Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/10/2018 z 19. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2019, sp. zn. 8Sa/10/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200160.1
Krajský súd Bratislava | 8Sa/10/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200160.1 | 2019-02-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ad89239-eefe-4564-9cc6-a4d2fa193930
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200160.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200160
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200160.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne:
Ing. I. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Ondrejom Krempaským,
advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. decembra 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18. októbra 2017 o priznanie predčasného starobného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Súd  rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X  zo dňa
19. decembra 2017  a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.  XXX XXX
XXXX X zo dňa 18. októbra 2017  z r u š u j e   a vec  v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je  p o v i n n ý  zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.10.2017   Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej
len „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“)  zamietla podľa § 67 ods. l, § 60 ods. 2 a
§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) žiadosť žalobkyne
o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného dôchodku určená k
07.09.2017,  nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že žalobkyňa ku dňu 07.09.2017, od ktorého požiadala o
priznanie predčasného starobného dôchodku, získala 20 rokov a 321 dní obdobia dôchodkového
poistenia (jeho rozpis je v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia, ďalej len „OLDP“), do
ktorého  jej nezhodnotila dobu výkonu služby 16 rokov a 174 dní, ktorá jej bola zhodnotená pre nárok
na priznanie výsluhového dôchodku, od 01.01.2011, podľa zák.č. 328/2002 Z.z. za dobu služobného
pomeru 16 rokov a 174 dní, podľa rozhodnutia Ministerstva vnútra  Slovenskej republiky (ďalej len
„MV SR“) zo dňa 01.07.2017, č.p. SPOU-OSZ-00045522/2017-VZ. Tento postup právne odôvodnila
ust. § 60 ods. 2 a ust. §  255 ods. 5 ZSP. V odôvodnení ďalej ozrejmila výpočet sumy predčasného
starobného dôchodku (ďalej len „PSD“) podľa § 68 ods.1 ZSP, pričom vychádzala zo zistených hodnôt,
rozpis ktorých je v priloženom OLDP. Uviedla, že suma predčasného starobného dôchodku je súčin
priemerného osobného mzdového bodu 1,0285,  obdobia dôchodkového poistenia 20,8795 rokov
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,  platnej k 07.09.2017, vo výške 11,3505 eur, výsledná suma je
243,747058, ktorá je znížená o 30,46838231, t.j. za 730 dní do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne
(dňa 07.09.2019), čo je suma 213,30 eur mesačne.   Táto suma predčasného starobného dôchodku
bola ďalej zvýšená podľa ust. § 82 a  ust. § 293dq a § 293dr ods.1 písm. c/ ZSP o 7,90 eur, na celkovú
sumu 221,20 eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa ust. § 2
písm. a/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR č. 173/2017 Z.z. je k 07.09.2017 vo výške 199,48 eur mesačne, 1,2 násobok tejto sumy je



239,37 eur. Vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku  vo výške  221,20 eur, nie je vyššia
ako 1,2 násobok citovanej  sumy životného minima, čo je dôvod, pre ktorý žalobkyňa nesplnila všetky
podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok  podľa ust. § 67 ods.1 ZSP.

2. Žalobkyňa podala  prostredníctvom právneho zástupcu voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom
namietala rozpor rozhodnutia  Sociálnej poisťovne so zákonnými ustanoveniami  uvedenými v jeho
výroku,  zistenie  skutkového  stavu nemajúce  oporu v listinných dôkazoch, s následkom nesprávneho
právneho  posúdenia veci v rozpore s judikatúrou NS SR, rozhodnutie žiadala zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa sa neriadila judikatúrou Najvyššieho súdu SR
v tomto smere a dôvodnosť  svojich tvrdení oprela o  rozsiahlu judikatúru NS SR (napr. rozsudok
sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 9So/159/2011, sp.zn. 9So/46/2015 a ďalšie) a  tiež o rozsudky Krajských
súdov SR, vychádzajúce z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR, z ktorých vyplýva, že pre účely
rozhodnutia o jej žiadosti o predčasnom starobnom dôchodku sa jej malo zohľadniť celkové obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme (16 rokov a 174 dní) aj vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia/poistenia (20 rokov a  321 dní) celkom 37 rokov a 130 dní a tak
vypočítať sumu predčasného starobného dôchodku. Zdôraznila, že z  rozhodnutí  NS SR v obdobných
prípadoch (napr. sp.zn. 7So/138/2011) vyplýva, že aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku
sa počítajú do doby dôchodkového poistenia pre splnenie zákonných podmienok podľa ZSP a keďže ide
o dávku v starobe, treba  následne pri výpočte postupovať aj podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) vyhláseného  v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
(ďalej len „Dohovor“). Ďalej uviedla, že prvostupňový orgán na podporu vylúčenia doby služby 16 rokov a
174 dní z obdobia jej dôchodkového poistenia, nesprávne a bezdôvodne aplikuje ust. § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 ZSP.  Takýto nesprávny právny záver, s vylúčením doby služby z obdobia dôchodkového poistenia,
má následne nepriaznivý dopad na výšku vypočítanej sumy jej predčasného starobného dôchodku, ktorá
by pri započítaní celej doby dôchodkového poistenia bola podstatne väčšia.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) ako odvolací orgán v zmysle ust. §
215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X  zo dňa 19.12.2017  zamietol v celom rozsahu
odvolanie žalobkyne a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie potvrdil.  V  odôvodnení
svojho  rozhodnutia,  s poukazom na ust. § 62 ods. 2 a §  255 ods. 5 ZSP uviedol, že žalobkyňa
žiadosťou zo dňa 07.09.2017 požiadala o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadala  priznať od
07.09.2017. Konštatoval, že dôchodkový vek v zmysle ust. § 65 ods. 6 ZSP dosiahne dňa 07.09.2019,
tzn. do dovŕšenia dôchodkového veku jej chýba 730 dní.  Ku dňu 07.09.2017 získala 7 621 dní obdobia
dôchodkového poistenia (ďalej lem „ODP“), t.j. 20 rokov a 321 dní a do tohto obdobia jej nebola
zhodnotená doba výkonu služby policajtky, od 15.07.1994 do 31.12.2010, t.j. 16 rokov a 174 dní,
keďže túto dobu služby získala v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, ktorý podľa
rozhodnutia MV SR č.p. SPOU-OSZ-00045522/2017-VZ  zo dňa 01.07.2017, poberá od 01.01.2011.
Suma predčasného starobného dôchodku vo výške 213,30 eur mesačne  bola určená podľa ust. §
68 ods. 1 ZSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty, zníženej o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku, do dovŕšenia dôchodkového veku. Následne bola suma predčasného starobného
dôchodku žalobkyni  zvýšená podľa ust. § 82, § 293dq a § 293dr ods.1 písm. c/ ZSP o 7,90 eur, na
celkovú sumu 221,20 eur mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa ust.
§ 2 písm. a/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR č. 173/2017 Z.z. k 07.09.2017, bola  vo výške 199,48 eur mesačne, 1,2 násobok tejto
sumy je tak 239,37 eur. Suma predčasného starobného dôchodku vo výške  221,20 eur mesačne nie
je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima  pre jednu plnoletú fyzickú osobu t.j. 239,37 eur
mesačne, čím žalobkyňa podľa ust. § 67 ods. 1 ZSP nesplnila túto podmienku nároku na predčasný
starobný  dôchodok. Žalovaný ďalej poznamenal, že nakoľko  ust. § 274 ZSP sa nevzťahuje na určenie
sumy predčasného starobného dôchodku a PSD nie je uvedený ani v Dohovore č. 128, nie je možné
postupovať v súlade s judikačnou praxou NS SR, na ktorú poukazuje žalobkyňa a hodnotiť doby
služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie  jeho sumy v súlade s čl.
33 Dohovoru č. 128. K tomu doplnil, že dobu poistenia zhodnotenú na výsluhový dôchodok žalobkyne,
nemožno hodnotiť na nárok na predčasný  starobný  dôchodok zo všeobecného systému, vzhľadom
na ust.§ 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP. Žalovaný v závere odôvodnenia skonštatoval, že žalobkyňa v
odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia o uplatnenom
nároku na predčasný starobný dôchodok a jej odvolanie považoval za nedôvodné.



4. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 05.02.2018, sa žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
19.12.2017 a tiež  prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.10.2017 o zamietnutí jej žiadosti o predčasný
starobný dôchodok,  obe napadnuté rozhodnutia žiadala podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ a  f/ S.s.p.
zrušiť, vec vrátiť na nové konanie a priznať  plnú náhradu trov konania.  Skonštatovala,  že zamietnutím
žiadosti o predčasný  starobný  dôchodok boli porušené jej práva, keďže splnila všetky podmienky
na priznanie predčasného starobného dôchodku podľa ust. § 67 ods. 1 ZSP.  Do pozornosti dala, že
nezhodnotením  celého  obdobia dôchodkového poistenia, tzn. aj doby  služby policajtky v rozsahu 16
rokov a 174 dní, tzn. celkovej  doby 37 rokov a 130 dní, v ktorej je  zhodnotená doba vo všeobecnom
systéme 20 rokov a 321 dní + nezhodnotená doba služby 16 rokov a 174 dní v osobitnom  systéme
poistenia, došlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu. Žalovaný (aj prvostupňový orgán) pri výpočte
predčasného  starobného   dôchodku vychádzal iba z doby vo všeobecnom systéme poistenia 20 rokov
a 321 dní, preto je určená suma predčasného  starobného   dôchodku nesprávna a nedosiahla potom
ani výšku 1,2 násobku životného minima.  Žalobkyňa  poukázala  na nesprávne právne posúdenie a
nesprávnu aplikáciu ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP pri odôvodnení vylúčenia doby služby 16 rokov
a 174 dní z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre nárok na predčasný starobný dôchodok,
keďže k vylúčeniu tejto doby služby je potrebné kumulatívne splniť ďalšie podmienky, uvedené v cit.
ust. zákona po spojke, t.j. priznanie invalidného dôchodku, čo u žalobkyne kumulatívne splnené nebolo.
Žalobkyňa poukázala aj na nesprávny a právne nepodložený záver žalovaného, že ust. § 274 ZSP sa
nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku a PSD nie je uvedený ani v Dohovore
č.128, nie je teda možné postupovať podľa judikatúry NS SR, na ktorú žalovaná  poukazuje a hodnotiť
doby služobného pomeru na nárok na predčasný starobný dôchodok a na určenie jeho sumy podľa čl.
33 Dohovoru č. 128. K tomu uviedla, že ide o nezrozumiteľný záver, keďže ust. § 274 ZSP neurčuje
sumu predčasného  starobného   dôchodku ale  upravuje zachovanie nárokov z predchádzajúcej
právnej úpravy na výšku dôchodkového veku pri zamestnaniach v cit. pracovných kategóriach. Záver,
že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128 žalovaný neodôvodnil. Podľa
názoru žalobkyne ide o starobný dôchodok, priznaný podľa právnych predpisov pred dosiahnutím
dôchodkového veku, ktorý je aj po dosiahnutí tohto veku starobným a nie iným dôchodkom a  tento
sa poberá aj naďalej.  Žalobkyňa poukázala na rozsudok NS SR  sp.zn. 10 So 41/2015 z 13.04.2015,
z ktorého vyplýva právny názor,  že dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok je potrebné
započítať do doby dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku. Ďalší
právny názor je, že predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle čl. 33 Dohovoru č.128,
inak po dovŕšení dôchodkového veku by nebolo možné správne túto dávku dorátať, lebo predčasný
starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona sa stáva starobným dôchodkom (§
69a ods.1ZSP). Žalobkyňa tiež poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, z ktorého vyplýva
právny názor, že je správne dobu služby zhodnotenú pre výsluhový dôchodok  započítať do celkovej
doby dôchodkového poistenia na účely nároku a určenia výšky starobného dôchodku (inak by boli takíto
poistenci znevýhodnení), vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby
poistenia získali iba vo všeobecnom systéme a následne túto sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.
Žalobkyňa namietala aj  rozpornosť  konštatovania žalovaného o zhodnotení všetkých preukázaných
období dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov v rozhodujúcom období, keďže skutkový
stav je taký, že jej bola vylúčená doba služby 16 rokov a 174 dní, t.j. obdobie dôchodkového poistenia
zhodnotené pre výsluhový dôchodok. V závere uviedla,  že žalovaný aj prvostupňový orgán na základe
nesprávnej interpretácie právnych predpisov odvodili neprávny záver, že obdobie služobného pomeru
nie je obdobím dôchodkového poistenia a pre nárok na predčasný  starobný dôchodok ho nemožno
hodnotiť. Takýto záver je v rozpore s uvedenou judikatúrou NS SR, ktorá potvrdzuje jej názor, že celkovou
dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah
podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a
námietky žalobkyne uvedené v žalobe považoval za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v podstate
zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí a s poukazom na ust.  § 60 ods. 2 a §
255 ods. 5 ZSP zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobkyne ako policajtky, od 15.07.1994 do
31.12.2010 v rozsahu 16 rokov a 174 dní, bola získaná pre nárok na výsluhový dôchodok a preto
nebola zhodnotená pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Uviedol, že žalobkyňa nesplnila jednu
z podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 ZSP, t.j. že suma predčasného
starobného dôchodku určená k 07.09.2017 nebola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima



pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto bola jej žiadosť zamietnutá správne, v súlade s cit. právnymi
predpismi a predmetné  rozhodnutia  sú správne a zákonné. Navrhol, aby správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 19.11.2018, podanom  k vyjadreniu žalovaného zo dňa
05.09.2018, zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe a na tom, že právny názor žalovaného
nemá oporu v právnych predpisoch na ktoré poukázal. Uviedla, že v celej právnej veci je spornou otázka
posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia, pričom ju nie je možné posudzovať s odkazom na
ust. § 274  ZSP ako uviedol žalovaný, bez právne relevantnej argumentácie k aplikácii cit. ustanovenia,
ktorým zdôvodnil nemožnosť  posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia, a aj určovanie
výšky predčasného starobného dôchodku.  Judikatúra NS SR s právnym názorom aplikácie cit. ust.
ZSP vo veci posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia pri výsluhových dôchodcoch, je
použiteľná aj v prípade, ak výsluhový dôchodca požiada o predčasný starobný dôchodok, keďže je
rovnako ako starobný dôchodok, hmotným zabezpečením v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR,
a po dovŕšení dôchodkového veku je starobným dôchodkom podľa § 69a ods. 1 ZSP. Žalovaný z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho postupu pri určovaní výšky predčasného
starobného dôchodku dospel k takému záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonnú podmienku, aby suma
predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa § 67 ods. 1 písm. c/ ZSP. Za nesprávny označila aj záver žalovaného,
že nie je možné použiť čl. 33 ods.  2 Dohovoru č. 128, keďže predčasný starobný dôchodok tam nie
je uvedený, k čomu doplnila,  že starobný dôchodok nie je charakterom rozdielnym od predčasného
starobného dôchodku, ide rovnako o hmotné zabezpečenie v starobe. V závere vyslovila názor, že
žalovaný bol povinný pre nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotiť aj dobu služby zhodnotenú
pre nárok na výsluhový dôchodok, konštatovala, že v tejto veci, t.j. pri predčasnom starobnom dôchodku
je aplikovateľná judikatúra NS SR a žalovaný ani nezdôvodnil, prečo v tejto veci zastáva opačný názor
a že aj na posudzovanie predčasných starobných dôchodkov je aplikovateľný čl. 33 ods. 2  Dohovoru
č. 128.

7. Správny súd na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) pojednávanie, na ktorom preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého  stupňa a postup, ktorý im predchádzal, nielen
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi
v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.  Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba
bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého  stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie
žalovaného v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c/  SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP  zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie ( §191 ods. 4 prvá veta SSP).

8. Podľa  ust. § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa  ust. § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú   na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.



12. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s napadnutými rozhodnutiami a  podaniami
účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä žiadosťou žalobkyne o
predčasný starobný dôchodok spísanou dňa 07.09.2017, dokladom  č.p: SPC-OSZ-VZ-45.522-2/2011
overeným z originálu zo dňa 07.09.2017, výpočtom  odchodného, započítanou  dobou služobného
pomeru 16 rokov  a 174 dní podľa ust. § 58 zák.č. 328/2002 Z.z., Rozhodnutím odboru sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra SR, č.p.: SPOU-OSZ-00045522/2017-VZ zo dňa 01.07.2017,
rozhodnutiami NS SR  sp. zn. 1So/40/2014 zo dňa 24.03.2015, sp.zn. 1So/88/2014 zo dňa  27.07.2016,
sp.zn. 10So 41/2015 zo dňa  13.04.2016 a  s príslušnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR  publikovanou
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR (ďalej len „ZS NS SR a RS SR“)  pod č. R 55/2011,
rozhodnutím  NS SR sp. zn.7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným  v ZS NS SR a RS SR č.
6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími.

13. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 07.09.2017 požiadala
Sociálnu poisťovňu o priznanie predčasného starobného dôchodku odo dňa 07.09.2017. Zo žiadosti
a dokladov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od 01.01.2011 je poberateľkou výsluhového dôchodku,
ktorý jej bol priznaný podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na
účely priznania výsluhového dôchodku jej bola zhodnotená doba výkonu štátnej služby (služobný
pomer) policajtky, v trvaní od 15.07.1994 do 31.12.2010, t.j. 16 rokov a 174 dní.  Pre účely
rozhodnutia o podanej žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku jej Sociálna poisťovňa
do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala dobu služobného pomeru policajtky od 15.07.1994
do 31.12.2010, t.j. 16 rokov a 174 dní, dobu zhodnotenú pre účely priznania výsluhového dôchodku od
01.01.2011 z osobitného systému sociálneho poistenia, podľa zák.č. 328/2002 Z.z.

14. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zák.č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý
vstúpil do účinnosti dňa 01.07.2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov
a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové
zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie
aj colník. V súlade s ust. § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi
a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu,
ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 zá.č. 461/2003 Z.z., tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

16. Podľa ust. § 1 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z.,  tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov  (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby  (ďalej len "profesionálny vojak"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa ust. § 60 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

18. Podľa ust. § 67 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok,
ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie  a/ bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b/  chýbajú
mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku  a  c/ suma predčasného starobného dôchodku
je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného
predpisu.

19. Podľa ust. § 68 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z., suma predčasného starobného dôchodku sa určí
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 %



za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia
dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

20. Podľa ust. § 69 zák. č. 461/2003 Z.z., poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
nemá nárok na starobný dôchodok.

21. Podľa ust. § 69a ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z., predčasný starobný dôchodok po dovŕšení
dôchodkového veku je starobný dôchodok.

22. Podľa ust. § 255 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného
predpisu.

23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 [(ďalej
len „Dohovor“) (ČSSR bol ratifikovaný dňa 11. 01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov,
pre ČSFR nadobudol platnosť dňa 11.10.1991)]; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok
na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za
tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť
alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti
alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

24. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v  starobe.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyni bola pre účely priznania výsluhového dôchodku,
ktorého poberateľkou  je od 15.06.2003,  zhodnotená doba výkonu štátnej služby policajtky v rozsahu
16 rokov a 287 dní.  Dôchodkový vek dosiahne podľa ust. § 65 ods. 6 ZSP dňa 07.09.2019 a  odo dňa
07.09.2017, od ktorého požiadala o predčasný starobný dôchodok,  jej  do dňa dovŕšenia dôchodkového
veku chýba 730 dní, čo sú dva roky. Spornou bola otázka započítania, resp. nezapočítania uvedenej
doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely
posúdenia nároku žalobkyne na predčasný starobný dôchodok, v zmysle ust. § 67 ods. 1 ZSP a  tiež
či  sa na tieto účely predčasný starobný dôchodok  posudzuje ako starobný dôchodok u výsluhových
dôchodcov a či teda je možné aplikovať aj pri predčasných starobných dôchodkoch príslušnú judikatúru
NS SR o súbehu starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov a pri výpočte sumy dávky postupovať
v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a krátiť teoretickú sumu starobného dôchodku (aj predčasného)
najviac o sumu priznanej výsluhovej dávky.

26. Pre zodpovedanie žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu
(na rozdiel od názoru žalovaného ako i Sociálnej poisťovne) relevantné rozhodnutia NS SR, vydané
v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a správny súd z nich pri
prejednávaní tejto veci  vychádzal. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia/zabezpečenia
vyplýva, že všeobecný systém sociálneho  poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre
dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení  dôb poistenia (zamestnania/služby). Poistenci
osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003
Z.z. len v rozsahu  zodpovedajúcom  dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo
vdovecký dôchodok.

27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR  sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011, publikovaného  v
Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku
podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre
zistenie výšky starobného dôchodku. Podľa cit. rozhodnutia NS SR sa nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky



dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku,
invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa ust. § 40 až 45 a § 101 zák. č.
328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý
bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Sociálna
poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne  o starobný dôchodok zohľadnila len prvú časť z cit. ust.
§ 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 ZSP a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobkyni bol priznaný
výsluhový dôchodok podľa ust. § 123 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočný
invalidný dôchodok podľa ust. § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, publikovaného  v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011, vyplýva
právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového
poistenia a  pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, je
potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku
a následne starobný dôchodok krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.

28. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR  sp.zn.  9So 23/2016 zo dňa 31.01.2018 vyplýva právny názor, že
primeraným v zmysle čl. 39 ods. 1 Ústavy SR je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke
poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia
(ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

29. Podľa názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp.zn. 1So 40/2014 zo dňa 24.03.2015 je účelom
predčasného starobného dôchodku zabezpečiť poistencovi príjem v starobe, pred získaním nároku
na starobný dôchodok. Rozdiel medzi starobným dôchodkom a predčasným starobným dôchodkom
spočíva v tom, že predčasný starobný dôchodok sa  poberá ešte pred dosiahnutím zákonom stanovenej
hranice dôchodkového veku.

30. Podľa názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp.zn. 1So 88/2014 zo dňa 27.07.2016 je tiež účelom
predčasného starobného dôchodku zabezpečiť poistencovi príjem v starobe, pred získaním nároku na
starobný dôchodok. Ak bol poistencovi priznaný a vyplácaný predčasný starobný dôchodok, potom mu
nevzniká právo na určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 zákona o sociálnom poistení v znení
platnom v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, ani po dovŕšení dôchodkového veku.
Právny podklad pre prepočet predčasného starobného dôchodku po dovŕšení veku potrebného pre vznik
nároku na starobný dôchodok nie je daný (rozsudok NS SR  z 28.02.2012, sp. zn. 7So/32/2011).

31. Podľa názoru NS SR  vyjadreného  v rozsudku sp.zn. 10So 41/2015 zo dňa 13.04.2016 je predčasný
starobný dôchodok starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru č. 128 a ak by
odporkyňa (Soc. poisťovňa) takto nepostupovala, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku
dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo
zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).

32. Možno skonštatovať, že predčasný starobný dôchodok je starobným dôchodkom, nejde o iný druh
dôchodku a má rovnaký charakter dávky hmotného zabezpečenia v starobe (príjmu v starobe), v zmysle
čl.  39 ods. 1 Ústavy SR. Starobný dôchodok je predčasným preto, lebo je  priznaný poistencovi najviac
dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku a po splnení ďalších zákonných podmienok, v zmysle ust.
§ 67 ods. 1 ZSP. Predčasný starobný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku stáva  starobným
dôchodkom, keďže už predčasnosť odpadla (§ 69, § 69a ods. l ZSP) a preto poistenec ktorému bol
priznaný predčasný starobný dôchodok, už nemá nárok na starobný dôchodok.

33. Z uvedeného vyplýva, že  aj na predčasný starobný dôchodok sa vzťahuje aplikácia judikatúry NS SR
pri súbehu výsluhového dôchodku tak ako pri starobnom dôchodku, ktorý nie je predčasným a tiež postup
podľa čl. 33 Dohovoru č.128 pri výpočte sumy dávky. Poistencovi, ktorému sa priznal predčasný starobný
dôchodok, už nevznikne nárok na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odo dňa
dovŕšenia dôchodkového veku považuje za starobný dôchodok, preto úprava takejto dôchodkovej dávky
by nebola možná pri dovŕšení dôchodkového veku takéhoto poistenca z titulu súbehu s výsluhovým
dôchodkom. Je potrebné preto na účely stanovenia výšky aj predčasného starobného dôchodku do
doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a  až
po takom stanovení výšky predčasného starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu



výsluhovej dávky (t.j. výsluhového dôchodku žalobkyne) podľa čl. 33 ods. 2  Dohovoru č.128. Odkaz
žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na ust.  § 274 ZSP nie je potom vzhľadom k danému
skutkovému  stavu  veci dôvodný a  nedôvodné je aj jeho konštatovanie, že aplikácia rozsudkov NS
SR nie za skutkového stavu súbehu  predčasného  starobného  dôchodku  a výsluhového   dôchodku
použiteľná, vrátane  postupu  podľa čl. 33 Dohovoru, ktorý upravuje dávky starobných dôchodkov, tzn.
aj predčasných.  Žalovaný (aj prvostupňový orgán) pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne o predčasný
starobný dôchodok zohľadnil len prvú časť ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
ale  nevysporiadal sa s druhou časťou v cit. ust. ZSP, t.j. dôsledkami skutočnosti, že žalobkyni bol
priznaný výsluhový  a nie invalidný ani čiastočne invalidný dôchodok (uvedený za spojkou „a“ v cit.
ustanoveniach).

34. Sociálna poisťovňa ako prvostupňový orgán nepostupovala preto správne, ak pre účely rozhodnutia
o predčasnom starobnom dôchodku vylúčila z obdobia dôchodkového poistenia   obdobie poistenia (16
rokov a 174 dní doby služby),  ktoré žalobkyňa získala v osobitnom systéme sociálneho poistenia, teda
žalobou napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.  Správny súd na základe vyššie uvedených argumentov rozhodnutie žalovaného ako
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na
ďalšie konanie,  v ktorom bude jeho úlohou opätovne posúdiť nárok žalobkyne na priznanie predčasného
starobného dôchodku podľa ust. § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zohľadniť celé obdobie jej
dôchodkového poistenia, ktoré získala ku dňu  07.09.2017 v obidvoch systémoch poistenia (všeobecnom
aj osobitnom) a vypočítať teoretickú výšku predčasného starobného dôchodku, ktorá by jej patrila
v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku,
následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu výsluhového dôchodku v časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby (16 rokov a 174 dní) najviac vo výške výsluhovej dávky,
pretože aj výsluhový dôchodok plní funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania
služby.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu
100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na základe rozhodnutia, vydaného vyšším súdnym úradníkom
po  právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1
S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná
sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace



procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).