Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/345/2016 z 27. 3. 2019
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2019, sp. zn. 6S/345/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202771.1
Krajský súd Bratislava | 6S/345/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016202771.1 | 2019-03-27 | Uznesenie
Citované ustanovenia: zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 98 ods. 1 písm. g) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db8ad247-452b-4c55-bf7a-86fdfe7ec7bd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202771.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/345/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202771
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202771.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: ANPA & partners, a.s., so sídlom
Hálkova 1/A, Bratislava, IČO: 48 140 490, zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so
sídlom Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy Daňového úradu Bratislava o
výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov  konania  n e m á   p r á v o   na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Žalovaný vydal Správu o výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa 20.10.2016 v ktorej konštatoval,
že žalobca prevádzkuje hazardnú hru bez udelenej alebo vydanej licencie, čím porušuje § 3 ods.
3 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoHH“).

II. Žaloba.

2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 22.12.2016 sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti Správy o výsledku dozoru č. 104144185/2016 zo dňa 20.10.2016 (ďalej len „Správa“) s
odôvodnením, že žalovaný riadne neaplikoval ustanovenia ZoHH, keď sa nevysporiadal s negatívnym
a pozitívnym vymedzením hazardnej hry.

3. Žalobca uviedol, že začal prevádzkovať hru MOBILOS, ako elektronickú vedomostnú hru zameranú
na hranie prostredníctvom inteligentných telefónov  - smartfónov, príp. počítačov. Ide o kombináciu
vedomostnej hry s prvkom elektronických stieracích žrebov. Žalovaný podľa § 10 ods.4 písm. a) ZoHH
vykonal u žalobcu dozor nad dodržiavaním ZoHH, výsledkom ktorého bola Správa, ktorú žalobca prevzal
dňa 21.10.2016.

4. Žalobca je názoru, tým, že žalovaný v závere Správy konštatuje, že „žalobca prevádzkuje hazardnú
hru bez udelenej alebo vydanej licencie, čím porušuje § 3 ods. 3 ZoHH“, je žalobca ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch. Žalobca považuje Správu za nezákonnú a za výsledok
nezákonného dozoru. Záver Správy nie je vôbec odôvodnený a preto je nepreskúmateľný. V Správe
žalovaný uviedol len zistenia a záverečné konštatovanie bez toho, aby odôvodnil, ako dospel k
uvedenému záveru. Nezákonná Správa ohrozuje práva a zasahuje do práv a právom chránených
záujmov žalobcu, keď žalobca je neprimerane dlho vystavený neistote. Podľa žalobcu, vykonával
žalovaný (nezákonný) dozor v období od apríla 2016 do októbra 2016, kedy získal od žalobcu všetky



relevantné doklady a informácie potrebné na to, aby žalovaný mohol vyhodnotiť svoju právomoc a
dospieť k výsledku dozoru podstatne skôr a s iným výsledkom. Nezákonný výkon dozoru viedol k vydaniu
nezákonnej Správy s nesprávnym záverom.

III. Vyjadrenie žalovaného.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.04.2017 s tým, že podľa § 1 ods.
2 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, podľa § 5
ods. 3 písm. j) zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, podľa §
18 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 171/2005
Z.z. ZoHH, vykonáva dozor nad dodržiavaním ZoHH a podmienok určených v licencii udelenej alebo
vydanej podľa ZoHH.

6. Predmetom dozoru bolo preverenie dodržiavania ust. § 3 ods. 3 ZoHH žalobcom na internetovej
stránke N..F..sk. Žalovaný vykonal dozor v dňoch 15.04.2016 a 20.05.2016, kedy bolo zistené, že
na internetovej stránke N..F..sk sa prevádzkuje vedomostná hra MOBILOS. Z podkladov žalobcu k
predmetnej hre žalovaný konštatoval, že vedomostná hra MOBILOS vykazuje znaky hazardnej hry podľa
§ 3 ods. 1 ZoHH, kedy výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred
neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Ide o kombináciu jednej otázky a náhodného
výberu elektronického stieracieho žrebu, ku ktorému sa v prípade zotretia troch rovnakých symbolov
(žrebovanie o 250,- EUR) priradí aj ďalší prvok náhody, ktorým je žrebovanie. Z vyhodnotenia podielu
náhody vyplýva, že prevažuje prvok náhody, čím dochádza k prevádzkovaniu hazardnej hry bez udelenej
alebo vydanej licencie.

7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v zmysle § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“), zamietnuť.

IV. Replika žalobcu.

8. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku doručenú súdu dňa 08.06.2017 s tým, že nesúhlasil
s popisom priebehu dozoru v dňoch 15.04.2016 a dňa 20.05.2016 tak, ako uviedol žalovaný. Poukázal
na účelové tvrdenie žalovaného, podľa ktorého nebol povinný vyhotoviť žiadne zápisnice z priebehu
údajného dozoru v zmysle § 11 a nasl. ZoHH.

9. K dĺžke trvania dozoru žalobca uviedol, že aj keď ZoHH neupravuje dĺžku trvania dozoru, zo
základných princípov správneho konania je zrejmé, že posúdenie jedinej právnej otázky a to právomoci
žalovaného, nemôže trvať pol roka.

10. Žalobca namietal porušenie základných pravidiel kontrolnej činnosti, keď žalovaný štyri mesiace
neumožnil žalobcovi nahliadnuť do administratívneho spisu.

11. Žalobca poukázal na „Expertízu“, ktorú doručil žalovanému spolu s vyjadrením dňa 26.09.2016, t.j.
pred vydaním Správy, pričom žalovaný sa v Správe vôbec nevyjadril, ako závery Expertízy v Správe
zohľadnil. S poukazom na uvedené, považuje žalobca Správu za nepreskúmateľnú.
V. Právne posúdenie.

12. Právna úprava týkajúca sa udelenia alebo vydania licencií k prevádzkovaniu hazardných hier ako i
vykonávaním dozoru nad dodržiavaním zákona, je obsiahnutá v ZoHH.

13. Krajský súd v Bratislave pred meritórnym  prejednaním veci skúmal podmienky prípustnosti súdneho
preskúmania žalobou napadnutej Správy a dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej
neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

19. Podľa § 1 ods. 1 ZoHH, tento zákon upravuje
a) podmienky prevádzkovania hazardných hier,
b) práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a hráčov,
c) podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier,
d) niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti,
e) pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier,
f) dozor nad prevádzkovaním hazardných hier.

20. Podľa § 1 ods. 2 ZoHH, účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu
verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík
vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich.

21. Podľa § 3 ods. 2 ZoHH, hazardnými hrami sú
a) lotériové hry,
b) hazardné hry v kasíne,
c) stávkové hry,
d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov,
e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi
alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry,
f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu,
g) kartové hry mimo kasína,
h) charitatívne lotérie,
i) hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku
1.

22. Podľa § 3 ods. 3 ZoHH, hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo
vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa
§ 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie
nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d).

23. Podľa § 10 ods. 1 ZoHH, orgány štátnej správy v oblasti hazardných hier sú:
a) ministerstvo,
b) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
c) daňové úrady.

24. Podľa § 10 ods. 4 písm. a) ZoHH, dňový úrad vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona,
iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v licencii udelenej alebo vydanej
podľa tohto zákona ministerstvom a je druhostupňovým odvolacím orgánom pre obce vo veciach
individuálnych licencií udelených na prevádzkovanie výherných prístrojov.

25. Podľa § 15 ZoHH, dozor je ukončený v deň prerokovania správy s dozorovaným subjektom.



26. Podľa § 57 ods. 1 ZoHH, na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom
konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 70 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „SP“), osobitné zákony ustanovujú,
v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

VI. Závery správneho súdu.

28. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu prieskumu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia
orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu
vylučuje (§ 7 SSP).
Pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď správnou žalobou napadnutým
rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom
chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté
rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval
správny orgán podľa SP, alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho
preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný zvážiť, či
sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka
konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o
ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania
rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad, podľa názoru správneho súdu, v
prejednávanej veci nejde, nakoľko samotná Správa, resp. jej záver, že žalobca prevádzkuje hazardnú
hru bez udelenej alebo vydanej licencie, čím porušuje §3 ods. 3 ZoHH, nepatrí medzi základné ľudské
práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane
základných práv a ľudských slobôd, preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods.
2 Ústavy SR, resp. Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.

29. Právny rámec oprávnení žalovaného, je daný ust. § 10 ods. 1 písm. c) v spojení s § 10 ods. 4 písm. a)
ZoHH,  ktorým upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy  a obcí v oblasti hazardných hier a explicitne
vymedzuje práva a povinnosti orgánov štátnej správy.

30. Čo sa týka samotnej Správy, podľa názoru súdu možno konštatovať, že ide o dokument, ktorý nemá
povahu rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale ide o listinu, ktorá je výsledkom dozoru podľa
§ 10 ods. 4 písm. a) v spojení s § 15 ZoHH, ktorá deklaruje ukončenie dozoru a túto nie je oprávnený
preskúmavať správny súd.

31. Práva a povinnosti žalovaného, ako orgánu dozoru sú upravené v ZoHH, uvedené v odseku 29.
tohto rozhodnutia, ktorý okrem iného určuje postup žalovaného, na základe záverov Správy pri porušení
pravidiel a postupov žalobcu, kedy mu zákonodarca zveril právomoci vymedzené v § 54 až § 56 ZoHH
(ukladanie sankcií). Z uvedeného vyplýva, že v štádiu vydania samotnej Správy, žiadnym spôsobom
nedochádza k priamemu zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu a preto Správa nemusí
mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa § 47 SP. Inak povedané, až v prípade, že správny orgán
na základe Správy sa domnieva, že žalobca porušil zákon, vydá rozhodnutie, ktorým žalobcovi uloží
sankcie podľa § 54 až § 56 ZoHH a takéto právoplatné rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu
prieskumu.

32. Krajský súd je názoru, že Správu je podľa jej obsahu nutné považovať za výsledok administratívneho
konania (dozoru), ktorého žalobca bol účastníkom, v rámci ktorého žalovaný v plnom rozsahu  realizoval
svoje verejno - mocenské oprávnenie (dozor nad prevádzkovateľom hry), preto Správa ako záver
dozoru, bez vydania následných rozhodnutí podľa § 54 až § 56 ZoHH, sa nijako nemôže týkať
subjektívnych práv žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z
24.02.2011). Správa je len opatrením predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v jej dôsledku nemení a slúži
ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu. Správa nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím



správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a
postupov ZoHH, preto jej súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je neprípustné.

33. Správa z vykonaného dozoru nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže
nie je rozhodnutím správneho orgánu. Dozor je kompetenciou žalovaného ako i následne konať o
správnom delikte, ak bol zistený, a až vtedy pôjde o rozhodovací proces.  Preto Správa nie je správnym
aktom, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby
a právnickej osoby priamo dotknuté, ale je s poukazom na § 7 písm. e) SSP opatrením predbežnej
povahy, ktoré nemá za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a je preto zo súdneho
prieskumu vylúčená.

34. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti opatreniu predbežnej povahy,
ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

VII. Trovy konania.

35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zák.č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné
body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.