Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/369/2016 z 13. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. mája 2019, sp. zn. 8Co/369/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1211224613.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/369/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1211224613.1 | 2019-05-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Nájomná zmluva
Citované ustanovenia: § 712a ods. 9 OZ, § 4 zákona č. 189/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7602ee1b-2c6a-4381-8668-1061e35dabab
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1211224613.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/369/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224613
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1211224613.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov,
Mierová č.21, Bratislava, IČO: 00 603 155, proti žalovanej: U. G., I. K. XX I., zastúpenej JUDr. Peter
Škultéty, advokát so sídlom Heydukova 3, Bratislava, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. apríla 2016, č.k. 11C/180/2011 - 187, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej a všetkým osobám, ktoré s ňou bývajú,
povinnosť vypratať X- U. I. Č.. T..X s príslušenstvom o podlahovej ploche 81,94 m2, nachádzajúci sa
na prízemí bytového domu na  K. Č.. XX,  I.,             súp. číslo XXXX, Y. na P. Č.. XXXX, prevedený
pre D..Ú.. J., F. I. - A. Č. X., Okres Bratislava II, a vyprataný ho odovzdať žalobcovi do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, bez povinnosti žalobcu zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov  konania v sume 99,50 eur do                    3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe súhlasu žalobcu s nájmom "bezbariérového"
bytu zo dňa 20.12.2002, bola medzi Mestskou časťou I. - X. a žalovanou uzatvorená nájomná zmluva,
predmetom ktorej bol                        X- U. I. Č.. T..X nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na  K.
Č.. XX                    K. I.. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 20.12.2002 do 20.12.2005.
Z dodatku č. 2 k tejto zmluve zo dňa 21.06.2004 vyplýva, že predmetný byt je bezbariérový. Na základe
súhlasu žalobcu s nájmom bytu zo dňa 18.11.2005, bola medzi Mestskou časťou I. - X. a žalovanou
uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol predmetný byt; nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú od  21.12.2005 do 30.11.2008.  Dňa 28.11.2008 bola medzi A. Č. I. - X. a žalovanou
uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bol totožný byt a nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú od 01.12.2008 do 30.11.2010. Podľa výpisu z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. J., F. I. -
A. Č. X.Ž., Okres Bratislava II, vlastníkom predmetného bytu je žalobca. Z rozhodnutia Okresného
úradu Bratislava II, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku č. j. 1247/2001/Le 31
zo dňa 14.09.2001                          o povolení zmeny stavby pred dokončením zistil, že v
bloku C na prízemí (bytového domu K. Q..Č.. XX K. I.) sa nachádzajú byty pre telesne postihnutých
ľudí                           s predzáhradkami. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že maloletý O. É.,
E.. XX.XX.XXXX bol rozsudkom OS BA II zo dňa 9.5.2005 č.k. 27P/167/2005-11 zverený do osobnej
starostlivosti matky U. G., podľa rozhodnutia Komplexného posudku dňa 24.06.2010 vydaného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutú osobu a podľa
oznámenia o úmrtí Matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov zo dňa 18.05.2015 zomrel dňa
21.06.2014. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 685 ods.1,3 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.1,2



písm. a/, § 3,  zákona                        č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a bytovými náhradami,  § 39 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalovaná užíva byt osobitného určenia
bez právneho dôvodu, pretože nájomná zmluva uzatvorená medzi stranami je v rozpore so zákonom (§2
ods. 3 zákona č.189/1992 Zb.),  a preto je od počiatku neplatná. Uviedol, že predmetný byt je vedený ako
byt osobitného určenia, t.j. byt bezbariérový, stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej
osoby a nájomcom bytu osobitného určenia môže byť iba ten, kto spĺňa predpoklady osobitného určenia
bytu, t.j. osoba zdravotne postihnutá. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná v čase
uzavretia zmluvy nespĺňala podmienky na to, aby sa mohla stať nájomcom predmetného bytu (nebola
osobou zdravotne postihnutou), na čom nič nemení ani skutočnosť, že mala v osobnej starostlivosti
maloletého syna Jozefa, ktorý túto podmienku spĺňal. Z obsahu nájomnej zmluvy nevyplýva, že by za
nájomcu bytu bol určený maloletý O., pričom žalovaná podpisovala nájomnú zmluvu sama za seba. Z
týchto dôvodov dospel k záveru, že nájomná zmluva je neplatná, preto skutočnosti uvádzané žalovanou
posúdil ako irelevantné a nezaoberal sa ani tým, či žalovanej vzniklo právo na opakované uzatvorenie
nájomnej zmluvy aj po 30.11.2010, keďže takéto právo by jej mohlo vzniknúť iba za predpokladu, že
došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalovaná v konaní nepreukázala, a ani
netvrdila také skutočnosti, ktoré by prípadnou analogickou aplikáciou Občianskeho zákonníka (§ 712 a
nasl.) na posúdenie jej nároku na bytovú náhradu mohli viesť k jej priznaniu. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že je povinná predmetný byt vypratať a vyprataný ho odovzdať
žalobcovi do 15 dní odo dňa zabezpečenia bytovej náhrady žalovanej a žalobca je povinný zabezpečiť
žalovanej bytovú náhradu do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania. Namietala, že prvoinštančné konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec žalobného
petitu žalobcu, keď povinnosť vypratať byt uložil aj iným osobám, ktoré neboli účastníkmi konania a
z toho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O.s.p.,  platného v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Namietala aj nesprávny výklad ust. § 2 ods.1, ods.2 písm. a/ a ods. 3
zákona č. 189/1992 Zb. súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že nespĺňala podmienky na to, aby sa
mohla stať nájomcom predmetného bytu. Z extenzívneho právneho výkladu týchto ustanovení vyplýva,
že nájomcom bytu osobitného určenia je aj osoba, ktorá trvale býva s ťažko telesne postihnutou osobou
v bezbariérovom byte, a to najmä, ak ide                    o blízku osobu - člena (spoločnej) domácnosti nájomcu
a z tohto dôvodu takáto osoba spĺňa zákonné predpoklady na uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy.
Z výkladu slovného spojenia "byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby"
jednoznačne vyplýva, že zákon nevyžaduje zákonnú podmienku "byt stavebne určený na trvalé bývanie
nájomcu, ktorý je ťažko telesne postihnutý". Uviedla, že v danom prípade išlo o jej maloletého syna O.,
ktorý bol ťažko telesne postihnutou osobou a z toho dôvodu bola uzavretá aj predmetná nájomná zmluva,
pričom jej žiadosť o uzavretie tejto nájomnej zmluvy posudzoval práve žalobca a neinštruoval ju v tom
zmysle, že žiadosť má podať jej ťažko telesne postihnutý maloletý syn O., ale práve z tohto legitímneho
dôvodu jej žiadosti vyhovel, sám pripravoval a podpisoval návrh nájomnej zmluvy. Uvedený extenzívny
právny výklad ustanovení  zákona č. 189/1992 Zb. potvrdzuje podľa jej názoru aj neskôr prijatá právna
úprava žalobcu Všeobecne záväzným nariadením č. 23/2012 o nájme bytov (ide                        o úplné znenie
Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 18/2011 o nájme bytov v znení Všeobecne záväzného
nariadenia žalobcu č. 15/2012 a v znení Všeobecne záväzného nariadenia žalobcu č. 22/2012; ďalej len
" VZN"), týkajúca sa podmienok žiadateľa o nájom obecného bytu vo vlastníctve žalobcu - uzatvárania
nájomných zmlúv k 73 nájomným bytom na ul. K. XX K. I. (blok C), ku ktorým patrí aj predmetný byt
osobitného určenia. S poukazom na ust. § 6 ods.1 písm. a/ bod 2.I VZN, podľa ktorého podmienkou pre
zaradenie žiadateľa do zoznamu žiadateľov o nájom obecného bytu vo vlastníctve žalobcu podľa § 5
ods. 3 nariadenia, je okrem iného aj to, že členom tejto domácnosti je osoba                       s ťažkým
zdravotným postihnutím, namietala, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami je platná a nebola
uzavretá v rozpore so zákonom. Ďalej namietala, že z ust. § 712 a ods. 9,                       § 712c  ods.1,3
Obč. zákonníka a § 4,§5 ods.4 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že zákon                   č. 189/1992 Zb.
upravuje právne výnimky pri aplikácii ustanovenia § 712 a ods. 9                       Obč. zákonníka, t.j. vznik
práva na bytovú náhradu aj v prípade zániku nájmu uzavretého na určitú dobu uplynutím tejto doby.
Súd prvej inštancie porušil zákon, keď na  túto právnu skutočnosť ex lege neprihliadol. Vzhľadom na to,
že predmetom konania  je vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle §2 ods. 1  zákona č. 189/1992
Zb. bytom osobitného určenia, vznikol jej nárok na bytovú náhradu so strany žalobcu, v zmysle § 4
citovaného zákona, keď v konaní preukázala, že pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy ukončila



predchádzajúci nájomný vzťah k inému bytu, a teda pred užívaním tohto bytu ukončila užívanie iného
bytu,            v zmysle § 4 citovaného zákona. Nárok na bytovú náhradu si na súde prvej inštancie
riadne uplatnila , počas prvoinštančného konania právne skutočnosti s tým súvisiace na nariadených
pojednávaniach aj tvrdila, a aj preukázala. Okrem toho súd prvej inštancie bol povinný sa                    s
týmito skutočnosťami zaoberať aj bez jej návrhu, čo mu vyplýva ex lege z hmotnoprávnych predpisov.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Namietal, že argumentácia žalovanej je zmätočná, pretože v čase uzatvorenia zmluvy o nájme
zo dňa 28.11.2008 neexistovalo VZN na ktoré poukazuje žalovaná vo svojom odvolaní, a nemožno
s ním spájať žiadne relevantné právne účinky a nie je prípustné ho aplikovať. V tom čase bol režim
prideľovania nájomných bytov upravený Smernicou Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č.
8/1999, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie príspevkov na výstavbu nájomných bytov v spojení
s príslušnými ust. zákona č. 189/1992 Zb.  Z ust. §2 ods. 1 a 3 citovaného zákona vyplýva, že žalovaná,
v čase uzavretia zmluvy nespĺňala zákonné podmienky na to, aby sa mohla stať nájomcom predmetného
bytu, keďže nebola osobou zdravotne postihnutou. Zdôraznil, že žalovanej nebol predĺžený nájom bytu z
dôvodu, že si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmluvy                 v spojení so smernicou č. 8/1999,
a to tým, že neplatila riadne a včas nájomné, ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods.1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods.3 C.s.p.)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

5. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt
špecifikovaný v petite žaloby a vyprataný ho odovzdať žalobcovi v lehote do               15 dní
od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania na pojednávaní dňa 13.01.2015 žalobca doplnil petit
žaloby tak, že žalovaná a všetky osoby, ktoré s ňou bývajú,  sú povinné vypratať X-U. I. Č..X-T..X  s
príslušenstvom o podlahovej ploche 81.94 m2 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na  K. Č..
XX, I., S.. Č.S. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, pre D..Ú.. J., F. I. - A. Č. X.                                          a
vyprataný ho odovzdať žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto doplnením petitu žaloby
žalobcom na pojednávaní nedošlo podľa názoru odvolacieho súdu k zmene pôvodného petitu žaloby
uvedeného  v žalobe, ale len k upresneniu resp. špecifikácii petitu žaloby, keď aj zo samotnej žaloby
vrátane petitu v nej uvedeného je nesporné, že smeruje                  k úplnému vyprataniu predmetného
bytu. Doplnenie, resp. opravu žaloby umožňovalo aj ust. § 43 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súd
prvej inštancie a vzhľadom na to, že týmto doplnením nedošlo k (kvantitatívnej či kvalitatívnej) zmene
pôvodnej žaloby, nedôvodne žalovaná v odvolaní namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec
žalobného petitu.

6. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že predmetný byt, ktorý je vo vlastníctve žalobcu,
užívala žalovaná na základe nájomných zmlúv uzavretých so žalobcom na dobu určitú, a to od
20.12.2002 do 20.12.2005, od  21.12.2005 do 30.11.2008 a od 01.12.2008 do 30.11.2010, na základe
predchádzajúceho súhlasu žalobcu s nájmom tohto bytu ako bezbariérového, z dôvodu, že jej bol
zverený do osobnej starostlivosti maloletý syn O. É., ktorý bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutú
osobu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne dospel k záveru že predmetný
byt je vedený ako byt osobitného určenia, ako byt bezbariérový, stavebne určený na trvalé bývanie ťažko
telesne postihnutej osoby, avšak  nesprávne na  zistený skutkový stav aplikoval ust. § 2 ods. 3 zákona
č. 189/1992 Zb., keď dospel k záveru, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy nespĺňala podmienky na
to, aby sa mohla stať nájomcom predmetného bytu a následne nesprávne posúdil predmetnú nájomnú
zmluvu uzavretú medzi stranami na dobu určitú od 01.12.2008 do 30.11.2010 ako neplatnú pre rozpor so
zákonom.  Z ust. § 2 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že nájomcom bytu osobitného určenia môže
byť iba ten, kto spĺňa predpoklady osobitného určenia bytu, pričom podľa § 2 ods. 2 písm. a/ cit. zákona
bytom osobitného určenia je byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby,
najmä bezbariérový byt. Vzhľadom na to, že žalovaná v čase uzatvárania predmetnej nájomnej zmluvy
so žalobcom  mala v osobnej starostlivosti zvereného maloletého syna Jozefa, ktorý bol uznaný za ťažko
zdravotne postihnutú osobu, bol podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorením nájomnou zmluvou so



žalovanou splnený predpoklad osobitného určenia bytu, uvedený v ust. § 2 ods. 2 písm. a/ citovaného
zákona, keď prenechaním predmetného bytu do nájmu žalovanej bolo zabezpečené trvalé bývanie ťažko
telesne postihnutej osoby v tomto byte, v súlade s jeho stavebným určením. Predmetná nájomná zmluva
nebola uzatvorená                    v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona č. 189/1992 Zb., ani
ich neobchádza, a nesprávne ju preto súd prvej inštancie posúdil ako neplatnú. V tomto smere odvolací
súd posúdil námietky žalovanej ako dôvodné.

7. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že jej vznikol právny nárok na bytovú náhradu so strany žalobcu
v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. z dôvodu, že pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy ukončila
predchádzajúci nájomný vzťah k inému bytu.

8. Z ust. § 712 a ods.9  Obč. zák. vyplýva, že pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca
právo na bytovú náhradu, len osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca
právo na bytovú náhradu.

9. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo
na bytovú náhradu okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že
byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať, alebo ak ide o služobný byt,  alebo o byt osobitného
určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

10. Z citovaného ustanovenia  podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že zákonom stanovenou
podmienkou vzniku práva nájomcu bytu osobitného určenia na bytovú náhradu pri zániku nájmu
dohodnutého na dobu určitú je, že pred užívaním tohto bytu ukončil  užívanie iného bytu. Žalovaná v
konaní predložila nájomnú zmluvu, ktorú ako nájomca uzavrela s prenajímateľom - Hlavné mesto SR
Bratislava na nájom bytu na I. Č.. X               K. I. na dobu určitú od 12.10.2000 do 12.10.2001 a Dodatok
č.  1  k  Zmluve o nájme bytu zo dňa 27.09.2000, ktorým bola predĺžená doba nájmu do 12.10.2002. Zo
súhlasu                    s nájmom bezbariérového bytu žalobcu zo dňa 20.12.2002, ako aj zo žiadosti žalovanej
o pridelenie predmetného bytu zo dňa 12.03.2002,  však vyplýva, že žalovaná v tom čase mala
bydlisko na adrese P. E. X, I. a žiadosť o pridelenie predmetného bytu odôvodnila tým, že bol zrušený
doterajší poradovník na byty, v ktorom bola zaradená, taktiež tým, že syn je dlhodobo zdravotne ťažko
postihnutý a nemajú prostriedky na zakúpenie nového bytu do osobného vlastníctva. Predloženými
listinnými dôkazmi žalovaná nepreukázala, že by pred užívaním predmetného bytu osobitného určenia,
prideleného jej do nájmu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia jej maloletého dieťaťa, ukončila
užívanie iného bytu, keď užívanie bytu na I. Č.. X K. I., ktorý mala v nájme na základe predloženej
nájomnej zmluvy, neukončila žalovaná, ale právo užívania bytu na I. Č.. X K. I. jej skončilo skončením
nájmu uplynutím dohodnutej doby                   a v čase uzavretia nájomnej zmluvy k predmetnému bytu,
ktorý je bytom osobitného určenia, byt na I. Č.. X K. I. už neužívala, čo vyplýva z uvedených listinných
dôkazov, na ktorých má žalovaná uvedené bydlisko na adrese P. E. X, I.. Vzhľadom na to odvolací
súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná              v konaní nepreukázala
relevantné skutočnosti pre priznanie práva na bytovú náhradu, teda že pred užívaním predmetnému
bytu by ukončila užívanie iného bytu, v súvislosti so vznikom jej práva nájmu k bytu osobitného určenia,
a preto žalovanej nevzniklo pri zániku nájmu                       k predmetnému bytu, dohodnutého na dobu
určitú, právo na bytovú náhradu  v zmysle § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Správne preto súd prvej inštancie
uložil žalovanej povinnosť vypratať byt bez poskytnutia bytovej náhrady.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa                 §
387 ods.1 C.s.p.  ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p.
tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom  hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).