia výlučne podľa ust. cit. zákonov. Nie je možné opomenúť, že
zmluva o úvere, ako hlavný kauzálny vzťah poskytnutie finančných prostriedkov účelovo viazala na účel
povolania, čo podľa § 3 ods. 2 cit. ZoSÚ v znení k 1.2.2011 (ku dňu uzavretia zmluvy) aplikáciu ZoSÚ
vylučuje. Vzťah účastníkov tak síce má povahu vzťahu spotrebiteľského, ale nemožno ho považovať za
spotrebiteľský úver podliehajúci úprave ZoSÚ.

K právnemu záveru o neprimeranosti sankcií, odvolací súdu uvádza, že všeobecné konštatovanie
exekučného súdu o neexistencii zmluvnej dohody nemá oporu v zistenom skutkovom stave, keďže
úročenie zmenky vyplýva priamo z textu vlastnej zmenky vystavenej dňa 30.7.2010 povinnou, ktorej
kópia je založená na čl. 5 spisu súdu prvej inštancie. Rovnako záver o neprimeranosti sankcií -
zmenkových úrokov nemôže spočívať len v konštatovaní, že tieto postihujú spotrebiteľa v neprimerane
vysokej  sume s cieľom dodávateľa obohatiť sa na úkor spotrebiteľa. Právny záver súdu o dôvodoch,  v
ktorých vidí rozpor  sankcií so zákonom musí byť riadne a presvedčivo odôvodnený. Navyše exekučný
súd spochybnil aj dôvodnosť zákonného zmenkového úroku, ktorý priamo predpokladá § 48 ods. 1, bod
2 zákona č. 191/1950 Sb. zákon  zmenkový a šekový (ďalej „ZZŠ“).  Pokiaľ ide o  dojednaný zmenkový
úrok nárokovateľný za podmienok § 48 ods. 1, bod 1 ZZŠ, pričom je nesporné, že výška tohto  úroku,
ktorú ZZŠ neupravuje,  nemôže presiahnuť všeobecne stanovený limit dobrých mravov. Konštantná
súdna prax však predpokladá a ustálila korekciu (moderáciu) výšky dojednaného zmenkového úroku
súdom, preto prípadná prevyšujúca výška dojednaného zmenkového úroku bez právne podloženého
spochybnenia existencie nároku na tento úrok, nie je dôvodom k jeho vylúčeniu z exekúcie ,ale
len dôvodom na jeho korekciu v súlade so zákonom prípustnou výškou úrokov, ktoré sú v prípade
spotrebiteľa limitované  normou občianskeho práva.

15. V napadnutom rozhodnutí absentujú podstatné právne úvahy ozrejmujúce dôvody, ktoré
exekučný súd viedli k jeho vydaniu. Nedostatok riadneho odôvodnenia činí napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľným.

16. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie  podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na  ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvej inštancie bude vyporiadať sa s hore uvedenými výhradami odvolacieho súdu. Ak
exekučný súd bude mať naďalej za to, že existuje priestor na čiastočné alebo úplné zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie svoje rozhodnutie riadne odôvodní,
inak bude jeho povinnosťou v exekúcii pokračovať vydaním poverenia.

17. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti  tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí  vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/  CSP).