{"guid": "5294d9e4-699d-4c93-b24e-65b411a4b11d:25ee4fc6-891f-4f89-aee4-e3d74b02b8fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1", "spisova_znacka": "7CoPr/14/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/14/2017 z 30. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2019, sp. zn. 7CoPr/14/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1", "identifikacne_cislo": "1314217605", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Milan Švaňa", "sudca_id": 907, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milan-svana-907", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Iné", "Pracovné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25ee4fc6-891f-4f89-aee4-e3d74b02b8fc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217605
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1314217605.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika
- Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, IČO: 30 845 572, so sídlom Kutuzovova 8, Bratislava proti
žalovanému: M. O., D.. X.XX.XXXX, N. H. XXX/XX, N., zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
ONDRUŠEK & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 867 942, so sídlom Koceľova 25, Bratislava o zaplatenie 17
362,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa
12.7.2017, č.k. 44CPr/1/2015-359, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  z r u š u j e  a vec sa  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia 17 362,41 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti za schodok na zverených
hodnotách. Zároveň žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil  § 150 ods. 1, 2, 4, 6, § 150a ods. 1, § 151 ods. 1,
2, 3, § 154 ods. 1, 3, § 155 ods. 1, § 157 ods. 1, § 160 ods. 3, § 181 ods. 1 zákona č. 370/1997
Z.z. o vojenskej službe účinného ku dňu zistenia schodku (ďalej len „zákon o vojenskej službe“), § 37
ods. 1, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 106 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník
práce“) a vecne tým, že v otázke premlčania uplatneného nároku dospel k záveru, že zo strany žalobcu
došlo k riadnemu uplatneniu práva na príslušnom orgáne v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka,
a to listom Ministerstva obrany SR zo dňa 1.6.2004 doručenom Vojenskej obvodovej prokuratúre v
Bratislave dňa 6.6.2005, čím premlčacia lehota spočívala odo dňa uplatnenia nároku na náhradu škody
do právoplatnosti uznesenia o zastavení trestného stíhania (19.5.2014) s tým, že ak si žalobca následne
uplatnil nárok na súde žalobou doručenou dňa 25.7.2014, nedošlo k jeho premlčaniu. Vo vzťahu k
Dohode o hmotnej zodpovednosti zo dňa 22.9.2013 (správne má znieť 22.9.2003), ktorá sa vzťahovala
na obdobie, v ktorom mal vzniknúť schodok, vyvodil, že táto je neplatná z dôvodu, že je neurčitá čo
do vymedzenia hodnôt, za ktoré mal žalovaný zodpovedať. Konštatoval, že pri uzavieraní dohody o
hmotnej zodpovednosti má byť účastníkovi jasné, aký druh práce bude zamestnanec vykonávať, na
ktorom pracovisku, a za ktoré hodnoty bude zodpovedať, aby nevznikli pochybnosti, v ktorých prípadoch
má právo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť. Mal za to, že dohoda o hmotnej zodpovednosti
žalovaného neobsahuje ani jeho funkciu, zrozumiteľné a určité vymedzenie na ktorom pracovisku a
za aké hodnoty mal žalovaný zodpovedať, z toho dôvodu je neplatná pre jej neurčitosť. Na základe
uvedeného posudzoval zodpovednosť žalovaného podľa zásad všeobecnej zodpovednosti. Dospel k
záveru, že zo strany štátu nebola splnená povinnosť vyplývajúca z § 150 ods. 2 zákona o vojenskej
službe, podľa ktorého služobný orgán a nadriadený vojak sú povinní sústavne kontrolovať, či vojak plní
svoje služobné povinnosti tak, aby nedochádzalo ku škodám. Z vykonaného dokazovania vyvodil, že
služobné povinnosti, ktoré mal žalovaný vykonávať ako správca skladu a PX manager, neboli vôbec od



začiatku trvania misie na Cypre vykonávané, nikto od žalovaného plnenie týchto povinností nevyžadoval
a nikto ho ani nekontroloval, preto nemožno konanie žalovaného spočívajúce v opomenutí vedenia
príslušnej účtovnej evidencie za porušenie služobných povinností. Na základe vykonaného dokazovania
vyslovil pochybnosti o deklarovaných výsledkoch inventúr pri podpisovaní jednotlivých dohôd o hmotnej
zodpovednosti žalovaným, keď pri inventúre zo dňa 17.3.2003 bola zistená zámena medzi údajmi o
nákupnej cene tovaru a predajnej cene tovaru, ktorá sa následne prelínala do každej ďalšej vykonanej
inventúry, teda aj do inventúry zo dňa 18.9.2003, ktorá bola podkladom pre uzatvorenie dohody o
hmotnej zodpovednosti, ktorú podpísal žalovaný dňa 22.9.2003. Za tejto situácie dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal porušenie služobných povinností žalovaným v priamej príčinnej súvislosti so
vznikom škody, keď podklady, z ktorých vychádzal pri kontrole inventarizácií, boli vykonanou kontrolou v
celom rozsahu spochybnené. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti za škodu sa nezaoberal a žalobu v
celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti  rozsudku podal  v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že žalovaný bol Rozkazom Ministerstva obrany SR zo dňa 11.9.2002  dňom 17.9.2002
ustanovený do funkcie správcu skladu klubu veliteľskej roty jednotky mierových síl OSN UNFICYP
(PX Manager) a súčasne vyslaný na plnenie úloh v zahraničí v mierovej misii OSN UNFICYP na
Cypre. Poukázal na body 310, 311 a 312 Povinnosti funkcionárov zväzkov, útvarov a jednotiek Armády
SR č. S-Vševojsk-1-1, v rámci ktorého sú vymedzené povinnosti správcu skladu a na dokument
WELFARE PLATOON UNFICYP Sector 4 (na č.l. 163-175 trestného spisu), z ktorého vyplývajú úlohy
PX Managera. Ďalej uviedol, že žalovaný v listine zo dňa 13.9.2002 vyhlásil, že dobrovoľne súhlasí
so zaradením do jednotky mierových síl OSN, zaviazal sa plniť povinnosti vyplývajúce z vojenskej
prísahy a ustanovenia všeobecných záväzných a interných predpisov a bol oboznámený s podmienkami
súvisiacimi s činnosťou misie, s právami a povinnosťami príslušníka mierových síl. Upriamil pozornosť
na to, že žalovaný dňa 22.9.2003 podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prebral
zodpovednosť za zverené hodnoty, t.j. hodnoty, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
podľa preberacej inventarizačnej zápisnice a inventarizačných súpisov, ako aj za hodnoty, ktoré počas
výkonu funkcie kedykoľvek neskoršie prevezme, pričom sa zaviazal všetky hodnoty riadne vyúčtovať,
odvádzať presne a pravidelne denné tržby a urobiť všetko, aby nevznikli škody na zverených hodnotách.
Zároveň sa zaviazal, že bez zbytočného odkladu nahlási svojmu veliteľovi, najbližšiemu nadriadenému
služobnému orgánu alebo vedúcemu pracoviska všetky nedostatky v služobných alebo pracovných
podmienkach, ktoré by mu znemožňovali riadny výkon jeho služobných alebo pracovných povinností, či
tieto nedostatky odstrániť, ak tak môže urobiť sám. Poukázal na to, že na základe výsledkov inventúry
zo dňa 5.5.2004 bol zistený schodok v hospodárení v PX/Duty free Shop vo výške 7 163,04 CYP a
po fyzickej inventúre dňa 3.6.2004 bolo potvrdenie schodku v hospodárení vo výške 7 544,17 CYP.
Konštatoval, že uznesením zo dňa 18.5.2005, sp.zn. OPv/239/04 bolo voči žalovanému vznesené
obvinenie za trestný čin porušovania služobných povinností v súvislosti so vznikom schodku, pričom
trestné stíhanie bolo zastavené pre premlčanie a žalobca bol so svojim nárokom odkázaný na občianske
súdne konanie. Mal za to, že dohoda o hmotnej zodpovednosti bola uzatvorená platne. Poukázal per
analogiam na komentár k § 182 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého samotná dohoda o hmotnej
zodpovednosti neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené
uzavretím dohody o hmotnej zodpovednosti; podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti berie na seba
zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré budú zamestnancovi
zverené kedykoľvek po uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o
hmotnej zodpovednosti, pričom fakt, že hodnoty zverené zamestnancovi nie sú identifikované priamo
v dohode o hmotnej zodpovednosti, nie je na ujmu platnosti takejto dohody s tým, že zamestnanec
má možnosť už pri jej dojednávaní po dohode so zamestnávateľom obmedziť jej pôsobnosť len na
určité pracovisko alebo pracoviská. Tiež upriamil pozornosť na rozhodnutie č. R 12/1976, podľa ktorého
„ako má byť v dohode určená náplň práce (funkcia) zamestnanca a ako majú byť určené hodnoty, za
ktoré zamestnanec prevzal zodpovednosť v dohode o hmotnej zodpovednosti tiež vyplýva, že podľa
súdu dohoda o hmotnej zodpovednosti nie je vždy spojená s výkonom určitej funkcie, preto nepresnosti
údajov v tomto smere, či už pri uzavieraní pracovnej zmluvy alebo pri jednotlivých zmenách pracovísk,
pokiaľ nie sú takého charakteru, že robia príslušný právny úkon neplatným, nerobia ani dohodu o



hmotnej zodpovednosti neplatnou. Napriek tomu je podľa súdu nutné, aby pri uzavieraní dohody
bolo jasné, akú funkciu má zamestnanec vykonávať, pre platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti
nemá podľa súdu význam ani to, či sú v tejto dohode uvedené hodnoty určené na obeh a obrat,
ktoré boli zamestnancovi zverené a ktoré je povinný vyúčtovať“. V kontexte uvedeného uviedol, že
žalovaný bol jednoznačne uzrozumený s výkonom jeho funkcie a s funkčnými povinnosťami z nej
vyplývajúcimi, ako aj s miestom vykonávania tejto jeho činnosti, pričom súčasťou dohody o hmotnej
zodpovednosti bola tiež preberacia inventarizačná zápisnica a inventarizačné súpisy, na podklade
ktorých bolo žalovanému zrejmé aj vymedzenie hodnôt, za ktoré má zodpovedať. Na základe uvedeného
bol toho názoru, že ak súd posudzoval zodpovednosť podľa zásad všeobecnej zodpovednosti, vyvodil
zo skutkových zistení nesprávne právne závery v otázke druhu zodpovednosti, nakoľko boli splnené
podmienky pre vznik osobitnej zodpovednosti - zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách.
Zároveň konštatoval, že všetky predpoklady tejto zodpovednosti boli v spore preukázané, t.j. platné
uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti, zavinenie žalovaného, ktoré sa prezumuje, existencia
služobného pomeru, škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, príčinná súvislosť pri plnení
služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením. Nesúhlasil so záverom súdu prvej
inštancie, že konanie žalovaného spočívajúce v opomenutí vedenia príslušnej účtovnej evidencie
nemožno vyhodnotiť ako porušenie služobných povinností, nakoľko nikto od žalovaného plnenie týchto
povinností nevyžadoval a nikto ho ani nekontroloval, pretože dané tvrdenia nemajú žiadnu oporu v
právnom poriadku. Okrem právneho princípu „neznalosť zákona neospravedlňuje“ poukázal na vojenskú
prísahu, ktorú zložil žalovaný, na jeho vyhlásenie zo dňa 13.9.2002 a samotné znenie dohody o hmotnej
zodpovednosti. Podľa jeho názoru v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal porušenie služobných
povinností žalovaným, hoci v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, preto prvoinštančný súd
sa s dôkazmi, ktoré mu boli predložené v dostatočnom rozsahu nevysporiadal a nevyhodnotil ich
vo vzájomnej súvislosti. V súvislosti s konštatovaním prvoinštančného súdu, že vo vzťahu k predajni
plnili služobné povinnosti traja profesionálni vojaci, poukázal na rozhodnutie č. R 43/1983, z ktorého
vyplýva, že ak nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú
sa ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými; každý zo zamestnancov zodpovedá
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Na základe uvedeného žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil
tak, že žalobe vyhovie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Podľa § 154 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o vojenskej službe (účinného ku dňu zistenia schodku)
ak vojak na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo za iné hodnoty (ďalej len \"zverené hodnoty\"), ktoré je povinný
vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok na zverených hodnotách v celej výške. Ak viacerí vojaci na
základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti prevzali zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré
sú povinní vyúčtovať (ďalej len \"spoločná hmotná zodpovednosť\"), zodpovedajú za vzniknutý schodok
na zverených hodnotách spoločne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak
je neplatná. Vojak sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol
celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

6. Podľa § 181 ods. 1 zákona o vojenskej službe na služobný pomer profesionálneho vojaka sa použijú
aj ustanovenia § 1 ods. 2, § 15, 17, 18, § 19 ods. 1, § 20, 32, § 34 až 38, § 39 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2, §
87 ods. 4 a 8, § 98 ods. 1, 134, § 152 ods. 1 až 4, § 166 až 170, § 192 až 209, § 211 až 213, § 214 ods.
1, 3 a 4, § 216 ods. 2 a 3, § 217 až 222, § 251 ods. 1 a 2, § 253 zákona č. 311/2001 Z.z.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce (teraz ods. 4) ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

9. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s
použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p.  a  dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa
25.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 17 362,41 eur titulom náhrady škody zo zodpovednosti
za schodok na zverených hodnotách na podklade uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa
22.9.2003.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 22.9.2003. Neplatnosť dohody pre jej
neurčitosť prvoinštančný súd  vyvodil zo skutočnosti, že v nej nebola označená funkcia žalovaného,
jeho pracovisko ako aj vymedzenie hodnôt, za ktoré má zodpovedať. Z ustálenej judikatúry však
vyplýva, že absencia týchto údajov nespôsobuje neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, pokiaľ
nie je takého charakteru, že robí právny úkon ako taký neplatným. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na rozhodnutie V 2/1967, podľa ktorého   „Dohodou o hmotnej zodpovednosti preberá
zamestnanec zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej
s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov,
kde bude kedykoľvek neskôr preradený, zaradený alebo preložený. Preto pri preradení na inú prácu
a pri preložení nie je potrebné uzatvárať so zamestnancom novú dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti má
zamestnanec pri každej zmene pracovného pomeru i naďalej. Táto zodpovednosť trvá zásadne od
uzavretia takejto dohody až do skončenia pracovného pomeru (ak nedôjde k odstúpeniu od dohody).“
Rovnako tak v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/121/2000 bolo konštatované, že „Dohodou
o hmotnej zodpovednosti preberá zamestnanec zodpovednosť za schodok na ktoromkoľvek pracovisku
a v ktorejkoľvek funkcii spojenej s takouto zodpovednosťou. V dôsledku toho nie je potrebné pri platnom
preradení na inú prácu či zaradení na iné pracovisko, prípadne pri preložení s ním uzatvárať novú
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách na základe
dohody o hmotnej zodpovednosti si tak zamestnanec nesie prakticky pri akejkoľvek zmene pracovného
pomeru so sebou. Táto zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia
pracovného pomeru, ak však nedôjde k odstúpeniu od dohody.“ Odvolací súd ďalej poukazuje na
rozhodnutie R 12/1976, v zmysle ktorého „Je nevyhnutné, aby pri uzatváraní dohody bolo jasné, akú
funkciu má zamestnanec vykonávať. To preto, aby nevznikli pochybnosti, kedy ide u zamestnanca o
preradenie na inú prácu alebo o preloženie a v ktorých prípadoch má právo od dohody o hmotnej
zodpovednosti odstúpiť. Dohoda o hmotnej zodpovednosti nemusí byť spojená s výkonom určitej
funkcie. Podmienkou platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti však nie je vykonanie inventarizácie
hodnôt, za ktoré má zamestnanec zodpovedať.“ V súvislosti s vymedzením hodnôt, za ktoré má
zamestnanec zodpovedať, odvolací súd  dáva do pozornosti, že dohoda o hmotnej zodpovednosti
neobmedzuje zodpovednosť zamestnanca len na tie hodnoty, ktoré sú mu zverené uzavretím dohody o
hmotnej zodpovednosti. Dohodou o hmotnej zodpovednosti berie na seba zamestnanec zodpovednosť
za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré budú zamestnancovi zverené kedykoľvek po
uzavretí dohody, ak pôjde o predmety, ktoré môžu byť predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti.
Skutočnosť, že hodnoty zverené zamestnancovi nie sú vymedzené priamo v dohode o hmotnej
zodpovednosti, nie sú na ujmu platnosti takejto dohody.

14. Na základe uvedeného potom nemožno uzavrieť, že dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným trpí takými nedostatkami, pre ktoré by ju bolo možné považovať za
neplatnú. Z označenia služobného orgánu uzatvárajúceho predmetnú dohodu o hmotnej zodpovednosti
vyplýva, že ide o vojenský útvar UNFICYP, SLOVCON, z čoho je zrejmé, že ide o mierovú misiu
na Cypre, do ktorej bol žalovaný zaradený vo funkcii správcu skladu klubu veliteľskej roty jednotky



mierových síl OSN UNFICYP na základe rozkazu ministra obrany SR č. 243. Pri uzatváraní dohody
o hmotnej zodpovednosti teda bolo zrejmé, akú funkciu žalovaný vykonáva a na akom pracovisku.
Rovnako bolo dostatočne zrozumiteľné a určité, aké hodnoty majú byť dohodou žalovanému zverené.
V dohode o hmotnej zodpovednosti totiž bolo uvedené, že žalovaný touto dohodou preberá hmotnú
zodpovednosť za zverené hodnoty, t.j. hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, podľa
preberacej inventarizačnej zápisnice a inventarizačných súpisov, ako aj za hodnoty, ktoré počas výkonu
funkcie kedykoľvek neskoršie prevezme, pričom v ďalšom texte bolo uvedené, že zverené hodnoty boli
prevzaté riadnou inventarizáciou vykonanou 18.9.2003. Skutočnosť, že ďalší z vojakov mal v dohode o
hmotnej zodpovednosti špecifikované zverené hodnoty ako hotovosti PX duty free shopu, ceniny, tovar
atď., nespôsobuje neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného. V zmysle rozhodnutia R
13/1983  „Ak nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť viacerých zamestnancov, nestávajú
sa ich individuálne dohody o hmotnej zodpovednosti neplatnými. Každý zo zamestnancov zodpovedá
za schodok na zverených hodnotách, ktoré bol povinný vyúčtovať.“  V danom prípade teda nejde o
neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného pre jej neurčitosť z dôvodu, že nebolo zrejmé,
kto za aké hodnoty zodpovedá. Uvedené môže mať vplyv iba na preukázanie takého schodku, za ktorý
žalovaný zodpovedá, t.j. schodku na zverených hodnotách, ktoré bol žalovaný povinný vyúčtovať.

15. Ak teda súd prvej inštancie v dôsledku vyvodenia neplatnosti dohody o hmotnej zodpovednosti pre jej
neurčitosť posudzoval zodpovednosť žalovaného podľa zásad všeobecnej zodpovednosti, nepostupoval
správne. Zodpovednosť žalovaného bolo potrebné posudzovať ako osobitnú zodpovednosť podľa § 154
zákona o vojenskej službe v znení účinnom ku dňu zistenia schodku. Predpokladom tejto zodpovednosti
je škoda vo forme schodku na zverených hodnotách, platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie
zamestnanca, ktoré sa predpokladá, existencia služobného pomeru a skutočnosť, že ku škode musí
dôjsť pri plnení pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.

16. Je zrejmé, že v danom prípade bola preukázaná existencia služobného pomeru žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež, že k uplatňovanej
škode došlo pri plnení jeho pracovných (služobných) úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Vznik a výška schodku neboli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie, ktorý sa v tomto smere
ani nezaoberal predloženými dôkazmi, nakoľko pri posudzovaní všeobecnej zodpovednosti vyvodil
absenciu zavineného porušenia služobných povinností a ďalšími predpokladmi zodpovednosti (vrátane
vzniku škody) sa nezaoberal.

17. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvej inštancie pri ďalšom prejednaní veci bude riadiť sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom a v súlade s ním zaoberať sa vznikom a výškou škody (schodku) ako predpokladom
osobitnej zodpovednosti žalovaného, ktorý bol v priebehu konania sporný a doposiaľ nebol predmetom
posudzovania súdom prvej inštancie. Následne bude úlohou súdu prvej inštancie svoje rozhodnutie
náležite právne a skutkovo zdôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia je povinný vypracovať tak, aby
zodpovedal ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku uplatnenom žalobcom; v
novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne  o náhrade trov  konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie     a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44CPr/1/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}