Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/131/2019 z 10. 9. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2019, sp. zn. 20CoP/131/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1219202504.1
Krajský súd Bratislava | 20CoP/131/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1219202504.1 | 2019-09-10 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 388 zákona č. 360/2015 Z. z., § 387 ods. 1 zákona č. 360/2015 Z. z., predpis č. 360/2015 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d71720fe-3aa6-4497-a5ca-5e27d8fa494a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1219202504.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/131/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202504
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1219202504.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y.
R., U.. XX.XX.XXXX, zastúpený: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: G. H., U. N. XX.XX.XXXX, R.: D. X, R. a otca: Y. R., U. N.
XX.X.XXXX, R.: C. XXX/X, E., zastúpený Advokátskou kanceláriou Winton s.r.o., so sídlom Mostová 2,
Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. mája 2019, č. k. 59P/23/2019-14, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. mája 2019, č. k. 59P/23/2019-14
vo výrokoch o dočasnom zverení maloletého Y. R., U. N.  XX.XX.XXXX, o uložení povinnosti matky
odovzdať maloletého Y. do starostlivosti otca a o uložení povinnosti matke prispievať na výživu
maloletého Y. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
potvrdzuje.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. mája 2019, č. k. 59P/23/2019-14 vo
výroku o úprave styku matky s maloletým Y. mení tak, že: matka je oprávnená predbežne sa stretávať
s maloletým Y. R., U. N. XX.XX.XXXX, každý pondelok a štvrtok v kalendárnom týždni v čase od 15.00
hod do 18.00 hod a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod do 18.00 hod, a to
bez prítomnosti otca, s tým, že otec odovzdá a prevezme maloletého Y. v mieste bydliska matky.

III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. mája 2019, č. k. 59P/23/2019-14
mení tak, že dopĺňa uznesenie o nasledovný výrok: „Po dobu trvania tohto neodkladného opatrenia
sa dočasne pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 04.05.2018, č.k.
49P/229/2017-25.“

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 14. mája 2019, č. k. 59P/23/2019-14  nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletého Y. R., U.. XX.XX.XXXX dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca Y.
R., U.. XX.X.XXX3. Matke uložil povinnosť odovzdať maloletého Y. do starostlivosti otca a uložil matke
aj povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého Y. mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca.
Zároveň upravil aj styk matky s maloletým Y. tak, že matka je oprávnená predbežne sa stretávať s
maloletým Y. každý pondelok a štvrtok v kalendárnom týždni v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. v
prítomnosti otca. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie  návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.



2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že otec návrh odôvodnil tým, že od schválenia
rodičovskej dohody nastali výrazné zmeny na strane matky, ktorá je podľa vyjadrenia otca maloletého
závislá na návykových látkach, konkrétne marihuane, ktorú si aplikuje aj v prítomnosti maloletého. Dňa
30.4.2019 navštívil otec spolu s maloletým Centrum pre liečbu drogových závislostí na Hraničnej ulici
v Bratislave za účelom orientačného vyšetrenia na prípadnú prítomnosť omamných a psychotropných
látok u maloletého. Výsledkom týchto vyšetrení bolo to, že maloletý mal pozitívny výsledok na prítomnosť
THC, ktorý je zaradený v I. skupine zoznamu omamných látok. Zároveň aj otec maloletého sa podrobil
rovnakému orientačnému vyšetreniu na prítomnosť omamných látok s negatívnym výsledkom. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.05.2018, č.k.
49P/229/2017-25 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý Y. R., U.. XX.XX.XXXX
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ho majú zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 200,- eur mesačne,
vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Z úradného
záznamu ÚPSVaR (č.l. 11 spisu) súd prvej inštancie zistil, že dňa 26.4.2019 sa na úrad dostavil otec
maloletého, ktorý prišiel podať podnet o zamedzení styku matky s maloletým Y., a zároveň  predložil
dôkazy (fotografie a video dokumentáciu) o tom, že matka požíva v nadmernej miere drogy. Ďalej otec
uviedol, že má podozrenie, že matka trpí psychickými poruchami, konkrétne schizofréniou. Z potvrdenia
zo spoločnosti Centrum pre liečbu drogových závislostí zo dňa 30.4.2019 súd prvej inštancie zistil,
že bola vykonaná klinická biochémia, kde v záhlaví je uvedené meno, priezvisko a rok narodenia
otca maloletého. Na potvrdení je ďalej uvedená správa nasledovného znenia: moč odovzdaný pod
supervíziou - súrne, orientačné vyšetrenie moča na Morfín - negat, M - AMF - negat, THC - negat,
Cocain - negat. Z potvrdenia zo spoločnosti Centrum pre liečbu drogových závislostí zo dňa 30.4.2019
súd prvej inštancie zistil, že bola vykonaná klinická biochémia, kde v záhlaví je uvedené meno,
priezvisko a rok narodenia maloletého Y.. Na potvrdení je ďalej uvedená správa nasledovného znenia:
moč odovzdaný pod supervíziou - súrne, orientačné vyšetrenie moča na THC - pozit. Vyhodnotiac
zistené skutočnosti, súd prvej inštancie mal za preukázané, že sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia a návrh otca považoval za čiastočne dôvodný. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s návrhom otca maloletého, ako aj dôvodmi, pre ktoré žiadal o dočasné zverenie maloletého do
jeho starostlivosti. V súčasnej dobe mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné dočasne odizolovať
maloletého od  matky, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou užíva návykové látky a takisto i maloletému
je evidentne umožnený prístup k takýmto látkam. Uvedené opatrenie nariadil súd prvej inštancie
najmä v záujme maloletého dieťaťa a ochrany jeho zdravia. K určeniu výživného súd prvej inštancie
poukázal na to, že neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len
na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené
zásady, mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej úpravy týkajúcej sa plnenia
vyživovacej povinnosti matky k maloletému a považoval za primeranú výšku výživného mesačne 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Nakoľko súd prvej inštancie nemal
preukázané majetkové pomery matky, výživné upravil v miere, aká nevyhnutne a dostatočne pokryje
náklady maloletého, pokiaľ súd nerozhodne vo veci samej. Pokiaľ ide o úpravu stretávania matky s
maloletým, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle návrhu otca, poukazujúc na to, že takáto úprava styku
je len dočasnou úpravou, pričom najoptimálnejší rozsah styku vhodný pre maloletého, bude predmetom
dokazovania vo veci samej. V súčasnej dobe širšia úprava styku a prípadne bez prítomnosti otca, by
mohla podľa súdu prvej inštancie ohrozovať zdravý fyzický a psychický vývin maloletého.

3. Proti uzneseniu podala matka odvolanie z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie
tohto neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka má za to, že zo strany otca
maloletého nedošlo k preukázaniu splnenia skutkových a právnych dôvodov pre vydanie neodkladného
opatrenia, súdom nariadené neodkladné opatrenie a ním spôsobené znemožnenie výkonu rodičovských
práv matky, v zmysle schválenej rodičovskej dohody v konaní vedenom pod sp. zn. 49P/229/2017 zo
dňa 4.5.2019, predstavuje závažný zásah do práva matky i samotného maloletého. Takýto zásah môže
mať objektívne vážny negatívny vplyv na vzťah matky a maloletého, ktorý má v súčasnosti iba 3,5 roka,
a preto je prítomnosť matky a jej osobná starostlivosť v jeho živote v tomto veku nezastupiteľná. Matka
považuje tvrdenia otca maloletého za vymyslené a účelové. Matka maloletého Y. popiera akékoľvek
užívanie návykových látok, čo preukazuje aktuálnym lekárskym nálezom zo dňa 29.5.2019. Na vlastnú



žiadosť si bola dať dňa 29.05.2019 vykonať toxikológiu moču na zistenie prítomnosti omamných látok,
z ktorých každý z testov na konkrétny druh návykovej látky dopadol negatívne. Podľa matky, tento
negatívny výsledok toxikológie preukazuje, že tvrdenia otca, uvedené v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia sú nepravdivé. Matka uvádza v odvolaní, že sa domnieva, že maloletý Y. mal pozitívny nález
na THC z dôvodu, že ho otec maloletého zveril svojmu kamarátovi K. G., o ktorom je podľa vedomosti
matky všeobecne známe, že užíva drogy a návykové látky. Matka poukázal na to, že otec maloletého sa
s uvedenou osobou stretáva často, podľa vedomosti matky táto osoba otcovi maloletého Y. pomáha v
domácnosti a často sa zdržuje v spoločnosti otca maloletého Y.. Uvedené tvrdenie uvádza matka preto,
lebo maloletý Y. bol odo dňa 28.04.2019 u otca, kde bol podľa predpokladu matky prítomný aj K. G.,
pričom otec dal maloletého Y. podrobiť testovaniu na prítomnosť drog a návykových látok dva dni po
tom, ako mu bol matkou maloletého odovzdaný. Matka poukazuje v dovolaní aj na to, že uznesenie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 14.05.2019 neobstojí aj z dôvodu, že
maloletý Y. je v striedavej starostlivosti rodičov, a teda maloletý sa zdržiaval, tak v prítomnosti otca,
ako aj v prítomnosti matky, pričom obidvaja rodičia mali negatívne výsledky toxikologických testov.
Súd prvej inštancie nemal k dispozícii žiaden relevantný dôkaz, ktorý by dokazoval, že by sa do tela
maloletého dostala omamná látka v čase, keď bol maloletý v prítomnosti matky, resp. v jej domácom
prostredí. Súd vychádzal jednostranne len z potvrdenia o výsledkoch toxikologických testov otca. Matka
poukázala na to, že v čase zisťovania prítomnosti THC v moči u maloletého, sa v rozhodnom čase
maloletý zdržiaval v prítomnosti otca. Nakoľko zdravie, výživa a priaznivý vývin maloletého Y. boli práve
v prostredí u otca maloletého vážne ohrozené a narušené, má matka za to, že sú dôvody na zrušenie
napadnutého uznesenia, a prípadne aj po vykonanom dokazovaní na zvážene vydanie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zveril dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky a obmedzil styk otca s
dieťaťom minimálne na dva dni v kalendárnom týždni od 15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie a poukazuje na charakter samotného neodkladného opatrenia, ktorý spočíva v
jeho dočasnosti a provizórnosti. Otec má za to, že svojím návrhom, resp. listinami predloženými do
konania, osvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, a to najmä aj s poukazom na to,
že v prípade neodkladných opatrení pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v
rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Otec poukazuje aj na to, že nebráni matke stretávať sa s
maloletým a dobrovoľne nad rámec neodkladnej úpravy umožnil realizovať stretnutia matky s maloletým,
čím v podstate prispieva k zachovaniu vzťahu medzi nimi. Otec sám aktívnym konaním prispieva k
nepretrhnutiu vzájomných väzieb medzi matkou a maloletým. Avšak aj napriek snahe otca, táto ho
viackrát denne atakuje a príkladmo otec poukazuje na situáciu zo dňa 23.05.2019, keď si osobne išiel
vyzdvihnúť maloletého a matka mu ho odmietla odovzdať. Táto situácia sa vyhrotila až do toho štádia,
že otec bol nútený dostaviť na Obvodné oddelenie PZ Dunajská Lužná a za asistencie hliadky PZ sa
opätovne pokúsiť o vyzdvihnutie maloletého. Táto situácia sa neobišla bez scén, nadávok a vyhrážok
zo strany matky a to všetko aj za prítomnosti maloletého. V nadväznosti aj na vyššie uvedenú situáciu,
otec má za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby do času, kým neprebehne riadne dokazovanie
vo veci, bola ponechaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností tak, ako bola nariadená v
predmetnom uznesení. Otec ďalej uvádza, že predmetné testovanie matky považuje za účelové, keďže
aj s prihliadnutím na konkrétne dátumy testu maloletého dňa 30.4.2019 a testu matky dňa 29.5.2019 je
zrejmé, že matka vyčkala 3-4 týždne, a až následne sa dala otestovať na prítomnosť návykových látok,
keď už bolo tak povediac isté, že prítomnosť THC už nebude možné zistiť. Otec ďalej poukazuje na to,
že samotná skutočnosť, že matka mala v súčasnosti negatívny test na drogy, neosvedčuje skutočnosť,
že v prostredí, kde matka maloletého vychováva sa nezdržujú napr. iné osoby, ktoré tieto návykové
látky užívajú. Vzhľadom k vyššie uvedenému, otec poukázal na situáciu zo dňa 24.5.2019 kedy sa spolu
s matkou zúčastnili konfrontácie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde matka bola vyzvaná,
aby sa podrobila testu na užívanie návykových látok, s čím matka súhlasila a prisľúbila, že ešte v ten
deň prinesie výsledok testu na užívanie návykových látok. Uvedené sa však nestalo, a matka sa dala
otestovať až po niekoľkých dňoch od uvedenej konfrontácie. Zo samotného konania matky tak možno
usudzovať, že konala účelovo zrejme v obave o možný pozitívny výsledok takéhoto testu. Odhliadnuc
od uvedeného, otec disponuje aj videom, v ktorom sa sama matka priznala k užívaniu marihuany, pričom
jeho obsahom je doslovné vyjadrenie matky na otázku otca „či si uvedomuje, aké má schizofrénie“, že:
„Mám, hej z tej trávy.“ Vzhľadom na vyššie uvedené má otec za to, že skutočnosti uvádzané matkou
nie sú natoľko dostatočné, aby odôvodňovali zmenu pomerov, resp. odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo
neodkladné opatrenie nariadené. Otec je toho názoru, že zamietnutím odvolania, resp. ponechaním
uznesenia do rozhodnutia súdu vo veci samej, teda pokiaľ nebude vykonané náležité dokazovanie,



je zabezpečený najlepší záujem maloletého. Taktiež ani nedochádza k závažným zásahom do práv
matky, nakoľko otec nebráni stretnutiam matky s maloletým, práve naopak, ako už aj v návrhu uviedol,
za žiadnych okolností nie je jeho cieľom ani záujmom narušiť puto medzi matkou a maloletým, avšak
nemôže akceptovať stav, v ktorom je maloletý vychovávaný v prostredí nevhodnom pre jeho zdravý
vývoj a vývin. Zhrnúc uvedené, otec je presvedčený, že hrozba opakovania situácie, kedy by matka
opätovne fajčila v prítomnosti maloletého marihuanu, resp. pod vplyvom návykovej látky by opätovne
zabezpečovala starostlivosť o maloletého, resp. vychovávala maloletého v prostredí, v ktorom sa tieto
návykové látky bežne užívajú vedie k záveru, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené
naďalej zotrvávajú. Otec ďalej vo vyjadrení uvádza, že Antona Meszároša síce pozná, ale za žiadnych
okolností tento nenavštevuje pravidelne otca v jeho domácnosti, naopak práve matka sa s touto osobou
dlhodobo pozná, aj sa stretávala. Keby sa uvedené domnienky matky aspoň z časti zakladali na
pravde, bolo by viac, ako pravdepodobné, že obdobne, ako maloletý, aj otec by mal pozitívny test na
prítomnosť THC. Avšak, ako vyplýva z listín doložených do konania, otec tento test v rozhodnom čase
mal negatívny. Ďalšie skutočnosti uvádzané matkou v doplnení odvolania otec považuje za tendenčné,
s cieľom skompromitovať jeho postavenie, ako otca maloletého.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu uviedol, že čo sa týka styku matky s maloletým, ten navrhujú zmeniť tak,
aby každý párny týždeň v mesiaci mala maloletého vo svojej starostlivosti matka a každý nepárny týždeň
v mesiaci v starostlivosti otec s tým, že matka sa zaväzuje, že bude chodiť pravidelne na toxikologické
testy, ktoré jej bude hradiť otec. Kolízny opatrovník má za to, že maloletý Erik má k obom rodičom
vytvorenú silnú citovú väzbu. Obmedzenie styku, ktoréhokoľvek rodiča by nemalo dobrý vplyv na fyzický
a psychický vývoj maloletého.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

11. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom
sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že
sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom
nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom
neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to,
či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je
opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené,
vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia.

12. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka
rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia
stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon
nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v



ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie.
Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne
dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa
druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude
súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

13. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred
začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú
dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a
tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.

14. Odvolací súd preštudovaním návrhu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení
sa s odvolaním matky dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého,
dočasne, do osobnej starostlivosti otca je vecne a právne správne. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých má
slúžiť najmä záujmu maloletého dieťaťa a je potrebné tam, kde bez rýchlej úpravy pomerov hrozí
maloletému ujma. Z obsahu spisu vyplýva, že u maloletého bol dňa 30.04.2019 zistený pozitívny nález
na prítomnosť THC, teda látky, ktorá je zaradená v I. skupine zoznamu omamných a psychotropných
látok stanovený zákonom č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.
Maloletý sa predtým nachádzal v starostlivosti matky. Z predložených listín vyplýva, že otec si tiež
dal urobiť testy a to dňa 30.04.2019 s negatívnym  výsledkom. Z toho vyplýva, že keby maloletý
bol vystavený omamným látkam u otca, mal by aj otec pozitívny výsledok, čo však nemal. Matka
predložila súdu lekársku správu, z ktorej vyplýva, že matka dňa 29.05.2019 odovzdala moč na toxikológiu
a výsledok z laboratórnych vyšetrení bol negatívny. Vyšetrenie matky až zo dňa 29.05.2019 však
nepreukazuje, že by pred tým, ako bol maloletý testovaný, nepožívala v jeho prítomnosti omamné látky,
keď vyšetrenie matky bolo vykonané takmer mesiac po testovaní maloletého. Je tu vážne podozrenie,
že matka v prítomnosti maloletého požívala omamné látky a to takým spôsobom, že sa tieto látky
našli aj v tele maloletého, resp. vystavila maloletého takému prostrediu, kde maloletý bol v priamom
kontakte s návykovou látkou. Za takejto situácie správne konštatoval súd prvej inštancie, že je v záujme
ochrany zdravia maloletého potrebné neodkladne ho zveriť do starostlivosti otcovi. Kolízny opatrovník
síce vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že maloletý je zvyknutý na oboch rodičov a je na nich citovo
naviazaný, a preto odporúčajú v podstate ponechať striedavú osobnú starostlivosť, avšak s tým, aby bola
matke uložená povinnosť podrobovať sa pravidelne drogovým testom, s tým, že tieto by jej hradil otec
maloletého. Tu musí odvolací súd konštatovať že takúto povinnosť nie je možné matke uložiť. Je možné
uvažovať o nejakej forme výchovného opatrenia, avšak to presahuje rámec rozhodovania o predmetnom
neodkladnom opatrení. Vzhľadom ku vyjadreniu kolízneho opatrovníka, k tomu, že matka predložila
výsledok testu zo dňa 29.05.2019, ktorý bol negatívny a aj samotný otec uviedol vo vyjadreniach
k odvolaniu, že umožňuje matke aj širší styk, ako upravil súd prvej inštancie v uznesení, odvolací
súd zmenil úpravu styku matky s maloletým a to bez prítomnosti otca. Odvolací súd je toho názoru,
že zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, sledovanie situácie kolíznym opatrovníkom a
prebiehajúce súdne konanie pomôžu zabrániť minimálne tomu, aby matka nepožívala omamné látky v
prítomnosti maloletého. Je však aj na otcovi, aby maloletému preventívne po návrate od matky odobral
moč a nechal ju testovať na prítomnosť omamných látok. I napriek tvrdeniam matky, sa však odvolaciemu
súdu javí viac pravdepodobné, že maloletý práve u matky bol v prostredí, kde sa v jeho prítomnosti
užívali omamné látky a preto je dočasné zverenie do starostlivosti otca dôvodné. Výživné bolo stanovené
matke v minimálnom zákonom rozsahu, teda v sume, ktorá jednoznačne zodpovedá miere nevyhnutnej.
Odvolací súd preto potvrdil výrok o povinnosti matky predbežne platiť 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď ide o sumu, ktorú musí platiť každý rodič bez ohľadu na svoje
možnosti a schopnosti (ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine).

15. Nakoľko rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04.05.2018, č.k. 49P/229/2017-25 boli
upravené rodičovské práva a povinnosti k maloletému Erikovi a dané neodkladné opatrenie dočasne
mení túto úpravu, dochádza ku pozastaveniu účinnosti vyššie uvedeného rozsudku. Aby nedošlo ku
stavu, že budú popri sebe súčasne dve právoplatné rozhodnutia, ktoré upravujú rodičovské práva a
povinnosti rodičov k maloletému, je potrebné doplniť výrok uznesenia o nariadení neodkladnej úpravy,



o výrok, že sa po dobu trvania neodkladného opatrenia pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, zo dňa 04.05.2018, č.k. 49P/229/2017-25. Pri absencii tohto výroku by totiž existovali
dve protichodné právoplatné rozhodnutia vzťahujúce sa k úprave rodičovských práv a povinností k
maloletému Erikovi.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom
neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva
a povinnosti na nevyhnutnú dobu. Dané rozhodnutie ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej,
kde sa bude rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Berúc do úvahy záujem maloletého a
vychádzajúc z doposiaľ zisteného stavu veci, dospel odvolací súd k záveru, že zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti otca na čas do rozhodnutia vo veci samej, je dôvodné na ochranu zdravia
maloletého. Taktiež je dôvodné upraviť dočasne styk maloletého s matkou, avšak v širšom rozsahu, ako
určil súd prvej inštancie. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne
a právne správne vo výrokoch o zverení a odovzdaní maloletého do osobnej starostlivosti otcovi, ako
aj výroku o výživnom potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Výrok o úprave styku odvolací súd zmenil, keď
dospel na základe aj tvrdení matky a ňou predložených dokladov, že úprava styku môže byť širšia, ako
stanovil súd prvej inštancie (388 CSP).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku  a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).