Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/447/2015 z 24. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2018, sp. zn. 14Co/447/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1713207020.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/447/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1713207020.1 | 2018-09-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 380 CSP, § 220 ods. 2 CSP, § 379 CSP, § 191 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac80225c-60d0-41cb-9f74-7e67756a95b3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1713207020.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/447/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713207020
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1713207020.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek Mgr.
Barbory Bartekovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Čataj,
so sídlom Čataj, zastúpený: Mgr. Pavol Šulan, advokát, Hlavná 929/6, Galanta, proti žalovaným: 1/ W. I.,
nar. XX.XX.V., bytom Čataj XX, 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Dušan
Divko, advokát, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, APC, pavilón B, Považská Bystrica, IČO: 36 860
654, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 06.05.2015, č.k. 10C/123/2013-190, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 6. 5. 2015, č. k. 10C/123/2013 -
190 v napadnutej zamietajúcej v časti voči žalovanej v 1/ rade p o t v r d z u j e.

V časti, v ktorej bol žalovaný 2/ rade povinný vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom číslo XX, obec L. m
e n í tak , že žalobu žalobcu voči žalovanému v 2/ rade z a m i e t a.

M e n í výrok, ktorým bol žalobca zaviazaný nahradiť žalovanej v 1/ rade trovy právneho zastúpenia tak,
že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 1/ rade trovy právneho zastúpenia v sume 1.627 eur, a to v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej v 1.rade.

M e n í výrok rozsudku v časti, v ktorej bol žalovaný v 2/ rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi
trovy prvoinštančného konania tak, že žalovaný v 2/ rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh proti žalovanej 1/ zamietol; žalovanému 2/ uložil
povinnosť vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcela
registra „C“ číslo XXX a pozemok parcela registra „C“ č. XXX o výmere XXXX m2, druh
pozemku - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, vedeným Okresným úradom Senec,
katastrálny odbor, pre okres S., obec L., katastrálne územie L., do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej 1/ trovy právneho zastúpenia v sume 1.647,40 € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; a žalovanému 2/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania za
zaplatený súdny poplatok v sume 106,- € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.227,27 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
2. Návrhom vo veci samej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/ a v 2/rade
vypratať nehnuteľnosti a to rodinný dom súpisné číslo XX., postavený na pozemku parcela registra „C“
a pozemok parcelu registra „C“ číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX



m2, zapísané na LV č. XXX, vedených Okresným úradom S., katastrálny odbor, pre okres S., obec
L., katastrálne územie L. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, v ktorých sa nachádza aj súbor miestností určených na bývanie so
samostatným vchodom, pozostávajúcich z kuchyne, spálne a obývacej miestnosti, ktoré boli v roku
1977 právnym subjektom JRD ROVINA, na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 25.10.1977 podľa
§ 25 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb. a následným uzatvorením dohody o odovzdaní a prevzatí bytu z
01.11.1977, pridelené k užívaniu J. I., narodenému XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, ako členovi
JRD ROVINA, ako aj členom jeho rodiny a to manželke W. I., narodenej XX.XX.XXXX, synovi O. I.,
narodenému XX.XX.XXXX a dcére W. I. - žalovanej 1/. Žalovaný 2/ je vnukom J. I. po línii jeho syna
O. I.. Užívanie nehnuteľnosti bolo viazané na trvanie členského, respektíve pracovného pomeru J. I. k
JRD ROVINA. J. I. v súčasnosti už nežije, zomrel XX.XX.XXXX, kedy došlo aj k zániku jeho členského
a pracovného pomeru k JRD ROVINA, pričom k prechodu jeho členstva v JRD ROVINA na jeho
právnych nástupcov nedošlo. Žalovaná 1/ ako dcéra J. I. užíva nehnuteľnosť a umožnila žalovanému 2/
užívať nehnuteľnosť bez súhlasu žalobcu, ktorý si zrejme odvodil svoje užívacie právo od domnelého
užívacieho práva žalovanej 1/. Žalobca na členskej schôdzi konanej dňa 13.06.2012 nadpolovičnou
väčšinou odovzdaných platných hlasov rozhodol, že žalovaná 1/ je povinná predmetnú nehnuteľnosť
vypratať. Žalobca listom z 05.09.2012 vyzval žalovaných, aby nehnuteľnosť vypratali, avšak títo ju
doteraz nevypratali.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sporným v konaní nebolo to, že
právo užívať byt J. I. vzniklo v čase, keď bol zosobášený s W. I., tak ako sa to uvádza v evidenčnom
liste. Preto podľa § 175 ods. 1 OZ im vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi (ak za trvania
manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania
bytu manželmi). Smrťou užívateľa J. I. dňa XX.XX.XXXX došlo v zmysle § 179 OZ k zániku
spoločného užívania bytu manželmi a jediným užívateľom bytu sa stala pozostalá manželka W. I.. Taktiež
nešlo o byt trvale určený na ubytovanie pracovníka organizácie (§ 182 OZ), ktorým podľa § 7 vyhlášky č.
45/1964 Zb. boli byty trvale určené pre ubytovanie pracovníka organizácie a boli to podnikové byty, byty
vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a služobné byty.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa platných právnych predpisov pred vydaním zákona č. 509/1991
Zb. existoval striktný (kogentný) prideľovací systém, ktorý sa týkal prakticky všetkých bytov. Štátne
byty, podnikové byty, byty ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových bytových družstiev prideľoval
vždy národný výbor (§ 24 zákona č. 41/1964 Zb.). Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z
vlastných voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4 zákona č. 41/1964 Zb.), služobné byty, byty z bytovej
výstavby jednotných roľníckych družstiev prideľovala hospodáriaca organizácia alebo predstavenstvo
jednotného roľníckeho družstva po schválení členskou schôdzou. Podľa podmienok užívania bytu, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o pridelení bytu, pod bodom 4., sa prídelca zaväzuje vyprázdniť
byt dňom skončenia členského pomeru a dať ho k dispozícii predstavenstvu JRD Rovina v Blatnom.
Pôvodný bod 4. predtlače upravoval, že prídelca sa zaväzuje vyprázdniť byt do 30 dní po zániku
členského, resp. pracovného pomeru v JRD a dať k dispozícii JRD ROVINA v Blatnom. Ustanovenie §
25 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb., však neoprávňovalo družstvo k vytvoreniu ďalšej právnej skutočnosti, s
ktorou je spojený zánik užívacieho práva k bytu inak, ako na základe dohody účastníkov (§ 183 zákona č.
41/1964 Zb.), rozhodnutia súdu (§ 184 zákona č. 41/1964 Zb.) alebo rozhodnutia miestneho národného
výboru (§ 185 zákona č. 41/1964 Zb.). Žiaden z týchto zákonom predpísaných predpokladov zániku
osobného užívania bytu nebol v prvoinštančnom konaní preukázaný. Z uvedeného vyplynulo, že právo
osobného užívania bytu W. sa dňom 01.01.1992 zo zákona premenilo na nájomné právo, a jej smrťou
dňa XX.XX.XXXX došlo k prechodu tohto práva nájmu podľa vety prvej, § 706 ods. 1 OZ. Zároveň
platí, že ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku
1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch
rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo (§ 706
ods. 2 OZ). Preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že návrh na vypratanie nehnuteľnosti, smerujúci proti
žalovanej 1/ nebol dôvodný.
5. Súd prvej inštancie však po vykonanom dokazovaní dospel k opačnému názoru vo vzťahu k
podanému návrhu proti žalovanému 2/. V konaní bolo bez výraznejších pochybností preukázané, a to
z výpovede žalovaného 2/, že tento v dome stále prespáva (výpoveď dňa 14.02.2014), v miestnosti
č. 8 situačného náčrtu má posteľ a na dvore parkuje auto na mieste označenom pod č. 2. Neskôr na
pojednávaní dňa 11.02.2015 uviedol, že v predmetnom dome prespáva už dlhšie, asi 10 rokov, odkedy
je krstná zdravotne ťažko postihnutá, je tam častejšie. Toho času už prespáva u seba v jeho vlastnom
dome, ktorý vlastní od augusta 2013. U žalovanej 1/ mal ešte auto. Uvedené skutočnosti zhodne potvrdila
aj žalovaná 1/. Keďže súd prvej inštancie nezistil odkázanosť žalovaného 2/ na bývanie u žalovanej



1/, pričom nevyhodnotil jeho výpomoc ako dôvod pre vznik odvodeného práva bývania v predmetnej
nehnuteľnosti mal za to, že nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu a je povinný ju vypratať.
6. Súd prvej inštancie priznal úspešnej žalovanej 1/ podľa § 142 ods. 1 OSP náhradu účelne
vynaložených trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 106,- € a trov
právneho zastúpenia. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a priznal žalobcovi ako úspešnému v konaní proti
žalovanému 2/ náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 106,-
€ a trov právneho zastúpenia.
7. V zákonnej lehote doručil žalovaný 2/ súdu prvej inštancie, prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie, ktorým žiadal druhý a štvrtý výrok napadnutého rozsudku zmeniť, návrh žalobcu proti
žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania .Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ v odvolaní
uviedol, že si neodvodil svoje užívacie právo od domnelého užívacieho práva žalovanej 1/, nakoľko nie
je užívateľom a rovnako ani nájomcom predmetnej spornej nehnuteľnosti. Od augusta 2013 je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti č. XXX, nachádzajúcej sa v Obci L., predtým mal trvalý pobyt na adrese
svojich rodičov. Na užívanie spornej nehnuteľnosti nebol nikdy odkázaný, v tejto sa nenachádzajú žiadne
jeho osobné veci. V uvedenej nehnuteľnosti určitú dobu prespával len z dôvodu zlého zdravotného
stavu žalovanej 1/, ktorá trpela a trpí mnohými zdravotnými ťažkosťami. V inkriminovanom období, kedy
opakovane dochádzalo k silným nevoľnostiam bolo najvhodnejšie, aby v jej prítomnosti niekto zotrvával
a bol nablízku pre prípad poskytnutia prvej zdravotníckej pomoci. So žalovanou 1/ však nikdy netvorili
spoločnú domácnosť. V priebehu celého predchádzajúceho súdneho konania nebol žalovanému 2/
dôkazmi preukázaný nájomný vzťah a rovnako ani užívací vzťah. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam
si nikdy neuzurpoval a neodvodzoval nijaké práva a krstnej mame - žalovanej 1/ pomáhal z čisto
nezištných dôvodov, na základe dobrých rodinných vzťahov. Z predmetných nehnuteľností nemá čo
vypratať, nakoľko v tejto sa nenachádzali, či už pred podaním žaloby alebo v priebehu súdneho konania,
rovnako tak ani v súčasnosti žiadne jeho hnuteľné veci.
8. V zákonom stanovenej lehote doručil žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, kde
uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam s tým, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Výsluchom
žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 14.2.2014 mohol súd prvej inštancie mať za preukázané, že žalovaná
1/ užíva nehnuteľnosti, tvoriace predmet sporu v rozsahu väčšom, než na ktorý by mohla mať oprávnenie
na základe aktov, v zmysle ktorých bolo užívanie umožnené jej právnemu predchodcovi, t. j. jej otcovi J.
Podľa listinných dôkazov bol rozsah užívaného priestoru v rodinnom dome vymedzený užívaním troch
obytných miestností, avšak z výsluchu žalovanej 1/ vyplýva, že v skutočnosti v rodinnom dome súp. č.
XX užíva 6 miestností a 1 priľahlý priestor. Žalobca je názoru, že súd prvej inštancie neprihliadal na
skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov žalovanej 1/ a vydaním napadnutého rozsudku poskytol právnu
ochranu užívaniu časti rodinného domu v rozsahu miestností č. 3,7,8 podľa situačného náčrtu žalovanej
1/ bez toho, aby zisťoval existenciu právneho dôvodu ich užívania, pričom žalovaná 1/ tieto priestory
užíva neoprávnene. Keďže petit žaloby znel na vypratanie nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XX
en bloc, žalobca má za to, že súd prvej inštancie mal, vychádzajúc zo zistení a záverov, ktorými sa
napadnuté rozhodnutie riadi, žalobe v časti o vypratanie miestností č. 3,7,8 podľa situačného náčrtu
vyhovieť a žalovanej 1/ uložiť povinnosť túto časť rodinného domu súp. č. XX vypratať. Ďalej podľa
žalobcu ušiel súdu prvej inštancie i ten rozpor v skutočnostiach, že v listinných dôkazoch (rozhodnutia o
pridelení bytu zo dňa 25.10.1977, nedatovaného evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu
a dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 1.11.1977) sa uvádza rodinný dom súp. č. XX postavený
na parc. č. XXX k. ú. L., avšak v zmysle súčasnej pozemnoknižnej evidencie sa na pozemku parc.
č. XXX k. ú. L. nachádza rodinný dom súp. č. XX. Ďalej neprihliadal na rozporné skutočnosti, že v
zmysle vyššie uvedených dôkazov mal byť pridelený do užívania byt podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č.
41/64 Zb. o hospodárení s bytmi, teda byt z bytovej výstavby jednotných roľníckych družstiev prideľuje
predstavenstvo jednotného roľníckeho družstva po schválení členskou schôdzou, avšak v rozpore so
skutočnosťou, ktorá vyplynula zhodne z výsluchov viacerých účastníkov konania, rodinný dom súp č. XX
(alebo XX) nebol postavený podľa cit. ust., ale bol postavený omnoho skôr, za prvej československej
republiky súkromnými osobami, ktorým bol tento majetok skonfiškovaný čs. štátom v roku 1953 a
následne bol pridelený do vlastníctva právnemu predchodcovi žalobcu a ten ho v roku 1958 dal do
užívania svojmu pracovníkovi J. I. s rodinou, ktorý funkciu predsedu družstva vykonával približne 3 roky.
Ďalším rozporom podľa žalobcu bolo to, že v rozhodnutí o pridelení bytu zo dňa 25.10.1977
sa uvádza, že Ľudovít I. bol zapísaný v zozname uchádzačov o pridelenie bytu a pred pridelením bytu



nemal žiadnu inú možnosť uspokojiť bytové potreby svoje a svojej rodiny, v rozpore (s čím podľa výsluchu
žalovanej 1/, žalobcu a svedka O. X. na pojednávaní dňa 12. 11. 2014), keď boli predmetné nehnuteľnosti
právnym predchodcom žalovanej 1/ užívané už od roku 1954. Podľa žalobcu v skutočnosti sa jednalo
asi o to, že rodinou I. užívaná časť rodinného domu bola od roku 1954 do roku 1977 užívaná neformálne,
zrejme iba na tzv. dobré slovo, a v roku 1977 došlo z neznámych dôvodov k vypracovaniu listín, ktoré
imitovali pridelenie bytu podľa vtedy platnej právnej normy, vzťahujúcej sa však na úplne inú právnu
situáciu - pridelenie bytu z výstavby jednotného roľníckeho družstva, ktorá v skutočnosti bola realizovaná
JRD ROVINA v katastri obce Čataj, avšak na inom mieste. Žalobca má za to, že prídel podľa rozhodnutia
o pridelení bytu zo dňa 25.10.1977 bol v rozpore s ust. vtedy platných právnych predpisov o prideľovaní
bytov, a preto i absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nezakladal platné práva a právne povinnosti
zúčastneným stranám. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
ust. § 25 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi z dôvodu, že rodinný dom súp. č. XX (XX)
nebol postavený z bytovej výstavby jednotných roľníckych družstiev, a preto podľa neho nie je na tento
prípad táto právna norma aplikovateľná. Naopak, opomenul aplikovať ust. § 60 ods. 1 zákona č. 41/1964
Zb., o hospodárení s bytmi. Celkový počet obytných miestností rodinného domu súp. č. XX predstavuje
6, pričom úhrn podlahových plôch prevyšuje 120 m2, a preto sa v zmysle vyššie uvedenej právnej normy
nepovažoval za obytný dom, v ktorom by boli umiestnené byty. Podľa žalobcu rodinný dom súp. č. 29
nie je v zmysle ust. § 59 a 60 zákona č. 41/1964 Zb., o hospodárení s bytmi obytným domom, v ktorom
by sa nachádzal byt vhodný na pridelenie, a preto sa na užívanie časti rodinného domu súp. č. XX .
právny režim založený zákonom č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi nevzťahoval. Súd prvej inštancie
nesprávne aplikoval ust. § 175 ods. 1, § 179, § 706 ods. l, ako aj § 871 Občianskeho zákonníka, ktoré
na daný prípad nemohli byť aplikované. Taktiež žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal
právnemu zástupcovi žalovanej 1/ stravné vo výške 20,40 €, čo nemá oporu v tretej časti vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov. Na záver žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci.
9. Žalovaní 1/ a 2/ doručili súdu prvej inštancie, prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie k
odvolaniu žalobcu, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v žalobcom napadnutom
rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná
1/ je názoru, že má platný nájomný vzťah. V zmysle § 394 ods.1 zákona č. 40/1964
Zb. platnom v roku 1977, JRD Rovina v Blatnom v tom čase súhlasila, aby žalovaná 1/ ako osoba v
tomto byte bývala mimo užívateľa bytu. Novela OZ - zákon č. 261/2001 Z.z. stanovila, že nájom bytu
je chránený ustanovením § 706, podľa ktorého po smrti nájomcu prechádzajú jeho práva, vyplývajúce
z nájomnej zmluvy na osoby taxatívne vymenované v zákone. K prechodu práv dochádza priamo zo
zákona bez toho, aby bol potrebný ďalší právny úkon, tzn. že netreba uzatvárať novú nájomnú zmluvu.
Preto v záujme právnej istoty bola doplnená 3-mesačná subjektívna lehota a 3 ročná objektívna lehota,
kedy sa prenajímateľ môže obrátiť na súd. Keďže prenajímateľ sa obrátil na súd, nerešpektujúc platný
nájomný vzťah a nenamietal prechod nájmu v stanovených lehotách, je jeho nárok nedôvodný. Keďže
sa nejednalo o služobný byt s poukazom na zákon č. 189/92 Zb., u žalovanej 1/ trvá platný nájomný
vzťah, ktorý vznikol v zmysle § 871 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o parc. D. XXX o výmere XXXX m2, ktorá
je zapísaná na LV č. XXX, túto taktiež užíva žalovaná 1/ od r. 1977, najskôr spolu s rodičmi a po
ich smrti samostatne so súhlasom právneho predchodcu JRD Rovina v Blatnom. Keďže pre nájomnú
zmluvu a jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma, nájomná zmluva vzniká podľa § 663 OZ vtedy,
ak prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne užíval a bral z nej úžitky. Teda
predmetom nájomnej zmluvy je užívanie veci a branie úžitkov z nej. Preto v tomto smere pred súdom
prvej inštancie žiadala ustáliť existenciu nájomného vzťahu k bytu a k pozemkom t.j. k zastavanej ploche,
nádvoriu a záhrade. Tieto nehnuteľnosti žalobcu užíva žalovaná 1/ na základe platného nájomného
vzťahu, a preto členská schôdza nemohla rozhodnúť o povinnosti predmetnú nehnuteľnosť vypratať,
za žalobcu navonok koná predstavenstvo ako štatutárny zástupcu a do dnešného dňa žalovaná 1/
nedostala výpoveď z nájmu bytu tak ako to vyžaduje § 711 OZ a neponúkol náhradný byt, ktorý je
veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného, primeraný bytu, ktorý by sa
mal uvoľniť s prihliadnutím na životné a pracovné potreby nájomcu. K používaniu miestností nad rámec
zmluvy žalovaná 1/ uviedla, že tieto nehnuteľnosti používa so súhlasom družstva, ústny súhlas dostala
ešte W. od predsedu družstva. Žalovaná 1/ sa vyjadrila, že sa nasťahovali do obce Čataj a do spornej
nehnuteľnosti dňa 29. augusta 1958, žalobca je vlastníkom od 18.11.1956 podľa zápisu listu vlastníctva
vydaného v Senci zo dňa 29.3.1957. V tejto nehnuteľnosti pred nimi bývala rodina Vargová, a s nimi
až do r. 1966 rodina D. K tvrdeniu žalobcu, že sporné nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu,
pričom žalobca neakceptuje právo žalovanej 1/ založené platnou nájomnou zmluvou, že jej peniaze za
nájom obratom posielajú späť, žalovaná 1/ uviedla, že jej doteraz nič zo strany družstva ako vlastníka



nehnuteľnosti na účet neprišlo, daň za dom zaplatila aj v roku 2015, čo rovnako svedčí o tom, že sporné
nehnuteľnosti užíva na základe platného právneho stavu - a teda na podklade platnej nájomnej zmluvy.
10. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v merite veci nie je dôvodné, odvolanie žalovaného je dôvodné a to z
nasledovných dôvodov:
12. Odvolací súd ma za to, ž súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu voči žalovanej v 1/ zamietol
po tom, keď po vykonaní dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnost,
riadne zistil skutkový stav veci z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby voči žalovanej 1/, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade ust. § 191 ods. 1 CSP, a na ich základe dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí voči žalovanej 1/ aj náležite
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti týkajúcej sa žalovanej v 1/, voči ktorej súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. ´
13. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie neprihliadol na rozporné skutočnosti, ktoré
vyplynuli z listinných dôkazov, a výsluchov strán sporu, keď byt bol pridelený do užívania podľa ust. §
25 ods. zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, teda z bytovej výstavby jednotných roľníckych
družstiev, avšak z výpovede strán sporu vyplynulo, že rodinný dom súp.č. 29 nebol postavený podľa
citovaných ustanovení, ale bol postavený omnoho skôr za prvej Československej republiky, odvolací súd
má za to, že po vykonaní dokazovania súdom prvej inštancie tento vyhodnotil všetky vykonané dôkazy
pred súdom prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie z 25.10.19777, ktorým
Jednotné roľnícke družstvo ROVINA, so sídlom v Blatnom pridelilo podľa § 25 ods. 2 zákona č. 41/1946
Zb., J. I. ako členovi JRD ROVINA, rodinný byt v I., pozostávajúci z kuchyne, spálne, obývačky v obci L.
- starší rodinný dom č. XX v súčasnosti popisné č. XX. Na základe tohto rozhodnutia o pridelením bytu z
25.10.1977 a následne dňa 01.11.1977 bola uzatvorená medzi JRD ROVINA a Ľudovítom Blahom
dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu v L., č. domu XX za podmienok užívania podľa zákona č. 40/1964
Zb., a vyhlášky č. 45/1964 Zb.. Správne súd prvej inštancie aplikoval na daný prípad ust. § 25 ods. 2
zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení z bytmi ( viď str. 9 odôvodenia rozsudku súdu prvej inštancie).
Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že za daný prípad súd aplikoval nesprávnu normu, a to z dôvodu, že
rodinný dom nebol postavený z bytovej výstavby jednotných roľníckych družstiev, odvolací súd uvádza,
že sám žalobca už v žalobe jednoznačne konštatoval, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
v celosti ( rodinný dom č. XX, ktoré popisné číslo následne sám ako vlastník v odvolaní spochybňuje) s
tým, že sám žalobca poukázal na rozhodnutie o pridelený bytu zo dňa 25.10.1977, a vtedajšiu právnu
úpravu a to ust. § 25 ods. 2 zákona č. 41/1964 Zb., s následným uzatvorením dohody o odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 01.11.1977, na základe ktorých bola táto nehnuteľnosť pridelená do užívania J. I.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelému XX.XX.XXXX, ako členovi JRD a ako aj členom jeho rodiny manželke W.
I., synovi O. I. a dcére W. I., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná v 1. rade). Teda sám žalobca na takýto právny
akt v žalobe poukázal, tento správny akt aj jeho právny predchodca vydal, a týmto rozhodnutím o pridelí
bytu s následným uzatvorením dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01.11.1977 proklamoval,
vtedy ním akceptovateľný právny, ale aj skutkový stav. Možno súhlasiť so stanoviskom žalovaného, že
podľa § 706 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky
prechodu nájmu podľa ods. 1, môže sa v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr
však v lehote 3 rokov odo dňa smrti nájomcu domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu
nedošlo. Žalobca sa vo vyššie stanových lehotách neobrátil na súd, nepreukázal riadnu výpoveď z nájmu
voči žalovanej 1/ ,prechod nájmu nenamietal v stanovených lehotách. Správne preto súd prvej inštancie
poukázal na ust. § 155 ods. 1 OZ, účinné k 01.11.1977, kedy bola s užívateľom J. I. uzatvorená dohoda



o odovzdaní a prevzatí bytu, v zmysle ktorého právo užívať byť vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí
bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom. Keďže takýto správny akt, t.j. rozhodnutie o pridelení
bytu a následne uzatvorenie dohody odovzdania a prevzatia bytu boli v konaní preukázané, námietky
žalobcu sú v tejto časti irelevantné. Následne smrťou užívateľa J. I. dňa XX.XX.XXXX došlo k zániku
spoločného užívania bytu manželmi a jediným užívateľom bytu sa stala pozostalá manželka W. I. a jej
právo osobného užívania bytu sa dňom 01.01.1992 zo zákona premenilo na nájomné právo. Následne
jej smrťou dňa 15.08.1999 došlo k prechodu tohto práva nájmu v súlade s ust. § 706 ods. 1 veta prvá OZ,
na ich deti, ktoré s nimi žili v deň smrti v spoločnej domácnosti a nemali vlastný byt. Žalobca v konaní
nepreukázal, že po tomto dátume sa ako prenajímateľ domáhal na súde, že neboli splnené podmienky
prechodu nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 OZ stým, aby súd určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo v
zmysle § 706 ods. 2 OZ.
14. Naviac odvolací súd poukazuje na ďalší listinný dôkaz, a to návrh kúpnej zmluvy a k nej
prislúchajúcich listín, vrátane korešpondencie medzi žalobcom a žalovanou 1/ ktorej jednoznačne
vyplýva, že žalobca v minulosti súhlasil s predajom nielen bytu, ale celého rodinného domu, vrátane
pozemku parc. č.. zastavaná plocha o výmere XXXX m2, a parc. č. XXX/X záhrada vo výmere XXX m2.
Rozpačito a nedôveryhodne preto vyznieva výpoveď O. X. - podpredsedu PD Čataj na pojednávaní zo
dňa 12.11.2014, keď k listinám a to ku kúpnej zmluve z 12.06.1989, k znaleckému posudku č. 8/1989, k
návrhu na registráciu zmluvy o prevode nehnuteľností svedok, ktorý osobne podpisoval niektoré z týchto
listín, si na ich obsah nespomínal, pričom z týchto listín vyplýva, že medzi predávajúcim Jednotným
roľníckym družstvom ROVINA v Blatnom, a žalovanou 1/ bola v minulosti spísaná kúpnopredajná
zmluva (č.l. 138), pričom jedným listom zo dňa 02.09.2009, podpísaným O. X., ako predsedom PD
Čataj, poľnohospodárske družstvo Čataj konštatovalo, že družstvo nemá vedomosť o tom, že by malo
odpredať nehnuteľnosť, následne ďalším listom zo dňa 09.02.2010, družstvo prostredníctvom toho
istého predsedu oznámilo žalovanej 1/, že kompletizuje materiály v súvislosti so žiadosťou žalovanej 1/.
Listom z roku 1992 vydáva žalobca prehlásenie, že súhlasí s odpredajom rodinného domu žalovanej
1/ , pričom samotné Jednotné roľnícke družstvo ROVINA v Blatnom listom zo dňa 30.05.1988 žiada
vypracovať znalecký posudok za účelom odpredaja domu súčasným užívateľom. Práve z týchto
listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaná 1/ so súhlasom žalobcu užívala okrem bytu aj
pozemok, vrátane ďalšej miestnosti pôvodne užívanej ako komora. Neskôr samotnou žalovanou a jej
bratom, a so súhlasom žalobcu bola komora prestavaná na izbu. V konaní žalobca nepreukázal, že by
celkový počet obytných miestnosti rodinného domu súp. č. XX predstavovalo šesť, čo žalobca vyvodil len
podľa žalovanou priloženého situačného náčrtku v priebehu prvoinštančného pojednávania. Neobstojí
jeho odvolacia námietka, že rodinný dom súp. č. XX nie je v zmysle ust. § 59 a § 60 zákona č. 41/4964
Zb., o hospodárení z bytmi, obytným domom, v ktorom by sa mal nachádzať byt vhodný na pridelenie,
preto sa podľa žalobcu na užívanie časti rodinného domu súp.č. XX právny režim založený zákonom
č. 41/1964 Zb. o hospodárený z bytmi nevzťahoval. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej
inštancie opomenul aplikovať ust. § 60 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb., o hospodárení s bytmi, v zmysle
ktorého rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň 2/3 podlahovej plochy všetkých miestnosti
pripadajú na byty, pričom rodinný domček môže mať najviac 5 miestností, nepočítajúc do toho kuchyne,
odvolací súd poukazuje aj na Znalecký posudok č. 8/1989 znalca Ing. Petra Kovačovského
(č.l. 130 a nasl.), v ktorom jednoznačne konštatuje, že dom ma výlučne obytný charakter, pričom počet
obytných miestností nepresahuje 5, a preto nebolo potrebné skúmať ďalšie kritéria, a konštatoval, že
dom podľa § 128 ods. 1 OZ, je rodinným domčekom so zastavanou plochou 101,92 m2. Znalecký
posudok bol vypracovaný v roku 1989. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť
iné právne hodnotenie stavu veci. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za
následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo
ktoré by mu neboli známe.
15. Odvolacia námietka žalobcu v súvislosti s výrokom súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žaloba
bol zaviazaný nahradiť žalovanej v 1/ trovy právneho zastúpenia je dôvodná v časti, ktorej súd prvej
inštancie priznal právnemu zástupcovi žalovanej 1/ v rámci trov právneho zastúpenia i sumu vo
výške 20,40 eur, keď táto čiastka podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie pozostáva zo stravného,
pričom podľa odvolacieho súdu túto položku nebolo možné žalovanej v 1/ priznať. Správne žalobca
konštatoval, že tento nárok nemá oporu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. Dôvodná je i odvolacia
námietka chýbajúceho slovného spojenia ,, k rukám právneho zástupcu žalovanej 1/??. Odvolací súd
reagujúc na túto odvolaciu námietku zmenil výrok prvoinštančného konania voči žalovanej v 1/ rade, tak
ako je to uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho súdu.



16. Naopak dôvodné bolo odvolanie žalovaného 2/ proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žalovanému 2/ uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosť - rodinný dom súp.č. XX,a pozemok parc.
registra ,, C?? č. XXX o výmere XXXX m2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
nesprávne uzavrel, že u žalovaného 2/ došlo k vzniku odvodeného práva bývania v predmetnej
nehnuteľnosti teda, že predmetnú nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu, a preto mu bola uložená
povinnosť túto nehnuteľnosť vypratať. V konaní nebolo preukázane, že by si žalovaný 2/ odvodzoval
svoje užívacie právo od užívacieho práva žalovanej 1/. Pokiaľ z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že v
dome prespáva, samotným prespávaním nedošlo u žalovaného 2/ k vzniku žiadneho nájomného vzťahu
ani užívacieho vzťahu. Samotný žalovaný 2/ v priebehu prvoinštančného konania sám vypovedal, že
toho času už prespáva u seba v jeho vlastnom dome, ktorý vlastní od augusta 2013, a teda nie je
odkázaný na bývanie v rodinnom dome, ktorého mu bola uložená povinnosť sa vypratať. Tak žalovaná
1/, ako aj žalovaný 2/ vo svojich výpovediach uviedli, že žalovaný 2/ chodil do spornej nehnuteľnosti
z dôvodu pomoci svojej krstnej mame, ktorej pomáhal so starostlivosťou, a to na základe dobrých
rodinných vzťahov. Sám žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 14.02.2014 (č.l. 71) uviedol, že síce prespáva v
predmetnej nehnuteľnosti, a to v jednej izbe, však jeho domov je rodičovský dom, kde po práci prichádza
a tam mu varia a perú. Prespávanie z dôvodu výpomoci nie je dôvodom pre vypratanie nehnuteľnosti
- rodinného domu. Žalovaný 2/ nie je ani nájomcom ani užívateľom predmetnej spornej nehnuteľnosti,
sám v priebehu provoinštančného konania konštatoval, že od augusta 2013 je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti č. XXX v obci Čataj , predtým mal trvalý pobyt na adresne jeho rodičov, v ich rodičovskom
dome. Na užívanie spornej nehnuteľnosti nebol preto odkázaný. Žalobca v priebehu prvoinštančného
konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v predmetnom rodinnom dome žalovaný 2/ v nej mal
nahlásený trvalý pobyt. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súdom prvej inštancie, ktorý nebolo
potrebné dopĺňať, odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie uzavrel, že odvolanie žalovaného 2/
je dôvodné. Odvolací súd preto zmenil výrok súdu prvej inštancie v tejto časti a to tak, že žalobu žalobcu
voči žalovanému 2/ o vypratanie nehnuteľnosti ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na zamietnutie
žaloby žalobcovi voči žalovanému 2/, odvolací súd zmenil i výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti,
ktorej bol žalovaný 2/ zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v súlade s ust. § 262
ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný 2/ mal plný úspech v provoinštančnom
konaní.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/ a 2/ boli úspešní v odvolacom konaní, a
preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspech žalobcu v odvolacom
konaní sa týka len nepatrnej úpravy výšky trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).