Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/415/2014 z 18. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2018, sp. zn. 14Co/415/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1511226054.1 Krajský súd Bratislava | 14Co/415/2014 | ECLI:SK:KSBA:2018:1511226054.1 | 2018-06-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov Citované ustanovenia: CSP, § 371 CSP, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fa5ef6e-96fc-4d0e-8d84-f14b8dba71dc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1511226054.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/415/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511226054
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1511226054.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Dariny Kuchtovej, v spore žalobcu: P.. Q. R., bytom K. XX, L. E.,
proti žalovaným: I. D.. J. O., bytom C. XX, zastúpený advokátkou P.. V. Kuruczovou, so sídlom Trnavská
cesta 15, Bratislava, korešpondenčná adresa: Koceľova 17, Bratislava, II. F.. F. X., bytom V. XX, B., o
určenie absencie práva stavby na dodatočné povolenie nadstavby na terase bytového domu, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014, č.k. 49C/223/2011-179, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave zmenu žaloby navrhnutú v podaní žalobcu zo dňa 30.06.2016 n e p r i p
ú š ť a .

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10.01.2014, č.k. 49C/223/2011-179, v celom rozsahu
p o t v r d z u j e .

Žalovaný v I. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

Žalovanej v II. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 10.01.2014, č.k. 49C/223/2011-179, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu
zo dňa 06.12.2011, ktorým sa domáhal určenia, že žalovaní písomným hlasovaním zo dňa 15.11.2011
nezískali súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome potrebný k dodatočnému povoleniu
stavy zrealizovanej bez stavebného povolenia na terase bytu č. XXX vo vchode V. ul. XX v B., domu
s.č. XXXX s vchodmi V. ul. XX, XX, XX a XX.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu
č. XXX v objekte domu V. ul. XX, B., pričom žalovaní sú vlastníkmi susedného bytu č. XXX, súčasťou
bytov sú vedľa seba ležiace terasy. Žalobca dňa 03.05.2010 zistil, že žalovaní dokončujú na terase
svojho bytu nadstavbu, ktorou zväčšujú obývaciu izbu svojho bytu. Oznámil im, že uvedená nadstavba
zmenila svetelné podmienky terasy a jeho bytu, že s ňou nesúhlasí. O danej skutočnosti informoval
stavebný úrad a požiadal o zastavenie stavby. Stavebný úrad listom zo dňa 15.02.2011 vyzval
žalovaných na predloženie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
získaný v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
len Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Žalovaní listom zo dňa 29.11.2011 oznámili
stavebnému úradu, že dňa 15.11.2011 uskutočnili písomné hlasovanie, ktorým im 49 vlastníkov bytov
a nebytových priestorov dalo súhlas k prístavbe zimnej záhrady na terase bytu č. XXX a posunutiu
obvodovej steny na terasu - zväčšenie izby. Žalobca hlasoval proti. Podľa žalobcu, žalovaní v záujme



legalizácie čiernej stavby zorganizovali bez oprávnenia zmätočné písomné hlasovanie s nulitným
výsledkom a nezískali dostatočný súhlas na dodatočné povolenie nadstavby realizovanej na terase
bytu č. XXX. Poukázal na zmätočnosť položenej otázky i na skutočnosť, že na schválenie predmetnej
stavby, ktorá je nadstavbou na terase, bol v zmysle ust. § 22 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov. Ďalej uviedol,
že písomné hlasovanie podľa ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
môže okrem správcu vyhlásiť aj zástupca vlastníkov, pričom zástupcom vlastníkov je podľa § 8a ods. 5
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zástupca zvolený na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Žiadna z osôb, ktoré vyhlásili dňa 04.11.2011 písomné hlasovanie, nebola
zástupcom vlastníkov. Poukázal na nulitnosť hlasovania i z dôvodu, že o hlasovaní neboli vyrozumení
všetci vlastníci, napr. vlastníci garáží, viacerým vlastníkom vrátane žalobcu bol doručený hlasovací lístok
až 4 dni po termíne hlasovania. Na podanie žaloby v zmysle ust. § 14 ods. 6 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov sa naliehavý právny záujem nevyžaduje, avšak podaný návrh je nad
rámec citovaného ustanovenia. Podaný návrh síce má formálne znaky žaloby podľa ust. § 14 ods. 6
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorú podáva prehlasovaný vlastník, avšak takáto
žaloba by predpokladala platné hlasovanie, oprávnenou osobou v súlade s ustanoveniami zákona s
dosiahnutím potrebného počtu hlasov, čo v danom prípade nebolo splnené. Naliehavý právny záujem
na určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP spočíva v tom, že zatiaľ nedošlo k dodatočnému povoleniu
stavby, keď konanie o stavbe bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci podľa § 137
ods. 2 Stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu je návrh, ktorým sa žalobca domáha požadovaného
určenia, prostriedkom procesnej prevencie v tom zmysle, že rozhodnutie súdu je spôsobilé zabrániť
dodatočnému povoleniu stavby bez dvojtretinovej podpory všetkých vlastníkov.

3. Žalovaní žiadali, aby súd návrh zamietol. Uviedli, že predmetný byt kúpili od manželky žalobcu, ktorá
bola developerkou celého objektu T., v zmluve bola uvedená ako predávajúca jej dcéra. Pred kúpou bytu
im manželka žalobcu navrhla postavenie zimnej záhrady na terase kupovaného bytu, tak ako to ona
urobila na byte č. XXX vo vedľajšom vchode č. XX. Ubezpečila ich, že im vyjde v ústrety pri vybavovaní
povolenia. Zároveň uviedla, že vedľajší byt vlastní jej manžel (žalobca), ktorý im problémy robiť nebude,
keďže byt prenajíma. Na základe uvedeného sa dojednali na kúpe predmetného bytu. Rekonštrukciu s
projektom začali vo februári 2010 s tým, že projekty s návrhom zimnej záhrady ukázali pani R., ktorá
ich ubezpečila, že môžu pokračovať. Dali si vypracovať kompletný projekt so statickými výpočtami, dňa
19.03.2010 podali oznámenie po konzultácii na stavebnom úrade X. „Prístavba zimnej záhrady na terase
bytu č. XXX“ s dodaním projektu s vizualizáciou i statickým prepočtom. Pred stavbou konštrukcie boli
informovať p. R., ktorá im povedala, že môžu kľudne stavať, pričom mala kanceláriu vedľa, teda výstavbu
mala denne na očiach. Následne, keď bola celá zimná záhrada hotová, sa ozval žalobca s manželkou
s tým, že si neprajú, aby sa pokračovalo vo výstavbe zimnej záhrady, žiadali zimnú záhradu zbúrať.
Žalobca podal na stavebný úrad sťažnosť, na základe ktorej bolo vydané Rozhodnutie o zastavení
stavebného konania na „Prístavbe zimnej záhrady na terase bytu č. XXX“, bola im zaslaná výzva na
doplnenie žiadosti o stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru k dodatočnému
povoleniu zimnej záhrady, ktoré žalovaní stavebnému úradu dodali. Po ďalších konzultáciách a dopĺňaní
informácii pre stavebný úrad im bolo doručené „Oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu“,
ktorý bol vykonaný dňa 10.02.2011 v ich byte č. XXX. Na základe dohľadu boli stavebným úradom
vyzvaní na doplnenie súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov získaný
v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; svetlotechnický
posudok, ktorým sa posúdi dopad stavebných úprav na presvetlenie a preslnenie susedného bytu -
uvedený posudok následne stavebnému úradu dodali, napriek nesúčinnosti žalobcu, keď bol potrebný
pôdorys bytu č. XXX, ktorého je vlastníkom; prekvalifikovanie názvu stavby - podľa zistenia stavebného
úradu sa nejednalo o prístavbu zimnej záhrady, ale posunutie obvodovej steny na terasu - zväčšenie
izby, nový názov musel byť uvedený v súhlase nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.
Žalovaní všetky postupy konzultovali so stavebným úradom, ale na získanie súhlasu nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov získaný v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z.
potrebovali viac času. Z toho dôvodu im stavený úrad určil termín do 30.11.2011. Po zvážení všetkých
okolností a skúseností prišli na to, že zvolať schôdzu by bolo zbytočné, pretože na schôdzu by
neprišla nadpolovičná väčšina vlastníkov. Schôdzu mohol zvolať i správca, v ich prípade T. J. s.r.o., kde
konateľkou je manželka žalobcu, a preto táto možnosť bola nereálna. Rozhodli sa naplniť ustanovenie
§ 11a zákona č. 182/1993 Z.z. tak, že postupne od všetkých majiteľov bytových a nebytových priestorov
získali splnomocnenie, na základe ktorého boli oprávnení podať žiadosť správcovi bytového domu



o zvolanie schôdze vlastníkov alebo zvolanie schôdze vlastníkov v prípade, ak na žiadosť štvrtiny
vlastníkov správca schôdzu nezvolá s uvedením bodu programu. Následne získali súhlas nadpolovičnej
väčšiny vlastníkov, ktoré odovzdali na stavebnom úrade, avšak bolo potrebné uskutočniť písomné
hlasovanie. Dňa 19.07.2011 požiadali správcu o zvolanie schôdze. Správca vyžadoval doloženie 25
% súhlasov všetkých vlastníkov a zaslanie realizačnej dokumentácie. Nakoľko schôdza
nebola zvolaná, žalovaní zvolali schôdzu v súlade s ust. § 11a zákona č. 182/1993 Z.z. a písomné
hlasovanie podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. Dňa 15.11.2011 prebehlo písomné hlasovanie, každý
z vlastníkov obdržal hlasovací lístok do schránky, žalobcovi bol zaslaný aj doporučene, pričom iba on
vyjadril nesúhlas s hlasovaním. Uviedol, že hlasovací lístok obdržal až 21.11.2011, avšak už 10.11.2011
napísal námietky k hlasovaniu. Výsledky hlasovania boli odovzdané stavebnému úradu - z 89 majiteľov
sa hlasovania zúčastnilo 50. Kladných hlasov bolo 49 a 1 bol záporný.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovné:
4.1. Rozhodnutím o odkázaní na súd a o prerušení konania zo dňa 14.12.2011, č. ÚKSP
2551/1-TX1/11Fa-10, stavebný úrad I. stupňa prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia súdu z
dôvodu, že dňa 06.12.2011 bola P.. Q. R. (žalobcom) podaná na Okresný súd Bratislava námietka
proti písomnému hlasovaniu zo dňa 15.11.2011 ohľadom súhlasu k dodatočnému povoleniu stavby
realizovanej na terase č. XXX, ktorá vyplýva z jeho práva podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V odôvodnení rozhodnutia bolo uvedené, že sa
stavebný úrad pokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov konania, avšak k dohodne nedošlo.
4.2. Z Námietky proti hlasovaniu o stavbe a návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 29 ods.
1 Správneho poriadku zo dňa 22.11.2011, ktorú adresoval žalobca Mestskej časti Bratislava - X. -
oddelenie územného konania a stavebného poriadku, súd zistil, že žalobca stavebnému úradu uviedol
dôvody neplatnosti písomného hlasovania, pričom poukázal na to, že pokiaľ žalovaní vyhodnotia
hlasovanie za úspešné, podá na súd žalobu o neplatnosť hlasovania.

5. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 14 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ku dňu
uskutočnenia písomného hlasovania) a podľa § 90, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP).

6. Vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu, ktorým žalobca sleduje dosiahnutie iného výsledku
hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 15.11.2011, ako aj z rozhodnutia
stavebného úradu zo dňa 14.12.2011 o prerušení konania a o odkázaní žalobcu na súd, považoval súd
prvej inštancie návrh žalobcu za návrh prehlasovaného vlastníka. Prvotne sa preto zaoberal otázkou
vecnej legitimácie. Dospel k záveru, že nositeľmi práva - pasívne vecne legitimovanými sú v tomto
prípade všetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, a nielen
označení žalovaní. Z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre konanie, a to pasívna vecná
legitimácia, návrh zamietol.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému v I.
rade priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 137,79 eur za dva úkony právnej
pomoci. V konaní úspešnej žalovanej v II. rade náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov
konania priznať nežiadala.

8. Rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 12.03.2014, žalovanému v I. rade prostredníctvom jeho
splnomocnenej zástupkyne dňa 19.02.2014 a žalovanej v II. rade dňa 21.02.2014.

9. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 26.03.2014, odvolanie žalobca. Namietol, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, keďže sa rozhodlo o veci, pre ktorú sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Vytkol súdu prvého stupňa,
že vec nesprávne posúdil podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len BytZ), keď vychádzal z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu o prerušení konania,
vydaného až po podaní žaloby. Zistenie súdu prvého stupňa v tomto smere odporuje obsahu žaloby
a vyjadreniam žalobcu. Ak sa súd zaoberal len tým, či žaloba bola podaná voči všetkým vlastníkom v
dome, nepostupoval správne, a odmietol žalobcovi právo na súdnu ochranu. Nezaoberal sa podstatou



žaloby, či vyhlásené písomné hlasovanie bolo platné, a či malo za následok vznik práva stavby pre
žalovaných. Odôvodnenie je zmätočné aj v tom, že ak nebola splnená základná podmienka pre konanie,
ako sa uvádza v odôvodnení, mal súd zastaviť konanie podľa § 103 OSP. Žalobca nechcel žalovať
všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za prejavený názor pri hlasovaní,
a preto napadol len výsledok hlasovania. Podaný návrh sa týka určenia práva, o ktorom žalovaní tvrdia,
že ho hlasovaním nadobudli. Prvostupňový súd vyhodnotil petit a účel sledovaný žalobou nesprávne,
ak určil, že žalobca podal žalobu podľa § 14 ods. 4, resp. podľa § 14 ods. 6 BytZ ako prehlasovaný
vlastník. Vytkol prvostupňovému súdu, že mal dôslednejšie posúdiť, či polyfunkčný objekt T., v ktorom sa
nachádzajú byty účastníkov, je bytový dom v zmysle BytZ. Podľa žalobcu polyfunkčný objekt T. bytovým
domom nie je, a preto BytZ možno aplikovať na právne vzťahy týkajúce sa objektu T. len primerane.
Podľa žalobcu by mali vlastníci v dome pri rozhodovaní o stavebnej zmene v budove hlasovať podľa
veľkosti podielov podľa § 139 ods. 2 OZ. Prvostupňový súd mal tiež posúdiť, či je ust. § 14 ods. 4 a §
14 ods. 6 BytZ určené pre každý prípad nespokojnosti vlastníka s priebehom a výsledkom hlasovania,
alebo sa pripúšťa aj osobitná žaloba na určenie mimo rozsah návrhu podľa § 14 ods. 6 zákona, teda, či
návrh podľa § 14 ods. 6 zákona kryje aj rozpor hlasovania so zákonom, Občianskym zákonníkom alebo
zmluvou o správe. Návrh, ktorý žalobca podal, lehotou podania spĺňa podmienky návrhu prehlasovaného
vlastníka, obsahom je však návrhom na určenie neplatnosti hlasovania pre rozpor so zákonom, kde
rozhodnutie o neplatnosti má formu predbežnej otázky a samotné určenie smeruje k rozhodnutiu o
tom, či hlasovanie malo právne účinky a žalovaní získali hlasovaním právo stavby k nimi realizovanej
nadstavbe, či prístavbe novej miestnosti ich bytu na terase. Zrealizovaná stavba nie je úpravou bytu,
alebo len zmenou vzhľadu domu podľa § 11 ods. 4 BytZ, ale ide o zmenu stavby, ktorú zákon
upravuje osobitne v rámci zmeny zmluvy o výstavbe podľa § 21 ods. 3 BytZ, eventuálne v zmluve o
nadstavbe (prístavbe) § 22 ods. 1, 2 BytZ, či v zmluve podľa § 22 ods. 5 BytZ. Sporná stavba zmenila
veľkosť podlahovej plochy bytu žalovaných, a ich byt sa zväčšil o výmeru novej miestnosti, ktorá vznikla
prístavbou - nadstavbou na terase. Terasa pritom nie je súčasťou bytu, ani jeho príslušenstvom, a
preto terasa nie je vo vlastníctve a právo stavať na terase nie je dispozíciou vlastníka s bytom alebo
nebytovým priestorom. So zmenou veľkosti podlahovej plochy bytu žalovaných, ktorá určuje veľkosť
ich spoluvlastníckeho podielu, je spojená zmena veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka každého
bytu alebo nebytového priestoru v polyfunkčnom dome T.. Zmysel a petit podaného návrhu sleduje
určenie, že výsledok hlasovania nesplnil pre žalovaných nimi sledovaný cieľ pre rozpor hlasovania so
zákonom. Ide o návrh podľa § 80 písm. c/ OSP. Žalovaní chceli hlasovaním preukázať stavebnému
úradu, že získali potrebný súhlas ostatných vlastníkov k nim uskutočnenej čiernej stavbe. Chcú, aby
stavebný úrad s nimi konal ako so stavebníkmi a mohli úspešne požiadať stavebný úrad o dodatočné
stavebné povolenie. Stavebný úrad prerušil konanie z toho dôvodu, že vznikla pochybnosť o tom, či
žalovaným patrí právo stavby, a či súhlas, ktorý preukázali, je dostatočný. Súd pri absolútnej neplatnosti
hlasovania a evidentnej nesprávnosti vyhodnotenia písomného hlasovania odoprel žalobcovi právo na
súdnu ochranu. Žalobca ďalej namietol, že prvostupňový súd ho riadne v závere pojednávania nepoučil
podľa § 118 ods. 2 OSP tak, ako mal. Medzi skutkové tvrdenia žalobcu patrí aj určenie okruhu účastníkov.
Ak bol súd toho názoru, že okruh účastníkov nie je ustálený správne, mal žalobcovi poskytnúť poučenie a
umožniť mu rozšírenie žaloby na všetkých žalovaných, ktorí sú podľa názoru súdu pasívne legitimovaní.
Podľa odôvodnenia rozsudku, názor súdu o okruhu účastníkov skôr zodpovedá postupu podľa § 94
OSP, kde ak súd zistil, že sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní
konania od jeho začatia, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka. Prvostupňový
súd mal tiež dôslednejšie posúdiť, ako môže konanie ovplyvniť aplikáciu zásady uvedenej v § 5 ods. 1
písm. b/ BytZ, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo
nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Z
vyššie uvedených dôvod považuje žalobca rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne, navrhuje
ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, prípadne navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie.

10. Odvolanie bolo doručené žalovanému v I. rade, prostredníctvom právnej zástupkyne, dňa
23.06.2014, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila podaním zo dňa 25.06.2014. Uviedla, že žalovaný v
I. rade s dôvodmi odvolania nesúhlasí a v plnom rozsahu sa pridržiava svojich doterajších písomných
a ústnych vyjadrení. Má za to, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, použil a správne
vyložil príslušné zákonné ustanovenia súvisiace s danou právnou vecou, vykonal všetky potrebné
dôkazy a prihliadal pritom na písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, následkom čoho vydal správny
a odôvodnený rozsudok vo veci samej. Tvrdenia žalobcu v odvolaní sú nedôvodné a nemajú oporu v
právnych predpisoch týkajúcich sa daného sporu. Žalovaný preto žiada odvolací súd, aby napadnutý



rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovanému v I. rade priznal náhradu trov konania. Nedostatok
pasívnej legitimácie podľa OSP nie je podmienkou konania, ktorú súd skúma podľa § 103 OSP, a na
základe ktorej by mal konanie zastaviť, ale v zmysle konštantnej judikatúry, v takom prípade súd žalobu
zamietne. Súd pri posudzovaní návrhu vychádzal v prvom rade z písomného návrhu vo veci samej a
najmä z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 10.01.2014, kedy ho súd vyzval, aby sa s poukazom
na odôvodnenie predmetného rozhodnutia stavebného úradu vyjadril, či trvá na návrhu vo veci samej,
a najmä na znení jeho petitu. Žalobca trval na návrhu a znení jeho petitu v plnom rozsahu. V zmysle
ustálenej judikatúry a ustanovení § 14 ods. 4 a 6 BytZ, pokiaľ prehlasovaný vlastník žalobou napadne
výsledok hlasovania vlastníkov v dome, ako urobil žalobca, má sa za to, že podáva žalobu podľa § 14
ods. 4 a 6 BytZ, pričom pasívne legitimovaní sú všetci ostatní vlastníci v dome, a to bez ohľadu na
to, z akého dôvodu alebo dôvodov prehlasovaný vlastník hlasovanie žalobou napáda. Prvostupňový
súd teda správne posúdil návrh vo veci samej, správne postupoval, keď nevykonal ďalšie žalobcom
navrhované dôkazy, nezaoberal sa jeho ďalšími námietkami a žalobu pre nedostatok pasívnej legitimácie
zamietol. Podľa žalobcu polyfunkčný objekt T. nie je bytovým domom, ale uvedený názor je absolútne
nesprávny. Podľa znenia zmluvy o výkone správy (založenej v súdnom spise) a ustanovenia § 2 ods.
2 BytZ je nepochybné, že v prípade objektu T. sa jedná o bytový dom, ktorý je v bytovej správe
podľa tohto zákona. Žalovaný v I. rade sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že návrh vo
veci samej, ktorým žalobca ako prehlasovaný vlastník napadol hlasovanie vlastníkov v dome, spĺňa
náležitosti žaloby podľa § 14 ods. 4 a 6 BytZ a prvostupňový súd žalobu posúdil správne a správne
vo veci rozhodol. V odvolaní žalobca nespochybňuje, že jeho návrh spĺňa náležitosti podľa § 14 ods.
4 a 6 BytZ, avšak zároveň uvádza, že žalobu podal podľa § 80 písm. c/ OSP. Avšak aj keby bol
návrh vo veci samej posudzovaný ako určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ OSP, návrh by bol taktiež
neopodstatnený pre nedostatok pasívnej legitimácie. Pokiaľ ide o právo stavby žalovaných, navrhovaný
petit je nevykonateľný a bez ohľadu na formu hlasovania vlastníkov (písomne/na schôdzi), väčšina
vlastníkov v dome prejavila vôľu - súhlas s realizáciou predmetnej stavebnej úpravy, čím žalovaní právo
stavby získali. Prvostupňový súd vykonal poučenie podľa § 118 ods. 4 OSP, čo vyplýva zo zápisnice
z pojednávania dňa 10.01.2014, a na návrh žalobcu sa zároveň vyjadril aj podľa § 118 ods. 2 OSP,
čo je taktiež zaznamenané v predmetnej zápisnici. Žalobca nenavrhol rozšírenie žaloby o ďalších
účastníkov a sám v odvolaní tvrdí, že ani nemal v úmysle žalovať všetkých vlastníkov v dome. Taktiež
neboli splnené podmienky stanovené v § 94 ods. 2 OSP na pribratie ďalších osôb do konania, nakoľko
predmetné ustanovenie súvisí s § 94 ods. 1 OSP, ktorý sa týka len konaní, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, pričom daný spor takýmto konaním nie je. Posúdenie súdu, či sa budú žalovaní po
úspešnom kolaudačnom rozhodnutí domáhať zmeny spoluvlastníckych podielov, nie je predmetom tohto
sporu. Žalovaný opätovne podotýka, že zmluva podľa § 21, resp. § 22 BytZ, sa nevzťahuje na stavebnú
úpravu vykonanú žalovanými. Pokiaľ bude stavebná úprava stavebným úradom skolaudovaná, k zmene
spoluvlastníckych podielov na liste vlastníctva dôjde na základe kolaudačného rozhodnutia v zmysle
stavebného zákona a podľa príslušných ustanovení katastrálneho zákona. V nadväznosti na uvedené
považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené a nedôvodné, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby
rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného v I. rade.

11. Odvolanie bolo doručené žalovanej v II. rade dňa 12.05.2014, ale k odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

12. Vyjadrenie žalovaného v I. rade k odvolaniu bolo doručené žalobcovi, ktorý naň písomne reagoval
podaním doručeným súdu dňa 01.08.2014. Zároveň požiadal o pripustenie dovolania pre prípad
zamietnutia odvolania, na posúdenie otázky, či účastníkmi konania o posúdenie výsledku rozhodnutia
vlastníkov v dome, musia byť všetci vlastníci v dome aj vtedy, ak je na mieste rozhodnutie posúdiť
ako neplatný právny úkon. Ďalej žalobca uviedol, že polyfunkčný objekt T., v ktorom sa nachádzajú
byty účastníkov, nie je bytový dom, keďže menej ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie.
Podlahová plocha na bývanie je 3.011,46 m2 a na nebytové účely je 5.838,58 m2. Uvedená informácia
vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. X., z údaja o veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý je
daný pomerom výmery priestoru a súčtu podlahovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov. V
prípade žalovaných, byt č. XXX má pomer XXXX/XXXXXX, čo predstavuje XX,XX m2 podlahovej plochy
bytu č. XXX a 8.850,04 m2 je súčet podlahovej plochy všetkých bytov a nebytových priestorov v dome.
Žalobca priložil k podaniu aj verejnú inzerciu, ktorou žalovaní ponúkali svoj byt na predaj a z ponuky
vyplýva, že predmetom predaja sa má stať aj nová časť bytu o podlahovej ploche 15 m2, o ktorú bola
zmenšená spoločná terasa domu.



13. V podaní zo dňa 30.06.2016 žalobca zopakoval svoju argumentáciu, že podaná žaloba sledovala
určenie, že predmetným hlasovaním žalovaným nevzniklo právo stavby k uskutočnenej stavbe na terase,
pretože nezískali potrebný súhlas vlastníkov, t.j. tak vo forme písomnej dohody, ako aj z hľadiska
potrebnej väčšiny. Žaloba mala formálne znaky žaloby prehlasovaného vlastníka, ale smeruje skôr
k hodnoteniu významu a dôsledkov tohto hlasovania. Vzhľadom na zmenu situácie, ku ktorej došlo
v priebehu konania na súdoch v obdobných veciach, ako aj na zmenu procesných predpisov, preto
navrhuje, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania pripustil zmenu žalobného petitu nasledovne:
„Písomným hlasovaním z 15.11.2011 žalovaní nezískali potrebný súhlas vlastníkov k stavbe na terase
bytu č. XXX vo vchode V. ul. XX, domu súp. č. XXXX, s vchodmi V. ul. XX, XX, XX a XX v B. a žalovaným
nevzniklo právo stavby a právo stavby ani nemajú.“

14. Vec s odvolaním žalobcu bola predložená odvolaciemu súdu dňa 02.07.2014.

15. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16. Odvolací súd podania žalobcu z 29.07.2014 a z 29.06.2016 doručil dňa 24.02.2017 žalovanému v I.
rade prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a žalovanej v II. rade dňa 14.03.2017, kedy sa zásielka
vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote (§ 112 CSP).

17. Podaním zo dňa 10.03.2017 sa k podaniam žalobcu vyjadril žalovaný v I. rade prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne s tým, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrenia k odvolaniu žalobcu v
podaní zo dňa 25.06.2014 s tým, že oznamuje, že už nie je vlastníkom bytu č. XXX na V. ul. XX v B.,
a to na základe Dohody o vyporiadaní BSM uzatvorenej so žalovanou v II. rade. Čo sa týka repliky
žalobcu, žalovaný v I. rade má za to, že na posúdenie predmetu sporu a hlasovania vlastníkov v objekte
T. na V. ulici sa vzťahuje BytZ. Čo sa týka žalobcom predloženej inzercie bytu, táto nepreukazuje, aká
je skutočná rozloha bytu č. XXX, a navyše táto informácia je pre posúdenie predmetu sporu irelevantná.
Čo sa týka podania „Zmena žaloby v odvolacom konaní“ zo dňa 01.08.2014, žalovanému v I. rade nie
je zrejmé, v čom spočíva zmena žaloby v odvolacom konaní. Žalobca síce čiastočne pozmenil znenie
žalobného návrhu, avšak v konečnom dôsledku sa domáha totožného určenia a poukazuje na totožné
skutočnosti a právnu argumentáciu ako v jeho doterajších podaniach a ústnych vyjadreniach. Žalovaný
v I. rade má za to, že z hľadiska posúdenia pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, je potrebné
vychádzať zo skutočností, že žalobca nespochybnil, že by sa na súd neobrátil s poukazom na § 14 BytZ
účinného v čase podania žaloby. Aj v prípade, že by podal žalobu s rovnakým žalobným návrhom a
voči rovnakým žalovaným za v súčasnosti účinného BytZ, tak by nebola naplnená podmienka pasívnej
vecnej legitimácie. Navyše, ak by súd vyhodnotil žalobu ako podanie v zmysle § 80 OSP účinného v čase
podania žaloby, bolo by potrebné pri posúdení písomného hlasovania a prijatého rozhodnutia vlastníkov
vychádzať z právnej úpravy BytZ a s poukazom na skutočnosti uvedené žalovaným v I. rade a k nim
priloženým listinným dôkazom, ktoré sú založené v spise, by bol taktiež daný dôvod na zamietnutie
žaloby žalobcu, nakoľko žalovaní splnili všetky podmienky pre získanie stavebného povolenia pre
stavebnú úpravu v byte č. XXX. Žalobca v podaní z 29.06.2016 uvádza, že došlo k zmene situácie
v priebehu konania na súdoch v obdobných veciach, ako aj k zmene procesných predpisov. Údajnú
zmenu situácie na súdoch, t.j. v čom má táto spočívať, žalobca nijako nezdôvodnil, bližšie nevysvetlil
a nepreukázal. Zmena procesných predpisov, t.j. účinnosť Civilného sporového poriadku, nemá vplyv
na procesné postupy žalobcu a splnenie podmienok konania v čase účinnosti OSP, a najmä rovnaké
podmienky konania, najmä čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie, musia byť splnené aj v súčasnosti.

18. Vyjadrenie žalovaného v I. rade bolo doručené žalobcovi dňa 15.05.2018, ktorý naň reagoval
písomne, podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 31.05.2018, v ktorom opätovne polemizuje a
opakuje svoje tvrdenia uvedené v predchádzajúcich podaniach. Z uvedeného dôvodu toto podanie
žalobcu už odvolací súd nedoručoval žalovaným.

19. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní
napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu, k záveru, že nie je dôvod napadnutý
rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo



potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne
vyhlásil dňa 19.06.2018.

20. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, a v odvolaní uvedené námietky žalobcu nie sú spôsobilé
ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie
jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné:

21. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom
práve autoritatívne rozhodol. Podaným návrhom zároveň žalobca vymedzuje rozhodujúce skutočnosti
(relevantný skutkový dej), ktoré predstavujú údaje, nutné k tomu, aby bolo zrejmé, o čom a na akom
podklade má súd rozhodnúť, a preto sa ukladá žalobcovi uviesť v žalobnom návrhu také skutočnosti,
ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok, a to v
takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť s iným
skutkom. Popisom rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania po skutkovej stránke.
Samotný žalobný petit musí logicky vychádzať z opisu rozhodujúcich skutočností, a v prípade, ak
vychádza z iných, v žalobnom návrhu neuvedených okolností, a nemožno dôvodiť, na základe čoho má
súd o žalobnom návrhu rozhodnúť, je tiež žalobný petit nesprávny, aj keď sám osebe je presne, určite
a zrozumiteľne formulovaný. Nesprávnym však nie je žalobný petit, ktorému nie je možné vyhovieť,
pretože nie je v súlade s hmotným právom alebo ak žalobca uviedol jeho znenie v omyle, napríklad o
hmotnoprávnej kvalifikácii uplatneného nároku. V sporovom konaní tak žalobca zodpovedá
za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Súd je povinný ho poučiť len o jeho
procesných právach a povinnostiach, ale nemôže za žalobcu vykonať priamu vecnú formuláciu návrhu
výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej. Posúdenie skutkových
okolností podľa určitej právnej normy je potom povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý skúma, či platné
právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť jeho uplatňovanému
nároku vyhovené.

22. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, označeného ako „žaloba o určenie absencie práva stavby na
dodatočné povolenie nadstavby na terase bytového domu“, a z opisu skutkového deja (rozhodujúcich
skutočností) je zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany v zmysle § 14 ods. 6 BytZ v znení účinnom ku dňu
písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, keď svojim žalobným
návrhom napadol platnosť predmetného písomného hlasovania a žiadal, aby súd vydal rozsudok o tom,
že „žalovaní písomným hlasovaním z 15. novembra 2011 nezískali súhlas vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome potrebný k dodatočnému povoleniu stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia
na terase bytu č. XXX vo vchode V. ul. XX v B., domu súp. č. XXXX s vchodmi V. ul. XX, XX, XX a
XX.“ Písomné hlasovanie vlastníkov považuje žalobca za neplatné z dôvodu, že bolo vyhlásené na to
neoprávnenou osobou, že o hlasovaní neboli vyrozumení všetci vlastníci, že viacerým vlastníkom bol
doručený hlasovací lístok až 4 dni po termíne hlasovania a nedosiahol sa potrebný počet hlasov.

23. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie, stavebné konanie o dodatočné
povolenie na stavbu žalovaných bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 14.12.2011 (č.l. 13 spisu) na
základe návrhu žalobcu zo dňa 22.11.2011 (č.l. 14, 15 spisu), v ktorom žalobca tvrdil, že podáva v
zákonnej lehote na súd žalobu o neplatnosť hlasovania.

24. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že vo veci ide o návrh prehlasovaného vlastníka
v zmysle ust. § 14 BytZ a z toho dôvodu sa aj správne prvotne zaoberal existenciou vecnej legitimácie
účastníkov konania - podľa CSP strán sporu.

25. Neobstojí tak námietka žalobcu, že súd rozhodol o veci, pre ktorú nepodal žalobný návrh.

26. Podľa § 14 ods. 1 BytZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase - do 30.09.2014, vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a
hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu,
spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o



schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten,
kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze
vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

27. Podľa § 14 ods. 3 BytZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ak vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome rozhodujú o úvere a o zabezpečení úveru, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe
bytov alebo nebytových priestorov v dome a o zmene formy výkonu správy, rozhoduje sa hlasovaním na
schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka potvrdia najmenej
dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestoroch. Overiť
písomné hlasovanie môže aj notár alebo obecný úrad.

28. Podľa § 14 ods. 4 BytZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, prehlasovaný vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania
na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch
mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri
hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome súd.

29. Podľa § 14 ods. 6 BytZ v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase, ak nejde o rozhodovanie
o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo
predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať,
a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí
byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v
dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť
dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom „áno“ a druhý slovom „nie“. Ak vlastník bytu alebo
nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou
správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného
hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon
neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na
schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci
možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení.
Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia
výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo
nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom
v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká.

30. Z citovaných zákonných ustanovení § 14 ods. 4 a 6 BytZ v znení účinnom do 30.09.2014 (podľa
platného znenia zákona - § 14 ods. 8 vyplýva, že zákon dával (a dáva) oprávnenie prehlasovanému
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome domáhať sa rozhodnutia súdu. Zákon
pritom nepredpisuje, v čom má rozhodnutie súdu spočívať. Z povahy veci však vyplýva, že ním môže
byť určenie, či rozhodnutie bolo prijaté vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, teda či platí, t.j.
zaväzuje vlastníkov alebo nie, prípadne či je neplatné. Pri rozhodovaní súdov tak dochádza k posúdeniu,
či boli dodržané zákonné a zmluvné ustanovenia vzťahujúce sa na prijatie daného rozhodnutia -v
prejednávanej veci, či došlo k odsúhlaseniu stavby žalovaných ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov.

31. V zmysle ustálenej judikatúry, ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Aj Ústavný súd SR (napr. vo svojom uznesení IV. ÚS 194/2012--17 zo dňa 12.04.2012), vyslovil, že je
nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a



nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované. V
prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo
k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania
vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome. (porovnaj aj uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 11/2015-13 zo dňa 14.01.2015).

32. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom
uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo
pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok vedie k zamietnutiu návrhu na
začatie konania meritórnym rozhodnutím (R 34/1993).

33. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Posúdenie, či účastník je v konkrétnom konaní nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 310/2012).

34. Nedostatok aktívnej, resp. pasívnej legitimácie účastníkov (strán sporu) je tak vždy dôvodom
pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou (v čase
prejednávania veci na súde prvej inštancie - podľa § 5 OSP). Poučovacia povinnosť súdu je obmedzená
len na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach (procesných úkonoch,
ktoré môžu vykonať a ich dôsledkoch a procesnom postupe). Nemožno však z nej vyvodiť povinnosť
súdu poučiť žalobcu o tom, že ním označený účastník nie je v spore legitimovaný, keďže by tak nešlo
o poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale o poučenie o hmotnom práve, ktoré súd nie je
oprávnený poskytnúť, keďže otázka vecnej legitimácie v konaní je otázkou hmotnoprávnou.

35. Súd prvej inštancie posudzoval vecnú pasívnu legitimáciu, ktorú je povinný skúmať zo zákona (ex
offo), správne, pretože nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti v danom spore, a teda žalovaným subjektom,
sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu. Správne tak zamietol žalobný návrh žalobcu
ako prehlasovaného vlastníka z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Nebolo potom potrebné
sa zaoberať meritom sporu a vykonávať vo veci ďalšie dokazovanie.

36. Nedôvodná je preto námietka žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou žaloby, či
vyhlásené písomné hlasovanie bolo platné a či malo za následok vznik práva stavby pre žalovaných.

37. Názor žalobcu, že ak nebola splnená základná podmienka pre konanie, mal súd konanie zastaviť
podľa § 103 OSP. Nedostatok pasívnej legitimácie však nie je podmienkou konania, ktorú mal súd
skúmať podľa § 103 OSP. Podmienkami konania, na ktoré podľa § 103 OSP súd prihliadal kedykoľvek
za konania, boli v čase prejednávania veci na súde prvej inštancie: neúplnosť návrhu na začatie konania
(§ 42, § 79 OSP), nedostatok príslušnosti súdu (vecnej, miestnej, § 9 a nasl., § 84 a nasl. OSP), procesná
nespôsobilosť účastníka (§ 20 OSP), nedostatok právomoci súdu (§ 7 OSP), litispendencia (§ 83 OSP),
res iudicata (§ 159 ods. 3 OSP), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 OSP).

38. Žalobca počas celého prvoinštančného konania nenamietal, vôbec nerozporoval, že polyfunkčný
objekt T. nie je bytovým domom. Súd prvej inštancie preto nemal žiaden dôvod sa týmto zaoberať,
navyše keď z listu vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. X., vyplýva, že stavba, v ktorej sa nachádzajú byty
žalobcu a žalovaných, je bytovým domom.

39. Žalobca sa tiež mylne domnieva, že aj keď jeho podaná žaloba má formálne znaky žaloby podľa
§ 14 ods. 6 BytZ, žaloba prehlasovaného vlastníka predpokladá, že bolo vyhlásené platné hlasovanie,
oprávnenou osobou v súlade s ustanoveniami zákona a dosiahol sa potrebný počet hlasov, a že o takú
situáciu sa v danom prípade nejedná. Preto mal súd jeho „osobitnú“ žalobu na určenie posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ako správne konštatoval
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, práve na základe návrhu prehlasovaného vlastníka sa v konaní
posudzuje platnosť hlasovania, jeho výsledkov, t.j. toho, čo bolo účelom žaloby žalobcu.



40. Žalobca tvrdí, že jeho právo na súdnu ochranu bolo porušené tým, že súd jeho žalobu
zamietol napriek absolútnej neplatnosti hlasovania a evidentnej nesprávnosti vyhodnotenia písomného
hlasovania. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s touto námietkou, lebo súd prvej inštancie žalobu dôvodne
bez ďalšieho zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

41. Neobstoja ani námietky žalobcu, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť
konať pred súdom.

42. Vykonávanie žiadnych ďalších dôkazov už nebolo potrebné. Súd prvej inštancie správne a v súlade
s princípom hospodárnosti konania zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu a
ďalšími námietkami sa nezaoberal, lebo z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie musel žalobu
zamietnuť. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje aj to, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (§ 120 ods. 1 OSP, resp. § 132 a § 185 CSP), a nie účastníka konania (strany sporu). Ani
týmto postupom súd neodňal účastníkovi konania (strane sporu) možnosť pred súdom konať (R
37/1993 a R 125/1999).

43. Neobstojí ani námietka, že v konaní pred prvoinštančným súdom došlo k porušeniu ust. §
118 ods. 2 OSP. Ustanovenie § 118 ods. 2 OSP ukladalo súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania
na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností
a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a
ktoré vykonané nebudú. Uvedené ustanovenie však neukladalo súdu povinnosť oboznámiť strany sporu
s predbežným právnym názorom súdu na vec. Upravovalo len postup súdu pri vedení pojednávania a
týkalo sa výlučne skutkových okolností, resp. potreby ďalšieho dokazovania a jeho zamerania. Stranám
sporu sa tým mala vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný
postup v konaní. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 10.01.2014 (č.l. 170 spisu),
na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, súd prvej inštancie svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. §
118 ods. 2 OSP riadne splnil.

44. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP)
vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore, pričom výška trov právneho zastúpenia žalovaného v
I. rade za jednotlivé úkony právnej služby jeho advokátky bola aj správne ustálená podľa vyhlášky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

45. Pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

46. Čo sa týka žiadosti žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2014, aby odvolací súd pripustil
dovolanie na posúdenie otázky, či účastníkmi konania o posúdenie výsledku rozhodnutia vlastníkov v
dome, musia byť všetci vlastníci v dome aj vtedy, ak je na mieste rozhodnutie posúdiť ako neplatný
právny úkon, odvolací súd vzhľadom na zmenu procesného predpisu nemal dôvod o ňom rozhodnúť.
Podľa CSP, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420 a § 421 CSP).

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



50. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalovanému v I. rade, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

51. Žalovanej v II. rade žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, a preto jej odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

52. Žalobca návrhom na zmenu žaloby v odvolacom konaní zo dňa 30.06.2016 (č.l. 223 spisu) požiadal
o rozšírenie žalobného petitu aj o určenie, že žalovaným nevzniklo právo stavby a právo stavby ani
nemajú).

53. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

54. Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

55. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

56. Keďže v súlade s citovaným ustanovením (§ 371 CSP) v odvolacom konaní už nie je možné žalobu
meniť, odvolací súd návrh žalobcu na zmenu žaloby nepripustil (výrok I. tohto rozsudku).

57. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).