Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/41/2019 z 9. 4. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. apríla 2019, sp. zn. 20CoP/41/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1318207216.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/41/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1318207216.1 | 2019-04-09 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 65 CMP, § 66 CMP, § 67 CMP, CMP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89fc560b-f2bf-4d45-b5fb-059ef9c13cca
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1318207216.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/41/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318207216
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1318207216.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H.
M.C., X. G. XX.XX.XXXX zastúpený opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov - matky: C. R., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XE, L. zastúpená JUDr.
Milan Ficek, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a otca: O. C. M., X.. XX.XX.XXXX, L.
R. XX, L., zastúpený JUDr. Tijana Ćećezová, LL.M., advokátka, Drieňová 17, Bratislava, o návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 17.01.2019, č. k. 38P/319/2018-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. januára 2019, č. k. 38P/319/2018-45,
vo výroku o osobnej starostlivosti mení tak, že maloletý H. M., X.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do
osobnej  starostlivosti matky a to do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva rodičov a
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode vedenom na Okresnom súde
Bratislava III, sp. zn. 38P/68/2019.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17. januára 2019, č. k.
38P/319/2018-45, vo výroku o určení výživného mení tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti uloženia povinnosti otcovi platiť výživné odmieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 17.01.2019, č. k. 38P/319/2018-45, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platením výživného
vo výške 200,- eur mesačne, ktorú sumu je povinný zasielať k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci
vopred počnúc dňom 17.01.2019. V časti žiadanej úpravy styku návrh zamietol.  Súd prvej inštancie
v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom podaným na súde dňa 03.12.2018 sa matka maloletého
H. domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol dočasne upravený výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že tento by bol zverený do osobnej starostlivosti matky,
otcovi by bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu v sume 200,-eur mesačne a zároveň by bol
upravený jeho styk s maloletým. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila matka tým, že s otcom maloletého sú manželia a do 15.11.2018 žili v spoločnej
domácnosti na adrese R. XX, L., kedy bola matka nútená opustiť spoločnú domácnosť, pričom jej však
otec zabránil vziať so sebou i maloletého. Matka v návrhu poukázala na to, že vzťahy s otcom maloletého
sa v uvedenom období vyostrili a jej nebol umožňovaný riadny kontakt s maloletým. V čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mala matka už zabezpečené svoje bývanie a v priebehu
konania sa i zamestnala, má teda vytvorené všetky podmienky pre riadny výkon osobnej starostlivosti o
maloletého. Matka uviedla, že by maloletý, vzhľadom na svoj nízky vek, nemal byť od matky odlúčený,
keďže to nie je vhodné pre jeho zdravý vývin a ani citové väzby. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že



Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vykonal na žiadosť súdu prešetrenie pomerov na strane
maloletého H. a oboch jeho rodičov. Obaja rodičia v rámci prešetrenia pomerov potvrdili tú skutočnosť,
že vzťahy medzi nimi sa upokojili, na starostlivosti a výžive maloletého sa vedia dohodnúť a taktiež i
na realizácii styku otca s maloletým. Rodičia sú spolu v kontakte a otec poskytuje matke súčinnosť a
pomoc aj pri riešení záležitostí, týkajúcich sa každodenného života. Otec pri šetrení pomerov uviedol,
že s návrhom matky v zásade súhlasil, ako problematickú však videl matkou navrhovanú úpravu styku a
poukázal na to, že sa na uvedenom s matkou vedia dohodnúť, preto ňou navrhovanú úpravu považoval
za prekonanú a navrhol, aby zostal styk s maloletým neupravený. Matka podaním doručeným súdu
dňa 17.01.2019 oznámila, že svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje naďalej za
dôvodný. Potvrdila, že vzťahy medzi ňou a otcom maloletého sú v súčasnosti znesiteľné, avšak mala
za to, že je potrebné zachovať stabilitu vzťahov medzi nimi, aj s ohľadom na minulé udalosti, ktoré
matku viedli k podaniu návrhu. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je čiastočne dôvodný, nakoľko je potrebné, aby bol dočasne upravený výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému H., a to i s ohľadom na minulé udalosti, ktoré sa medzi rodičmi odohrali,
nízky vek maloletého a potrebu stabilizácie jeho pomerov. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal aj zo záverov správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, z ktorej je zrejmé, že
medzi rodičmi maloletého došlo v základných oblastiach výkonu ich rodičovských práv a povinností ku
konsenzu, rodičia sa snažia komunikovať konštruktívne a riešiť každodenné záležitosti s ohľadom na
záujem maloletého. S prihliadnutím k výsledkom šetrení prvoinštančný súd vyhovel návrhu matky na
zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, ktorú i reálne vykonáva, a ktorú ani otec maloletého v
súčasnosti nenamieta. K otázke určenia výživného zo strany otca voči maloletému prvoinštančný súd
poukázal na to, že plnenie si vyživovacej povinnosti k dieťaťu je najzákladnejším atribútom rodičovských
povinností, aby sa tak zabezpečilo uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa po materiálnej stránke
a nedošlo k ohrozeniu jeho zdravého vývinu. Žiadanú výšku výživného zo strany otca voči maloletému
súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú a zodpovedajúcu  pomernej časti nákladov na základné
a odôvodnené potreby maloletého. Prvoinštančný súd  nevzhliadol dôvod autoritatívnym rozhodnutím
súdu upravovať styk s maloletým, nakoľko tento prebieha medzi rodičmi bez problémov a na základe
ich vzájomnej dohody.  Záverom prvoinštančný súd dal rodičom maloletého do pozornosti, že ide o
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom v súlade s ich rodičovskou zodpovednosťou ponechal na
ich rozhodnutí, ako budú riešiť svoju životnú situáciu, z ktorého dôvodu im neuložil povinnosť podať si
návrh vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie otec, a to voči výroku, ktorým sa maloletý zveruje do
osobnej starostlivosti matky, ako aj voči výroku, ktorým sa otcovi maloletého ukladá povinnosť prispievať
na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom 17. 01. 2019. Odvolanie podal  z dôvodu,  že  súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového
poriadku) z dôvodu, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (ust.  § 365 ods. 1 písm. g)
Civilného sporového poriadku) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). V odvolaní otec
uviedol, že skutočnosti uvádzané matkou maloletého sú čiastočne pravdivé s tým, že matka maloletého
neuviedla vo svojom návrhu rozhodujúce fakty, ktoré by mali vplyv na samotné rozhodnutie súdu.
Matka maloletého od veku 3 mesiacov maloletého dobrovoľne pracovala mimo Slovenskej republiky,
pričom sa na územie Slovenskej republiky vracala po niekoľkých týždňoch, počas celej tej doby sa
o maloletého staral otec maloletého, ktorý v snahe skĺbiť pracovné povinnosti so starostlivosťou o
maloletého, maloletého zapísal do súkromných jasličiek v blízkosti jeho bydliska na Stromovej ulici
v Bratislave. V období od 28.09.2018 do 14.11.2018 matka maloletého opätovne opustila Slovenskú
republiku. Počas tohto obdobia sa o maloletého staral otec, ktorý zabezpečoval kompletnú agendu
starostlivosti o maloleté dieťa sám. Matka maloletého oznámila otcovi, že sa zamilovala do iného
muža, a že plánuje s ním spoločnú budúcnosť. Otec maloletého sa snažil túto situáciu riešiť, matke
maloletého ponúkol viaceré varianty obnovenia ich spolužitia, čo matka odmietla. Otec maloletého tak bol
nútený matku požiadať, aby opustila spoločnú domácnosť, nakoľko neplánoval ďalej žiť v partnerskom
trojuholníku. Matka maloletého opustila spoločnú domácnosť s tým, že odišla najprv na hotel a následne
na tri dni do Talianska. Nezaujímalo ju, čo je s maloletým. Po návrate na Slovensko kontaktovala otca
maloletého a dožadovala sa styku s maloletým s tým, že otec maloletého jej tento styk umožnil. Od
novembra 2018 sa otec maloletého dohodol s matkou maloletého, že sa budú o maloletého starať
striedavo tak, že maloletý bude dva týždne s matkou a dva týždne s otcom. Matka maloletého nedodržuje



tento čas a maloletého spravidla otcovi vráti už po týždni s odôvodnením, že maloletý je chorý a ona sa
nemôže oňho starať nakoľko pracuje. V januári 2019 matka maloletého bola s maloletým od 11. januára
do 21. januára a opätovne ho vrátila otcovi mimo dohody, že sa nevie oňho postarať, nakoľko je chorý.
Podľa informácie poskytnutej otcom maloletého, matka maloletého už zanechala prácu na Slovensku
a v súčasnosti cestuje na 14 dní do Ománu s tým, že maloletý je od 22.01.2019 v starostlivosti otca.
Otec sa domnieva, že nebola potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a matka
neosvedčila dôvodnosť samotného návrhu. Prvoinštančný súd bez toho,  aby vykonal dokazovanie a
zistil skutočný stav veci, rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti matky.  Otec ďalej poukázal v
odvolaní na to, že  z uznesenia Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/319/2018-45, zo dňa 17.01.2019,
nevplýva dočasnosť a provizórnosť neodkladného opatrenia. Táto dočasnosť a provizórnosť absentuje
v enunciáte rozhodnutia a nemožno ju nájsť, ani v odôvodnení rozhodnutia a zároveň súd ani neuložil
matke maloletého povinnosť podať žalobu vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že obaja rodičia
pracovníkom úradu práce sociálnych vecí a rodiny pri šetrení pomerov potvrdili, že vzťahy medzi nimi
sa upokojili, a že sa vedia dohodnúť. Otec sa domnieva, že v tomto prípade neboli naplnené zákonné
predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že nariadené neodkladné opatrenie považuje za veľmi
potrebné v tomto štádiu starostlivosti o syna. Dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu pretrvávajú.
Matka opätovne uviedla, že byt otca bola prinútená opustiť dňa 15.11.2018. V tento deň sa otec dieťaťa
rozhneval a začal sa správať násilne. Začal ju obviňovať, že ho chce opustiť pre niekoho iného. Takto
reagoval na základe e-mailu, ktorý videl medzi ňou a iným mužom. Otec maloletého trval na tom, že
sa medzi nimi niečo stalo, začal jej nadávať, kopať ju a tlačil ju pred ich plačúcim synom. Správal sa
nepríčetne. Bolo takmer 21:00 hod. a prosila ho, aby mohla zostať a odísť až ráno, ale otec to odmietol.
Následne vyložil jej kufor na posteľ a nútil ju, aby si zbalila oblečenie, pričom ju stále urážal a nadával
jej. Potom otvoril dvere a povedal jej, aby odišla. Syna nemohla zobrať so sebou, pretože  nevedela ani
kam pôjde a nechcel jej to otec ani dovoliť. Matka uviedla, že toto sa nestalo po prvýkrát. Už skôr sa jej
otec vyhrážal, že ju vykopne z domu, no tentokrát to aj urobil. Ďalej matka uvádza, že medzičasom si
našla nové ubytovanie.  Rozhodla sa byť silná a trpezlivá a ísť si po syna až keď bude mať byt a bude
pre neho pripravený. Vedela, že by otec túto situáciu zneužil vo svoj prospech a poukazoval by na to, že
sa nedokáže o syna postarať, nakoľko nemá vlastné bývanie.  Matka ďalej poukazuje na to, že povaha
a osobnosť otca je komplikovaná a nevypočítateľná. Otec maloletého sa často správa násilne, dvakrát
ju dokonca fyzicky napadol a zbil.  Ďalej uvádza, že keď bol jej nový nájomný byt pripravený, napísala
pani učiteľke z jaslí a povedala jej, že o chvíľu si príde  vziať syna, na čo jej pani učiteľka povedala,
že tak nemôže urobiť, pokiaľ nemá povolenie otca. Keď sa dostala do jaslí, maloletý tam už nebol.
Učiteľka jej povedala, že maloletý je so svojím otcom. Matka išla za otcom do jeho bytu, klopala  na
dvere, zvonila na zvonček a počula  svojho syna vnútri kričať "mama", ale otec dvere neotvoril.  Zavolala
políciu. Otec povedal, že si nemôže vziať syna, ak mu neposkytne svoje nové telefónne číslo. Po takmer
troch hodinách prosieb a jeho šikanovania a urážania a nadávania jej, si konečne vzala maloletého
do kočíka a kufor s oblečením maloletého. Ďalej matka uvádza, že  otec sa niekoľkokrát vyjadril, že
nechce byť s maloletým. Rovnako jej povedal, že jej dá súhlas s rozvodom a chce, aby obaja zmizli
a nikdy ich nechce vidieť ani počuť. Teraz sa úplne zmenil, zrazu chce, aby si  zabalila svoje veci a
nechala ho samého so synom. Matka sa domnieva, že otec maloletého využíva iba ako prostriedok,
prostredníctvom ktorého jej chce čo najviac ublížiť. Matka sa ďalej vyjadrila k tvrdeniam  otca ohľadom
jej práce v zahraničí a tieto tvrdenia označila za výmysel. Uviedla, že dieťa bolo od malička takmer stále
iba s ňou a  nie s otcom. Brávala syna so sebou do Libanonu. Vždy, keď pracovala v zahraničí, brala
maloletého so sebou. Jediný čas, keď sa o syna staral otec, bol posledný projekt, ktorý trval 6 týždňov
a bolo to spomínané obdobie od 28.09.2018 do 14.11.2018.  Ďalej spomenula vo vyjadrení k odvolaniu,
že jeden ich spoločný priateľ jej povedal, že keď  cestovala s maloletým do Libanonu, aby tam pracovala
a zarábala peniaze na zaplatenie účtov za domácnosť, organizoval  otec v byte párty, pričom cudzie
ženy spali na jej posteli. Kým  pracovala v zahraničí na projektoch, otec si užíval doma život slobodného
muža. K vyjadreniam otca k starostlivosti o maloletého počas chorôb matka uviedla, že pred Vianocami
a počas vianočných sviatkov bol maloletý s ňou, pretože bol veľmi chorý. Diagnostikovali mu zápal
pľúc a trikrát denne používali inhalátory. Mal veľmi vysokú horúčku, tak otcovi napísala, že maloletý  je
veľmi chorý. Otec odpovedal "ok" a zjavne neprejavil žiadnu starosť o maloletého. Maloletého zobrala
do nemocnice a zavolala odtiaľ otcovi, pretože mu chceli robiť röntgen pľúc. Otec prišiel až po tom, čo
ho prosila, nakoľko matka neovláda dobre slovenský jazyk. Potom zostala s maloletým  doma viac ako
15 dní sama. Ani raz neopustila byt a dokonca všetko nakupovala online, pretože nechcela, aby bol
maloletý vystavený zlému počasiu, kým bol chorý. Starala sa o maloletého dňom a nocou. Matka ďalej



zdôrazňuje, že otcovi nikdy nebránila v styku s maloletým a ani nebude brániť, a preto sa s ním snaží
dohodnúť na výkone rodičovských práv. Akékoľvek ich dohody však nie je možné považovať ani za
stále, ani za trvalé. Otec maloletého mení alebo si vymýšľa nové podmienky. Keď si niečo otec zaumieni,
nie je s ním možné racionálne hovoriť až do doby, kedy nie je po jeho vôli. Z toho dôvodu nesúhlasí
matka s jeho tvrdením uvedeným v odvolaní, že sa  na výkone rodičovských práv a povinností dohodli.
O dohode nie je možné hovoriť v tom prípade, ak jeden z rodičov ustupuje druhému, aby nevyvolával
ďalšie konflikty. Matka záverom zdôraznila, že sa nemôžu predbiehať, kto skôr dieťa vyberie z jaslí,  a
že po nariadení neodkladného opatrenia sa situácia upokojila.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné čiastočne zmeniť ( § 388
Civilného sporového poriadku) a čiastočne odmietnuť (§ 327 CSP).

5. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

6. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi
viazaný.

7. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 366 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže súd
nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Podľa § 367 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok neodkladným opatrením môže
súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

10. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.

11. Podľa § 360 ods. 2 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok  ak súd nariadi neodkladné
opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí
účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.

12. Podľa § 336 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok  ak súd nariadi neodkladné
opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa ust. § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich  potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa ust. § 327 ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že rodičia maloletého nežijú už v spoločnej domácnosti. Matka
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že došlo zo strany otca k správaniu, kedy
ju vyhodil z bytu, v ktorom spoločne bývali a zamedzil jej prístup k maloletému. Zo šetrenia pomerov, ktoré



vykonal kolízny opatrovník opatrovník dňa 08.01.2019 vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sa ukľudnili.
Matka býva v 2. izbovom byte, maloletý má v byte vytvorené dobré podmienky na svoj fyzicko - sociálny
vývoj. Sám otec potvrdil pri šetrení pomerov, že nebráni matke v starostlivosti o maloletého a s maloletým
sa stretáva. Taktiež matka uvádza, že nebráni otcovi v styku s maloletým. Čo sa týka  plnenia si
vyživovacej povinnosti, respektíve toho, ako sa ktorý z rodičov podieľa na výžive maloletého sa v návrhu,
ako aj v odvolaní otca a vo vyjadrení matky k odvolaniu nič neuvádza. Je však zrejmé z podaní rodičov,
že výživa maloletého je riadne zabezpečená.

16.  Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb.
Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu
ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie
v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený
záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného
opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a  ohrozeniu jeho výživy.

17. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného
opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.
Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v
ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie.
Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré
zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím
o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a  listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

18. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 326 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

19.  V danej veci pri šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom obaja rodičia potvrdili,  že sa medzi nimi
situácia zlepšila do takej miery, že sa na starostlivosti o syna vedia dohodnúť. Matka však na výzvu
súdu, či trvá na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že považuje svoj návrh
naďalej za dôvodný a to najmä za účelom zachovania stability vzťahov medzi rodičmi. Uviedla, že s
ohľadom na vek maloletého nie je v jeho záujme, aby bol neustále vystavený zmene prostredia. Ako
ďalší dôvod nariadenia neodkladného opatrenia matka videla v prevencii, aby sa neopakovala situácia,
že jej otec bude bezdôvodne odopierať prístup k maloletému. Odvolací súd dospel k záveru, že s
ohľadom k tomu, že medzi rodičmi došlo k nezhode pri výkone osobnej starostlivosti o maloletého,
je potrebné zastabilizovať výchovné prostredie maloletého a vniesť istotu do otázky, ktorý z rodičov
má mať maloletého v osobnej starostlivosti,  a preto je v záujme maloletého dočasne upraviť, že
osobnú starostlivosť o maloletého na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bude vykonávať matka. Odvolací súd má
za to, že neodkladná úprava môže plniť aj funkciu preventívnu, teda predchádzať prípadným budúcim
konfliktom medzi rodičmi v otázke výkonu starostlivosti o maloletého. Je určite v záujme maloletého,
vzhľadom na jeho útly vek, aby bol v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu túto poskytuje a má vytvorené
vhodné podmienky k výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, ako vyplynulo aj zo správy kolízneho
opatrovníka zo dňa 08.01.2019. V danej veci nepovažuje odvolací súd za nevyhnutné dokazovať, ktorý
z rodičov popisuje udalosti, ktoré medzi nimi nastali a spôsobili nezhodu vo výkone rodičovských práv a
povinností, pravdivejšie. Odvolací súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa a vyhodnotil
vzhľadom na vzťahy medzi jeho rodičmi, že je dôvodné dočasne upraviť, ktorý z rodičov bude vykonávať
osobnú starostlivosť a to do času, kým nebude rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode.



20. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nemá nahrádzať rozhodnutie
vo veci samej. V prípade, ak rodičia spolu nežijú  a nevedia sa riadne dohodnúť na starostlivosti o
maloleté dieťa, je potom namieste podať návrh vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností.
Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zveruje maloleté
dieťa do starostlivosti jednému z rodičov a určuje sa výživné v nevyhnutnej miere, nie je opatrením,
ktoré rieši vec s konečnou platnosťou. Civilný mimosporový poriadok v tretej časti obsahuje niektoré
ustanovenia o neodkladných opatreniach. To znamená, že primerane sa aj na neodkladné opatrenia
v konaní mimosporovom, použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné
opatrenie. Ustanovenie § 360 Civilného mimosporového poriadku rieši postup súdu pri nariadení
neodkladného opatrenia bez návrhu. V prípade, ak sa nariaďuje neodkladné opatrenie na návrh, je
potom potrebné aplikovať aj ust. 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda ak sa nariaďuje
neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže súd vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote návrh vo veci samej. Túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je
predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Ako
už odvolací súd vyššie uviedol, dané neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktoré je spôsobilé trvalo
upraviť pomery účastníkov. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd mal vo svojom rozhodnutí uložiť
povinnosť podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Vo výroku rozhodnutia o neodkladnom
opatrení je vhodné aj ohraničiť čas dokedy bude neodkladné opatrenie trvať, napríklad vyjadrením, do
právoplatného, respektíve vykonateľného rozhodnutia vo veci samej, čím sa môže predísť v budúcnosti
možným procesným komplikáciám, ak sa napríklad opomenie vo výroku rozhodnutia vo veci samej zrušiť
neodkladné opatrenie. Odvolací súd má v danej veci  preukázané, že matka dňa 12.03.2019 podala na
Okresný súd Bratislava III návrh na rozvod manželstva, ktorý sa vedie pod sp. zn. 38P/68/2019. Odvolací
súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že je dôvodné neodkladné opatrenie v nariadenej
časti o zverení maloletého do osobnej  starostlivosti matke zmeniť tak, že sa určí aj čas, dokedy bude
nariadené neodkladné opatrenie trvať a to  do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.

21. V otázke určenia výživného neodkladným opatrením dospel odvolací súd k záveru, že v tejto časti
nie je návrh dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné opísať  rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú prijať záver o potrebe prijať navrhované neodkladné opatrenie. Z návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vôbec zrejmé, či potreby maloletého v prevažnej
miere zabezpečuje matka alebo ich uhrádzajú rodičia spoločne alebo, či ich zabezpečuje otec. Z návrhu
matky ani z jej vyjadrenia k odvolaniu sa nedá určiť, či si otec plní dobrovoľne výživné a v akej miere sa
podieľa na nákladoch na maloletého, nakoľko nie sú vôbec opísané rozhodujúce skutočnosti k otázke
plnenia si vyživovacej povinnosti. Bez opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy výživného sa nedá určiť neodkladným opatrením vyživovacia povinnosť otcovi.
Odvolaciemu súdu sa však z podaní, ako matky, tak aj otca javí, že výživa maloletého je zabezpečená
s najväčšou pravdepodobnosťou zo strany oboch rodičov. Dôvodom na určenie vyživovacej povinnosti
otcovi neodkladným opatrením nemôže byť len tá skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a maloletý je v
starostlivosti matky. Keďže matka vôbec neuvádza, že by bola ohrozená  výživa maloletého a neuvádza,
že si otec túto neplní,  nebolo možné neodkladné opatrenie ohľadom určenia výživného v nevyhnutnej
miere nariadiť, a preto musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti výživného zamietnuť.

22. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení do
osobnej starostlivosti zmenil ( § 388 Civilného sporového poriadku), keď doplnil do výroku čas, po ktorý
bude nariadené neodkladné opatrenie trvať a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo
výroku o výživnom zmenil tak, že návrh v tejto časti odmietol  (§327 Civilného sporového poriadku),
nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného neobsahoval vôbec
predpísané náležitosti, ako opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, pričom tieto vady bránia pokračovaniu v konaní.

23. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dané rozhodnutie je dočasným rozhodnutím, nerieši vec samu
a riadne dokazovanie k otázke výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, ako aj k otázke výživného
bude potrebné vykonať v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv s povinností k
maloletému na čas po rozvode. Zároveň obom rodičom odvolací súd pripomína, že v záujme maloletého



je v prvom rade, aby sa vedeli na výkone starostlivosti o maloletého dohodnúť, aby matka riadne
umožňovala styk otca s maloletým, nakoľko obaja rodičia sú pre dieťa nenahraditeľný a dieťa má právo
na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a taktiež právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch
rodičov.  Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že i napriek tomu, že nevzhliadol dôvod na určenie výživného
otcovi neodkladným opatrením neznamená to, že otec nemá vyživovaciu povinnosť, táto mu vyplýva
priamo zo zákona o rodine a je jeho prvoradou povinnosťou podieľať sa na výžive maloletého. Dôvodom
na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia výživného bolo to, že matka
riadne neodôvodnila svoj návrh a tento nemal predpísané náležitosti. V prípade, ak si otec nebude plniť
svoju vyživovaciu povinnosť, nič nebráni matke podať návrh podľa ust. § 366 Civilného mimosporového
poriadku opätovne, nakoľko dané rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci.

24. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52
C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon   pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody)  a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).