Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/62/2018 z 20. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. marca 2018, sp. zn. 6Co/62/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1111226117.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/62/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1111226117.1 | 2018-03-20 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e427e7ec-3bde-4f31-bbe6-04a7e32dfe63 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111226117.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111226117
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111226117.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: U.. A.. O. S., E.. XX.XX.XXXX, I.
P. Q.. Č.. X, P., zast. advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského ul. č. 25, Pezinok, proti
žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom vnútra SR, Pribinova ul. č. 2, Bratislava, IČO: 00
151 866, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15. mája
2017, č. k. 16C/128/2011- 513, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Žalovanej súd prvej inštancie nepriznal právo na
náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ
SR Bratislava I Č.: K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 21.02.1995 bolo žalobcovi a ďalším osobám vznesené
obvinenie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2 k § 125 ods. 1 alinea 1., ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Proti uzneseniu o
vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený dňa 22.03.1995 sťažnosť, ktorú Obvodná prokuratúra
Bratislava I uznesením č. k. 1 Pv 130/95-10, zo dňa 30.03.1995 ako nedôvodnú
zamietla. Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava I uznesením Č.: K.-XXX/XX D., zo dňa 02.05.1995
a uznesením ČVS: K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 24.10.1995 trestné stíhanie spoluobvinených zastavil.
Obvodný úrad vyšetrovania PZ SR Bratislava I uznesením Č.: K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 24.10.1995
proti žalobcovi vzniesol obvinenie pre trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1
Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený sťažnosť, ktorú
Obvodná prokuratúra Bratislava I uznesením č .k. 1 Pv 130/95-63, zo dňa 11.12.1995 ako nedôvodnú
zamietla. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: K.-XXX/XX-XX D., zo
dňa 14.12.1995 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávneného podnikania podľa
§ 118 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca
ako obvinený dňa 12.04.1996 sťažnosť, ktorú Obvodná prokuratúra Bratislava I uznesením č. k. 1 Pv
130/95-74, zo dňa 22.02.1996 ako nedôvodnú zamietla. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania
PZ SR Bratislava I ČVS: K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 17.06.1996 boli na základe príkazu sudcu
Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.1996, č. k. 3Nt 1270/96 pribraté na vyšetrenie duševného
stavu obvineného znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Viera Oravcová - Teplá



a MUDr. Lucia Danielovičová. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS:
K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 30.09.1996 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre trestný čin sprenevery
podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal
žalobca ako obvinený dňa 30.10.1996 sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením
č. k. 1 Pv 130/95, zo dňa 13.01.1997 ako nedôvodnú zamietla. Obvodný úrad vyšetrovania PZ SR
Bratislava I uznesením ČVS: K.-XXX/XX-XX D., zo dňa 24.10.1996 podľa § 173 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému prerušil, pretože nakoľko pre
jeho neprítomnosť nebolo možné vec náležite objasniť a na základe uznesenia zo dňa 12.02.1997 sa
podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku v trestnom stíhaní pokračovalo. Na základe uznesenia zo dňa
05.08.1996 znalkyne MUDr. M. Žuchová a MUDr. E. Balážová vypracovali znalecký posudok z odboru
psychiatria o žalobcovi. Žalobca bol opakovane predvolávaný na vyšetrovacie úkony a na výsluch o čom
svedčia úradné záznamy vyšetrovateľa PZ a to úradný záznam zo dňa 24.07.1995 - dňa 24.07.1995 sa
výsluch obvineného (žalobcu) nekonal z dôvodu zdravotných problémov obvineného, úradný záznam
zo dňa 11.10.1995 - obhajca obvineného na žiadosť vyšetrovateľa ohľadne informácií o zdravotnom
stave obvineného nereagoval, úradný záznam zo dňa 27.11.1995 - obhajca z dôvodu práceneschopnosti
ospravedlnil neúčasť na úkone výsluchu obvineného, úradný záznam zo dňa 04.07.1996 - výsluch
obvineného naplánovaný na 27.06.1996 nebol uskutočnený, pretože predvolanie obvinenému nebolo
doručené, keď na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností, sa nezdržiava, úradný
záznam zo dňa 04.07.1996 - vykonané šetrenie za účelom zistenia miesta, kde sa obvinený zdržiava a
zaznamenanie telefonickej komunikácie s obvineným, ktorý odmietol vyšetrovateľovi oznámiť adresu,
kde mu možno zasielať predvolania a inú písomnosti, úradný záznam zo dňa 30.09.1996 - výsluch
obvineného dňa 30.09.1996 nebol uskutočnený, obvinený sa nedostavil a dôvod neúčasti neoznámil,
úradný záznam zo dňa 11.10.1996 - vykonané šetrenie za účelom zistenia pobytu obvineného,
úradný záznam zo dňa 15.10.1996 - vrátená doporučená zásielka s predvolaním obvineného ako
neprevzatá späť, úradný záznam zo dňa 23.10.1996 - vrátená doporučená zásielka s predvolaním
obvineného ako neprevzatá späť, úradný záznam zo dňa 10.06.1997 - ospravedlnenie obhajcu z účasti
na úkone - výsluch obvineného dňa 13.06.1997, úradný záznam zo dňa 23.06.1997 - obvinený sa
na výsluch dňa 23.06.1997 nedostavil, úradný záznam zo dňa 07.07.1997 - obvinený sa na výsluch
dňa 07.07.1997 nedostavil, úradný záznam zo dňa 24.09.1997 - obhajca obvineného oznámil, že na
úkone dňa 24.09.1997 sa obvinený a ani obhajca nezúčastní, predvolanie obvineného na termín dňa
24.11.1998, na termín dňa 10.12.1998, predvolania obvineného k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu
na dni 13.01.1998, 22.01.1999, 18.02.1999, 05.03.1999, 26.04.1999. Okresný úrad justičnej polície
PZ Trnava vo veci ČVS: F.-XXX/XX Č. oznámil obvinenému (žalobcovi) listom zo dňa 17.01.2003, že
spisový materiál Č.:F.-XXX/XX v trestnej veci obvineného týkajúci sa trestného činu skresľovania údajov
hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a iné
bol odstúpený v rámci výpomoci z OÚV PZ Bratislava I na OÚV PZ Trnava. Vyšetrovateľ zároveň
upovedomil obvineného o zmene právnej kvalifikácie v zmysle § 163 ods. 4 Trestného poriadku, keď
skutky, ktoré boli voči osobe obvineného posudzované ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej
a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 125 ods. 1 alinea 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona (uznesenie zo dňa 21.02.1995), trestný čin neoprávneného podnikania podľa §
118 ods. 1 Trestného zákona (uznesenie zo dňa 24.10.1995), trestný čin neoprávneného podnikania
podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (uznesenie zo dňa 14.12.1995), trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona (uznesenie zo dňa 30.09.1996)
budú odteraz posudzované ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie
podľa § 125 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, trestný čin neoprávneného podnikania podľa §
118 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona a trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Žalobca
bol opakovane predvolávaný na oboznámenie sa so spisovým materiálom po skončení vyšetrovania
o čom svedčia úradné záznamy vyšetrovateľa PZ a to úradný záznam - dňa 25.02.2003 bol vytýčený
termín na oboznámenie sa so spisovým materiálom po skončení vyšetrovania, obhajca JUDr. Stoszek
a ani obvinený sa k oboznámeniu nedostavili, požiadali o preloženie termínu. Na nariadený termín
preštudovania vyšetrovacieho spisu na deň 14.04.2003 sa obvinený opätovne ospravedlnil s tým, že
oznámil, že nevie uviesť, kedy by sa mohol dostaviť pričom trval na oboznámením sa so spisom.
Vyšetrovateľ OR PZ v Trnave Úrad justičnej a kriminálnej polície v trestnej veci žalobcu ČVS: F.-XXX/
XX, 20.08.2009 predložil prokurátorovi podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku spis s návrhom na
podanie obžaloby na obvineného žalobcu. Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením č. k. 1 Pv
76/10-3, zo dňa 03.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2010, podľa § 215 ods. 1 písm.
d/ Trestného poriadku s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zastavila trestné stíhanie proti



žalobcovi ako obvinenému vedené na úrade justičnej a kriminálnej polícii OR PZ v Trnave pod č. F.-
XXX/XX, pretože trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9, keďže je premlčané. V prejednávanej veci
žalobca považoval za nesprávny úradný postup postup príslušných policajných orgánov v trestnom
konaní vedenom proti nemu, keď vyšetrovateľ policajného zboru ako orgán činný v trestnom konaní
podľa žalobcu nerešpektoval zásadu trestného práva, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní
musia vec prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať práva zaručené Ústavou. Žalobca tvrdil,
že trestné stíhanie, ktoré sa proti nemu viedlo, trvalo 15 rokov, bolo vymyslené a počas neho bol
neprípustne šikanovaný. Trestné stíhanie bolo nezákonné, čo bolo potvrdené následne, keď prokurátor
trestné stíhanie žalobcu zastavil, pretože sa nepotvrdili predpoklady o spáchaní trestného činu, ktorý mu
bol kladený za vinu. Žalobca sa náhrady škody, nemajetkovej ujmy domáhal i v dôsledku ním tvrdenej
straty znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu, ktorý bol vypracovaný v priebehu trestného konania
na posúdenie jeho duševného stavu.

3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu, že trestné stíhanie bolo vymyslené a bolo nezákonné, súd prvej inštancie uviedol,
že predmetom konania nebol nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
- rozhodnutím o vznesení obvinenia, keď trestné stíhanie sa neskončilo právoplatným odsúdením
žalobcu. Súd prvej inštancie preto zákonnosť/nezákonnosť trestného stíhania žalobcu neposudzoval. V
tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca jednoznačne uviedol, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy si uplatňuje v dôsledku prieťahov v trestnom konaní v ním vymedzenom období od
23.06.2005 do 23.02.2010 a z dôvodu straty znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní vo
veci duševného stavu žalobcu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalobca sa náhrady škody proti
štátu v dôsledku nezákonnosti predmetného trestného stíhania domáha v inom súdnom konaní a to v
konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/167/2010, v ktorom sa domáha proti Slovenskej
republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR náhrady škody vo výške 5.521.156,52 eur s prísl.
podľa zák. č. 58/1969 Zb. z dôvodu, že v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 sa stal objektom a
obeťou nedôvodného a nezákonného vymysleného trestného stíhania za viaceré vymyslené skutky v
konaní ČVS K.-XXX/XX-XX D.. Žalobca uvádzal, že v trestnom konaní prokurátor opakovane
upozorňoval vyšetrovateľa Policajného zboru a jeho nadriadených na prieťahy v danej veci. K tomu
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca toto tvrdenie nepreukázal,
nepredložil vo vzťahu k tvrdeným upozorneniam žiadne relevantné listinné doklady a táto skutočnosť
ani nevyplynula z predloženého konceptu vyšetrovacieho spisu Okresnou prokuratúrou Bratislava I.
Z predmetného vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že v určitých obdobiach trestného stíhania žalobcu
neboli uskutočňované úkony, resp. z tohto spisu nevyplýva, či a aké úkony boli uskutočňované v rámci
vyšetrovania. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že v rámci vyhodnotenia skutočnosti, či došlo
v rámci predmetného trestného stíhania žalobcu vedenom pod ČVS: K.-XXX/XX-XX k prieťahom v
trestnom konaní, teda pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa PZ spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nemohol
vychádzať z výsledkov vybavenia sťažnosti žalobcu ako obvineného resp. z jeho žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, pretože žalobca nielen že takýto listinný doklad nepredložil, ale
ani v konaní netvrdil, že by sa na nesprávny úradný postup vyšetrovateľa spočívajúci v jeho nečinnosti
a v zbytočných prieťahoch v trestnom konaní sťažoval. Súd prvej inštancie dodal, že civilný súd nemá
právomoc preskúmavať postup alebo rozhodnutie iných súdov a orgánov činných v trestnom konaní a
nie je ani oprávnený preskúmavať tento postup z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti. Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu
v rámci vedeného trestného konania v období vymedzenom žalobcom, t. j. v období od 23.06.2005
do 23.02.2010 spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci a v prieťahoch. Súd prvej inštancie
tiež poukázal na skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že sám žalobca v určitých štádiách
trestného konania prispel k predlženiu trestného konania, keď z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že
žalobca na výzvy vyšetrovateľa nereagoval a to nielen v období, ktoré bolo predmetom konania, ale i v
období, ktoré mu predchádzalo. Žalobca sa nedostavoval opakovane na úkony trestného konania, na
ktoré bol predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlňoval z dôvodu práceneschopnosti sám, alebo z
dôvodov na strane obhajcu, nedostavil sa na úkony i bez ospravedlnenia a neoznámil v určitom štádiu
trestného konania ani adresu pobytu, na ktorej sa mal zdržiavať. Je teda zrejmé, že v určitých obdobiach
trestného konania žalobca sám vlastným konaním neumožnil vyšetrovateľovi PZ ukončiť vyšetrovanie.

4. Žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval i stratou znaleckého posudku, ktorý bol
vypracovaný v rámci trestného konania ČVS: F.-XXX/XXXX. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že



vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu ohľadne straty predmetného znaleckého
posudku z vyšetrovacieho spisu. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 10C/167/2010 súd prvej inštancie
zistil, že k spisu je pripojený vyšetrovací spis č. ČVS: F. - XXX/XXXX, koncept, I. a II. zväzok, ktorý sa
týka obv. U.. O.E. S. - koncept a v ktorom sa na č.l. 198 nachádza originál znaleckého posudku z odboru
psychiatria o žalobcovi vypracovanom znalkyňami MUDr. Žuchovou a MUDr. Balážovou dňa 13.08.1996.

5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nemohol byť
v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný aj z
dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej nemajetkovej
škody a jej výšky. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným
postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní, ktorú kvalifikoval ako nemajetkovú ujmu. Vznik a existenciu
nemajetkovej ujmy je nutné preukázať. Žalobca však podľa súdu prvej inštancie v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla
práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu tvrdenými
prieťahmi v trestnom konaní mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy, zaťažuje
poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal,
že by mu v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu vznikla nemajetková ujma. Zo
žiadnych žalobcom uvádzaných tvrdení nemožno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť, že v dôsledku
vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu
a teda že by mu vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Samotné konštatovanie žalobcu, že
nečinnosťou vyšetrovateľa v predmetnom trestnom konaní bol vyvolaný stav právnej a osobnej neistoty,
morálne utrpenie, udržiavanie žalobcu v napätí a psychickom utrpení dôsledkom čoho bolo i zhoršenie
zdravotného stavu žalobcu majúce za následok zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného deklarovaným nesprávnym úradným postupom
nemá vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku v príčinnej súvislosti
práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom právnu relevanciu. Na preukázanie vzniku nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie. Priznanie zadosťučinenia v
peniazoch je v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. viazané na to, že iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná je
len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným
predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie
skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah
do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje
poškodeného. Žalobca nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti
na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany vyšetrovateľa došlo k
negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní v období od 23.06.2005 do 23.02.2010
vo výške 9.000,- eur, keď žiadal priznať nemajetkovú ujmu za rok prieťahov vo výške 1.500,- eur
vychádzajúc z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Apicella verzus Taliansko zo dňa
10. 11. 2004 č. 64890/01, v ktorom bolo poukázané na porušenie čl. 6 ods. 12 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, v ktorom bol stanovený vzorec pre výpočet výšky odškodnenia v
dôsledku prieťahov v trestných veciach. Žalobca vo vzťahu k dôvodom nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy uviedol, že k odškodneniu za prieťahy v trestnom konaní sa žiadne dôkazy k výške zadosťučinenia
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania nevyžadujú a vznik takto spôsobenej
nemajetkovej ujmy sa v zásade nepreukazuje. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
v súvislosti s odškodňovaním obetí prieťahov v konaní. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že
zákonná úprava ohľadne poskytnutia zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu v Českej republike (zák.
č. 82/1998 Sb. o odpovědnosti za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo
nesprávným úředním postupem) je odlišná od zákonnej úpravy platnej v Slovenskej republike (zák.
č. 514/2003 Z.z.). Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že ESĽP vychádza z domnienky, že neprimeraná
dĺžka konania znamená pre poškodeného morálnu ujmu a v zásade sa nevyžaduje vykonanie žiadnych
dôkazov na stanovenie výšky zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou
konania, súd prvej inštancie uviedol, že ESĽP konštatuje porušenia práv sťažovateľa na neprimerané
prieťahy v konaní a prípadne priznáva poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie (čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd) v inom kontexte ako súd, ktorý rozhoduje o náhrade



škody ako o nemajetkovej ujme podľa zák. č. 514/2003 Z.z. K žalobcom odkazovaným
rozhodnutiam - rozsudkov Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorých sa podľa žalobcu vychádza z domnienky,
že neprimeraná dĺžka konania spôsobuje morálnu ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade nevyžadujú a
morálne odškodnenie a nemajetková ujma spôsobená prieťahmi sa nepreukazuje, pretože sa vychádza
len z dĺžky konania a z významu veci pre poškodeného, súd prvej inštancie uviedol, že sa nejedná o
totožné prípady s prejednávanou vecou a preto je odvíjanie nemajetkovej ujmy od žalobcom uvádzanými
rozhodnutiami bezpredmetné. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že ESĽP ako aj Ústavný
súd SR a Ústavný súd ČR konštatuje porušenia práva sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní
a priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie v inom kontexte ako
slovenský všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
konkrétny právny pomer účastníkov konania, v prejednávanej veci ide o ust. § 17 zák. č. 514/2003 Z.z..
Táto právna norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia bezprostredne nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ nie sú dané skutočnosti relevantným
spôsobom preukázané, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Ústavný súd SR v
rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 1/2012-38, z 12.01.2012 konštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri
uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z., že dôkazná povinnosť
na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre
určenie jej výšky, stíha výlučne poškodeného.

6. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur titulom straty
znaleckého posudku, ktorý mal obsahovať citlivé údaje o žalobcovi a jeho stratou malo dôjsť k zásahu do
práva na súkromie žalobcu a k ohrozeniu práva na ochranu osobných údajov. Súd prvej inštancie k takto
uplatnenému nároku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca jednak nepreukázal stratu
znaleckého posudku a zároveň ani nijakým spôsobom nepreukázal vznik ním uplatnenej nemajetkovej
ujmy a ani jej výšku. Žalobca nielenže uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy nepreukázal, ale ani
neuviedol, aká ujma mu vznikla v dôsledku ním tvrdenej (nepreukázanej) straty znaleckého posudku.

7. K nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- eur titulom ublíženia na zdraví
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, keď podľa žalobcu došlo k intenzívnemu
zásahu do jeho práv majúcemu za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu súd prvej inštancie
uviedol, že žalobca ani v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca totiž v konaní predložil
lekárske nálezy, potvrdenia lekárov a rozhodnutie Sociálnej poisťovni o uznaní invalidity žalobcu a
to vydané počas trestného konania, z ktorých by bolo zrejmé, že trpí na ochorenia a má zdravotné
ťažkosti. Žalobca tvrdil, že v priamej príčinnej súvislosti s prežitým stresom, utrpením, psychickým
strádaním z neprimerane dlhého trestného stíhania ochorel čo malo za následok zníženie kvality jeho
života a spoločenského uplatnenia. Pod ťarchou psychického stresu a prenasledovania onemocnel
psychicky, čo v konečnom dôsledku malo za následok stav invalidity s trvalými následkami. Žalobca
však nepreukázal, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, resp. k vzniku ním uvádzaných ochorení došlo
práve v dôsledku prieťahov v predmetnom trestnom stíhaní, teda že prieťahy v trestnom stíhaní žalobcu
v ním vymedzenom období boli príčinnou vzniku zdravotných obtiaží žalobcu či jeho ochorenia. Zo
žiadnych listinných dokladov, lekárskych potvrdení takáto skutočnosť nevyplynula. Súd prvej inštancie v
tejto súvislosti poukázal i na skutočnosť, že žalobca sa i v iných konaniach, v ktorých sa domáha náhrady
škody proti štátu a to na základe iných skutočností a v dôsledku rozhodnutí a postupov v iných konaniach
a to či už súdnych, resp. vyšetrovacích, tiež domáha/domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku
zhoršenia zdravotného stavu. Súd prvej inštancie z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok, že aj
v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/1/2011, predmetom ktorého bolo zaplatenie nemajetkovej ujmy vo
výške 15.000,- eur v dôsledku neprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III žalobca
odôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zhoršením zdravotného stavu v dôsledku vytýkaných
prieťahov. Žalobca v priebehu spomenutého konania uviedol, že stav právnej, osobnej a majetkovej
neistoty bol príčinou zhoršenia jeho zdravotného stavu, narušil sa jeho liečebný proces a v jeho
dôsledku bol uznaný za invalidného so zníženou 70 % schopnosťou vykonávať prácu. Zo žalovanou
predloženej kópie zmeny žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/96/2008, predmetom ktorého bolo
zaplatenie ušlého zisku a nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným
policajným orgánom OR PZ Bratislava II dňa 06.05.2003 v trestnom konaní vedenom pod č. ČVS:F.-
XXXX/UJKP-F.-J.-XXXX, žalobca odôvodňoval svoj nárok okrem iného i skutočnosťou, že nezákonné



trestné stíhanie malo za následok aj zhoršenie jeho zdravotného stavu, negatívne následky zo zhoršenia
zdravotného stavu mali za následok sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ako aj iné zdravotné
dopady a prejavili sa vo forme stavu invalidity žalobcu. Napokon súd prvej inštancie poukázal i na
konanie vedené pod sp. zn. 10C/167/2010, predmetom ktorého bola náhrada ušlého zisku a zaplatenie
náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku toho, že v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 sa stal obeťou
nedôvodného a nezákonného vymysleného trestného stíhania za viaceré vymyslené skutky v konaní
vedenom pod č. ČVS K.-XXX/XX-XX D., teda v identickom konaní s prejednávanou vecou. Žalobca si
v uvedenom konaní uplatňuje okrem iných nárokov i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
300.000,- eur za pocity tiesne a frustrácie, za 15 rokov nezákonnosti napáchaných orgánmi činnými
v trestnom konaní voči nemu, za morálne utrpenie z nezákonných a protiústavných útokov orgánov
činných v trestnom konaní voči integrite žalobcu čo viedlo k zhoršeniu jeho psychického zdravotného
stavu majúceho za následok poškodenie zdravia, čoho dôkazom má byť lekárska správa - nález zo
dňa 06.10.2014. Z toho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že sám žalobca vyvodzuje poškodenie
svojho zdravia, vznik jeho ochorenia, resp. zhoršenie svojho zdravotného stavu z iných okolností ako
okolností tvrdených v prejednávanej veci. S poukazom na všetky tieto závery súd prvej inštancie žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že vo veci nevykonal
ním navrhované dokazovanie, vec po právnej stránke neposúdil správne a napadnutý rozsudok
nedostatočne odôvodnil, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej žalobca v odvolaní vyjadril názor,
že súd prvej inštancie mal výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch určiť voľnou úvahou v zmysle § 136
O.s.p. a to aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax ESĽP. Neprimeraná dĺžka trestného konania podľa
žalobcu prezumuje vznik nemajetkovej ujmy, pričom ide o notorietu, ktorú netreba dokazovať. Žalobca
v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR.

9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

10. Dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zák. č. 412/2012 Z.z., ktorým bolo okrem iného novelizované
ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. tak, že za ods. 1 boli vložené odseky 2, 3. Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 514/2003
Z.z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
PZ, resp. povereného príslušníka PZ spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch, v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa PZ, resp. povereného príslušníka PZ prokurátorom. Z tohto znenia cit. ustanovenia
vyplýva, že súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
vyšetrovateľa PZ sám na základe vlastného uváženia nemôže vyhodnotiť, či došlo alebo nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu vyšetrovateľa PZ spočívajúcemu v nečinnosti, resp. v prieťahoch.
Keďže zák. č. 412/2012 Z.z. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, treba urobiť záver, že ust. §
9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. sa vzťahuje i na nesprávny
úradný postup, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti zák. č. 412/2012 Z.z., teda pred dňom 01.01.2013.
Tak tomu je i v prejednávanej veci, keďže žalobca časovo vymedzil obdobie nesprávneho úradného
postupu v predmetnej trestnej veci tak, že ním je obdobie od 23.06.2005 do 23.02.2010. V konaní
nebolo preukázané, že by žalobca v predmetnej trestnej veci požiadal prokurátora o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa PZ a že by prokurátor konštatoval nesprávny postup vyšetrovateľa spočívajúci
v jeho nečinnosti. Preto treba vychádzať z toho, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný
postup vyšetrovateľa PZ v predmetnej trestnej veci vedenej proti žalobcovi spočívajúci v jeho nečinnosti,
resp. v prieťahoch. Odvolací súd poukazuje na str. 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd
prvej inštancie doslova uviedol: „Súd v tejto súvislosti poukazuje i na skutočnosť, že civilný súd nemá
právomoc preskúmavať postup alebo rozhodnutie iných súdov a orgánov činných v trestnom konaní a
nie je oprávnený preskúmavať tento postup z hľadiska jeho účelnosti alebo rýchlosti.“

11. Už z dôvodu uvedeného v bode 10. nebolo možné žalobe vyhovieť. Odvolací súd sa však stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal ani ďalšie predpoklady vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorými sú vznik škody v
podobe nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V
tomto ohľade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Je



nesporné, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie predpokladov vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zaťažuje poškodeného, teda žalobcu.
Neobstojí poukaz žalobcu na rozhodnutia súdov v Českej republike, pretože je samozrejmé, že v konaní
o prejednávanej veci súd prvej inštancie nemohol aplikovať zákonnú úpravu zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom platnú v Českej republike, teda v cudzine. Keďže
súd prvej inštancie vo veci rozhodol za účinnosti Civilného sporového poriadku, nemohol použiť ust.
§ 136 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní. Okrem toho, výšku
nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2, 3, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. možno určiť iba
na základe vykonaného dokazovania, teda na základe zistenia skutočností, ktoré preukazujú nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v konkrétnej výške. Určenie výšky nemajetkovej ujmy v
peniazoch voľnou úvahou súdu je teda vylúčené. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z.
nemožno vyvodiť, že by sa „prezumoval“ vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v prípade nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní. Práve naopak,
zák. č. 514/2003 Z.z. v § 17 ods. 2 zakotvuje zásadu, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vzniká iba za predpokladu, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Z toho vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy ani v prípade nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nečinnosti, resp. v prieťahoch v konaní nevzniká poškodenému „automaticky“ nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by v dôsledku
nesprávneho úradného postupu žalobca utrpel ujmu na zdraví. Účelovosť tvrdení žalobcu v tomto
ohľade je zrejmá z toho, že trestné konanie, ktorému čelil, rozdelil na dva úseky a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenej prieťahmi v predmetnej trestnej veci uplatňuje dvomi žalobami. Vo veci
vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/167/2010 požaduje náhradu škody a nemajetkovej ujmy
za prieťahy v predmetnej trestnej veci za obdobie od 21.02.1995 do 23.02.2010 a v prejednávanej veci
požaduje náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v predmetnej trestnej veci za obdobie od 23.06.2005
do 23.02.2010. V oboch týchto konaniach žalobca tvrdí, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu
utrpel ujmu na zdraví a domnieva sa, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mu súd prizná v
každom z týchto konaní, teda dvakrát. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku je plne v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a preto neobstojí námietka žalovaného, že napadnutý
rozsudok je nepreskúmateľný.

12. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).