Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/557/2015 z 21. 1. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2019, sp. zn. 8Co/557/2015, ECLI:SK:KSBA:2019:1214208356.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/557/2015 | ECLI:SK:KSBA:2019:1214208356.1 | 2019-01-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: § 12 zákona č. 181/1995 Z. z., § 9 zákona č. 181/1995 Z. z., § 11 zákona č. 181/1995 Z. z., § 10 zákona č. 181/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38f38ea1-aa31-4c75-886a-ba9195f38aed
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1214208356.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/557/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214208356
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214208356.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Urbariát, pozemkové
spoločenstvo, Kysucké Nové Mesto so sídlom Nám. slobody č. 184, Kysucké Nové Mesto, IČO: 42 349
737, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s. r. o., so sídlom Sládkovičova 13,
Žilina, proti žalovanému: Orange Slovensko a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270,
zastúpeného BG Partners s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, adresa na doručovanie: Jakubovo
nám. č. 1, Bratislava, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.06.2015, č. k. 16C/80/2014 - 110, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie  m e n í  tak, že žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nájomná zmluva uzavretá dňa 20.05. 2002
medzi prenajímateľom Urbariát, pozemkové spoločenstvo, Kysucké Nové Mesto a žalovaným ako
nájomcom je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume
99,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 20.05.2002
bola medzi žalovaným ako nájomcom a Urbariátom pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto
ako prenajímateľom uzavretá zmluva o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom
ktorej bolo prenechanie prenajímateľom nájomcovi do dočasného užívania pozemok, ktorý je v
spoluvlastníctve členov Urbariátu, poz. spol.  Kysucké Nové Mesto a nachádza sa v katastrálnom
území, K. N. V. - M. XXX, W. XXXXa B. N.  E. o celkovej ploche 70 m2 a 160m2 okolo centra
zariadenia. Vyhlásením vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností bývalého Urbáru a pasienkového
spoločenstva v katastrálnom území K.É. N. V. o združení sa do pozemkového spoločenstva bez právnej
subjektivity s názvom Urbariát pozemkové spoločenstvo, v Kysuckom  Novom Meste, Nám. slobody č.
184 došlo dňa 11.02.1996 k založeniu uvedeného pozemkového spoločenstva.                  Z bodu 3
vyhlásenia vyplýva, že záväzky spoločníkov sú určené schválenými stanovami                    s vymedzením
práv a povinností, ako i spôsobu zastupovania a podmienok splnomocnenia pre predsedu prof. C. P.
Č.R. M. Q.. P. S. s obsahom oprávnení podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z čl. 7 Stanov
Urbariátu, pozemkové spoločenstvo, Kysucké Nové Mesto vyplýva, že najvyšším orgánom spoločenstva
je valné zhromaždenie, ktoré sa koná raz za rok, do jeho pôsobnosti patrí okrem iného rozhodovať
o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva, ako aj vyhradiť si
schvaľovanie nájomných a iných majetkovoprávnych zmlúv týkajúcich sa hospodárenia                   s
nehnuteľným majetkom spoločenstva mimo obvyklého spravovania. Z čl. 9 stanov vyplýva, že výbor
je výkonným orgánom spoločenstva, ktorý riadi jeho činnosť a rozhoduje o všetkých záležitostiach ako
štatutárny orgán s výnimkou tých, ktoré sú vyhradené výlučne zhromaždeniu. Výbor má v právomoci
okrem iného v rámci bežného hospodárenia uzatvárať nájomné a iné majetkové zmluvy, ktoré nemožno



viazať na termín budúceho zhromaždenia                s podmienkou dodatočného schvaľovania. Predseda
výboru je splnomocnený konať navonok a spolu so zástupcom uzatvárať a podpisovať všetky právne
úkony majetkového                       a prevádzkového charakteru, ktoré boli vopred prerokované a
schválené výborom s výnimkou prípadov, ktoré sú vo výlučnej právomoci zhromaždenia. Z potvrdenia o
registrácii vydaného Okresným úradom Žilina, pozemkovým a lesným odborom dňa 03.12.2013 zistil, že
Urbariát, poz. spol. Kysucké Nové Mesto so sídlom Nám. slobody č. 184, 024 01 Kysucké Nové Mesto,
bolo dňa 03.12.2013 zapísané do registra pozemkových spoločenstiev v súlade                        s
ustanovením § 24 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách; osoby oprávnené konať
za spoločenstvo sú V. P. - W., V.. V. J. - W.Y. P. P. Č.. D. M. D. T. Y. M., Ž.Z. L., W.. B. K. N. V. V. W.
J. Č.B. XXXXXXXX. Z uznesenia výročnej členskej schôdze Urbariátu, pozem. spoločenstvo Kysucké
Nové Mesto, konanej dňa 02.032003 z čl. II bod 5 vyplýva, že výročná členská schôdza schvaľuje a
poveruje zastupovaním v majetkovoprávnych sporoch vyplývajúcich z bežnej hospodárskej činnosti pri
spravovaní spoločného urbárskeho majetku a na uzatváranie nájomných zmlúv predsedu W.. Q. C. P.
Q.. Y. S. - štat. zástupcu urbariátu. Z vyjadrenia štatistického úradu SR zo dňa 07.07.2010 zistil, že
organizácia Urbariát, pozem. spoločenstvo v Kysuckom  Novom  Meste bola  v registri štatistického úradu
vedená s IČO-m 14225107 od 02.09.1991 do 23.02.1996, nakoľko od 23.02.1996 je vedená v evidencii
Obvodného úradu Kysucké Nové Mesto, "bez právnej subjektivity" bola v registri Štatistického úradu SR
zrušená. Z vyjadrenia Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru zo dňa 14.10.2014 zistil,
že pozemkové spoločenstvo pod názvom Urbariát, pozem. spoločenstvo Kysucké Nové Mesto vzniklo
vyhlásením vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností                   o združení sa v rozhodnom
dátume 11.02.1996 podľa § 10 zákona č. 181/1996 Z. z. a bolo zaevidované v evidencii pozemkových
spoločenstiev bez právnej subjektivity vo vložke pod Č.. Z.: XXX/KNM, W. Z. dňa 23.02.1996. Keďže toto
spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu, boli ako splnomocnené osoby, ktoré zastupovali spoločenstvo
v rozsahu uvedeného vyhlásenia a stanov spoločenstva navonok od 23.02.1996 do 21.04.2005 Q.. P.
S.Í. P. W.. Q. C.. Zo Zmluvy o pozemkovom spoločenstve Urbariát, pozem. spoločenstvo Kysucké Nové
Mesto uzavretej podľa § 5 a nasl. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách zistil, že
dňa 26. a 28.10.2013 došlo k založeniu pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou. Zistený
skutkový stav posúdil podľa                    § 829 ods. 1, 2, § 38 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, § 80 písmeno c/ O.s.p., § 2 ods. 1, 3, § 9, § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 181/1995 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách,     § 4 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, § 31 ods. 1, 5, 6, 10 zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových  spoločenstvách a dospel k záveru, že žalobca je podielových spoluvlastníkom spoločných
nehnuteľností špecifikovaných v Zmluve o pozemkovom spoločenstve uzavretej v dňoch                26.
a 28.10. 2013, okrem iného je aj spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorá je predmetom nájmu z nájomnej
zmluvy uzavretej dňa 20.05.2002 medzi žalovaným ako nájomcom                        a Urbariátom, pozem.
spoločenstvo Kysucké Nové Mesto ako prenajímateľom. Zo stanov Urbariátu, pozem. spoločenstvo
Kysucké Nové Mesto vyplýva, ktoré orgány sú oprávnené rozhodovať o hospodárení spoločenstva a
nakladaní so spoločnou vecou, pričom valné zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva v zmysle čl.
7 písmeno h/ má vyhradené schvaľovanie nájomných zmlúv a iných majetkovoprávnych zmlúv týkajúcich
sa hospodárenia s nehnuteľným majetkom spoločenstva mimo obvyklého spravovania. Zo zápisnice a
uznesenia z výročnej členskej schôdze konanej dňa 02.03.2003 je zrejmé, že Výročná členská schôdza
schvaľuje a poveruje zastupovaním v majetkovoprávnych sporoch vyplývajúcich z bežnej hospodárskej
činnosti pri spravovaní spoločného urbárskeho majetku a na uzatváranie nájomných zmlúv predsedu
urbariátu W.. C. P. Q.. Y. S., avšak takéto rozhodnutie výročnej členskej schôdze bolo schválené až po
tom, ako bola podpísaná nájomná zmluva so žalovaným. Za najvýznamnejšie považoval skutočnosť, že
Urbariát, pozem. spoločenstvo Kysucké Nové Mesto ako prenajímateľ nemal                 v čase uzavretia
nájomnej zmluvy právnu subjektivitu, a teda nemal spôsobilosť na právne úkony, z čoho vyplýva, že
predmetná nájomná zmluva je podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Dospel k
záveru, že je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy tým, že určovacia
žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu
a určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide ovplyvní právne postavenie
žalobcu voči žalovanému. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu,  uviedol, že žalobca je subjektom práv
a povinností vyplývajúcich mu z § 5 a nasl. zákona č. 97/2013 Z. z. a ide o nový právny subjekt spravujúci
nehnuteľnosti vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností bývalého Urbariát, pozem. spoločenstvo
Kysucké Nové Mesto ako pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v
sume 611,27 eur a trov odvolacieho konania v sume 87,50 eur. Namietal, že súd prvej inštancie



nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu v čase uzavretia nájomnej zmluvy a nesprávne posúdil
spôsob konania a zaväzovania spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v pozemkovom spoločenstve
bez právnej subjektivity. S poukazom na § 10, ods. 1, 2, 3 zákona č. 181/1995 Z. z. namietal, že nájomnú
zmluvu uzavreli pod spoločným označením Urbariát, pozemkové spoločenstvo Kysucké Nové Mesto za
všetkých spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti - podielnikov, splnomocnené osoby; nositeľom práv a
povinností boli všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti - pod označením Urbariát, ale za účelom
konania v ich prospech si splnomocnili jednotlivé osoby. Z povahy takého spoločenstva vyplýva, že
za záväzky spoločenstva voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne. Spoločníci boli
v zmysle uvedeného zákona povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému
úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev a príslušnému lesnému úradu a zároveň boli
povinní oznámiť, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Túto povinnosť si spoločníci splnili
a ohlásili príslušnému úradu, že ich bude zastupovať navonok W.. Q. C. P. Q.. Y. S.. Tieto osoby
nájomnú zmluvu v mene všetkých spoluvlastníkov pod označením Urbariát, pozemkové  spoločenstvo
Kysucké Nové Mesto podpísali. Keďže spoločníci si zvolili svojich zástupcov, títo zástupcovia konali v
čase podpisu zmluvy v mene a na účet všetkých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, nemôže
označenie zmluvnej strany Urbariát alebo pozemkové spoločenstvo zakladať neplatnosť označenia
subjektu právneho vzťahu - prenajímateľa. Tento subjekt aj napriek tomu, že nemá subjektivitu, môže
vystupovať pod spoločným označením. Z týchto úkonov sú potom zaviazaní všetci spoločníci podielov.
V tejto súvislosti poukázal aj na § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Spoločenstvo, keďže nejde
o právnickú osobu, nemá ani štatutárny orgán v pravom zmysle, ktorý by za spoločenstvo konal,
ide vždy o konanie spoločníkov. Spoločníci splnomocnia jednu alebo viac osôb, aby ich vo veciach
spoločného hospodárenia, zastupoval, aby navonok konal. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 2 zákona
č. 181/1995 Z. z., podľa ktorého spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať
navonok, a to s odkazom na 31 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 10 ods. 2 citovaného zákona
a § 31 Občianskeho zákonníka v spojitosti s vyhlásením sa o združení a stanovami je zrejmé, že
spoločenstvo navonok zastupoval W.. Q. C. P. Č. M. Q.. P. S., boli teda spolu spoluvlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti riadne splnomocnení. Taktiež z čl. 9, štvrtá veta, podľa ktorej predseda je splnomocnený
konať navonok a spolu so zástupcom uzatvárať a podpisovať všetky právne úkony, je zrejmé, že osoby,
ktoré pri uzatváraní nájomnej zmluvy konali za spoločenstvo, boli oprávnenými osobami založiť vznik
právneho úkonu, v danom prípade nájomnej zmluvy. Nesprávny je preto záver súdu prvej inštancie, že
konanie dvoch členov výboru vystupujúcich za Urbariát, pozem. spol. Kysucké Nové Mesto, je konaním,
ktoré svojím obsahom i účelom je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie posudzoval konanie p.
C. P. W.. S. ako konanie členov výboru, a nie ako konanie v zmysle § 10 citovaného zákona. Pre
posúdenie platnosti právneho úkonu podľa jeho názoru nie je nutné posúdenie, či pri uzatváraní nájomnej
zmluvy so žalovaným došlo k prekročeniu plnomocenstva, pretože v zmysle oznámenia spoločníkov,
v ktorých mene bol právny úkon uzatvorený, boli splnomocnenými zástupcami práve osoby oznámené
v súlade s § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. Namietal, že pokiaľ si aj spoločníci bližšie upravili
spôsob výkonu plnomocenstva  napr. v stanovách takéto úpravy (napr. aj obmedzenia) nemajú vplyv na
platnosť úkonov vykonaných splnomocnencami s tretími osobami. Z pohľadu vnútorných vzťahov medzi
splnomocnencom a splnomocniteľom by sa jednalo o tzv. exces, avšak bez vzťahu k tretím osobám.
Poukázal na to, že v zmysle platnej legislatívy aj judikatúry dôsledkom prekročenia plnomocenstva, resp.
konania bez plnomocenstva nie je neplatnosť právneho úkonu, ale len to, či je splnomocniteľ, resp. ten,
za koho konala osoba bez plnomocenstva  urobeným právnym úkonom viazaný. Podľa jeho názoru
treba vychádzať                    z toho, že  konanie splnomocnenca podielových spoluvlastníkov vždy
zaväzuje, teda aj                    v prípade, že právny úkon nie je schválený valným zhromaždením, hoci
to stanovy ukladajú. S poukazom na novú právnu úpravu Zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách uviedol, že došlo k transformácii urbariátu bez právnej subjektivity na urbariát s právnou
subjektivitou, na žalobcu prešli práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním, čo vyplýva z § 31 ods. 14 zákona č. 97/2013
Z. z., a teda aj povinnosti z predmetnej nájomnej zmluvy a tvrdenie žalobcu, že nedošlo k transformácii
pozemkového spoločenstva, nie je                 v súlade so zákonnou úpravou.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že stanovy v zmysle zákona č. 181/1995 Z. z.
určovali vnútroorganizačnú štruktúru len pre urbariáty s právnou subjektivitou, čo vyplýva aj zo
začlenenia ustanovení o stanovách pozemkového spoločenstva pod pozemkové spoločenstvá s
právnou subjektivitou. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že k takému úkonu, akým bolo
uzatvorenie nájomnej zmluvy, bol potrebný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov. Dodatočné
schválenie výročnou členskou schôdzou konanou dňa 02.03.2003 je nedostačujúce, keďže takýto úkon



potrebuje k uzatvoreniu nájomnej zmluvy súhlas vopred. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že z
dôvodu neexistencie právnej subjektivity urbariátu bez právnej subjektivity ide o nulitný právny úkon, na
ktorý súd prihliada ex offo. V takom prípade sa nemožno dovolávať ani ochrany bona fidae, pretože túto
nemožno aplikovať, ak subjekt  nemá právnu subjektivitu. Žalovaný mal možnosť                    z registra
pozemkových spoločenstiev zistiť, že ide o subjekt bez právnej subjektivity a podľa toho postupovať.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že došlo k transformácii pôvodného urbariátu, pozemkové
spoločenstvo bez právnej subjektivity na Urbariát, pozemkové spoločenstvo s  právnou subjektivitou
a namietal, že došlo k založeniu nového právneho subjektu, bez vzťahov k urbariátu bez právnej
subjektivity, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov. Pôvodný urbariát bez právnej subjektivity
nevykonal zosúladenie svojich pomerov v zákonom stanovenej lehote, t. j. došlo k jeho zrušeniu ex
lege a k vstupu do likvidácie. Notárskou zápisnicou bol založený nový samostatný právny subjekt, ktorý
neprevzal žiadne záväzkové povinnosti z nájomnej zmluvy, ktorej platnosť žalobca napadá.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich prednesoch
a podaniach a namietal opakujúcu sa argumentáciu žalobcu, ktorú považuje za nesprávnu. Zotrval aj
na svojich námietkach uvedených v odvolaní.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka                   z dôvodu,
že  Urbariát, pozem. spol. Kysucké Nové Mesto ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity
nemohlo platne vstupovať do nájomných vzťahov, nemohlo nadobúdať  žiadne práva ani povinnosti,
na ktorú skutočnosť nemá žiaden vplyv, že členmi tohto spoločenstva sú všetci spoluvlastníci dotknutej
nehnuteľnosti a ani to,  kto konal za takýto subjekt a taktiež, že takto neplatná zmluva by prípadne bola
dodatočne schválená členskou schôdzou, prípadne by osobám, ktoré vystupovali v mene spoločenstva,
bolo udelené dodatočne splnomocnenie od spoluvlastníkov. Pokiaľ žalovaný poukazuje na označenie
osôb, ktoré mali vystupovať navonok za spoločenstvo podľa § 10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z.,
zákon mal na mysli, aby spoločníci označili osoby, ktoré budú vystupovať za spoločenstvo ako subjekt
bez právnej subjektivity, čo bol aj tento prípad. Poukázal aj na dôvodovú správu      k § 10 citovaného
zákona, podľa ktorého vlastníci nedeliteľnej spoločnej nehnuteľnosti budú môcť vytvárať na základe
tohto zákona spoločenstvá a/ bez právnej subjektivity  - spoločenstvo fyzických osôb, ktorého princípy
budú s určitými odchýlkami nadväzovať na ustanovenia § 829 Občianskeho zákonníka. S poukazom na
829 Občianskeho zákonníka uviedol, že združenie podľa tohto ustanovenia nemá právnu subjektivitu a
Občiansky zákonník ani neustanovuje, kto koná za združenie voči tretím osobám. V zásade tak môže
konať každý člen združenia, pokiaľ zmluva neustanovuje niečo iné, pričom rozdiel v § 10 zákona č.
181/1995 Z. z. je taký, že spoločníci tu určujú, kto koná navonok za spoločenstvo, avšak za subjekt  bez
právnej subjektivity.
6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie
v medziach uplatnených  odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.  a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak,  ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné     a napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie nie  je vecne správny
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
7.  V prejednávanej veci je nesporné, že Zmluvu o nájme zo dňa 20.05.2002, určenia neplatnosti ktorej sa
žalobca v konaní domáha, uzavrelo ako prenajímateľ pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity,
ktoré vzniklo vyhlásením vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti o združení sa do pozemkového
spoločenstva bez právnej subjektivity zo dňa 11.02.1996  v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995
Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval príslušné
ustanovenia zákona  č. 181/1995 Z. z., avšak ich nesprávne vyložil, keď dospel k záveru, že predmetná
nájomná zmluva je absolútne neplatná podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nedostatku
právnej subjektivity prenajímateľa a nedostatku jeho spôsobilosti na právne úkony.
8. Z ustanovení § 9 a § 10 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. vyplýva, že citovaný zákon umožňuje
založenie nielen pozemkového spoločenstva s  právnou subjektivitou, ale aj pozemkového spoločenstva
bez právnej subjektivity, na vznik ktorého je potrebný zápis vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti
vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti do zoznamu spoločníkov, pričom podmienkou
zápisu je písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Ustanovenie § 10 ods. 2 citovaného zákona
ukladá spoločníkom povinnosť oznámiť vznik  spoločenstva bez právnej subjektivity príslušnému úradu,
ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, a súčasne povinnosť oznámiť, kto je splnomocnený v
ich mene konať navonok, pričom odkazuje na ustanovenie § 31 Občianskeho zákonníka. Následne v
ustanoveniach § 11 a § 12 citovaný zákon upravuje založenie pozemkového spoločenstva  s  právnou



subjektivitou, a to zmluvou o založení  spoločenstva                s právnou subjektivitou, ktorá musí byť
písomná a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.
9. Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nie je právnickou osobou a nemá právnu
subjektivitu, t. j. spôsobilosť na práva a povinnosti, ani spôsobilosť na právne úkony. Spôsobilosť
mať práva a povinnosti majú len spoločníci takéhoto pozemkového spoločenstva, ktorými sú vlastníci
podielov spoločnej nehnuteľnosti. Obdobne aj ustanovenie § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka
upravuje inštitút združenia bez právnej subjektivity, ktoré vzniká uzavretím zmluvy o združení niekoľkými
osobami, pričom tieto združenia taktiež nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, ide iba o zmluvný
vzťah medzi účastníkmi združenia, ktorí majú spôsobilosť na práva a povinnosti, a pokiaľ ide o konanie
za všetkých účastníkov združenia voči tretím osobám, v zásade platí, že konať môže každý člen
združenia, pokiaľ zmluva neustanovuje niečo iné. Rozhodovacou súdnou praxou bolo ustálené, že
účastníci združenia môžu robiť právne úkony voči tretím osobám pod spoločným menom                              (i
fantazijným) v mene združenia, a to s poukazom na § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka,                 a
teda môžu účastníci združenia pod spoločným menom združenia uzavrieť napr. kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo a pod. (rozhodnutie NS ČR 29 Odo/83/2001 R 6/2004). Na rozdiel od združenia založeného podľa
§ 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnej úpravy inštitútu pozemkového spoločenstva bez právnej
subjektivity vyplýva, že právne úkony voči tretím osobám v mene všetkých vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti, ktorí sú spoločníkmi takéhoto spoločenstva bez právnej subjektivity, nemôže robiť každý
spoločník, ale len ten, kto je splnomocnený a zároveň oznámený príslušnému orgánu ako splnomocnená
osoba konať                   v mene ostatných spoločníkov navonok na základe plnomocenstva v zmysle
§ 31 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že všetci spoločníci pozemkového spoločenstva
bez právnej subjektivity môžu robiť právne úkony voči tretím osobám aj pod spoločným menom tohto
združenia, a to prostredníctvom osôb splnomocnených konať v ich mene navonok, to znamená, že práva
a povinnosti konaním tejto splnomocnenej osoby nadobúdajú všetci spoločníci spoločenstva. Z osobitnej
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z. možno nepriamo vyvodiť, že
spoločníci spoločne                      a nerozdielne len ručia za záväzky, ktoré vznikajú konaním ich
splnomocnencov v mene spoločníkov. Z uvedeného vyplýva, že označenie prenajímateľa v predmetnej
Zmluve                      o nájme názvom spoločenstva bez právnej subjektivity nemá za následok neplatnosť
predmetnej zmluvy pre nedostatok právnej subjektivity prenajímateľa, keď z inštitútu pozemkového
spoločenstva bez právnej subjektivity vyplýva, že tento názov je spoločným označením   resp. menom
všetkých spoločníkov spoločenstva ako prenajímateľov, konajúcich prostredníctvom splnomocnených
osôb.
10. Na platnosť predmetnej zmluvy o nájme zo dňa 20.05.2002 nemá vplyv ani skutočnosť, na ktorú
poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že                v zmysle stanov
pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity má valné zhromaždenie vyhradené schvaľovanie
nájomných zmlúv a iných majetkovoprávnych zmlúv, týkajúcich sa hospodárenia s nehnuteľným
majetkom spoločenstva mimo obvyklého spravovania                 a rozhodnutie výročnej členskej
schôdze konanej dňa 02.03.2003 o poverení k zastupovaniu                v  majetkovoprávnych
sporoch vyplývajúcich z bežnej hospodárskej činnosti pri spravovaní spoločného urbárskeho majetku
a na uzatváranie nájomných zmlúv predsedom Urbariátu W.. C. P. Q.. Y. S., bolo schválené až po
podpise predmetnej nájomnej zmluvy so žalovaným. Dôsledkom prípadného prekročenia oprávnenia
vyplývajúceho                      z plnomocenstva; v danom prípade udeleného spoločníkmi spoločenstva
W.. C.                   P. Q.. S.Í. v rozsahu uvedenom vo vyhlásení vlastníkov podielov spoločnej
nehnuteľnosti o združení sa do pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity zo dňa 11.02.1996,
spolu s priloženými stanovami Urbariátu, pozem. spoločenstva v  Kysuckom Novom Meste zo dňa
11.02.1996;  nie je neplatnosť právneho úkonu, ale dôsledkom takéhoto konania môže byť len to, že
splnomocniteľ nie je právnym úkonom viazaný, avšak len                      v prípade, ak svoj nesúhlas s
týmto konaním oznámi bez zbytočného odkladu osobe, s ktorou splnomocnenec konal. V prejednávanej
veci však nebolo tvrdené, že by spoločenstvo po uzavretí nájomnej zmluvy oznámilo žalovanému, že
s týmto konaním nesúhlasí. V zmysle                § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade, ak
splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. V súvislosti s § 18 ods.
2 písm. d/ zákona č. 181/1995 Z. z., podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem
iného aj rozhodovanie o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva,
na ktoré žalobca v konaní poukazoval, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie §
12 citovaného zákona, v zmysle ktorého je určenie orgánov spoločenstva, ich oprávnení a povinností,
zákonom stanovenou náležitosťou zmluvy o založení, ktorou sa                  v zmysle § 11 ods. 1
citovaného zákona zakladá spoločenstvo s právnou subjektivitou, a teda na spoločenstvo založené bez



právnej subjektivity v zmysle § 10 citovaného zákona sa nevzťahuje zákonom stanovená obligatórna
povinnosť vytvorenia orgánov spoločenstva                  a vytvorenie takýchto orgánov spoločenstvom
bez právnej subjektivity je len fakultatívnou možnosťou takéhoto  spoločenstva bez právnej subjektivity,
a preto sa na takéto spoločenstvo nevzťahuje ani ustanovenie § 18 ods. 2 citovaného zákona. Okrem
toho ustanovenie § 18 ods. 2 písmeno d/ citovaného zákona sa netýka ani hospodárenia a nakladania
so spoločným majetkom spoločníkov, ktorý je predmetom Zmluvy o nájme, ale týka sa hospodárenia
a nakladania so spoločným majetkom spoločenstva, ktorý v zmysle § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona
vlastní spoločenstvo a je určený na plnenie úloh spoločenstva, slúži mu a vznikol                 v
súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti, príp. ktorý nadobudlo spoločenstvo
ako príspevok, dar alebo iný príjem.
11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym posúdením splnenia zákonom stanovenej podmienky
vecného prejednania určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., účinného                   v čase
vydania napadnutého rozsudku, ktorou je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Podľa ustálenej súdnej praxe žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ak
jeho právo, resp. právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení
toto ohrozenie alebo neistotu alebo neurčitosť               v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez
toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy,
ak je tu  aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho práva, resp. postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia
žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr,
než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah
alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva
žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny
záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi
stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši,
alebo ani nemôže riešiť celý dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby však slúžia
potrebám praktického života a nemôžu viesť ku zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V danom prípade
štatutárny zástupca žalobcu vo výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že dôvodom podania
žaloby bolo odstránenie nedostatku pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20.05.2002, čo vyplýva
aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, z čoho však nevyplýva aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by bolo možné považovať za ohrozenie žalobcovho práva,
resp. jeho postavenia, a ktorý by bolo možné týmto právnym prostriedkom odstrániť a vzhľadom na to
nesprávne súd prvej inštancie dospel k záveru, že určovacia žaloba v danom prípade účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu a určenie, o ktoré v konaní ide,
ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, z čoho vyvodil existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy. Len neochota žalovaného uzavrieť
novú nájomnú zmluvu nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na určení jej neplatnosti. Navyše
žalobca mohol zmluvu po 10 rokoch ukončiť a následne uzatvoriť novú zmluvu. V dôsledku absencie
jeho písomného oznámenia o ukončení zmluvy v zmysle jej článku 4 bodu 2 došlo k jej automatickému
sa predĺženiu o ďalších 10 rokov .
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie                      v
napadnutej časti  podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol.
13. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný,
ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby



uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).