{"guid": "7b003b18-0463-4faf-b33a-e7760d747ca3:46c48dda-08b9-430d-bbc4-b37a005a76cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1", "spisova_znacka": "4Cob/127/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/127/2018 z 24. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2019, sp. zn. 4Cob/127/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1", "identifikacne_cislo": "1215204092", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2019-07-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "nazov": "§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-8b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46c48dda-08b9-430d-bbc4-b37a005a76cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204092
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Bratislavská správcovská
spoločnosť, s. r. o., Rusovská cesta 36, 851 01 Bratislava, IČO: 36 838 209, konajúci v mene vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome „. T. nachádzajúcom sa na G. Z. Č.. X a Q. Z. Č.. XX H. R.,
právne zastúpený: SKLEGAL s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému:
ETP Management budov, s.r.o., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707, právne zastúpený:
MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 47 256 991, o zaplatenie
17.415,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/75/2015-169 zo dňa 15.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/75/2015-169 zo dňa
15.11.2017   p o t v r d z u j e .

Žalovaný má proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2015 sa žalobca domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 21.220,13 Eur s
príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že je správcom bytového domu „. T. nachádzajúceho sa na G. Z. Č.. X a Q. Z. Č..
XX H. R. (ďalej len „bytový dom O.“), konajúcim v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tomto
dome (ďalej len „vlastníci bytov“). Podľa Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX vykonával žalovaný správu
tohto domu, ktorú ukončil 31.09.2013. Žalovaný pri výkone správy objednal chemické preplachovanie
rozvodov teplej úžitkovej vody v dome, za ktoré uskutočnil úhradu z účtu domu, a to na základe
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/98/2010-145 zo dňa 25.10.2011 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu sp. zn. 3Cob/498/2011. Zástupcovia vlastníkov nesúhlasili s postupom žalovaného
z dôvodu, že žalovaný nesprávne postupoval pri reklamácii vád plnenia dodávateľa Duslo, a.s. pri
chemickom preplachovaní rozvodov teplej vody, keďže v priebehu februára 2013 uhradil z účtu domu
dlžné sumy podľa uvedeného rozsudku, aj keď prehru v súdnom spore s dodávateľom spôsobil sám
svojou nedbanlivosťou, spočívajúcou v nesprávnom reklamovaní vady plnenia dodávateľa. Žalovaný
škodu odmietol uhradiť s tým, že nesúhlasí s hodnotením jeho postupu.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že ako správca bytového domu O.
evidoval pri správe a prevádzke tejto novostavby okrem iného, aj problémy s kvalitou dodávky teplej
úžitkovej vody do jednotlivých bytov a nebytových priestorov a z tohto dôvodu zorganizoval dňa
15.12.2009 stretnutie zainteresovaných subjektov so zámerom dohodnúť riešenie. Poukázal na to,



že nikto zo zúčastnených nemal vedomosť, čo spôsobuje zafarbenie teplej úžitkovej vody a tým aj
jej nízku kvalitu. Uviedol, že na tomto stretnutí sa zúčastnili aj zástupcovia obchodnej spoločnosti
ELDUS, a.s., ktorí vysvetlili princíp a efekt chemického čistenia rozvodov. Najmä na základe tohto
presvedčivého vystúpenia vlastníci bytov v zastúpení zástupcov vlastníkov bytov p. N. D. a p. Q. W. Š.
navrhovaný spôsob odstránenia nízkej kvality teplej úžitkovej vody schválili, na základe čoho žalovaný
v mene vlastníkov bytov písomne objednal u vykonávateľa preplachu chemický preplach rozvodov
teplej úžitkovej vody, ktorý bol vykonaný dňa 21.12.2009. V ten istý deň bol podpísaný aj „Protokol
odovzdávací a preberací“, ktorého súčasťou bolo aj záručné ustanovenie. Očakávaný výsledok sa
však nedostavil, preto sa dňa 05.01.2010 konalo ďalšie stretnutie zainteresovaných strán. Následne
bola zo strany vykonávateľa preplachu doručená žalovanému faktúra č. XXXXX, ktorú žiadal uhradiť.
Podľa názoru žalovaného, ako aj zástupcov vlastníkov bytov vykonávateľ preplachu svojím zásahom
zo dňa 21.12.2012 nedokázal naplniť cieľ, ktorý si z jeho postupom všetci zúčastnení spájali, t.j.
odstránenie pretrvávajúcich problémov s nedostatočnou kvalitou teplej úžitkovej vody, preto s úhradou
faktúry nesúhlasili. Vlastníci bytov v zastúpení žalovaným preto reklamovali u vykonávateľa preplachu
kvalitu vykonaných prác. Následne si vykonávateľ preplachu na súde uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie 13.793,44 Eur s príslušenstvom, ktorý žalovaný dňa 13.03.2013 z účtu vlastníkov bytov
uhradil. Ďalej uviedol, že správu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu
O. vykonával v súlade s § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. a v súlade s predpismi občianskeho práva u
vykonávateľa preplachu realizáciu chemického preplachu v bytovom dome O. aj reklamoval. Poukázal
na to, že dôvodom, pre ktorý súd zaviazal žalovaného uhradiť faktúru za vykonaný preplach nebol
nesprávny postup žalovaného, ale skutočnosť, že vlastníci bytov si chemický preplach objednali, tento
bol vykonaný, avšak úhrada zo strany objednávateľov nebola vykonaná. Mal za to, že na jeho strane
nedošlo k naplneniu predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a nebol si vedomý porušenia
svojich právnych povinností. Zdôraznil, že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu a žalobca
prebral správu predmetného bytového domu až 30.09.2013.
Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.08.2015 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti
istiny vo výške 3.804,49 Eur. Súd uznesením č.k. 26Cb/75/2015-113 zo dňa 14.10.2015 konanie v
späťvzatej časti zastavil.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb.,
§ 8 ods. 5, § 8b ods. 1, § 8b ods. 2 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z., § 255 ods. 2  a § 256 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z..
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný ako správca vykonával správu bytového
domu „O. T.“ na G. Z. Č.. X a Q. Z. Č.. XX H. R., a to na základe Zmluvy o výkone správy č. XX/
XXXX. Žalovaný ukončil výkon správy tohto bytového domu dňa 30.09.2013. Vzhľadom na nevyhovujúcu
kvalitu teplej úžitkovej vody žalovaný zvolal na deň 15.12.2009 stretnutie, na ktorom sa zúčastnili aj
zástupcovia spoločnosti ELDUS, a.s.. Po prezentácii chemického čistenia rozvodov teplej úžitkovej
vody, žalovaný na základe súhlasu zástupcov vlastníkov bytov N. D. a Q. W. Š.L. túto službu u
spoločnosti ELDUS, a.s. objednal. Chemický preplach bol vykonaný dňa 21.12.2009. Chemické čistenie
rozvodov však požadovaný výsledok neprinieslo a kvalita teplej vody sa nezlepšila. Z tohto dôvodu sa
dňa 05.01.2010 konalo ďalšie stretnutie, na ktorom sa konštatovalo, že problém odstránený nebol a
teplá úžitková voda v bytovom dome O. stále nemá potrebnú kvalitu a zhoršený stav teplej úžitkovej
vody sa objavil aj v tých častiach bytového domu, kde predtým problém nebol. Následne bola zo
strany vykonávateľa preplachovania rozvodov teplej úžitkovej vody vystavená a doručená žalovanému
faktúra č. XXXXX zo dňa 02.02.2010 na sumu 13.793,44 Eur. Žalovaný túto faktúru z fondu prevádzky,
údržby a opráv predmetného bytového domu neuhradil, a to opäť aj v súlade s pokynom zástupcov
vlastníkov bytov. Vykonanie chemického preplachu žalovaný reklamoval u spoločnosti ELDUS, a.s.
dňa 15.04.2010. S ohľadom na skutočnosť, že faktúra za vykonanie chemického čistenia rozvodov
teplej úžitkovej vody nebola spoločnosti ELDUS, a.s. riadne uhradená, domáhala sa táto spoločnosť
žalobou zo dňa 25.08.2010 zaplatenia uvedenej faktúry. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k.
26Cb/98/2010-145 zo dňa 25.10.2011 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť spoločnosti Duslo, a.s., Šaľa
(ako právnemu nástupcovi spoločnosti ELDUS, a.s.) sumu 13.793,44 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne odo dňa 04.04.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 827,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 2.976,99 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Krajský
súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 3Cob/498/2011zo dňa 30.01.2013, právoplatným dňa 28.02.2013 a
vykonateľným dňa 04.03.2013, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. S ohľadom
na tieto skutočnosti žalovaný listom zo dňa 06.02.2013 oznámil aktuálnym zástupcom vlastníkov bytov,
že pristúpi k úhrade faktúry z účtu vlastníkov bytov, pričom dňa 13.03.2013 bola z účtu vlastníkov bytov



uhradená faktúra vo výške 13.793,44 Eur, ako aj priznané úroky z omeškania vo výške 3.622,20 Eur,
t.j. celkom 17.415,64 Eur.
Súd prvej inštancie uviedol, že od 01.07.2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o
vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je správca, ktorý za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov koná pred súdom. Súd zastával názor, že v konaní pred súdom správca aj
po 01.07.2007 koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene), a preto mu v konaní nechýba
aktívna vecná legitimácia. Konštatoval, že chemický preplach objednal žalovaný na základe pokynu a
so súhlasom zástupcov vlastníkov bytov, pri objednávaní preplachu teda nekonal svojvoľne, ale plne v
súlade s ustanovením § 8b zákona č. 182/1993 Z.z., pričom v čase objednávania chemického preplachu
žalovaný nemal vedomosť o skutočnej príčine problémov s kvalitou teplej úžitkovej vody. Poukázal na to,
že podľa odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/98/2010-145, zo Znaleckého
posudku zo dňa 16.02.2010 vypracovaného B.. L. T. vyplynulo, že príčinou prítomnosti hrdze a kalu
v teplej úžitkovej vode v bytovom dome O. bolo zlé pozinkovanie rúr, resp. nevhodné skladovanie rúr
v zariadení staveniska. Súd preto konštatoval, že žalovaný túto príčinu zníženej kvality pitnej vody
nemohol predpokladať ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Mal za to, že postup žalovaného, ktorý
na zabezpečenie dostatočnej kvality teplej úžitkovej vody, obzvlášť s prihliadnutím na okolnosť, že išlo
o stav, ktorý je možné označiť za havarijný, zabezpečil chemické čistenie potrubí, je možné označiť
za konanie s odbornou starostlivosťou. Rovnako mal za to, že žalovaný nemohol zodpovedať ani za
vznik povinnosti uhradiť zákonné úroky z omeškania, ktorá vlastníkom bytov vznikla v dôsledku ich
omeškania s úhradou ceny diela. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že to boli
práve zástupcovia vlastníkov bytov, ktorí s úhradou faktúry nesúhlasili, pričom túto skutočnosť oznámili
aj žalovanému ako správcovi a žalovaný bol v zmysle čl. IV, bod 1, písm. c) Zmluvy o výkone správy
č. XX/XXXX povinný tieto pokyny rešpektovať. Pokiaľ žalovaný ako správca bytového domu postupoval
v zmysle pokynov zástupcov vlastníkov bytov tak, ako mu to ukladala samostatná zmluva o výkone
správy, podľa súdu prvej inštancie nemôže byť takéto konanie považované za protiprávne, v rozpore s
ustanovením § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a nemôže zakladať ani jeho zodpovednosť za škodu.
Uviedol, že povinnosť uhradiť cenu za vykonanie chemického preplachovania rozvodov teplej úžitkovej
vody v bytovom dome O. nesvedčala žalovanému, ale vlastníkom bytov. Mal za to, že ak žalovaný
po tom, čo bol rozsudok Okresného súd Bratislava II č.k. 26Cb/96/2012-145 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/498/2011-207 zo dňa 30.01.2013, uhradil celú žalovanú sumu
spolu s úrokom z omeškania z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv, postupoval v súlade s
ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z.. Uhradenie tejto ceny nebolo podľa súdu v žiadnom
prípade možné považovať za škodu spôsobenú žalovaným jeho nesprávnym postupom pri reklamácii,
reklamácia zo dňa 15.04.2010 nemala žiaden vplyv na povinnosť vlastníkov bytov zaplatiť žalobcovi
dohodnutú odmenu. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozsudku č.k. 26Cb/98/2010-145 vyplýva, že podľa
výpovede C. R., ktorá bola ako svedok v danom konaní vypočutá, vlastníci bytov neodsúhlasili vykonanie
ďalšieho chemického preplachu, žalovaný tak pri uplatnení nárokov z vád diela postupoval v priamom
rozpore s pokynmi vlastníkov bytov. Argumentáciu žalovaného, že postupoval v súlade s predpismi
občianskeho práva, nakoľko aj samotná zmluva uzatvorená so spoločnosťou ELDUS, a.s. sa spravovala
predpismi občianskeho práva, čo súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/98/2010 nerešpektoval,
považoval súd za irelevantnú. Súd uviedol, že samotné uplatnenie reklamácie zánik práva spoločnosti
ELDUS, a.s. na zaplatenie ceny vykonaného chemického preplachovania neovplyvnilo. Súd mal za to,
že napriek tomu, že žalovaný ako správca, pri uplatňovaní nárokov z vád, porušil svoje povinnosti,
nemožno považovať existenciu jeho zodpovednosti za škodu za preukázanú a žalobcom uplatnené
nároky za dané, nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi uplatnenou
škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Konštatoval, že výsledok chemického čistenia rozvodov
teplej úžitkovej vody sa nedostavil, pričom s ohľadom na zistené príčiny nedostatkov v kvalite teplej
úžitkovej vody je zrejmé, že sa ani dostaviť nemohol a zhotoviteľ nemohol zodpovedať za to, že výsledok
chemického preplachovania sa nedostavil, ak tento nenastal v dôsledku skutočností, na ktoré nemal
žiadny vplyv. Zdôraznil, že aj v prípade, ak by žalovaný postupoval pri uplatňovaní reklamácie riadne a
v súlade so zákonom, nemalo by to žiaden vplyv na povinnosť vlastníkov bytov zaplatiť za vykonanie
preplachovania dohodnutú cenu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a zároveň priznal žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, ktorou bol
zamietnutý nárok na náhradu škody spočívajúcej v zaplatených úrokoch z omeškania vo výške 3.622,20
Eur a v časti, ktorou súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje
podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym



skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Vo vzťahu k úroku z omeškania vo výške 3.622,20 Eur za oneskorenú úhradu faktúry dodávateľa,
žalobca poukázal na to, že žalovaný odmietol uhradiť faktúru dodávateľa z účtu bytového domu Octopus
za službu vykonanú dodávateľom pre jeho presvedčenie, že službu dodávateľa riadne reklamoval, a
preto cena za túto službu nemala byť zaplatená. Podľa žalobcu skutočnosť, že žalovaný reklamáciu
urobil nesprávne, bola evidentná od samého začiatku. Uviedol, že žalovaný sa v konaní sp. zn.
26Cb/98/2010 ľahkovážne spoliehal na to, že Duslo, a.s. nesprávne označil žalovaného, a preto musel
Duslo, a.s. spor prehrať. Okrem toho poukázal na to, že po tom, čo súd priznal nárok Duslo, a.s. a
rozsudok sa stal právoplatným, žalovaný opäť ľahkovážne nepodal riadne dovolanie. Bol toho názoru,
že žalovaný vedel alebo mal vedieť, že faktúru dodávateľa bol povinný uhradiť z účtu bytového domu
ešte v lehote jej splatnosti, pričom celú trojročnú dobu omeškania s úhradou tejto faktúry zavinil žalovaný
nesprávnym procesnoprávnym postupom na súdoch - keď pokračoval v obchodnom spore len z dôvodu,
že sa spoliehal na výhru pre procesnú chybu Duslo a.s. a nie preto, že by Duslo a.s. nemalo mať nárok
na zaplatenie ceny za službu. Poukázal na skutočnosť, že už vo februári 2010 žalovaný získal znalecký
posudok, podľa ktorého príčinou hrdze a kalu v teplej vode bolo zlé pozinkovanie rúr v bytovom dome
a nie vadný preplach. Mal za to, že škoda vo forme úrokov z omeškania teda vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s porušením právnej aj zmluvnej povinnosti žalovaného  vykonávať správu majetku vlastníkov
bytového domu s odbornou starostlivosťou. Poukázal na to, že sám žalovaný fakticky uznal svoje
zavinenie za svoj nesprávny postup v obchodnom spore s dodávateľom, keďže náhradu trov konania v
prehratom spore zaplatil Duslo, a.s. zo svojho majetku. Ohľadom istiny 13.793,44 Eur, ako dodávateľom
fakturovanej cenu za vyhotovený preplach potrubia, ktorú žalovaný odmietol uhradiť z dôvodu vadne
vykonanej služby preplachu potrubia uviedol, že obrana žalovaného, že pri reklamácii a neúhrade faktúry
postupoval podľa pokynov zástupcov vlastníkov, je nedôvodná a zavádzajúca. Poukázal na to, že súdy
v obchodnom spore ako i v napadnutom rozsudku konštatovali, že žalovaný pri uplatnení nárokov z vád
diela postupoval v priamom rozpore s pokynmi vlastníkov bytov. Mal za to, že skutočnosť, že žalovaný
ako správca nesprávne reklamoval vadnú dodávku služby potvrdzuje aj napadnutý rozsudok v bode
35 druhá veta, kde súd uviedol, že žalovaný si neuplatnil ani nárok na zľavu z kúpnej ceny a ani od
zmluvy o dielo uzatvorenej so spoločnosťou ELDUS, a.s. v mene vlastníkov bytov neodstúpil. Okrem
toho poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní dňa 15.11.2017 potvrdil, že podanú reklamáciu ďalej
s dodávateľom už neriešil a nechal vec ležať. Žalobca sa dovolával princípu spravodlivosti. S ohľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi 3.622,20 Eur spolu s 5,05 % úrokom od 13.03.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi 217,-
Eur ako príslušnú časť súdneho poplatku v prvostupňovom konaní; nepriznať žiadnej strane náhradu trov
právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní a zaviazať žalovaného k náhrade trov v druhostupňovom
konaní v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.03.2018. Odvolanie
žalobcu považoval za nedôvodné, zmätočné a v rozpore s doterajším priebehom konania. Poukázal
na to, že odvolanie bolo podané iba proti časti rozsudku, a to nepriznanému úroku z omeškania vo
výške 3.622,60 Eur a proti nároku žalovaného na náhradu trov konania, nie proti samotnej istine,
čo odporuje podobe a odôvodneniu odvolania, ktoré sa týka jednak úroku z omeškania a jednak
istiny. Poukázal tiež na to, že žalobca neprepojil v odvolaní skutočne použité argumenty so zákonnými
dôvodmi pre odvolanie a žalovanému preto nebolo zrejmé odôvodnenie odvolania podľa Civilného
sporového priadku. Odmietol nepodložené tvrdenie žalobcu, že údajne vlastníci bytov o obchodnom
spore s dodávateľom nevedeli. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 26Cb/98/2010-145 zo dňa 25.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/498/2011 zo dňa 30.01.2013, ktorý bol oznámený vlastníkom bytov, čo dokladá dôkaz - Stanovisko
k úhrade faktúry č. XXXXX zo dňa 02.02.2010 datované k 06.02.2013 a upozornil tiež na skutočnosť,
že vlastníci bytov boli účastníkmi tohto konania ako svedkovia, a teda boli informovaní o začatí i o
priebehu konania. Odvolanie v časti úrokov z omeškania nepovažoval za dôvodné, nakoľko žiadnym
spôsobom nevyvracia konštatovania súdu v rozsudku. Poukázal na to, že ako uviedol súd prvej inštancie,
z vykonaného dokazovania vyplýva, že to boli práve  zástupcovia vlastníkov bytov, ktorí s úhradou
faktúry nesúhlasili, pričom túto skutočnosť oznámili aj žalovanému, preto nemôže byť takéto konanie
považované za protiprávne, ale išlo o postup v súlade s § 10 ods. 3 a § 8b ods. 1 zákona č. 183/1993
Z.z.. Ďalej upozornil na skutočnosť, že samotný žalobca uviedol v odvolaní, že žiada úrok z omeškania
za oneskorenú úhradu faktúry dodávateľa, ktorú úhradu žalovaný zdržiaval počas obdobia troch rokov,
pričom žalobca zároveň pripustil, že žalovaný odmietol preplatiť faktúru a uhradiť sumu 13.793,44



Eur práve z dôvodu, že bolo vadne vykonané plnenie Duslo, a.s. týkajúce sa bytového domu O..
Keďže dôvodom neuhradenia predmetnej faktúry bolo rozhodnutie zástupcov vlastníkov bytov, nemalo
podľa žalovaného žiaden právny význam, či bola alebo nebola riadne vykonaná reklamácia plnenia
poskytnutého Duslo, a.s. za predmetný preplach. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca uviedol v
odvolaní citáty z rozsudku, ktoré účelovo vytrhol z kontextu, resp. ktoré nemali pre vydanie rozsudku
a právny názor súdu žiaden význam. Za nepravdivé a zavádzajúce považoval tvrdenie žalobcu, že
žalovaný mal vedieť pri zachovaní odbornej starostlivosti, že bol povinný danú faktúru uhradiť ešte pred
začatím konania a pred právoplatnosťou rozsudku. Zdôraznil, že súd jednoznačne v rozsudku potvrdil,
že žalovaný nekonal protiprávne, keď neuhradil predmetnú faktúru pred právoplatnosťou rozsudku v
konaní. Odmietol tvrdenie žalobcu, že žalovaný fakticky uznal svoje zavinenie za svoj nesprávny postup
v obchodnom spore s dodávateľom, keďže náhradu trov konania zaplatil zo svojho majetku. V tejto
súvislosti uviedol, že dobrovoľná úhrada trov konania, ktoré vyplynuli z rozsudku v uvedenom konaní,
nemá žiaden vplyv na otázku úhrady istiny a príslušenstva v tomto konaní. Vo vzťahu k žalobcom
uvedeným tvrdeniam zástupcov vlastníkov bytov poukázal na to, že tieto sú účelovo vytrhnuté z kontextu,
pričom podstatným je, že títo potvrdili aj v uvedenom konaní nesúhlas s úhradou danej faktúry. V
tejto súvislosti poukázal na Prehlásenie zástupcov vlastníkov bytov zo dňa 20.04.2011. Za nesprávny
považoval argument týkajúci sa údajnej nesprávnej reklamácie a uplatnenia prislúchajúcich nárokov
prostredníctvom žalovaného. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku,  v ktorom súd vo
vzťahu k úhrade predmetnej faktúry uviedol, že uhradenie tejto ceny nie je možné považovať za škodu
spôsobenú žalovaným jeho nesprávnym postupom pri reklamácii, pričom konštatoval, že reklamácia
nemala žiaden vplyv na úhradu faktúry a vznik škody žalobcu. Žalovaný mal za to, že uvedený právny
názor súdu žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil. Ďalej uviedol, že z odvolania nevyplýva, že by
žalobca spochybnil chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi údajným pochybením žalovaného  a vznikom
škody žalobcu, žalobca neuviedol akú konkrétnu zmluvnú povinnosť mal žalovaný údajne porušiť a
neuviedol ani žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by takúto povinnosť žalovaného obsahovalo.
Odmietol argumentáciu ohľadom princípu spravodlivosti, keďže žalobca nepredložil žiadne relevantné
argumenty vo svoj prospech. Okrem tohto namietol, že v petite odvolania žiada žalobca aj úrok z
omeškania zo sumy 3.622,20 Eur, pričom tento nárok je neprípustný z hľadiska duplicitného nároku na
úrok z omeškania. Zastával názor, že žalobca neuviedol žiadne argumenty, ktorými by bližšie odôvodnil
jeho požiadavku, aby odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov prvostupňového konania.
Poukázal na § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a mal za to, že tento nárok je v rozpore so závermi
napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že odvolanie bolo podané iba voči časti nepriznaného nároku vo
výške 3.622,20 Eur (úrok z omeškania) z celkovej pôvodne žalovanej sumy 21.220,13 Eur, preto úspech
v spore je na strane žalovaného. Zdôraznil, že aj keby odvolací súd vyhovel odvolaniu, stále by bol
žalovaný úspešný v prevažnej väčšine predmetu sporu. Odvolanie v časti náhrady trov prvostupňového
konania preto považoval za nedôvodné a nepodložené. Žalovaný opätovne upozornil, že žalobca
doposiaľ nepredložil rozhodnutie vlastníkov bytov, ktoré by preukazovalo ich rozhodnutie vymáhať
náhradu škody, ako aj začať a viesť predmetné súdne konanie voči žalovanému a splnomocnenie pre
žalobcu vykonávať príslušné právne úkony. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie
odmietol, rozsudok v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.04.2018. Za
nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že odmietnutie faktúry za preplach vodovodného potrubia
bolo odsúhlasené zástupcami vlastníkov. Poukázal na to, že zástupcovia vlastníkov ešte vo februári
2010 nesúhlasili s úhradou faktúry dodávateľa, ale pritom (ako podmienku nesúhlasu s úhradou)
súčasne žiadali žalovaného, aby reklamoval službu preplachu, pričom pokyn zástupcov vlastníkov pre
postup žalovaného v reklamácii však nebol opakovaný preplach, ale nezaplatenie faktúry (právnicky
- odstúpenie od zmluvy). Zdôraznil, že žiadny ďalší súhlas s postupom žalovaného v nasledujúcich
troch rokoch zástupcovia vlastníkov nedali. Poukázal na to, že vtedajší zástupcovia vlastníkov nemali
právnické vzdelanie, bolo povinnosťou žalovaného ako správcu podľa § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993
Z.z. poradiť im pri voľbe reklamačného nároku a pokyn zástupcov vlastníkov v reklamácii aj správne
právnicky formulovať. Poukázal na to, že súdom bolo nesporne zistené, že žalovaný pri uplatnení
nárokov z vád postupoval v priamom rozpore s pokynmi vlastníkov bytov. Mal za to, že súd správne
zistil skutkový stav, že žalovaný pri uplatňovaní nárokov z vád porušil svoje povinnosti, vyvodil z tohto
však nesprávny záver vo vzťahu k úrokom z omeškania. Poukázal na to, že žalovaný zadržiaval úhradu
faktúry za preplach počas troch rokov nie z dôvodu pokynu zástupcov vlastníkov, ale z vlastného
nedbalého a hazardného prístupu. Zastával názor, že nedbalosť žalovaného spočívala v tom, že nepodal



reklamáciu v súlade s pokynom zástupcov vlastníkov bytov, neurobil si právny rozbor reklamačného
nároku, nepokračoval v riešení reklamácie, ale roky ju nechal ležať nedoriešenú, nepoučil zástupcov
o skutočnom právnom stave reklamačného nároku, svojvoľne a ľahkovážne sa spoliehal na úspech v
obchodnoprávnom konaní, neurobil úhrady faktúry už v skoršom období. Mal preto za to, že škoda -
úroky z omeškania, by nevznikla, pokiaľ by žalovaný protiprávne nezdržiaval úhradu faktúry dodávateľa
počas troch rokov trvajúceho obchodnoprávneho sporu, pričom týmto konaním žalovaný porušil právnu
povinnosť podľa § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z., čo viedlo v priamej príčinnej súvislosti
ku vzniku škody - úrokom za omeškanú úhradu faktúry.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.06.2018. Žalovaný
zopakoval svoju predošlú argumentáciu, Okrem toho uviedol, že na dôvody podaného odvolania,
argumentáciu žalobcu opierajúcu sa o § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. v spojení s nárokom
na úhradu úroku z omeškania by sa v zmysle § 366 CSP nemalo prihliadať, pretože tieto argumenty
neboli použité v konaní o žalobe a sú neprípustné. Poukázal na to, že sám žalobca potvrdil v odvolaní,
že žalovaný odmietol preplatiť faktúru a uhradiť sumu 13.793,44 Eur práve z dôvodu, že bolo vadne
vykonané plnenie Duslo, a.s.. Uviedol tiež, že v konaní bolo preukázané, že s výslovným súhlasom
vlastníkov bytov nebola uhradená faktúra vystavená Duslo, a.s. za vadné plnenie, a teda skutočným
dôvodom neuhradenia tejto faktúry, bolo práve rozhodnutie zástupcov vlastníkov bytov. K argumentácii
žalobcu v zmysle ktorej súd konštatoval porušenie povinností žalovaného, pričom však z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil nesprávny záver vo vzťahu k úrokom z omeškania, žalovaný uviedol, že
posúdenie ne/porušenia právnej povinnosti je súčasťou právneho posúdenia súdu v rámci konania, nie
súčasťou zisťovania skutkového stavu. Zdôraznil, že úrok z omeškania priamo a bezprostredne súvisí
s nárokom žalobcu na náhradu škody a nemožno ho posudzovať nezávisle. Za nepravdivé označil
tvrdenie žalobcu, že žalovaný neriešil otvorenú faktúru dodávateľa a  ponechal ju nezaplatenú počas
ďalších troch rokov. Mal za to, že konal riadne, v súlade so záujmami vlastníkov bytov. Za nepravdivé
považoval tvrdenie žalobcu ohľadom údajne nesprávnej reklamácie a uplatnenia prislúchajúcich nárokov
prostredníctvom žalovaného a v tomto smere poukázal na bod 34. napadnutého rozsudku. Uviedol, že
súd v rozsudku konštatoval a odôvodnil, že žalovaný konal s odbornou starostlivosťou v súlade s § 8a
a § 8b zákona č. 182/1993 Z.z., a teda nemožno hovoriť o porušení jeho právnej povinnosti. Zdôraznil,
že žiadna z údajne porušených povinností nemohla mať vplyv na vznik škody.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 26Cb/75/2015-169 zo dňa 15.11.2017 je potrebné potvrdiť
ako vecne správny.
Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.

8. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného ku
dňu podania žaloby (ďalej aj „ZoVB“), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu
za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

9. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) ZoVB, pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami
zmluvy o výkone správy,

10. Podľa § 8 ods. 5 ZoVB, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností
vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

11. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.



12. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/75/2015-169 zo dňa 15.11.2017, pretože vo výroku
vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a
dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie
i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie
správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

16. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní, ktoré žalobca podal voči rozsudku č.k. 26Cb/75/2015-169 zo
dňa 15.11.2017, a to v časti, ktorou bol zamietnutý nárok na náhradu škody spočívajúci v zaplatených
úrokoch z omeškania vo výške 3.622,50 Eur a v časti, ktorou súd žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca v odvolaní argumentoval okrem iného tým, že žalovaný
urobil reklamáciu preplachu rozvodov teplej úžitkovej vody v bytovom dome O. nesprávne. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo dostatočným
spôsobom vysvetlené, že reklamácia žalovaného nemala žiadny vplyv na povinnosť vlastníkov bytov
zaplatiť spoločnosti Duslo, a.s., ako dodávateľovi, dohodnutú odmenu za vykonanú službu. Súd
konštatoval, že napriek skutočnosti, že žalovaný ako správca pri uplatňovaní nárokov z vád porušil svoje
povinnosti, nemožno považovať existenciu jeho zodpovednosti za škodu za preukázanú a žalobcom
uplatnené nároky za dané, nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi
uplatnenou škodou a protiprávnym konaním žalovaného. Keďže výsledok chemického čistenia rozvodov
teplej úžitkovej vody sa nedostavil, pričom s ohľadom na zistené príčiny nedostatkov v kvalite teplej
úžitkovej vody sa ani dostaviť nemohol, preto aj v prípade, ak by žalovaný postupoval pri uplatňovaní
reklamácie riadne a v súlade so zákonom, nemalo by to žiaden vplyv na povinnosť vlastníkov bytov
zaplatiť za vykonanie preplachovania dohodnutú cenu. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na bod č.
34. až bod č. 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa plne stotožňuje.

17. Argumentáciu žalobcu, že žalovaný vedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal vedieť, že
faktúru dodávateľa bol povinný uhradiť z účtu bytového domu ešte v lehote splatnosti, kedy celú trojročnú
dobu omeškania s úhradou tejto faktúry zavinil žalovaný nesprávnym procesnoprávnym postupom na
súdoch a rovnako tvrdenie žalobcu, že žalovaný zadržiaval úhradu faktúry dodávateľa za preplach
počas troch rokov z vlastného nedbalého a hazardného prístupu, v dôsledku čoho vznikla škoda -
úroky z omeškania, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie vyplýva, že žalovaný chemický preplach objednal na základe pokynu a so súhlasom
zástupcov vlastníkov bytov, a teda v súlade s ustanovením § 8b ZoVB, kedy žalovaný skutočnú príčinu
zníženej kvality pitnej vody nemohol predpokladať ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Naopak,
postup žalovaného, s ohľadom na skutočnosť že išlo o havarijný stav, možno označiť za konanie s
odbornou starostlivosťou v zmysle § 8b ods. 2 písm. a) ZoVB i čl. IV bod 1. písm. c) Zmluvy o výkone
správy č. XX/XXXX. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie zastáva názor, že
žalovaný nemohol zodpovedať za vznik povinnosti uhradiť úroky v omeškania v zákonnej výške, ktorá
vlastníkom bytov vznikla v dôsledku ich omeškania s úhradou ceny diela. Je potrebné zdôrazniť, že
z vykonaného dokazovania v prvoinštančnom konaní vyplýva, že to boli práve zástupcovia vlastníkov
bytov, ktorí s úhradou faktúry nesúhlasili, ktorú skutočnosť oznámili aj žalovanému ako správcovi.
Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.04.2018, keď uviedol, že
„zástupcovia vlastníkov síce ešte vo februári 2010 nesúhlasili s úhradou faktúry...“. Nakoľko žalovaný bol
v zmysle čl. IV bod 1 písm. d) Zmluvy o výkone správy č. XX/XXXX povinný postupovať podľa pokynov
vlastníkov bytov, resp.  zástupcov vlastníkov bytov, konanie žalovaného, keď neuhradil faktúru Duslo,
a.s. za dodané služby, nemožno považovať za protiprávne, v rozpore s ustanovením § 8 ods. 5 ZoVB
a nemôže zakladať ani zodpovednosť žalovaného za škodu, a to z dôvodu, že žalovaný postupoval
práve na základe uvedených pokynov, a teda v súlade so Zmluvou o výkone správy č. XX/XXXX.
Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný sa v mesiaci február 2010 dozvedel o



skutočnej príčine hrdze a kalu v teplej vode na základe vypracovaného znaleckého posudku. Údajný
podmienený nesúhlas zástupcov vlastníkov bytov s úhradou faktúry dodávateľovi služby Duslo, a.s.
(t.j. s podmienkou reklamácie služby preplachu), žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a uvedené
nevyplýva ani zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd dáva žalovanému za pravdu v tom, že
pokyn zástupcov vlastníkov bytov správcovi na nezaplatenie faktúry nemožno považovať za pokyn na
odstúpenie od zmluvy, v dôsledku čoho je argumentácia žalobcu v tomto smere nedôvodná.

18. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, podľa ktorého žalovaný uznal svoje zavinenie za
nesprávny postup v obchodnom spore s dodávateľom, keď náhradu trov konania v prehratom spore
zaplatil Duslo, a.s. zo svojho majetku a nie z účtu vlastníkov bytového domu. Takáto dobrovoľná úhrada
trov konania na základe rozsudku vydaného v inom konaní, nemá žiadny vplyv na otázku úhrady istiny
a príslušenstva v tomto konaní  a nezakladá uznanie nesprávneho postupu žalovaným.
Ohľadom odvolania žalobcu v časti nároku na náhradu trov konania, odvolací súd dospel k záveru,
že žalobca tento svoj nárok bližšie neodôvodnil a tento nemá právny podklad. Súd žalobu zamietol,
preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného konania prislúcha
žalovanému, ako strane, ktorá mala plný úspech v konaní. Uvedenú argumentáciu žalobcu preto
odvolací súd považoval za nedôvodnú.

19. Odvolací súd odlišne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že od 01.07.2007 aktívne vecne legitimovaným
subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je
správca, ktorý za vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred súdom a zároveň súd zastával
názor, že v konaní pred súdom správca aj po 01.07.2007 koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie
v ich mene), a preto mu v konaní nechýba aktívna vecná legitimácia. Podľa názoru odvolacieho súdu
takýto právny záver nemá oporu v právnom poriadku ani v ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Odvolací
súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa, v danom čase účinného znenia, ustanovenia §
8b ods. 1 ZoVB, bol správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a na ich účet a bol oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v ustanovení § 8b upravuje zastúpenie vlastníkov bytov ex lege, pričom vychádza
z princípu priameho zastúpenia, ktorého podstatou je, že zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje
svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom
zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. To znamená, že v konaniach sú aktívne
a pasívne legitimovaní jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov, títo sú účastníkmi konania a
správca za nich koná iba ako zákonný zástupca. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán nenamieta. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca bol v žalobe doručenej súdu dňa 18.02.2015
správne označený ako Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., konajúci v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome „O. T.“ nachádzajúcom sa na G. Z. Č.. X a Q. Z. Č..
XX H. R.. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozsudku ako žalobcu
identifikoval Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o.. Odvolací súd sa s takýmto označením žalobcu
nestotožňuje, keďže v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB je potrebné uviesť, že žalobcom je správca konajúci
v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V posudzovanom prípade však
nesprávne odôvodnenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ani nesprávne uvedenie žalobcu v záhlaví,
nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nakoľko v žalobe bol žalobca označený
správne a súd dospel k záveru o existencii jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní, uvedené pochybenie
súdu prvej inštancie nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd uvedený
nedostatok označenia žalobcu v záhlaví napadnutého rozsudku v tomto rozhodnutí napravil a žalobcu
identifikoval v zmysle žaloby doručenej súdu dňa 18.02.2015.

20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).



21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/75/2015-169 zo dňa 15.11.2017 potvrdil ako vo výroku vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia  byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/75/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7b003b18-0463-4faf-b33a-e7760d747ca3:4b33acb7-cc46-4336-a271-750aeb263b35", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1", "spisova_znacka": "4Cob/127/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/127/2018 z 24. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1215204092.1"}, {"guid": "a4497681-caf7-4655-939b-31644030e13e:e86ee043-f5e1-433d-b714-72014bba49b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210219402.1", "spisova_znacka": "3Cob/498/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/498/2011 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210219402.1"}, {"guid": "e968c3cd-91f1-4101-9e36-9e810070302a:af9ed916-7cc6-4352-85bf-dbf701be2b60", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/75/2015", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/75/2015 z 27. 5. 2015", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e968c3cd-91f1-4101-9e36-9e810070302a:af9ed916-7cc6-4352-85bf-dbf701be2b60"}, {"guid": "a91c383f-7ad3-4ffb-bb32-cb63f583ded0:0502ee7c-a6d0-4eec-aa95-61b5d6281407", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/96/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 26Cb/96/2012 z 8. 2. 2013", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2013-02-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a91c383f-7ad3-4ffb-bb32-cb63f583ded0:0502ee7c-a6d0-4eec-aa95-61b5d6281407"}, {"guid": "8cac2719-2b1d-474f-a03f-4b6751e17af3:74aed014-cb0f-429f-af6f-93d92eb4b546", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/98/2010", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 26Cb/98/2010 z 30. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2012-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8cac2719-2b1d-474f-a03f-4b6751e17af3:74aed014-cb0f-429f-af6f-93d92eb4b546"}], "citovane_v": []}