Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/151/2018 z 12. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2019, sp. zn. 2S/151/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018201321.1 Krajský súd Bratislava | 2S/151/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018201321.1 | 2019-11-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z. z., § 18 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/26968fdb-297c-4aac-af79-3b2c9d4f0194 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018201321.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/151/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201321
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018201321.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ORTOPROplus, spol. s r.o., IČO: 31715486, so sídlom
v Košiciach, Skladná 8, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, so sídlom v Košiciach,
Krmanova 1, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom
v Bratislave, Panónska cesta 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného obsiahnutých v
Zápisnici z dohadovacieho konania k chybovým protokolom k faktúram č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX zo dňa 18.7.2018 o odmietnutí náhrady, na základe chybového protokolu vykázanej ZS z
FA č. XXXXXXXXX zo dňa 3.4.2018, základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. XXXXXXXXX
zo dňa 26.4.2018 a základe chybového protokolu vykázanej ZS z FA č. XXXXXXXXX zo dňa 23.4.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca ako poskytovateľ dňa 16.12.2011 uzatvoril so žalovaným ako poisťovňou zmluvu č.
XXFIZPXXXXXX o poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti, ktorej predmetom je zabezpečenie
poskytovania a úhrada lekárenskej starostlivosti a úprava vzťahov vznikajúcich medzi poskytovateľom
a poisťovňou pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti poistencom poisťovne, poistencom členských
štátov EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska, cudzincom štátov, s ktorými má Slovenská
republika uzatvorené dohody o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, a bezdomovcom z verejného
zdravotného poistenia. Predmetom zmluvy je aj poskytovanie a úhrada zdravotníckych pomôcok na
mieru, ich opravy a úpravy, poskytnuté na základe lekárskeho poukazu na ich zhotovenie, opravu alebo
úpravu zdravotníckych pomôcok v súlade s opatrením MZ SR. Práva a povinnosti neupravené zmluvou
sa riadia Všeobecnými zmluvnými podmienkami určenými žalovaným.

2. Žalobca priebežne fakturoval poskytnutú zdravotnú starostlivosť a po vystavení faktúr č.
XXXXXXXXX, XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX k nim žalovaný vydal chybové protokoly.

3. Žalovaný chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. XXXXXXXXX za obdobie február
2018 rozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom) neuznal
preplatenie faktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „nedostatočne odôvodnená IZP v zmysle IO“,
„SP035“ (poistenec ukončil poistenie vo VšZP a nie je informácia, že zomrel alebo bol vyhlásený za
mŕtveho), „SO072“ (kód preskribujúceho lekára je použitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci
lekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ predpisujúceho lekára), „SD024“ (akceptovaný dátum
výdaja je skôr ako dátum predpisu pri výdaji Rp alebo poukazu), „nekorektne typovaný dátum predpisu“,
„nekorektne typovaný dátum výdaja“, „nekorektne typovaná cena“, „nedostatočné odôvodnenie ZP - st.



God.“, „medicínsky nedostatočne odôvodnené pre IZP“, „nespĺňa indikačné kritériá pre IZP“, „prekročená
max. cena“, „porušené IO“, „určiť stupeň podľa Godunova“. Z vykázanej sumy XXX.XXX,XX € žalovaný
uhradil XXX.XXX,XX €; rozdiel v sume XX.XXX,XX € neuhradil.

4. Žalovaný chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. XXXXXXXXX za obdobie marec 2018
rozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom) neuznal preplatenie
faktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „SP014“ (akceptovaný poistenec nie je uvedený a nie je
to produkt PZS s povoleným vykazovaním bez poistenca), „SO072“ (kód preskribujúceho lekára je
použitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci lekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ
predpisujúceho lekára), „v zmysle pl. Opatrenia MZSR nie je medic“. Z vykázanej sumy XXX.XXX,XX €
žalovaný uhradil XXX.XXX,XX €; rozdiel v sume XXX,XX € neuhradil.

5. Žalovaný ďalším chybovým protokolom kontrol vykázanej ZS z FA č. XXXXXXXXX za obdobie
marec 2018 rozhodol, že pri konkrétne identifikovaných poistencoch (menom a rodným číslom)
neuznal preplatenie faktúry z dôvodu chýb špecifikovaných ako „SO072“ (kód preskribujúceho lekára
je použitý po ukončení platnosti), „SO101“ (predpisujúci lekár nemá k dátumu predpisu úväzok s NZ
predpisujúceho lekára), „IZP nespĺňa indikačné kritériá pre IZP“. Z vykázanej sumy XX.XXX,XX €
žalovaný uhradil XX.XXX,XX €; rozdiel v sume XXX,XX € neuhradil.

6. Žalobca podal proti všetkým trom chybovým protokolom námietky a vyzval žalovaného na
dohadovacie konanie. Z dohadovacieho konania, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.7.2018, žalovaný spísal
zápisnicu. V jej závere konštatoval, že opakovane kompletne a komplexne posúdil všetky skutočnosti
a zotrval na záveroch, že na odmietnutých poukazoch absentuje medicínske odôvodnenie predpisu
individuálne zhotovenej zdravotníckej pomôcky aj podrobnejší popis zdravotníckej pomôcky na mieru.
V súvislosti s tým upriamil pozornosť na to, že
- podľa § 2 ods. 37 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 362/2011 Z.z.) zdravotnícka
pomôcka na mieru je zdravotnícka pomôcka individuálne vyrobená podľa lekárskeho poukazu, ktorú
predpísal lekár s požadovanou špecializáciou na jeho zodpovednosť a určil charakteristické vlastnosti
zdravotníckej pomôcky a účel určenia len pre daného pacienta jednoznačne identifikovaného podľa
mena, priezviska, rodného čísla;
- podľa § 120 ods. 3 zákona č. 362/2011 Z.z. osoba oprávnená vydávať lieky nevydá zdravotnícku
pomôcku, ak lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia;
- podľa § 121 ods. ods. 2 zákona č. 362/2011 Z.z. ak má osoba, ktorá vydáva zdravotnícku pomôcku
pochybnosti o správnosti lekárskeho poukazu, alebo o správnosti preskripčného záznamu, a nemožno
tieto pochybnosti odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára, zdravotnícku pomôcku nevydá;
- podľa § 26 zákona 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 363/2011 Z.z.) na základe verejného
zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotnícke pomôcky individuálne vyrobené
podľa lekárskeho poukazu zaradené v zozname zdravotníckych pomôcok na mieru, ktoré sú predpísané
a použité v súlade s preskripčnými obmedzeniami, indikačnými obmedzeniami, množstvovými limitmi,
finančnými limitmi a obmedzeniami úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas uvedenými
v tomto zozname;
- Ministerstvo zdravotníctva SR podľa § 26 ods. 6 zákona č. 363/2011 Z. z. ustanovilo Opatrením
zo dňa 25.11.2011 evidovaným pod číslom č. S11219-OL-2011 (ďalej len Opatrenie MZ SR)
zoznam zdravotníckych pomôcok na mieru, pričom v časti B tohto zoznamu stanovilo preskripčné
obmedzenia, indikačné obmedzenia, množstvové a finančné limity. V platnom Opatrení MZ
SR (k dodržiavaniu ktorého sa žalobca zmluvne zaviazal) je taxatívne stanovené,
že pri individuálne vyhotovovaných ortopedicko-protetických pomôckach podskupín 11 až 15 (obuv
ortopedická individuálna; vložky ortopedické individuálne; ortézy individuálne trupu, krčnej chrbtice
a hlavy; ortézy individuálne dolných končatín a ortézy individuálne horných končatín) predpisujúci
lekár na lekárskom poukaze v časti Odôvodnenie predpisu pomôcky medicínsky odôvodní nevhodnosť
použitia sériovo vyrábaných zdravotníckych pomôcok rovnakého účelu určenia, ktoré sú zaradené
v zozname zdravotníckych pomôcok plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe
verejného zdravotného poistenia. Za medicínske odôvodnenie výroby konkrétnej pomôcky konkrétnemu
poistencovi nemôže byť v žiadnom prípade považovaný text citovaného opatrenia, ktorý vo všeobecnosti
konštatuje, čo sa má považovať za nevhodnosť použitia.



II. Žaloba
7. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania chybových protokolov kontrol vykázanej zdravotnej
starostlivosti z FA č. XXXXXXXXX . za obdobie február 2018, z FA č. XXXXXXXXX za obdobie marec
2018 a z FA č. XXXXXXXXX za obdobie marec 2018 a zápisnice z dohadovacieho konania zo dňa
18.7.2018 k chybovým protokolom spoločnosti ORTOPROplus, s.r.o., k faktúram č. XXXXXXXXX,
XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX, ich zrušenia a náhrady trov konania.
8. Chybové faktúry aj zápisnicu považuje za rozhodnutia, ktoré sú arbitrárne, zmätočné, nejasné, a
teda nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Špecifikácia vytýkaných chýb - v zmysle pl. Opatrenia
MZSR nie je medic. IZP nespĺňa indikačné kritéria pre IZP - nie je zrozumiteľná, nevyplýva z nej, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Už uvedené
je samo o sebe nad mieru akýchkoľvek pochybností dôvodom pre zrušenie napadnutých protokolov.
Tvrdenia žalovaného, že formulár chybového protokolu neumožňuje riadne zdôvodnenie z hľadiska
nedostatku priestoru, nemôže podľa názoru žalobcu obstáť, pretože žalovaný tým sám potvrdzuje, že si
je vedomý nedostatočného, resp. žiadneho odôvodnenia svojich rozhodnutí obsiahnutých v chybových
protokoloch.
9. Namietal, že jeho zamestnanec nemá potrebné vzdelanie na posúdenie správnosti diagnózy
stanovenej lekárom. Ak lekár určí v poukaze len diagnózu a predpísanú pomôcku bez určenia kódu
vydanej zdravotníckej pomôcky, znamená to, že buď konkrétnu vydanú zdravotnícku pomôcku nevie
určiť alebo nedisponuje zoznamom vydaných zdravotníckych pomôcok, a preto, ak nemá byť ďalší
postup na úkor pacienta, na základe určenia diagnózy pacienta lekárom a určenia kódu predpísanej
pomôcky vyberie podľa individuálnych potrieb pacienta príslušnú pomôcku technik alebo zamestnanec
žalobcu, ktorý síce nie je kompetentný na určenie diagnózy, ale vzhľadom na svoju špecializáciu
a kvalifikáciu je kompetentný na určenie najvhodnejšieho druhu vydanej zdravotníckej pomôcky na
základe lekársky určenej diagnózy pacienta.
10. Neuhradením zdravotnej starostlivosti postupuje žalovaný v rozpore s § 121 ods. 6 zákona
č. 362/2011 Z. z., pretože zdravotná poisťovňa uvedená na lekárskom predpise alebo lekárskom
poukaze je povinná uhradiť zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti. Zdravotná
poisťovňa má následne právo na náhradu plnenia podľa predchádzajúcej vety voči predpisujúcemu
lekárovi, ktorý nesprávne vystavil lekársky predpis alebo lekársky poukaz, alebo voči poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, v mene ktorého predpisujúci lekár nesprávne vystavil lekársky predpis alebo
lekársky poukaz. Neúplné, resp. nesprávne vyplnenie lekárskeho poukazu je v súlade s § 120 ods. 2 a
§ 121 ods. 6 zákona č. 362/2011 Z.z. na zodpovednosti lekárov a nemôže ísť na úkor pacienta, resp.
žalobcu.
11. V zápisnici žalovaný ako dôvod neuznania žalobcom uplatňovaných nárokov na úhradu
zdravotníckych pomôcok vydaných pacientom opakovane uvádza, že ak má osoba, ktorá vydáva
zdravotnícku pomôcku, pochybnosti o správnosti lekárskeho poukazu a tieto nemožno odstrániť ani po
overení u predpisujúceho lekára, zdravotnícku pomôcku podľa jeho názoru vydať nemá. Žalobca trvá
na tom, že ak má žalovaný s predpisujúcimi lekármi zmluvný vzťah, práve on má zabezpečiť, aby lekári
disponovali konkrétnymi označeniami vydaných pomôcok a tieto v lekárskych poukazoch aj uvádzali.
Za úplnosť a správnosť vyplnenia lekárskeho poukazu totiž zodpovedá lekár.
III. Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný navrhol konanie zastaviť pre nedostatok právomoci správneho súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Ide o spor dvoch obchodných spoločností vyplývajúci z ich obchodného vzťahu. Dohadovacie
konanie je upravené zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti č. 62FIZP001012 v znení jej
dodatkov a v prípade jeho nepriaznivého výsledku si každá zmluvná strana môže svoje oprávnené
záujmy obhajovať žalobou na všeobecnom súde a nie správnou žalobou na správnom súde podľa
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP); zmluvu
uzatvorili podľa Obchodného zákonníka.
13. Žalovaný tvrdí, že napadnutá zápisnica z dohadovacieho konania ani chybové protokoly nie sú
rozhodnutiami orgánu verejnej správy, pretože nemajú verejnoprávny charakter a žalovaný nemá voči
žalobcovi postavenie orgánu verejnej správy, ktorý by mal právo právoplatne rozhodnúť o právach a
povinnostiach žalobcu v oblasti verejnej správy. Nejde ani o správne konanie v zmysle § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP, pretože žalobca je súkromná obchodná spoločnosť, jeho podnikanie nemá sociálny charakter,
ale vykonáva ho za účelom dosiahnutia zisku; takisto kontrolná revízna činnosť žalovaného, ktorá je
upravená v zmluve so žalobcom, nemá sociálny charakter, ale je to zistenie, zrevidovanie nepravdivo,
nesprávne alebo neoprávnene vykázanej zdravotnej starostlivosti žalobcom. Na jeho konanie sa



vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len SP alebo Správny poriadok) len v prípade predchádzajúceho súhlasu podľa § 9f zákona č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.), vo veciach úhrad nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v
inom členskom štáte alebo v cudzine.
14. Poukázal na § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 581/2004 Z.z.), podľa ktorého sa na zdravotné poisťovne vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento
zákon neustanovuje inak. Žalobca v plnom rozsahu zodpovedá za zdravotnú starostlivosť, ktorú jeho
zamestnanci v jeho mene poskytli. V rámci výkonu svojej činnosti žalobca predpisuje svojím pacientom
okrem iného aj zdravotnícke pomôcky. Žalovaný mu na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7, § 7a
zákona č. 581/2004 Z.z. uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť; podkladom na úhradu je finančné
zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak by sa
v tejto oblasti vzťahoval na konanie žalovaného Správny poriadok, muselo by to byť výslovne uvedené
v zákone č. 581/2004 Z.z.
15. Podrobnosti o kontrolnej činnosti má každá zdravotná poisťovňa upravené osobitne vo svojich
zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, tak ako je to aj v zmluve uzatvorenej so žalobcom. Z
uvedeného dôvodu nemôže mať kontrola vykonaná žalovaným, ani zápisnica z dohadovacieho konania
a chybové protokoly verejnoprávny charakter alebo charakter rozhodnutia podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP
či opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP.
16. Žalobca v dohadovacom konaní neodôvodnil, na základe čoho sa rozhodol vyrobiť konkrétne
zdravotnícke pomôcky. Z poukazov nebolo zrejmé, čo indikujúci lekár konkrétnemu pacientovi indikoval.
Na poukaze absentuje podrobnejší popis zdravotníckej pomôcky na mieru aj medicínske zdôvodnenie
nevhodnosti sériovo vyrábanej pomôcky. Po opakovanom kompletnom a komplexnom posúdení
všetkých skutočností v kontrole trvá na záveroch dohadovacieho konania.
IV. Replika žalobcu
17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe. Vyjadrenie
žalovaného nepokladá za správne a súladné s príslušným zákonným ustanovením a má za to, že je daná
právomoc Krajského súdu v Bratislave v tejto veci konať a rozhodnúť. Poukázal na princíp generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO 42/2017 zo dňa
10.10.2017, podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí,
opatrení a postupov orgánov verejnej správy bez rozdielu, či boli vydané v oblasti verejnej správy
alebo aj v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. K rovnakým záverom sa priklonil Najvyšší súd SR aj v
rozsudku sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10.4.2018. Žalobca trvá na tom, že žalobou nenapáda zápisnicu
z dohadovacieho konania ako takú, ale konkrétne rozhodnutia žalovaného v nej obsiahnuté.
18. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Relevantné právne predpisy
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/, písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu
verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a
zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (písm. b/), opatrením orgánu verejnej správy správny akt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté (písm. c/).
22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný zákonník,
ak tento zákon neustanovuje inak.



24. Podľa § 6 ods. 1 písm. g/ a písm. j/ zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7 a § 7a) (písm. g/), vykonáva kontrolnú činnosť (§ 9) (písm. j/).
25. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti s každým poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, s každým
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej
zdravotnej služby (ďalej len „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby“) a s každým poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je verejne dostupný a poskytuje zdravotnú starostlivosť poistencom
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
26. Podľa § 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy
uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon (ods. 2).
27. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka na účely odseku 2 subjektom verejného práva
je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4.
29. Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba
založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo
obchodný charakter, a je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa
odseku 3 písm. a) až d) (písm. a/), je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a)
až d) (písm. b/) alebo subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac
ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu (písm. c/).
30. Podľa § 29 ods. 1 písm. h/ zákona č. 363/2011 Z.z. ministerstvo rozhoduje kategorizáciou
zdravotníckych pomôcok o tom, či zdravotná poisťovňa uhrádza zdravotnícku pomôcku zaradenú
v zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok poskytovateľovi ako pripočítateľnú položku k
úhrade výkonu v ambulantnej starostlivosti (ďalej len "osobitný spôsob úhrady zdravotníckej pomôcky").
31. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 363/2011 Z.z. pre zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname
kategorizovaných zdravotníckych pomôcok sa určí osobitný spôsob úhrady zdravotníckej pomôcky,
ak ide o zdravotnícku pomôcku, ktorej poskytnutie sa musí vykonať ošetrujúcim zdravotníckym
pracovníkom (písm. a/), alebo diagnostickú zdravotnícku pomôcku in vitro alebo inú zdravotnícku
pomôcku určenú na vyšetrenie alebo diagnostiku pacienta, ktoré sa musí vykonať ošetrujúcim
zdravotníckym pracovníkom (písm. b/).
32. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 363/2011 Z.z. všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú
na konania podľa tohto zákona okrem konania podľa § 21a ods. 1 a § 97.
33. Podľa § 87 zákona č. 363/2011 Z.z. úhrada nákladov, ktoré poskytovateľ vynaložil na lieky,
zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny poskytnuté v rámci ústavnej starostlivosti, je zahrnutá
v úhrade za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
nie je dohodnuté inak (ods. 1). Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorým je určený
osobitný spôsob úhrady lieku, osobitný spôsob úhrady zdravotníckej pomôcky, osobitný spôsob úhrady
špeciálneho zdravotníckeho materiálu alebo osobitný spôsob úhrady dietetickej potraviny, uhrádza
zdravotná poisťovňa poskytovateľovi pri ich poskytnutí inak ako v rámci ústavnej starostlivosti ako
pripočítateľnú položku k úhrade výkonu v ambulantnej starostlivosti. Tým nie je dotknutá úhrada podľa
odseku 1 (ods. 2). Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, ktorým je určený osobitný
spôsob úhrady lieku, osobitný spôsob úhrady zdravotníckej pomôcky alebo osobitný spôsob úhrady
dietetickej potraviny, sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia pri ich poskytnutí v
rámci lekárenskej starostlivosti (ods. 3).

VI. Posúdenie veci správnym súdom
34. Správny súd primárne zisťoval, či sú splnené podmienky na konanie vo veci, medzi ktoré nepochybne
patrí aj právomoc správneho súdu vo veci konať a rozhodnúť; ide o podmienku sine qua non pre postup v
konaní podľa SSP. V administratívnom právnom vzťahu musí ísť o verejnoprávny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného
dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. Správne súdnictvo predstavuje oblasť so samostatnou
súdnou právomocou pre spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. V
týchto vzťahoch orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-



mocenskom, resp. vrchnostenskom postavení. Teda rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti
verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany práv
a právom chránených záujmov v správnom súdnictve. Výsledkom existencie vertikálneho prvku je
rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktorým orgán verejnej správy
ukladá osobe povinnosť, alebo jej vydáva oprávnenie, resp. deklaruje existenciu jej právneho stavu.
Podľa názoru správneho súdu v predmetnej právnej veci nemožno aplikovať rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1KO/42/2017 a sp. zn. 4Sžfk/30/2017, pretože sa týkajú iných vecí: vyplatenie dotácie
z podielových daní a nepreskúmavania protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní.
35. Je nesporné, že žalobca aj žalovaný uzatvorili zmluvu č. 62FIZP001012 zo dňa 16.12.2011 v znení jej
dodatkov, a jej predmetom je zabezpečovanie poskytovania a úhrada lekárenskej starostlivosti a úprava
vzťahov medzi zmluvnými stranami pri poskytovaní lekárenskej starostlivosti poistencom žalovaného
z verejného zdravotného poistenia. Takisto je nepochybné, že citovaná zmluva bola uzatvorená podľa
ustanovení Obchodného zákonníka.
36. Konanie vo veciach správneho súdnictva nie je budované na princípe všeobecnej procesnej úpravy
pre akýkoľvek mysliteľný typ petitu a vo vzťahu k akémukoľvek mysliteľnému spôsobu konania verejnej
správy. Naopak, na to, aby bola založená právomoc všeobecných súdov v oblasti správneho súdnictva,
musí žaloba smerovať voči takému aktu, ktorý možno podradiť pod niektorý z typov konaní podľa SSP,
a zároveň musí petit žaloby smerovať k zodpovedajúcemu výroku meritórneho súdneho rozhodnutia
upraveného v SSP.
37. Zo samotnej zmluvy č. 62FIZP001012 zo dňa 16.12.2011 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na
riešení sporov dohodou; až keď nebude možné dohodu dosiahnuť, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných
strán domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou (čl. 8 ods. 4 zmluvy). Keďže zmluva bola uzatvorená
podľa Obchodného zákonníka a obe zmluvné strany (žalobca aj žalovaný) konajú ako podnikatelia,
súdom, na ktorom sa môžu domáhať ochrany svojich práv, je všeobecný súd konajúci podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku. Tento záver potvrdzujú aj ustanovenia Obchodného zákonníka - § 261
ods. 2, ods. 3 písm. d/ a ods. 4 - ktoré sa vzťahujú aj na záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného
práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti. Teda aj na zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
predmetom v tomto súdnom spore.
38. Samotná kontrolná činnosť žalovaného je síce rámcovo upravená v § 9 zákona č. 581/2004 Z.z.,
no priebeh kontroly ako takej je zakotvený v zmluve č. XXFIZPXXXXXX zo dňa 16.12.2011 (čl. 5, čl.
6 a čl. 8 ods. 4) aj vo všeobecných zmluvných podmienkach účinných od 1.10.2016 (čl. 6). z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že žalobca aj žalovaný postupovali podľa citovaných ustanovení zmluvy aj
všeobecných zmluvných podmienok - žalobca predložil faktúry na úhradu žalovanému, žalovaný ich
skontroloval, podľa jeho názoru zistil fakturovanie lekárenskej starostlivosti v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zmluvou, vypracoval chybové protokoly, žalobca
podal proti chybovým protokolom námietky, žalovaný posúdil námietky žalobcu, žalobca písomne
navrhol dohodovacie konanie a následne sa žalobca aj žalovaný snažili rozpory vyriešiť dohodou, čo sa
nepodarilo. Následným krokom podľa čl. 8 ods. 4 zmluvy je však domáhanie sa nároku žalobcu súdnou
cestou, teda cestou všeobecného súdu konajúceho na základe žaloby na plnenie podľa ustanovení
Civilného sporového poriadku. Chybové protokoly ani zápisnicu z dohodovacieho konania nemožno
považovať za opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti
zmluvných strán v oblasti verejnej správy, pretože nie sú finálnym a právoplatným vyriešením rozporu
medzi účastníkmi konania o zaplatenie sporných faktúr za odovzdané zdravotné pomôcky. Finálnym a
právoplatným vyriešením sporu medzi účastníkmi bude až rozhodnutie všeobecného súdu, tak ako to
predpokladá čl. 8 ods. 4 zmluvy. Napokon, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným predchádzajúcom
tomuto súdnemu konaniu absentuje vertikálny prvok typický pre administratívne konanie (bez ohľadu
na to, či sa spravuje ustanoveniami Správneho poriadku alebo iného procesného predpisu - napríklad
Daňového poriadku), kedy by jedna zo zmluvných strán vystupovala mocensky alebo vrchnostensky voči
druhej. Zo zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný sú dvomi rovnocennými zmluvnými stranami, ktoré
majú voči sebe určité nároky vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu a ich spor rieši všeobecný
súd, nie správny súd. Uvedený záver predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu správnemu súdu
vo veci konať a rozhodnúť.
39. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že vec nepatrí do právomoci správnych súdov, preto podľa § 18 ods. 1 SSP konanie zastavil.
40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.



41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4, § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.