Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Sa/6/2018 z 22. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. januára 2019, sp. zn. 6Sa/6/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3 Krajský súd Bratislava | 6Sa/6/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3 | 2019-01-22 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ae3d54-9987-474a-bb08-cc3da2976582 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200094
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Neviďanská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200094.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu:
V.. L. K., G. Z. Č..X.. XXX, XXX XX L., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Lenčéš, advokát so
sídlom Čajkovského 29, 949 11 Nitra proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, právne zastúpenej: JUDr. Jana Blašková,
poverená zamestnankyňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 43479-2/2017-BA zo dňa
14.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava ako orgán verejnej správy v prvom stupni (ďalej
len ,,prvostupňový orgán verejnej správy“) podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako ,,zákon o sociálnom poistení“ alebo ,,zákon č. 461/2003 Z.z.“)
rozhodnutím č. 702-0202079617-GC09/17 zo dňa 10.04.2017 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie
orgánu verejnej správy“) rozhodla, že žalobcovi dňa 04.02.2015 nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podľa údajov z Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len ,,FR SR“) príjem účastníka konania z podnikania za rok 2014
bol vo výške 409.291,56 eura, t.j. vyšší ako zákonom o sociálnom poistení stanovená suma 4.944 eur
(12-násobok vymeriavacieho základu) a za rok 2015 bol vo výške 109.680,40 eura, t.j. vyšší
ako zákonom o sociálnom poistení stanovená suma 5.148 eur (12-násobok vymeriavacieho základu).
Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava účastník konania dňa 04.02.2015 ako povinne poistená
samostatne zárobkovo činná osoba doručil Registračný list fyzickej osoby a Potvrdenie o ukončení
podnikania. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len ,,MS SR“) je zrejmé, že účastník konania je zapísaný v zozname správcov konkurzu a
reštrukturalizácie pod evidenčným číslom S1441 od 10.06.2010. Účastník konania má právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože
spĺňa podmienku veku a dosiahol príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“). Z
dôvodu trvania zápisu účastníka konania v zozname správcov konkurzu a reštrukturalizácie účastníkovi
konania ako povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 04.02.2015.



3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Žalobca konštatoval, že na základe Potvrdenia o ukončení podnikania vydaného Okresným úradom
Senec, odbor živnostenského podnikania č.: OU-SC-OZP-2015/002422-2 zo dňa 04.02.2015, došlo s
účinnosťou odo dňa 05.02.2015 k ukončeniu jeho podnikania vo všetkých predmetoch podnikania v
zmysle živnostenských oprávnení vydaných mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej ako
aj ,,SZČO“). V rovnaký deň, t.j. 04.02.2015 bol na podateľni Sociálnej poisťovne odovzdaný ,,Registračný
list FO“ ohlasujúci odhlásenie žalobcu ako SZČO, zánik poistenia ku dňu 04.02.2015 a zároveň boli
následne na základe prehľadu platieb poistného vyrovnané všetky nedoplatky evidované Sociálnou
poisťovňou ku dňu ohlásenia zániku poistenia. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle údajov z FR SR bol
jeho príjem za rok 2014 vo výške 409.291,56 eura, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma 4.944 eur (12-
násobok vymeriavacieho základu) a za rok 2015 bol vo výške 109.680,40 eura, t.j. vyšší ako zákonom
stanovená suma 5.148 eur (12-násobok vymeriavacieho základu). Žalobca nesúhlasil s konštatovaním
prvostupňového orgánu verejnej správy, že samotná skutočnosť jeho evidovania MS SR v zozname
správcov konkurzu a reštrukturalizácie s evidenčným číslom S1441 zakladá záver, že poistenie žalobcu
nezaniklo a naďalej má postavenie SZČO. Podľa žalobcu k ukončeniu podnikateľskej činnosti došlo ku
dňu 04.02.2015 z dôvodu, že od 01.02.2015 ukončil poskytovanie právnych služieb ako fyzická osoba
advokát a stal sa spoločníkom a konateľom spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., so sídlom
Rovinka 498, 900 41 Rovinka, IČO: 35 816 317. Žalobca tvrdil, že od ukončenia podnikateľskej činnosti
ako fyzickej osoby - podnikateľa (resp. SZČO) ku dňu 04.02.2015 nevykonával žiadnu podnikateľskú
činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku a v ponímaní SZČO nedosahoval od uvedeného dátumu žiadny
príjem. Podľa žalobcu podstatnou skutočnosťou, ktorou je potrebné sa v danej veci zaoberať je to, či
samotné trvanie zápisu jeho osoby v zozname správcov konkurzu a reštrukturalizácie vedeného MS
SR bez ďalšieho opodstatňuje právny záver o tom, že sa naďalej považuje za SZČO na účel trvania
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobca zdôraznil, že v období rokov 2014-2017
nevykonával žiadnu činnosť súvisiacu s výkonom správcovskej činnosti, z ktorej by mal zdaniteľný
príjem. Zároveň podotkol, že k vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo až s odstupom dvoch rokov
od oznámenia zániku poistenia na základe ,,Registračného listu FO“ zo dňa 04.02.2015. Na základe
vyššie uvedeného žalobca žiadal prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť.

4. Žalovaná príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. ako odvolací
orgán verejnej správy napadnutým rozhodnutím č. 43479-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017 podľa § 218
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové
rozhodnutie č. 702-0202079617-GC09/17 zo dňa 10.04.2017 ako vecne správne a v súlade so zákonom.

5. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzovala dôvodnosť podaného odvolania, pričom
dospela k záveru, že námietky žalobcu nezakladajú dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého vecne
správneho a zákonného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalovaná v odôvodnení
poukázala na § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.01.2014, podľa ktorého samostatne zárobkovo
činnou osobou podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods.
2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

6. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra:
108-9414, účastníkovi konania vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 10.03.1994 na základe
živnostenského listu číslo: ŽO-1994/01460. V nasledujúcom období boli účastníkovi konania vydané
živnostenské listy číslo: ŽO-1998/08990-00002 a číslo: ŽO-2002/17677-00002. Žalobca ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom
oprávnení k 05.02.2015. Žalobca je od 01.01.2001 zapísaný v zozname advokátov vedenom
Slovenskou advokátskou komorou (ďalej len ,,SAK“), pod č. 1180 a od 06.10.2010 zapísaný pod číslom
S1441 ako správca v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií vedenom MS SR v zmysle
zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o
správcoch“). Podľa údajov FR SR príjem účastníka konania z podnikania za rok 2013 (270.624,62 eura)
presiahol zákonom ustanovenú sumu 4.830 eur.



7. Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia dňa 04.02.2015, ktorý predložil účastník konania Sociálnej
poisťovni, pobočka Bratislava dňa 04.02.2015 bol považovaný za sporný. Nakoľko zmenou právnej
formy výkonu advokácie žalobcovi nezaniklo právne postavenie advokáta ako SZČO v zmysle § 5
zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.01.2014, súčasne žalobca je zapísaný v zozname správcov
konkurzov a reštrukturalizácií vedenom MS SR od 06.10.2010 a vzhľadom na príjmy žalobcu z
podnikania za rok 2013, vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutie o nezaniknutí
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 04.02.2015.

8. Zmena právnej formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu
advokáta. Avšak na účely sociálneho poistenia je advokát zapísaný v zozname advokátov vedenom
SAK samostatne zárobkovo činnou osobou, a to bez ohľadu na právnu formu výkonu advokácie.

9. Podľa Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 24529/
B, v spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., IČO: 35 816 317, zapísanej do obchodného registra
dňa 17.07.2001, je žalobca jediným konateľom a tiež jediným spoločníkom, s dátumom vzniku funkcie
dňa 01.02.2015.

10. Zmenou právnej formy výkonu advokácie účastníkovi konania nezaniklo právne postavenie advokáta
ako SZČO podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného od 01.01.2014. V zmysle § 15 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o advokácii“) účinného od
01.01.2004, spoločníkmi a konateľmi spoločnosti s ručením obmedzeným môžu byť len
advokáti, ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, t.j. stratou oprávnenia
na vykonávanie činnosti podľa zákona o advokácii. Advokát je podľa § 15 zákona o advokácii účinného
od 01.01.2004 oprávnený poskytovať právne služby, aj keď je nositeľom tohto oprávnenia v danom
prípade spoločnosť s ručením obmedzeným, pretože advokát, ktorý koná za spoločnosť, je aj naďalej
oprávnený vykonávať advokáciu. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,najvyšší súd“ alebo ,,NS SR“) sp.zn. 1Sžso/71/2014 zo dňa
05.04.2016.

11. Žalobca ukončil prevádzkovanie živnosti k 05.02.2015, avšak Sociálna poisťovňa, pobočka
Bratislava dodatočne zistila skutočnosť, ktorá mala vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, a to skutočnosť, že žalobca bol aj po 04.02.2015
zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK a zároveň je ako fyzická osoba zapísaný od 06.10.2010
pod číslom S1441 ako správca v zozname správcov vedenom MS SR v zmysle zákona o
správcoch.

12. Žalobca bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou aj po 04.02.2015, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie SZČO na
účely sociálneho poistenia ako advokát a správca a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej
činnosti za rok 2013 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti
za rok 2013.

13. Na základe vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 04.02.2015.

II. Zhrnutie žalobných bodov (dôvodov žaloby)

14. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský
súd“ alebo ,,správny súd“) dňa 09.01.2018, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 43479-2/2017-BA zo dňa 14.11.2017 a jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu
verejnej správy č. 702-0202079617-GC09/17 zo dňa 10.04.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.



15. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. podľa žalobcu explicitne definuje okamih,
kedy advokátovi zo zákona zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Za
rozhodujúci okamih v tomto prípade zákon považuje deň, od ktorého SZČO nie je oprávnená
na výkon činnosti. V zmysle § 15 ods. 6 zákona o advokácii platí, že od okamihu ako advokát
začne s výkonom advokácie vo funkcii konateľa spoločnosti, nie je de iure oprávnený od uvedeného
dňa zároveň vykonávať advokáciu samostatne, t.j. ako SZČO. Inými slovami tak platí, že s poukazom
na zákon o advokácii, ktorý ako osobitný právny predpis definuje právnu úpravu výkonu advokácie,
oprávnenie na výkon advokácie v postavení SZČO advokátovi zaniká odo dňa zmeny formy výkonu
advokácie na spoločnosť s ručením obmedzeným.

16. Žalobca zdôraznil, že povinné nemocenské a dôchodkové poistenie advokátovi, ako osobe
oprávnenej na výkon činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. s poukazom
na zákon o advokácii zaniká v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. odo dňa zmeny
formy výkonu advokácie, nakoľko od uvedeného dňa advokát nie je v zmysle platných advokátskych
predpisov oprávnený na výkon advokácie ako SZČO. Vzhľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od
01.02.2015 žalobca začal vykonávať advokáciu prostredníctvom obchodnej spoločnosti, a to vo funkcii
konateľa spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, povinné zákonné poistenie mu zaniklo dňa 01.02.2015,
resp. dňom doručenia „Registračného listu FO“ ohlasujúceho sociálneho poistenia zo dňa 04.02.2015.
Od uvedeného dátumu má byť predmetom posudzovania pre účely povinnej účasti na sociálnom
poistení jeho príjem z titulu funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným.

17. Žalobca je toho názoru, že žalovaný tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri
svojom tvrdení v napadnutom rozhodnutí, v zmysle ktorého v období v uvedenom v
napadnutom rozhodnutí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj napriek
zmene formy výkonu advokácie jeho osoby naďalej trvalo, pretože mal splniť podmienky ustanovené
pre trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, keďže mal mať
naďalej právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalovaný, ako i prvostupňový orgán
verejnej správy vzhľadom na vyššie uvedené zdôvodnenie v rozpore so zákonom o
sociálnom poistení neskúmali v predmetnom prípade otázku zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného dôchodkového poistenia, vzhľadom na čo dospeli k nesprávnemu záveru o trvaní povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu.

18. Základným zákonným definičným kritériom SZČO je dosahovanie príjmu z podnikania
a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. z príjmu správcu konkurzu a
reštrukturalizácie.

19. Podľa žalobcu uplatnením logického výkladového postupu argumentum a contrario preto možno
konštatovať, že v prípade ak SZČO nedosahuje v súvislosti s predmetom činnosti (správcovská činnosť)
žiadny príjem, nemožno túto osobu považovať za SZČO na účely povinného nemocenského a
dôchodkového poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Išlo by v danom prípade o neprípustný
extenzívny a formalistický výklad, ktorý by odporoval účelu právnej úpravy cit. zákona. Samotný zápis
osoby v zozname správcov konkurzu a reštrukturalizácie nemôže zakladať povinnosť platiť odvody do
Sociálnej poisťovne.

20. Výkon správcovskej činnosti a následný príjem z tejto činnosti závisí výlučne od systémového
prideľovania vecí správcom konkurzu a reštrukturalizácie zo strany MS SR, resp. konkurzných súdov. V
období rokov 2014 - 2017 však žalobca nevykonával žiadnu činnosť súvisiacu s výkonom správcovskej
činnosti, z ktorej by mal zdaniteľný príjem.

III. Vyjadrenie žalovanej

21. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť. Skonštatovala, že vychádzajúc z
ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe
relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek
18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej



činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo
na trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO.

22. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky
nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a
s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny
rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom
poistení). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak SZČO
nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ak SZČO dosiahne predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa §
6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení, vzniká jej od 01.07., resp.
od 01.10. kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania)
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06., resp. do 30.09.
nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou.

24. Podľa daňového priznania za rok 2013, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 31.03.2014,
žalobca dosiahol za rok 2013 príjmy z podnikania (t.j. príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z.z.) vo výške 270.624,62 eura, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená
hranica príjmu vo výške 4.830 eur.

25. Podľa Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Senec, číslo živnostenského registra:
108-9414, boli žalobcovi vydané živnostenský list sp. č. ŽO- 1994/01460, živnostenský list sp. č.
ŽO-1998/08990-00002 a živnostenský list sp. č. ŽO-2002/17677-00002, pričom v zmysle Potvrdenia
Okresného úradu Senec, odbor živnostenského podnikania sp. č. OU-SC-OZP-2015/002422-2 zo dňa
04.02.2015, došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe vyššie spomínaných
živnostenských oprávnení dňa 05.02.2015.

26. V období po 05.02.2015, kedy došlo k ukončeniu podnikateľskej činnosti vykonávanej na základe
živnostenských listov, bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný za SZČO, jednak
na základe zápisu v zozname advokátov pod číslom 1180, ktorý vedie SAK a rovnako tak na základe
zápisu v zozname správcov konkurzov a reštrukturalizácií pod číslom S1441, ktorý vedie MS SR.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca disponoval ďalšími oprávneniami na vykonávanie zárobkovej
činnosti, na základe ktorých bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z.z.. Žalobca bol v období po 04.02.2015 držiteľom platných oprávnení na vykonávanie činnosti, preto k
zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nemohlo v období
po ukončení podnikateľskej činnosti dôjsť.

27. Vyjadrenie žalobcu, že v období po 04.02.2015 nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť je
právne irelevantná. Zákon o sociálnom postení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely
sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie SZČO a kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné,
že žalobca bol v spornom období držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z.z. a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení
ustanovenú hranicu príjmu.

28. V súvislosti so žalobcovými námietkami poukazujúcimi na to, že od 04.02.2015 nemôže byť
považovaný za SZČO z dôvodu, že od 01.02.2015 vykonáva činnosť advokáta ako konateľ obchodnej



spoločnosti MARCO & LUCAS Legal, s.r.o. žalovaný uviedol, že podľa právneho názoru Sociálnej
poisťovne zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 zákona
o sociálnom poistení, a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21
ods. 4 citovaného zákona, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti.

29. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu
advokáta. Žalovaná zdôraznila, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania Registračného
listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky,
tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z. (rozsudok NS
SR sp.zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017).

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadril.

IV. Vyjadrenie účastníkov konania na pojednávaní

31. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2019 právny zástupca žalobcu namietal diskrimináciu
advokátov oproti ,,bežným živnostníkom“ a to z dôvodu, že ak by u nich došlo k zmene formy výkonu
tej istej živnosti, nedochádzalo by zo strany žalovanej k postupu, v zmysle ktorého by ako vymeriavací
základ používala príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti týchto osôb už z ukončenej živnosti, ktorú
vykonávali ako SZČO. Taktiež právny zástupca žalobcu poukázal na nečinnosť žalovanej, v dôsledku
ktorej celková výška predpísaného neuhradeného poistného za obdobie približne dvoch rokov nečinnosti
dosiahla značnú výšku.

32. Právny zástupca žalobcu namietal názor žalovanej, že nie je jej povinnosťou rozlišovať, či žalobca
v rozhodujúcom období dosahoval príjmy zo správcovskej činnosti alebo nie. Právny zástupca žalobcu
poukázal aj na skutočnosť, že zdravotná poisťovňa posudzuje prípady zmeny formy výkonu advokácie
diametrálne odlišne, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou je to, či fyzickej osobe zaniklo IČO alebo nie.
Ďalej právny zástupca žalobcu skonštatoval, že žalovaná momentálne odmieta prijímať odhlášky pri
zmene výkonu formy advokácie, a to bez akejkoľvek legislatívnej zmeny. Podľa právneho zástupcu
žalobcu zákon o sociálnom poistení považuje príjem konateľ de iure za príjem zo závislej činnosti
a v prípade súbehu vymeriavacích základov v príslušnom mesiaci platenia sociálneho poistenia má
prednosť vymeriavací základ z príjmu z titulu závislej činnosti.

33. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2019 žalobca poukázal podľa jeho názoru na
diskrimináciu, pretože ak by si iný advokát, ktorý prechádza zmenou formy výkonu advokácie dal ako
konateľ akýkoľvek plat, žalovaná vymeria výšku odvodov z uvedeného platu. Na druhej strane si on nedal
pri zmene formy výkonu advokácie žiadny plat a žalovaná ako vymeriavací základ použila sumu z výkonu
predchádzajúcej živnosti. Žalobca uviedol, že dobrovoľne uhradil dlžnú sumu, aby sa vyhol nútenému
výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že súd priznal napadnutému rozhodnutiu odkladný
účinok, teda stratilo vykonateľnosť, žalovaná má podľa žalobcu voči nemu bezdôvodné obohatenie.

34. Na pojednávaní konanom dňa 23.01.2019 právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že ak
by ,,obyčajný živnostník“ vykonával činnosť a dosahoval príjem na základe živnostenského listu a k
04.02.2015 by si zrušil takýto živnostenský list a po tomto dni by nebol držiteľom žiadneho iného
oprávnenia na vykonávanie činnosti, žalovaná by uznala takémuto živnostníkovi zánik jeho povinného
poistenia k 04.02.2015. Právna zástupkyňa žalovaného k námietkam žalobcu ďalej uviedla, že nie je
rozhodujúce v danom prípade, či žalobca dosahoval alebo nedosahoval príjem po 04.02.2015 ako
konateľ s.r.o., pretože žalovaná vychádza jedine z príjmu, ktorý fyzická osoba dosahuje podľa § 6
ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.. Ak by aj žalobca dosahoval príjem ako konateľ s.r.o., toto
by bolo pre žalovanú úplne bezpredmetné. Rozhodujúce je, že žalobca bol po 04.02.2015 držiteľom
oprávnenia na vykonávanie činnosti, t.j. zápis v zozname advokátov a zápis v zozname správcov a
to, že v rozhodnom období dosahoval príjem z podnikania. Povinné poistenie SZČO zanikne iba v
tom prípade, ak zaniknú všetky oprávnenia na vykonávanie činnosti. Je nepochybné, že žalobca bol
po 04.02.2015 oprávnený vykonávať činnosť jednak na základe zápisu v zozname advokátov a na
základe zápisu v zozname správcov, teda bol oprávnený na základe týchto zápisov dosahovať príjmy
podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.. Skutočnosť, že žalobca ako správca v rozhodnom



období nedosahoval príjmy je právne irelevantná. Zákon o sociálnom poistení bližšie nešpecifikuje
príjem z činnosti, hovorí iba o príjme dosiahnutom podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003
Z.z., v žiadnom zo svojich ustanovení nezakazuje posudzovať príjem dosiahnutý podľa § 6 ods. 1 a
ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. ako celok. A práve v rozhodnom období, čo bol rok 2013, žalobca
dosiahol takýto príjem. Zároveň k uvedenému právna zástupkyňa žalovaného predložila správnemu
súdu rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14Sa/11/2017-41 zo dňa 19.12.2017 a rozhodnutie
NS SR č.k. 9Sžsk/16/2018 zo dňa 26.09.2018. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že žalobca
dobrovoľne uhradil dlžné poistné až dňa 13.06.2018 po vydaní uznesenia o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe dňa 08.06.2018. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že do 01.07.2015 bolo iba
na posúdení SZČO, či im vzniklo alebo zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. Podľa tohto posúdenia SZČO podávali odhlášky, resp. prihlášky žalovanej. Kým žalovaná
nadobudla všetky potrebné doklady na preskúmanie, či deklarovaný dátum v odhláške, resp. prihláške
je v súlade so zákonom, ubehli napr. aj dva roky a spätne musela žalovaná vydávať rozhodnutia o vzniku
alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. K námietke
právneho zástupcu žalobcu, že žalovaná bez akejkoľvek legislatívnej zmeny odmieta prijímať odhlášky
pri zmene formy výkonu advokácie právna zástupkyňa žalovaného skonštatovala, že s účinnosťou od
01.07.2015 je v platnosti novela zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej oznamovacia povinnosť
SZČO, či už podaním prihlášok, resp. odhlášok žalovanej, bola zrušená. Táto povinnosť sa preniesla
na samotnú žalovanú, ktorá od 01.07.2015 sama oznamuje vznik, resp. zánik povinného poistenia
SZČO. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že hypotetický príjem žalobcu z činnosti konateľa by bol
irelevantný, ale iba v súvislosti s posudzovaním trvania poistenia SZČO. Takýto príjem by bol dôležitý
až pre následný výpočet poistného. SZČO je jediným subjektom, jediným odvádzateľom poistného, bez
ohľadu na to, či vykonáva činnosť na základe jedného oprávnenia alebo desiatich oprávnení. Podanie
prihlášky deklaruje skutočnosť - vznik povinného poistenia k určitému tam uvedenému dátumu. Ak
takto deklarovaná skutočnosť nie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení, žalovaná je povinná
rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení o vzniku, zániku alebo prerušení
takéhoto povinného poistenia. Ak by hypoteticky žaloba mal len jedno oprávnenie, teda by bol v zozname
správcov a v rozhodnom období by dosiahol príjem a nepodal by si prihlášku, žalovaná by ho vyzvala
na dobrovoľné splnenie si prihlasovacej povinnosti, a ak by sa žalobca aj na základe takejto výzvy
neprihlásil, žalovaná by bola povinná rozhodnúť o vzniku poistenia.

V. Pojednávanie

35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP preskúmal vec
postupom podľa prvej a tretej hlavy tretej časti SSP s poukazom na § 199 ods. 3 SSP, pričom dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle § 190 SSP zamietol. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca v podanej žalobe požiadal o nariadenie pojednávania, správny súd podľa § 107
ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci na pojednávaní rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti
žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovanej (§ 137 ods. 2 SSP). Účastníci
konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 SSP .

VI. Relevantné právne predpisy

36. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný
sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi
uvedenými v odsekoch 2 až 12.

38. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou



rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

39. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

41. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 199 ods. 3 SSP , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

43. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01. 2014) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto
zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik
alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

44. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.07. 2014) povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného
v § 138 ods. 5.

45. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.07. 2014) povinne
dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

46. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2014) povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho
roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2
a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v
§ 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa § 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2014)
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe,
ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a
3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.

48. Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2017 do
30.06.2018) vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50%
jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky
predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.



VII. Posúdenie veci správnym súdom

49. Krajský súd v Bratislave ako správny súd, po oboznámení sa s obsahom súdneho a
administratívneho spisu žalovanej a prvostupňového orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil
podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 23.01.2019 a po vypočutí
účastníkov konania dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

50. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je
a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky,
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd
teda preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je
správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a
ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

51. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Pri
správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203
ods. 2 SSP). Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne a nemusí obsahovať
všetky náležitosti § 202 ods. 1 a § 182 ods. 1 SSP (§ 202 ods. 2 SSP). Sociálne veci, ak je žalobcom
fyzická osoba, tak tvoria výnimkou z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby napriek
tomu, že ustanovenie § 203 ods. 2 SSP hovorí ,,len“ o žalobných bodoch. Správny súd môže správnu
žalobu fyzickej osoby posúdiť aj v inom (spravidla väčšom) rozsahu a z iných dôvodov, ako žalobca
fyzická osoba namieta, resp. preskúma v žalobe označené zrušujúce dôvody aj vtedy, ak k
namietaným dôvodom žalobca neuvedie konkrétne argumenty a skutočnosti. Žalobca v žalobe namietal,
že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP), čo aj v žalobe podrobne odôvodnil a ďalej namietal, že skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym
spisom (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), k čomu sa v žalobe vôbec nevyjadril. Preto ani krajský súd nemohol
k tomuto žalobnému dôvodu žalobcu zaujať stanovisko v zmysle vysporiadania sa s jeho konkrétnymi
námietkami kvôli ich absencii. Správny súd napriek tomu na základe zákonom uloženej povinnosti
preskúmal existenciu takéhoto zrušujúceho dôvodu, avšak takýto zrušujúci dôvod po oboznámení sa s
obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v
predmetnom prípade preukázaný nemal.

52. Poistné na nemocenské poistenie je povinná platiť povinne nemocensky poistená SZČO. Povinne
nemocensky poistenou je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 (§
14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne
nemocensky poistená. Ako vyplýva z uvedeného, povinnosť platiť poistné na nemocenské a dôchodkové
poistenie vzniká iba za súčasného splnenia podmienky výšky definovaného príjmu za rozhodné obdobie
a skutočnosti, že daný subjekt je samostatne zárobkovo činnou osobou. V danom prípade nebolo
spochybnené, že žalobca podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol príjem z podnikania v sume
270.624,62 eura, čím presiahol zákonom ustanovenú sumu 4.830 eur (12-násobok vymeriavacieho
základu), podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol príjem z podnikania v sume 409.291,56
eura, t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma 4.944 eur (12-násobok vymeriavacieho základu) a podľa
daňového priznania za rok 2015 dosiahol príjem z podnikania v sume 109.680,40 eura, t.j. vyšší ako
zákonom stanovená suma 5.148 eur (12-násobok vymeriavacieho základu). Keďže v rozhodnom období
žalobca dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu, je potrebné sa ďalej zaoberať iba definíciou samostatne zárobkovo
činnej osoby.



53. SZČO je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v rozhodnom období dosahovala príjmy z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č.
595/2003 Z.z.), teda SZČO je okrem iného fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu, v tomto prípade na výkon advokácie. Povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe odo dňa, od ktorého nie
je oprávnená na výkon tejto činnosti, teda dňom zániku oprávnenia na výkon advokácie (§ 21 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z.). S ohľadom na uvedené je potrebné zaoberať sa pojmami „fyzická osoba, ktorá
má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, ,,fyzická osoba, ktorá je oprávnená na výkon advokácie“,
resp. „fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vykonávanie advokácie zaniklo“, a to z hľadiska, či ich ústavne
konformnému výkladu zodpovedá prístup, podľa ktorého je takouto osobou každý advokát zapísaný do
zoznamu advokátov už len z dôvodu jeho zápisu v zozname advokátov (a prestáva takouto osobou byť
iba jeho vyškrtnutím zo zoznamu advokátov), alebo taký výklad, podľa ktorého takouto osobou nie je
(alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie je oprávnený advokáciu vykonávať, hoci
je zapísaný v zozname advokátov vedenom SAK (napr. aj z dôvodu, že vykonáva advokáciu ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným zapísanej do zoznamu spoločností vedenom SAK). Spoločníkom
a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným založenej na účely výkonu advokácie môže byť iba
advokát (§ 15 ods. 1 zákona o advokácii), pričom advokátom je ten, kto je zapísaný do zoznamu
advokátov vedeného SAK (§ 2 ods. 1 zákona o advokácii). Advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením
obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti (§ 15 ods. 2 zákona o advokácii).
Pritom platí, že advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným,
nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne (§ 15 ods. 6 zákona o advokácii).

54. Žalobca tvrdil, že advokát - konateľ spoločnosti nie je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na
vykonávanie advokácie, pretože nie je oprávnený vykonávať advokáciu samostatne, pričom vychádzal
z toho, že rozhodujúce nie je to, či je v zozname advokátov zapísaný, ale to, či aj skutočne je ako fyzická
osoba oprávnený samostatne poskytovať právne služby podľa zákona o advokácii. Podľa žalobcu
fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie na účely § 5 zákona č. 461/2003
Z.z. nie je advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, a to z
dôvodu, že takáto osoba nemá oprávnenie na vykonávanie advokácie samostatne, hoci je zapísaná v
zozname advokátov vedenom SAK.

55. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z
ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne.
Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len ,,ústava“). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň
vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej
argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu
(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť
výklad ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov
zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť
doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy
nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.

56. Pre úplnosť správny súd poukazuje i na tú skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení zákona
č. 543/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2011 obsahuje už odlišnú úpravu nielen § 5, ale aj § 21 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ako vyplýva z týchto novelizovaných ustanovení, zákonodarca považoval v
súvislosti s § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. za potrebné spresniť podmienky zániku povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom postupoval tak,
že výslovne ustanovil, že toto zaniká vždy dňom, od ktorého fyzická osoba nie je oprávnená na výkon
alebo prevádzkovanie činnosti. Takto zákonodarca nahradil sporné „mať oprávnenie“ jednoznačným „byť
oprávneným“. (sp.zn. II.ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015).

57. Podľa názoru správneho súdu existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti,
podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do
času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že advokát je fyzickou



osobou, ktorá je oprávnená na výkon tejto činnosti v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení,
teda je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo
poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na
podmienky upravené v § 21 citovaného zákona.

58. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý
upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon
advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie.
Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý
vedie Slovenská advokátska komora. Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky,
za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným
a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie
advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých
účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.

59. Správny súd k danej veci poukazuje na stabilnú judikatúru najvyššieho súdu k otázke zachovania
postavenia SZČO u advokáta, ktorý zmenil formu výkonu advokácie na konateľa a spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným (viď. NS SR sp.zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01.07.2011, ktorý bol v
rámci zabezpečenia jednotného výkladu zákonov publikovaný aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 66, NS SR sp.zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13.12.2012, NS SR
sp.zn. 1Sžso/71/2014 zo dňa 05.04.2016).

60. Pokiaľ ide o judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd) k uvedenej
problematike, správny súd konštatuje, že je toho času tiež jednotná a vychádzala rovnako z názoru, že
zmena spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemá
za následok zánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia sp. zn.
I. ÚS 290/2010 zo dňa 07.09.2010, sp. zn. IV. ÚS 342/2010 zo dňa 23.09.2010, sp. zn. II. ÚS 508/2010
zo dňa 25.11.2010, sp. zn. I. ÚS 64/2012 zo dňa 08.02.2012, sp. zn. I. ÚS 93/2012 zo dňa 29.02.2012,
sp. zn. IV. ÚS 103/2012 zo dňa 01.03.2012, sp. zn. I. ÚS 570/2012 zo dňa 28.11.2012, sp. zn. III. ÚS
118/2012 zo dňa 28.03.2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012 zo dňa 12.09.2012, sp. zn. I. ÚS 599/2013 zo
dňa 02.10.2013, sp. zn. I. ÚS 266/2014 zo dňa 04.06.2014, sp. zn. PLz. ÚS 1/2015 zo dňa 04.03.2015,
sp.zn. II.ÚS 335/2013-51 zo dňa 26.03.2015 a sp.zn. II.ÚS 218/2015-19 zo dňa 01.04.2015.

61. V tejto línii judikatúry je podľa názoru správneho súdu potrebné postupovať aj v predmetnej
veci žalobcu, a to v záujme právnej istoty účastníkov konania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí
v obdobných veciach. S ohľadom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax slovenských
súdov, vzťahujúcu sa na právne obdobné prípady, poukazujúc na ich ex lege právnu záväznosť pre
rozhodovaciu prax krajského súdu v prejednávanej veci s ohľadom na právnu istotu spočívajúcu
v legitímnom očakávaní v rozhodnutie každého sporu v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Správny súd je teda pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade so
základným princípom právnej istoty obsiahnutým v čl. 2 ods. 2 CSP, ktorému sa v nadväznosti na § 5
ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.

62. Správny súd je toho názoru, že pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z.z.) je potrebné dospieť k rovnakým záverom, k akým dospel najvyšší súd aj ústavný súd vo svojej
konštantnej judikatúre, a teda vychádzať z toho, že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie
advokátskej činnosti podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou
advokátskou komorou trvá až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, čo má za
následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení, a preto je povinne
nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a povinne dôchodkovo poistený
podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na
podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z.z..

63. Žalovaná v dostatočnej miere vysvetlila svoje myšlienkové pochody vedúce k právnemu
záveru o tom, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského



poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Podľa názoru správneho súdu argumenty žalovanej
odôvodňujúce výrok jej rozhodnutia sa javia ako legitímne a vecne správne. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného nevykazuje znaky svojvôle, správny súd konštatuje dostatočne zistený skutkový stav,
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne objasňuje skutkový a právny základ výroku
rozhodnutia. Správny súd musí vynaložiť maximálnu snahu v prospech rešpektovania právnej istoty, v
posudzovanom prípade nastolenej stabilnou judikatúrou najvyššieho súdu a ústavného súdu.

64. Správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy ako jeden celok v rámci jednoty správneho konania, kde žalovaná uviedla, že
dodatočne zistila skutočnosť, ktorá mala vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO, a to skutočnosť, že žalobca bol aj po 04.02.2015 zapísaný
v zozname advokátov vedenom SAK a zároveň je ako fyzická osoba zapísaný od 06.10.2010 pod
číslom S1441 ako správca v zozname správcov vedenom MS SR. Vzhľadom k tomu, že z vyššie
uvedeného má správny súd za preukázané, že žalobcovi zostalo zachované postavenie SZČO už z
dôvodu existencie oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti podmienenej jeho zápisom
v zozname advokátov vedenom SAK, teda je považovaný za SZČO pre potreby zákona č. 461/2003 Z.z.,
a preto je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistený, nebolo potrebné sa zo strany správneho
súdu bližšie vyjadrovať k námietke žalobcu, že či samotné trvanie zápisu jeho osoby v zozname správcov
konkurzu a reštrukturalizácie vedeného MS SR bez ďalšieho opodstatňuje právny záver o tom, že sa
naďalej považuje za SZČO na účel trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

65. K námietke žalobcu týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia žalovanej správny súd uvádza, že ak
je žalobca toho názoru, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu, má možnosť sa
domáhať jeho vydania v zmysle § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v samostatnom
civilnom sporovom konaní.

66. K námietke žalobcu ohľadne nečinnosti po podaní odhlášky, resp. prihlášky správny súd
poznamenáva, že žalovaná dostatočne objasnila jej postup po podaní odhlášok, resp. prihlášok zo
strany SZČO. Teda, že v množstve jednotlivých prípadov po nadobudnutí potrebných dokladov preveruje
skutočný vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
(preverenie existencie príslušného oprávnenia, povolenia, resp. licencie a výšky zákonom definovaného
príjmu v rozhodujúcom období), teda či deklarovaný dátum vzniku, resp. zániku uvedený v odhláške,
resp. prihláške je v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Následne ak zistí, že nedošlo k
zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vydá rozhodnutie ako
v tomto prípade o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a
následne rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného, teda rozhodnutie o potrebe splnenia si zákonnej
povinnosti zo strany žalobcu. Žalovaná v namietanej dobe nebola nečinná, ale konala a rozhodla. V
predmetnom prípade namietaná skutočnosť v konečnom dôsledku ani nemala vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, a preto správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

67. K ďalším námietkam žalobcu uplatneným na pojednávaní správny súd uzatvára, že postup žalovanej
pri prijímaní podaných prihlášok, resp. odhlášok SZČO v prípade zmeny formy výkonu advokácie a jeho
legislatívne zmeny, ako aj postup zdravotnej poisťovne v prípade zmeny formy výkonu advokácie
nie je predmetom súdneho prieskumu v danej veci. Nad rámec zákonnej povinnosti k námietke, že
žalovaná bez akejkoľvek legislatívnej zmeny odmieta prijímať odhlášky, resp. prihlášky na nemocenské
a dôchodkové poistenie správny súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2015 podľa § 228 ods. 1 veta
druhá zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba je povinná oznámiť príslušnej
pobočke skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 a 5, a to
do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. SZČO mala zákonnú povinnosť prihlásiť sa na nemocenské a
dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení
do ôsmich dní od ich zániku podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014, podľa ktorej logicky žalovaná
odhlášky, resp. prihlášky prijímala.

68. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo
na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s
riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.



30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,
Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry
ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.
ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na
každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti
každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s
predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav
arbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu
čoho uvedie dostatočné argumenty.

69. Z odôvodnenia rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o
podanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva
na súdnu ochranu.

70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že
správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, žalobou
napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z.,
nevykazujú znaky svojvôle (arbitrárnosti), preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

71. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe
ktorých to možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).