Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/311/2015 z 30. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2018, sp. zn. 3Co/311/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1214206160.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/311/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1214206160.1 | 2018-05-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/761b2bb3-fdfe-4690-a30d-89708ccc6dd9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1214206160.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/311/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206160
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1214206160.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Pozemkové spoločenstvo
komposesorátu a urbariátu Šalková, IČO: 42 188 652, Hronská 191, Banská Bystrica, zastúpeného
advokátkou JUDr. Danielou Komorovou, Kukučínova 20, Banská Bystrica a Advokátskou kanceláriou
JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., IČO: 47 246 731, Kukučínova 20, Banská Bystrica, proti žalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19,
Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ECKER-KÁN&PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 886 625,
Námestie Martina Benku 9, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.03.2015, č.k. 19C/75/2014-359, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a
m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume
269.199,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,7 % ročne odo dňa 21.07.2013 do zaplatenia
a zaplatiť náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Krajský súd v Banskej
Bystrici, následne postúpenou konajúcemu súdu, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 269.199,80 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „OBÚ Banská
Bystrica“) zo dňa 09.08.2010, č. XXX-XXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica zo dňa
09.08.2010“). Predmetným rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica povolil spoločnosti KVEST, s.r.o. (ďalej
aj ako „organizácia“) likvidáciu časti lomu Šalková, kat. územie Š. a dobývanie v rámci doťaženia časti
ložiska nevyhradeného nerastu v lome Šalková - Kôcová, na pozemku parcela registra C, č. XXXX/X,
kat. územie Š., bez toho, aby konal so žalobcom ako účastníkom konania, nakoľko činnosťou spoločnosti
KVEST, s.r.o. bol dotknutý i pozemok parcela registra E, č. XXX, kat. územie Š., vo vlastníctve žalobcu.
Postavenie účastníka konania žalobcovi vyplývalo z registrácie ako spoločenstva s právnou subjektivitou
a z vymedzeného predmetu činnosti, preto jeho opomenutím pribratia do konania a následným vydaním
rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica dňa 09.08.2010 mu vznikla škoda.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že OBÚ Banská Bystrica
rozhodnutím zo dňa 09.08.2010 povolil organizácii KVEST, s.r.o. likvidáciu časti lomu Šalková - Kôcová,
v kat. území Š., ktorá činnosť sa mala vykonávať na pozemku parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie



Š., zapísaného na LV č. XXX, vo vlastníctve Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo v Banskej
Bystrici - časť Majer, s ktorou mala organizácia vyriešené strety záujmov v podobe nájomnej zmluvy
o prenájme pozemkov do dňa 31.12.2020. I napriek tomu, že žalobca oznámil OBÚ Banská Bystrica
listom zo dňa 26.02.2010 svoj vznik a označil parcely, ktoré začal obhospodarovať, vrátene rozhodnutím
dotknutých parciel, správny orgán ho nepribral do konania, odignoroval jeho vznik a existenciu, za
situácie, keď spoločnosť KVEST, s.r.o. s ním, ako s dotknutou osobou podľa § 28 zákona č. 44/1988
Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (ďalej len „zákon č. 44/1988 Zb.“), nemala vyriešený stret
záujmov. Dobývaním bol totiž dotknutý i pozemok parcela registra E, č. XXX, kat. územie Š., v ktorom bol
zahrnutý i pozemok parcela registra C, č. XXXX/X, vo vlastníctve žalobcu, ktorú skutočnosť mal súd prvej
inštancie preukázanú z listu OBÚ Banská Bystrica zo dňa 17.08.2011. Nezákonnosť úradného postupu
OBÚ Banská Bystrica a jeho rozhodnutia zo dňa 09.08.2010 potom spočívala v opomenutí pribrať
žalobcu za účastníka konania o povolenie likvidácie časti lomu a o dobývanie v rámci doťaženia časti
ložiska nevyhradeného nerastu v lome Šalková - Kôcová, hoci bol výkon ťažby povolený na pozemkoch
vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu, ktorí na neho delegovali výkon vlastníckeho práva. Ak by
poškodený žalobca bol pribratý do konania, nesúhlasil by s dobývaním nevyhradeného nerastu na
svojich pozemkoch a nebola by mu vznikla žiadna škoda. Obvodný banský úrad Banská Bystrica bol
povinný preskúmať zodpovedným spôsobom celý proces povolenia ťažobnej činnosti pre spoločnosť
KVEST, s.r.o., vrátane toho, ktoré všetky subjekty môžu byť jeho rozhodnutím dotknuté. Pokiaľ by takto
postupoval, zistil by, že dobývaním bude dotknutý i pozemok parcela registra E, č. XXX, v kat. území Š.,
zahrňujúci i pozemok parcela registra C, č. XXXX/X, vo vlastníctve žalobcu. Súd prvej inštancie následne
vyvodil, že OBÚ Banská Bystrica nezákonným spôsobom zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu nielen
tým, že ho nepribral do konania ako jeho účastníka, ale i tým, že bez jeho vedomia a súhlasu povolil
dobývanie nevyhradených nerastov na jeho pozemkoch, čím mu v zmysle § 5 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2
a § 12 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) spôsobil škodu. Škoda pritom predstavovala hodnotu vyťaženého
dolomitického vápenca na pozemkoch žalobcu, bez jeho súhlasu, ktorej výšku súd prvej inštancie ustálil
na základe znaleckého posudku č. 1/2013, vypracovaného RNDr. D. D., znalcom z odboru Ťažba -
ložisková geológia, sumou 269.199,80 eura. Pokiaľ žalovaná v konaní spochybnila objem vydobytého
nerastu, súd prvej inštancie poukázal na tzv. Generálny technický projekt odstrelu zo dňa 21.04.2008.
Z označeného dokumentu vyplynulo, že v období rokov 2008 až 2011 bol vykonaný jediný odstrel, a
to dňa 28.10.2011, povolený rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica zo dňa 21.04.2008, č. XXX-XXXX/
XXXX, pri ktorom explodovali všetky nálože. Túto skutočnosť konštatoval OBÚ Banská Bystrica v liste
zo dňa 12.12.2014 adresovanom žalobcovi. Súdny znalec mohol preto pri vyčíslení hodnoty odťaženej
suroviny vychádzať z údajov o odťažbe vydobytého nerastu v období od 28.10.2009 do 20.11.2012. A
napokon súd prvej inštancie konštatoval i existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím/
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ by OBÚ Banská
Bystrica pribral žalobcu do konania o vydanie rozhodnutia zo dňa 09.08.2010, žalobca by v rámci
uplatnenia svojich vlastníckych práv nedal súhlas na ťažbu na jeho pozemkoch a ak by taký súhlas dal,
trval by na uzatvorení riadnej nájomnej zmluvy, pričom vyplateným nájomným by kompenzoval stratu
vzniknutú ťažbou.

4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou i úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, počnúc odo dňa
21.07.2013, kedy žalobca obdržal odmietavé stanovisko žalovanej na predbežné prejednanie náhrady
škody.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
zodpovedajúcich zaplatenému súdnemu poplatku za návrh v sume 20 eur a trovám právneho zastúpenia
v sume 7.789,87 eura.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná a žiadala, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že žalobu zamietne, prípadne, aby ho zrušil a vec vrátil na nové konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Mala za to, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vyplývajúci z
neexistujúceho nezákonného rozhodnutia, keďže rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010
nadobudlo právoplatnosť a nebolo príslušným orgánom kvalifikované ako nezákonné, ktorá skutočnosť
je podmienkou priznania nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle



zákona č. 514/2003 Z.z. Zákonnosť predmetného rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica preskúmal Krajský
súd v Banskej Bystrici na podklade žaloby prokurátora, ktorá bola zamietnutá. Pokiaľ sa žalobca cítil
byť opomenutý ako účastník konania, nič mu nebránilo v tom, aby sa domáhal svojich práv žalobou v
zmysle § 247 a nasl. O.s.p.

7. Žalovaná v súvislosti s rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010 zdôraznila, že
spoločnosť KVEST, s.r.o. nájomnou zmluvou zo dňa 31.12.2010 preukázala vyriešenie stretu záujmov
s vlastníkom pozemku, nakoľko z výpisu evidenčného listu katastra nehnuteľností č. XXX zo dňa
07.04.2010 vyplývalo, že v časti A bola ako držiteľ alebo iná oprávnená osoba uvedená Urbárska
spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, s ktorou organizácia uzatvorila
nájomnú zmluvu. Vychádzajúc z týchto údajov správny orgán nemal dôvod pre účely správneho konania
preverovať vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom. Žalobca pritom nebol vedený ako vlastník
pozemku parcela registra E, č. XXX, kat. územie Š., z časti ktorej vznikla parcela registra C, č. XXXX/
X, kat. územie Š., na ktorej bola podľa rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010 povolená
činnosť vykonávaná banským spôsobom; v čase jeho vydania pritom nebol k pozemku parcela registra
C, č. XXXX/X, kat. územie Š., založený list vlastníctva a vlastnícke vzťahy k nemu bolo možné zistiť len
z údajov v registri E. Upriamiac pozornosť na ustanovenie § 70 ods. 2 druhá veta zákona č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého
záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra E, žalovaná vyvodila,
že rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010 nebola povolená činnosť na pozemkoch
žalobcu. Dodala, že žalobca na pozemku parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie Š., nemohol
hospodáriť a tento ani nemohol spoločne obhospodarovať v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z.
o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 181/1995 Z.z.“), hoci jeho členovia boli vlastníkmi
príslušných podielov vzťahujúcich sa k pozemku parcela registra E, č. XXX, kat. územie Š.. V tejto
súvislosti žalovaná namietala i samotné vlastníctvo žalobcu k pozemku parcela registra E, č. XXX, kat.
územie Š., nakoľko tento bol v podielovom spoluvlastníctve XXX fyzických osôb, tvoriacich pozemkové
spoločenstvo.

8. Pokiaľ išlo o sumu 269.199,80 eura priznanú súdom prvej inštancie podľa znaleckého posudku
č. 1/2013, vypracovaného znalcom RNDr. D.F. D., žalovaná súdu prvej inštancie vyčítala, že sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jej zásadnými pripomienkami k jeho obsahu; údaje
v ňom uvedené pritom považovala za nepodložené a výpočet škody za metodicky nesprávny. Podľa
jej mienky znalec v znaleckom posudku nepresne vymedzil záujmový priestor. Situácia, znázornená
na obrázku č. 1, strany 6 posudku popisovala skutkový stav časti lomu ku dňu 20.11.2012, na
hranici pozemkov parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie Š., (v spoluvlastníctve členov Urbárskej
spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer a počnúc odo dňa 05.02.2010 aj v
spoluvlastníctve členov žalobcu) a pozemku parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie Š. (rovnako v
spoluvlastníctve členov Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer
a členov žalobcu). Do dobývacieho priestoru tak znalec zahrnul nielen plochy, ktoré boli predmetom
dobývania podľa rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 14.10.2003, č. 1561/511/Ža-Go/2003,
o povolení činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu v
lome Šalková - Kôcová na roky 2003 - 2011, t.j. pred obdobím vzniku žalobcu, ale i plochy mimo
vymedzeného ťažobného priestoru, teda mimo pozemku parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie
Š., na ktorom OBÚ Banská Bystrica povolil rozhodnutím zo dňa 09.08.2010 spoločnosti KVEST, s.r.o.
činnosť. Zahrnutím označených plôch pozemkov do výpočtu kubatúry vydobytého nerastu tak došlo
k nedôvodnému navýšeniu objemu vydobytého nerastu, čo viedlo následne k výpočtu nesprávnej
hodnoty vyťažených zásob. Podľa žalovanej nemohla priznaná istina zodpovedať skutočnej škode,
ktorej náhradu by si mohol žalobca uplatňovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko v nej znalec
nezohľadnil náklady na dobývanie a na úpravu vydobytého nerastu. Podľa mienky žalovanej spôsob
výpočtu škody použitý v znaleckom posudku nasvedčoval skôr snahe o vyčíslenie ušlého zisku, ktorý
sa prejavuje stratou očakávaného prínosu. Pre určenie výšky ušlého zisku je však rozhodujúce akému
prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, a teda o aký reálne dosiahnuteľný
prospech poškodený prišiel. V prípade žalobcu však žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že by on
sám zamýšľal surovinu na dotknutom pozemku vyťažiť, nakoľko nedisponoval povoleniami potrebnými
pre ťažbu nerastu. Prípadný ušlý zisk by tak mohlo predstavovať len neuhradené nájomné za využitie
dotknutých pozemkov spoločnosťou KVEST, s.r.o. Hoci žalovaná podala námietky proti predmetnému
znaleckému posudku súd prvej inštancie sa s jej námietkami nijako nevysporiadal a bez ďalšieho



prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku len argumenty sporových strán, ktorá skutočnosť mala
za následok nepresvedčivosť a nezrozumiteľnosť rozsudku.

9. Žalovaná ďalej zdôraznila, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal i na vznik
škody na pozemku parcela registra C, č. XXXX/X, kat. územie Š., táto prípadná škoda nebola spôsobená
v príčinnej súvislosti s rozhodnutím OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, ale nedôslednou činnosťou
spoločnosti KVEST, s.r.o., pri výkone trhacích prác; žalobca by sa jej náhrady mal preto domáhať priamo
voči nej.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Mal za to, že súd prvej inštancie dal jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky, vykonal dokazovanie v zmysle návrhov strán a napadnutý rozsudok riadne a
vyčerpávajúco odôvodnil. Hneď v úvode poukázal na to, že opravný prostriedok podalo Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“), a nie žalovaná, ktorá
skutočnosť bola zrejmá nielen zo záhlavia odvolania, ale i zo samotného označenia žalovaného ako
„Ministerstvo hospodárstva SR“. Predmetom konania vo veci bola pritom náhrada škody spôsobená
orgánmi verejnej moci, a preto pasívne vecne legitimovaným subjektom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. je štát, zastúpený ministerstvom hospodárstva. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ je stranou
sporu štát, nemožno tento subjekt stotožňovať s orgánom, ktorý za štát koná. Vzhľadom na to, že
odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala Slovenská republika, ako jediný oprávnený
subjekt, ale ministerstvo hospodárstva, ktoré nebolo nikdy procesnou stranou v spore, mal žalobca za
to, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby odvolací súd jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm.
b) O.s.p. odmietol. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2014,
sp. zn. 6Co/567/2014.

11. Pokiaľ išlo o vec samu žalobca uviedol, že sa náhrady škody domáhal nielen v dôsledku
nezákonného rozhodnutia, ale i nesprávneho úradného postupu podľa § 3 písm. d) zákona č. 514/2003
Z.z. Poukázal na to, že nebol účastníkom správneho konania, ktorého predmetom bolo vydanie
rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, nebol ani vedľajším účastníkom a okruh
účastníkov tohto konania bol iný ako v prebiehajúcom konaní (sp. zn. 19C/75/2014). On sám sa o
dotknutom rozhodnutí dozvedel až z listu OBÚ Banská Bystrica zo dňa 17.08.2011, č. XXXX-XXXX/
XXXX, v ktorom správny orgán potvrdil, že dobývaním bol dotknutý aj pozemok parcela registra E,
č. XXX, kat. územie Š., ktorého je vlastníkom. Bolo povinnosťou OBÚ Banská Bystrica prizvať ho
do konania ako priameho účastníka v zmysle ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,
výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“), nakoľko činnosťou, ktorú
mala podľa označeného rozhodnutia spoločnosť KVEST, s.r.o. vykonávať, bol dotknutý i pozemok v
jeho vlastníctve. Zo základnej banskej mapy lomu z roku 2009, vypracovanej O. Ž. a schválenej Ing. O.
F., hlavným banským meračom, bolo pritom zrejmé, ktorý subjekt obhospodaroval pozemky dotknuté
ťažbou. Žalobca, ako pozemkové spoločenstvo založené v zmysle zákona č. 181/1995 Z.z. pritom
informoval OBÚ Banská Bystrica listom zo dňa 26.02.2010 nielen o svojom vzniku, ale i o pozemkoch,
ktoré obhospodaruje. Táto okolnosť vyplývala napokon i z plánu likvidácie časti ťažobného priestoru
ložiska D. a plánu využívania časti ložiska D. - Doťaženie pre roky 2010 až 2020, o ktorých mal OBÚ
Banská Bystrica rovnako vedomosť. Z uvedeného žalobca vyvodil nesprávnosť argumentácie žalovanej
o tom, že správny orgán mal pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 09.08.2010 vyriešený stret záujmov.

12. K námietkam spochybňujúcim výšku škody, ustálenú konajúcim súdom podľa znaleckého posudku
č. 1/2013, vypracovaného RNDr. D. D., žalobca uviedol, že znalec pri výpočte kubatúry odťaženej
suroviny vychádzal z meraní vypracovaných spoločnosťou GEO Ban združenie Žilina a spoločnosťou
Geo Comp s.r.o. Hodruša Hámre. Tieto merania boli vykonané pomocou GPS prístrojov, so zárukou
absolútnej presnosti a ich výsledkom bolo potvrdenie právneho vzťahu týkajúceho sa nehnuteľností.
Znalec následne postupoval rigorózne v súlade s bansko - geodetickým meraniami a vyhláškou MS SR
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

13. Žalobca v ďalšom podotkol, že škoda mu vznikla v dôsledku odstrelu zo dňa 28.10.2011, povoleného
na základe rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 21.04.2008, s platnosťou do 31.12.2011, pretože
nálože použité pri odstrele zasiahli i pozemky, ktoré obhospodaroval. Mal za to, že žalovaná sa v
odvolaní snažila účelovo preniesť zodpovednosť za vzniknutú škodu na spoločnosť KVEST, s.r.o. tvrdiac,
že táto spoločnosť spôsobila žalobcovi škodu svojou nedôslednou činnosťou. Povolenie na odstrel



pritom nevydávala predmetná spoločnosť, ale OBÚ Banská Bystrica, ktorý určil aj jeho hranice, a to
tak, že odstrel zasiahol pozemky vo vlastníctve žalobcu. Žalobca nemal nikdy v úmysle predmetné
pozemky prenajať, plánoval ich sám využívať v rámci obchodno - záväzkových vzťahov. V tejto súvislosti
považoval za neopodstatnenú argumentáciu žalovanej, podľa ktorej sám nemohol vyťažiť dolomitický
vápenec, pretože nedisponoval potrebnými povoleniami. Mal za to, že pokiaľ by spoločnosť KVEST,
s.r.o. nebola predmetnú surovinu vyťažila, táto mohla zostať pod zemským povrchom na neobmedzene
dlhý čas a žalobca sa mohol kedykoľvek, po zaobstaraní príslušných povolení, rozhodnúť, či ju bude
ťažiť alebo či vstúpi s danou surovinou do podnikania s treťou osobou, čím by dosiahol príjem rovnajúci
sa znalcom vyčíslenej škode.

14. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017 ozrejmila, že žalovanou stranou v spore je nepochybne
Slovenská republika, zastúpená ministerstvom hospodárstva. Táto skutočnosť vyplynula nielen z obsahu
celého konania, ktorého predmetom je nárok uplatňovaný podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale i z
podaného opravného prostriedku; Slovenská republika totiž vystupuje v súdnych konaniach vždy
prostredníctvom splnomocnených zástupcov. Zdôraznila, že v dôsledku chyby v písaní v odvolaní
neúplne identifikovala svoje označenie ako procesnej strany, využijúc pritom vlastný štandardný
hlavičkový papier s podpisom a odtlačkom vlastnej úradnej pečiatky v jeho závere. Z uvedeného mala
za to, že nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 386 písm. b) C.s.p. Pokiaľ žalobca poukazoval
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2014, sp. zn. 6Co/567/2014, tento bol zrušený
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zo dňa 29.03.2017, sp.
zn. 5 Cdo 441/2015, z dôvodu prílišného formalizmu uplatňovaného zo strany súdov nižšieho stupňa.
Žalovaná v ďalšom uviedla, že to bol práve žalobca, kto používal nesprávne označenie, keď v žalobe
použil identifikačný údaj (ďalej len „IČO“) „421 886 952“, ktorý následne opravil na „42 188 565“;
nesprávny údaj o pridelenom IČU aplikoval v záhlaví napadnutého rozsudku i súd prvej inštancie. Podľa
mienky žalovanej opísanú nesprávnosť označenia žalobcu nebolo možné opraviť postupom podľa § 224
C.s.p.

15. V ďalšom žalovaná zotrvala na doterajších vyjadreniach ohľadne neexistencie nezákonného
rozhodnutia, z ktorého si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/16/2013, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, pričom správnosť jeho postupu potvrdil najvyšší
súd rozsudkom zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 7Sžo 84/2014. Za tohto stavu mala žalovaná za to, že súd
prvej inštancie postupoval procesne nesprávne, keď v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie
o veci neprerušil a prekročiac svoju vecnú príslušnosť konštatoval nezákonnosť rozhodnutia OBÚ
Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, bez toho, aby sa vysporiadal s ustanovením § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. dopadajúceho na prejednávanú vec. Žalovaná súdu prvej inštancie vytkla i to, že
v odôvodnení napadnutého rozsudku používal pojem „nezákonnosť úradného postupu“, ktorý bližšie
nevysvetlil; nebolo jej tak zrejmé, či žalobe vyhovel z dôvodu existencie nezákonného rozhodnutia alebo
nesprávneho úradného postupu, najmä pokiaľ používal citáciu ustanovenia § 5, ako aj § 9 zákona č.
514/2003 Z.z. Konajúci súd zároveň v rámci právneho posúdenia veci zohľadnil i ustanovenie § 12
predmetného zákona, dopadajúceho na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
územnej samosprávy, a nie orgánu verejnej moci.

16. Vo vzťahu k priznanej náhrade škody žalovaná opätovne zdôraznila, že jej výšku súd prvej inštancie
nekriticky prevzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, pričom nezohľadnil náklady na
vyťaženie suroviny a jej spracovanie na predaj. Považovala za ekonomicky nemožné, aby žalobca
zadarmo vyťažil z vlastného pozemku určité množstvo suroviny, následne toto zadarmo spracoval,
previezol, pripravil na predaj a získal pritom 100 % trhovej ceny. Predmetom ocenenia v znaleckom
posudku tak bola výlučne vyťažená surovina, a nie škoda vzniknutá jej vyťažením.

17. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na tom, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie nepodala Slovenská republika, ale ministerstvo hospodárstva, ktoré však nebolo procesnou
stranou v spore. Nesprávne označenie žalovanej nemožno pritom opraviť postupom podľa § 224 C.s.p.
ako chybu v písaní, keďže tejto chyby sa nedopustil súd, ale sporová strana. Podľa mienky žalobcu
žalovaná nesprávne poukazovala na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 29.03.2017, sp. zn. 5Cdo
441/2015, ktoré nemožno aplikovať na skutkový stav v danej veci, nakoľko žalobca žalovanú stranu
v žalobe riadne označil. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná použila vo vyjadrení zo dňa 28.08.2017
nové právne a skutkové dôvody, ktoré neboli predmetom jej odvolania. Keďže v zmysle § 364 C.s.p.



môže odvolateľ rozsah, v akom rozhodnutie napáda a dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie opravného prostriedku, mal za to, že na predmetné vyjadrenie žalovanej, ktorým rozšírila
odvolacieho dôvody, by odvolací súd nemal prihliadať. Pokiaľ išlo o námietku nesprávnej identifikácie
žalobcu prostredníctvom prideleného identifikačného čísla, žalobca pripustil, že tento údaj vyjadril v
žalobe rôznym spôsobom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však podľa neho nepochybne
vyplývalo, že súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania oboznámil s potvrdením štatistického úradu,
ktorým mu tento pridelil identifikačné číslo, a preto prípadnú nesprávnosť v označení žalobcu v
záhlaví napadnutého rozsudku mohol opraviť postupom podľa § 224 C.s.p. V ostatnom žalobca
zotrval na doterajších písomných vyjadreniach, majúc za to, že súd prvej inštancie po právnej stránke
správne posúdil rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010 ako nezákonné, keďže jeho
nezákonnosť spočívala v tom, že pri jeho vydaní nekonal so žalobcom ako s účastníkom konania;
postavenie účastníka konania pritom žalobcovi vyplývala z jeho registrácie ako spoločenstva s právnou
subjektivitou, vymedzeného predmetom činnosti v súlade s § 28 zákona č. 44/1988 Zb. Pokiaľ žalovaná
poukazovala na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/16/2013
a najvyššieho súdu zo dňa 28.04.2016, sp. zn. 7Sžo 84/2014, tieto sa na žalobcu nevzťahovali, pretože
nebol v konaní sporovou stranou. Pokiaľ išlo o výšku škody, mal za to, že hodnota vyťaženej suroviny
uvedená znalcom v znaleckom posudku č. 1/2013 predstavuje skutočnú škodu, ktorá sa hradí podľa §
17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť.

18. Odvolací súd s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a žalobu
je potrebné zamietnuť. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.05.2018 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)

19. Predtým ako odvolací súd prikročil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku musel sa
vysporiadať s námietkou žalobcu týkajúcou sa subjektu, ktorý podal odvolanie. Žalobca argumentoval,
že rozsudok súdu prvej inštancie nenapadla strana sporu, ktorou je Slovenská republika, konajúca
prostredníctvom ministerstva hospodárstva, ale len ministerstvo hospodárstva, ako štátny orgán
disponujúci vlastnou právnou subjektivitou. Následne vyvodil, že je na mieste takto podané odvolanie
odmietnuť postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p., ako podané osobou, ktorá na jeho podanie nebola
oprávnená. Odvolací súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil.

20. Vychádzajúc z prvej a poslednej strany opravného prostriedku proti rozsudku súdu prvej inštancie
treba prisvedčiť žalobcovi, že za žalovanú stranu je skutočne označené ministerstvo hospodárstva (a nie
Slovenská republika), ktoré v závere odvolania pripojilo i odtlačok svojej vlastnej úradnej pečiatky. Takto
označený ústredný orgán štátnej správy by bez ďalšieho nebolo možné považovať za nositeľa právnej
povinnosti v spore, a tým za subjekt oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním.
Komplexným posúdením obsahu celého odvolania však nepochybne možno dospieť k záveru, že
smeruje proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú Slovenskú republiku, v mene ktorej
koná ministerstvo hospodárstva, na náhradu škody, uplatnenú v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z., keď dôvodom odvolania bolo nesprávne právne posúdenie existencie predpokladov zodpovednosti
štátu za škodu súdom prvej inštancie. Vzhľadom na vadu spočívajúcu v nezrozumiteľnosti a neurčitosti
odvolania, v časti subjektu, ktorý ho podal, by v danom prípade prichádzal do úvahy postup súdu podľa §
129 ods. 1 a 2 C.s.p. (§ 43 O.s.p.). Žalovaná však medzičasom túto vadu odvolania odstránila písomným
podaním zo dňa 28.08.2017 (č.l. 389 a nasl.), v ktorom jednoznačne uviedla, že osobou, ktorá podala
opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je ministerstvo hospodárstva (ako nesprávne
argumentoval žalobca), ale Slovenská republika, konajúca prostredníctvom ministerstva hospodárstva
a len v dôsledku chyby v písaní označila v odvolaní za žalovanú stranu ministerstvo hospodárstva.
So zreteľom na tieto skutočnosti považoval odvolací súd odvolanie zo dňa 08.06.2015 proti rozsudku
súdu prvej inštancie za podané Slovenskou republikou, v mene ktorej koná ministerstvo hospodárstva,
a teda za podané osobou, ktorá na jeho podanie bola oprávnená. Podľa mienky odvolacieho súdu by
odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. b) C.s.p. viedlo k prílišnému formalizmu pri posudzovaní úkonov
strany sporu a bolo by v rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (k tomu rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2008, sp. zn. II. ÚS 154/2008).



21. Vyhodnotiac námietku žalobcu týkajúcu sa subjektu oprávneného na podanie odvolania proti
rozsudku súdu prvej inštancie za nedôvodnú, odvolací súd pristúpil k jeho vecnému preskúmaniu.
Vychádzal pritom z obsahu odvolania žalovanej zo dňa 08.06.2015 a v ňom uplatnených dôvodov
nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom na ďalšie dôvody uvedené žalovanou v písomnom
vyjadrení zo dňa 28.08.2017 (týkajúce sa povinnosti súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.
b) O.s.p., nezrozumiteľnosti rozsudku, nesprávnej aplikácie § 12 zákona č. 514/2003 Z.z., vadného
označenia žalobcu) nemohol prihliadať s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 3 C.s.p. (§ 205 ods.
3 O.s.p.), v zmysle ktorého mohla žalovaná rozšíriť dôvody odvolania len do uplynutia lehoty na jeho
podanie.

22. V prejednávanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom
základe, že žalobca preukázal existenciu predpokladov objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., spočívajúcich v preukázaní 1. nezákonného rozhodnutia a nesprávneho
úradného postupu, 2. vzniku škody, ako aj 3. príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nezákonné pritom považoval rozhodnutie OBÚ
Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, ktorým povolil spoločnosti KVEST, s.r.o. likvidáciu časti lomu
Šalková - Kôcová, vrátane dobývania časti ložiska doťažením nevyhradeného nerastu, z dôvodu,
že správny orgán žalobcu nepribral do konania ako jeho účastníka, hoci bol dobývaním dotknutý
aj pozemok, ktorého bol žalobca vlastníkom. Skutočnosť, že OBÚ Banská Bystrica pri vydávaní
označeného rozhodnutia zákonom zodpovedajúcim spôsobom nepreskúmal celý proces povolenia
ťažobnej činnosti pre spoločnosť KVEST, s.r.o., vyhodnotil zároveň ako nesprávny úradný postup v
zmysle § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd sa s predmetným právnym záverom súdu
prvej inštancie nestotožnil, pretože spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

23. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase vydania namietaného nezákonného
rozhodnutia/nesprávneho úradného postupu, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

25. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

26. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
27. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dve základné skutočnosti, ktoré môžu založiť zodpovednosť
štátu; tými sú nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Nezákonné
rozhodnutie je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené
alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno
pritom zo strany súdu posudzovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené
príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu, súd z takého rozhodnutia vychádza, pri rešpektovaní
prezumpcie správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie štátneho
orgánu, pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup a úkony, ktoré s
rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom
uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti, za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného
postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia.



Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia
konania.

28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie za nesprávny úradný postup vyhodnotil tú okolnosť, že
OBÚ Banská Bystrica opomenul pribrať žalobcu do konania o vydanie povolenia činnosti vykonávanej
banským spôsobom - likvidácie časti lomu Šalková - Kôcová a dobývanie časti ložiska nevyhradeného
nerastu, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 09.08.2010. Je zrejmé, že namietaný
postup OBÚ Banská Bystrica sa musel prejaviť a nájsť svoje vyústenie v rozhodnutí správneho orgánu
zo dňa 09.08.2010, a to vo väzbe na vecnú správnosť a zákonnosť tých záverov, na ktorých založil svoje
rozhodnutie (k tomu uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 27.02.2012, sp. zn. 4 Cdo 11/2012). Pokiaľ
totiž orgán štátu zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia a za tým účelom zhromažďuje
podklady, hodnotí zistené skutočnosti a na ich základe právne posudzuje aj otázku účastníctva v
konaní, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadná nesprávnosť pri zisťovaní
podmienok účastníctva sa tak prejaví práve v obsahu rozhodnutia (k tomu rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 29.06.1999, sp. zn. 2Cdon 129/97, a zo dňa 14.04.2005, sp. zn. 25
Cdo 36/2004). Vychádzajúc z týchto skutočností je zrejmé, že z hľadiska existencie predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. by mohla byť predmetom preskúmania len
nezákonnosť samotného rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, keďže žalobcom
namietaný nesprávny úradný postup sa prejavil práve vo vydanom rozhodnutí, ktorým správny orgán
povolil spoločnosti KVEST, s.r.o. likvidáciu časti lomu Šalková - Kôcová, ako aj dobývanie v rámci
doťaženia časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome.

29. Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti namietala postavenie žalobcu ako účastníka správneho konania
tvrdiac, že žalobca nebol vlastníkom pozemkov dotknutých činnosťou vykonávanou banským spôsobom,
nakoľko tieto boli v podielovom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva a na dotknutých
pozemkoch nemohol hospodáriť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z., odvolací súd udáva, že
tieto skutočnosti nebol oprávnený skúmať v rámci odvolacieho konania, nakoľko ich preskúmanie patrilo
do kompetencie OBÚ Banská Bystrica v konaní o povolenie činnosti vykonávanej banským spôsobom.
Bolo povinnosťou správneho orgánu v zmysle § 18 ods. 1 v spojení s § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988
Z.z. zistiť okruh účastníkov konania, pričom akékoľvek pochybenie v tomto smere by predstavovalo
nesprávnosť jeho rozhodnutia a dôvod na jeho zrušenie (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 14.04.2005, sp. zn. 25 Cdo 36/2004). Je teda zrejmé, že žalovanou namietaná okolnosť
účastníctva žalobcu, resp. jeho členov, v správnom konaní, by sa prejavila a našla vyhodnotenie v
obsahu rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, ktoré súd prvej inštancie označil za
nezákonné.

30. Predmetné rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010 však nespĺňa charakter
nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko nebolo ako právoplatné
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/16/2013, ktorým zamietol žalobu
krajského prokurátora o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010.
Krajský súd preskúmaval nielen samotné rozhodnutie OBÚ Banská Bystrica zo dňa 09.08.2010, ale
aj postup správneho orgánu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s osobitným dôrazom na posudzovanie
a vyhodnocovanie dokladov, ktorými spoločnosť KVEST, s.r.o. preukazovala vzťah k pozemkom
dotknutým navrhovanou činnosťou (viď strana 17 odôvodnenia rozsudku). Dospel pritom k záveru o
nedôvodnosti námietok krajského prokurátora a o postupe správneho orgánu v súlade s ustanoveniami
zákona č. 51/1988 Zb. a nariadením vlády SR č. 520/1991 Zb. Súd prvej inštancie sa v rámci
dokazovania síce oboznámil s označeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (viď strana
6 odôvodnenia rozsudku), avšak nevyvodil z neho žiadne závery. Rozhodnutie vydané príslušným
orgánom vo veci preskúmania nezákonnosti iného rozhodnutia je pritom pre súd konajúci o náhrade
škody záväzné a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp. musí
sa držať jeho výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti
štátu za škodu nemôže sám otázku zákonnosti rozhodnutia v žiadnom smere preskúmavať (k tomu
rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 03.10.2011, sp. zn. 6Cdo 250/2010). Tento záver platí rovnako i pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov všeobecnými súdmi. Ak súd po preskúmaní
rozhodnutia a postupu správneho orgánu dôjde k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu je
v súlade so zákonom, t.j. že je zákonné, vysloví rozsudkom, že žalobu zamieta. V ostatných prípadoch,
t.j. ak rozhodnutie a postup správneho orgánu je v rozpore so zákonom, vec zruší a vráti žalovanému



správnemu orgánu na ďalšie konanie (k tomu uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 29.02.2012, sp. zn.
6 M Cdo 18/2010).

31. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že označené rozhodnutie OBÚ Banská
Bystrica zo dňa 09.08.2010 nebolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom, a preto od neho
nemožno vyvodzovať akúkoľvek zodpovednosť žalovanej za prípadnú škodu. Za nezákonné rozhodnutie
nemožno považovať ani list OBÚ Banská Bystrica zo dňa 17.08.2011 (č.l. 22), ktorý mal podľa
konajúceho súdu preukazovať pochybenie správneho orgánu, spočívajúce v nepribratí žalobcu do
konania ako jeho účastníka. Tento list totiž nemá charakter rozhodnutia vydaného v správnom konaní,
nakoľko nespĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

32. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie právne nesprávne
vyhodnotil splnenie hneď prvotného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a to existenciu
nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia OBÚ Banská Bystrica. Keďže na vyvodenie
zodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, absencia čo len jednej z nich, tak ako v danom prípade, musí viesť nevyhnutne k
zamietnutiu žaloby žalobcu. Za tohto stavu odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať splnenie
ďalších zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
a hodnotiť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie v otázke existencie škody
a príčinnej súvislosti medzi škodou a tvrdeným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, i keď nesprávnosť právneho posúdenia týchto podmienok zodpovednosti za škodu bola
predmetom odvolania žalovanej. Dôvodnosťou týchto námietok by sa odvolací súd totiž zaoberal, pokiaľ
by dospel k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu.

33. I napriek vyššie uvedenému však považuje odvolací súd, v súvislosti s uplatnenou náhradou
škody, za potrebné dodať, že žalobcovi doposiaľ žiadna škoda nevznikla. Z odvolaním napadnutého
rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za škodu hodnotu dolomitického
vápenca vyťaženého bez súhlasu žalobcu na jeho pozemkoch. Výšku škody ustálil podľa znaleckého
posudku č. 1/2013, vypracovaného znalcom RNDr. D. D., sumou 269.199,80 eura a následne
vyvodil existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným
postupom spočívajúcu v tom, že pokiaľ by OBÚ Banská Bystrica pribral žalobcu do konania, tento
by nedal súhlas na ťažbu na pozemkoch v jeho vlastníctve, prípadne, pokiaľ by taký súhlas dal, trval
by na uzavretí riadnej nájomnej zmluvy s organizáciou a prijatím nájomného by kompenzoval stratu
vzniknutú ťažbou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dobývanie nevyhradeného nerastu na
pozemkoch, ktoré obhospodaroval aj žalobca, síce povolil OBÚ Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa
09.08.2010, avšak jeho skutočnú realizáciu, t.j. ťažbu, vykonávala spoločnosť KVEST, s.r.o., ktorá
disponovala i potrebným oprávnením. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, pokiaľ teda predmetná organizácia
bez jeho súhlasu vyťažila na ním obhospodarovaných pozemkoch dolomitický vápenec v množstve a
hodnote podľa znaleckého posudku č. 1/2013, vypracovaného RNDr. Kamilom Kanderom, vzniklo jej
na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná mu vydať podľa ustanovení § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka; táto okolnosť má za následok, že žalobcovi tvrdená škoda ešte nevznikla.
Odvolací súd poukazuje na dlhodobú a relatívne ustálenú súdnu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v civilnom súdnom konaní
uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného
obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal. Ak má totiž strana sporu pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, škoda jej ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za
škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.02.2013, sp. zn. II. ÚS 165/2012).

34. S poukazom na vyššie uvedené právne závery odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým
zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 269.199,80 eura spolu s príslušenstvom a na
náhradu trov konania v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

35. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného a odvolacieho) konania
podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že žalovanej, ktorá mala
vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.



36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).