Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/61/2018 z 28. 3. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2018, sp. zn. 7Co/61/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3 Krajský súd Bratislava | 7Co/61/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3 | 2018-03-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11d4bd8c-c9e2-456a-8ecc-c4e6f29aa099 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/61/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225109
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113225109.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Slovenské združenie
mladých, o.z., IČO: 31808905, so sídlom v Bratislave, Znievska 15, zastúpený: HKP Legal, s.r.o.,
Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zast.:
Martin Pavle s. r. o., advokátska kancelária, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 20 674,45 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.4.2017, č.k.
11C/145/2013-141, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.1.2018,
č.k. 11C/145/2013-171, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 20 674,45 eur spolu s príslušenstvom, titulom nevyplatenia celkovej
požadovanej sumy za realizáciu projektu „Podpora zamestnania znevýhodnených skupín v tatranskom
regióne, č. R. : XXXXXXXXXX“ a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca pred začatím pojednávania zobral žalobu
v celom rozsahu späť, preto konanie zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 73, § 135 ods. 1,
§ 256 ods.1, § 262 ods. 2 C.s.p. majúc za to, že procesne zastavenie konania zavinil žalobca, preto
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, a to v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, namietajúc, že z predloženého
plnomocenstva žalovaného nevyplýva, že mu plnú moc udelil štát, alebo že by Ministerstvo práce
sociálnych vecí a rodiny SR pri udeľovaní plnomocenstva konalo v mene štátu. Mal tak za to, že štát v
konaní neudelil plnú moc na zastupovanie právnemu zástupcovi, preto mu ani nárok na náhradu trov
konania nemohol vzniknúť. Žiadal , aby odvolací súd napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania
zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.9.2017
konštatujúc nepravdivosť tvrdenia žalobcu. Poukázal na to, že v súdnom spise sa nachádza nielen
plnomocenstvo udelené Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ale aj plnomocenstvo udelené



Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Aj v prípade,
ak by takéto plnomocenstvo absentovalo, jedná sa odstrániteľný nedostatok konania. Vzhľadom k
uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania nie je podané dôvodné.

7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie ( napr. z dôvodu späťvzatia
žaloby) je potrebné rozhodnúť aj o náhrade trov konania, pričom v prípade zastavenia konania súd
skúma, ktorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v ktorých bolo
zastavenie konania zavinené niektorou stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania,
ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva, pričom zavinenie sa posudzuje
podľa procesného výsledku. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. výraz "zavinenie"
nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej
príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Ak teda došlo k
zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu,
pričom v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel žaloby, je žalobca povinný nahradiť trovy konania
v tejto časti protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania. I keď záver
súdu o tom, že bol splnený predpoklad na náhradu trov konania nevylučuje, aby súčasne dospel k
záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 257 C.s.p., odvolací súd dáva do pozornosti,
že na aplikáciu uvedeného ustanovenia musia byť splnené dve podmienky, a to výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci nemá odvolací súd ani jednu z uvedených
podmienok na strane žalobcu za preukázanú. Za dôvod hodný osobitného zreteľa nemožno bez
ďalšieho nemožno tvrdenie odvolateľa, že v konaní absentuje udelenie riadneho plnomocenstva na
zastupovanie žalovaného v konaní.

11. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že námietky odvolateľa v podanom odvolaní sa netýkali
nesprávnej aplikácie tzv. procesného zavinenia na zastavení konania, ani nesprávneho určenia rozsahu
nároku žalovaného na náhradu trov konania, ale smerovali výlučne k tomu, že na strane žalovaného
trovy konania nemohli v dôsledku absencie riadne udeleného plnomocenstva právnemu zástupcovi na
zastupovanie štátu v konaní vzniknúť. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že právna
úprava trov konania obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku stanovuje, že rozhodovanie o trovách
konania má dve samostatné fázy, a to rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania a rozhodovanie o
výške náhrady trov konania. Uvedené predpokladá, že súd prvej inštancie rozhoduje najskôr o nároku na
náhradu trov konania, a to tak, aby bolo zrejmé, ktorá strana má proti ktorej strane nárok na náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Uvedené znamená, že účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie žalovaným (voči ktorým
smerujú odvolacie námietky žalobcu ), bude súd prvej inštancie posudzovať až pri rozhodovaní o výške
náhrady trov konania podľa § 262 ods.2 C.s.p..

12. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v súlade s ust. § 256 ods.1, § 262 ods.1
C.s.p. priznal žalovanému voči žalobcovi ( ktorý procesne zavinil zastavenie konania ) nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% , rozhodol vecne a právne správne. Na základe uvedeného odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.



13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).