Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sa/23/2019 z 16. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2019, sp. zn. 4Sa/23/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1019200495.1 Krajský súd Bratislava | 4Sa/23/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1019200495.1 | 2019-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 32 SP, § 21 SP, § 22 SP, § 18 SP, § 88 ods. 4 zákona č. 440/2011 Z. z., § 3 SP, § 230 ods. 1 písm. d) SSP, § 47 SP, § 46 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/18c1fb20-57cb-44fc-9066-50ef667fc720 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1019200495.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/23/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200495
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200495.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci žalobcu:
R. F. (C. R. R.), narodeného 12.12.1996, štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, resp.
Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu alebo iné dokladu totožnosti, aktuálne s miestom
pobytu H.Á. X, L., zastúpeného Ligou za ľudské práva, občianskym združením so sídlom Baštová
5, Bratislava proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín so sídlom
Jilemnického 2, Trenčín v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 29.3.2019 proti
rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB8-7-032/2019-AVzo dňa 24.3.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave určuje, že rozhodnutie žalovaného Oddelenia cudzineckej polície Policajného
zboru Trenčín PPZ-HCP-BB8-7-032/2019-AVzo dňa 24.3.2019, ktorým bola doba zaistenia žalobcu R. F.
(C. R. R.), narodeného XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti, predĺžená
od 27.3.2019 do 27.8.2019 bolo nezákonné.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 8.4.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená
prostredníctvom žalovaného správna žaloba žalobcu vo veci jeho zaistenia (ďalej len „žaloba“)
voči rozhodnutiu žalovaného PPZ-HCP-BB8-7-032/2019-AV zo dňa 24.3.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím žalovaný predĺžil dobu zaistenia žalobcu od 27.3.2019 do 27.8.2018 z
dôvodu § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na stanovisko Útvaru
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC“) č. PPZ-HCP-ME-2018/002118-180
z 27.9.2018, podľa ktorého na vykonanie všetkých úkonov spojených s realizáciou vyhostenia žalobcu
je potrebná doba 6 mesiacov. V ďalšom tiež na žiadosť ÚPZC zo 4.3.2019, ktorou tento útvar požiadal
žalovaného o predĺženie doby zaistenia žalobcu a tiež na stanovisko ÚPZC z 19.3.2019, podľa ktorého
Migračný úrad MVSR (ďalej len „MÚ MVSR“) doposiaľ nerozhodol o žiadosti o azyl podanej žalobcom,
pričom doba vystavenia náhradného cestovného dokladu na pakistanskom veľvyslanectve vo Viedni
môže trvať 5 - 6 mesiacov.

2/ Podanou žalobou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného
prepustenia zo zaistenia. Dôvodil, že žalovaný vec nesprávne posúdil po právnej stránke (keď žalovaný
nesprávne aplikoval § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) a že v konaní pred žalovaným došlo k
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (keď žalovaný nezabezpečil vypočutie
žalobcu v jazyku ktorému rozumie). Súčasne navrhol predvolanie žalobcu, zabezpečenie tlmočníka,
ktorý tlmočil v konaní pred žalovaným a tiež tlmočníka jazyka paštúnskeho.



3/ Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 6.4.2019 k žalobe túto zamietnuť, pričom zotrval na
správnosti a dôvodnosti vydania napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobca
bol zo zaistenia prepustený, nakoľko MÚ MVSR mu bola poskytnutá doplnková ochrana.

4/ Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku
na pojednávaní za prítomnosti zástupcu žalobcu, keď žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil písomne podaním z 11.4.2019.

5/ Súd sa podrobne oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného,
označeného ako PPZ-HCP-BB8-50/2018-AV. Z jeho obsahu zistil, že žalovaný vydal rozhodnutie
PPZ-HCP-BB8-48-013/2018-AV z 27.9.2018, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia
Slovenskej republiky bez určenia lehoty na vycestovanie. V ten istý deň žalovaný oznámil žalobcovi
začatie konania o jeho zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 27.9.2018
žalovaný objednal obojstranné tlmočenie jazyka urdu. Ustanovil do konaniam tlmočníka p. Muhammada
Ikrama, ktorý tlmočil vyjadrenie žalobcu do zápisnice. Žalobca odpovedal na položené otázky, obšírne
aj na jeho trasu z Pakistanu na Slovensko. V úvode tejto zápisnice je uvedené, že tlmočenie bude do
jazyka urdu, zo zápisnice však vyplýva, že tlmočenie bolo vykonané v jazyku dari. Odpovede žalobcu
na položené otázky sú logické, nevybočujúce z kontextu otázok. Žalobca nemal žiadne pripomienky
k tlmočeniu. ÚPZC prípisom č. PPZ-HCP-ME-2018/002118-180 z 27.9.2018 žalovanému
oznámil, že na vykonanie všetkých úkonov spojených s realizáciou vyhostenia žalobcu je potrebná
doba 6 mesiacov. Následne v ten istý deň žalovaný rozhodnutím PPZ-HCP-BB8-50-015/2018-AV z
27.9.2018 žalobcu zaistil od 27.9.2018 do 27.3.2018 z dôvodu § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte
cudzincov. Dňa 3.10.2018 žalobca v priebehu zaistenia požiadal o azyl. Proti rozhodnutiu o zaistení z
27.9.2018 podal žalobca žalobu o ktorej tunajší súd právoplatným rozsudkom č.k.: 8Sa/105/2018-29 z
30.11.2018 rozhodol tak, že žalobu zamietol. ÚPZC v ktorom bol žalobca počas zaistenia umiestnený
prípisom zo 4.3.2019 požiadal o predĺženie lehoty zaistenia - túto žiadosť ničím neodôvodnil. Na
dopyt žalovaného z akého dôvodu ÚPZC žiada o predĺženie lehoty zaistenia žalobcu ÚPZC listom z
19.3.2019 oznámilo, že žalobca požiadal o azyl, že o tejto žiadosti ešte nebolo rozhodnuté a že z jeho
doterajších skúseností doba stotožnenia žalobcu a vydanie náhradného cestovného dokladu príslušným
pakistanským veľvyslanectvom môže trvať až 5 - 6 mesiacov. Následne 24.3.2019 žalovaný pribral do
konania tlmočníka p. Muhammada Ikrama. Dňa 24.3.2019 bol žalovaným vyhotovený
úradný záznam, ktorého obsahom bolo doslovné odôvodnenie ešte nevydaného rozhodnutia o predĺžení
zaistenia žalobcu, ktorý však žalobca nepodpísal. Dôvod odopretia jeho podpísania na tejto písomnosti
uvedený nie je. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorého prevzatie žalobca odmietol
- dôvod odopretia jeho prevzatia na rozhodnutí uvedený nie je. Následne bola žalovanému doručená
žaloba, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. V administratívnom spise sa ďalej nachádza záznam
o ukončení zaistenia dňom 3.4.2019, o poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, o lustrácii žalobcu.
Dňa 6.4.2019 bol žalovanému doručený úradný záznam Polície českej republiky č.j.: KRPZ-108976-30/
TČ-2018-150020 z 26.9.2018 o výsluchu žalobcu pod identitou R. F., nar. 12.12.1996 v Pešaváre,
štátneho príslušníka Pakistanskej islamskej republiky, uskutočneného za prítomnosti tlmočníka jazyka
paštúnskeho.

6/ Súd doplnil dokazovanie pripojením si spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Sa/105/2018 a vyžiadaním si
písomností z MÚ MVSR. Z týchto písomností súd (ČAS: MU-PO-211/2018-Ž) zistil, že 16.10.2018 bol so
žalobcom ako žiadateľom o azyl spísaný dotazník (vstupný pohovor), tlmočený do jazyka paštúnskeho.
V jeho priebehu o. i. žalobca opísal trasu z Pakistanu na Slovensko. Dňa 30.1.2019 bol so žalobcom
vykonaný doplňujúci pohovor. Rozhodnutím ČAS: MU-PO-211-44/2018-Ž z 2.4.2019 MÚ MVSR tento
správny orgán žalobcovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu na dobu jedného roka.

Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov: Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na
čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,
že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty



zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá zákona o pobyte cudzincov: Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom
konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok): Správne orgány
postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich
povinností.

Podľa § 18 správneho poriadku:
(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo
veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď
tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci
konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí
konania verejnou vyhláškou.

Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku: Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

Podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku: O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o
vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní
správny orgán spíše zápisnicu.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku:
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané
správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe
správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu
orgánu dokladovať.

Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), g) SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



Podľa § 221 ods. 1 SSP: Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia
takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 230 ods. 1 SSP: Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221
ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci
a) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
b) uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného
predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o
predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné
prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),
c) zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,
d) určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o
predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

7/ Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie tak v zmysle vznesených námietok, ako aj z pohľadu jeho
zákonnosti ako takej a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné, pričom k jeho
zrušeniu súdom už nemohlo dôjsť vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol zo zaistenia prepustený.

8/ Konanie o predĺžení zaistenia je samostatným konaním, i keď prebieha v rámci konania o
administratívnom vyhostení. Vzťahujú sa preto naň príslušné ustanovenia správneho poriadku. Žalovaný
však pri predĺžení zaistenia žalobcu takto nepostupoval

9/1/ Ako to je zrejmé z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, žalovaný neoznámil
žalobcovi začatie konania o predĺžení jeho zaistenia (§ 18 ods. 3 správneho poriadku) - v
administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad o takomto oznámení začatia konania.

9/2/ Žalovaný nedal možnosť žalobcovi vyjadriť sa ku konaniu o predĺžení jeho zaistenia (§ 21 ods. 1, §
22 ods. 1) správneho poriadku), teda s ním nespísal zápisnicu o podaní vysvetlenia. Ak totižto existovali
zákonné dôvody predĺženia zaistenia žalobcu (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), bolo podľa
názoru súdu potrebné vypočuť žalobcu a položiť mu otázky, ktoré by objasnili jeho eventuálne konanie,
dôsledkom ktorého bolo potrebné pristúpiť k predĺženiu jeho zaistenia.

9/3/ Vyššie opísaný postup žalovaného vykazuje znaky porušenia ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

10/ Ako to vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, po vydaní rozhodnutia
o zaistení žalobcu (rozhodnutie PPZ-HCP-BB8-50-015/2018-AV z 27.9.2018) žalovaný prípisom z
31.12.2018, reagujúc na dožiadanie ÚPZC z 11.12.2018 ÚPZC oznámil, že trvá na zaistení žalobcu
podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Dňa 4.3.2019 ÚPZC požiadal žalovaného
o predĺženie doby zaistenia žalobcu z dôvodu, že do 4.3.2019 nebolo rozhodnuté vo veci žiadosti
o udelenie azylu, podanej žalobcom. Následným prípisom z 19.3.2019 ÚPZC žalovanému oznámil,
že: „Z doterajších skúseností vyplýva, že Veľvyslanectvo Pakistanskej islamskej republiky
so sídlom vo Viedni vo veci vystavenia náhradného cestovného dokladu spolupracuje s našim útvarom,
ale doba stotožnenia osôb a vystavenia dokladu môže potrvať až 5 - 6 mesiacov.“ Ako to vyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tento prípis bol dôvodom pre predĺženie zaistenia žalobcu.
Podľa názoru súdu však takýto postup žalovaného nezodpovedá jeho povinnosti riadneho zistenia
stavu veci (§ 32 správneho poriadku) - teda dôvodu pre predĺženie zaistenia žalobcu. Súd nepochybuje
o tom, že vyššie citované stanovisko ÚPZC sa zakladá na pravde. Avšak ako také neodôvodňuje
predĺženie zaistenia. Žalobcovo zaistenie totižto trvalo už od 27.9.2018, teda k dátumu vyhotovenia
stanoviska ÚPZC (19.3.2019) už ubehlo bezmála 6 mesiacov, teda doba uvedená v tomto stanovisku.
Podstatnou je však skutočnosť, že ÚPZC žalovanému neoznámil, či a aké úkony už vykonal vo veci
vybavenia náhradného cestovného dokladu žalobcu, pričom ani žalovaný nepožadoval ich označenie.
Ak teda žalovaný nepoznal dôvody, pre ktoré v období od 27.9.2018 nedošlo k vybaveniu náhradného



cestovného dokladu a i napriek tomu vydal napadnuté rozhodnutie, tak takýto jeho postup súd vyhodnotil
ako nedostatočné zistenie stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

11/ Ako to je zjavné z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný predĺžil žalobcovo zaistenie iba s
poukazom na prípis ÚPZC z 19.3.2019 ÚPZC (viď bod 10/). Vychádzajúc zo znenia tretej vety § 88 ods. 4
zákona o pobyte cudzincov k predĺženiu zaistenia cudzinca môže dôjsť iba z dôvodov, uvedených v tomto
ustanovení - v jeho tretej vete. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobsahuje žiaden takýto
dôvod. Iba poukázanie na všeobecnú, predpokladanú dobu vybavenia náhradného cestovného dokladu
(ktorá však už k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia už uplynula) bez ďalšieho odôvodnenia,
prečo sa nepodarilo náhradný cestovný doklad pre žalobcu vybaviť, je podľa názoru súdu nedostatočné
(§ 191 ods. 1 písm. d) SSP).

12/1/ K námietke týkajúcej sa tlmočenia súd uvádza, že podľa jeho názoru táto nie je dôvodná. Žalobca
v zápisnici o podaní vysvetlenia z 27.9.2018 uvádzal, že pochádza z Pakistanu. V tomto štáte je úradným
jazykom jazyk urdu a anglický. Teda pribratie tlmočníka jazyka urdu bolo odôvodneným. I keď v úvode
tejto zápisnice je uvedené, že výsluch žalobcu bol tlmočený do jazyka urdu, z obsahu tejto zápisnice
(str. 3) vyplýva, že pri tlmočení sa požíval jazyk dari. Dôvod zo znenia zápisnice však nevyplýva.
Odpovede žalobcu na položené otázky sú však logické, žalobca prehlásil, že tlmočeniu porozumel.
Tlmočil tlmočník p. Muhammad Ikram. Z dotazníka žiadateľa o azyl (žalobcu), spísaného na MÚ MVSR
16.10.2018 vyplýva, že materinským jazykom žalobcu je jazyk paštúnsky, pričom žalobca uviedol, že
iný jazyk neovláda, že celý život prežil v Pakistane, odkiaľ vycestoval do Európy. Jeho rodina pochádza
z Afganistanu. V Afganistane je úradným jazykom jazyk paštúnsky a dari. Dotazník, ako aj následný
doplňujúci pohovor so žalobcom bol na MÚ MVSR tlmočený do jazyka paštúnskeho. Ako to vyplýva
z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného, oboznámenie žalobcu s obsahom spisu z
24.3.2019 ako aj následne vydané napadnuté rozhodnutie bolo tlmočené tlmočníkom p. Muhammadom
Ikramom - tlmočníkom, ktorý tlmočil aj výsluch žalobcu z 27.9.2018

12/2/ Žalobca v žalobe namietal, že tlmočníkovi, ktorý tlmočil dňa 27.9.2018 a tiež dňa 24.3.2019 pred
žalovaným nerozumel. Podľa názoru súdu toto jeho tvrdenie je účelovým. Porovnaním výpovedí žalobcu
počas jeho výsluchu pred žalovaným z 27.9.2018 (tlmočeným do jazyka dari - urdu) a jeho výpovedí pred
MÚ MVSR pri spísaní dotazníka žiadateľa o azyl 16.10.2018 (tlmočené do jazyka paštúnskeho) v časti
ktoré bolo možné porovnať - v opise trasy žalobcu z Pakistanu do Európy súd dospel k záveru, že tieto
výpovede sa obsahovo zhodujú. Ak by žalobca nerozumel tlmočeniu počas konaní pred žalovaným, k
zhode týchto výpovedí by v žiadnom prípade nemohlo dôjsť. To znamená, že žalobca musel tlmočeniu
v konaniach pred žalovaným rozumieť bez ohľadu na skutočnosť, či išlo o tlmočenie do jazyka urdu
alebo dari.

12/3/ Z vyššie uvedených dôvodov súd nepokladal za potrebné vypočuť žalobcu a predvolať na
pojednávanie tlmočníkov, navrhnutých v podanej žalobe.

13/ V dôsledku poskytnutia doplnkovej ochrany rozhodnutím MÚ MVSR ČAS: MU-PO-211-44/2018-
Ž z 2.4.2019 bol žalobca zo zaistenia prepustený dňa 3.4.2019. Z tohto dôvodu súd nemohol zrušiť
napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 230 ods. 1 písm. a), c) SSP. Preto za použitia § 230 ods. 1
písm. d) SSP určil, že napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné (viď odseky 9/ - 11 /).

14/ O trovách v konaní úspešného žalobcu súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal. Stalo sa tak
z dôvodu, že žalobca ich náhradu výslovne nežiadal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. (§ 151 ods. 2 SSP)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP)
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem dní od doručenia uznesenia a podáva
sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§
443 SSP)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené



v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).