Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/179/2017 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2019, sp. zn. 7Co/179/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1308212474.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/179/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1308212474.1 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75e12051-125b-4b79-aaa8-ccb1e78d3655 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1308212474.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/179/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308212474
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1308212474.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v spore žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., W. X, štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Sasinkova 10, IČO: 35 892 994, proti žalovanej: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Č. E.
X, štátny občan SR, zastúpenej: JUDr. Hana Kováčiková, advokátka, AK v Bratislave, Odborárske nám.
3, o neúčinnosť darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
zo dňa 12.10.2016, č.k. 20C/131/2008-270, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
darovacia zmluva, uzavretá medzi J.. Q. C., nar. XX.XX.XXXX, Č. E.K. X, A. a B. C., nar. 2X.XX.XXXX,
Č. E. X, A., ktorej vklad bol Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu povolený dňa 21.08.2006
pod V- XXXXX/XX a ktorou J.. Q. C. ako darca previedol na B. C. ako obdarovanú vlastnícke právo k
bytu č. X nachádzajúcemu sa na X. p. bytového domu súp. č. XXXX, K. X - XX, vo vchode K. XX, A. a k
nim prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach
domu a zastavaných pozemkoch parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2,
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 227 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 220 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 210 m2, parc.
č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 222 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 231 m2, parc. č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2 a parc.
č. XXXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie
T., okres Bratislava III, je voči žalobcovi právne neúčinná. Vo výroku rozhodnutia ďalej s použitím § 255
ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal žalovanej náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 42a ods.1,2,3,2, § 42b ods.2, § 116 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keď po vykonanom dokazovaní zistil, že
žalovaná je vlastníčkou bytu č. 6 na K.T. XX v A. s titulom nadobudnutia Darovacia zmluva V-
XXXXX/XX zo dňa 21.08.2006. Z Darovacej zmluvy zo dňa 04.08.2006, ktorej vklad povolený pod č. V-
XXXXX/XX dňa 21.08.2006 vyplynulo, že táto bola uzavretá medzi J.. Q. C., ako darcom a jeho dcérou -
žalovanou ako obdarovanou. Predmetom darovacej zmluvy bol byt č.X na X. poschodí bytového domu
súpisné číslo XXXX na K. XX, Mestskej časti Bratislava T. a spoluvlastnícke podiely XXXX/XXXXXX na
spoločných častiach a zariadeniach domu a v zmluve uvedených zastavaných pozemkoch . Z notárskej



zápisnice zo dňa 18.07.2006 N 415/2006, Nz 28246/2006, NCRIS 28197/2006 súd ďalej zistil, že táto
bola spísaná J.. Q. C. ako povinnou osobou na Notárskom úrade v Bratislave notárom Q..
F. Š. ako vyhlásenie účastníka - osoby povinnej o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s exekúciou v
zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (ďalej „Exekučný poriadok“). J.. Q. C. v predmetnej
notárskej zápisnici vyhlásil, že dňa 02.05.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom (oprávnená
osoba ), na základe ktorej oprávnená osoba poskytla povinnej osobe pôžičku vo výške 500.000,-Sk
a že uznáva dlh v uvedenej výške voči oprávnenej osobe - žalobcovi a zaväzuje sa splatiť predmetný
dlh najneskôr do 18.08.2006. Ako osoba povinná súhlasil s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného
poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Z
oznámenia Exekútorského úradu Pezinok z 31.07.2016, súdny exekútor Q.. F. N. v konaní Z. mal za
preukázané, že exekučné konanie sa začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2008,
žiadosť upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené prostredníctvom zamestnávateľa
dňa 07.04.2009. Uznesením XXEr XXXX/XXXX - 46 zo dňa 09.10.2012 bol povolený odklad exekúcie na
dobu do právoplatného rozhodnutia o vyslovení neplatnosti právneho úkonu v rámci konania vedenom
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 C 107/2006. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III
č.k. 15 C 107/2006 - 324 zo dňa 17.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co
59/ 14- 477 zo dňa 26.05.2014 (právoplatného dňa 22.07.2014) bol návrh J.. Q. C. o určenie neplatnosti
notárskej zápisnice zo dňa 18.7.2006 zamietnutý. Dňa 13.03.2015 bol vydaný exekučný príkaz zrážkami
zo mzdy povinného. Dňa 15.10.2014 povinný podal námietky premlčania, o námietkach rozhodol súd
uznesením zo dňa 27.04.2015, proti ktorému bolo podané odvolanie a spis sa nachádza na odvolacom
súde. Z kópie vkladnej knižky evidovanej na otca žalovanej č. vkladového účtu XXXXXXXXXX/XXXX,
evidovanej na vkladateľa J.. Q. C. a z výpisu z evidenčnej karty podielnika - Q. C. z 03.08.2006 mal
súd prvej inštancie preukázané, že od 25.01.2006 do 25.01.2007 bola evidovaná na tomto účte suma
165 963,- Sk a aktuálna cena podielových listov evidovaných na meno otca žalovanej k 24.07.2006 pri
počte 211 618 podielov bola vyplatená vo výške 251 785,21,- Sk (č. účtu fondu XXXXXXXXX). Z výpisu
z evidenčnej karty podielnika- T.. P. C. z 23.10.2006 ďalej vyplynulo, že aktuálna cena podielových listov
k 17.10.2006 pri počte 447 224 podielov bola vyplatená vo výške 537 576,67,- Sk (evidenčné č. karty
XXXXXXXXX).Z potvrdenia zamestnávateľa otca žalovanej súd prvej inštancie zistil, že k 16.05.2015
zrazili a poukázali na účet súdneho exekútora sumu 10 687,66 eur. Vychádzajúc z uznesenia Okresného
súdu Bratislava III č. k. 35 Er XXXX/XXXX-XX, EX XXXX/XXXX zo dňa 27.04.2015 súd prvej inštancie
konštatoval, že v predmetnom exekučnom v konaní je materiálnym podkladom pre výkon exekúcie
Notárska zápisnica zo dňa 18.07.2006 N 415/2006, Nz 28246/2006, NCRIS 28197/2006, spísaná
notárkou Q.. F. Š. so sídlom v Bratislave, pričom v danej veci absentuje exekučný titul na oprávneným
uplatnené príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 16 596,96 eur.
Exekučný titul na takéto plnenie povinného nezaväzuje a preto bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie
v časti úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 16 596,96 eur od 19.08.2006 do zaplatenia
( uznesenie v čase rozhodovania nenadobudlo právoplatnosť). Z oznámenia
EIFFAGE CONSTRUCTION Slovenská republika (zamestnávateľ otca žalovanej) zo dňa 09.09.2015
súd prvej inštancie napokon zistil, že výška sumy zrazenej zo mzdy a poukázanej na účet exekútora
je 23 922,19 eur.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že inštitút odporovateľnosti slúži na
zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa
zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Ak by dlžníkovým
právnym úkonom došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho zostávajúci majetok by postačoval na
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, neexistoval by dôvod na vyslovenie neúčinnosti tohto
právneho úkonu. Pokiaľ by dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale
jeho zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nebol
by dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní pred
súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok.
Predpokladmi odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon dlžníka,
ktorý urobil v posledných troch rokoch, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa
(subjektívna stránka odporovateľnosti). Špecifikum odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkej
osoby spočíva v tom, že sa úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladajú
( prezumujú), čoho výsledkom je presun dôkazného bremena na osobu dlžníkovi blízku. Je preto na
nej, aby preukázala nielen to, že nepoznala úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej vedomosť, príp.
nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, ale i to, že jej nemožno



pričítať zavinenie tejto neznalosti. Osoba blízka dlžníkovi musí preto v takomto konaní preukázať,
že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti
predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na
obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol
v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala.

4.V prejednávanom prípade predpoklady odporovateľnosti a to, že právny úkon odporovanej darovacej
zmluvy bol urobený v posledných troch rokoch a tento právny úkon darovacej zmluvy je platným právnym
úkonom, neboli medzi stranami sporu sporné. Spornou bola výška vymáhateľnej pohľadávky žalobcu
voči otcovi žalovanej. V tomto smere sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či v prípade žalobcu
ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní, teda či pohľadávka je zročná a v akej výške existovala v čase odporovania. Konštatoval, že z
judikatúry súdov vyplýva, že vymáhateľná pohľadávka má kvalitu judikovaného práva v zmysle O.s.p.
alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov (Exekučný poriadok, Zákon o správe daní a
poplatkov, správne konanie). Žalobca za svoju vymáhateľnú pohľadávku považuje nárok vyplývajúci mu
zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005, na základe ktorej vznikol exekučný titul žalobcu - Notárska
zápisnica zo dňa 18.07.2006 N 415/2006, Nz 28246/2006, NCRIS 28197/2006 spísaná J.. Q. C. ako
povinnou osobou ako vyhlásenie účastníka - osoby povinnej o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s
exekúciou v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok); táto pohľadávka
je predmetom exekučného konania sp. zn. 35 Er 4857/2006. J.. Q. Teren v predmetnej notárskej
zápisnici vyhlásil, že dňa 02.05.2005 uzatvoril zmluvu o pôžičke so žalobcom (oprávnená osoba ), na
základe ktorej oprávnená osoba poskytla povinnej osobe pôžičku vo výške 500 000,-Sk, a že uznáva
dlh v uvedenej výške voči oprávnenej osobe - žalobcovi a zaväzuje sa splatiť predmetný dlh najneskôr
do 18.08.2006. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca mal vymáhateľnú pohľadávku voči otcovi
žalovanej vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005 v zmysle notárskej zápisnice o uznaní
dlhu v rozsahu poskytnutej pôžičky vo výške 500 000,-Sk, teda bez úrokov z omeškania.

5. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad odporovacej žaloby (subjektívna stránka), a to preukázanie, že úmysel
ukrátenia veriteľa bol známy dospel k záveru, že žalovaná (na ktorej ako blízkej osobe dlžníka bolo
dôkazné bremeno) nepreukázala, že nemala vedomosť o pôžičke medzi žalobcom a jej otcom. Táto
skutočnosť vyplynula aj zo žalobcom predloženej Zápisnice z pojednávania zo dňa 01.03.2009 v konaní
sp. zn. 15C 107/2006 v ktorom otec žalovanej uviedol, že o skutočnosti, že žalobca za ním chodil a pýtal
od neho 500 000,-Sk hovoril aj synovi a dcére, manželke o tom nehovoril, nakoľko je psychicky labilná.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku odporovacej žaloby, t.j. preukázanie takého ukrátenia (zmenšenia
majetku dlžníka), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti uviedol,
že dôkazné bremeno zaťažuje žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech. V
tomto smere žalovaná produkovala dôkazy ( výpis z účtu otca žalovanej v rakúskej
banke A., výpisy z podielnických listov, vkladnú knižku otca žalovanej), z ktorých vyplynula skutočnosť,
že otec žalovanej ako dlžník mal v čase uplatnenia odporovateľnosti žalobcom na účtoch, ktoré v
tom čase patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostriedky vo finančnom vyjadrení 36
068 eur. Na základe predložených a vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
konaní nebol preukázaný jeden z predpokladov odporovacej žaloby, a to ukrátenie veriteľa, t.j. existencia
kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie
nároku žalobcu. Žalovaná preukázala, že dlžník aj po predmetnom odporovanom úkone darovacej
zmluvy disponoval majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť nárok žalobcu a to vzhľadom na výšku
vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorá je na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 02.05.2005 a v zmysle
notárskej zápisnice o uznaní dlhu v rozsahu poskytnutej pôžičky, t.j. 500 000,-Sk (16 596,96 eur), teda
bez úrokov z omeškania.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 písm. d/,
f/, h/ C.s.p. konštatujúc, že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi blízkymi osobami (§
116 Občianskeho zákonníka), žalobca nemusí preukazovať skutočnosť, že žalovaná o dlhu svojho otca
mala vedieť. Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam, že o dlhu svojho otca
v čase prevodu majetku do svojho vlastníctva nevedela. V tomto smere sa jedná len o nepodložené
tvrdenia, ktoré ničím nepreukázala a aj napriek tomu súd prvej inštancie akceptoval jej tvrdenia bez
akéhokoľvek dokazovania či predloženia dôkazov. Žalovaná v konaní nepreukázala skutočnosť, že



dlžník (jej otec) mal dostatok financií na zaplatenie dlhu. Dlžník sa dlhodobo a úmyselne vyhýbal
exekučnému konaniu a je zrejmé, že ak by mal dostatok financií, svoj dlh by bol schopný splatiť, a teda
by nemusela byť na jeho účet vykonávaná exekúcia. Po úkone darovania nehnuteľnosti žalovanej dlžník
nemal žiaden majetok, ktorý by stačil na uspokojenie dlhu, pretože nie je možné do tohto majetku zahrnúť
aj majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v takom prípade by muselo ísť o úkon so
súhlasom manželky vo vážnych veciach . Manželka však reagovala spôsobom, že požiadala o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S poukazom na § 143 Občianskeho zákonníka odvolateľ
konštatoval, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov (ktorá vznikla za trvania manželstva ) sa
najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku a len ak takýto majetok nestačí, pri výkone rozhodnutia
(exekúcii) možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva.
Teda ak žalovaná tvrdí, že dlžník mal dostatok majetku na splatenie dlhu a následne na to prebehlo
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred uspokojením pohľadávky veriteľovi, došlo k
situácii, kedy sa dlžníkov majetok znížil na takú úroveň, že ani po začatí exekúcie nebol dlžník schopný
splatiť svoj dlh.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne a právne správne potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K
odvolaniu žalobcu smerujúceho k posúdeniu subjektívnej stránke veci konštatovala, že s touto otázkou
sa súd prvej inštancie dôkladne vysporiadal v bodoch 33. a 36. rozsudku a žalobca namieta v odvolaní
skutočnosti, v ktorých mu dal súd prvej inštancie za pravdu. Pokiaľ ide o jeho záver o nepreukázaní
neukrátenia veriteľa prijatý v bodoch 31.a 37. rozsudku, tento je v súlade s konštantnou judikatúrou
súdov ( rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo/109/2007 z 27.05.2008 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 396/2014 -11). V konaní je nespornou skutočnosťou, že žalobca má na základe Notárskej zápisnice
N 415/2006, Nz 28246, NCRIS 28197/2006 pohľadávku voči otcovi žalovanej J.. Q. C. v sume 16 596,96
eur (500 000,- Sk), ktorá bola splatná dňa 18.8.2006. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky - úrok z
omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy denne (182,5% p.a.), tento je protizákonný, a teda absolútne
neplatný (s poukazom na zatiaľ neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III v konaní sp.zn.
16C/34/2014 o určenie neplatnosti zmluvnej podmienky a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
5 Co/101/2016-247 zo dňa 31.03.2016). Dňa 4.08.20106 otec žalovanej previedol darovacou zmluvou
na žalovanú X izb. byt č.X o rozlohe 51 m2 v dome na K. XX M. A., ktorý je zapísaný na R. Č.. XXXX pre
kat. územie T., čím zmenšil hodnotu svojho majetku o uvedený byt. V konaní bolo listinnými dôkazmi
preukázané, že aj po prevode označenej nehnuteľnosti otec žalovanej disponoval majetkom v podobe
cenných papierov v sume najmenej 36 067,88 eur, t.j. dvojnásobne prevyšujúcim pohľadávku žalobcu.
Okrem toho dlžník disponoval pohľadávkou vo výške 165 969,90 eur z titulu nároku na zaplatenie kúpnej
ceny za predaj rodinného domu a finančnými prostriedkami v sume 20 000 eur uloženými na účte v
rakúskej banke A.. Nie je pravdou, že dlžník sa vyhýbal plneniu, keď exekučné konanie sp.zn. 35 Er
XXXX/XXXX vedené žalobcom proti dlžníkovi bolo niekoľko rokov prerušené z dôvodu prebiehajúceho
konania 15 C/107/2006 o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a po ukončení tohto konania veriteľ
v priebehu jedného roka v celosti vymohol pohľadávku, čo žalovaná riadne preukázala. V súčasnosti
pokračuje exekúcia len vo vzťahu k úrokom z omeškania a to z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o
odvolaní C.. W. proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie v časti úrokov z omeškania pre neexistenciu
exekučného titulu. K možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu z majetku dlžníka v BSM žalovaná
uviedla, že argumentácia žalobcu by mala za následok akceptovanie akýchsi dvoch úrovní vlastníctva,
hoci v oboch prípadoch vyjadrených podielom 1/1. Ust. § 42a Občianskeho zákonníka reštriktívne
neustanovuje, že dlžník musí ukracovať uspokojenie veriteľa iba zo svojho výlučného vlastníctva. Otec
žalovanej ako dlžník bol oprávnený nakladať ako so svojim výlučným majetkom, tak i so spoločným
majetkom v BSM (§ 145 Občianskeho zákonníka). Pohľadávka žalobcu na zaplatenie 16 596,96 eur je
nepochybne pohľadávkou zaťažujúcou majetok dlžníka a jeho manželky, keďže vznikla za trvania ich
manželstva a BSM. V danom prípade je irelevantnou skutočnosťou, že rok po napadnutom prevode otec
žalovanej zrušil svoje BSM, keďže voči veriteľom z pohľadávok vzniknutých do času zrušenia BSM je
táto skutočnosť bez významu.

8. Na následné podanie žalobcu doručené e-mailom dňa 12.05.2017 (ktoré je podaním vo veci samej)
nedoplnené v zmysle § 123 ods.1,2, § 125 ods.2 C.s.p. v listinnej podobe a ani v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní, súd prvej inštancie (a ani odvolací súd v
odvolacom konaní) neprihliadal a nedoručoval ho protistrane postupom podľa § 374 C.s.p..



9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania podaného žalobcom (§
470, § 379 , § 380 ods. 1, 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1
C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že podané
odvolanie nie je dôvodné.

10. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

11. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi
sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd prvej inštancie dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie. Na základe uvedeného využíva možnosť sa v tomto rozhodnutí obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2,3 C.s.p.) a osobite sa
vyporiadava len s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní.

12. Odvolateľ odôvodnil odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. konštatujúc, že
predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi blízkymi osobami (§ 116 Občianskeho zákonníka) a
žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam, že o dlhu svojho otca v čase prevodu
majetku do svojho vlastníctva nevedela. Podľa názoru odvolateľa, žalovaná v konaní nepreukázala
skutočnosť, že dlžník (jej otec) mal dostatok financií na zaplatenie dlhu, keďže po úkone darovania
nehnuteľnosti žalovanej dlžník nemal žiaden majetok, ktorý by stačil na uspokojenie dlhu, pretože nie
je možné do tohto majetku zahrnúť aj majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže v
takom prípade by muselo ísť o úkon so súhlasom manželky vo vážnych veciach. S poukazom na § 143
Občianskeho zákonníka odvolateľ konštatoval, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov (ktorá
vznikla za trvania manželstva) sa najskôr uspokojuje z jeho individuálneho majetku a len ak takýto
majetok nestačí, pri výkone rozhodnutia (exekúcii) možno pohľadávku uspokojiť aj z majetku patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva.

13. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. t.j. že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd konštatuje, že tento
dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná nanudukačná povinnosť súdu, pochybenia
vo vykonanom dokazovaní ( napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v čl. 16 ods.2 C.s.p., alebo vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 C.s.p.) alebo posúdenie predbežnej otázky
v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods.2 C.s.p.). Z obsahu podaného
odvolania je možné vyvodiť, že odvolateľ v ňom vo vzťahu posúdeniu subjektívnej stránky veci namieta
nerešpektovanie právneho záveru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15
Co/89/2012 zo dňa 13.08.2013, keď podľa jeho názoru žalovaná nepredložila žiadne dôkazy ku svojim
tvrdeniam, že o dlhu svojho otca v čase prevodu majetku do svojho vlastníctva nevedela a aj napriek
tejto skutočnosti súd prvej inštancie akceptoval jej tvrdenia bez akéhokoľvek dokazovania či predloženia
dôkazov. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemôže tejto
námietke priznať úspech. Súd prvej inštancie sa so subjektívnou stránkou veci totiž dôkladne vysporiadal
v ods. 33. a 36. rozsudku a prijal záver, že pokiaľ ide o preukázanie, že úmysel ukrátenia veriteľa bol
žalovanej známy, žalovaná (na ktorej ako blízkej osobe dlžníka bolo dôkazné bremeno) nepreukázala,
že nemala vedomosť o pôžičke medzi žalobcom a jej otcom. Uvedené znamená, že odvolateľ v
podanom odvolaní namieta závery, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ani neprijal.

14. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným



dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru,
že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani
inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
druhého dielu C.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Pokiaľ ide o ním prijaté skutkové závery vo vzťahu
k záverom o nepreukázaní jedného z predpokladov odporovacej žaloby, a to ukrátenia (zmenšenia
majetku dlžníka), ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti, tieto súd
prvej inštancie oprel o výsledky v konaní vykonaného dokazovania (vkladnej knižky evidovanej na otca
žalovanej č. vkladového účtu XXXXXXXXXX/XXXX, z výpisu z evidenčnej karty podielnika - Q. C. z
03.08.2006, z výpisu z evidenčnej karty podielnika- T.. P. C. z 23.10.2006) z ktorého mal za preukázané,
že otec žalovanej mal ako dlžník v čase odporovateľného právneho úkonu na účtoch, ktoré v tom čase
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostriedky vo finančnom vyjadrení 36 068,68
eur. Pokiaľ za daného stavu dospel ku skutkovému záveru, že v konaní nebolo preukázané ukrátenie
veriteľa , t.j. existencia takého kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozilo
aspoň čiastočné uspokojenie nároku žalobcu vo výške 16 596,96 eur (500 000,- Sk), ním prijaté závery
sú správne a odvolacej argumentácii žalobcu o „stotožnení sa s tvrdeniami žalovanej a o zavádzajúcom
tvrdení dlžníka, ktoré nemá žiadnu výpovednú hodnotu„ nemožno priznať úspech.

15. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd
prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Odvolací súd zdôrazňuje,
že v danom prípade je nepochybné, že žalobca má na základe Notárskej zápisnice N 415/2006, Nz
28246, NCRIS 28197/2006 spísanej dňa 18.7.2006 pohľadávku voči otcovi žalovanej Ing. Jurajovi
Terenovi v sume 16 596,96 eur (500 000,- Sk) , ktorá bola splatná dňa 18.8.2006, ktorá vznikla za trvania
manželstva dlžníka a je nepochybne pohľadávkou zaťažujúcou majetok dlžníka a jeho manželky, a
to bez ohľadu na to, či je táto solidárna zodpovednosť manželov založená právnym úkonom jedného z
manželov v bežných veciach (§ 145 ods.1 Občianskeho zákonníka) alebo spoločným právnym úkonom
oboch manželov, prípadne úkonom jedného z nich so súhlasom druhého manžela ( § 145 ods.1 druhá
veta Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na existenciu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ust. § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka ako formu ochrany tretích osôb
pri uspokojovaní majetkových práv pripúšťa, že pohľadávka veriteľa len jedného z manželov sa
môže uspokojiť i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc
z uvedeného, pri zohľadnení ust. § 42a Občianskeho zákonníka potom nemohol priznať úspech
odvolacej argumentácii žalobcu o tom, že do majetku dlžníka (skúmaného vo vzťahu k posudzovaniu
preukázania ukrátenia majetku dlžníka brániaceho uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo
aspoň sčasti) „nie je možné zahrnúť aj majetok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, keďže
táto by bez opory v zákone zužovala majetok dlžníka použiteľného na uspokojenie veriteľa iba
na majetok v dlžníkovom výlučnom vlastníctve. Skutočnosť, že Okresný súd Trnava rozsudkom zo
dňa 23.04.2007, č.k. 7C/152/2006-28, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2007 zrušil ku dňu
15.05.2007 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov J.. Q. C. P. T.. P. C. (t.j. cca po 9 mesiacoch od
odporovaného úkonu ) je v posudzovanom prípade bez akéhokoľvek právneho významu.



16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku
o trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú
náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).