{"guid": "61f0b673-1b24-443c-8862-f21b072be700:9a1c83ef-839d-49c9-b8cb-75ed2e624eae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2", "spisova_znacka": "1S/317/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/317/2016 z 20. 2. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. februára 2019, sp. zn. 1S/317/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2", "identifikacne_cislo": "1016202762", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 1382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-1382", "datum_vydania": "2019-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/474", "nazov": "zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/474", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/474-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a1c83ef-839d-49c9-b8cb-75ed2e624eae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/317/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202762
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016202762.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov
senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: HYCA s.r.o.,
Viničnianska cesta 9, 902 01 Pezinok, IČO: 35 900 008, zastúpený: AK Pekár, s.r.o. so sídlom:
Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Radničné námestie 9, 902 01 Pezinok, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia č. OU-PK-OCDPK-2016/009625 zo dňa 17.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „správny orgán“),
príslušný podľa § 29 ods. 7 zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených
úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 474/2013 Z. z.) Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt č.: OU-
PK-OCDPK-2016/009625 zo dňa 14.09.2016 uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla podľa
ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 474/2013 Z. z. pokutu vo výške 480,- eur, za to, že sa dopustil
spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z. tým, že:
dňa 15.07.2016 v čase o 15:05:52 h pri užívaní vymedzeného úseku cesty D01-003: Trnava-Voderady
- Senec-Blatné - nezadal do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu vozidla a vznikol tým nedoplatok mýta, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z.

2. Súčasťou tohto rozkazu bol aj záznam o vykonaní kontroly a fotodokumentácia, ktoré ďalej
špecifikovali konkrétny skutok.

3. Žalobca proti  Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č.: OU-PK-
OCDPK-2016/009625 zo dňa 14.09.2016 v zákonom stanovenej lehote podal odpor.

4. Okresný úrad Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, príslušný podľa § 29 ods. 7
zákona č. 474/2013 Z. z. rozhodnutím č. OU-PK-OCDPK-2016/009625 zo dňa 17.10.2016 podľa § 31
ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odpor žalobcu odmietol.



5. Rozhodnutie  s poukazom na § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. odôvodnil tým, že účastník
konania v odpore uvádza, že vymenil palubnú jednotku a že ako dôkaz o tom prikladá fotokópiu
preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811, avšak uvedenú
fotokópiu k podanému odporu nedoložil. Zákon pritom podmienku priloženia listinných dôkazov, ktorých
sa dovoláva účastník konania jednoznačne vyžaduje.

6. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby si správny orgán vyžiadal od Policajného zboru potvrdenie o
kontrole zo dňa 22.09.2016, v ktorom je uvedené, že mýtna jednotka bola v čase kontroly pokazená,
uviedol, že žalobca si však zároveň odporuje keď uvádza, že takýto dokument Policajný zbor nevydáva.
Takéto konštatovanie je nepoužiteľné ako dôkaz a pre účely akceptácie odporu právne irelevantné.
Zákon č. 474/2013 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 2 uvádza, že ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužije, čo znamená, že správny orgán nemá za povinnosť pomáhať
účastníkovi konania odstraňovať prípadné nedostatky v predpísaných náležitostiach konania, teda ani
zadovažovať potrebné dôkazy.

7. Uviedol, že taktiež nie je možné ako dôkaz uplatniť požiadavku, resp. návrh účastníka konania na
výsluch vodiča predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa § § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z.
z. uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo nie je rozhodujúcou skutočnosťou,
ktorú možno pri podaní odporu uplatniť.

8. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že ak sa počas jazdy po vymedzených úsekoch ciest
vyskytne porucha palubnej jednotky, vodič vozidla je povinný odstaviť vozidlo na najbližšom mieste
umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla a oznámiť poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky
prevádzkovateľovi systému na zákazníckej telefónnej linke prevádzkovateľa systému. Vodič vozidla
oznámi prevádzkovateľovi systému na účely identifikácie svoje meno a priezvisko, meno a priezvisko
alebo obchodné meno alebo názov prevádzkovateľa vozidla, evidenčné číslo vozidla a približnú polohu,
kde sa vozidlo nachádza. Prevádzkovateľ systému oznámi vodičovi vozidla kód udalosti a až potom
môže vodič pokračovať v jazde na najbližšie kontaktné miesto alebo distribučné miesto.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že palubná jednotka je schopná akusticky ohlásiť vodičovi rôzne udalosti ako
napr. zmenu prevádzkového režimu, odpojenie pripojovacieho kábla, rozpoznávanie mýtnych úsekov,
nedostatočnú výšku predplateného mýta alebo nedostatočnú výšku bankovej záruky či hotovostnej
zábezpeky. Vodič je povinný vždy pred jazdou skontrolovať správnosť nastavenia palubnej jednotky a
akúkoľvek závadu alebo problém riešiť s prevádzkovateľom systému.

10. Dospel k záveru, že z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti a dôkazy, ktoré
by zakladali dôvod na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte alebo dôvody na
zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z.
II.
Žaloba

11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-PK-OCDPK-2016/009625 zo dňa 17.10.2016,
pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správnym
orgánom je nepostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej.

12. Poukázal na to, že k podanému odporu doložil fotokópiu preberacieho protokolu k zmluve o
poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811 a k jej strate došlo v dôsledku administratívnej chyby
na strane žalovaného. Avšak aj v prípade, ak by nebola doložená fotokópia uvedeného preberacieho
protokolu, ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré uviedol podľa žalobcu jednoznačne preukazujú dôvodnosť
podania odporu, a preto konanie žalovaného, kedy odpor odmietol, je nezákonné.

13. Žalobca považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za zmätočné a nezrozumiteľné. Uviedol,
že v podanom odpore žalobca navrhol, aby si žalovaný vyžiadal od Policajného zboru potvrdenie o
kontrole zo dňa 22.09.2016, v ktorom je uvedené, že mýtna jednotka bola v čase kontroly pokazená,



nakoľko Policajný zbor, pri kontrole takéto potvrdenie nevydáva. To však v žiadnom prípade neznamená,
že Policajný zbor takýmto potvrdením nedisponuje alebo že nedisponuje úradným záznamom, ktorý by
preukazoval žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalobcovi preto nebolo zrejmé, čo myslel žalovaný tým, keď
uviedol, že „Účastník konania si však zároveň odporuje keď udáva, že takýto dokument policajný zbor
nevydáva“ a mal za to, že žalovaný účelovo vytrhol z kontextu tvrdenia žalobcu, aby tak mohol odôvodniť
svoje závery.

14. So záverom žalovaného, že „zákon č. 474/2013 Z. z. v ustanovení § 31 ods. 2 uvádza, že
ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije, čo znamená, že
správny orgán nemá povinnosť odstraňovať prípadné nedostatky v predpísaných náležitostiach konania,
teda ani zadovažovať potrebné dôkazy“, žalobca nesúhlasil a považoval ho za účelový, pretože z
ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku vôbec nevyplýva záver, že správny orgán nemá povinnosť
zadovažovať potrebné dôkazy. Vyslovil názor, že  účastník konania nie je povinný zabezpečiť resp.
zadovážiť potrebné dôkazy v správnom konaní podľa zákona č. 474/2013, práve naopak. Nakoľko
dôkazy nie je povinný zabezpečiť účastník konania, použitím argumentu per eliminationem je povinný
dôkaz zabezpečiť správny orgán. Podľa žalobcu správnosť uvedeného argumentu je daná tiež tým,
že správne konanie je ovládané zásadou materiálnej pravdy, pokiaľ osobitný predpis neustanoví inak
(napr. daňový poriadok). Zákon 474/2013 Z. z. neobsahuje špeciálne ustanovenie, ktoré by vylučovalo
uplatnenie zásady materiálnej pravdy v konaní podľa tohto predpisu.

15. Poznamenal, že v tomto prípade sa jedná o správne konanie vo veciach správneho trestania, je
potrebné, v zmysle štrasburskej, ako aj vnútroštátnej judikatúry, aplikovať v takomto konaní zásady
trestného konania v zmysle zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj
ako „TP“). Žalobca poukázal na zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností upravenú
v § 2 ods. 10 TP, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti.

16. Žalobca namietal, že žalovaný ustanovenie § 31 ods. 2 posledná veta zákona č. 474/2013 Z.z.
nesprávne interpretoval, pretože citované ustanovenie nevylučuje, aby účastník konania navrhol ako
dôkaz výsluch vodiča. Poznamenal, že neuviedol vodiča motorového vozidla ev. č.: X. - p. V. X., ako
rozhodujúcu skutočnosť, ktorá by mala zbavovať účastníka konania zodpovednosti za správny delikt,
ale navrhol jeho výpoveď ako dôkaz, ktorý má preukázať inú rozhodujúcu skutočnosť, a to poruchu
mýtnej jednotky. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný účelovo stotožňuje pojmy „dôkaz“ a
„rozhodujúca skutočnosť“, čo považoval žalobca za neprípustné.

17. Podľa žalobcu mal žalovaný vykonať navrhnuté dôkazy, aby sa preukázalo, že konkrétna mýtna
jednotka, ktorú používal žalobca mala uvedenú vadu, v dôsledku, ktorej nebolo možné zadať správny
počet náprav. Tým, že žalovaný dokazovanie tejto rozhodujúcej skutočnosti nevykonal, ale len sa
obmedzil na tvrdenie, že „všetky mýtne jednotky v SR sú konštruované tak, aby boli zrejmé všetky
potrebné nastavenia a aby na poruchy upozorňovali“, bolo hrubým spôsobom porušené právo žalobcu
na spravodlivý proces, a to najmä, ale nie výlučne, procesné pravidlo in dubio pro reo.

18. Žalobca zdôraznil, že jeho konaním nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu v zmysle
§ 28 ods. 1 písm. e) zákona č. 474/2013 Z. z., nakoľko si splnil všetky svoje povinnosti v zmysle § 9
zákona č. 474/2013 Z. z. Nezadanie počtu náprav do palubnej jednotky vozidla tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu vozidla bolo spôsobené okolnosťami, za ktoré žalobca nezodpovedá, a síce poruchou
mýtnej jednotky. V dôsledku uvedenej poruchy nebolo v čase kontroly možné zadať správny počet
náprav vozidla, konkrétne nebolo možné zmeniť údaje z dvojnápravového vozidla na trojnápravové.
Ďalej uviedol, že na poruchu bol žalobca upozornený dňa 22.09.2016 pri policajnej kontrole pri obci
Vlčkovce. Príslušníci polície upozornili vodiča vozidla, že nefunguje prepínanie z dvojnápravového
vozidla na trojnápravové. Po tomto upozornení vodič vozidla okamžite vymenil vadnú mýtnu jednotku.

19. Žalobca bol toho názoru, že porucha existovala už v čase vykonanej kontroly dňa 15.07.2016,
nakoľko nie je v jeho záujme prevádzkovať svoje motorové vozidlá bez funkčnej mýtnej jednotky.
Zároveň žalobca poukázal na to, že mýtnu jednotku vymenil predtým ako mu bola vôbec nejaká pokuta
uložená, a predtým ako mohol vôbec vedieť o uskutočnení nejakej kontroly zo strany žalovaného, a
preto jeho konanie spočívajúce vo výmene vadnej palubnej jednotky nemožno považovať za účelové.



20. Žalobca tvrdil, že spravil všetko, čo možno od neho spravodlivo požadovať, aby odstránil protiprávny
stav, t. j. reklamoval pokazenú mýtnu jednotku a nemôže byť zodpovedný za to že, mýtna jednotka,
ktorej majiteľom je iná osoba, mala takú poruchu, ktorá znemožňovala účastníkovi konania riadne si
plniť povinnosti v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. V tomto konkrétnom prípade by sa pre protiprávne
konanie účastníka konania vyžadovalo, aby vodič motorového vozidla nezadal do palubnej jednotky
počet náprav vozidla, tak aby zodpovedal skutočnému stavu a vodič motorového vozidla by si musel byť
vedomý, že takto koná. Vodič však zadal do palubnej jednotky počet náprav vozidla, ale v dôsledku inej
udalosti, t. j. poruchy,  k prenastaveniu mýtnej jednotky na správny počet náprav nedošlo.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 29.05.2017 uviedol, že
žalovaný vo veci odmietnutia odporu postupoval v súlade so zákonom.

22. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. uviedol, že žalobca v
odpore neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, žalovaný dospel k záveru, že odpor neobsahuje
predpísané náležitosti podľa § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. a odpor rozhodnutím č. OU-PK-
OCDPK-2016/009625 zo dňa 17.10.2016 v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 písm. a) zákona č.
474/2013 Z. z. odmietol.

23. Tvrdenie žalobcu, že k podanému odporu doložil fotokópiu preberacieho protokolu k zmluve o
poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811, avšak k jej strate došlo v dôsledku administratívnej chyby
na strane žalovaného, vyhodnotil ako nepravdivé. V súvislosti s tým poukázal na to, že žalobca v texte
odporu síce uviedol, že ako dôkaz prikladá fotokópiu preberacieho protokolu k zmluve o poskytnutí
palubnej jednotky č. 00004508811, ale uvedenú fotokópiu k podanému odporu nedoložil. Zákon pritom
podmienku priloženia listinných dôkazov, ktorých sa dovoláva účastník konania jednoznačne vyžaduje.

24. Konštatoval, že priloženie preberacieho protokolu novej palubnej jednotky však v žiadnom prípade
nepotvrdzuje to, že pôvodná palubná jednotka mala žalobcom uvádzané vady. V prípade predloženia
dokladu o tom, že pôvodná palubná jednotka bola skutočne pokazená, by argumentácia žalobcu mala
dôkaznú hodnotu.

25. Poznamenal, že Policajný zbor pri porušení povinností vodiča vozidla ustanovených   v § 9 ods.
2 písm. d) zákona č. 474/2013 Z. z. rieši priestupok vodiča, ktorý je uvedený v § 27 ods. 1 písm. e)
zákona č. 474/2013 Z. z., teda vodiča, ktorý nezadá do palubnej jednotky počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta. Policajný zbor v žiadnom prípade
nerobí upozornenia na nefunkčnosť palubnej jednotky, ktorá je na každej palubnej jednotky zrejmá, resp.
funkčnosť palubnej jednotky si musí pred jazdou a počas jazdy vodič kontrolovať a v prípade poruchy
nesmie bez vykonaných opatrení pokračovať v jazde. Mal za to, že žalobca si je určite vedomý toho, že
ak by policajti vykonali len upozornenie na nefunkčnosť palubnej jednotky jednalo by sa o nepodstatný
úkon vo výkone služby, ktorý nie je nikde zaznamenaný a nie je ho možné s odstupom času preveriť a
ani zistiť identitu členov hliadky, ktorá údajnú kontrolu vykonávala.

26. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnej veci sa nerieši priestupok vodiča podľa § 27 ods. 1 písm.
e) 474/2013 Z. z., ale správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorý je povinný zabezpečiť zadanie
počtu náprav do palubnej jednotky tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla. Pri zodpovednej
manipulácii s palubnou jednotkou je nemysliteľné, aby v časovom období niekoľkých týždňov nezistil
prevádzkovateľ alebo vodič nefunkčnosť, resp. nemožnosť nastavenia počtu náprav. Ak by aj takáto
porucha vznikla musel by ju vodič spozorovať a v takom prípade nesmie vozidlo užívať na vymedzených
úsekoch komunikácií.

27. Žalovaný zdôraznil, že ak sa počas jazdy po vymedzených úsekoch ciest vyskytne porucha palubnej
jednotky, vodič vozidla je povinný odstaviť vozidlo na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné
odstavenie vozidla a oznámiť poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky prevádzkovateľovi systému
na zákazníckej telefónnej linke prevádzkovateľa systému. Vodič vozidla oznámi prevádzkovateľovi
systému na účely identifikácie svoje meno a priezvisko, meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo



názov prevádzkovateľa vozidla, evidenčné číslo vozidla a približnú polohu, kde sa vozidlo nachádza.
Prevádzkovateľ systému oznámi vodičovi vozidla kód udalosti a až potom môže vodič pokračovať v
jazde na najbližšie kontaktné miesto alebo distribučné miesto.

28. Neuznal ani argumentáciu žalobcu, podľa ktorej vodič zadal do palubnej jednotky počet náprav, ale v
dôsledku inej udalosti, t.j. poruchy k prednastaveniu mýtnej jednotky na správny počet náprav nedošlo.
Bol toho názoru, že uvedená porucha existovala už v čase mýtnej kontroly dňa 15.07.2016. Palubná
jednotka je schopná akusticky ohlásiť vodičovi rôzne udalosti ako napr. zmenu prevádzkového režimu,
odpojenie pripojovacieho kábla, rozpoznávanie mýtnych úsekov nedostatočnú výšku predplateného
mýta alebo nedostatočnú výšku bankovej záruky či hotovostnej zábezpeky. Vodič je povinný vždy pred
jazdou skontrolovať správnosť nastavenia palubnej jednotky a akúkoľvek závadu alebo problém riešiť s
prevádzkovateľom systému. Každý typ palubnej jednotky používaný v Slovenskej republike počas jazdy
po vymedzených úsekoch ciest je konštruovaný tak, aby boli zrejmé všetky potrebné nastavenia a aby na
poruchy upozorňoval. Preto nastavenie príslušného počtu náprav a následné vykazovanie iného počtu
náprav je technicky nemožné.

29. V žiadnom prípade žalovaný netvrdil, že palubná jednotka sa nemôže pokaziť, ako to uviedol žalobca
v žalobe. Každý prístroj sa môže pokaziť, avšak palubné jednotky sú konštrukčne vyhotovené tak, aby
bola akákoľvek porucha zrejmá a bolo možné zo strany vodiča robiť opatrenia vyplývajúce z obchodných
podmienok.

30. Na základe uvedeného zastával názor, že žalovaný vo veci odmietnutia odporu postupoval v súlade
so zákonom.
IV.
Právna úprava

31. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku, ďalej len SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v rozsahu
a dôvodoch v žalobe uvedených vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a
rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe  žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

34. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

35. Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených
úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla je povinný zadať do palubnej jednotky počet náprav vozidla
tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla.

36. Podľa § 11 ods. 4 citovaného zákona, v palubnej jednotke musia byť nastavené technické
údaje vozidla podľa dokladov vozidla. Ak v dokladoch vozidla nie je uvedená emisná trieda vozidla,
nastaví sa emisná trieda EURO 0. Ak pred užívaním alebo počas užívania vymedzených úsekov ciest
dôjde k zmene používaného počtu náprav vozidla, prevádzkovateľ vozidla alebo vodič vozidla zmení
bezodkladne pred užívaním vymedzených úsekov ciest v palubnej jednotke údaj o počte náprav tak,
aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla.



37. Podľa § 28 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí
prevádzkovateľ vozidla, ktorý nezadá do palubnej jednotky správny počet náprav vozidla tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikne tým nedoplatok mýta.

38. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť.
V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti
výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí
listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní
sa nepoužije. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti
viedol vozidlo alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za porušenie povinnosti.

39. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pokiaľ podanie
nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne
ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
V.
Posúdenie veci

40. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutia predchádzalo v intenciách žalobných námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

41. Úlohou správneho súdu bol prieskum rozhodnutia žalovaného č. OU-PK-OCDPK-2016/009625 zo
dňa 17.10.2016, ktorým odpor žalobcu proti  Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa
vozidla č.: OU-PK-OCDPK-2016/009625 zo dňa 14.09.2016 odmietol. Súčasťou prvostupňového
rozhodnutia je záznam o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti podľa zákona č. 474/2013 Z.
z. o výbere mýta v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalobca ako prevádzkovateľ vozidla
zadal do palubnej jednotky počet náprav, ktorý nezodpovedal skutočnému stavu vozidla a vznikol tým
nedoplatok mýta. V údajoch v zázname o vykonaní kontroly sú špecifikované údaje z elektronického
mýtneho systému, z ktorých vyplýva, že vozidlo žalobcu malo 15.07.2016 v čase o 15:05:52 hod. podľa
elektronického mýtneho systému nahlásené 2 nápravy, podľa údajov z palubnej jednotky boli hlásené 2
nápravy, pritom údaje zaznamenané kontrolnou bránou hlásili 3 nápravy. Palubná jednotka bola v čase
kontroly aktívna. Jednalo sa o kategóriu nákladné vozidlo 12t a viac ev. č. X.. Súčasťou prvostupňového
rozhodnutia bola aj fotodokumentácia tohto motorového vozidla.

42. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

43. Predmetom správneho konania bol správny delikt právnickej osoby, ktorý sa od ostatných správnych
deliktov označuje znakom zodpovednej osoby, ktorou je právnická osoba ako celok, teda nie fyzické
osoby - zamestnanci, členovia a podobne, ktorých prostredníctvom právnická osoba koná. Nepožaduje
sa preukaz zavinenia fyzickej osoby, ktorá za právnickú osobu konala alebo mala konať. Zavinenie nie je
pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti.
Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť a zodpovednosť absolútnu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 10Sžo/218/2015).

44. Krajský súd  sa stotožnil s právnym posúdením danej veci zo strany žalovaného, keď odmietol
v zmysle § 31 ods. 3 písm. a) zákona č. 474/2013 Z. z. odpor proti rozkazu o uložení pokuty ako
prvostupňovému správnemu rozhodnutiu.

45. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozkaz o uložení pokuty sa vydáva len za taxatívne stanovených
podmienok uvedených v § 29 citovaného zákona, a to len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho
deliktu je získaný a zaznamenaný bez zastavenia vozidla stacionárnym elektronickým zariadením alebo
mobilným elektronickým zariadením. Vtedy bez ďalšieho správny orgán prvého stupňa vydá rozkaz o
uložení pokuty (ak nie je dôvod na odloženie veci). Teda v tomto prípade neprichádza do úvahy postup
v zmysle Správneho poriadku pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, napr. oznámenie o začatí
správneho konania. Špecifickým opravným prostriedkom proti rozkazu je odpor, na ktorého náležitosti



zákonodarca uložil špeciálne požiadavky uvedené v § 31 ods. 2 citovaného zákona. Významná v tomto
ohľade je tá skutočnosť, že ak by odpor nemal predpísané náležitostí, správny orgán v zmysle § 19 ods.
3 Správneho poriadku nevyzýva ani nepoučuje účastníka, ako má tieto nedostatky odstrániť. Ďalším
špecifikom ohľadne odôvodnenia odporu je to, že rozhodujúcou skutočnosťou nie je uvedenie vodiča,
ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo alebo uvedenie inej osoby ako osoby zodpovednej za
porušenie povinnosti.

46. Žalobca svoju argumentáciu založil na tvrdení, že konkrétna mýtna jednotka, ktorú používal žalobca
mala vadu, v dôsledku, ktorej nebolo možné v čase kontroly zadať správny počet náprav, preto mal
žalovaný vykonať navrhnuté dôkazy, aby sa preukázalo, že nezadanie počtu náprav do palubnej jednotky
vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla bolo spôsobené okolnosťami, za ktoré žalobca
nezodpovedá, a síce poruchou mýtnej jednotky.

47. Krajský súd túto námietku vyhodnotil v celom rozsahu ako účelovú.  Pokiaľ by došlo k hypotetickej
situácii, ktorú tvrdí žalobca, že došlo k poruche palubnej jednotky, potom by nastúpila povinnosť
žalobcu v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 474/2013, t. j. povinnosť nepokračovať ďalej v ceste a vozidlo
odstaviť na najbližšom mieste umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla, čo však vodič neurobil, čo
znamená, že chybu si nevšimol, hoci preukázateľne chybný údaj v palubnej jednotke zadaný bol. Takéto
pochybenie vodiča nemá žiaden vplyv na zánik zodpovednosti žalobcu za spáchanie iného správneho
deliktu, pretože je povinnosťou prevádzkovateľa alebo vodiča (§ 11 ods. 4 cit. zákona), aby bol ešte
pred užívaním vymedzených úsekov ciest v palubnej jednotke uvedený údaj o počte náprav tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu vozidla. Ani v prípade tvrdenia, že nebolo možné zadať správny počet
náprav vozidla, konkrétne nebolo možné zmeniť údaje z dvojnápravového vozidla na trojnápravové je
bezpredmetné, keďže takúto chybu vodič zistil, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa ustanovenia §
11 ods. 5 zákona č. 474/2013 Z. z., v zmysle ktorého ak počas jazdy po vymedzených úsekoch dôjde k
poruche alebo poškodeniu palubnej jednotky, vodič odstaví vozidlo na najbližšom mieste umožňujúcom
bezpečné odstavenie vozidla a oznámi poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky poskytovateľovi
palubnej jednotky a ďalej postupuje podľa jeho pokynov. Nie je dôležité, ktorý subjekt (či niektorý zo
zamestnancov alebo priamo zamestnávateľ) do palubnej jednotky tento počet náprav zadal, ale je
dôležité, že zadaný údaj nebol v súlade so skutočnosťou. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že pokiaľ
právnu povinnosť poruší zamestnanec právnickej osoby alebo fyzickej osoby podnikateľa, a to či už
úmyselne, neúmyselne alebo len z nedbanlivosti, tak toto porušenie sa prizná na vrub právnickej osobe,
a teda aj deliktuálna spôsobilosť.

48. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, krajský súd uvádza,
že rozhodnutie má všetky náležitostí rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku v spojení s §
34 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z., a to aj v časti jeho odôvodnenia. Rozhodnutie obsahuje právne
posúdenie veci a skutkové okolnosti daného prípadu. Žalovaný rozhodnutie založil na tej skutočnosti,
že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z.,
keď z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod
na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte alebo dôvody na zastavenie konania
podľa § 30 ods. 1 zákona č. 474/2013 Z. z., s ktorým právnym názorom sa správny súd stotožnil.
Žalobca v odpore uviedol, že spolu s podaným odporom doložil dôkaz, preberací protokol k zmluve
o poskytnutí palubnej jednotky č. 00004508811, ktorým dôvodil, že došlo k výmene chybnej palubnej
jednotky, pričom žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že preberací protokol k odporu pripojený nebol. Z
ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. nesporne vyplýva, že prevádzkovateľ vozidla musí
odpor proti rozkazu odôvodniť a v odôvodnení uviesť rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju
obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K
odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. Žalovaný po zistení, že žalobca dôkaz, fotokópiu
preberacieho protokolu spolu s odporom nepriložil, potom v rozhodnutí správne dôvodil, že zákon
podmienku priloženia listinných dôkazov, ktorých sa dovoláva účastník konania jednoznačne vyžaduje.
Na tomto mieste krajský súd pripomína, že aplikácia ust.  § 19 ods. 3 správneho poriadku (pokiaľ podanie
nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne
ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil), ktoré predstavuje špecifickú formu pomoci účastníkovi
správneho konania spočívajúcu v odstraňovaní nedostatkov podania, ak nemá predpísané náležitosti, je
v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. explicitne vylúčená. I v prípade doloženia uvedeného dôkazu, podľa
názoru správneho súdu tento by potvrdil len výmenu palubnej jednotky, nie aj nefunkčnosť pôvodnej
palubnej jednotky, pretože sám žalobca v odpore uviedol, že zamestnanec benzínovej pumpy, na ktorej



prevzal novú mýtnu jednotku, odmietol do odovzdávajúceho protokolu uviesť, že mýtna jednotka je
nefunkčná.
49. Krajský súd rovnako ako žalovaný v súvislosti s požiadavkou, aby si správny orgán vyžiadal od
Policajného zboru záznam o kontrole zo dňa 22.09.2016 o nefunkčnosti mýtnej jednotky uvádza, že
Policajný zbor pri porušení povinností vodiča vozidla ustanovených v § 9 ods. 2 písm. d) zákona č.
474/2013 Z. z. rieši priestupok vodiča, ktorý je uvedený v § 27 ods. 1 písm. e) 474/2013 Z. z., teda vodiča,
ktorý nezadá do palubnej jednotky počet náprav vozidla tak, aby zodpovedal skutočnému stavu vozidla
a vznikne tým nedoplatok mýta. Policajný zbor v žiadnom prípade nerobí upozornenia na nefunkčnosť
palubnej jednotky, a ak by policajti vykonali len upozornenie na nefunkčnosť palubnej jednotky jednalo
by sa o neformálny úkon vo výkone služby, ktorý nie je zaznamenaný a nie je ho možné s odstupom
času preveriť a ani zistiť identitu členov hliadky, ktorá údajnú kontrolu vykonávala. Súd ešte dodáva, že
ani žalobca v odpore v súvislosti s vykonaním požadovaného dôkazu neposkytol bližšie, konkrétnejšie
údaje o tejto kontrole.

50. Krajský súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu spojenou so  žalobcom navrhnutým vykonaním
výsluchu vodiča motorového vozidla, ktorý dôkaz mal preukázať inú rozhodujúcu skutočnosť, a to
poruchu mýtnej jednotky a konštatoval, že žalovaný správne v rozhodnutí uviedol, že nie je možné ako
dôkaz uplatniť požiadavku, resp. návrh žalobcu na výsluch vodiča predmetného motorového vozidla,
nakoľko podľa § 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z. uvedenie vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti
viedol vozidlo nie je rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú možno pri podaní odporu uplatniť. V súvislosti
s týmto právnym názorom, správny súd poukazuje na konštatáciu súdu uvedenú v bode č. 47  tohto
rozsudku, ktorá len tento právny názor potvrdzuje a to v nadväznosti na eventuálne zavinenie vodiča
v obdobných prípadoch. Priznanie relevancie tejto námietke by vo svojej podstate znamenalo, že pre
zbavenie sa zodpovednosti prevádzkovateľa by postačovalo, aby vodič uviedol, že palubná jednotka
bola nefunkčná.

51. Krajský súd s tvrdením žalobcu, že spravil všetko, čo možno od neho spravodlivo požadovať, aby
odstránil protiprávny stav, t. j. reklamoval pokazenú mýtnu jednotku a nemôže byť zodpovedný za to
že, mýtna jednotka, ktorej majiteľom je iná osoba, mala takú poruchu, ktorá znemožňovala účastníkovi
konania riadne si plniť povinnosti v zmysle zákona č. 474/2013 Z. z. nemohol súhlasiť, pretože ako
správne v rozhodnutí uviedol žalovaný, že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 31 ods. 2 zákona č. 474/2013 Z. z., keď z podaného odporu nevyplývajú žiadne rozhodné skutočnosti
a dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na prijatie odporu a pokračovanie v konaní o správnom delikte
alebo dôvody na zastavenie konania. Žalovaný neuznal tvrdenie žalobcu, podľa ktorého vodič zadal do
palubnej jednotky počet náprav, ale v dôsledku poruchy k prednastaveniu mýtnej jednotky na správny
počet náprav nedošlo, aj s poukazom na argumentáciu, že ak sa počas jazdy po vymedzených úsekoch
ciest vyskytne porucha palubnej jednotky, vodič vozidla je povinný odstaviť vozidlo na najbližšom mieste
umožňujúcom bezpečné odstavenie vozidla a oznámiť poruchu alebo poškodenie palubnej jednotky
prevádzkovateľovi systému na zákazníckej telefónnej linke prevádzkovateľa systému a taktiež je vodič
povinný vždy pred jazdou skontrolovať správnosť nastavenia palubnej jednotky a akúkoľvek závadu
alebo problém riešiť s prevádzkovateľom systém.

52. Krajský súd dodáva, že potom argumentácia žalobcu o poruche palubnej jednotky, je z hľadiska
nutnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností na vyvinenie sa žalobcu zo zodpovednosti právne
irelevantná. Odpor žalobcu teda nebol odôvodnený rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by mali za
následok výrok rozkazu zrušiť.

53. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho
orgánu je vecne správne. Žalobcove námietky vznesené v žalobe vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné,
ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.

55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému
žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.



56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}