Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/509/2015 z 28. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2018, sp. zn. 14Co/509/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1311206812.3 Krajský súd Bratislava | 14Co/509/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1311206812.3 | 2018-05-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/20421bff-ddea-42a0-8139-9617cd4bae21 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1311206812.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/509/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311206812
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1311206812.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: R.. F. N., I..
XX.XX.XXXX, Z. B. Z., M. XXXX/XXX-X, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko,
s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, nám. Andreja Hlinku 2934, proti žalovaným: R.. R.. W. M., I..
XX.XX.XXXX, Z. I. Ž., O. Č.. XXX, II. R.. W. M., L. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. Ž. - O. Č.. XXX, obaja
zastúpení LEGAL GROUP s.r.o., so sídlom v Bratislave, nám. Martina Benku č. 15 v konaní o zaplatenie
49.790,88 eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaných v I. a II. rade proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave zo dňa 02. decembra 2014, č. k. 9C/1/2012-285, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 02. decembra 2014,
č.k. 9C/1/2012-285, p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v I. a II. rade zaplatiť spoločne a
nerozdielne sumu 49.790,88 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.02.2011 do
zaplatenia. Zároveň uložil žalovaným v I. a II. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.06.2011 domáhal, aby žalovaní v I.
a II. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že žalobca
dňa 31.07.2008 so žalovanými uzavrel Zmluvu o pôžičke, ktorou požičal 1.500.000,- Sk, t.j. 49,790,88
eur, ktorú sa žalovaní zaviazali vrátiť do 30.07.2009, vrátane 9 % ročného úroku. Na zabezpečenie
pohľadávky bola žalovanými vystavená vlastná zmenka, znejúca na uvedenú sumu. Žalovaní pôžičku
žalobcovi nevrátili.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, za použitia ustanovenia § 517 Občianskeho
zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Po vykonaní dokazovania výsluchom strán sporu,
oboznámením sa s vyhlásením T., O. B. a z výsluchu svedkyne T. N., manželky žalobcu, a listinných
dôkazov predložených stranami sporu, mal za preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná.
Na námietku žalovaných, že nedošlo k fyzickému odovzdaniu peňazí v deň podpisu zmluvy, t.j. dňa
31.07.2008, keďže sa podľa dôkazov predložených z ambasády SR v Ríme, nemohli fyzicky nachádzať
v Považskej Bystrici, ale v Ríme, súd uvádza, že doklad o zaplatení sumy 90,- eur za ubytovanie na
ambasáde SR v Ríme potvrdzuje iba skutočnosť, že platba bola žalovaným v I. rade realizovaná dňa
30.07.2008, čo bez ďalšieho nepreukazuje, že by sa žalovaní nemohli dňa 31.07.2008, t.j. nasledujúci
deň po vykonaní platby v popoludňajších hodinách nachádzať v byte žalobcu v Považskej Bystrici.
Ak žalovaný tvrdí, že dňa 31.07.2008 sa ešte fyzicky nachádzal v Ríme, potvrdením z ambasády o
poskytnutí ubytovania rodine žalovaného v dňoch 28.-30.07.2008, a najmä dokladom o zaplatení



za ubytovanie jeden deň predtým, než bola podpísaná Zmluva o pôžičke, preukázateľne nevyvrátil
žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa spolu s manželkou, žalovanou v II. rade nachádzali v byte žalobcu
v deň podpisu pôžičky.
4. Súd prvej inštancie vychádzal najmä z obsahu Zmluvy o pôžičke, ktorú obaja žalovaní podpísali v
Považskej Bystrici, v ten istý deň podpísali aj zmenku na videnie, znejúcu na tú istú sumu, ako je uvedená
v Zmluve o pôžičke, na 1.500.000,- Sk, svoje podpisy si dali overiť neskôr u notára v Bratislave, a to
každý osobitne, 28.11.2008 žalovaný v I. rade a 06.11.2008 žalovaná v II. rade. Súd zdôrazňuje, že
obaja žalovaní svoje podpisy na Zmluve o pôžičke, zmenke na videnie a podpisy na osvedčení o pravosti
podpisov u notára v Bratislave z novembra 2008 žiadnym spôsobom nerozporovali, čo potvrdili aj
pred súdom.
5. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu zostalo to, že žalovaní namietajú fyzické odovzdanie
a prevzatie peňazí. Toto ich tvrdenie, vzhľadom na podpisy na osvedčení o pravosti podpisov,
realizovanom viac ako tri mesiace v prípade žalovanej v II. rade a štyri mesiace po podpise zmluvy
o pôžičke žalovaným v I. rade, súd vyhodnotil ako nepravdivé. Je nepravdepodobné, aby žalovaní
podpisovali osvedčenia o pravosti podpisu také dlhé obdobie po podpise Zmluvy o pôžičke bez toho,
aby reálne peniaze z pôžičky prijali a mali ich vo svojej dispozičnej sfére. Z výpovede žalobcu a jeho
manželky, svedkyne OG., v súvislosti s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.07.2008,
zmenkou na videnie, vystavenou žalovanými v I. a II. rade v ten istý deň 31.07.2008 a osvedčeniami
o pravosti podpisov žalovaného v I. rade zo dňa 28.11.2008 a žalovanej v II. rade zo dňa 06.11.2008, má
súd za jednoznačne preukázané, že pôžička bola riadne uzavretá a došlo aj k fyzickému odovzdaniu
peňazí. Súd prvej inštancie uviedol, že takýto záver podporne preukazuje i skutočnosť, že žalovaní
žalobcovi do februára 2011 riadne platili aj zmluvne dohodnuté úroky z požičanej sumy, čo vyplýva
jednak z prehlásenia T. L. zo dňa 15.02.2014, v ktorom je uvedené, že v rokoch 2008 a 2009 na pokyn
žalovaného v I. rade (v danom čase jej zamestnávateľa) odovzdala dvakrát alebo trikrát sumy okolo
15.000,- Sk žalobcovi osobne na predajni v B.. Peniaze jej boli dané žalovaným v I. rade osobne
v nezalepenej obálke; ako aj z obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 04.11.2010 medzi žalobcom a
žalovaným v I. rade, v ktorej žalovaný v I. rade ubezpečuje žalobcu v čase, keď sa nachádzal v zahraničí,
že zabezpečil odovzdávanie peňazí tak, aby ich mal žalobca načas. Námietku žalovaného, že išlo o
splácanie predtým poskytnutých pôžičiek, súd vyhodnotil ako účelovú obranu, keď obdobie napísania
predmetného mailu žalovaným v I. rade z novembra 2010, je dva roky po podpise Zmluvy o pôžičke
z 31.07.2008, pričom žalovaný v I. rade napísanie e-mailu ani jeho obsah nepoprel. A tiež súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalobcovi prišli e-maily z adresy O., Z. 1, Z., na ktorej mali žalovaní obchod
s obuvou. Ceniny odosielané z tejto adresy dňa 20.10.2010 v hodnote 483,- eur, dňa 31.12.2010 v
hodnote 480,- eur a dňa 28.02.2011 v hodnote 495,- eur korešpondujú s výškou dohodnutých úrokov. O
príslušenstve žalovanej istiny súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Podľa
§ 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd priznal
žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. odo dňa 01.02.2011 do zaplatenia tak, ako si ju žalobca
uplatnil, keď do konca januára 2011 úroky z poskytnutej pôžičky platil.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal plnú náhradu trov vo výške, vyjadrenej percentom 100% (§ 151 ods. 7 OSP). Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov samostatným uznesením.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v I. a II. rade a žiadali,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne, prípadne rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnili náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.
8. Mali za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, opätovne poukázali na
to, že žalovaný v I. rade podpis na Zmluve o pôžičke dňa 28.11.2008 uznal pred notárkou JUDr, Jarmilou
Polakovičovou za svoj vlastný a žalovaná v II. rade dňa 06.11.2008 Zmluvu o pôžičke vlastnoručne
pred tou istou notárkou podpísala, t.j. ešte v apríli 2011 nebola listina (označená ako Zmluva o pôžičke)
podpísaná zo strany žalobcu, preto ak súd prvej inštancie na základe listiny označenej ako Zmluva o
pôžičke, datovanej 31.07.2008, dospel k záveru, že táto zmluva bola podpísaná žalovanými v I. a II.
rade v ten istý deň, t.j. dňa 31.07.2008, takéto skutkové zistenie preukázateľne je nesprávne a v rozpore
s vykonanými dôkazmi. Zmluva o pôžičke nemohla byť podpísaná žalovanými v jeden deň, nakoľko z
osvedčenia o pravosti podpisu žalovanej v II. rade zo dňa 06.11.2008 jednoznačne vyplýva, že žalovaná
v II. rade Zmluvu o pôžičke pred notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou vlastnoručne podpísala až
dňa 06.11.2008. Namietali vyhodnotenie súdu prvej inštancie o tom, že k odovzdaniu peňažných



prostriedkov nedošlo, a to len na základe „nepravdepodobnosti“, keď mali za to, že úvahy súdu prvej
inštancie o pravdepodobnosti, resp. nepravdepodobnosti odovzdania peňažných prostriedkov nemôžu
byť podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie je pri rozhodovaní povinný úplne zistiť
skutkový stav a rozhodujúce skutočnosti, pričom úvaha súdu prvej inštancie nie je podložená žiadnymi
dôkazmi a je založená výlučne na pravdepodobnosti, resp. nepravdepodobnosti určitej skutočnosti, a
preto nemôže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.
9. Žalovaní v I. a II. rade trvajú na tom, že medzi nimi a žalobcom nedošlo k odovzdaniu peňazí vo výške
1.500.000,- Sk a teda ani k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke. Poukázali na výpoveď samotného
žalobcu na pojednávaní dňa 08.04.2014 a následne dňa 29.05.2014, ako i na výpoveď svedkyne T.
N., ktorá uviedla, že pri odchode videla, ako manžel podal žalovanému igelitku s tými peniazmi, a tak
odišli. Manžel hneď vyhotovil zmluvu, ktorú podpísali obidvaja s tým, že manžel žiadal, nech tie podpisy
dajú overiť. Na pojednávaní dňa 02.09.2014 žalobca na otázku, či by dal niekomu jeden a pol milióna
v hotovosti bez toho, aby mal podpísanú zmluvu odpovedal: „Nie, určite by to nikto neurobil, nebol som
naivný, ja som mal doma podpísanú zmluvu všetkými jej účastníkmi s troma podpismi a žalovaným som
dal na overenie ďalšie rovnopisy tejto zmluvy“. Žalovaní majú za to, že k podpisu Zmluvy o pôžičke
nedošlo takým spôsobom, ako tvrdil žalobca s manželkou. Žalovaní uviedli, že výpovede žalobcu sú
protirečivé a rozporuplné. Zároveň poukázali na jeho tvrdenie, že požičiaval žalovanému vždy len menšie
sumy vo výške 100.000,- Sk a 200.000,- Sk, následne pri podpise zmluvy dňa 31.07.2008 žalobca mal
uviesť, že by bez podpísanej zmluvy peniaze vo výške 1.500.000,- Sk nikdy nepožičal. Následne po
predložení dokladov o tom, že žalovaní sa 31.07.2008 nachádzali mimo územia SR v Ríme, sa žalobca
odchýlil od svojich tvrdení, keď uviedol, že k podpísaniu mohlo dôjsť v iný deň, pričom, či teda došlo aj v
iný deň k odovzdanou peňazí už žalobca neuviedol a toto sa nestalo predmetom dokazovania. Žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia, t.j. v danom prípade odovzdanie a prevzatie peňažných prostriedkov.
10. Namietali, že v konaní nebolo preukázané požičanie nižších súm zo strany žalobcu v minulosti, ktoré
mali žalovaní spolu s úrokmi do výšky 1.500.000,- Sk žalobcovi prísť vrátiť dňa 31.07.2008.
11. Žalovaní uviedli, že v čase, kedy malo podľa tvrdení žalobcu a jeho manželky dôjsť k podpisu Zmluvy
o pôžičke a odovzdaniu peňazí, sa nachádzali mimo územia SR, konkrétne v Ríme, čo vyplýva z e-mailu
zo dňa 02.10.2014, ktorý bol adresovaný žalovanému v I. rade zo strany zodpovedného pracovníka
Zastupiteľského úradu SR v Ríme a ktorý bol reakciou na žiadosť žalovaných o zaslanie dokladu o
tom, že v období od 30.07.2008 do 03.08.2008 im bolo zo strany zastupiteľského úradu poskytnuté
ubytovanie, v dôsledku poruchy automobilu.
12. Aj keby žalovaní dňa 31.07.2008 v ranných hodinách odišli z Ríma do Považskej Bystrice, dostali by
sa minimálne tam až za 14 hodín, teda preukázateľne po čase označenom žalobcom. Je preukázateľne,
že ešte v dňoch 02.08.2008 a 03.08.2008 realizoval žalovaný v I. rade bezhotovostné platby svojou
platobnou kartou v Taliansku.
13. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s dôkazmi
ohľadom pobytu žalovaných mimo územia SR v rozhodnom čase. Mali za to, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto často arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/242/2010 zo dňa 22.08.2012, ako aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo/89/2007.
14. Žalovaní namietali tvrdenie žalobcu, že mu mal žalovaný platiť úroky poistenou poštovou zásielkou
o hodnote cca 480,- eur, pretože podľa žalovaného suma uvádzaná na poštových obálkach je sumou
zodpovedajúcou hodnote poistenia zásielky, a nie je hodnotou jej obsahu. Z týchto dôkazov nie je možné
bez ďalšieho dospieť k záveru, že v týchto poštových zásielkach sa nachádzali peňažné prostriedky,
alebo iné ceniny, na základe ktorých by žalovaní splácali práve žalobcom tvrdený dlh podľa Zmluvy
o pôžičke zo dňa 31.07.2008. Namietali výpoveď svedkyne T. ako jedinej svedkyne. Mali za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje ohľadom skutočného uzatvorenia Zmluvy o
pôžičke, teda o tom, že skutočne poskytol dňa 31.07.2008 žalovaným sumu 49.790,88 eur a že túto
sumu im poskytol podľa listiny, označenej ako Zmluva o pôžičke zo dňa 31.07.2008, na ktorú sa žalobca
odvolával. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/98/2000, v zmysle ktorého v
konaní o vrátení pôžičky leží na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že plnenie poskytol na základe
Zmluvy o pôžičke . Súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil otázku odovzdania peňazí, preto žalovaným
nevznikol záväzok vrátiť žalovanému (žalobcovi pozn. odvolacieho súdu) peňažné prostriedky vo výške
1.500.000,- Sk s príslušenstvom. Výpovede žalobcu boli rozporuplné, nekonzistentné a následne boli
i vyvrátené vykonanými dôkazmi vo veci samej. V rozhodnom čase sa žalovaní preukázateľne vôbec
nezdržiavali na území SR.
15. K odvolaniu sa písomne, podaním zo dňa 11. mája 2015 vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu



potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalovaných, ako aj
ich vyjadrenia počas konania boli a sú len množinou účelových vyjadrení, snahou vyhnúť sa riadnemu
plneniu zo Zmluvy o pôžičke. Odvolanie žalovaných neobsahuje žiadne skutkové a právne tvrdenia,
ktoré by súd prvej inštancie nepoznal a ktorými by sa nezaoberal a ktoré by riadne nevyargumentoval.
Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne a právne správne. Žalobca
v konaní preukázal, že dňa 31.07.2008 došlo medzi žalobcom a žalovanými k uzavretiu Zmluvy o
pôžičke, suma požičaných finančných prostriedkov bola reálne odovzdaná žalovaným. Žalobca umožnil
žalovaným disponovanie s pôžičkou, ako to urobil už niekoľkokrát predtým. Existenciu reálnej transakcie
potvrdzuje jednak výpoveď žalobcu, jeho manželky, písomná Zmluva o pôžičke a podpísaná zmenka
na rovnakú sumu. Tvrdenia žalovaných, že si dňa 31.07.2008 nemohli od žalobcu požičať žalovanú
sumu, sú účelové a v konaní boli vyjadreniami samotných žalovaných spochybnené. Žalovaný v I. rade
na pojednávaní dňa 08.04.2014 vypovedal vo vzťahu k podpisom na zmluve, že žalobca nesúhlasil
s tým, aby sa tieto overovali dňa 31.07.2008 v Považskej Bystrici, ale aby ich overili žalovaní doma
a poslali mu zmluvu s osvedčenými podpismi. Žalovaný tak jednoznačne potvrdil, že dňa 31.07.2008
boli v Považskej Bystrici. Tvrdenia produkované neskôr a listiny, ktoré mali preukazovať, že boli v
zahraničí, svedčia len o tom, že dňa 30.07.2008 bola v zahraničí vykonaná žalovaným v I. rade platba,
nepreukazuje však, kde sa žalovaný v I. rade nachádzal na druhý deň večer. Žalovaní od počiatku
uvádzajú vždy nové dôvody, ktorými sa snažia vyvrátiť tvrdenia žalobcu. Žalobca naopak od podania
žaloby tvrdí stále to isté. Žalovaní na pojednávaní dňa 18.11.2014 vypovedali, že nespochybňujú pravosť
podpisov na zmluve, ale spochybňujú, že došlo k odovzdaniu prostriedkov. Toto tvrdenie je zmätočné
a nepravdivé. Nie je logické predpokladať, že žalovaní ako fyzické osoby spôsobilé na právne úkony,
podpíšu listinu, z obsahu ktorej každý pochopí, že im žalobca požičal 1.500.000,- Sk a zároveň podpíšu
aj zmenku vystavenú na túto sumu. O tom, že žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky formou
pôžičiek, vypovedal žalovaný v I. rade dňa 08.04.2014. Vyjadrenie žalovanej v II. rade, že podpisy
na zmenke a na zmluve boli „zábezpekou“ poskytnutia pôžičky, potvrdzuje len to, že medzi stranami
sporu existovali predtým vzťahy určitej kvality a že k reálnym transakciám medzi nimi dochádzalo.
Žalovaný splácal poskytnutú pôžičku v zmysle zmluvy o pôžičke, o čom svedčí predložená e-mailová
korešpondencia, prepis SMS korešpondencie a vyjadrenie zamestnankýň žalovaného, pani L. ktoré
potvrdili, že v roku 2010 odovzdávali, resp. zasielali žalobcovi prostriedky, ktoré zodpovedali úročeniu
istiny. V konaní teda bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke,
že veriteľ odovzdal predmet pôžičky dlžníkom a umožnil im disponovanie finančnými prostriedkami
podľa vlastného uváženia. Žiaden z odvolacích dôvodov nie je daný, nemožno preto vytknúť súdu
prvej inštancie nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by neprihliadol na okolnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov a svedkov vyplynuli. V hodnotení dôkazov neexistuje
žiaden logický rozpor a výsledok jeho postupu hodnotenia dôkazov plne zodpovedá tomu, čo bolo v
konaní preukázateľne zistené.
16. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.05.2015 k odvolaniu žalovaných v I. a II. rade sa podaním zo dňa
31.07.2017 písomne vyjadrili žalovaní v I. a II. rade. Opätovne žiadali odvolací súd, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne, resp., aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K tvrdeniu
žalobcu, že dňa 31.07.2008 malo údajne dôjsť k uzavretiu Zmluvy o pôžičke s tým, že suma požičaných
finančných prostriedkov mala byť reálne odovzdaná žalovaným, žalovaní opätovne uvádzajú, že Zmluva
o pôžičke zo dňa 31.07.2008 nemohla byť podpísaná stranami sporu, v tento deň, nakoľko žalovaná v II.
rade ho podpísala pred notárkou až 06.11.2008. V čase údajného podpisu zmluvy dňa 301.07.2008 sa
žalovaní nachádzali mimo územia SR. Odovzdanie pôžičky preukazuje len výpoveď žalobcu a výpoveď
jeho manželky, ktoré nie je možné považovať za objektívne. Žalovaní opätovne poukazujú na čl. III ods. b/
odvolania s tým, že medzi výrokom žalovaného v I. rade a následnou údajnou prítomnosťou žalovaných v
Považskej Bystrici neexistuje žiadna príčinná súvislosť. Žalovaní tak vyvracajú tvrdenia žalobcu, pričom
svoju argumentáciu opierajú o listinné dôkazy. Pokiaľ žalobca uvádza, že nie je logické, že žalovaní
ako fyzické osoby podpíšu listinu, z ktorej každý pochopí, že im žalobca požičal sumu 1.500.000,- Sk a
opakovane poskytoval finančné prostriedky formou pôžičiek s tým, že im peniaze boli odovzdané oproti
podpisu a o tom mal žalovaný v I. rade vypovedať dňa 08.04.2014 pred súdom, žalovaní uviedli, že
tento text považujú za zmätočný. Žalovaní nepodpísali žiadnu listinu, z ktorej by vyplývalo potvrdenie o
prevzatí finančných prostriedkov. Nepopierajú, že žalobca im poskytol v minulosti iné pôžičky, avšak tie
boli riadne a včas splatené. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný splácal pôžičku, o čom svedčí e-mailová
korešpondencia, prepis SMS korešpondencie a vyjadrenie zamestnankýň, predmetné tvrdenie nemá
základ vo vykonanom dokazovaní, keď nebolo preukázané, že by pani L. alebo pani B. mali vedomosť o
právnom titule akýchkoľvek peňazí žalovaným žalobcovi, alebo že by tieto osoby potvrdili, že šlo práve



o úroky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.07.2008. K stanovisku žalobcu, že preukázateľne došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke tým, že žalobca odovzdal žalovaným predmet pôžičky, žalovaní poukázali
na ich reakcie pod bodom 1 a 7 tohto stanoviska.
17. Podaním zo dňa 31. augusta 2017 sa k vyjadreniu žalovaných v I. a II. rade zo dňa 03.08.2017
písomne vyjadril žalobca, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou ako aj s odôvodnením
súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutie považuje za vecné správne a žiada, aby ho odvolací súd
potvrdil. Opätovne uviedol, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému
uzavretiu Zmluvy o pôžičke. Žalobca potom, ako finančné prostriedky prevzal do svojich rúk a vyhodnotil
návrh žalovaných na opätovné požičanie rovnakej sumy novou dohodou, a tieto finančné prostriedky
im poskytol opäť. V priebehu návštevy žalovaných u žalobcu dňa 31.07.2008 si žalovaní odniesli so
sebou i písomné vyhotovenie Zmluvy o pôžičke s tým, že zabezpečia túto listinu úradným osvedčeným
podpisom, k čomu skutočne dňa 28.11.2008 došlo a táto listina je súčasťou spisu. Listina bola vytvorená
v niekoľkých rovnopisoch, a preto existuje tak bez osvedčenia podpisu, ako aj s úradne osvedčeným
podpisom. Obrana žalovaných, že k podpisu zmluvy došlo až s odstupom času, je účelová, pretože
niektoré podpisy boli podpísané bez úradného overenia dňa 31.07.2008 a niektoré s krátkym časovým
odstupom v bydlisku žalovaných dňa 28.11.2008. Každý si zobral svoj rovnopis, pričom žalobca dal
žalovaným na overenie ďalšie rovnopisy tejto zmluvy. Pretože požičaná suma sa dostala až na úroveň
1.500.000,- Sk, žalobca v pozícii veriteľa, sa chcel uistiť o skutočnosti, že mu pôžička bude vrátená a
vyhotovil aj zmenku vo výške požičanej sumy, plus úrok. K tvrdeniu žalovaných, že v čase podpísania
zmluvy a zmenky sa mali dňa 31.07.2008 mali nachádzať žalovaní v Ríme, pričom po preskúmaní
jednotlivých tvrdení a listín je zrejmé, že žiadna predložená listina nevylučuje, že sa dňa 31.07.2008
obidvaja žalovaní nachádzali v byte žalobcu v Považskej Bystrici. Žalobca sám v priebehu konania
dvakrát sa neúspešne snažil zastaviť predaj jediného majetku žalovaných, ktorým bola rozostavaná
stavba rodinného domu na území I. (sp.zn. 5Co/445/2011-43 a sp.zn. 9Co/531/2012-147). Konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia bolo skončené zamietnutím návrhu z dôvodu, že obava žalobcu o
platobnej neschopnosti žalovaného, nie je dôvodná a to napriek skutočnosti, že prebieha dobrovoľná
dražba a že sa v minulosti žalovaný v I. rade pokúsil nehnuteľnosti darovať svojej sestre. Zároveň žalobca
poukázal na mejl zo dňa 04.11.2010, v ktorom upokojuje žalobcu, že ku splateniu pôžičky dôjde, resp.,
že sa zlepší platobná disciplína žalovaného. Na jednej strane žalovaný vystupuje ako dôveryhodný
obchodný partner, ktorému sa darí a rozbieha nové projekty, na druhej strane skutkovo nedisponuje
žiadnym relevantným majetkom. V tomto kontexte sú preto ďalšie vyjadrenia žalovaných účelové a
nepravdivé.
18. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
19. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
20. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil).
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne
vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a preto sa v celom rozsahu po



skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť podľa uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
24. Predmetom zmluvy o pôžičke môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné (napr. peniaze,
cenné papiere a pod.) Zároveň zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy, t.j., že k vzniku právneho
vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu
pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V záujme právnej istoty účastníkov
zmluvy o pôžičke možno odporučiť písomnú formu zmluvy. Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu
strán, a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi a to buď
priamo alebo nepriamo. Priame odovzdanie sa najčastejšie deje odovzdaním predmetu pôžičky „z
ruky do ruky“; nepriame odovzdanie (prípad asignácie, t.j. príkaz veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej
osobe, príp. iné).
25. V predmetnej veci sa žalobca voči žalovaným v I. a II. rade domáhal zaplatenie sumy 49.790,80
eur (1.500.000,- Sk), vrátane úroku z omeškania a to z dôvodu, že dňa 31.07.2008 túto sumu požičal
žalovaným, o čom bola uzavretá Zmluva o pôžičke na obdobie od 31.07.2008 do 30.07.2009, ako aj
vlastná zmenka, znejúca na túto sumu. Žalovaní v priebehu prvoinštančného konania namietali, že suma
1.500.000,- Sk im nebola nikdy žalobcom poskytnutá. Pokiaľ sa týka overovania podpisov žalovaného
v I. rade a žalovanej v II. rade u notárky JUDr. Polakovičovej na zmluve o peňažnej pôžičke zo dňa
28.11.2008 nebol žalobca prítomný, pretože nesúhlasil s tým, aby sa podpisy overovali 31.07.2008 v
Považskej Bystrici, kde bola zmluva podpísaná. Žalovaný v I. rade poprel, že by žalovanú sumu mal
predtým požičanú od žalobcu a že mu ju 31.07.2008 prišiel vrátiť so žiadosťou o predlženie pôžičky.
Uviedol, že dňa 31.07.2008 boli s manželkou v zahraničí, a preto sa nemohli zúčastniť stretnutia v
Považskej Bystrici v popoludňajších hodinách, a preto nespochybňuje podpisy listín, ich existenciu, ale
spochybňuje to, že k reálnemu odovzdaniu peňazí dňa 31.07.2008 nemohlo dôjsť, keď účastníci nemohli
byť v ten deň fyzicky na tom istom mieste. Žalovaná v II. rade poprela, že by mali od žalobcu požičanú
takúto sumu.
26. Súd prvej inštancie správne konštatoval, k námietke žalovaných, že nedošlo k fyzickému odovzdaniu
peňazí v deň podpisu zmluvy, keďže sa žalovaní nemohli fyzicky nachádzať v Považskej Bystrici ale v
Ríme, je nedôvodná. Súd prvej inštancie poukázal na doklad o zaplatení sumy 90,- eur za ubytovanie na
ambasáde SR v Ríme, ktorý potvrdzuje iba skutočnosť, že platba bola žalovaným v I. rade realizovaná
30.07.2008, čo však nepreukazuje, že by sa žalovaní nemohli dňa 31.07.2008, t. j. nasledujúci deň po
vykonaní platby v popoludňajších hodinách nachádzať v byte u žalobcu v Považskej Bystrici. Tvrdenie
žalovaného, že sa dňa 31.07.2008 ešte fyzicky nachádzal v Ríme, a to na základe potvrdenia z
ambasády o poskytnutí ubytovania rodine žalovaného v dňoch 28. až 30.07.2008, žalovaní v I. a II. rade
nevyvrátili žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa nachádzali v byte žalobcu v deň podpisu pôžičky.
27. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či skutočne
došlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov, keď sa nachádzali mimo územia SR, (konkrétne v Ríme), a
že žalovaní poukázali na dôkaz - doklad Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zo
dňa 18.09.2014 a na príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.07.2008 (doklad z 30.07.2008 - poznámka
odvolacieho súdu), podľa ktorého mali žalovaní uhradiť 90,- eur za obdobie od 28.07.2008 do 31.07.2008
a to noc z 28.08. na 29.08.2008, z 29.08. na 30.08.2008 a z 30.08.2008 na 31.08.2008, takáto odvolacia
námietka podľa odvolacieho súdu nie je dôvodná, keď z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na
základe potvrdenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ríme zo dňa 28. júna 2008 (č. listu 231) je
zrejmá žiadosť pracovníka V. U. pre rodinu žalovaného z dôvodu poruchy jeho vozidla na obdobie 28.
až 30. júl roku 2008 za poplatok 30,- eur na noc. Na č. listu 232 je príjmový doklad ZÚ SR Rím od
žalovaného, a to zo dňa 30.07.2008 vo výške 90,- eur, t.j. na úhradu ubytovania v zmysle žiadosti za dni
28. až 30. júl 2008. Pokiaľ žalovaní v odvolaní tvrdia, že z výpisu bankového účtu žalovaného v I. rade
(č. listu 222) sú realizované bezhotovostné platby ešte 02.08. a 03.08.2008, táto skutočnosť nevyvracia,
že žalovaní v I. a II. rade konkrétne dňa 31.07.2008 neboli u žalobcu v Považskej Bystrici.
28. K predloženému potvrdeniu o ubytovaní žalovaného v konzulárnom byte na veľvyslanectve zo dňa
21.04.2015, odvolací súd uvádza, že na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť, nakoľko tento listinný
dôkaz bol predložený odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie.
Napriek tomu odvolací súd uvádza, že toto potvrdenie je tiež v rozpore s e-mailom, na ktorý sa žalovaní
odvolávajú v odvolaní (viď str. 5 ods. III písmeno B odvolania), keď v zmysle tohto mejlu mali žalovaní za
ubytovanie platiť len za obdobie od 30.07.2008 do 03.08.2008 90,- eur, pričom z potvrdenia Ministerstva
zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, odbor ekonomických informácií (č. listu 312) vyplýva,



že žalovaní s rodinou v konzulárnom byte boli ubytovaní od 28.07.2008 do 31.07.2008 za poplatok
vo výške 90,- eur a od 31.07.2008 do 03.08.2008 im bolo poskytnuté ubytovanie v konzulárnom byte
bezplatne. Jednoznačne z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní zaplatili 90,- eur za obdobie od 28.07.2008
do 30.07.2008, následne za ubytovanie v konzulárnom byte od 31.07.2008 do 03.08.2008 neuhrádzali
žiadne finančné prostriedky. Nie je zrejmé, z akého dôvodu neuhrádzali poplatok za ubytovanie, keď z
potvrdenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Ríme, zo žiadosti o ubytovanie v priestore ZÚ Rím (č.
listu 231) jednoznačne vyplýva, že za ubytovanie v kuriérskom byte je vyrubovaný poplatok 30,- eur na
noc. K odvolacej námietke žalovaných, že na č. listu 222 je preukázané, že ešte v dňoch 02.08.2008
a 03.08.2008 žalovaný realizoval bezhotovostné platby svojou platobnou kartou v Taliansku, ako už
bolo vyššie uvedené, táto skutočnosť podľa odvolacieho súdu nepreukazuje tvrdenie žalovaných, že sa
predtým, dňa 31.07.2008 nenachádzali v byte u žalobcu.
29. Neobstojí odvolacia námietka žalovaných, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné,
bez riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn
4Cdo/89/2007. Naopak odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol jasne rozhodujúci skutkový stav, zistený z vykonaného dokazovania, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a aj podľa názoru odvolacieho súdu
dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenia uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia majú oporu z obsahu spisového materiálu. Svoj právny, ale i skutkový záver
súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP
(procesný právny predpis platný do 30.06.2016).
30. K odvolacej námietke žalovaných, že zmluva bola podpísaná žalovanými v I. a II. rade dňa
31.07.2008 a že je také skutkové zistenie nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, odvolací
súd poukazuje na výpoveď žalovaného v I. rade z pojednávania zo dňa 08.04.2014 (č. listu 204), kde
žalovaný v I. rade na otázku súdu uviedol: „Nesúhlasil s tým, (žalobca, poznámka odvolacieho súdu)
aby sa podpisy overovali 31.07.2008 v Považskej Bystrici, kde bola zmluva podpísaná“. Z obsahu
výpovede žalovaného jednoznačne možno vyvodiť, že zmluva bola podpisovaná v Považskej Bystrici
dňa 31.07.2008. Z obsahu spisu č. listu 8 vyplýva, že zmluva o peňažnej pôžičke zo dňa 31.07.2008
bola podpísaná tak poskytovateľom pôžičky - žalobcom, ako aj prijímateľmi pôžičky žalovaným v I. a II.
rade, ktorí ako prijímatelia pôžičky zmluvu o peňažnej pôžičke podpísali, a následne na zmluve o
peňažnej pôžičke zo dňa 31.07.2008 sú overené podpisy žalovaného v I. a II. rade notárkou JUDr.
Jarmilou Polakovičovou dňa 28.11.2008. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie vyhodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 132 OSP (procesné ustanovenie platné
do 30.06.2016). Pokiaľ žalovaní v I. a II. rade popierajú prevzatie finančných prostriedkov, naopak, z
vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaní v I. a II. rade finančné prostriedky vo výške 1.500.000,-
Sk prevzali. Súd prvej inštancie správne vychádzal v prvom rade z obsahu Zmluvy o pôžičke, ktorú
žalovaní podpísali ako prijímatelia pôžičky, prihliadol na ďalšiu závažnú skutočnosť, a to že v ten istý deň
podpísali zmenku na videnie, ktorá znie na tú istú sumu, ktorej výška je uvedená i v Zmluve o pôžičke,
pričom podpisy sú overené na osvedčení o pravosti podpisu prostredníctvom notára, čo žalovaní v
priebehu konania žiadnym spôsobom nerozporovali. Súd prvej inštancie následne vychádzal i z ďalších
dôkazov, ktoré následne jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil tak, že tvrdenie žalovaných
o tom, že neprevzali peniaze od žalobcu považoval za nepravdivé. Správne súd prvej inštancie uzavrel,
že je nanajvýš nepravdepodobné, aby žalovaní podpisovali Zmluvu o pôžičke, keby nemali k svojej
dispozícii finančné prostriedky od žalobcu. Pokiaľ žalovaní v I. a II. rade poukazujú na zaujatú výpoveď
svedkyne T. manželky žalobcu v I. rade z dôvodu blízkeho vzťahu svedkyne k žalobcovi, žalobca okrem
dôkazu výsluchu tejto svedkyne poukazuje i na podpísanú Zmluvu o pôžičke, podpísanú vlastnú zmenku
na videnie, taktiež podpísanú žalovaným v I. a II. rade. Súd prvej inštancie na základe predložených
listinných dôkazov následne uzavrel, že žalovaný v konaní nevyvrátil žalobcom tvrdenú skutočnosť, že
obaja sa dňa 31.07.2008 nachádzali v byte žalobcu. Taktiež je správny záver súdu prvej inštancie, že
osvedčeniami o pravosti podpisov žalovaného v I. a II. rade v Zmluve o pôžičke, vystavenou zmenkou
samotnými žalovanými, súd prvej inštancie správne uzavrel, že pôžička bola uzavretá, podpísaná a
následne došlo i k fyzickému odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovaným v I.
a II. rade. Je v zhode i výpoveď žalovaného v 1. rade z pojednávania zo dňa 08.04.2014, keď na otázku
súdu žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobca nesúhlasil s tým, aby sa podpisy overovali 31.07.2008 v
Považskej Bystrici, kde bola zmluva podpísaná a následne žalobca na pojednávaní zo dňa 02.09.2014
(č. listu 225) uviedol na otázku právneho zástupcu žalovaného v I. rade, či by niekomu dal jeden a
pol milióna v hotovosti bez toho, aby mal podpísanú zmluvu, žalobca uviedol, že určite by to neurobil,
pretože nie je naivný. Dodal, že doma mal podpísanú zmluvu všetkými jej účastníkmi s troma podpismi
a žalovaným dal na overenie ďalšie rovnopisy tejto zmluvy.



31. Žalovaný opakovane v odvolaní poukázal na doklad o platbe za ubytovanie a pri ňom uvádza
dátum od 28.07. do 31.07.2008, pričom však z č. listu 232 jednoznačne vyplýva, že sa jedná o doklad
z 30.07.2008 a následne žalovaní poukazujú týmto dokladom za ubytovanie a preukazujú, že sa
nenachádzali v byte žalobcu. Príjmový pokladničný doklad, ktorý sa nachádza na č. listu 233 spisu je
nie zo dňa 31.07.2008, ale z 30.07.2008. To isté sa týka i listinného dôkazu - výpisu z účtu žalovaného
v 1. rade, pričom k tejto odvolacej námietke sa odvolací súd vyjadril už vyššie.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené je irelevantná i odvolacia námietka žalovaných, ktorí poukázali na
dôkaz - pokus o mimosúdne urovnanie právneho sporu zo dňa 05.04.2001 (pravdepodobne 05.04.2011,
poznámka odvolacieho súdu), ktorý im mal byť doručený predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu
a ktorý im bol zaslaný dňa 12.04.2011 s tým, že na predmetnom vyhotovení Zmluvy o pôžičke absentuje
podpis žalobcu, čím žalovaní tvrdia, že je vylúčené, aby zmluva bola podpísaná tak, ako uvádza žalobca,
t.j. všetkými jej troma účastníkmi dňa 31.07.2008. Tieto námietky žalovaní vzniesli i na pojednávaní
zo dňa 02.09.2014, ktoré boli vyvrátené žalobcom a jeho právnym zástupcom s konštatáciou, že scan
pôžičky nevyvracia platnú a účinnú zmluvu, ktorá bola predložená ako dôkaz originálom, ktorým žalobca
disponuje.
33. K námietke žalovaných ohľadom „preukázaného platenia zmluvne dohodnutých úrokov z požičanej
sumy podľa prehlásenia pani T. L.“ odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na toto
písomné vyhlásenie zo dňa 15.02.2014 (č. listu 202), v ktorom pani T. L. vyhlásila, že v roku 2008 a
2009 na pokyn žalovaného v I. rade, ktorý bol jej zamestnávateľom a konateľom firmy STELEX s.r.o.
(teraz Remix Economy), IČO 44 043 457, odovzdala dva alebo trikrát finančný obnos v sumách do
15.000,- Sk práve žalobcovi Ing. Antonovi Kašjakovi osobne na predajni v B., ul. W.. Peniaze dal pre
neho žalovaný Ing. M. osobne v nezalepenej obálke. Žalovaní v I. a II. rade toto vyhlásenie žiadnym
spôsobom nespochybnili, nevyvrátili. Tak ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal za to, že išlo
o zmluvne dohodnuté úroky z požičanej sumy, pričom táto skutočnosť nevyplýva jednak z výpovede
samotného žalobcu, z vyhlásenia pani T. L., z výpovede manželky žalobcu, ale taktiež i z e-mailovej
komunikácie medzi žalobcom a žalovaným v I. rade, keď žalovaný ubezpečuje žalobcu, že zabezpečí
odovzdávanie peňazí. Pokiaľ žalovaný v I. rade namieta, že sa nejednalo o úroky z poskytnutej pôžičky,
v konaní ničím nepreukázal a nevyvrátil obsah ním uvedených e-mailov (e-mail z novembra 2010).
34. Ostatné námietky žalovaných v 1. rade a 2. rade neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s
ustanovením § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
35. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní uspený preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -