Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/82/2018 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2018, sp. zn. 3Cob/82/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1515203126.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/82/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1515203126.1 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 47a OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/24e342f5-c103-445b-b254-36d39a80b231 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1515203126.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515203126
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1515203126.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu a členiek JUDr. Ivony Hrčekovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v právnej veci žalobcu Železnice
Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501,
proti žalovanému 1/ UNIMEDIA, s.r.o., Panónska cesta 7, Bratislava, IČO: 31 380 999 práv. zast.
Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák s.r.o., Révova 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, žalovanému 2/
AD-Net Slovakia, s.r.o., Sládkovičova 7, Bratislava, IČO: 35 831 219, práv. zast. Advokátska kancelária
JUDr. Viera Kuruczová, s.r.o., Trnavská 68/15, Bratislava, IČO: 51 265 656 o vypratanie nehnuteľnosti
a o odvolaní žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/79/2015-199 zo dňa
7.3.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 23Cb/79/2015-199 zo dňa 7.3.2017
v napadnutej zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný 2 je povinný vypratať časť
pozemkovej plochy a odstrániť: 6 ks lavičiek z časti pozemku par. č. 1610/30 o výmere 6 m2 plochy na
nástupišti č.1, 4m2 a 4 ks lavičiek na nástupišti č.2 a 4 m2 a 4 ks lavičiek na nástupišti č.3 v železničnej
stanici Leopoldov (spolu 14 m2, 14 ks lavičiek), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere 89548 m2, nachádzajúcom sa v k.ú. M., ktorý je zapísaný na LV č. X.XXX; ďalej je žalovaný v 2.
rade povinný vypratať časť pozemkovej plochy a odstrániť: 6 ks lavičiek z časti pozemku par. č. XXXX/
X o výmere 6 m2, v priestore pred železničnou stanicou L., smerom ku koľajisku (nakoľko v železničnej
stanici L. nie sú nástupištia), nachádzajúcom sa v k.ú. L., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2
v celom rozsahu. Konanie voči žalovanému 1 zastavil a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.02.2015
domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať časť pozemkovej plochy. Podaním
doručeným súdu dňa 07.03.2017 vzal žalobca so súhlasom žalovaných 1/, 2/ žalobu proti žalovanému
1/ späť, trval na uložení povinnosti žalovanému 2 vypratať časť pozemkovej plochy a odstrániť: 6 ks
lavičiek z časti pozemku par. č. XXXX/30 o výmere 6 m2 plochy na nástupišti č.1, 4 m2 a 4 ks lavičiek
na nástupišti č.2 a 4 m2 a 4 ks lavičiek na nástupišti č.3 v železničnej stanici M. (spolu 14 m2, 14 ks
lavičiek), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 89548 m2, nachádzajúcom sa
v k.ú. M., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a povinnosť vypratať časť pozemkovej plochy a odstrániť: 6
ks lavičiek z časti pozemku par. č. XXXX/X o výmere 6 m2, v priestore pred železničnou stanicou Kúty,
smerom ku koľajisku (nakoľko v železničnej stanici L. nie sú nástupištia), nachádzajúcom sa v k.ú. L.,



ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie konanie proti žalovanému 1 zastavil a nepriznal
mu nárok na náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 21.12.2011 uzatvoril
ako prenajímateľ so žalovaným 1/ - ako nájomcom a žalovaným 2 ako podnájomcom Zmluvu č.
7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov, na dobu neurčitú, za účelom
umiestnenia a prevádzkovania reklamných lavičiek ako iných reklamných zariadení. Žalobca túto zmluvu
vypovedal v šesťmesačnej výpovednej lehote žalovanému 1/. Výpoveď bola daná v súlade s čl. X.
bod 1.10 predmetnej zmluvy, ktorá skončila 31.05.2014, na základe čoho bol žalovaný 1/ vyzvaný,
aby predmet nájmu uvoľnil, vypratal a odovzdal žalobcovi. Dňa 2.6.2014 sa na odovzdanie a prevzatie
predmetu nájmu v železničnej stanici Leopoldov a železničnej stanici Kúty nedostavil ani žalovaný 1/,
ani žalovaný 2/ a predmet nájmu a podnájmu neuvoľnili .

3. Žalovaný 1/ (nájomca) v konaní neplatnosť výpovede nenamietal.

4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení uviedol, že nie je daný dôvod na vypratanie na základe žaloby
žalobcu v tomto konaní, nakoľko výpoveď Zmluvy č. 7500-7-2011- OR TT o nájme pozemkov, stavieb a
nebytových priestorov uzavretej dňa 21.12.2011, je neplatná a neúčinná z týchto dôvodov:
- výpoveď Zmluvy nebola žalovanému 2/ ako podnájomcovi doručená, preto nemohli nastať účinky
výpovede zo dňa 26.11.2013,
- výpoveď zmluvy je neplatný právny úkon, lebo nebol podpísaný osobou oprávnenou konať v mene
správcu predmetu nájmu (Železnice Slovenskej republiky) - ako vyplýva z výpisu z obchodného registra,
v čase podania Výpovede žalobcom, Ing. Ľ. R. nebol oprávnený konať v mene žalobcu navonok, vo
vzťahu k tretím osobám a túto skutočnosť ani žalobca nepreukázal, súčasne majú žalovaní ústavné
právo na priaznivé podnikateľské prostredie - k tomuto tvrdeniu žalovaný poukázal na nález Ústavného
súdu SR č. I. ÚS505/2015,
- žalovaný 2/ považuje ustanovenie článku X bod 1.10 Zmluvy za neplatné, nakoľko jeho znenie bolo
navrhnuté žalobcom a de facto bolo nájomcovi (žalovanému 1/) a podnájomcovi (žalovanému 2/)
nanútené zo strany žalobcu, ktorý pri tom využil to, že je silnejšou zmluvnou stranou . Aby žalobca
docielil uzavretie novej Zmluvy na existujúce reklamné lavičky (umiestnené už na začiatku roka 2000)
s nevýhodnejšími podmienkami pre žalovaných, inicioval žalobca voči žalovaným v roku 2011 pred
podpisom Zmlúv súdne spory o vypratanie nehnuteľností, ktorých ukončenie (späťvzatím zo strany
žalobcu) viazal na uzavretie aj predmetnej Zmluvy zo dňa 21.12.2011.
- výpoveď Zmluvy je právnym úkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným
stykom a zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, nakoľko prenajímateľ, Železnice Slovenskej
republiky, bol povinný Výpoveď Zmluvy riadne odôvodniť, pričom tento dôvod by musel byť v súlade
s predmetným zákonom, ako aj v súlade so všeobecným prospechom a verejným záujmom. Žalovaný
2/ poukázal na skutočnosť, že pokiaľ v zmysle právneho poriadku Zmluva nadobudla účinky jej
zverejnením, tak žalobca bol povinný zverejniť v lehote 3 mesiacov od údajného zániku Zmluvy aj jej
Výpoveď. V danom prípade však žalobca Výpoveď Zmluvy nezverejnil.
- žalobca, ako správca majetku štátu vybral ekonomicky (finančne) nákladnejšie riešenie
zabezpečenia lavičiek pre verejnosť cestujúcu železničnou dopravou v porovnaní s dosiaľ existujúcim
skutkovým stavom, pretože na základe Zmluvy všetky náklady na obstaranie, údržbu, opravy po
vandalizme ako aj nájomné za reklamné lavičky platil žalovaný 2/. K tomuto tvrdeniu žalovaný 2/ priložil
zverejnenú Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca obstaral nové lavičky a to za neprimerane vysoké
ceny aj za 1.699 Eur /jeden kus , žalobca tak vymenil aktívum (súkromné lavičky) za pasívum - štátne
lavičky, na ktorých nie je možné šíriť, prijímať a vyhľadávať informácie, čo je Ústavou SR garantované
právo.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa Zmluvy zo dňa 21.12.2011 č. 7500-7-2011-
OR TT, zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu , § 15 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a podľa § 47a
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil , že Zmluvou zo dňa 21.12.2011
č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb a nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodli
na novej úprave nájomných vzťahov formou Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov, stavieb
a nebytových priestorov za účelom umiestnenia a prevádzkovania reklamných lavičiek ako iných
reklamných zariadení. Žalobca v pozícii správcu majetku štátu a prenajímateľa v súlade s čl. IV bod
3. Zmluvy prenechal do užívania predmet nájmu špecifikovaný v prílohe č. 1 Zmluvy žalovanému 1/,



výlučne za účelom inštalovania a prevádzkovania reklamného zariadenia - reklamných lavičiek. V súlade
s čl. VII. bod 14. Zmluvy žalobca udelil súhlas žalovanému 1/ s prenechaním predmetu nájmu podľa
nájomnej zmluvy alebo jeho časti do podnájmu podnájomníkovi uvedenému v čl. I. ods. 3 (žalovanému
2/ ) v rozsahu a spôsobom, ktorý nebude nad rámec práv nájomcu. Žalobca Zmluvu vypovedal v súlade
s čl. X bod 1.10 Zmluvy písomnou výpoveďou bez udania dôvodu. Šesťmesačná výpovedná lehota
začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúcom po doručení výpovede žalovanému
1/, t.j. 1.12.2013 a uplynula dňa 1.06.2014. Výpoveď Zmluvy č. 7500-7-2011 -OR TT podpísal v mene
žalobcu Ing. Ľubomír Bielik. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 312/
B vyplynulo, že Ing. Ľ. R. bol v čase podpisu výpovede v mene žalobcu vedúcim Strediska hospodárenia
s majetkom. Z Nariadenia č. 2/2009 účinného od 20.01.2009 predloženého žalobcom vyplynulo, že
právne úkony vo všetkých veciach je za ŽSR oprávnený robiť štatutárny orgán, ktorým je generálny
riaditeľ ŽSR. Generálneho riaditeľa zastupuje v plnom rozsahu v prípade jeho neprítomnosti námestník
na základe plnej moci udelenej generálnym riaditeľom. Okrem štatutárneho orgánu môžu robiť za ŽSR
právne úkony aj iní zamestnanci, ktorým sú právomoci delegované generálnym riaditeľom (avšak len
v obmedzenom rozsahu) týmto nariadením. Zmluvy o nájme nehnuteľností a nebytových priestorov
ŽSR, predmetom ktorých je nájom pozemkov, stavieb a nebytových priestorov bez umožnenia realizácie
technického zhodnotenia do výšky nájomného 20.000 EUR ročne, bol oprávnený v mene žalobcu
uzavrieť riaditeľ strediska hospodárenia. Z uvedeného preto vyplynula skutočnosť, že Ing. Ľ.Z. R. bol
oprávnený realizovať výpoveď Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT. Záväznosť konania Ing. R., ako poverenej
osoby konajúcej v mene žalobcu vyplýva i z ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ).
Žalobca v súlade so zák. č. 211/2000 Z. z. a zák. č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu zverejnil
Zmluvu č. 7500-7-2011-OR TT, zmluva nadobudla účinnosť aj s poukazom na ust. § 47a OZ. Povinnosť
zverejnenia výpovede zmluvy, ktorej absenciu namietol žalovaný 2/, zo žiadneho ustanovenia citovaných
zákonov nevyplýva, preto súd prvej inštancie nezistil zákonný dôvod absolútnej neplatnosti právneho
úkonu skúmajúc túto otázku z úradnej povinnosti.

7. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že výpoveď žalobcu je platná, keď
konštatoval, že pod podnájmom treba rozumieť prenechanie predmetu nájmu do užívania inej osobe
za odplatu, pričom sa jedná o akcesorický vzťah, ktorého existencia je závislá na existencii nájomnej
zmluvy. Zánik nájomnej zmluvy má za následok aj zánik podnájomného vzťahu medzi žalovaným 1
(nájomcom) a žalovaným 2/ (podnájomníkom). Žalovaný 2/ je zmluvnou stranou Zmluvy č. 7500-7-2011-
OR TT len pokiaľ ide o udelenie súhlasu prenajímateľa k prenechaniu predmetu nájmu, alebo jeho
časti do podnájmu podnájomcovi, nie je aktívne legitimovaným namietať neplatnosť výpovede zmluvy o
nájme. Napriek skutočnosti, že je subsumovaný do zmluvného označenia strán, základným zmluvným
vzťahom je vzťah prenajímateľa a nájomcu (ktorému prislúcha námietka neplatnosti výpovede) a
akcesorickým zmluvným vzťahom je zmluvný vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, ktorých zmluvné
práva a povinnosti sú samostatné. Žalovaný 1/ (nájomca) v konaní neplatnosť výpovede nenamietal. Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
vo veci úspech priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zaväzujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade
trov konania odvolanie žalovaný 2/. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C. s. p. Žalovaný 2/ uvádza,
že rozsudok je arbitrárny, pretože súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami
a skutočnosťami uvedenými žalovaným 2 vo forme princípov a to :
- Princíp nikomu neškodiť. Konanie žalobcu ako správcu majetku štátu, ktorý koná v mene štátu je
v úplnom rozpore s princípom nikomu neškodiť, pretože svojím konaním spôsobuje faktickú likvidáciu
majetku žalovaného 2 a teda likviduje jeho 17 ročnú prácu, úsilie, investície a hodnotu jeho siete
reklamných lavičiek .



- Ochrana verejného záujmu a hospodárskej súťaže. Aj žalobca za verejný sektor má povinnosť chrániť
hospodársku súťaž, pričom žalobca umožňuje len „vyvoleným“ hospodársku súťaž na verejnom majetku
a žalovanému v 2. rade nie.
- Plytvanie verejnými peniazmi. Žalobca nakúpil zbytočne a predražené za verejné finančné prostriedky
štátne lavičky v čase, keď plnohodnotne plnili verejný záujem na železničných staniciach súkromné
reklamné lavičky žalovaného 2/.
- Zmluva o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2014 - 2016 medzi Ministerstvom dopravy
a výstavby SR a žalobcom v znení jej Prílohy č. 3 - Štandardy železničných staníc (na ktoré poukázal
žalobca na pojednávaní dňa 17.01.2017) zaväzovala žalobcu vymieňať klasické lavičky za sektorové
až po skončení ich životnosti (Príloha č. 3, strana 3), avšak na súkromné reklamné lavičky aplikoval
žalobca diskriminačné praktiky keď vypovedal Zmluvy na súkromné reklamné lavičky oveľa skôr pred
ich skončením životnosti. Žalobca tak porušil princíp rovnakého zaobchádzania.
- Právo podnikať. Ide základné právo garantované Ústavou SR, ako aj medzinárodným právom.
Štátne orgány a všetci čo konajú v mene štátu majú povinnosť vytvárať na Slovensku priaznivé
podnikateľské prostredie. Aj žalobca má povinnosť vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie za
rovnakých podmienok pre všetky subjekty, avšak v danom prípade koná žalobca diskriminačné .
- „Bez udania dôvodu“ dáva žalobcovi ako silnejšej zmluvnej strane množstvo svojvoľných možností
ako netransparentne vypovedať Zmluvu a tak ho nie je možné preskúmať a kontrolovať. Žalobca celú
Zmluvu naformuloval a vložil do nej aj udania dôvodu pričom konateľ žalovaného by k nej nikdy
nepristúpil, keby nebol v časovej tiesni a pod obrovským tlakom v podobe vypratávania všetkých
existujúcich reklamných lavičiek (od roku 2000) na súdoch, ktoré aktívne podal práve žalobca. Žiada
súd aby na celú Zmluvu ako aj bod bez udania dôvodu aplikoval všeobecne platný princíp, podľa ktorého
ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým
vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.
- Vytváranie hodnôt. Konanie žalobcu v predmetnej veci je konaním, ktoré odňalo žalovanému
základné práva a slobody ako je právo podnikať. Takéto konanie žalobcu nemôže požívať v právnom
štáte právnu ochranu.
- Zároveň žalovaný 2 poukazuje i na niektoré významné ustanovenia Deklarácie ľudských práv, Charty
základných práv Európskej únie a závery Ústavného súdu SR, najmä na nasledovné:
• nález ÚS SR z 11. marca 1999, PL. ÚS 15/1998).
• nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 119/07
• nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/04
Ďalej žalovaný v 2.rade poukazuje na nasledovné nesprávne právne závery súdu prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku s tým, že sa zároveň v celom rozsahu pridržiava svojej doterajšej
právnej argumentácie uvedenej v jeho ústnych vyjadreniach a písomných podaniach pred súdom prvej
inštancie. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobu voči nemu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca. Žalobca uvádza, že rozsudok považuje za zákonný
a vecne správny. Odvolanie považuje v celom rozsahu za neopodstatnené, pričom vyjadrenia a tvrdenia
žalovaného použité v odvolaní sú v rozpore so spisovým materiálom resp. v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Žalobca zásadne nesúhlasí s tvrdením žalovaného 2/, že umožňuje hospodársku súťaž
len „vyvoleným“. Žalovaný 2/ uvedené tvrdenia ničím nepreukázal. Žalobca sa riadi platnými právnymi
predpismi v Slovenskej republike a uvádza, že v oblasti verejného obstarávania pôsobí Úrad pre verejné
obstarávanie a do jeho pôsobnosti patrí aj dohliadať na splnenie princípov transparentnosti, rovnakého
zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, princíp hospodárnosti a efektívnosti
vynakladania finančných prostriedkov. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného 2/, že podpísanie
nájomnej zmluvy bolo zo strany žalobcu vynútené a nepovažuje toto tvrdenie ani za preukázané.
Žalobcovi nie je jasné, čo týmto tvrdením žalovaný 2/ sleduje, resp. či sa domáha neplatnosti celej
nájomnej zmluvy alebo len jej časti . Žalobca má za to, že výpoveď nájomnej zmluvy je platná v zmysle
platných právnych predpisov. Tvrdenie, že riaditeľ Správy hmotného majetku nie je oprávnený konať
za žalobcu, nakoľko sa nejedná o jeho obvyklú činnosť je rovnako nesprávne. V zmysle § 20 ods. 1 a
2. Občianskeho zákonníka môžu právne úkony vo všetkých veciach robiť tí, ktorí sú na to oprávnení
zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom a taktiež môžu za právnickú
osobu robiť právne úkony aj iní pracovníci a členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch
právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Kompetencie riaditeľa Správy
hmotného majetku sú upravené v Nariadení č. 2/2009 generálneho riaditeľa ŽSR - Splnomocnenie
k rozhodovaniu a podpisovanou úkonov s priamym majetkoprávnym dopadom v ŽSR. Na základe



uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil . Nárok
na náhradu trov konania si neuplatnil.

11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie bolo začaté v rámci účinnosti zákonnej
úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak súd prvej
inštancie rozhodoval a odvolací súd o odvolaní rozhodoval po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupovali tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.9.2018. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného 2 a vyjadrením žalobcu,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto
je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.
Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol
žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými
dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam
žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že: V zmysle čl. X bod 1.10 Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT o nájme pozemkov,
stavieb a nebytových priestorov (ďalej len „nájomná zmluva“) mohla ktorákoľvek zo zmluvných strán
vypovedať nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou bez udania dôvodu. Výpoveď nájomnej zmluvy bola
nájomcovi v zmysle nájomnej zmluvy doručená 26.11.2013, šesť mesačná výpovedná doba uplynula
dňa 31.05.2014. Nebolo preukázané, že výpoveď Zmluvy je právnym úkonom, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi. Žalobca v súlade s ustanovením § 47a Zákona č. 40/1964 Z.z. občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov zverejnil nájomnú zmluvu. V uvedenom ustanovení a ani v ďalšom
ustanovení občianskeho zákonníka a iného právneho predpisu nie je zakotvená povinnosť žalobcu
zverejniť výpoveď nájomnej zmluvy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2 je v nájomnej zmluve
stanovený ako vzťah medzi podnájomcom (žalovaným 2 ) a prenajímateľom (žalobcom). Nájomca v
zmysle nájomnej zmluvy v priebehu súdneho konania nenamietal zánik nájomnej zmluvy výpoveďou.
Odvolací súd súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 19., že „Žalovaný 2 je
zmluvnou stranou Zmluvy č. 7500-7-2011-OR TT len pokiaľ ide o udelenie súhlasu prenajímateľa k
prenechaniu predmetu nájmu, alebo jeho časti do podnájmu podnájomcovi, nie je aktívne legitimovaným
namietať neplatnosť výpovede zmluvy o nájme. Napriek skutočnosti, že je subsumovaný do zmluvného
označenia strán, základným zmluvným vzťahom je vzťah prenajímateľa a nájomcu (ktorému prislúcha
námietka neplatnosti výpovede) a akcesorickým zmluvným vzťahom je zmluvný vzťah medzi nájomcom
a podnájomcom, ktorých zmluvné práva a povinnosti sú samostatné. Súd má síce prihliadať na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka ale len v prípade, že právny úkon
je v rozpore so zákonom, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa názoru odvolacieho
súdu sa v tomto konaní nepreukázala ani jedna z vyššie uvedených skutkových podstát. Odvolací
súd má za to, že žalovaný 2 nepreukázal, že bol pod neprimeraným tlakom zo strany žalobcu. V tejto
súvislosti poukazuje na čl. XI bod 7. nájomnej zmluvy kde je uvedené „Táto zmluva je uzavretá slobodne,



vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, bola pred podpisom prečítaná a na znak
súhlasu zmluvnými stranami podpísaná“. Podnikaním sa v zmysle § 2 Obchodného zákonníka rozumie
„sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku“ a teda žalovaný 2 sám rozhoduje o svojej podnikateľskej aktivite a nie
je závislý od pokynov žalobcu. Nebolo preukázané, že konanie žalobcu v predmetnej veci je konaním,
ktoré odňalo žalovanému základné práva a slobody ako je právo podnikať. Podľa názoru odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie nebol v predmetnom konaní oprávnený preskúmavať hospodárenie žalobcu v
tom zmysle, či súkromné reklamné lavičky boli už v stave pred skončením ich životnosti.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1, C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože si ich
neuplatnil.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).