{"guid": "91a98427-6b02-46d6-b185-1f450adc6740:a25c1340-4e83-44a9-b672-64deae2b9fbe", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1", "spisova_znacka": "4Co/319/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/319/2017 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2019, sp. zn. 4Co/319/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1", "identifikacne_cislo": "1111244695", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a25c1340-4e83-44a9-b672-64deae2b9fbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/319/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1111244695.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ivany Štiftovej v právnej veci žalobcu: P.. M. P. Q., A.
XX.X.XXXX, W. T. X, W., zastúpeného: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského
2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom
Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 14 638,78 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. júla 2017 č.k. 24C 199/2011-369 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o nároku
na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa proti žalovanému
domáhala náhrady škody vo výške 14.638,78 eur s príslušenstvom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov titulom jeho
nesprávneho úradného postupu, ďalej rozhodol, že nepredloží súdnemu dvoru Európskej únie návrh
na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Skutkovo bola žaloba žalobkyňou odôvodnená tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky
do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich
členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách (ďalej ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu
investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT -002/2002/SPI z 21.03.2002, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov
zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície
upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.
(ďalej Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia
peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície
a podľa zmluvy vo výške 8% p.a.. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo
výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť podľa zákona o
cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS
do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou
Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Peňažné prostriedky do Družstva vlažila,



pretože sa spoliehala, že nad Družstvom a Obchodníkom s CP vykonáva dohľad NBS a teda bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené peňažné prostriedky a aj ich zhodnotenie v
garantovanej výške. Dozvedela sa, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu,
a že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z
tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobkyňou zverených finančných prostriedkov,
vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho
činnosťou pre Družstvo jej tak mala vzniknúť škoda v sume, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože
Družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Podľa nej žalovaný v
dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu
jej zodpovedá za spôsobenú škodu, pričom škoda jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre
Družstvo činnosť podľa Zmluvy.

3. Nesprávny úradný postup NBS žalobkyňa špecifikovala nasledovne:
- po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včasné
úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom NBS
musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do
práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili
prostriedky,
- NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku
tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného Obchodníkovi s CP), najmä neupozornila
včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP,
- NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva
ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v
protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 1.3.2011, kedy NBS
odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
- NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP
Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom
a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientský majetok zverený
žalobkyni Obchodníkovi s CP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť nároky svojich členov
vrátane žalobkyne,
- NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu
a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by
nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne, resp.
tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon.
Podľa žalobkyne NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi, upravujúcimi jej právomoci
pri výkone dohľadu, preto objektívne zodpovedá za jej škodu. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom NBS a škodou videla v tom, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka
s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný
následok, pretože jeho prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po
zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS sa dopustila
podľa žalobkyne nesprávneho úradného postupu tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov
vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a tým došlo ku škode žalobkyne.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila nasledujúce dôkazy:
- kópia Zmluvy
- výsluch predsedu predstavenstva Družstva G.. U.
- potvrdenie o vklade a výške vložených peňažných prostriedkov žalobkyňou do Družstva
- Kópie Rozhodnutí NBS č. OPK-9750/3/2007, NBS OPK-9750 - 5/2007 a GUV- 841/2008
- tlačová správa NBS z 9.3.2011 o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb
Obchodníkovi s CP http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/
detail-tlacovej-spravy/odobratie-povolenia-na-poskytovanie-investicnych-sluzieb-spolocnosti-capital-
invest-o-c-p-a-s
- tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových
hodnôt Družstvu 



5. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že Družstvo ako podnikateľský
subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len \"Obchodný
zákonník\"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť
Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Žalobkyňa musela vedieť, že s investovaním
finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie
je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.. Úrad pre
finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil
dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého
bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt
10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval
podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho
úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad
predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených
zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie
o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli
zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt
investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa
§ 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie
Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými
papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi
zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s
cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny
úradný postup žalovaný potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001
Z.z, keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§
126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie
informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti
predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj
dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalovaný bol až s účinnosťou od
01.06.2010 oprávnený vykonávať dohľad nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
dodržiava schválený Prospekt investície. Žalovaný nevykonával ani nemohol vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože v takom
prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom
pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo žalovanému neoznámilo, že
obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s
Družstvom. Zároveň Družstvo voči činnosti Obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady
a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Žalovaný až po 8 rokoch
spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo žalovaného o preskúmanie
postupu Obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Žalovaný vykonal v
období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi a keďže
zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001
Z.z.. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č. ODT- 8305/2010, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s
cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 žalovaný odobral
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila
Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pri vykonávaní dohľadu žalovaný
zistil skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu, preto žalovaný dňa 27.7.2010
podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
podvodu. Vo vzťahu k vykonávaniu dohľadu žalovaný uviedol, že samotné Družstvo sťažovalo jeho
napredovanie, keď nepreberalo zásielky, resp. neodpovedalo na výzvy žalovaného na predloženie
dokladov a informácií. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi žalovaný
vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku
k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty
na odstránenie nedostatkov, žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010,
konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS



rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č.
ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto
zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené
neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010,
ktorým žalovaný Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.07.2011. Po doručení ďalšieho podnetu od Družstva dňa 28.6.2010, žalovaný vykonal dohľad
na mieste u Obchodníka s cennými papiermi, avšak nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali
tomu, že Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. Žalovaný
teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne
prieťahy v konaní a nedopustil sa ani žalobkyňou vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ
žalobkyni vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, žalovaný má za to, že je
povinná ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ žalobkyňa vložila svoje finančné
prostriedky do Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky
správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky žalobou.

6. Na preukázanie svojich tvrdení označil nasledujúce dôkazy:
- Kópia rozhodnutia č. ODT-8305/2010 zo dňa 12. 7. 2010
- Kópia rozhodnutia č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21. 12. 2010
- Kópia rozhodnutia č. GUV-274/2011 z 1. 3. 2011
- Kópia rozhodnutia č. OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26. 8. 2010
- Kópia rozhodnutia č. GUV-1744/2010 zo dňa 8. 12. 2010
- Kópia rozhodnutia č. ODT-10890-4/2010 zo dňa 30. 5. 2011.

7. Písomným podaním zo dňa 25.1.2013 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie nasledujúce listinné
dôkazy:
- Rozhodnutie predstavenstva družstva o prijatí za člena družstva zo dňa 31.3.2008
- Príjmové pokladničné doklady z dní 13.3.2008, 26.3.2008, 5.3.2009
- Rozhodnutie predstavenstva družstva zo dňa 31.3.2009
- Žiadosť o zrušenie členského podielu zo dňa 24.6.2010
- Vlastná zmenka vystavená dňa 10.1.2011, ID zmenky : 3104
- Potvrdenie o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo dňa 24.2.2011.

8. Podľa písomného doplnenia žaloby NBS zistila s oneskorením neaktuálnosť údajov zahrnutých do
prospektu investície Družstva, keď tieto údaje boli neaktuálne už k 31.12.2006, resp. iné údaje od
1.10.2009. Ďalej uviedla, že Družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §128 ods.
1 písm. b), c), a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006,
avšak NBS proti Družstvu zasiahlo až v máji 2011, kedy mu zakázalo činnosť. Teda NBS bola povinná
zakročiť už o 4 roky skôr, ako tak urobila. Vo vzťahu k nedostatočným opatreniam zo strany NBS
žalobkyňa uviedla, že pri kontrole Družstva, ako povinne dohliadaného subjektu, v roku 2007 NBS sa
ako dohliadajúci subjekt uspokojila so zmenou rozloženia rizika investícií z jednej zmenky na tri zmenky
a akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené do subjektov prepojených s CI HOLDING,
a.s. a Obchodníkom s CP, čo malo byť v rozpore s § 144 ods. 4 zákona o CP. Podľa žalobkyne NBS
prijala nedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení pochybení Obchodníka s
CP pri činnosti voči Družstvu, keď mu rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK- 9750/3/2007, uložila
pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o
výsledkoch tejto kontroly ani žalobkyňu, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a
zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už
od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými
papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že žalobkyňa už skôr
nemohla rozpoznať riziko svojej investície.

9. Na preukázanie svojich tvrdení označila a pripojila listinné dôkazy:
- Zmluva o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008
- Rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SP1 zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.3.2002, o schválení prospektu investícií



- List PDSI zo dňa 15.4. 2010
- Rozhodnutie NBS Č.OPK-9750/3/2007
- Rozhodnutie NBS č.OPK-9750-5/2007
- Rozhodnutie Bankovej rady NBS č.GUV-841/2008
- Tlačová správa NBS z 9.3.2011 o odobratí povolenia na poskytovanie investičných služieb
Obchodníkovi s CP 
- Tlačová správa NBS o nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia NBS o zákaze predaja majetkových
hodnôt Družstvu 
- historický výpis z účtu Družstva vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. obsahujúci rozpis platieb
pravidelne a výlučne vykonávaných zamestnankyňami Obchodníka s CP, a to X. W., S. M., A. D., P. T.
- Vyúčtovania k 30.9.2008, k 3.12.2008, 31.3. 2009, k 30.6.2009, k 30.9.2009 a k 30.12.2009
- Odporúčanie na úpravu investičnej stratégie zo dňa 31.7.2009
- Vyjadrenie k Vyúčtovaniu k Zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 za IV. Kvartál 2009
- Výpoveď Zmluvy zo strany Obchodníka s CP zo dňa 30.3.2010
- Vyčíslenie straty spôsobenej pri riadení portfólia družstiev zo dňa 16.4.2010
- Žiadosti o naplnenie ustanovení Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 12.4.2010,
- Výzvy na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- EUR,
- Žiadosti o doplatenie rozdielu zhodnotenia za IV. Q 2009 a I. Q 2010 zo dňa 18.5.2010,
- Výzvy na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev zo dňa 3. 5. 2010,
- Výzvy na odovzdanie dokumentácie k portfóliu družstiev - URGENCIA zo dňa 17.5.2010.
- Vyžiadanie dokladov zo dňa 26.4.2007
- Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.8.2007
- Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.8.2007
o 10:00 hod. v priestoroch Národnej banky Slovenska - odpoveď
- Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL 1NVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu
na mieste zo dňa 15.4.2010
- Žiadosť o zjednanie nápravy v činnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. voči PODIELOVÉMU DRUŽSTVU
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a ostatným družstvám zo dňa 23.4.2010
- Informácie o aktuálnych hodnotách základného členského vkladu
- List NBS adresovaný PDSI (vyžiadanie dokladov - zápisníc z členskej schôdze za roky 2007, 2008,
2009 a časopisu Podielnik za roky 2007, 2008, 2009)
- List KR PZ BA o odstúpení veci zo dňa 11.6.2010
- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie dokladov zo dňa 1.6.2010
- List PDSI adresovaný NBS o spolupráci s CI zo dňa 27.7.2010
- List PDSI adresovaný NBS - oznam o zverejnení ročnej správy zo dňa 10.5.2010
- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie doplnenia ročnej finančnej správy za rok 2009 zo dňa 14.5.2010
- List NBS adresovaný PDSI - výzva na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie dodatku k
prospektu investície zo dňa 10.5.2010.
- List OR PZ BA o odstúpení veci zo dňa 31.5.2010
- List NBS adresovaný PDSI - žiadosť o predloženie informácie a dokumentácie pre dohľad na mieste
zo dňa 30.4.2010.
- Dodatok k Prospektu investície
- Článok o upozornení NBS na neoprávnenú činnosť spoločnosti
- List NBS adresovaný PDSI - vyžiadanie dokladov (urgencia) zo dňa 30.6.2010
- Zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze zo dňa 2.3.2009.
- Správa o finančnej situácii PDSI zo dňa 31.12.2009
- Zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej schôdze zo dňa 23.10.2009
- List PDSI adresovaný NBS - Polročná správa za I. polrok 2007 - vyžiadanie doplnenia - odpoveď zo
dňa 2.6.2008
- List PDSI adresovaný NBS - Vyžiadanie dokladov - odpoveď zo dňa 9.5.2007
- List PDSI adresovaný NBS - Predloženie audítorskej správy a konsolidovanej účtovnej závierky za rok
2006 - doplnenie zo dňa 20.8.2007
- List PDSI adresovaný NBS - Zápis z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev, ktoré
sa uskutočnilo dňa 24.8.2007 o 10:00 hod. v priestoroch Národnej banky Slovenska - odpoveď zo dňa
10.10.2007



- List PDSI adresovaný NBS - Polročná finančná správa za polrok 2008-vyžiadanie doplnenia - odpoveď
zo dňa 8.9.2008
- List PDS adresovaný NBS - Poskytnutie informácií - družstvá zo dňa 29.1.2008
- Excelovský súbor - informačné povinnosti družstva ako dohliadaného subjektu.

10. Žalovaný sa bránil, že údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP
je irelevantný vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody
žalobkyni. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade
nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže žalobkyňa vložila
do Družstva finančné prostriedky a bola s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť a Prospekty investície nemožno stotožňovať s
vyhlasovateľmi verejných ponúk cenných papierov a ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov.
Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013)
osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani žalobkyňou označovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky
majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len
minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán,
následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné
preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný
preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá
štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť
údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009
pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu
investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa
údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať
dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť
až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k
31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto
využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa
24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v
portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva
pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho
členov. Ak žalobkyňa nemohla rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to zapríčinené neaktualizáciou
údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v
polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii,
ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom
zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie
dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a
zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt
ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne
rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v
období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá
finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu
investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010,
č. OPK-5664/1-5/2010. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby žalovaný uviedol,
že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods.
2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so
zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia
rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods.
1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne
používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s
investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.



Pokiaľ išlo o opatrenia v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti
voči Družstvu, žalovaný namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na žalobkyňu, ale
jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však
i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím
zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka
2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie
investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o
rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať žalobkyňu
o nedostatkoch zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je
podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie
pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom
konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má
uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ žalovaný na svojej webovej stránke
upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti
na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere
žalovaný vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov
Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri
nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej
členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej
schôdze, ktorej bola žalobkyňa členom. Podľa žalovaného by žalobkyňa na základe bdelého a aktívneho
využívania svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka,
mala a musela mať informácie a činnosti Družstva, o jeho hospodárení. Žalobkyňa sa mala teda aktívne
a s dostatočnou starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu, nakoľko s vlastníctvom
členských podielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a zodpovednosť. Pokiaľ žalobkyni
vznikla škoda a bola ukrátená na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky
nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva
a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu a výsluchom
žalovaného, keď ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov označené žalobkyňou zamietol na pojednávaní
dňa 14.7.2017 aj s odôvodnením takéhoto postupu. Doplnenie dokazovania vyžiadaním správy o stave
konkurzu na majetok PDSI vzhľadom na nepreukázaný nesprávny úradný postup žalovaného súd
vyhodnotil ako nadbytočné.

12. Z nesporných tvrdení sporových strán mal za preukázané, že žalobkyňa vložila do Družstva žalovanú
istinu. Svoju pohľadávku uplatnila v konkurznom konaní sp. zn. 3K/95/2010. Nesprávny úradný postup
videla v tom, že vláde a štátu verila. Preto tam dala peniaze a očakávala výnos. Svoje členské
práva nevyužila a nikdy sa nezúčastnila na členskej schôdzi. Žalobu voči členom predstavenstva resp.
členom kontrolnej komisie Družstva nepodala. Jej právny zástupca ju o tejto možnosti neinformoval. O
personálne zloženie orgánov Družstva sa nezaujímala. O prepojení Družstva s obchodníkom s cennými
papiermi nevedela.

13. Tiež zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície.
Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa
§ 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že
nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital
Invest, o.c.p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal
riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8% ročne. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po
zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich



nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie
dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou.
Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na
základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s
CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými
prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani X.,
S., A. Y. P.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a
Všeobecnej úverovej banke a.s. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. OPK - 9750/3/2007 NBS na základe
kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v
rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní o rozklade
predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. GUV- 841/2008, zrušila a
vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie
ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.07.2010 NBS rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým
Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo obchodníkovi
s CP doručené dňa 14.07.2010). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala
Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2
písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade
ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie
potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa
27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu.
Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

14. Medzi stranami mal za nesporné, že žalobkyňa si u žalovaného podala žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žalovaný nevyhovel ani čiastočne. Taktiež mal za
nesporné, že na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná
1, Bratislava, bol vyhlásený konkurz. Skutkový stav z ostatných predložených dôkazov nesumarizoval
z dôvodu, že vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie, osobitne nedostatok príčinnej súvislosti
medzi tvrdenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, z nich nevyplývali žiadne
rozhodujúce skutočnosti svedčiace o opaku.

15. Právne posúdil, že predmetom konania vo veci samej je náhrada škody, ktorá mala byť žalobkyni
spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac so
zreteľom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a §§ 3 ods.1 písm. d), 9 ods.1, 2, 15 ods.
1 uvedeného zákona a 17 ods. 1 uvedeného zákona, ďalej podľa ust. § 127 ods. 2 a § 128 zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch, v znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre
družstvo prospekt investície.

16. Vzhľadom k tomu, že nesprávneho úradného postupu označeného žalobkyňou sa mal žalovaný
dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri
posudzovaní nároku žalobkyne podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

17. Právne posúdil, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom žalovaného sa vyžaduje súčasne splnenie nasledujúcich podmienok:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
- nesprávny úradný postup orgánu štátu
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

18. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaný ako aj jeho právny predchodca
Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne
vo vzťahu k Družstvu.



19. Skonštatoval, že Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície
podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo
oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za
pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1
písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú
odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č.
566/2001 Z.z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený
Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť
s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte,
kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných
záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov).

20. Zaujal názor, že za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako
štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach
družstva (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť
tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobkyňa mali
práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku
a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie.

21. Uviedol, že Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo
strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný
trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že
vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s.,
jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo
týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy
medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym
spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje,
ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo,
že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou
družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu
dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli
naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom
finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám
nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.

22. Vychádzal zo zistenia, že Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o
preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že NBS vykonala v období od
20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období
vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície
tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že
podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.

23. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobkyne, že povinnosťou žalovaného bolo dohliadať na
aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s
účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c
ods. 1. zák. č. 566/2001 Z.z. a preto sa na žalovaného nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na
aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009. Do novelizácie zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z.z., neexistovala samotná povinnosť
Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany žalovaného
v tomto smere, keďže žalovaný nemohol kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase
ani neexistovala.

24.Poukázal na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo
zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1.6.2010, kedy boli novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z.z.
rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto



povinnosť nemalo, nemohol žalovaný skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď
Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať.

25. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia dôvodil, že zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. Žalovaný nevykonával dohľad nad
finančnými ukazovateľmi Družstva. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či
Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č.
566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť
žalobkyne alebo jej údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v
zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje, a to aj pokiaľ ide o jej vyjadrenie, že o
rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

26. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP zistil, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných
operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu Družstva a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III
bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo
podľa súdu prvej inštancie o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko
s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré
za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno
s istotou predpovedať a odhadnúť.

27. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne o nedostatočných opatreniach
žalovaného na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri
činnosti voči Družstvu. Z listín predložených stranami konania považoval za zrejmý aktívny prístup
žalovaného k obchodníkovi s CP, keď žalovaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007,
uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), a po zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008,
č. OPK-9750-5/2007, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne
rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, žalovaný odobral obchodníkovi s CP povolenie
na poskytovanie investičných služieb.

28. Zaujal názor, že Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať Národnej banke
Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho
zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku
jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u
Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú
službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá
by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia,
nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených
v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných
obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre
družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných
papierov.

29. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný svojím postupom neporušil
svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných
mu zákonom, nedopustil sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupoval spôsobom
nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jeho postup nekvalifikoval
ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jeho postup označil za súladný s článkom 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo



zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov,
v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej
samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by
žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva
(občanmi) a družstvom, zasiahol by tým podľa súdu prvej inštancie do občiansko-obchodnoprávnych
vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov
mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich
možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z
uvedených zmlúv. Žalovaný nevykonával a ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konal v rozpore s čl. 2
ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska, so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z.
o dohľade nad finančným trhom. Žalovaný vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v
zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z.z., t.j. bol oprávnený kontrolovať
zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit.
zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných
povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods.
5 zákona č. 566/2001 Z.z.

30. Vyslovil, že žalobkyňa ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné
peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv, ale práve naopak, členská
schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť
záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného
zákonníka a Stanov Družstva. Zohľadnil, že sama žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že peňažné
prostriedky do Družstva vložila výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že družstvo a aj obchodník
s CP sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a
tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jej
spoľahnutie vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti
podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských
vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom
zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Žalobkyňa vložila svoje finančné prostriedky do Družstva
s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského subjektu
(družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného
aj hospodárenia a majetku družstva. Dospel k záveru, že samotná žalobkyňa zanedbala prevenčnú
povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou
dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohla
a mala sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mala sa aktívne, s
dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu,
nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sama pričinila o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť
(stratu).

31. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi žalobkyňou označenou škodou
a tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v jej nečinnosti. Nesúhlasil s tvrdením
žalobkyne, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, škoda by
jej nevznikla. Bol toho názoru, že uzavretím právneho úkonu s Družstvom žalobkyni označená škoda
ešte nevznikla, ale vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda jej prípadne vznikne až
v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. Dospel k záveru, že škoda žalobkyne má
svoje príčiny vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná
činnosť Družstva a obchodníka s CP, uvedené samo o sebe by nemalo podľa súdu prvej inštancie za
následok, že pohľadávka žalobkyne z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak
uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú
činnosť.

32. Vychádzal zo zistenia, že v čase rozhodnutia žalobkyňa nepodala žiadnu žalobu o náhradu škody
proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva, či proti členovi kontrolnej komisie (Obch.
zákonník § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8), resp. nepreukázala, že si takúto škodu uplatnila
a že jej škoda nemohla byť týmto spôsobom nahradená.



33. Poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zákona č.
58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči
štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto
ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

34. Vyjadril názor, že žalobkyňa si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §
243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva
družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný
zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je
oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho
zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene
a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti
členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia
pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť,
aby sa mohla úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Vyhodnotil, že
žalobkyňa nepreukázala, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom
Družstva. Škoda na strane žalobkyne vznikne podľa súdu prvej inštancie až okamihom, keď sa právo
veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným.

35. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobkyni vzniknúť titulom nesprávneho
úradného postupu žalovaného, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. §
255 ods. 1 CSP, ktorý však v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, keďže si náhradu trov konania
neuplatnil.

37. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho zamietajúcej meritórnej časti a v súvisiacej časti o nároku
na náhradu trov konania podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie
žalobkyňa a žiadala ho v ňou napadnutom rozsahu zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť nahradiť
jej žalobou uplatnenú škodu, resp. zrušiť a vec v zrušenom rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, že
žalovaný nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej
istoty, keď orgány verejnej moci majú postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.
j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehala sa na riadny výkon dohľadu
zo strany žalovaného a poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov III.341/07, I.ÚS 243/07, PI.ÚS
ČR 21/96). Žalovaného argument, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.,
ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, mal za úplne irelevantný, ak žalobkyňa nemohla
o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z.z. v ustanovení nepoužíva
rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie
neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď žalovaný schválil
Prospekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Uvedené podľa nej potvrdzuje aj veta prvá ods. 2 časť pred bodkočiarkou,
podľa ktorej predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými
v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov a ich činnosti. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t.j. ohľadne činnosti
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol menený a žalobkyňa sa
odôvodnene spoliehala, že v rámci dohľadu bude žalovaný dohliadať na dodržiavanie podmienok
ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných
zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na
ich vykonanie; podstatné je, že vychádzajúc zo zákonných ubezpečení, že nad Družstvom (a aj
obchodníkom s CP) bude vykonávaný kvalifikovaný zákonný dohľad (na rozdiel od rôznych nebankových



subjektov, pričom žalovaný bol subjekt, ktorý varoval pred investovaním do subjektov, nad ktorými
nie je vykonávaný dohľad žalovaným - žalobkyňa do investícií Družstva investovala. V tomto smere
je konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa mala viac starať o svoje záležitosti, v rámci
zásady, že „právo patrí bdelým“, označila za obzvlášť nepochopiteľné, pretože k jej škode došlo v
rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu
a nie v dôsledku toho, že by nebola bdelá. Tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj z dôvodu
nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovaného
nedošlo, podľa jej názoru odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej
úpravy dohľadu a umožnil, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí
ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v
rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Uviedla, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje
povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi. Povinnosťou NBS
podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,
ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto
znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník,
patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal žalovaný
zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných
NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším
Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Zároveň podľa tohto § 135
ods. 2 je povinný zákonný dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko, že NBS má zisťovať
informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík,
ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka,
ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov,
teda v tomto prípade samotnej žalobkyne. V obdobnom konaní 7C/206/2011 sa zistilo, že NBS sa po
vážnom zistení o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo
následne po tomto vytknutí zo strany NBS, rozložené namiesto jednej do 3 zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100% dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3
spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom G.. D. Č., vtedajší predseda
predstavenstva obchodníka. NBS podľa nej aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je
rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne roku
2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v žalobnom návrhu, v
ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre
družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. NBS podľa nej nevyužila svoje kompetencie
v zmysle ZCP existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie
opatrenia, ktoré podľa ZCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, mala a stále má, a to napr. predbežne alebo
celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi
alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010
do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. Družstvo zhromažďovalo peňažné
prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona o CP na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt v zmysle § 126 zákona o CP, a to na základe zverejneného prospektu investície,
ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002 a doplnený dodatkami, a to
Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 21.03.2003 a Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 03.06.2008
(ďalej len „prospekt investície“ alebo „prospekt“).

38. Dala do pozornosti, že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o CP je
výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04. novembra 2003
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. ES L 345, 31.12.2003, p.64) (ďalej len „Smernica“).

39. Podľa bodu 21 preambuly Smernice pri ochrane investorov (pozn. ktorým bol aj navrhovateľ) sú
kľúčovým faktorom informácie; do prospektu sa zahrnie súhrn udávajúci základnú charakteristiku a riziká
spojené s emitentom, ručiteľom a cennými papiermi.



40. Podľa bodu 19 preambuly Smernice zábezpeky na ochranu záujmov skutočných a potenciálnych
investorov sa vyžadujú vo všetkých členských štátoch, aby im bolo umožnené vykonať informované 0
hodnotenie týchto rizík a teda prijímať investičné rozhodnutia s poznaním všetkých skutočností.

41. Podľa § 125c ods. 1 zákona o CP každá nová významná skutočnosť, podstatná chyba alebo
podstatná nepresnosť týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktorá by mohla ovplyvniť hodnotenie
cenných papierov a ktorá vznikne alebo sa zistí v období medzi schválením prospektu a záverečným
uzatvorením verejnej ponuky cenných papierov alebo začiatkom obchodovania na regulovanom trhu,
podľa toho, čo nastane neskôr, sa musí uviesť v dodatku k prospektu.

42. Uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č.
ODT-10890-4/2010 vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt (ďalej len „Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu
vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené, a to:
a) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o predmete podnikania,
b) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o členoch predstavenstva a dozornej rady,
c) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo,
d) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené,
e) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov
družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje,
f) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z
peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva.

43. Z výpočtu vyššie uvedených nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze
činnosti mala za nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane
navrhovateľa rozhodujúcich skutočnostiach (napr. nedostatok uvedený pod písm. f/ vyššie). Samotná
NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla (str. 4, druhý odsek), že na základe neaktuálneho
prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek),
že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé.

44. Pokiaľ ide o trvanie porušenia zákona o CP z dôvodu neaktuálnosti prospektu, NBS v Rozhodnutí
o zákaze (str. 5, druhý odsek) ustaľuje trvania neaktuálnosti prospektu od mája 2010, teda účelovo
len necelé dva týždne po tom, ako NBS v rámci začatého výkonu dohľadu nad družstvom doručila
družstvu výzvu útvaru dohľadu nad finančným trhom zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a
informácií k údajom zahrnutým do prospektu, aby tak čo najviac skrátila lehotu medzi začatím výkonu
dohľadu nad družstvom a prípadnou „zistenou“ neaktuálnosťou údajov v prospekte. Údaje zahrnuté
do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala
až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva družstva, G.. N. U. Y. G.. P. F. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v
činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu nedodržiavania prospektu (ďalej len
„Prerokovanie nedostatkov“), nasledovne: údaje uvedené pod písm. c) vyššie boli neaktuálne minimálne
od 01.10.2009, keď 50%-ný zakladajúci členský podiel v družstve pôvodne vlastnený obchodníkom
bol prevedený na G.. D. I. Y. G.. N. U., teda do vlastníctva členov samotných orgánov družstva
údaje uvedené pod písm. d) vyššie boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, keď do vlastníctva
družstva boli prevedené majetkové podiely v spoločnostiach CIRIDIS a.s. a SI DEVELOPMENT, a.s.,
pričom majetkový podiel v spoločnosti CIRIDIS a.s. družstvo následne v decembri 2009 stratilo údaje
uvedené pod písm. f) vyššie boli neaktuálne už k 31.12.2006, keď NBS pri prerokovaní nedostatkov
družstva zistila, že družstvo porušuje prospekt v časti b) a d) - Údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Podľa zmienenej časti prospektu „povaha majetkových aktív, ktoré sa budú
nadobúdať zo zhromaždených peňažných prostriedkov klientov (podielnikov)- je zrejmá a odvíja sa od
prijatej investičnej stratégie spoločnosti. Tou je financovanie proexportných, výrobných a investičných
aktivít slovenských podnikateľských subjektov formou nákupov ich dlhových nástrojov zabezpečujúcich
stanovený výnos, pri ktorých je tento zdaňovaný zrážkovou daňou a s expiráciou do siedmich rokov ako
aj ostatných nástrojov finančného trhu s cieľom podporiť slovenský finančný trh.\" (str. 7 prospektu, prvý
odsek), a ďalej, že „v zmysle prijatej investičnej stratégie spoločností by angažovanosť voči jednému
emitentovi nemala prekročiť 30% podiel na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky\" (str. 8



prospektu, prvý odsek). V Prerokovaní nedostatkov z 27.8.2007 NBS konštatuje (str. 1 dokumentu), že
majetok PDSI je tvorený až 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDINQ akciová spoločnosť,
a ďalej, že „družstvo nedodržuje prospekt investície čo sa týka schválenej investičnej stratégie vo
vzťahu angažovanosti voči jednému emitentovi a uloženia aktív vo vysoko likvidných aktívach\" (str. 2
dokumentu). Ako ďalej uviedol v Prerokovaní nedostatkov G.. P. Š., vtedajší vedúci oddelenia dohľadu
pre subjekty kapitálového trhu, „rozloženie investičného rizika Národná banka Slovenska považuje, a to
aj bez ohľadu na samotné znenie prospektov investícií, za jedno z najdôležitejších kritérií hodnotenia
rizík pri výkone dohľadu.\" NBS napokon družstvu v Prerokovaní nedostatkov vytkla aj skutočnosť,
že Ďalej v zmienených častiach b, d) prospektu je uvedené, že investičnou stratégiou spoločnosti je
financovanie proexportných, výrobných a investičných aktivít slovenských podnikateľských subjektov
formou nákupu ich dlhových nástrojov, zabezpečujúci stanovený výnos, pri ktorých je tento zdaňovaný
zrážkovou daňou a s exspiráciou do siedmich rokov ako aj ostatných nástrojov finančného trhu s cieľom
podporiť slovenský finančný trh, pričom však zmenky emitenta CI HOLDING akciová spoločnosť nie
sú dlhovým nástrojom zdaňovaným zrážkovou daňou, čím nie je dodržaná investičná stratégia podľa
prospektu. Na základe uvedeného tvrdila, že družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129
ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s
ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Poukázala
na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne
iniciovalo samotne družstvo podnetom 15. apríla 2010 „Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti
CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu na mieste\", a teda NBS ho nezačala z
vlastného podnetu. Mala za to, že z dôležitých výsluchov G.. N. U. I.. v dňoch 27.9.2012, 01.10.2012,
08.11.2012, Y. T. zo dňa 21.01.2013, G.. H. H. zo dňa 21.01.2013 sa ďalej zistilo, že NBS nielen,
že vykonávala podrobný a pravidelný dohľad na činnosťou družstva a obchodníka, ale tento dohľad
dokonca vykonávala nad finančnými ukazovateľmi a informáciami verejne zverejňovanými družstvom,
pričom pravidelne potvrdzovala správnosť a hodnovernosť zjavne chybných a nesprávnych finančných
údajov vykazovaných družstvom, na základe ktorých, v domnení ich správnosti, presnosti a úplnosti,
sa rozhodol neukončiť svoju investíciu v družstve a ďalej v ňom zotrvať. Zároveň na základe týchto
nesprávnych a neúplných finančných ukazovateľov iba povrchne kontrolovaných NBS vstupovali do
družstva prostredníctvom peňažných vkladov a nákupu zmeniek ďalší členovia. Uviedla, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, resp. nevyhodnotil správne ním navrhnuté dôkazy, a
to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp.
zn. 7C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne
vylučuje jeho možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. V tomto smere poukázala na rozsudok
NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 o nutnosti zohľadniť správy ustanoveného správcu
konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Uviedla, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je,
aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon e.
514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z
predpokladov tejto zodpovednosti. K tomuto právnemu názoru dal do pozornosti pri aplikácii analógie
práva uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011
alebo aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/2/2013, a sp. zn. 14Co/192/2012.

45. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne realizovanom písomným podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.09.2017 zaujal názor, že súd prvej inštancie pristupoval
k veci zodpovedne a dostatočne a správne zistil skutkový aj správny stav veci. Pripomenul, že
súdu prvej inštancie je vzhľadom na množstvo podaných žalôb s identickým predmetom sporu daná
právna problematika známa. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal v napadnutej časti potvrdiť. Mal
za nepresné a účelové tvrdenie žalobkyne, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, keď dokonca ani nešpecifikoval, na ktoré podstatné otázky nedostal
odpoveď. Konštatoval, že žalobkyňou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého
rozhodnutia, keď žalobkyňa sa počas prebiehajúceho súdneho konania snaží vyfabulovať fiktívnu
existenciu údajného nesprávneho postupu žalovanej a tiež fikciu kedy sa tak vraj stalo, pretože
údajný nesprávny úradný postup tvrdený v žalobnom návrhu žalobkyne nebol preukázaný a neexistuje.
Žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala
žiadnu žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie PODIELOVÉHO DRUŽSTVA
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, ktorí boli zodpovední - v zmysle Obchodného zákonníka aj stanov družstva
PDSI -za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI,



ale ihneď uplatnil nárok na náhradu škody od žalovaného. Kompetencie žalovaného pri vykonávaní
dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy
SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zastal stanovisko, že
postupoval v súlade s ústavou a s platnými právnymi predpismi. Nebol nečinný, ani nespôsobil žiadne
„zbytočné prieťahy\" a pri svojom postupe voči družstvu PDSI a aj obchodníkovi CI dodržiaval zákonné
pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a ZoCP. Pokiaľ žalobkyňa bola neznalá právnych
predpisov, tak mohla požiadať (ale nepožiadal) o vyjadrenie (vysvetlenie) žalovanému zákonom
zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Žalobkyni však muselo byť známe,
že s jej „investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov\", tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP [aj vzhľadom na nevyvrátil e ľnú domnienku
znalosti tohto zákonného pravidla, každým, koho sa týka - podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov]. Pre právnu irelevantnosť dokazovania o
údajnom nesprávnom úradnom postupe žalovaného nad obchodníkom CI nepovažoval za potrebné ani
relevantné opätovne sa vyjadrovať k rozsiahlym a skutočnosti nezodpovedajúcim tvrdeniam žalobkyne
uvedeným v častiach III. a IV. odvolania, ktoré sa týkajú vykonávania dohľadu nad obchodníkom CI.

46. Podľa ustanovenia či. 2 ods. 2 Ústavy SR a obdobne aj či. 2 ods. 2 Listiny základných práv a
slobôd (ústavného zákona č. 23/1991 Zb.) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch
a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví -úkon), čo podľa konštantnej
súdnej judikatúry rovnako platí pre všetky orgány verejnej moci, teda aj pre NBS pri výkone dohľadu
nad finančným trhom. Žalovaná môže - aj vzhľadom na či. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR a či. 2 ods. 2
a 3 Listiny základných práv a slobôd -ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie
a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do
pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia §129 ods. 3
zákona o cenných papieroch [zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,
teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj
povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla žalovaná NBS dohliadať, či
družstvo PDSI (ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt) dodržiava schválený prospekt
investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom). Pri prospekte investície nešlo podľa nej
o také rozhodnutie žalovanej (udelenie povolenia), ktorým by určila alebo stanovila vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržiavať (tak ako je
to pri udeľovaných povoleniach, ktorými žalovaná v zákonom vymedzenom rozsahu určuje podmienky
držiteľovi udeleného povolenia). Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods.
1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného (nového) ustanovenia §127 ods. 4 ZoCP v znení zákona
č. 552/2008 Z.z. Avšak počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny
zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte.

47. Ďalšie písomné podania v rámci odvolacieho konania neboli podané.

48. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací teda prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a §
380 CSP bez pojednávania s poukazom na st. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3
v spojení s § 378 ods. 1CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie
rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite
sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa
odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu
stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpávajúce
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobkyne.



49. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze
vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011, s členským podielom v žalovanej sume, ktorá jej Družstvom nebola
vyplatená, a ktorú si uplatnila voči Družstvu v konkurze. Zo súdom prvého stupňa vykonaného
dokazovania vyplýva, že dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou
spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, (ďalej „obchodník s cennými papiermi“), ako
obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách, predmetom ktorej bol podľa článku I. bod 2 záväzok
obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať
spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé
nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami
investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať
optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy,
pričom podľa Prílohy č. 2 k predmetnej zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť
mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že
po výpovedi Zmluvy zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi, Národná banka
Slovenska rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV-274/2011, odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, a rozhodnutím č. ODT-10890-4/2010 zo dňa
30.05.2011 Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt podľa ust. §
144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V posudzovanej veci sa navrhovateľ
návrhom domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej škodu, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, špecifikovanom v návrhu na
začatie konania a jeho doplnení, ktorý mal spočívať v tom, že Národná banka Slovenska oneskorene
zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala
Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31.12.2006, v prijatí nedostatočných
opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24.08.2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané
peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s
cennými papiermi, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, a že Národná banka Slovenska
prijala od 20.08.2008 do 04.03.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia
obchodníkovi, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že navrhovateľka nemohla rozpoznať riziko svojej
investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú
službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

50. V posudzovanej veci sa teda žalobkyňa voči štátu domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

51. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

52. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností



toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

53. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
zákon č 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

54. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

55. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

56. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).



57. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho
práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda
poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva
v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s
ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať,
v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

58. Odvolací súd sa najskôr stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou
Družstva. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad
nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol
sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda
až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska
dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt
investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas
celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a
úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z.
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti
v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností
pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka
Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi
Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž kontrolovať
len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V
tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je
spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129
ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až § 130 boli zo zákona č.
566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak
si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle
zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jej argumentáciu,
že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemala vedomosť.

59. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v
oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto
ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností
Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

60. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že
jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo



samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či
predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s
cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je
zaručená, a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia
Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s
cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého
bola žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je
spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného
investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými
papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.

61. Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s
cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky
Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č.
OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur
(500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky
Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s
cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa
21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľka sa
nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať
v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia
veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky
Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne
posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých,
aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

62. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej
inštancie, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone
verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom
rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných
práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003
Z.z..

63. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s
článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe
Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka
Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto
účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne
posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska žalobkyňa očakávala a namietala ich
nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu žalovanému. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní
sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho
zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľka v priebehu celého konania pred súdom
prvého stupňa vytýkala len nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či
nedostatky spočívajúce v tom, že Národná banka Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne
(nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného
rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú
povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že žalobkyňa tvrdený nesprávny úradný postup odporcu v
konaní nepreukázala.



64. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

65. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa bola členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v
konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21,
právoplatným dňa 05.05.2011. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa v konaní neuniesla
dôkazné bremeno, keď nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda
Družstvu, s ktorým bol v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka povinného mu
vydať získaný prospech.

66. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na obsah preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci samej, ako aj
v súvisiacej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, keď však úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/199/2011", "guid": "8f6669f4-412b-45be-a265-ca5e993e6fd5:113f6a3d-8b7d-4ed9-b358-1b09f6a3f2d0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "0de2227b-23fb-497d-8f5d-bbc8f7562c39:73cff209-4cb8-445b-b771-7c1d358adac6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2", "spisova_znacka": "17Co/2/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/2/2013 z 25. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-02-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6111201097.2"}], "citovane_v": []}