Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/145/2018 z 11. 12. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. decembra 2019, sp. zn. 1Cob/145/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1113207650.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/145/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1113207650.1 | 2019-12-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/114ff4c9-1148-4508-b745-5e84fe763327
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1113207650.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/145/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207650
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1113207650.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: TRANS-BAN,
s.r.o., so sídlom Vlčkovo 387, 957 03 Dežerice, IČO: 36 732 443, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát,
Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 298,97 eur s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/52/2013-146 zo dňa
27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/52/2013-146 zo dňa
27.10.2017 v napadnutej vyhovujúcej časti  a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania      p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 298,97 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 298,97 eur od 20.4.2012 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti  súd žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
99,02%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 28.2.2013 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 298,97 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške  9,00% ročne z tejto sumy od 21.3.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobca odôvodnil  žalobu tým, že bol v čase poistnej udalosti dňa 12.3.2012 leasingovým
nájomcom motorového vozidla FIAT DUCATO 3.0 JTD BB skriňová dodávka, bielej farby, EČV: R.-XXX
R., ktorej prenajímateľom bola spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. Žalobcovi na čelné sklo jeho motorového
vozidla z návesu predchádzajúceho vozidla odletel kus ľadu a poškodil čelné sklo motorového vozidla,
ktoré v čase poistnej udalosti viedol vodič W.Y. C.. Motorové vozidlo, z ktorého odletel  ľad je vo
vlastníctve Y. D., ktorý viedol svoje vozidlo v čase poistnej udalosti. Na základe uvedeného, vodiči
spísali záznam o dopravnej nehode a škodovú udalosť nahlásili u žalovaného ako poisťovateľa škodcu.
Poškodené čelné sklo si nechal žalobca vymeniť v servise u A. Š. AUTOSKLO JOLLY, pričom za
výmenu čelného skla vyúčtoval autoservis faktúru č. 103812 vo výške 298,97 eur bez DPH. Žalovaný
uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s odôvodnením, že zdokumentovaný celkový
rozsah a charakter poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z
technického hľadiska neprijateľný. Tieto tvrdenia žalobca považuje za  účelové a nepodložené v snahe
vyhnúť sa poistnému plneniu.



3. Podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca svoj nárok nepreukázal. Záznam o dopravnej nehode nemožno
považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča uvedeného motorového vozidla, teda
žalovaného, pretože nemá charakter uznania zodpovednosti. Na poškodenom motorovom vozidle
boli po obhliadke čelného skla zistené tri poškodenia, nezávisle na sebe. Zdokumentovaný rozsah a
charakter poškodenia vzhľadom k opísanému priebehu nehody je z technického hľadiska neprijateľný.
Vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená, nemohol vzhľadom na svoju rýchlosť
jazdy a veľkosť, keďže sa jednalo o ťahač s návesom vidieť, či mu z návesu odletel kus ľadu a ten
poškodil motorové vozidlo žalobcu, ktoré išlo za ním. Mohol vidieť len poškodenie na čelnom skle po
zastavení motorového vozidla, o ktorom mu tvrdil žalobca, že bolo spôsobené kusom ľadu, ktorý odletel
z jeho návesu. Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že dňom 21.3.2012 nemohol byť žalovaný v
omeškaní s výplatou poistného plnenia, keďže nie je povinný plniť nepreukázané nároky. Vzhľadom na
uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie, keďže v čase poistnej udalosti bol vlastníkom
motorového vozidla leasingový prenajímateľ, ktorý bol poškodeným v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej PZP) a nie držiteľ motorového vozidla - žalobca. V tomto smere poukázal na viaceré rozhodnutia
NS SR sp.zn. 2Cdo 205/2009, 3Cdo 192/2004, 2Cdo 198/2007, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III. ÚS 266/2014. Žalobca nepreukázal, že náklady na výmenu čelného skla skutočne
vynaložil, k žalobe priložil len faktúru, nie doklad o úhrade sumy. Po obhliadke poškodenia čelného
skla boli zistené tri poškodenia nezávisle na sebe, ktoré boli jednoznačne spôsobené kameňom. Z
uvedeného dôvodu poškodenie čelného skla nezodpovedá popisu vzniku udalosti. Samotné súhlasné
vyhlásenie oboch vodičov a ani samotné vyhlásenie jedného z nich o tom, že nehodu zavinil na
preukázanie nároku voči žalovanej nestačí. Žalovaný namietal aj samotný úrok z omeškania a  upozornil
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo 14.6.2016, sp.zn. 8Co 151/2016, v zmysle ktorého je
sankcia v podobe úrokov z omeškania viazaná výlučne na nesplnenie povinnosti oznámenia šetrenia v
trojmesačnej lehote o vybavení poistnej udalosti.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že   žalobcovi svedčí aktívna
legitimácia. Táto vyplýva z leasingovej zmluvy, v rámci ktorej leasingový prenajímateľ splnomocnil
leasingového nájomcu - žalobcu na uplatňovanie nárokov voči poisťovni, prípadne iným subjektom.
Leasingový nájomca  je povinný počas doby účinnosti leasingovej zmluvy odstrániť všetky škody
na predmete leasingu. Rovnako tak z leasingovej zmluvy vyplýva, že nebezpečenstvo škôd na
predmete leasingu a škôd, nesie v celom rozsahu leasingový nájomca. Vzhľadom na ustanovenie §
2 písm. g) zákona o PZP, v zmysle ktorého je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, je zrejmé, že leasingový nájomca
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Okrem iného leasingový prenajímateľ osobitne
splnomocnil leasingového nájomcu na riešenie všetkých poistných udalostí, bez obmedzenia len na
škody spôsobené havarijným poistením, i keď dané ustanovenie sa týka uplatňovania náhrad z titulu
plnenia poistenia dohodnutého samotným leasingovým nájomcom. Napriek tomu, že v tomto bode
nie je osobitne upravené právo na uplatňovanie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia
iného účastníka dopravnej nehody, predmetné ustanovenie je potrebné vnímať analogicky v spojení
s uplatnenými  ustanoveniami - bodmi VZP týkajúcich sa úhrady nákladov a odstraňovania škôd na
predmete leasingu (body 1.5.4., 1.5.5, 1.5.6. 1.3.1 VZP).

6. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporným bol fakt, že k
poistnej udalosti došlo, žalobcovi vznikla škoda, pričom sporným ostal kauzálny nexus, teda či došlo k
poškodeniu predného skla na vozidle žalobcu v dôsledku pádu ľadovej kryhy z návesu pred ním idúceho
motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný upozorňoval najmä na tri poškodenia na čelnom skle,
ktoré nemohli vzniknúť súčasne pádom ľadovej kryhy, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného nebola
preukázaná príčinná súvislosť. Samotnú škodu, potrebu výmeny čelného skla, ako aj skutočnosť, že k
škode došlo v čase trvania poistenia poisteného žalovaného, žalovaný nenamietal.

7. Podľa zhodného opisu žalobcu a poisteného žalovaného a vypočutého svedka C. dožiadaným súdom
mal súd prvej inštancie  za preukázané, že k poškodeniu čelného skla na vozidle došlo pádom ľadu z
návesu pred ním idúceho motorového vozidla, pričom došlo k prasknutiu čelného skla na mieste šoféra.
Samotné skutočnosti vyplývajú z popisu priebehu nehody a vzniku škody zo záznamu o dopravnej
nehode, v rámci ktorého si poistený žalovaného priznal zavinenie za nehodu, ako aj výpovede svedka



W. C. ktorý uviedol, že spôsobenie škody - prasklinu spozoroval na mieste šoféra hneď potom, ako
ľadová kryha zo strechy návesu motorového vozidla idúceho pred ním dopadla na čelné sklo. Škodca
si priznal zodpovednosť za vzniknutú škodu, tvrdil svedkovi, že ráno nemal čas si očistiť náves od ľadu
a snehu a po prezretí strechy návesu zistil, že na nej ešte mal kúsky ľadu. S ohľadom na odborné
vyjadrenie znalca, ktorý vykonal znalecký experiment a dospel k záveru, že pozdĺžna prasklina označená
ako poškodenie č. 1 mohla vzniknúť pádom ľadovej kryhy na čelné sklo tohto motorového vozidla z pred
ním idúceho vozidla, ako aj s poukazom na výpoveď svedka C. a listinných dôkazov, súd prvej inštancie
skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou, a to prasklinou - poškodením označeným ako
č. 1 a poistnou udalosťou. Potreba výmeny čelného skla vzhľadom na poškodenie - prasklinu (označenú
ako č. 1) nebola sporná, preto je irelevantné, či na čelnom skle boli ďalšie dve poškodenia, o ktorých
žalobca ani netvrdil, že boli spôsobené v dôsledku poistnej udalosti.

8. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu
- poisteného žalovaného a preto v dôsledku prevádzky tohto motorového vozidla došlo k pádu
ľadovej kryhy na poškodené motorové vozidlo. Bez právneho významu je potom tá skutočnosť, či na
čelnom skle vznikli ďalšie dve poškodenia označené ako č. 2. a 3. pred alebo po poistnej udalosti.
V  konaní  bolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia škody a príčinnej súvislosti medzi oboma
týmito predpokladmi. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto
prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom
dopravného prostriedku. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla poškodeného bola v
tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k
pádu ľadovej kryhy z návesu motorového vozidla poisteného u žalovaného - ako škodovej udalosti došlo
práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

9. Vo vzťahu k lehote splatnosti predmetného nároku súd prvej inštancie  uviedol, že v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, je  poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie. Keďže v spise sa nenachádzal iný dôkaz preukazujúci, kedy žalovaný skončil prešetrovanie
poistnej udalosti, súd vychádzal z listu zo dňa 4.4.2012, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že mu
náhradu škody neposkytne., teda najneskôr v tento deň žalovaný ukončil prešetrovanie potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po uplynutí 15 dní sa dostal
do omeškania a je  povinný v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. zaplatiť žalobcovi aj úroky
z omeškania. Vo zvyšku úroku z omeškania (od 21.3.2012 do 19.4.201) súd prvej inštancie  návrh
žalobcu zamietol ako nedôvodný. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na druhú časť vety ust. § 11
ods. 7 zákona o PZP za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia
nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého ustanovenia vyvodzoval, že nie je v
omeškaní, súd prvej inštancie uviedol, že  na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť predmetného
ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o povinnosti
zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom konania, a
následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni.

10. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a úspešnému
žalobcovi bola priznaná náhrada trov podľa pomeru jeho úspechu v konaní. Žalobca  bol  neúspešný v
nepatrnej časti úroku z omeškania. Súd prvej inštancie zohľadnil na účely pomeru úspechu a neúspechu
aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny, a teda je dôvodný
záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte takto kapitalizovaného  úroku z omeškania
vychádzal  zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu a vypočítal úspech žalobcu tak, že
po odpočítaní úspechu žalobcu vo výške 99,51% od úspechu žalovaného vo výške 0,49%, čiastočný
úspech žalobcu vo veci predstavoval 99,02%, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie čistého úspechu
žalobcu v konaní.

11. Proti rozsudku  vo výroku I. a III.  podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z  dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f),  písm. h)  CSP.



12. V odvolaní o.i. uviedol, že poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a
má nárok na náhradu škody podľa zákona o PZP, teda v predmetnom prípade vlastník vozidla, a len
on ako subjekt hmotnoprávneho vzťahu je aktívne legitimovaný k podaniu žaloby na náhradu škody,
resp. žaloby na plnenie v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP. Pokiaľ by aj škoda bola preukázateľne
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla, ktorého vlastníkom v čase škodovej udalosti bola ČSOB
Leasing, a.s., túto škodu utrpel jedine vlastník vozidla, nie leasingový nájomca vozidla. Poškodením
vozidla totiž dochádza k zmenšeniu majetkového stavu vlastníka vozidla a nie nájomcu vozidla, pretože
rozdiel v hodnote vozidla pred poškodením a po ňom sa prejavil v majetkových pomeroch vlastníka
vozidla. V danom prípade žalobca nespĺňa definičné znaky poškodenej osoby v zmysle zákona o PZP a
z uvedeného dôvodu žalovaný namietol  v spore aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie
priznal  žalobcovi aktívnu vecnú  legitimáciu v rozpore  s ustálenou rozhodovacou praxou (napr. nález
ÚS SR  č. k. III  ÚS 266/2014-27, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo198/2007).

13. Žalovaný poukázal na to, že  žalobca v priebehu  sporu tvrdil, že poškodenie čelného skla bolo
iba jedno, popieral, že boli spôsobené tri poškodenia. Účelovo  poukázal iba na jednu vetu odborného
vyjadrenia, že je technicky prijateľné, že prasklina prvého poškodenia mohla byť vytvorená  po páde
ľadovej kryhy  z návesu. Žalobca pritom opomenul  nasledujúce vety  v znení, že  jednotlivé  praskliny
prvého poškodenia mohli vzniknúť aj samostatne - po nárazoch rôznych  objektov, ale aj naraz - po
náraze jedného objektu. Žalovaný uviedol, že odborné vyjadrenie znalca  je potrebné posudzovať
ako celok. Znalec v odbornom vyjadrení potvrdil, že „zdokumentovaný celkový rozsah a charakter
poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu nehody poisteným a poškodeným z technického
hľadiska neprijateľný“.  Znalcom uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že čelné sklo bolo poškodené
už pred žalobcom deklarovanou škodovou udalosťou, pričom na základe odborné vyjadrenia znalca
nemožno ani jednoznačne uviesť, že prvé poškodenie vrátane polmesiacovitej a hviezdicovej praskliny
spôsobil pád ľadovej kryhy. Za takýchto okolností nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,
že „bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Taktiež nemožno  považovať za preukázanie nároku
voči poisťovni  samotné súhlasné vyhlásenie oboch vodičov  a ani samotné vyhlásenie jedného z nich,
že nehodu zavinil.

14. V súvislosti s úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že ukončil  prešetrovanie potrebné na zistenie
rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie dňa 4.4.2012, teda v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote odo
dňa oznámenia  žalobcu o škodovej udalosti a oznámil žalobcovi dôvod, pre ktorý odmietol  poskytnúť
plnenie. Žalovaný si teda splnil nepeňažné povinnosti podľa ust. § 11 ods. 6  zák. o PZP. Peňažná
sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ustanovení § 11 ods. 8 citovaného zákona je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom
tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak
viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku
poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je,
ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Omeškanie poisťovateľa s vyplatením
poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, ktoré je u
poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti
na základe oznámenia poškodeného.

15. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, a žalobu v celom rozsahu
zamietol.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva
z príslušných VZP, najmä z ustanovení bodu 1.5.4, 1.5.5 a 1.5.6 VZP. Z ustanovenia bodu 1.5.5 VZP
vyplýva „LN je povinný počas doby účinnosti LZ odstrániť všetky škody na predmete leasingu; pokiaľ
odstránenie škôd nie je vykonané bezplatne, je povinný tak urobiť na vlastné náklady.“ Z ustanovenia
bodu 1.5.6 VZP vyplýva „Všetky náklady spojené s prevádzkou, opravami, úpravami a údržbou predmetu
leasingu, hlavne prihlasovacie, prevádzacie a odhlasovacie poplatky, cestná daň, diaľničný poplatok a
koncesionársky poplatok užívateľa rozhlasového alebo televízneho prijímača hradí počas doby účinnosti
LZ leasingový nájomca, s výnimkou nákladov týkajúcich sa ČSOB podľa dohody v kúpnej zmluve.“ Z
uvedených ustanovení je zrejmé a nespochybniteľné, že všetky náklady súvisiace s opravami predmetu



leasingu hradí a znáša vo vlastnom mene a na vlastný účet leasingový nájomca - žalobca. Práve preto
je žalobca poškodeným, nakoľko on znášal vo vlastnom mene a na vlastný účet všetku škodu, ktorá
vznikla práve prevádzkou motorového vozidla poisteného u  žalovaného. Preto zmenšenie majetkovej
sféry nedôjde na strane vlastníka vozidla, nakoľko akékoľvek poškodenie na vozidle je povinný uviesť
do pôvodného stavu leasingový nájomca - žalobca. Vlastník vozidla neutrpel žiadne zmenšenie svojej
majetkovej sféry, nakoľko vozidlo bolo uvedené do pôvodného stavu a preto v dôsledku poškodenia
čelného skla neutrpel škodu vlastník vozidla, ale žalobca ako leasingový nájomca. V konečnom dôsledku
svedčí o tom aj samotná skutočnosť úhrady predmetných nákladov na opravu, ktoré uhradil žalobca a
nie leasingový prenajímateľ.

17. Žalobca poukázal na ust. § 2 písm. g) zák. o PZP, v zmysle ktorého sa rozumie poškodeným ten, kto
utrpel prevádzkou  motorového vozidla škodu  a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Z vyššie
uvedeného ako aj s poukazom na VPP a dôkazov produkovaných v konaní je zrejmé, že prevádzkou
motorového vozidla škodcu, ktorý je poistený u žalovaného, utrpel škodu práve žalobca, nakoľko tento
vo vlastnom mene a na vlastné náklady uviedol poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu. Nárok
na náhradu škody má poškodený v zmysle ustanovenia § 15 zákona o PZP a žalobca splnil všetky
zákonné náležitosti a predpoklady uvedené v citovanom ustanovení. Navyše sám žalovaný  označoval
žalobcu za poškodeného v rámci komunikácie (prípisov).

18. Žalobca zdôraznil, že skutkový priebeh je jednoznačne a nespochybniteľne zachytený v zázname
o dopravnej nehode, ktorý vo vzájomnej zhode vyplnili a vlastnoručne podpísali účastníci škodovej
udalosti. Je zrejmé, že k vzniku škody došlo práve opísaným spôsobom. Medzi účastníkmi škodovej
udalosti nie je sporná otázka priebehu skutkového deja a ani otázka zodpovednosti za vzniknutú škodu.
Svedčí o tom v konečnom dôsledku aj spísaný záznam o dopravnej nehode, z ktorého je zrejmý ako
skutkový priebeh tak aj otázka zodpovednej osoby za vzniknutú škodu. V tejto zhode je aj účastníkmi
vypísaný záznam o dopravnej nehode. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nebol účastníkom škodovej
udalosti a rovnako v žiadnom ohľade nenavrhol v rámci súdneho konania vykonať žiadne dôkazy,
ktoré by mali potvrdiť jeho tvrdenia. Žalovaný žiadnym dôkazom nevyvrátil žalobcom unesené dôkazné
bremeno, ktorým žalobca preukázal skutkový priebeh škodovej udalosti. Žalovaný spochybňoval priebeh
skutkového deja len svojimi ničím nepodloženými tvrdeniami a názormi. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že ku
škode nedošlo priebehom preukázaným žalobcom a zhodne tvrdeným účastníkmi dopravnej nehody
je povinnosťou žalovaného toto svoje tvrdenie preukázať dôkazným prostriedkom. Žalovaný si túto
povinnosť nesplnil, nakoľko neuniesol dôkazné bremeno s ňou spojené.

19. K namietaným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona
o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej
udalosti. Je zrejmé, že žalovaný vykonal šetrenie, avšak jeho záver o likvidácii a posúdení nároku
žalobcu bol nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalovaný listom zo dňa 4.4.2012 oznámil žalobcovi,
že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v tento deň (4.4.2012) žalovaný ukončil
prešetrovanie potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a po
uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z. zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
ktorý sa vysporiadal s námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na druhú časť vety ustanovenia § 11
ods. 7 zákona o zákona č. 381/2001 Z.z. za spojkou alebo (poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi,
ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia), z ktorého ustanovenia
vyvodzoval, že nie je v omeškaní. Žalobca má za to, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá
časť predmetného ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo
o povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom
konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni. Poukázal aj
na rozhodovaciu prax, napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k. 3Co/193/2015-213. Svojím
rozhodnutím, ktorým žalovaný odmietol poistné plnenie, splnil literu ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z. „poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania
potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie“. Nakoľko došlo k
ukončeniu likvidácie poistnej udalosti a žalovaný vyhodnotil svoju povinnosť poskytnúť poistné plnenie v
rozsahu 0,- eur, naplnil vyššie citované ustanovenie a preto sa dostal v súlade s ustanovením § 11 ods. 8
zákona č. 381/2001 Z.z. do omeškania uplynutím 16 dňa odo dňa ukončenia likvidácie poistnej udalosti.



20. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie  postupoval v súlade so
zákonom, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a dospel na základe
vykonaného dokazovania  k správnym skutkovým zisteniam.

21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z.  CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania  v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej
tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.12.2019. Po oboznámení sa  s obsahom spisu súdu prvej
inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku
nie je možné vyhovieť.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie  zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel  k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie  náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP  a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie  v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na tento poukazuje.

25. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku  a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

26. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný uzavrel poistnú udalosť bez poskytnutia  poistného plnenia
žalobcovi s odôvodnením, že zdokumentovaný celkový rozsah a charakter poškodenia vozidla je
vzhľadom k opísanému priebehu nehody  poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný.
Odvolací súd poukazuje na  správu o nehode - uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 65-66),
z ktorej vyplýva popis priebehu nehody, ktorú zhodne popísali účastníci dopravnej nehody. Pokiaľ
žalovaný namietal priebeh škodovej udalosti ako neprijateľný,  odvolací súd je názoru, že kauzálny nexus
medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve zo zhodného popisu
účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody popísali. Podľa
názoru odvolacieho súdu je to právne žalovaný, ktorý nie je spôsobilý  žiadnym právne relevantným
spôsobom  dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť zhodných
popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho účastníci škodovej udalosti uviedli. Odvolací súd dáva
do pozornosti odborné vyjadrenie č. 45/2017, 201702656920 znalca B.. C. E., ktorý vykonal znalecký
experiment, a z ktorého o.i. vyplýva, že pozdĺžna prasklina  označená ako 1. mohla byť vytvorená po
páde ľadovej  kryhy na čelné sklo z pred ním idúceho auta. Jednotlivé praskliny prvého poškodenia
však mohli vzniknúť aj samostatne - po náraze rôznych objektov, ale aj naraz - po náraze jedného
objektu.   Odvolací súd súhlasí so žalovaným, že odborné vyjadrenie znalca je potrebné posudzovať ako
celok, avšak znalec vo svojom odbornom vyjadrení nevylúčil, že k nehode mohlo dôjsť aj spôsobom aký
prezentovali účastníci dopravnej nehody.  Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy
podľa vlastnej úvahy  a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na to, čo v konaní vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli  sporové strany (§ 191 ods.
1 CSP). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom,  ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Riadiac sa uvedeným má odvolací súd za to, že z
vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti,
výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla žalobcu ako leasingového nájomcu a to pádom kusu ľadu na
čelné sklo  z návesu predchádzajúceho vozidla. Pričom je potrebné zdôrazniť, že je irelevantné, koľko
prasklín - poškodení bolo na čelnom skle pred alebo po poistnej udalosti.



27. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu odvolací súd uvádza, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, aktívna legitimácia žalobcu
jednoznačne vyplýva z príslušných  ustanovení VZP k leasingovej zmluve, najmä z ustanovení bodu
1.5.4, 1.5.5 a 1.5.6 VZP ale aj  bodu 1.3.1. VZP. Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 2 písm. g) zák. o
PZP, v zmysle ktorého je poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok
na náhradu škody podľa tohto zákona. Žalobca je poškodeným, nakoľko on znášal vo vlastnom mene a
na vlastný účet škodu, ktorá vznikla prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na ust. § 11 ods. 7  zák. o PZP podľa ktorého, je poisťovateľ
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení  prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť  poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške  náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 4.4.2012 oznámil
žalobcovi, že mu náhradu škody neposkytne. Je zrejmé, že najneskôr v ten deň, t.j. 4.4.2012 žalovaný
ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
po uplynutí 15 dní sa dostal do omeškania. Je preto povinný v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, ako správne konštatoval aj  súd prvej inštancie. Tiež je
správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že na tento prípad sa vzťahuje prvá a nie druhá časť
predmetného ustanovenia. Druhá časť predmetného ustanovenia sa vzťahuje na prípady, keď bolo o
povinnosti zaplatiť škodu rozhodnuté napr. v trestnom konaní, keď poisťovňa nebola ani účastníkom
konania, a následne po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, je toto predložené poisťovni. Odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Cob/328/2015, na ktoré poukázal aj súd
prvej inštancie podľa ktorého „úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 6, na ktoré
v odvolaní poukazuje žalovaný, sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2
Obč. zák., a to i v prípade, ak žalovaný svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnil včas (t.j. skončil
prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného
plnenia)“.

29. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aktívnu legitimáciu ako
leasingovému nájomcovi, čím konal v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou (nález ÚS  č.k. III. ÚS
266/2014-27 a rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/198/2007) odvolací súd uvádza, že tieto súdne rozhodnutia
sa nedajú aplikovať na danú právnu vec. V konaní 2Cdo/198/2007 ide o náhradu škody  titulom ušlého
zisku a pri náleze ÚS SR ide o konanie pri predčasnom ukončení  leasingovej zmluvy  pri totálnej likvidácii
predmetu leasingu.

30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

31. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania ako vecne správny  podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).