Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/15/2017 z 1. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. mája 2019, sp. zn. 1S/15/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017200109.1
Krajský súd Bratislava | 1S/15/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017200109.1 | 2019-05-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, predpis č. 281/2001 Z. z., § 190 SSP, § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c524aa37-90fd-461b-81f3-25b3646c3456
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017200109.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200109
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017200109.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek
senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: orex travel, s.r.o.,
Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 45 942 536, zastúpený: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, Tomášikova
50/D, 831 03 Bratislava, IČO: 30 854 211, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SK/0412/99/2016 zo dňa 14.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1.Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj dňa
02.07.2015 v sídle spoločnosti žalobcu vykonal kontrolu zameranú na prešetrenie podnetu č. 666/2015
spotrebiteľky p. N. E. na dodržiavanie zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len zák. o ochrane spotrebiteľa) a zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania
cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 281/2001 Z.z. alebo zákon o zájazdoch). Výsledok vykonanej
kontroly je spísaný v inšpekčnom zázname zo dňa 02.07.2015 v spojení s dodatkom k inšpekčnému
záznamu zo dňa 14.07.2015, s ktorým bol oboznámený manažér marketingu žalobcu p. F. A., ktorý
uviedol, že písomná informácia o vízových povinnostiach pre krajinu Turecko bude spresnená.

2. Pri výkone kontroly bolo zistené, že dňa 15.05.2015 spotrebiteľka p. N. E., L. XX, XXXXX H. T.,
ako objednávateľ uzatvorila Zmluvu o obstaraní zájazdu s účastníkom konania ako obstarávateľom,
ktorej predmetom bol pobytový zájazd Hotel Seabird 3*+, Alanya Turecko v termíne od 16.05.2015
do 23.05.2015 pre troch účastníkov zájazdu. V pokynoch k odletu poskytnutých spotrebiteľke (č.
K sa v časti Doklady uvádzalo: „Prosíme, aby ste si skontrolovali platnosť cestovných dokladov.
Poškodenie cestovného pasu môže byť dôvodom na neumožnenie leteckej prepravy. V Turecku sa
vyžaduje platnosť cestovného dokladu po výstupe z krajiny (min. 3 mesiace, odporúča sa 6) mesiacov“.
V Dôležitých informáciách poskytnutých spotrebiteľke, v časti Cestovné doklady bolo uvedené, že:
„Cestovné doklady - ubytovací poukaz, cestovné poistenie - obdržíte elektronickou poštou (prosíme
vytlačiť). Pred odchodom na dovolenku sa presvedčte o platnosti svojho cestovného pasu (obvykle
sa vyžaduje skončenie platnosti dokladu min. 3-6 mesiacov po ukončení doby pobytu v cudzine)...“ V



zmysle informácií poskytnutých na webových stránkach Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky pre krajinu Turecko, v časti Oznamy a upozornenia pred cestovaním,
v odseku VÍZOVÉ, KONZULÁRNE, TURISTICKÉ A INÉ UŽITOČNÉ INFORMÁCIE bolo uvedené, že:
„pri cestách do Turecka musia mať slovenskí občania vrátane detí platný cestovný doklad - cestovný
pas. Cestovným dokladom pri cestách do Turecka je cestovný pas, vstup na občiansky preukaz nie je
možný. Odporúčaná platnosť cestovného pasu v zmysle platnej legislatívy (od 11. apríla 2014) musí byť
minimálne 5 mesiacov od vstupu na územie Turecka (oslobodenie od vízovej povinnosti predstavuje
90 dní, ďalších 60 dní požiadavka v zmysle novelizovaného zákona). V opačnom prípade im v zmysle
platného zákona vstup na územie Tureckej republiky nebude umožnený“.

3. Podľa žalovaného žalobca týmto konaním ako obstarávateľ zájazdu neposkytol spotrebiteľovi
správne informácie o požadovanej minimálnej dĺžke platnosti cestovných dokladov a tým nezabezpečil
poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1
písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré ako predávajúci zodpovedá žalobca.

4. Následne bolo žalobcovi listom zo dňa 21.04.2016 zaslané oznámenie o začatí správneho konania,
ktoré mu bolo doručené dňa 25.04.2016. Súčasne bol poučený podľa ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), že má možnosť pred vydaním rozhodnutia, vyjadriť
sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. K oznámeniu o začatí
správneho konania sa žalobca nevyjadril.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj rozhodnutím č. P/0179/01/2015 zo
dňa 31.05.2016 podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložila žalobcovi pokutu vo výške
2.000,- eur  za to, že porušil ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že žalobca
porušil povinnosť predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne
použitie - pri výkone kontroly bolo zistené, že dňa 15.05.2015 spotrebiteľka p. N. E., L. XX, XXX XX H.
T., ako objednávateľ uzatvorila Zmluvu o obstaraní zájazdu s účastníkom konania ako obstarávateľom,
ktorej predmetom bol pobytový zájazd Hotel Seabird 3*+, Alanya, Turecko v termíne od 16.05.2015
do 23.05.2015 pre troch účastníkov zájazdu. V pokynoch k odletu poskytnutých spotrebiteľke (č.
SK010079) sa v časti Doklady uvádzalo: Prosíme, aby ste si skontrolovali platnosť cestovných dokladov.
Poškodenie cestovného pasu môže byť dôvodom na neumožnenie leteckej prepravy. V Turecku sa
vyžaduje platnosť cestovného dokladu po výstupe z krajiny (min. 3 mesiace, odporúča sa 6 mesiacov),
ďalej sa v Dôležitých informáciách poskytnutých spotrebiteľke, v časti Cestovné doklady uvádzalo, že
Cestovné doklady - ubytovací poukaz, cestovné poistenie - obdržíte elektronickou poštou (prosíme
vytlačiť). Pred odchodom na dovolenku sa presvedčte o platnosti svojho cestovného pasu (obvykle
sa vyžaduje skončenie platnosti dokladu min. 3-6 mesiacov po ukončení doby pobytu v cudzine)... V
zmysle informácií poskytnutých na webových stránkach Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky pre krajinu Turecko, v časti Oznamy a upozornenia pred cestovaním,
v odseku VÍZOVÉ, KONZULÁRNE, TURISTICKÉ A INÉ UŽITOČNÉ INFORMÁCIE bolo uvedené, že
pri cestách do Turecka musia mať slovenskí občania vrátane detí platný cestovný doklad - cestovný
pas. Cestovným dokladom pri cestách do Turecka je cestovný pas, vstup na občiansky preukaz nie je
možný. Odporúčaná platnosť cestovného pasu v zmysle platnej legislatívy (od 11. apríla 2014) musí byť
minimálne 5 mesiacov od vstupu na územie Turecka (oslobodenie od vízovej povinnosti predstavuje
90 dní, ďalších 60 dní požiadavka v zmysle novelizovaného zákona). V opačnom prípade im v zmysle
platného zákona vstup na územie Tureckej republiky nebude umožnený. Z uvedeného vyplýva, že
účastník konania ako obstarávateľ zájazdu neposkytol spotrebiteľovi správne informácie o požadovanej
minimálnej dĺžke platnosti cestovných dokladov a tým nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne použitie, čo bolo zistené kontrolou vykonanou dňa 2.7.2015 v sídle spoločnosti
orex travel s.r.o. a dňa 14.7.2015 na Inšpektoráte Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave
pre Bratislavský kraj.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. SK/0412/99/2016 zo dňa 14.11.2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislave pre Bratislavský kraj č.
P/0179/01/2015 zo dňa 31.05.2016 potvrdil.

II.



Žaloba

7. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2016 sa domáhal preskúmania zákonnosti
a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SK/0412/99/2016 zo dňa 14.11.2016, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvoinštančného orgánu č. P/0179/01/2015 zo dňa 31.05.2016 o uložení pokuty
žalobcovi vo výške 2.000,- eur za porušenie ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávne
a nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôkazov, ktoré viedlo k nesprávnemu zisteniu, že žalobca v súlade s uzatvorením Zmluvy o obstaraní
zájazdu so N. t.j. s klientom, predmetom ktorej bol pobytový zájazd Hotel Seabird3 +, Alanya, Turecko
v termíne od 16.05.2015 do 23.05.2015 porušil ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa.

9. Žalovaný v rozhodnutí tvrdí, že § 4 ods. 1 písm. h) z. č. 250/2007 Z.z. porušil žalobca tým,
že nezabezpečil poskytovanie služieb, ktoré umožňuje ich riadne použitie, nakoľko v dokumentoch
poskytnutých spotrebiteľovi (a to aj nad rámec informačnej povinnosti) neuviedol správne informácie, v
dôsledku čoho nebolo možné riadne použitie služieb poskytovaných žalobcom.

10. Poukázal, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza subjektívne hypotetické úvahy a právne
závery, napr. že pokiaľ má spotrebiteľ na výber v rozsahu 3-6 mesiacov môže to spôsobiť, že sa
nesprávne rozhodne pre minimálnu platnosť napr. 3 mesiace. Žalovaný odignoroval, že žalobca
odporúča a prosí klientov, aby sa vopred informovali, nakoľko ide o informáciu, ktorá sa môže meniť, a
preto je potrebné sa informovať, a teda nejde o informáciu „expresis verbis". Ide o upozornenie a prosbu,
aby si klient pred zakúpením zájazdu overil potrebnú dĺžku platnosti pasu.

11. Žalovaný tvrdí, že žalobca exaktne uviedol klientovi informáciu, že klient - spotrebiteľ má mať platný
pas po vystúpení z Turecka (3) tri mesiace, čo však nevyplýva zo žiadneho skutkového zistenia. Žalovaný
odignoroval, že žalobca v dokumentoch nad rámec informačnej povinnosti neuvádza exaktnú informáciu
o dĺžke platnosti pasu, ale tak ako uvádza v odvolaní, ide o upozornenie a prosbu.

12. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že je to žalobca, ktorý má zistiť informáciu o potrebe dĺžky platnosti
pasu potrebnú po výstupe klienta z Turecka na stránke MZV SR a nie je to povinnosť spotrebiteľa
zisťovať platnosť po výstupe z Turecka na stránke MZV SR napriek tomu, že túto informáciu MZV SR
uvádza v sekcii informácia pre občanov.

13. Žalobca tiež nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že spotrebiteľ nie je povinný pri kúpe zájazdu zisťovať,
či má platný pas tak, ako to vyžaduje cieľová krajina, nakoľko je viazaný informáciami žalobcu, ak ich
v dokumentoch exaktne uvádza, pričom bez opory v zistenom skutkovom zistení žalovaný odignoroval
skutočnosť, že informácia pre klientov uvedená žalobcom v dokumentoch ohľadom dĺžky platnosti pasu
nie je „exaktná" informácia.

14. Namietal, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, nevypočul klienta - spotrebiteľa,
prečo a či sa informovala u žalobcu ohľadom dĺžky platnosti pasu tak, ako ho v dokumentoch žiada
žalobca a nepreukázal, že mu žalobca na základe toto dopytu poskytol exaktnú nepravdivú informáciu,
aká dĺžka platnosti pasu má byť. Až potom, ak by táto exaktná informácia nebola pravdivá, by žalovaný
mohol dospieť k záveru, že žalobca pochybil a nie uvádzať pochybenie v tom, že žalobca informoval
klienta tak, ako uviedol žalovaný i vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Podľa žalobcu sa žalovaný
kvalifikovane nevysporiadal ani s jeho námietkami uvedenými v odvolaní.

15. Žalobca s poukazom na uvedené  žalobné dôvody navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Alternatívne navrhol, aby súd udelenú sankciu znížil. Zníženie
pokuty odôvodnil skutočnosťou, že pokuta vo výške 2.000,- eur je pre neho likvidačná, vzhľadom na jeho
hospodárske výsledky a klient, spotrebiteľ, si podľa odporučenia žalobcu, vopred nepreveril skutočnosť
ohľadom dĺžky platnosti pasu.

III.
Vyjadrenie žalovaného



16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.09.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko v
predmetnom prípade postupoval v zmysle a v medziach zákona. V prvostupňovom rozhodnutí a
aj v druhostupňovom správnom rozhodnutí venoval dostatočnú pozornosť jednotlivým námietkam
žalobcu a uviedol dôvody, prečo sa s argumentmi žalobcu nestotožnil a v plnom rozsahu sa ich
aj pridržiava. Opakovanou argumentáciou sa žalobca len snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie
zákonnej povinnosti.

17. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že nesprávne uvedenie informácií zo strany žalobcu vyplýva
z informácií poskytnutých spotrebiteľovi v pokynoch k odletu č. SK010079 v časti Doklady, kde sa
uvádzalo: „...Prosíme, aby ste si skontrolovali platnosť cestovných dokladov. Poškodenie cestovného
pasu môže byť dôvodom na neumožnenie leteckej prepravy. V Turecku sa vyžaduje platnosť cestovného
dokladu po výstupe z krajiny (min. 3 mesiace, odporúča sa 6 mesiacov)...“. Ďalej v Dôležitých
informáciách poskytnutých spotrebiteľovi, v časti Cestovné doklady sa uvádzalo, že: „Pred odchodom na
dovolenku sa presvedčte o platnosti svojho cestovného pasu (obvykle sa vyžaduje skončenie platnosti
dokladu min. 3-6 mesiacov po ukončení doby pobytu v cudzine)...“. Žalobca sa svojej zodpovednosti
za nesprávne poskytnuté informácie, obzvlášť tak podstatného charakteru, ako je vyžadovaná dĺžka
platnosti cestovného pasu, nezbaví konštatovaním, že predmetná povinnosť mu nevyplýva z platných
právnych predpisov.

18. K námietkam žalobcu, že ide o upozornenie a prosbu, aby si klient pred zakúpením zájazdu overil
potrebu a dĺžku platnosti pasu, žalovaný uviedol, že ich považuje za subjektívne a právne irelevantné,
nakoľko informácia o minimálnej dĺžke platnosti cestovného pasu poskytnutá spotrebiteľovi zo strany
žalobcu, je exaktnou informáciou.

19. Žalovaný má za to, že výklad žalobcu, resp. postup žalobcu je absolútne v rozpore s ochranou
spotrebiteľa, ktorý v danom zmluvnom vzťahu predstavuje slabšiu zmluvnú stranu. Ďalej žalovaný v
žiadnom prípade neakceptuje tvrdenie žalobcu, že použitím slova „obvykle“ upozorňuje klienta, že to
nie je pravidlo, a že si má predmetné informácie preveriť, ako skutočnosť zbavujúcu ho zodpovednosti
za zistený nedostatok. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že od spotrebiteľa, ktorý
na rozdiel od žalobcu, nedisponuje odbornými znalosťami v oblasti poskytovania služieb v rozsahu
poskytovaných žalobcom (prevádzkovanie cestovnej kancelárie), nemožno očakávať, že spotrebiteľ
vopred predpokladá, že žalobcom poskytnuté informácie nie sú poskytované v rozsahu potrebnom
na riadne realizovanie služby, nakoľko sú uvedené nesprávne a predmetné (žalobcom poskytnuté
informácie) si má, v záujme využitia služieb ponúkaných žalobcom, vopred overovať. Žalobca vo svojich
dokumentoch jasne uviedol, že spotrebiteľovi postačuje interval platnosti pasu min. 3 mesiace, pričom sa
odporúča 6 mesiacov. Odporúčajúci charakter uvedenia informácie v danom prípade podľa žalovaného
neznamená, že spotrebiteľ je danou dĺžkou platnosti cestovného pasu viazaný. Práve tým, že spotrebiteľ
má „na výber“ môže spôsobiť, že sa rozhodne aj pre minimálnu platnosť pasu uvedenú žalobcom, t.j.
3 mesiace. V dôsledku aj takéhoto možného vzniku situácie, nie je absolútne správne, keď sa žalobca
domnieva, že odporúčaním platnosti pasu na 6 mesiacov, zabezpečil poskytovanie služieb spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne použitie. Tvrdenie žalobcu spočívajúce v tom, že žalovaný bez opory v
zákone uvádza, že spotrebiteľ nie je povinný pri kúpe zájazdu zisťovať, či má platný pas tak, ako
to vyžaduje cieľová krajina, nakoľko je viazaný informáciami žalobcu, ak ich v dokumentoch exaktne
uvádza, považuje žalovaný za výlučne účelové a tendenčné.

20. K námietke žalobcu, že žalovaný v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, nevypočul klienta -
spotrebiteľa, či sa tento informoval u žalobcu ohľadom dĺžky platnosti pasu, tak ako ho o uvedené
žiada žalobca v dokumentoch a nepreukázal, že mu žalobca na základe tohto dopytu poskytol exaktnú
informáciu, aká dĺžka platnosti pasu má byť, žalovaný uviedol, že správne konanie je spravidla ovládané
zásadou písomnosti a neverejnosti, a preto vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, sa ústne
konanie nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na
povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového
stavu veci, ktorý bol podľa žalovaného správneho orgánu jednoznačne preukázaný, keď si žalobca
nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť. Cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť
skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi účastníkmi a poskytnúť im možnosť, aby na ňom vyjadrili
svoje návrhy, uplatnili podnety a pripomienky ku skutku, o ktorom sa koná. K uvedenému žalovaný
uvádza, že nenariadením ústneho pojednávania však žiadnym spôsobom nedošlo k ujme na právach



priznaných žalobcovi, nakoľko tento mal možnosť vyjadriť svoje návrhy, podnety a pripomienky písomne,
čo žalobca aj využil.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný správny orgán za to, že žalobca
vo svojich dokumentoch poskytnutých spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu
poskytol nesprávnu informáciu, ktorá bola v rozpore s informáciou uvedenou na stránke Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pre krajinu Turecko vo vyššie cit. časti,
keď žalobca explicitne uviedol minimálnu platnosť cestovného pasu po výstupe z krajiny - 3 mesiace,
s odporúčaním (dobrovoľné) 6 mesiacov, pričom na stránke ministerstva bolo uvedené minimálne 5
mesiacov, čo predstavuje zjavný rozpor.

22. Žalobca namieta, aj neprimeranosť pokuty zodpovedajúcemu zistenému protiprávnemu stavu a
charakteru porušenia zákona, že pokuta je pre neho likvidačná. K uvedenému žalovaný uvádza, že
ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa me ukladá povinnosť, v prípade zistenia
porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona o ochrane spotrebiteľa, pristúpiť k uloženiu sankcie v
zákonom stanovenom rozsahu. Pri stanovení výšky pokuty vymedzenej zákonom do 66 400,- eur,
bolo prihliadnuté najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob
a následky porušenia povinnosti. Pokuta, ktorú žalovaný uložil žalobcovi, nemohla byť neprimerane
mierna vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a k jeho následkom, čo znamená, že pokuta
ako finančný postih musí obsahovať aj zložku represívnu. Represívna funkcia takto uloženej pokuty
smeruje k ochrane práv a záujmov spotrebiteľa chránených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný
pokutu dostatočne odôvodnil v súlade s atribútmi stanovenými v ustanovení § 24 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka typu a výšky sankcie udelenej v minulosti za uvedené porušenie, je
potrebné uviesť, že predmetný prípad je špecifický a tieto špecifiká boli zohľadnené aj pri určení výšky
pokuty a vzhľadom na všetky okolnosti majúce vplyv na určenie výšky pokuty, bola pokuta zo strany
žalovaného uložená v primeranej výške. Žalobca bol sankcionovaný za nezabezpečenie poskytovania
služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, pri zohľadnení následku, ktorým je sťažené
riadne využitie služieb zo strany spotrebiteľa, resp. jeho rodinných príslušníkov. Žalovaný v rámci svojho
voľného uváženia uložil žalobcovi pokutu, ktorá je vzhľadom k charakteru zistených nedostatkov, ako
aj s prihliadnutím na vzniknuté či hroziace následky spôsobené spotrebiteľovi, uložená odôvodnene,
v adekvátnej výške v súlade s princípom, keď sa od uloženej pokuty očakáva nielen represívny, ale
aj preventívny účinok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na kritériá pre určenie výšky
postihu, hlavne na charakter a závažnosť protiprávneho konania, žalovaný správny orgán považuje
výšku uloženej pokuty za primeranú zistenému nedostatku, ba priam až za priaznivú, pričom ju nie je
možné v žiadnom prípade považovať za likvidačnú. Naviac, žalobca nepredložil žiadny dokument, ktorý
by svedčil o jeho zlej finančnej situácii, a teda ani nedal žalovanému možnosť zobrať dané okolnosti
do úvahy. Uložená sankcia bola žalobcovi uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby, plní preventívnu i
represívnu funkciu a nemožno od jej uloženia upustiť, nakoľko v zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je orgán dozoru povinný uložiť pokutu.

IV.
Právne posúdenie

23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby  a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanoveným týmto zákonom.

24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.



27. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400,- eur, za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000,- eur.

28. Podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o zájazdoch, cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením
zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne,
pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré
môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o všeobecných údajoch týkajúcich
sa pasových a vízových požiadaviek pre občanov Slovenskej republiky a o zdravotných formalitách,
ktoré sú nevyhnutné na cestu a pobyt, ako aj o zvyčajných cenách a lehotách na ich vybavenie.

29. Podľa § 8 ods. 3 zákona o zájazdoch, katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej
informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli
iné podmienky.

30. Podľa § 12 ods. 2 zákona o zájazdoch, kontrolu a dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva
Slovenská obchodná inšpekcia.

31. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súvislosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi.

32. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle §  3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny
súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej
správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak: a) považuje to za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b)
rozhoduje v konaní podľa §  6  ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP).

33. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46  ods.
2 Ústavy SR).

34. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa
02.05.2019 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SK/0412/99/2016 zo
dňa 14.11.2016, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v
Bratislave, pre Bratislavský kraj č. P/0179/01/2015 zo dňa 31.05.2015 potvrdené, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta 2000,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Sankcia bola žalobcovi
uložená z dôvodu porušenia ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. porušenia
povinnosti predávajúcim zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

36. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že spotrebiteľka p. N.
ako objednávateľka, uzatvorila so žalobcom ako obstarávateľom, dňa 15.05.2015 Zmluvu o obstaraní
zájazdu, predmetom ktorej bol pobytový zájazd Hotel Seabird 3*+, Alanya, Turecko v termíne od
16.05.2015 do 23.05.2015 pre troch účastníkov zájazdu.

37. V pokynoch k odletu č. SK010079 poskytnutých spotrebiteľke žalobcom je v úvode uvedené, že:
„ ... Dovoľte, aby sme vám poskytli potrebné informácie k odletu ...".  V časti Doklady je uvedené, že:
„Prosíme, aby ste si skontrolovali platnosť cestovných dokladov. Poškodenie cestovného pasu môže



byť dôvodom na neumožnenie leteckej prepravy. V Turecku sa vyžaduje platnosť cestovného dokladu
po výstupe z krajiny (min. 3 mesiace, odporúča sa 6 mesiacov)“.

38. V Dôležitých informáciách poskytnutých spotrebiteľke žalobcom, je v časti Cestovné doklady
uvedené, že:„..Pred odchodom na dovolenku sa presvedčte o platnosti svojho cestovného pasu (obvykle
sa vyžaduje skončenie platnosti dokladu min. 3-6 mesiacov po ukončení doby pobytu v cudzine)...“

39. Na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
pre krajinu Turecko, v časti Oznamy a upozornenia pred cestovaním, v odseku Vízové, konzulárne,
turistické a iné užitočné informácie, podmienky vstupu: Platnosť cestovného dokladu, bolo uvedené, že:
„pri cestách do Turecka musia mať slovenskí občania vrátane detí platný cestovný doklad - cestovný
pas. ... Odporúčaná platnosť cestovného pasu v zmysle platnej legislatívy (od 11. apríla 2014) musí
byť minimálne 5 mesiacov od vstupu na územie Turecka ... V opačnom prípade im v zmysle platného
zákona vstup na územie Tureckej republiky nebude umožnený“.

40. Vzhľadom na námietky žalobcu bolo preto úlohou súdu posúdiť, či žalobca tým, že v Pokynoch
k odletu a v Dôležitých informáciách, poskytol spotrebiteľke informáciu týkajúcu sa potrebnej doby
platnosti cestovného dokladu na jej vycestovanie na dovolenku tak, ako je uvedené vyššie, porušil
ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda touto poskytnutou informáciou
nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, za čo mu žalovaný
uložil preskúmavaným rozhodnutím pokutu vo výške 2.000,- eur. Úlohou súdu bolo taktiež posúdiť,
či pokuta vo výške 2.000,- eur  je neprimeraná vzhľadom k okolnostiam prípadu a skutočnosti, že
spotrebiteľka si tak, ako jej to odporúčal žalobca, vopred nepreverila skutočnosť ohľadom dĺžky platnosti
pasu.
41. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia je zákon o ochrane spotrebiteľa,
ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej
republiky, alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 a 2 zákona o
ochrane spotrebiteľa) a v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. h) ukladá predávajúcemu povinnosť zabezpečiť
predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

42. Zo žalobcom poskytnutých informácií spotrebiteľke jeden deň pred jej plánovaným odletom na
dovolenku, keďže zmluvu o obstaraní zájazdu uzavrela dňa 15.5.2015 a dátum odletu na dovolenku
bol 16.5.2015, teda vyplýva, že žalobca informoval spotrebiteľku o potrebnej dobe platnosti cestovného
pasu po výstupe z Turecka, t.j. min. 3 mesiace, odporúča sa 6 mesiacov.

43. Informácia o platnosti cestovných dokladov predstavuje jednu z kľúčových informácií, ktoré môžu
ovplyvniť spotrebiteľove rozhodnutie o využití služieb ponúkaných žalobcom, nakoľko v prípade
nesplnenia všetkých ich náležitostí je realizácia služieb vylúčená. Je dôvodné sa preto domnievať, že
táto informácia podstatným spôsobom ovplyvnila spotrebiteľku pri výbere jej dovolenky a následne aj
pri uzatvorení zmluvy o obstaraní zájazdu. Je nesporné, že táto informácia poskytnutá spotrebiteľke
žalobcom bola v rozpore s údajom zverejneným na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí
a európskych záležitostí Slovenskej republiky týkajúcim sa potrebnej doby platnosti cestovného pasu
od vstupu spotrebiteľky do Turecka, podľa ktorého sa vyžadovala platnosť cestovného pasu od vstupu
do Turecka minimálne 5 mesiacov a nie 3 mesiace po výstupe z Turecka, tak ako nesprávne uvádzal
žalobca. Uvedená nesprávna informácia napokon i znemožnila spotrebiteľke vycestovať na dovolenku,
v dôsledku čoho nemala možnosť ňou zakúpenú službu u žalobcu riadne použiť, a z ktorého dôvodu i
podala podnet žalovanému, na základe ktorého žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu.

44. Tvrdenie žalobcu, že spotrebiteľka si mala preveriť informáciu o dĺžke platnosti pasu, a že ním
poskytnuté informácie boli iba upozornením a prosbou, nakoľko táto informácia sa môže meniť, nemôže
podľa názoru súdu spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Ak žalobca nejakú
informáciu o potrebnej dobe platnosti cestovného pasu pre vycestovanie do Turecka spotrebiteľke
poskytol, mala byť táto informácia správna a nie nesprávna a zavádzajúca, čo nakoniec môže vyznieť i
tak, že žalobca mal záujem takýmto spôsobom uzatvoriť zmluvu o obstaraní zájazdu i so spotrebiteľmi,
ktorí by požadovanú dĺžku platnosti cestovného pasu na vycestovanie do Turecka nespĺňali. V prípade
neuvedenia informácie o dĺžke platnosti pasu zo strany žalobcu vôbec, je možné predpokladať, že
spotrebiteľ by si zistil podmienky platnosti cestovného pasu, nakoľko o tejto skutočnosti by nebol žiadnym
spôsobom informovaný. V danom prípade, nakoľko však spotrebiteľka bola informovaný o minimálnej



platnosti cestovného pasu po návrate z krajiny (minimálne 3 mesiace), táto nepovažovala za potrebné
preveriť žalobcom podanú informáciu, spoliehajúc sa na odbornosť a korektnosť žalobcu.

45. Žalobca vo svojich dokumentoch jasne uviedol nesprávnu informáciu, že spotrebiteľke postačuje
interval platnosti pasu min. 3 mesiace, pričom sa odporúča 6 mesiacov po výstupe z Turecka. Tým, že
spotrebiteľke dal možnosť výberu (min. 3 mesiace, odporúča sa 6 mesiacov) dal jej možnosť voľby, že
sa rozhodne aj pre minimálnu platnosť pasu uvedenú žalobcom, t. j. 3 mesiace, a tým by podľa jeho
usmernenia spĺňala podmienku vstupu do Turecka. V dôsledku aj takéhoto možného vzniku situácie,
nie je absolútne správne, keď sa žalobca domnieva, že odporúčaním platnosti pasu na 6 mesiacov,
zabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

46. Tiež je potrebné uviesť, že žalobca bol povinný pred uzavretím zmluvy o zájazde v zmysle ust.
§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o zájazdoch písomne, presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a
riadne informovať o všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových požiadaviek pre občanov Slovenskej
republiky, ktoré sú nevyhnutné na cestu a pobyt. Táto písomná informácia podľa § 8 ods. 3 zákona o
zájazdoch sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde. Súd preto nemohol prisvedčiť ani ďalšej námietke
žalobcu, že informácia o dĺžke platnosti pasu nie je exaktná otázka, nakoľko povinnosť žalobcu pravdivo
informovať o všetkých údajoch týkajúcich sa cestovného pasu potrebných na vycestovanie vyplýva i z
ust. § 8 ods. 1 písm. i) zákona o zájazdoch.

47. Žalobca je povinný v rámci svojej podnikateľskej činnosti postupovať vo vzťahu k spotrebiteľom v
súlade s odbornou starostlivosťou, konkrétne pre daný prípad tak, aby poskytoval služby spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne použitie a neprenášať bremeno splnenia uvedenej povinnosti na spotrebiteľov
v podobe overenia si informácie na internetovej stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky, keď už žalobca vo svojich dokumentoch informáciu o minimálnej dĺžke
platnosti cestovného pasu spotrebiteľke poskytol.

48. Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov sa súd stotožnil
so žalobcom a s jeho žalobnou námietkou len do tej miery, že zákon o ochrane spotrebiteľa v
dotknutých častiach je formulovaný natoľko široko a všeobecne, že výklad jeho jednotlivých ustanovení
a interpretácia v ňom ustanovených práv a povinností účastníkov relevantných právnych vzťahov je
úlohou orgánov aplikačnej praxe.

49. Podľa názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako i prvoinštančného orgánu poskytuje
dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na
základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgánu verejnej správy vykonal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe voľnej úvahy, treba v
rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili
vykonané dôkazy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

50. V danom prípade odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje rozumný výklad ustanovenia,
ktorého porušenia sa mal žalobca svojim konaním dopustiť. Taktiež z rozhodnutia je zrejmé, čo
považoval orgán verejnej správy za právne relevantné podklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe čoho a akej správnej úvahy žalovaný
dospel k svojmu právnemu záveru, keď konštatoval, že predmetom správneho konania nie je nesplnenie
informačných povinností žalobcom, ale že žalobca svojim konaním, opísaným vo výroku prvostupňového
rozhodnutia, ako obstarávateľ zájazdu neposkytol spotrebiteľke správne informácie o požadovanej
minimálnej dĺžke platnosti cestovných dokladov a tým nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne použitie, čím došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa, za ktoré ako predávajúci zodpovedá žalobca a čo bolo v konaní spoľahlivo preukázané
vykonaným dokazovaním. I podľa názoru súdu žalovaný dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci,
čo vyplýva i z administratívneho spisu, a preto nebolo dôvodné ďalej vykonať dokazovanie výsluchom
spotrebiteľky aj vzhľadom na zákonné povinnosti žalobcu, prečo a či sa informovala u žalobcu ohľadom
dĺžky platnosti pasu tak, ako to žalobca v dokumentoch žiadal.



51. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že žalovaný sa s jeho odvolacími námietkami voči prvostupňovému
rozhodnutiu nevysporiadal kvalifikovane. Súd však musí konštatovať, že odvolacie námietky žalobcu
sú opísané v napadnutom rozhodnutí a podľa názoru súdu žalovaný sa s nimi zaoberal a riadne ich
aj vyhodnotil.

52. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu
zastáva názor, že skutkom kladeným žalobcovi za vinu napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej
správy oboch stupňov, sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej mu z právnej normy
ustanovenej v § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa tým, že porušil povinnosť predávajúceho
zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie.

53. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní týkajúcej sa výšky uloženej sankcie správny súd konštatuje,
že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie
zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia
zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním
vzniknuté môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu.
Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti,
ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Po posúdení podmienok a následkov
konania žalobcu, súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď na základe
skutkových zistení, ktorými mal preukázané konanie žalobcu porušujúce právne povinnosti ukladané
mu zákonom, pristúpil k uloženiu sankcie. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na
základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho
rozhodnutia. Podľa názoru súdu, pokiaľ zákonodarca v právnej norme § 24 ods. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa ustanovuje, že za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právnymi aktmi
Európskych spoločenstiev v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu,
dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 66 400,- eur a žalovaný uložil
žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur, rozhodol žalovaný v rozsahu rozpätia zákonom predpokladanej
výšky sankcie.

54. Zároveň súd v súvislosti s preventívnou a represívnou úlohou sankcie poukazuje na rozsudok
Mestského súdu v Prahe z 16. novembra 2004 sp. zn. 10Ca 250/2003 v zmysle ktorého: „Preventivní
úloha postihu nespočívá jen v účinku vůči žalobci. Postih musí mít sílu odradit od nezákonného postupu
i jiné nositele stejných zákonných povinností; tento účinek pak může vyvolat jen postih odpovídající
významu chráněného zájmu, včas a věcně správně vyvozený. Jde-li o finanční postih, musí být znatelný
v majetkové sféře delikventa, tedy být nikoli pro něho zanedbatelný, a nutně tak musí v sobě obsahovat
i represivní složku. V opačném případě by totiž postih delikventa smysl postrádal."

55. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe
neodôvodňujú jeho zrušenie.

56. Súd zastáva názor, že žalovaný dospel k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo
riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci a žalovaný
rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom sa vysporiadal i so všetkými podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preto súd žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

57. O nároku na náhradu trov rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému napriek úspechu v
konaní nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania v konaní ani nevznikli.

58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum
právnej pomoci.