Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Sa/49/2019 z 9. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júla 2019, sp. zn. 7Sa/49/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200904.1 Krajský súd Bratislava | 7Sa/49/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200904.1 | 2019-07-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 71 ods. 2 SSP, § 190 SSP, § 225 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0863661e-5e0f-414b-984a-3fcb2bbdece2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200904.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/49/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200904
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200904.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu:
A. E., U..XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátna príslušnosť: Indická republika, t.č. umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, so
sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného o zaistení č. PPZ-HCP-BA5-20-010/2019-AV zo dňa 16.05.2019,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

1. Žalovaný predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 01.07.2019 správnu žalobu podanú právnym
zástupcom žalobcu zo dňa 21.06.2019 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA5-20-010/2019-AV
vydanému dňa 16.05.2019, ktorým bol žalobca zaistený podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom
vyhostení vydaného dňa 18.10.2018 Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava pod
číslom PPZ-HCP-BA6-283-008/2018-AV podľa § 88 ods.1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dňom
vydania rozhodnutia, t.j. 16.05.2019 a následne bol umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre
cudzincov Medveďov, pričom podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zároveň bola stanovená
dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.11.2019. Žalovaný spolu s predložením
správnej žaloby predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe ako aj kompletný administratívny spis, ktorý
sa týka danej veci.

2. Predmetom súdneho konania na základe podanej správnej žaloby žalobcu je vyššie uvedené
rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov na základe vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení pod číslom PPZ-HCP-
BA6-283-008/2018-AV, vydaného dňa 18.10.2018.



3. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 16.05.2019 v čase o 10.00
hod. bol žalobca prevzatý zo Spoločného kontaktného pracoviska Jarovce -Kittsee od štátnych orgánov
Rakúskej republiky v rámci Dublinského dohovoru. Žalobca bol žiadateľom o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky, pričom jeho žiadosť bola právoplatne ukončená dňa 28.02.2019. Po prevzatí
žalobcu bol žalobca kontrolovaný podľa § 75 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom žalobca
nevedel hodnoverne preukázať oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného
dôvodu bol žalobca predvedený podľa § 79 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov na správny orgán z
dôvodu ďalšieho konania. Dňa 18.10.2018 začal žalovaný konanie vo veci administratívneho vyhostenia
žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, vedenom pod číslom PPZ-HCP-
BA6-283-008/2018-AV. V predmetnom rozhodnutí bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. Žalobcovi nebola určená
lehota na vycestovanie z dôvodu, že možno predpokladať, že ujde alebo bude iným spôsobom mariť
alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Zároveň bol zaistený podľa § 88 ods.
1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov do 18.04.2019. Dňa 26.10.2018 požiadal v Útvare policajného
zaistenia Medveďov o azyl. Zaistenie bolo dňa 20.12.2018 ukončené z dôvodu, že zanikol účel zaistenia,
nakoľko Migračný úrad nerozhodol o žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne
neopodstatnenej do 60 dní od začatia konania o udelenie azylu. Následne z informačných systémov PZ
bolo zistené, že dňa 28.02.2019 bolo konanie o udelení azylu právoplatne ukončené. Výkon rozhodnutia
o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov zabezpečí policajný
útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie.
Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov
zabezpečí policajný útvar, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný
cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. V danom prípade prebieha vyhosťovacie konanie,
aby bolo vyhostenie realizované, štát umožňuje, aby mal vo fyzickej dispozícii osobu, ktorá má byť
vyhostená. Dňa 16.05.2019 bola so žalobcom spísaná zápisnica o vyjadrení žalobcu v zmysle §
22 os. 1 správneho poriadku vedená pod číslom PPZ-HCP-BA5-20-008/2019-AV, v ktorej žalobca
uviedol, že disponuje minimálnym množstvom finančných prostriedkov a nemá zabezpečené žiadne
ubytovanie. Výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 84 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte
cudzincov zabezpečí policajný útvar, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení
neurčil lehotu na vycestovanie. Poukázal na to, že podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte
cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Z
vyjadrenia žalobcu v zápisnici o vyjadrení je preukázané, že žalobca by tieto podmienky nevedel splniť
a preto žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon jeho
administratívneho vyhostenia. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako
zaistenia v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov a zistil, že
žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm.
a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88
ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do dňa 16.11.2019, počas ktorej vykoná všetky úkony smerujúce k
vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Počas celej doby zaistenia žalovaný bude postupovať
v súlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a v prípade, že zistí nové
skutočnosti bude postupovať tak, aby žalobcovi nevznikla jeho zaistením žiadna bezdôvodná ujma.
Žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm.
f) Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

II.

Žaloba

4. Žalobca v správnej žalobe namietal, že žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci,
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu
zo zaistenia.



5. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne preskúmal skutočný stav veci a následne vec nesprávne
právne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.
Poukázal na to, že uvedená dĺžka doby zaistenia je neprimeraná. Žalobca mal za to, že zásah do
jeho ľudských práv je nedôvodný. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť, a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý s odkazom na ustanovenie § 225 ods. 1 SSP žiadal žalobu
ako oneskorene podanú odmietnuť, z dôvodu doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi dňa
16.05.2019 a podania žaloby na prepravu dňa 21.06.2019, teda po uplynutí sedem dňovej zákonnej
lehoty. Poukázal na to, že nakoľko žalobca nebol držiteľom dokladu totožnosti bol dňa 16.05.2019 v
zmysle § 89 ods.1 písm. a) a b) umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.
Žalobca nepreukázal, že by mal zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Taktiež
nevedel preukázať finančné zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky. Dĺžku doby zaistenia
žalobcu stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.11.2019.

IV.

Posúdenie právnej argumentácie

7. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe žalobcu ako aj konanie,
ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom súdnom pojednávaní konanom dňa 10.7.2019,
oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chránených záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach stanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

11. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

12. Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.

13. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a plne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.



14. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Ku konštatovaniu žalovaného, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote ustanovenej § 225
ods. 1 SSP, súd odkazuje na ustanovenie §71 ods. 2 SSP, podľa ktorého ak žalobca pred podaním
žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania
takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na
správny súd. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prevzal rozhodnutie žalovaného dňa
16.05.2019, Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa
22.05.2019, rozhodnutie zo dňa 19.06.2019 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.06.2019 a správna žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 21.06.2019, teda
bola podaná včas.

16. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
dôvodov vyplývajúcej z podanej žaloby, a to námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Súd
pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, vychádzal z jednotlivých námietok uvedených
v správnej žalobe žalobcu a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a žalobcom
podané námietky voči nemu uvedené v jeho žalobe nie sú dôvodné.

17. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne vec
nesprávne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že žalovaný
riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky
neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez preukázania totožnosti. V zápisnici o
podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA5-20-008/2019-AV zo dňa 16.05.2019 žalobca uviedol, že nevie kde
sa nachádza jeho cestovný doklad, resp. iný doklad, stratil ho. Uviedol, že na územie Európskej únie
prišiel približne pred 6 rokmi. Zdržiaval sa v Nemecku a prišiel kvôli slovenskej žene N. Č., s ktorou
už momentálne netvorí pár. Na územie Slovenskej republiky prišiel približne pred 2 rokmi a na tomto
území nepracoval, peniaze mal od kamaráta z Nemecka. Na Slovensku požiadal o azyl, počas pobytu
býval v pobytovom tábore. Následne býval u známej, ktorá volala s jej známym, ktorý ju ubezpečil, že
sa nemusí vrátiť do pobytového tábora. Následne išiel do Rakúska na oslavu indického sviatku. Pred
tým ako odišiel, poslal kamarátovi na mobilný telefón odfotený preukaz žiadateľa o udelenie azylu č.
XXXXXX a kamarát ho presvedčil o tom, že s týmto preukazom môže vycestovať z územia Slovenskej
republiky, následne vycestoval do Rakúska približne koncom marca, následne ho zadržala Rakúska
polícia a odovzdala na územie Slovenskej republiky. Uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá
rodinných príslušníkov a vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. Žalobca na
otázku, či disponuje vlastnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie si ďalšieho pobytu na území
Slovenskej republiky, uviedol, že má pri sebe 10 forintov a približne 1 euro. Zaistenie žalobcu pre
účely administratívneho vyhostenia je zákonným pozbavením slobody, proti ktorej prebieha konanie o
vyhostení z územia Slovenskej republiky. Pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia Slovenskej
republiky v zmysle článku 5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
je nevyhnutná existencia rozhodnutia o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V
danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení zo dňa 18.10.2018, vydaného
Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave, v ktorom bol žalobcovi uložený zákaz
vstupu na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. K výkonu administratívneho vyhostenia
priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nepreskúmateľné, a že žalovaný sa
nezaoberal alternatívami zaistenia, správny súd uvádza, že zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že žalobca
nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie na Slovensku. V tejto súvislosti súd konštatuje,
že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1
písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a
vyhostenie sa nedotkne jeho rodinného a ani súkromného života. Žalobca na území Slovenskej republiky
bol doposiaľ trikrát (posledné vyhlásenie evidované dňa 17.06.2019), požiadal o azyl, z čoho dvakrát
porušil azylovú procedúru svojvoľným opustením pobytového tábora, z toho jedenkrát do Rakúskej



republiky, z ktorej nemal v úmysle sa dobrovoľne vrátiť, požiadal o azyl, ale bol vrátený rakúskymi
orgánmi v rámci Dublinského dohovoru dňa 16.05.2019.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa dĺžky doby zaistenia správny súd uvádza, že žalovaný dĺžku doby
zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.11.2019 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte
cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná, počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce
k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná
doba sa nedá určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. Žalovaný v spolupráci s ÚPZC bude vykonávať
potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky, a zabezpečovať pokrytie
nákladov na samotné vyhostenie, zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy
žalobcu. Lehota zaistenia je zákonná a oprávnená. Doba zaistenia je priamo úmerná dobe potrebnej
k vybaveniu potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do domovskej krajiny.
Žalobca sa na území Slovenskej republiky nachádza bez povolenia na pobyt. Podľa § 88 ods. 4 zákona
o pobyte cudzincov môže byť štátny príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac
na šesť mesiacov. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný
skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia.

20. Žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z
pohľadu dôveryhodnosti osoby žalobcu a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane žalobcu v
súvislosti s jeho zaistením. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa
§ 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca v
priebehu správneho konania uviedol.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o
pobyte cudzincov, ako aj so správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový
stav (v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné
a obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) s uvedením skutočností,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný
viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami žalobcu, a preto súd podľa § 190 SSP
žalobu zamietol.

22. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 168 SSP. Žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, ide o orgán štátnej
správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

23. Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je
od poplatku oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. m) Zákona o súdnych poplatkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia,
na Krajskom súde v Bratislave ( § 443 ods. 2 písm. b) SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok ( § 446 ods. 2 písm. d) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).