Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/10/2012 z 15. 10. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. októbra 2018, sp. zn. 5S/10/2012, ECLI:SK:KSBA:2018:9011010231.7
Krajský súd Bratislava | 5S/10/2012 | ECLI:SK:KSBA:2018:9011010231.7 | 2018-10-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2496f018-30ce-4c25-978b-0340ce94aa7d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:9011010231.7

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/10/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9011010231
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:9011010231.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek
senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: V.. H.. B. P., P.., O.
XX, S., zastúpený: JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., advokátom, Nezábudková 22, 821 01 Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.:
15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.:
150262008/51 zo dňa 31.08.2009  zrušuje a vec                    v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobou doručenou pôvodne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 16.11.2011 a postúpenou
tunajšiemu súdu uznesením č. k. 2Sž/36/2011-16 zo dňa 14.12.2011 ako vecne a miestne príslušnému,
sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011, ktorým bol rozklad žalobcu
proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva, odboru
občianskeho a správneho práva č. 15026/2008-51 zo dňa 31.08.2009 zamietnutý a toto prvostupňové
rozhodnutie bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím č. 15026/2008-51 zo dňa 31.08.2009 bol
žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 34 ods. 6 zákona č.
382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len zákon č. 382/2004 Z.z.) z dôvodu,
že nepreukázal splnenie zákonnej podmienky absolvovania odborného minima a odborných skúšok do
31.8.2008 v súlade s § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.

2. Žalobca sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil a v žalobe uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia
absentuje posúdenie námietky vo veci závislosti úrovne poznania od kvalifikačnej úrovne pedagógov.
Keďže vedomosti skúšaného môže hodnotiť len skúšajúci vyššej, minimálne rovnakej kvalifikačnej
úrovne, pričom na Slovensku taká skúšobná komisia nebola Ministerstvom spravodlivosti SR menovaná,
rozhodol sa žalobca kurz znaleckého minima absolvovať na ÚSI Vysokého učení technického v Brne,



kde má za to, že táto podmienka naplnená bola. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovanému
doručil podanie s dokladom preukazujúcim obsah štúdia - potvrdenie č. 1738/61000/2011-Br. zo
dňa 8.8.2011 vydané Ústavom soudního inženýřství Vysokého učení technického v Brne. Podľa
predmetného potvrdenia žalobca ako účastník konania preukázal dobré teoretické vedomosti pre výkon
znaleckej činnosti. Uvádza ďalej, že z ust. § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z. vyplýva požiadavka
odborného minima v rozsahu 30 hodín bez určenia formy štúdia (denná forma na prednáškach alebo
denná v kombinácií s externou a samoštúdiom). Výsledky konfrontácie týchto požiadaviek podľa § 9
ods. 3 a časového fondu 30 hodín na štúdium s potvrdením č. 1738/61000/2011-Br zo dňa 08.08.2011
v rozsahu 60 hodín štúdia, z toho 18 hod. prednášok a 42 hod. individuálneho štúdia potvrdzujú, že
odborné minimum ukončené na Ústave soudního inženýřství v Brne svojím rozsahom 60 hodín štúdia o
50 % prevyšuje požiadavky podľa § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z. Má teda za nepravdivé tvrdenie
žalovaného, že v rámci štúdia potrebného pre získanie osvedčenia absolvoval len 18 hod. prednášok,
čo predstavuje 60% rozsahu prednášok, ktoré požaduje § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z. Žalobca
z uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a má za to, že pre absenciu
člena skúšobnej komisie s vedeckou hodnosťou DrSc. na ÚSI v Žiline bol zapríčinením žalovaného
nútený v roku 2005 absolvovať kurz odborného minima na ÚSI v Brne, z dôvodu čoho bol protiprávne
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Navyše namieta neprimeranú dĺžku konania pred druhostupňovým
správnym orgánom trvajúcu dva roky. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie
ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal priznať
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- eur.

II.
Vyjadrenie žalovaného

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.04.2012 uvádza, že žalobca bol
vymenovaný za znalca dňa 25.02.1987, vzťahuje sa preto naňho povinnosť uložená v § 34 ods. 3 písm.
b/, resp. ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. preukázať splnenie podmienky odbornej skúšky a odborného
minima v lehote do 31.08.2008. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca preukázal splnenie
podmienky odbornej skúšky v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, avšak až dňa 09.06.2009,
kedy Ministerstvu spravodlivosti SR doručil aj overenú kópiu osvedčenia č. 3895/OS-ST/2008 o
získanom špecializovanom vzdelaní - absolvovaní odbornej skúšky v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby zo dňa 05.08.2008 vydanú Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Zároveň
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručil aj kópiu „Osvědčení o absolvování kursu
znaleckého minima“ v dňoch 25.11. a 16.12.2005 vydanom Ústavom soudního inženýřství Vysokého
učení technického v Brne, ktorou preukazoval splnenie podmienky absolvovania odborného minima. Za
účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov,
z ktorých by bolo možné zistiť, či je žalobcom absolvovaný kurz znaleckého minima možné uznať ako
splnenie rovnocennej alebo zásadne porovnateľnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 136/2010
Z.z. o službách na vnútornom trhu (ďalej len „zákon o službách na vnútornom trhu“). Z potvrdenia
zo dňa 08.08.2011 predloženého žalobcom bolo zistené, že štúdium znaleckého minima vedúce k
získaniu osvedčenia pozostávalo z 18 hodín prednášok a predpokladaných 60 hodín samoštúdia.
Štúdium bolo ukončené vypracovaním cvičného znaleckého posudku, ktorý bol oponovaný pracovníkom
ústavu. Podľa údajov na osvedčení žalobca „preukázal dobré teoretické vedomosti pre výkon znaleckej
činnosti“. Inštitút odborného minima bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený zákonom
č. 382/2004 Z.z., pričom jeho účelom bola požiadavka, aby znalci, tlmočníci a prekladatelia preukázali
základné znalosti o právnych predpisoch platných a účinných v SR. Podrobnosti o rozsahu a obsahu
odborného minima upravuje § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., podľa ktorého rozsah odborného
štúdia je minimálne 30 hodín. Odborné minimum sa ukončuje vykonaním skúšky, ktorá sa skladá
z písomnej a ústnej časti. Výsledok skúšky sa vyhodnocuje klasifikačnými stupňami „vyhovel“, ak
bol uchádzač úspešný a „nevyhovel“, ak uchádzač nezískal dostatočný počet bodov potrebných pre
úspešné absolvovanie skúšky. Štúdium, ktoré žalobca absolvoval a ktoré viedlo k získaniu osvedčenia
však pozostávalo len z 18 hodín kontaktných prednášok, čo je rozsah preukázateľne menší ako 30
hodín stanovených v § 9 ods. 3 vyhlášky. Podstatnú časť štúdia malo tvoriť samoštúdium, a to v
predpokladanom rozsahu 60 hodín. Z hľadiska rozsahu žalobcom absolvovaných hodín výučby a
minimálnym rozsahom hodín výučby požadovaným podľa vyhlášky č. 490/2004 Z.z. je jednoznačné, že
minimum absolvované žalobcom nie je možné považovať za splnenie rovnocennej alebo porovnateľnej
podmienky v zmysle zákona o službách na vnútornom trhu. Rovnako ho nie je možné považovať za



splnenie rovnocennej alebo porovnateľnej podmienky ani z hľadiska faktického obsahu štúdia, nakoľko
v Českej republike platí zákon č. 36/1967 Sb. o znalcích a tlumočnících spolu s vykonávacími predpismi,
ktorý bol v SR nahradený zákonom č. 382/2004 Z.z. Je preto celkom zrejmé, že štúdium absolvované
žalobcom v ČR neobsahovalo právne predpisy o výkone znaleckej činnosti platné a účinné v SR, ktorými
by sa bol býval žalobca ako súdny znalec povinný riadiť. Žalobca v rámci štúdia, ktoré viedlo k získaniu
predloženého osvedčenia absolvoval iba 18 hodín prednášok, pričom sa oboznámil správnou úpravou
činnosti znalca v ČR. Predpokladané samoštúdium nemôže plnohodnotne nahradiť kontaktnú výučbu
pod odborným vedením školiteľa. Je preto podľa názoru žalovaného dostatočne odôvodnený záver, že
predložené osvedčenie nepredstavuje splnenie rovnocennej alebo zásadne porovnateľnej podmienky v
inom členskom štáte podľa § 3 ods. 5 zákona o službách na vnútornom trhu. Žalovaný ďalej uvádza, že
zákonom č. 382/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2004, bola znalcom vymenovaným pred
dňom účinnosti tohto zákona uložená povinnosť najneskôr do 31.08.2007 preukázať splnenie podmienky
odborného minima a odbornej skúšky. Táto lehota bola následne zákonom dodatočne predĺžená
do 31.08.2008. Žalobca v stanovenej lehote nepreukázal splnenie podmienky odbornej skúšky ani
podmienky absolvovania odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. a
teda žalovaný nemohol rozhodnúť inak, ako žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
vyčiarknuť. Ak by aj žalobca v zákonom stanovenej lehote spĺňal všetky predpoklady pre výkon znaleckej
činnosti, bolo jeho povinnosťou toto príslušným osvedčením Ministerstvu spravodlivosti SR hodnoverne
v lehote do 31.08.2008 preukázať, pričom žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Z uvedeného dôvodu
nepovažuje žalobu za dôvodnú a túto navrhuje zamietnuť.

III.
Konanie pred Krajským súdom v Bratislave

4. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2014 žalobca upresnil petit žaloby a navrhol zrušiť napadnuté
rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa § 250 j ods. 2 písm. e/ O.s.p., pričom žalobu v
časti náhrady nemajetkovej ujmy XX.XXX,- eur vzal späť, s čím poverená zástupkyňa žalovaného
vyjadrila súhlas. Právny zástupca žalobcu sa ďalej odvolal na čl. 154c ods. 2 Ústavy SR a medzištátne
zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a skutočnosť, že žalobca absolvoval na
USI Vysokého učení technického v Brne kurz znaleckého minima pre daný znalecký obor. Poverená
zástupkyňa žalovaného sa plne pridržiavala písomného vyjadrenia s tým, že rozhodnutie považuje za
vecne správne a zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom zdôraznila,
že pokiaľ žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí aplikoval zákon č. 136/2010 Z.z., bolo to už za jeho
účinnosti.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nezákonné, keďže bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu.

6. Podľa názoru súdu, žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie, ktoré bolo
vydané na základe v tom čase neúčinného právneho predpisu, zákona č. 136/2010 Z.z. o službách
na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 136/2010 Z.z.),
ktorý nadobudol účinnosť až 01.06.2010. Krajský súd na základe uvedeného ustálil, že druhostupňové
rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia
neúčinného a bolo ho potrebné ako nezákonné podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušiť.

7. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že postupom
súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil a žiadal na základe týchto dôvodov rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť,
prípadne vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa jeho názoru, súd vec nesprávne právne posúdil, rozsudok bol nedostatočne odôvodnený,
zmätočný a nepreskúmateľný.
8. Súd v danom prípade preskúmaval rozhodnutie nad rámec žalobcom vymedzeným. Neposúdil
rozhodnutie čo do podstaty a vyňal z odôvodnenia rozhodnutia jednu, výsledok neovplyvňujúcu
skutočnosť, na základe ktorej zrušil rozhodnutie bez zváženia správnosti a zákonnosti samotného výroku
rozhodnutia a zvyšku odôvodnenia.



9. Základom pre potvrdenie prvostupňového správneho rozhodnutia podľa žalovaného bola skutočnosť,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona číslo 382/2004 Z.z.,
prípadne § 34 ods. 4 citovaného zákona - čiže splnenie podmienky odborného minima a odborných
skúšok do 31. 8. 2008. Žalobca sčasti preukázal splnenie jednej čiastočnej podmienky a to absolvovanie
jednej odbornej skúšky v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, avšak žalovanému túto
skutočnosť preukázal až dňa 09.06.2009. Žalobca nedodržal zákonom určenú lehotu, čo bez ďalšieho
bolo spôsobilé viesť k vyčiarknutiu znalca zo zoznamu. Tento krok nebol výsledkom voľnej správnej
úvahy žalovaného, pretože povinnosť vyčiarknuť znalca za stanovených podmienok ukladá žalovanému
priamo zákon. Toto ustanovenie bolo platné v čase vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu ako i v čase
rozhodovania žalovaného, ktorý oprel rozhodnutie o § 34 ods. 3 písm. b), ods. 4 a ods. 6 zákona.

10. Druhostupňový správny orgán sa riadne vysporiadal s uvedenými dôvodmi v rozhodnutí a aj bez
prípadného skúmania splnenia ďalšej podmienky odborného minima bol povinný žalobcu zo zoznamu
vyčiarknuť. Vo vzťahu k preukázaniu naplnenia druhej podmienky, a to splnenie podmienky odborného
minima, bolo žalovanému vytknuté použitie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. v
rámci odôvodnenia rozhodnutia. Uvedený zákon však bol uvedený v odôvodnení druhostupňového
rozhodnutia v rámci úvah o splnení podmienky odborného minima. Skutočnosť je taká, že žalobca
ani nepostupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, pretože nesplnil podmienku
preukázania odborného minima a vôbec nenastala situácia, kedy by sa prípadnou aplikáciou zákona
číslo 136/2010 Z.z. sprísnili požiadavky pre splnenie podmienky odborného minima, práve naopak,
uvedený predpis bol prijatý z dôvodu transponovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2006/123/ES z 12.12.2006 o službách na vnútornom trhu do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Je zrejmé, že žalovaný snahou o aplikovanie § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. neškodil žalobcovi
v jeho právach ale naopak, ak by sa striktne pridržiaval právneho stavu pred prijatím uvedeného
zákona, žalobcom predložené "Osvědčení o absolvovaní kurzu znaleckého minima“ dňa 25.11.2005 a
16.12.2005 v Českej republike by nemohlo byť prijaté ako preukazujúce podmienku získania odborného
minima.

11. Podľa vyhlášky č. 490/2004 Z.z. na vykonávanie zákona o znalcoch, tlmočníkoch u prekladateľoch,
konkrétne § 9 ods. 2, odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe
poverenia ministerstvom. České ústavy uvedeným poverením zo strany ministerstva nedisponujú
a predloženie českého osvedčenia nemohlo v žiadnom prípade preukazovať splnenie podmienky
odborného minima ani pred účinnosťou zákona číslo 136/2010 Z.z. ani v čase jeho účinnosti.

12. Keďže mal správny orgán za to, že predložené osvedčenie nespĺňalo podmienku rovnocennosti
alebo zásadnej porovnateľnosti s odborným minimom získaným v podmienkach Slovenskej republiky,
ďalšie skúmanie sa ukázalo ako nepotrebné. Ak správny orgán do odôvodnenia úvahu o splnení
podmienok stanovených v § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. urobil, tak v snahe o čo najširšiu
preskúmateľnosť rozhodnutia. Skúmanie splnenia podmienky získania odborného minima by nadobudlo
ďalší význam v prípade, ak by si žalobca po vyčiarknutí znovu podal žiadosť o zápis do zoznamu.
Vysporiadanie sa s predmetným zákonom nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového
orgánu. Žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienky odbornej skúšky v dvoch odvetviach,
kde bol zapísaný ako znalec, v lehote stanovenej zákonom a žalovaný mal povinnosť vyčiarknuť ho zo
zoznamu.

13. Žalovaný oprel svoje rozhodnutie o účinný právny predpis, a preto súd nemal dôvod aplikovať § 250j
ods. 3 O.s.p. a v žiadnom prípade nemal konať nad rámec dôvodov uvedených v žalobe.

14. Aj v prípade, ak by sa zákon číslo 136/2010 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, nemohlo by
to mať vplyv na iné rozhodnutie správneho orgánu čo do výroku a zrušením napadnutého rozhodnutia
by došlo len k zopakovaniu procesu bez privodenia výhodnejšieho rozhodnutia pre žalobcu.

15. Prístup krajského súdu považoval za neprijateľný, vedúci k neistote na strane žalobcu, ktorý má síce
dojem plného úspechu, avšak v konečnom dôsledku rozsudok nevedie k efektívnemu a konečnému
riešeniu veci. Konaním súdu bolo možné len formálne predlžovanie správneho konania s rovnakým
výsledkom.



16. Podľa názoru žalovaného, viaceré časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu nespĺňali požiadavky
úplného, presvedčivého a správneho odôvodnenia. Súd sa obmedzil len na konštatovanie použitia
retroaktivity a nevenoval pozornosť ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu a
zo samotného rozhodnutia. Porušením povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie došlo aj k porušeniu
práva účastníka náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Nedostatočnosť
odôvodnenia rozhodnutia spôsobila jeho nepreskúmateľnosť.

17. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 12.06.2014 navrhol napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť v celom rozsahu, stotožňujúc sa z jeho právnym názorom.
Žiadal o priznanie trov odvolacieho konania v sume 69,91 €.

IV.
Konanie pre odvolacím súdom

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s §
10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta
prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.).

20. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/10/2012-100 zo
dňa 18. februára 2014, ktorým súd rozhodnutie žalovaného č. 15026/2008/51 /RK. zo dňa 27. októbra
2011 podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

21. V danom prípade bolo potrebné, pred tým ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozsudku súdu
prvého stupňa, vysporiadať sa s prípustnosťou odvolania.

22. Krajský súd v Bratislave v poučení napadnutého rozsudku uviedol, že v časti, ktorou zrušil
rozhodnutie žalovaného nie je odvolanie prípustné, s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 1 O.s.p.
Dôvodom pre tento záver bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného na základe ustanovenia § 250j ods. 3
O.s.p., pretože bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Námietkami uvedenými v žalobe
sa nezaoberal.

23. V zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len správny poriadok), výrok je najdôležitejšou náležitosťou správneho rozhodnutia, ktorý musí
obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.
Z výrokovej časti rozhodnutia musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na
základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.

24. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo 15026/2008/51 zo dňa 31. augusta
2009 vyplýva, že správny orgán rozhodol o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov podľa ustanovenia
§ 34 ods. 6 zákona číslo 382/2004 Z.z.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na účinné znenie § 34 ods. 3 písm. b), ods. 4, § 34
ods. 6 zákona číslo 382/2004 Z.z. a uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odborného
minima a odborných skúšok do 31. augusta 2008, čo bolo dôvodom pre jeho vyčiarknutie zo zoznamu
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné
stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Poruchy stavieb.
Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaložil svoje rozhodnutie na
ustanoveniach predpisu č. 136/2010 Z.z.
25. Žalovaný rozhodnutím číslo 15026/2008/51/RK zo dňa 27.10.2011, potvrdil prvostupňové
rozhodnutie podľa § 61 ods. 3 v spojení s ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku a podľa § 34 ods. 6
zákona číslo 382/2004 Z.z.



26. V odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol svoju úvahu o správnosti záverov prvostupňového
orgánu. Z dôvodu, že žalobca preukázal absolvovanie kurzu znaleckého minima osvedčením vydaným
ústavom iného členského štátu, poukázal na znenie § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. o službách
na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom zároveň uviedol, že § l5 zákona
číslo 382/2004 Z.z. explicitne uvádza, že ustanovenia zákona číslo 136/2010 Z.z. sa použijú, ak zákon
číslo 382/2004 Z.z. neustanovuje inak. Správny orgán však nerozhodoval s prihliadnutím na predpis
číslo 136/2010 Z.z. z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť pre takýto postup.

27. Žalovaný v rozhodnutí prihliadal na § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
účinnom znení, ktorý určuje rozsah odborného minima. Uviedol, že z dokladov predložených žalobcom
nevyplýva splnenie podmienok odborného minima podľa § 9 predmetnej vyhlášky. Žalovaný zároveň
uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. b)
zákona číslo 382/2004 Z.z., čo samo osebe zakladá dôvod na jeho vyčiarknutie zo zoznamu bez ohľadu
na to, či splnil alebo nesplnil podmienku odbornej skúšky.

28. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí síce v odôvodnení vysporiadaval aj s úpravou uznávania splnenia
určitej podmienky v inom členskom štáte, podľa predpisu účinného až od 01.06 2010. Rozhodnutia
správnych orgánov však obsahovali konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého vo výrokovej
časti rozhodnutia vychádzali a z ktorého vyvodzovali svoje právne posúdenie a to z účinnej právnej
úpravy zákona č. 382/2004 Z. z. (žalovaný poukazoval podporne aj na vykonávaciu vyhlášku č. 490/2004
Z.z.).

29. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nezaložili svoje rozhodnutie
na právnom predpise číslo 136/2010 Z.z., tak ako to konštatoval prvostupňový súd, a preto nebol dôvod
na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p., pretože nebolo vydané na
základe neúčinného právneho predpisu. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného pripustil.

30. Krajský súd v Bratislave vydaním rozsudku podľa § 250j ods. 3 O.s.p., voči ktorému nie je prípustné
odvolanie, keď na to nebol daný právny dôvod, zasiahol do procesných práv účastníkov konania, ktorým
odňal možnosť konať pred odvolacím súdom.

31. Z obsahu rozsudku krajského súdu je zároveň zrejmé, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
so žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie založil na preskúmaní a právnom posúdení žalobou
napadnutého rozhodnutia mimo rámca vymedzeného žalobcom v žalobe. Najvyšší súd Slovenskej
republiky na základe dôvodov uvedených vyššie však dospel k záveru, že vada, ktorú zistil a skonštatoval
krajský súd, nebola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nebol preto daný základ pre
postup podľa § 250j ods. 3 O.s.p. bez toho, aby nebolo prihliadané na námietky vymedzené žalobou.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku Krajského
súdu v Bratislave dospel k záveru, že je ho potrebné za účelom nápravy pochybení zrušiť podľa § 221
ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.

33. V ďalšom konaní bolo povinnosťou krajského súdu zaoberať sa následne všetkými žalobnými
námietkami žalobcu, argumentáciou žalovaného a rozhodnúť v súlade s právnym názorom najvyššieho
súdu.

V.
Konanie na krajskom súde po zrušení rozhodnutia NS SR

34. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
sekcia civilného práva, odbor občianskeho a správneho práva rozhodlo rozhodnutím č. 15026/2008-51
zo dňa 31.08.2009 o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, oddielu na
zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Poruchy
stavieb podľa ust. § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonnej podmienky absolvovania odborného minima a odborných skúšok do 31.08.2008 v súlade s §
34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z.



35. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote  16.09. 2009 rozklad, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie je škodlivé, neobjektívne a tendenčné. Škodlivosť rozhodnutia videl v tom, že v
dôsledku neho dôjde k prieťahom v súdnych konaniach, nakoľko bol vo viacerých ustanovený ako
znalec. Neobjektívnosť odôvodňoval tým, že mu ministerstvo nevytvorilo podmienky na vykonanie
odbornej skúšky a odborného minima tým, že nezabezpečilo komisiu zodpovedajúcu jeho vedeckej
hodnosti DrSc. Uviedol ďalej, že ministerstvu dňa 30.12.2005 pod podacím číslom 84129171 zaslal
osvedčenie o splnení odborného minima - Osvědčení o absolvování kursu znaleckého minima, vydané
Vysokým učením technickým v Brně, Ústavem soudního inženýřství zo dňa 16.12.2005 a 06.06.2009
zaslal ministerstvu osvedčenie Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva  o absolvovaní
odbornej skúšky v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby zo dňa 05.08.2008 s výsledkom
vyhovel.č.3895/OS -ST/2008.

36. V rozklade zároveň poukázal na to, že jeho interpretácia termínu bola ospravedlnená žalovaným,
vo výzve na internete zo dňa 01.06.2009 s určením náhradného termínu na predloženie overených
dokladov do 12.06.2009.

37. Ministerstvo spravodlivosti SR prostredníctvom internetu vyzvalo znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
zapísaných v zozname MS SR dňa 01.06.2009 podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z., aby
vzhľadom k tomu že nepreukázali splnenie uvedených podmienok, MS SR predložili požadované
doklady bezodkladne najneskôr do 12. 06. 2009. Vo výzve bolo zároveň uvedené, že ak požadované
doklady do stanoveného termínu nepredloží, ministerstvo spravodlivosti v súlade s § 34 ods. 6 zákona
do 31. augusta 2009 rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov z toho
odboru a odvetvia, z ktorého (ktorých)  nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti.

38. Výzvu žalobca splnil odoslaním dokladov dňa 09.06.2009. Doručil osvedčenie o absolvovaní
odbornej skúšky č. 3895/OS-ST/2008 v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby zo dňa
05.08.2008 vydané Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a Osvědčení o absolvování kursu
znaleckého minima v dňoch 25. novembra a 16. decembra 2005 vydané Ústavom soudního inženýrství
vysokého učení technického v Brne.

39. Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 09.12.2009 oznámilo žalobcovi upovedomenie o predĺžení
lehoty na rozhodnutie v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Upovedomenie
prevzal žalobca 14.12.2009.

40. Osobitná rozkladová komisia Ministerstva spravodlivosti SR dňa 06.11.2009 navrhovala rozhodnutie
prvostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie.

41. Dňa 30. mája 2011 Osobitná rozkladová komisia MS SR dospela k záveru, že žalobcu listom vyzve,
aby MS SR predložil Sylaby potvrdené znaleckým ústavom v Českej republike a rozsah hodín.

42. Listom zo dňa 13.06.2011 MS SR vyzval predseda osobitnej komisie žalobcu, aby ste predložil
doklady potvrdené organizátorom kurzu znaleckého minima, z ktorých možno zistiť, či kurz znaleckého
minima, ktorý absolvovali v dňoch 25. novembra 2005 a 16. decembra 2005 je možné uznať ako splnenie
rovnocennej alebo zásadne porovnateľnej podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona o službách na vnútornom
trhu. Uviedol, že z predloženým dokladov musí byť zrejmý rozsah a obsah kurzu, najmä rozsah kurzu
znaleckého minima v hodinách, špecifikácia právnych predpisov ktoré boli obsahom kurzu, či bol kurz
ukončený skúškou a či ste na skúške vyhovel alebo nevyhovel.

43. Žalobca dňa 16.08.2011 doručil MS SR osobitnej rozkladovej komisii : Potvrdenie o obsahu štúdia
ÚSI Brno z 08.08.2011, Obsah predpísanej literatúry pre kurz znaleckého minima v ÚSI Brno, Osnova
študijného programu odborného minima v ÚSI Žilina.

44. Osobitná rozkladová komisia dňa 05.09.2011 vzala do úvahy doklady žalobcu a dospela k záveru,
že rozklad je potrebné zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť.

45. Dňa 27.10.2011 vydala Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutie č: 15026/2008/51/
RK, ktorým rozhodla tak, že rozklad žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva, odboru občianskeho a správneho práva č.



15026/2008/51 zo dňa 31. augusta 2009 podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov a § 34 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.

46. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie tak ako je uvedené v bode 7 ods. 4 tohto rozhodnutia a v rozhodnutí
okrem iného žalovaný uviedol, že podmienkou získania osvedčenia o absolvovaní odborného minima
je absolvovanie vzdelávania v rozsahu 30 hodín prednášok, v rámci ktorých sa uchádzač oboznámi o.i.
s právnou úpravou činnosti znalca v SR. Žalobca absolvoval v rámci získania osvedčenia iba 18 hodín
prednášok, pričom sa oboznámil s právnou úpravou činnosti znalca v ČR. Rozsah prednášok, ktoré
žalobca absolvoval tak predstavuje iba 60% rozsahu prednášok, ktoré požaduje ust. § 9 ods. 3 vyhlášky
č. 490/2004 Z.z., čiže Osvedčenie vydané Ústavom soudního inženýřství Vysokého učení technického
v Brne nepredstavuje splnenie rovnocennej alebo zásadne porovnateľnej podmienky v inom členskom
štáte. Žalovaný mal teda za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odborného minima podľa §
34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. Táto skutočnosť zakladala dôvod na vyčiarknutie zo zoznamu
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov bez ohľadu na to, či žalobca splnil podmienku odbornej skúšky.

VI.
Relevantné právne predpisy

47. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 31.08.2009, znalci
a tlmočníci, ktorí sú vymenovaní ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ústavy a iné pracoviská
zapísané v zozname podľa doterajších predpisov, sa považujú za znalcov - fyzické osoby, znalecké
organizácie alebo tlmočníkov podľa tohto zákona.

48. Podľa § 34 ods. 3 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 31.08.2009,
znalci - fyzické osoby, znalecké organizácie, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2 sú povinní
ministerstvu do 31. augusta 2007 preukázať splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky
podľa tohto zákona.

49. Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 31.08.2009
znalci, tlmočníci a prekladatelia podľa odsekov 1 a 2, ktorí do 31. augusta 2007 nepreukázali splnenie
podmienky podľa § 34 ods. 3 písm. b/, sú povinní preukázať splnenie podmienky odborného minima a
odbornej skúšky podľa tohto zákona do 31. augusta 2008.

50. Podľa § 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej
osoby, znaleckej organizácie, tlmočníka alebo prekladateľa, podľa odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr
do 28 februára 2006, ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a), alebo do 31. augusta 2009,
ak nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. b).

51. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, účelom odborného minima je získanie základných znalostí
potrebných na výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odborné
minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom.(ods.
2) Rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy
právnych predpisov týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej
činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu,
tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu.(ods. 3) Študijný program odborného minima
schvaľuje ministerstvo. (ods. 4) Odborné minimum sa ukončuje vykonaním písomnej skúšky a ústnej
skúšky.(ods. 5) Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačnými stupňami
a) vyhovel,
b) nevyhovel.(ods. 6)
Znalecký ústav alebo tlmočnícky ústav vydá žiadateľovi písomný doklad o výsledku skúšky.(ods. 7)

52. Podľa čl. 5 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12.12.2006 o službách na
vnútornom trhu: V prípadoch, keď členské štáty požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie
osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty
uznajú každý dokument iného členského štátu používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné,
že príslušná požiadavka bola splnená.



53. Podľa § 15a zákona č. 382/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 27.10.2011, na výkon
činnosti znalca prekladateľa a tlmočníka, postup podávania žiadostí, zápis do zoznamu a výkon dozoru
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu, ak
tento zákon neustanovuje inak. (toto ustanovenie bolo do zákona č. 382/2004 Z.z. doplnené zákonom
č. 136/2010 Z.z.)

54. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 136/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu 27.10.2011, ak je podľa
osobitného predpisu podmienkou na vydanie alebo vznik oprávnenia splnenie určitej podmienky, táto
podmienka sa považuje za splnenú, ak žiadateľ preukáže, že v inom členskom štáte splnil rovnocennú
podmienku alebo zásadne porovnateľnú podmienku.

55. V zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len správny poriadok), výrok je najdôležitejšou náležitosťou správneho rozhodnutia, ktorý musí
obsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.

56. Podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ods. 1/ v jednoduchých veciach, najmä ak
možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne
bezodkladne, ods. 2/ v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán
povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne
najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju
primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže
rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov.

57. Podľa § 59 Správneho poriadku,
1/ odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
2/ Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
3/ Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie
a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
4/ Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

58. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a
právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

59. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

60. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

61. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a
dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

62. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v



ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi.

63. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3
ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

64. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony
v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti.

65. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

66. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa
správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP
(zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

67. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním
fyzická osoba alebo právnická osoba.

68. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa a v rámci toho zistiť, či žalobca preukázal splnenie podmienky
preukázať riadne a včas splnenie podmienky odborného minima a odbornej skúšky v zmysle § 34 ods.
6 zákona č. 382/2004 Z.z., ako i či toto Osvedčenie predstavuje splnenie rovnocennej alebo zásadne
porovnateľnej podmienky odborného minima a to s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a
rady 2006/123/ES z 12.12.2006 a to konkrétne kapitolu II. článok 5 bod 3 Smernice.

69. Napadnutým preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 27.10.2011 zamietol rozklad žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti, sekcie civilného práva, občianskeho a
správneho práva č. 15026/2008 /-51 zo dňa 31.08.2009, ktorým bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné
stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Poruchy stavieb a to podľa § 34 ods. 6 zákona o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch. Odôvodnenie vychádzalo zo skutočnosti, že žalobca nepreukázal
požadované skutočnosti ku dňu 31.08.2008. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo
vydané napriek tomu, že Ministerstvo spravodlivosti vyzvalo prostredníctvom internetu dňa 01.06.2009
všetkých znalcov, teda aj žalobcu v lehote do 12.06.2009 na doručenie predloženia požadovaných
dokladov najneskôr do 12. 06. 2009 podľa § 34 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z.z. pod následkom
vyčiarknutia zo zoznamu znalcov do 31.08.2009 a žalobca túto výzvu splnil dňa 09.06.2009 doručením
Osvedčenia o absolvovaní odbornej skúšky č. 3895/OS-ST/2008 v odbore Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby zo dňa 05.08.2008 vydané Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a
Osvědčením o absolvování kursu znaleckého minima v dňoch 25. novembra a 16. decembra 2005
vydané Ústavem soudního inženýřství vysokého učení technického v Brne, napriek tomu sa s tým orgán
verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

70. Žalovaný však dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky odborného minima a odbornej skúšky
uvedené v § 34 ods. 3b/  zák. č. 382/2004 Z.z. a preto ho rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov
podľa § 34 ods. 6/ zák. č. 382/2004 Z.z.. Tento právny záver žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky
preukázania odborného minima  a odbornej skúšky nepovažuje súd za správny.



71. Osvědčení o absolvování kursu znaleckého minima vydaného žalobcovi Vysokým učením
technickým v Brne, Ústavem soudního inženýřství zo dňa 16.12.2005 sa v Českej republike používa
na rovnaký účel ako v Slovenskej republike, teda na preukázanie absolvovania odborného minima
pre znalcov. Keďže v čase rozhodovania žalovaného bola účinná Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2006/123/ES z 12.12.2006 ďalej len” Smernica „a to uverejnením v Úradnom vestníku Európskej
Únie dňa 27.12.2006, ktorá v čase rozhodovania žalovaného nebola implementovaná do právneho
poriadku Slovenskej republiky, čo však nebolo prekážkou toho, aby sa žalobca dovolával práv z
uvedenej Smernice voči štátu a tento bol povinný v rozsahu uvedenej Smernice tieto práva garantovať.
Vzhľadom na znenie článku 5 ods. 3 'Smernice”, podľa ktorého: “V prípadoch , keď členské štáty
požadujú od poskytovateľa alebo príjemcu predloženie osvedčenia, potvrdenia alebo iného dokumentu
potvrdzujúceho splnenie požiadavky, členské štáty uznajú každý dokument iného členského štátu
používaný na rovnocenný účel, alebo z ktorého je jasné, že príslušná požiadavka bola splnená“, bolo
potrebné osvedčenie o absolvovaní kurzu znaleckého minima v dňoch 25.11. a 16.12.2005 vydaného
Vysokým učením technickým v Brne, Ústavem soudního inženýřství, právne posúdiť ako uznanie
splnenia podmienky odborného minima v zmysle § 34 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z .z.

72. Pokiaľ ide o splnenie druhej podmienky a to absolvovania odbornej skúšky v príslušnom odbore,
žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel k záveru že žalobca Osvedčením o absolvovaní odbornej skúšky
č. 3895/OS-ST/2008 v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby zo dňa 05.08.2008 vydané
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, doručeným žalovanému dňa 09.06.2009 nesplnil
podmienku preukázania odbornej skúšky, pretože podľa názoru žalovaného z ust. § 34 ods. 4 zák.
č. 382/2004 vyplýva, že splnenie podmienky absolvovania odbornej skúšky musí byť preukázané do
31.08.2008 k čomu v prípade žalobcu nedošlo. Ani tento právny záver žalovaného nepovažuje súd za
správny.

73. Z ustanovenia § 34 ods. 4 zák. č. 382/2004 Z. z. vyplýva, že znalci boli povinní preukázať splnenie
podmienky absolvovania odbornej skúšky do 31.08.2008. Zo znenia ustanovenia 34 ods. 6 zákona
č.380/2004 Z.z. ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí znalca - fyzickej osoby, znaleckej organizácie,
tlmočníka alebo prekladateľa, podľa odsekov 1 a 2 zo zoznamu najneskôr do 28. februára  2006, ak
nesplní podmienky uvedené v odseku 3 písm. a), alebo do 31. augusta 2009, ak nesplní podmienky
uvedené v odseku 3 písm. b), je možno dospieť k takému výkladu, že podmienky uvedené v ods. 3 písm.
b/ ustanovenia § 34 teda odborného minima a odbornej skúšky možno splniť do 31.08.2009.

74. Podľa nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 375/2015: „Výklad každej právnej normy (právneho
predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V
prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť
ústavne konformný výklad.“

75. Súd vychádzajúc z uvedeného nálezu ústavného súdu a súčasne z princípu právnej istoty ako
jedného zo základných princípov právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR aj vzhľadom na
postup žalovaného, keď ešte dňa 01.06.2009  vyzval znalcov, teda aj žalobcu na doručenie dokladov
požadovaných ust. § 34 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z., má zato, že Osvedčenie o absolvovaní
odbornej skúšky v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby zo dňa 05.08.2008, ktoré  žalobca
predložil žalovanému dňa 09.06.2009, mal žalovaný považovať za splnenie podmienky vyžadovanej ust.
§ 34 ods. 3 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. v zákonom stanovenej lehote.

76. Preto ak žalovaný rozhodol o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu  znalcov z dôvodu nesplnenia
podmienok odborného minima a odbornej skúšky vyžadovaných ustanovením § 34 ods. 3 písm. b/ zák. č.
382/2004 Z.z. vychádza rozhodnutie žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko žalovaný
splnil podmienky odborného minima a odbornej skúšky v odbore Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby
a preto pokiaľ ide o uvedený odbor a odvetvie rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č.
382/2004 Z.z. a preto súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

77. Ďalšími námietkami žalobcu sa súd nezaoberal, nakoľko nespôsobujú nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.



78. V ďalšom konaní bude orgán verejnej správy prvého stupňa ako i žalovaný viazaný právnym názorom
správneho súdu.

79. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania.

80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0   (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.