{"guid": "845ee583-1e4c-420b-9e86-48340c90a261:8b9390f1-7b9d-4c4f-8ec7-741eb6e51b14", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5", "spisova_znacka": "14Co/239/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/239/2015 z 21. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. januára 2019, sp. zn. 14Co/239/2015, ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5", "identifikacne_cislo": "1212231886", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kovačinová", "sudca_id": 433, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kovacinova-433", "datum_vydania": "2019-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b9390f1-7b9d-4c4f-8ec7-741eb6e51b14", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/239/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212231886
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: ETP Service s.r.o.,
so sídlom Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35 743 719, zast. JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou so
sídlom Zelená č. 11, Malinovo proti žalovanému: Wennor, a. s. so sídlom Mraziarenská č. 6, Bratislava,
IČO: 35 755 971, v konaní o zaplatenie 5 818,38 s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, zo dňa 25.02.2015, č. k. 16C/12/2013 - 48 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, v Bratislave, zo dňa 25.02.20185, č. k.
16C/12/2013 - 408 v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, p o t v r d z u je.

V časti trov prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e  a vec  v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom  súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výšky 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013 v sume 406,79 eur, úrok z
omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 v sume 1 347,40
eur a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do 31.10.2014, t.
j. v sume 465,09 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou zo
dňa 19.11.2012 po viacerých čiastočných späťvzatiach a jeho zmenách domáhal zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013 v sume 4 005,89
eur; úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 v
sume 1 347,40 eur a úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014
do 31.10.2014, t.j. v sume 465,09 eur, ako aj náhrady trov konania s tým, že žalobca vykonáva správu
bytového domu, žalovaný je výlučným vlastníkom priestorov uvedených na LV č. XXXX v katastrálnom
území H., špecifikovaný v zozname nedoplatkov k 31.10.2012. Žalovanému vznikol nedoplatok, ktorý
ku dňu 31.10.2012 dosahoval výšku 58 224,05 eur. Súd prvej inštancie poukázal na zoznam zostatkov k
31.10.2012 zo dňa 21.11.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca eviduje zo strany žalovaného k 31.10.2012
neuhradené zostatky v sume 45 503,54 eur.
Zo zoznamu nedoplatkov žalovaného na priestoroch odovzdaných iným subjektom vyplýva, že žalobca
eviduje zo strany žalovaného nedoplatky v sume 12 651,90 eur.
Zo zoznamu zostatkov k 31.08.2013 zo dňa 02.10.2013 vyplýva, že žalobca eviduje zo strany
žalovaného k 31.08.2013 neuhradené zostatky v sume 69 211,17 eur.



Zo zoznamu zostatkov k 31.08.2013 zo dňa 22.11.2013 vyplýva, že žalobca eviduje zo strany
žalovaného k 31.08.2013 neuhradené zostatky v sume 20 242,24 eur.
Zo zoznamu nedoplatkov žalovaného na priestoroch odovzdaných iným subjektom vyplýva, že žalobca
eviduje zo strany žalovaného nedoplatky v sume 12 511,84 eur.
Zo zoznamu zostatkov k 31.05.2014 zo dňa 27.05.2014 vyplýva, že žalobca eviduje zo strany
žalovaného k 31.05.2014 neuhradené zostatky v sume 45 246,57 eur.
Zo zoznamu nedoplatkov žalovaného na priestoroch odovzdaných iným subjektom vyplýva, že žalobca
eviduje zo strany žalovaného nedoplatky v sume 11 825,40 eur .
Zároveň  poukázal na dohody o postúpení a započítaní pohľadávok medzi žalobcom, žalovaným a
spoločnosťou Retro Retail, a. s. zo dňa 24.09.2013, zo dňa 28.05.2014 a zo dňa 13.11.2014. Súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písmeno d) zákona č. 182/1993 Z.z., § 8 ods. 1,
§ 8 písmeno b) ods. 1 až 2 citovaného zákona a § 10 zákona č. 182/1993 Z.z., v spojení s ustanovením
§ 517 ods. 1 a 2 a § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. K námietke žalovaného, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný, súd prvej
inštancie uviedol, že žalobca vystupuje v tomto konaní ako správca bytového domu na základe zmluvy o
výkone správy, žalovaný platnosť tejto zmluvy nespochybnil, túto so žalobcom sám uzavrel, nakoľko bol
v čase jej uzavretia vlastníkom všetkých bytových a nebytových priestorov v dome, ktorý je predmetom
správy. Navyše aktívna vecná legitimácia žalobcu je odvodená od ustanovenia §  8b ods. 1 zákona č.
182/1993 Z. z., ale aj z čl. XII bod 2 Zmluvy o výkone správy z 03.01.2014, a preto žalobca je v tomto
konaní aktívne vecne legitimovaný.
4. Predmetom konania je zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05
eur od 19.11.2012 do 31.08.2013 v sume 4 005,89 eur; úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 v sume 1 347,40 eur a úroku z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do 31.10.2014, t.j. v sume 465,09 eur. Ide
o nedoplatky za obdobie od 01.07.2011, kedy žalobca prevzal správu domu do 31.10.2014, t. j. do
posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k prevodu bytu alebo nebytového priestoru z
vlastníctva žalovaného na nadobúdateľa. Ide o nedoplatky, ktoré vyplývajú z predpisov úhrad za plnenie
spojené s užívaním jednotlivých priestorov, ako i ročného vyúčtovania.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že sám žalovaný uznal v Dohode o postúpení a započítaní
pohľadávok zo dňa 24.09.2013, že žalobca má voči nemu pohľadávku vo výške 84 627,48 eur, ktorá
pozostáva zo 69 211,17 eur za neodovzdané priestory, 12 511,84 eur  za odovzdané priestory a 2
949,47 eur  za refakturáciu nákladov za elektrickú energiu a opravu výťahov.. Touto dohodou došlo k
započítaniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 51 918,40 eur proti pohľadávke žalobcu
voči žalovanému v rovnakej výške. Žalovaný  tak úplne uhradil pohľadávku žalobcu vo výške 2 949,47
eur za refakturáciu nákladov za elektrickú energiu a opravu výťahov a čiastočne pohľadávku žalobcu
vo výške 69 211,17 eur za neodovzdané priestory. Zostatok pohľadávky žalobcu  voči žalovanému k
31.08.2013 preto predstavoval sumu 32 754,08 eur, z toho 20 242,24 eur  za neodovzdané priestory a
12 511,84 eur  za priestory odovzdané iným subjektom.
6. Žalovaný zároveň uznal v Dohode o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 28.05.2014, že
žalobca má voči nemu pohľadávku vo výške 58 331,30 eur, ktorá pozostáva zo 45 246,57 eur  za
neodovzdané priestory, 11 825,40 eur  za odovzdané priestory a 1 259,33 eur za refakturáciu nákladov
za elektrickú energiu a opravu výťahov. Na základe predmetnej Dohody došlo k započítaniu pohľadávky
žalovaného  voči žalobcovi vo výške 35 938,14 eur proti pohľadávke žalobcu voči žalovanému i v
rovnakej výške. Žalovaný tak úplne uhradil pohľadávku žalobcu  vo výške 1 259,33 eur  za refakturáciu
nákladov za elektrickú energiu a opravu výťahov a čiastočne pohľadávku žalobcu vo výške 57 071,97 eur
za neodovzdané a odovzdané priestory. Zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovanému  k 31.08.2013
preto predstavoval sumu 21 133,83 eur.
7. Tiež žalovaný uznal v Dohode o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 13.11.2014, že
žalobca  má voči nemu pohľadávku vo výške 31 474,03 eur, ktorá pozostáva zo 24 804,22 eur za
neodovzdané priestory a 6 669,81 eur za odovzdané priestory. Na základe predmetnej Dohody došlo k
započítaniu pohľadávky žalovaného  voči žalobcovi vo výške 31 474,03 eur proti pohľadávke žalobcu
voči žalovanému v rovnakej výške. Žalovaný tak úplne uhradil pohľadávku žalobcu  vo výške 31 474,03
eur  za neodovzdané a odovzdané priestory. Ku dňu 13.11.2014 bola celkom uhradená pohľadávka
žalobcu v časti istiny.
8. Pretože žalovaný nezaplatil nedoplatky, ktoré vyplývajú z predpisov úhrad za plnenia spojené s
užívaním jednotlivých priestorov, ale ani ročné vyúčtovanie riadne a včas, dostal sa s plnením peňažného
dlhu do omeškania, a preto si žalobca uplatnil úroky z omeškania, tak z pôvodnej žalovanej istiny 58
224,05 eur vo výške 8,75 % ročne od 19.11.2012 do 31.8.2013, ako aj z istiny po zmene návrhu vo výške



32 754,08 eur vo výške 5,5 % ročne zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 a z istiny po
ďalšej zmene návrhu vo výške 5,5 % ročne zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do 31.10.2014.
9. K námietkam žalovaného že k zániku pohľadávok došlo v okamihu, kedy sa pohľadávky stretli, čo
nie je totožný dátum s uzatvorením dohody o započítaní, súd uvádza, že žalovaný túto svoju námietku
nijako nešpecifikoval, t. j. neuviedol, kedy sa jednotlivé pohľadávky medzi účastníkmi mali stretnúť.
10. Súd prvej inštancie mal za to, že k úhrade časti dlžnej sumy vo výške 48 968,93 eur došlo započítaním
Dohodou zo dňa 24.09.2013, a preto súd prvej inštancie mal za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie
úroku z omeškania z pôvodnej žalovanej istiny 58 224,05 eur v časti, a to vo výške 8,5 % ročne (základná
úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov) od 01.08.2013 do
31.08.2013 (t. j. za dobu trvania omeškania) v sume 406,77 eur. Žalobca súdu účinné doručenie výzvy na
plnenie žalovanému nepreukázal, úroky z omeškania žiadal priznať odo dňa podania návrhu na začatie
konania, avšak súd za prvý deň omeškania určil deň nasledujúci po doručení návrhu na začatie konania
žalovanému, t. j. deň 01.08.2013. Súd preto návrh žalobcu v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo
výške presahujúcej 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013, ako aj úroku z
omeškania v čase od 19.11.2012 do 31.07.2013, t.j. v sume 3 599,12 eur, zamietol.
11. Tiež súd prvej inštancie uviedol, že k úhrade časti dlžnej sumy po zmene návrhu vo výške 32 754,08
eur došlo započítaním Dohodou zo dňa 28.05.2014 súd má za dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne (základná úroková sadzba platná k prvému dňu omeškania
zvýšená o 5 percentuálnych bodov) zo žalovanej istiny 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 (t.j.
za dobu trvania omeškania) v sume 1 347,40 eur. K úhrade časti dlžnej sumy po zmene návrhu vo výške
21 133,83 eur došlo započítaním Dohodou zo dňa 13.11.2014. Súd má za dôvodný nárok žalobcu na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne (základná úroková sadzba platná k prvému dňu
omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov) zo žalovanej istiny 21 133,83 eur od 01.06.2014 do
31.10.2014 (t.j. za dobu trvania omeškania) v sume 465,09 eur. Spolu tak súd žalobcovi titulom úrokov
z omeškania priznal sumu 2 219,26 eur.

12. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
nakoľko žalobca aj žalovaný mali len čiastočný úspech vo veci, súd prvej inštancie žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a rozhodol  v napadnutej časti ohľadom úrokov z omeškania tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,05 eur od
19.11.2012 do 31.08.2013, t. j.  v sume 4 005,89 eur a zároveň, aby zaviazal žalovaného na úhradu
trov konania, pozostávajúcej z nevrátenej časti súdneho poplatku podaného za žalobu v sume 2 046,28
eur a trov právneho zastúpenia vo výške 5 015,18 eur a aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy
odvolacieho konania.
14. Konštatoval, že žalobca ako správca bytového domu na A. vykonáva správu bytového domu.
Žalovaný v čase, keď bol výlučným vlastníkom, podpísal dňa 03.01.2011 Zmluvu o výkone správy, z čoho
vyplýva, že žalovaný bol so Zmluvou o výkone správy ako vlastník bytov dostatočne riadne oboznámený.
Žalovaný bol v omeškaní s preddavkami, ktoré sú spojené s užívaním bytu a nebytových priestorov, ako
i ročným vyúčtovaním na byty a nebytové priestory, keď dlžná čiastka ku dňu 31.10.2012 predstavovala
sumu 58 224,05 eur.
15.  Žalobca uviedol, že súd v napadnutom rozsudku nepriznal žalobcovi v prvej časti požadovaných
úrokov z omeškania, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do
31.08.2013, t. j. sumu 4 005,89 eur, ale iba úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05
eur o d01.08.2013 do 31.08.2013 v sume 406,77 eur z dôvodu, že žalobca účinne nepreukázal doručenie
výzvy na plnenie žalovanému a úroky z omeškania žiadal uhradiť odo dňa podania žaloby a súd za prvý
deň určil deň nasledujúci po podaní žaloby na začatie konania žalovanému t. j. 01.08.2013. Žalobca má
za to, že ide o nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný si bol vedomý povinnosti uhrádzať zálohové
platby a nedoplatky z vyúčtovaní za byty a nebytové priestory, ktorých bol vlastníkom, pretože podpísal
Zmluvu o výkone správy a žalovaný bol v omeškaní s úhradou zálohových platieb viac ako 1 kalendárny
rok pred podaním žaloby. Žalobca preto žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo
sumy 58 224,05 eur odo dňa vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu, t. j. od 19.11.2012,
čo bolo pre žalovaného priaznivejšie. Navyše žalovaný ako vlastník bytov a nebytových priestorov je
povinný podľa § 10 ods. 1 prvá veta a § 10 ods. 6 prvá veta Zákona o bytoch uhrádzať  preddavky
mesačne  vopred, pričom každou neuhradenou zálohovou platbou za každý byt a nebytový priestor sa
dostáva do omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca mal za to, že žalobca si bol vedomý toho, že



je v omeškaní a že mal nedoplatky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o výkone správy a Zákona o bytoch a
vyplývalo to i z upomienky zo dňa 09.10.2012, ktorá bola prílohou žaloby na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 19.11.2012, pretože nedoplatok v čiastke 110 464,31 eur spolu so sumou 16 863,84 eur neuhradil
v 15 dňovej lehote, uvedenej v upomienke v plnej výške, nebol dohodnutý so žalovaným splátkový
kalendár. Informácia o tom, že nedoplatok voči žalovanému si žalobca uplatnil v súdnom konaní, vyplýva
zo zápisnice zo schôdze vlastníkov zo dňa 28.11.2012. Žalobca poukázal na § 10 ods. 1 prvá veta
Zákona o bytoch a § 10 ods. 6 prvá veta Zákona o bytoch, v spojení s 517 ods. 2 OZ.
16. Vo veci nepriznaných trov konania má žalobca za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko určením súdu, že prvým dňom omeškania je deň doručenia žaloby
žalovanému zo strany súdu, t. j. 01.08.2013, nedošlo k plnému úspechu v konaní v časti požadovaných
úrokov z omeškania. Žalobca má za to, že na tento prípad je potrebné aplikovať § 146 ods. 2 druhá veta
OSP, v zmysle ktorého pre správanie sa žalovaného, ak bol vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. Žalovaný svojím správaním, neuhrádzaním zálohových
predpisov a vyúčtovaní za priestory, ktorých bol v bytovom dome vlastníkom a mal v zmysle Zmluvy o
výkone správy a Zákona o bytoch plniť riadne a včas, dostal sa do omeškania. Až poslednou Dohodou z
13.11.2014 o postúpení a započítaní pohľadávok došlo k úplnej úhrade nedoplatkov žalovaného, a preto
žaloba bola podaná dôvodne, ak k úhrade pohľadávky zo strany žalovaného došlo až dňom 31.10.2014.
Žalobca má za to, že mu prislúcha priznanie príslušenstva k pohľadávke v plnej výške tak, ako to
vyplynulo z uznesenia 16C/12/2013 - 400 zo dňa 20.01.2015, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, ako
aj trov konania, nakoľko správaním sa žalovaného došlo k podaniu žaloby a čiastočným späťvzatiam
istiny, až došlo k úplnej úhrade istiny a v konaní ostalo iba príslušenstvo k pohľadávke.
17. Proti rozsudku súd prvej inštancie podal odvolanie i žalovaný, a to v časti, ktorou ho súd prvej
inštancie zaviazal na úhradu úrokov z omeškania zo sumy 58 224,05 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013
vo výške 406,77 eur,  zo sumy 32 754,08 od 01.09.2013 do 31.05.2015 vo výške 1 347,40 eur a zo
sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do 31.10.2014 vo výške 465,09 eur. Žalovaný v odvolaní namieta
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal na ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.
z., keď z textu zákona je nesporné, že žalobca ako správca koná za vlastníkov bytov v ich mene. A
contrario správca nekoná vo svojom mene. Preto nie je možné, aby žalobca zároveň konal vo svojom
mene a aj v mene vlastníkov bytov. Tieto alternatívy sa navzájom vylučujú. Je nesporné, že žalobca
uplatnil žalobu vo svojom mene. Pokiaľ by konal žalobca v mene vlastníkov bytov, museli by vystupovať
v konaní ako žalobcovia. Zastúpenie žalobcu je zastúpenie, ktoré vzniká zo zákona, pričom zákon
upravuje aj povinnosť zástupcu konať v mene zastúpeného a na jeho účet. Mal za to, že súd prvej
inštancie ustanovenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z . nesprávne právne posúdil. Na nesprávnosti
aplikácie zákona nič nemôže zmeniť ani arbitrárne rozhodnutie krajského súdu použité ako judikát,
odôvodňujúci správnosť posúdenia legitimácie žalobcu. Poukázal na novelu zákona č. 182/1993 Z. z. zo
dňa 01.07.2007, vykonanú zákonom č. 268/2007 Z. z., ktorá zmenila spôsob zastupovania vlastníkov
z nepriamej formy (tzv. náhradníctvo) na priamu formu zastúpenia. Do 30.06.2007 správca v zmysle
§ 8 b citovaného zákona pri správe majetku vlastníkov vystupoval samostatne, vo svojom mene a na
účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov  v dome. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2007 mal
správca v konaní vystupovať už ako priamy zástupca vlastníkov dotknutej nehnuteľnosti. Od 01.07.2007
teda správca nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok vlastníkov vo vlastnom mene. Aktívnu
legitimáciu v súdnych konaniach majú od 01.07.2007 len všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
18. Žalobca argumentuje Dohodami o postúpení a započítaní pohľadávok, ktoré sa uzatvárali medzi
žalobcom a žalovaným v dňoch 24.09.2013, 28.05.2014 a 13.11.2014. Týmito Dohodami žalobca
postúpil pohľadávky na spoločnosť RETRO Retail, a. s. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
S postúpenou pohľadávkou  prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Príslušenstvo
pohľadávok, ktoré je predmetom tohto konania, bolo postúpené na spoločnosť RETRO Retail, a. s. spolu
s istinou pohľadávok.
19. Dohodami o postúpení a započítaní pohľadávok, ktoré uzatvorili strany sporu vo vyššie uvedených
dňoch, došlo okrem postúpenia aj k započítaniu pohľadávok. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka
zánik pohľadávok nastane pri započítaní okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli.
Napriek tomu, že k započítaniu došlo dohodou, pohľadávky sa stretli skôr, ako došlo k uzatvoreniu
dohody, teda prinajmenšom časť pohľadávok žalobcu, ktoré mali prirásť po čase, kedy sa pohľadávky
navzájom stretli do uzatvorenia Dohody o započítaní,  je neoprávnená. Súd sa nedostatočne zaoberal
touto právnou argumentáciou žalovaného.
20. Odvolanie žalovaného bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalobcu dňa 22.04.2015.
Žalobca sa  k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 27.04.2015 (č. listu 435 spisu). Žalobca vo
vyjadrení uviedol, že správca (žalobca) je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný jednak v zmysle



rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/471/2012 - 492 a 2Co/318/2011 - 140, ale i uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/180/2008,  v zmysle ktorého má žalobca ako správca oprávnenie
konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, môže uplatňovať hmotnoprávne
nároky vlastníkov a podľa zákona č. 182/1993 Z. z. má povinnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Námietky žalovaného preto žalobca v tejto časti považuje za irelevantné.
21. K odvolaniu v časti postúpenia a započítania pohľadávok v zmysle Dohôd o postúpení a započítaní
pohľadávok, žalobca má za to, že pohľadávky sa stretli a započítali ku konkrétnemu dátumu, ktorý nie je
totožný s dňom podpisu dohody o postúpení a započítaní pohľadávok. Napríklad Dohoda o postúpení a
započítaní pohľadávok zo dňa 24.09.2013 bola vyhotovená ku dňu 31.08.2013, t. j. kedy sa pohľadávky
stretli a boli postúpené a započítané. Žalobca žiada uhradiť úroky z omeškania ku dňu 31.08.2013
a následne požadoval inú výšku a inú sadzbu úrokov z omeškania od 01.09.2013. Výška úrokov z
omeškania požadovaných zo strany žalobcu tak, ako bola pripustená uznesením súdu prvej inštancie č.
k. 16C/12/2013 - 400 je oprávnená v celom rozsahu. pričom súd prvej inštancie nevyhovel požiadavke
žalobcu v časti úrokov z omeškania od podania žaloby, ale až odo dňa oboznámenia sa so žalobou zo
strany žalovaného, k čomu sa v odvolaní žalobca vyjadril a nesúhlasí s takýmto vyčíslením.
22. Žalovaný žiadnym spôsobom neuviedol konkrétne údaje a výpočty vo veci stretu pohľadávok, t. j.
ide o námietku, ku ktorej sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa
25.02.2015 vyjadril, že ide iba o formálnu námietku zo strany žalovaného bez konkrétneho vyčíslenia
a v konaní nepredložil podklady, ktoré by spochybnili výpočet žalobcu vo veci stretu pohľadávok a ich
zápočtov. Aj v tejto časti preto odvolanie žalovaného považuje žalobca za irelevantné.
23. Odvolanie žalobcu bolo zaslané k rukám právneho zástupcu žalovaného dňa 20.04.2015 (č. listu
433), pričom žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
24. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok   súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu a
žalovaného  bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné,
pokiaľ sa týka napadnutého výroku o trovách prvoinštančného konania, odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.
26. V priebehu odvolacieho konania zástupca žalobcu podaním z 27.03.2017 požiadal o zmenu subjektu
na strane žalovaného, keď navrhol takúto zmenu z dôvodu, že pôvodne žalovaný bol dňom 08.02.2017
vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z dôvodu zmluvy o zlúčení,
a preto žalobca navrhol, aby do konania namiesto pôvodne žalovaného vstúpil  jeho právny nástupca
spoločnosť Wennor, a. s. obchodná spoločnosť so sídlom Mraziarenská č. 6, Bratislava.
27. Odvolací súd uznesením zo dňa 23. októbra 2018, č. k. 14Co/239/2015 - 453 rozhodol, že v
konaní namiesto pôvodne žalovaného bude v konaní pokračovať s jeho právnym nástupcom, a to
spoločnosťou Wennor, a. s. so sídlom Bratislava, IČO 35 755 971. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.11.2018.
28. K veci samej odvolací súd uvádza nasledovné. Pôvodnou žalobou zo dňa 20.11.2012 sa žalobcovia v
1. až 285. rade, zastúpení spoločnosťou ETP Servis s. r. o. ako správcom bytového domu, Nevädzová č.
6 v Bratislave voči pôvodne žalovanému Centau rea a. s. so sídlom Mraziarenská 6, Bratislava domáhali
zaplatenia sumy 58 224,05 eur s príslušenstvom, úroku z omeškania vo výška 8,75 %  p. a. zo sumy 58
224,05 eur od 19.11.2012 do zaplatenia, ako aj trovy právneho zastúpenia.
29. V priebehu prvoinštančného konania právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 22.03.2013
upravila žalobu s tým, že za žalobcu označila spoločnosť ETP Servis s. r. o ktorá vykonáva správu a
údržbu bytových domov. Následne v priebehu prvoinštančného konania podaním zo dňa 21.11.2013
došlo k návrhu na zmenu žaloby a čiastočnému späťvzatiu žaloby s tým, že žalobca žiadal, aby žalovaný
bol zaviazaný uhradiť žalobcovi istinu vo výške 32 754,08 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.



a. zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013, čo predstavuje čiastku 4 005,89 eur a úrok z
omeškania vo výške 5,5 % p. a. zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do zaplatenia (č. listu 316). Po
výzve súdu prvej inštancie listom zo dňa 26.11.2013 (č. listu 333) žalobca špecifikoval a upravil žalobu (č.
listu 341) a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť istinu vo výške 32 754,08 eur, úrok z omeškania
vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013, úrok z omeškania vo výške
5,5 % p. a. zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do zaplatenia a trovy konania. Ďalším podaním zo dňa
02.06.2014 žalobca zaslal súdu prvej inštancie ďalšiu zmenu žaloby a čiastočne späťvzatie žaloby (č.
listu 367) a žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie istiny 21 133,83 eur, úrok z omeškania vo
výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013, úrok z omeškania vo výške 5,5
% p. a. zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014, čo predstavuje sumu 1 347,40 eur a úrok
z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do zaplatenia a trovy konania.
Súd prvej inštancie prvýkrát o zmene petitu rozhodol uznesením zo dňa 18.12.2013, č. k. 16C/12/2013 -
351  tak, že pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 81 723,01
eur s úrokom  z omeškania vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,05 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013,
t. j. v sume 4 005,89 eur, úroku z omeškania vo výške 5,5 % p. a. zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013
do zaplatenia, vrátane trov konania, konanie v časti o zaplatenie istiny 48 968,93 eur zastavil a zároveň
vrátil časť súdneho poplatku za žalobu vo výške 1 512,72 eur.
30. Následne uznesením po ďalšej úprave žalobného petitu žalobcu zo dňa 02.06.2014 vydal súd prvej
inštancie uznesenie zo dňa 10.09.2014, č. k. 16C/12/2013 - 382, ktorý zastavil konanie i v časti o
zaplatenie 11 620,25 eur a zároveň pripustil zmenu žalobného petitu v znení, že : žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 21 133,83 eur s úrokom  z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
58 224,05 eur  od 19.11.2012 do 31.08.2013, t. j. v sume 4 005,89 eur, úrokom z omeškania vo výške
5,5 % p. a. zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014, t. j. v sume 1 347,40 eur, úrokom  z
omeškania vo výške 5,5 % p. a. zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do zaplatenia a nahradiť i trovy
konania.
31. Posledným späťvzatím žaloby  žalobcu zo dňa 19.11.2014 (č. listu 386) sa žalobca opätovne
domáhal čiastočného späťvzatia žaloby podaním z 19.11.2014 (č. listu 386). Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 20.01.2015, č. k. 16C/12/2013 - 400 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 21
133,83 eur zastavil a pripustil zmenu žalobného petitu v znení, že : žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok  z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 58 224,05 eur  od 19.11.2012 do 31.08.2013, t. j. v
sume 4 005,89 eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne  zo sumy 32 754,08 eur od 01.09.2013 do
31.05.2014, t. j. v sume 1 347,40 eur, úrokom  z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 21 133,83
eur od 01.06.2014 do 31.10.2014, t. j. v sume 465,09 eur, ako aj  nahradiť  trovy konania.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené po viacerých čiastočných späťvzatiach žaloby a následných zmenách
petitu žalôb predmetom konania ostal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur
od 19.11.2012 do 31.08.2013 v sume 4 005,89 eur; úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
32 754,08 eur od 01.09.2013 do 31.05.2014 v sume 1 347,40 eur a úroku z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 21 133,83 eur od 01.06.2014 do 31.10.2014, t.j. v sume 465,09 eur, ako aj náhrady
trov konania.
33. Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, tak ako bolo špecifikované v
odôvodnení napadnutého rozsudku zistil riadne skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností  a dospel k správnym skutkovým, ale aj  právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil. Správne súd prvej inštancie vychádzal i z
jednotlivých Dohôd o postúpení a započítaní pohľadávok uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, ako
aj spoločnosťou RETRO Retail, a. s., a to zo dňa 24.09.2013, zo dňa 28.05.2014 a zo dňa 13.11.2014.
Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka odôvodnenia
jednotlivých Dohôd o postúpení a započítaní pohľadávok tak, ako je to uvedené na str. č. 7 a nasl.
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
34. Žalobca v písomne podanom odvolaní, zo dňa 24.03.2015 uvádza, že podáva odvolanie voči výroku
ohľadom povinnosti žalovaného uhradiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur
od 19.11.2012 do 31.08.2013, t. j. v sume 406,77 eur a v časti trov konania. Z odvolacieho petitu však
následne vyplýva, že žalobca žiada, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vo výške 8,75 % p. a. zo sumy 58 224,15 eur od 19.11.2012 do 31.08.2013, t. j. v sume 4 005,89 eur,
teda podľa obsahu odvolania žalobca nenapadá prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 58 224,05 eur v
sume 406,77 eur, ale výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, t.j. zamietol
úrok z omeškania vo výške 3 599,12 eur, pretože časť úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
58 224,05 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013 v sume 406,77 eur žalobcovi priznal a zároveň sa žalobca



domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy 58 224,05 eur za obdobie od 19.11.2012 do 31.08.2013
(teda v celkovej výške 4 005,89 eur).
35. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný je v omeškaní od 19.11.2012, t. j. od vyhotovenia
návrhu na vydanie platobného rozkazu s tým, že žalovaný si mal byť vedomý, že mal nedoplatky
vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy a Zákona o bytoch, pričom žalobca poukázal i na upomienku zo
dňa 09.10.2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný od 01.07.2011 do 30.09.2012 je v omeškaní s platením
príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv, uhrádza plnenia, odmeny za správu, ako aj ďalších platieb
spojených s vlastníctvom a užívaním bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Nevädzová č. 6 -
RETRO v Bratislave, keď nedoplatok za uvedené obdobie predstavuje 110 464,31 eur, za neodovzdané
priestory a 16 863,84 eur za odovzdané priestory.
36. Podľa čl. V bodu 2 písmeno a) a čl. 10 Zmluvy o výkone správy, ako aj podľa Zákona o bytoch
bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať na bankový účet vedený správcom mesačne vždy do 15.
dňa príslušného  mesiaca príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv, zálohové platby za služby
stanovené správcom, odmenu za správu a podľa čl. V bod 2 písmeno v) Zmluvy o výkone správy bol
žalovaný ako výlučný vlastník bytu ďalej povinný uhrádzať na príslušný bankový účet vedený správcom
pre bytový dom nedoplatky za služby vyplývajúce  z ročného vyúčtovania,  a to vždy do 15. dní odo
dňa doručenia príslušného vyúčtovania. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania síce predložil
upomienku zo dňa 09.10.2012, pokiaľ sa týka platenia príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a i
ročné vyúčtovanie, avšak v konaní nepreukázal, že by predmetnú upomienku, v ktorej vyčíslil konkrétnu
výšku nedoplatkov, žalovanému aj riadne doručil. Žalobca totiž žaloval viaceré preddavky, ktoré vyčíslil
ako celkový nedoplatok a jeho konečnú sumu - výšku mal doručiť žalovanému. Správne preto súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobca súdu prvej inštancie účinne doručenie predmetnej výzvy na plnenie
žalovanému nepreukázal. Tiež správne súd prvej inštancie za prvý deň omeškania určil deň, ktorý bol
nasledujúcim po doručení žaloby na začatie konania žalovanému, t. j., deň 01.08.2013 (viď č. listu 289),
keď žalovaný prevzal žalobu dňa 31.07.2013.
37. Dôvodná je však námietka žalobcu týkajúca sa trov prvoinštančného konania. Z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že tak, ako už bolo vyššie uvedené, žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal istiny
vo výške 58 224,05 eur, a úroku z omeškania zo žalovanej istiny a následne v priebehu prvoinštančného
konania upravoval petit žaloby vzhľadom na uzatvorenie Dohody o postúpení a započítaní pohľadávok,
z ktorých vyplýva, že žalovaný v predmetných Dohodách  o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa
24.09.2013, zo dňa 28.05.2014 a následne zo dňa 13.11.2014 postupne jednotlivé pohľadávky uznával
v plnej výške z dôvodu, že došlo k postúpeniu a zápočtu pohľadávok. V konečnom dôsledku predmetom
žalobného petitu ostal len úrok z omeškania tak, ako bol naposledy uznesením zo dňa 20.01.2015, č. k.
16C/12/2013 - 400 upravený a následne pripustená zmena žalobného petitu, len pokiaľ sa týka úrokov
z omeškania zo súm tak, ako sú uvedené v predmetnom uznesení.
38. Súd prvej inštancie sa však touto skutočnosťou, v súvislosti s náhradou trov bližšie nezaoberal.
Nesprávny je preto postup súdu prvej inštancie, pokiaľ vec v súvislosti s rozhodnutím o trovách
prvoinštančného konania posúdil  s poukazom len na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (procesný právny predpis platný ku dňu 30.06.2016). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto
v tejto časti nepreskúmateľné. Chýba odôvodnenie súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka čiastočných
späťvzatí istín, či žaloba žalobcu bola dôvodná aj v týchto častiach a následne chýba odôvodnenie, kto
procesne zavinil späťvzatia žaloby, čo má dopad aj na nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodnutie
o trovách prvoinštančného konania mal súd posúdiť jednak podľa ustanovenia § 142 OSP, ale aj podľa
§ 146 ods. 2 OSP, teraz ustanovenie § 255 CSP, v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP.
39. Neobstojí odvolanie žalovaného, že správca v predmetnom konaní nie je aktívne legitimovaný na
vymáhanie pohľadávok vlastníkov z dôvodu, že aktívnu legitimáciu v súdnych konaniach o vymáhanie
pohľadávok majú od 01.07.2007 len všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
40. Odvolací súd poukazuje na novelu zákona, vykonanú zákonom č. 367/2004 Z. z. účinným od
01.07.2004, keď do zákona č. 182/1993 Z. z. od 01.07.2004 bol vložený § 8b, v zmysle ktorého správca
je povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome. Správca je teda aktívne vecne legitimovaný podať vo svojom mene
na súd žalobu v súvislosti s vymáhaním pohľadávok vlastníkov bytov a nebytových priestorov. T. j. od
01.07.2007 aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch o vymáhanie pohľadávok vlastníkov bytov
a nebytových priestorov je správca, ktorý za týchto vlastníkov bytov a nebytových priestorov koná pred
súdom. Takýto záver vyplýva z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, vrátane Najvyššieho súdu
SR, napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/180/2008.
41. K odvolacej námietke žalovaného, že žalobca argumentuje Dohodami  o postúpení a započítaní
pohľadávok, keď týmito Dohodami žalobca postúpil pohľadávky na spoločnosť RETRO Retail, a.s.,



pričom s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, z
jednotlivých Dohôd  o postúpení a započítaní pohľadávok zo dňa 24.09.2013, 28.05.2014 a zo dňa
13.11.2014 jednoznačne vyplýva, ktoré pohľadávky sa navzájom stretli a boli započítané ku tomu
ktorému konkrétnemu dátumu, pričom ako správne konštatoval žalobca, dátum započítania pohľadávky
nie je totožný s dňom podpisu dohody  o postúpení a započítaní pohľadávok. Z obsahu spisu
jednoznačne vyplýva, že žalobca postupne niekoľkokrát menil žalobný petit a následne vždy došlo
i k čiastočným späťvzatiam žaloby, vzhľadom na započítanie pohľadávok ku konkrétnemu dátumu.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napokon
pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalovaného, že dohodami o postúpení a započítaní pohľadávok
malo dôjsť okrem postúpenia aj k započítaniu pohľadávok, pričom napriek tomu, že k započítaniu
došlo Dohodou, pohľadávky sa stretli skôr, ako došlo k uzatvoreniu dohody, a tým má byť časť
pohľadávok žalobcu neoprávnená, odvolací súd uvádza, že žalovaný bližšie neuviedol, aká konkrétna
časť pohľadávok žalobcu je neoprávnená, takýto dôkaz žalovaný sám neprodukoval a ani v konaní pred
súdom prvej inštancie do rozhodnutia súdu prvej inštancie nepredložil.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a v časti týkajúcej sa trov
prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písmeno
c) a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie.
43. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 CSP a
ustanovenia § 262 ods. 1 a ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní, žiadna zo strán sporu
nebola v odvolacom konaní úspešná, odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP).



Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/12/2013", "guid": "bf76ad78-d59f-4a60-be6f-0b4c29a12f9e:8767912c-66d5-4f1a-b7ad-a7c75804719a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c562df83-2a93-4d43-8b0a-915b566e0363:61f35682-c504-4bf3-8482-e4a6d578e36f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1012896923.3", "spisova_znacka": "6Co/471/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/471/2012 z 16. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1012896923.3"}, {"guid": "68a19310-6417-4518-bd4f-7b1f5c1c6eb3:8cae9164-9f55-470e-8688-56279f24e4db", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1109244186.1", "spisova_znacka": "2Co/318/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/318/2011 z 23. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1109244186.1"}], "citovane_v": [{"guid": "845ee583-1e4c-420b-9e86-48340c90a261:d8a0ae05-4de4-42b5-a2a4-5fb94ab0a4da", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5", "spisova_znacka": "14Co/239/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/239/2015 z 21. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1212231886.5"}]}