Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/228/2015 z 30. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2018, sp. zn. 7Co/228/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1109216621.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/228/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1109216621.1 | 2018-07-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eec68318-cc97-4ac9-bbe3-7aa08dad58af Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1109216621.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/228/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216621
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1109216621.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, v právnej veci žalobcu: 1/ AnabQ. I., B..
XX.XX.XXXX, X. V. XXX/X, X., 2/ H. I., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXX/X, X., 3/ N. V., B.. XX.XX.XXXX,
X. V. XXX/X, všetky zastúpené: JUDr. Edita Flaskárová, advokátka, so sídlom Popradská 52, 821
06 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie
1, Bratislava, o zaplatenie 12.219,65 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 08.10.2014, č.k. 22C/130/2009-310, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam 1/ až 3/ sumu
vo výške 12.219,63 eur titulom bezdôvodného obohatenia od 06.05.2007 do 31.12.2011 spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.004,85 eur od 01.01.2008 do zaplatenia, vo výške 10,5
% ročne zo sumy 2.977,89 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.431,43 eur od
01.01.2010 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 2.379,66 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo
sumy 2.425,82 eur od 01.01.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 6.471,25 eur k rukám
právnej zástupkyne žalobkýň 1/ až 3/, advokátky, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň určil, že plnením jednému zo žalobcov zaniká povinnosť žalovaného voči ostatným žalobcom,
a to vo výške poskytnutého plnenia.

2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil ust. § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že v prejednávanej veci zo skutkových okolností vyplynulo,
že právna predchodkyňa žalobkýň 1/ až 3/ bola v rozhodnom čase pre uplatnenie nároku od 06.05.2007
do 31.12.2011 výlučnou vlastníčkou pozemku nachádzajúceho sa v kat. území L. X., parcela registra „C“,
parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 413 m2, zapísaný na LV č. XXXX, na ktorom
sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčasti okrem diaľnic
(ďalej len „Pozemok“). Mal za nesporné, že žalovaný užíva časť Pozemku o výmere 255m2 a vzhľadom k
tomu dochádza k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, nakoľko časť Pozemku užíva bez právneho
dôvodu a bez poskytnutia náhrady. Výšku bezdôvodného obohatenia posúdil ako výšku zodpovedajúcu
výške obvyklého nájomného, na ktoré by žalobkyniam 1/ až 3/ vznikol nárok v prípade, ak by mali
so žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
sledujúc hospodárnosť konania z výsledkov znaleckého dokazovania vykonávaného súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 25C/105/2010, ktoré sa týka obdobnej právnej veci o vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie susediaceho pozemku. V právnej veci vedenej pod sp. zn. 25C/105/2010 bolo
vykonané znalecké dokazovanie a predložený bol Znalecký posudok č. 32/2012 zo dňa 12.08.2012
vypracovaný N.. H. U., ktorého výsledky boli verifikované kontrolným Znaleckým posudkom č. 34/2013
zo dňa 23.10.2013 vypracovaného N.. Y. B., L.. Nestotožnil sa s výsledkami Znaleckého posudku č.
31/2013 vypracovaného znaleckým ústavom Stavebnej fakulty STU v Bratislave, na ktorý poukazoval



žalovaný, nakoľko uvedený znalecký posudok sa týkal len časti rozhodného obdobia a znalecký
ústav nemal k dispozícii spis vedený pod sp. zn. 25C/105/2010 a pri kontrole správnosti výsledkov
vychádzal zo spisovej dokumentácie vedenej pod sp. zn. 6C/13/2012. S námietkou rozporu s dobrými
mravmi sa vysporiadal tak, že ju mal za účelovú a nepreukázanú. Uviedol, že v konaní žalovaný
nepreukázal, že by právnej predchodkyni nesvedčilo vlastnícke právo k spornej časti Pozemku, naopak
pri posúdení vlastníckeho práva vychádzal z LV č. XXXX, ktorý posúdil ako verejnú listinu, u ktorej
je potvrdená pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje, pokiaľ nie je preukázaný opak. Nárok žalobcov
na zaplatenie úrokov z omeškania posúdil analogicky s ustanovením § 671 Občianskeho zákonníka,
pričom za rozhodujúce obdobie pre určenie úroku z omeškania považoval kalendárny rok, za ktorý
sa bezdôvodné obohatenie stalo splatným. Za obdobie od 06.05.2007 do 31.12.2007 ustálil začiatok
omeškania k 01.01.2008, za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 ustálil začiatok omeškania k
01.01.2009, za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 ustálil začiatok omeškania k 01.01.2010 a za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 ustálil začiatok omeškania k 01.01.2012, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie za príslušný kalendárny rok, ktoré bolo
splatné najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka. O trovách konania rozhodol podľa ust. §
142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní úspešným
žalobkyniam 1/ až 3/ priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.471,25 eur.

3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že mu nie je zrejmé, na
základe ktorého znaleckého posudku posúdil výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, keď v
znaleckých posudkoch vyhotovených pre konanie 25C/105/2010, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal
pri rozhodovaní, sa nenachádza výpočet výšky nájomného za roky 2007, 2010, 2011. Poukázal na
to, že Doplnenie č. 2 Znaleckého posudku č. 32/2012 vypracovaného N.. U. pre konanie vedené na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6C/13/2012 stanovilo výšku nájmu pozemku s L.. Č.. XXXX/
XX v období od 03.02.2010 do 31.12.2010 v sume 9,332 Eur/m2/rok a v období od 01.01.2011 do
31.12.2011 v sume 9,513 Eur/m2/rok, uvedené Doplnenie č. 2 Znaleckého posudku č. 32/2012 však
nebolo do spisu založené. Nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadom toho, že by užíval spornú
časť Pozemku bez právneho titulu, nakoľko od účinnosti zákona č. 66/2009 o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce
a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov“) má usporiadaný vzťah k Pozemku vecným bremenom,
ktoré vzniklo priamo zo zákona. Na základe tejto skutočnosti mal za to, že neužíval v období od
01.07.2009 do 31.12.2011 pozemok bez právneho dôvodu a teda že sa bezdôvodne neobohatil na
úkor žalobkýň. Upozornil, že nárok na finančnú náhradu za vznik vecného bremena je majetkovým
právom, ktoré sa premlčuje, pričom podľa súdnej praxe takúto finančnú náhradu treba považovať
za jednorazové plnenie, kde k začiatku plynutia premlčacej doby došlo dňom účinnosti Zákona o
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov a trojročná lehota uplynula dňom 01.07.2012.
Dôvodil názorom, že domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku, ktorý
nadobudla právna predchodkyňa žalobkýň vydržaním je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na
sporný moment v nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej časti Pozemku, vyplývajúci z listu Hlavného
mesta SR Bratislava, v ktorom bolo notárskemu úradu zaslané vyjadrenie obce k vydržaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech právnej predchodkyne žalobkýň a v ktorom medzi špecifikovanými
nehnuteľnosťami nebola sporná časť Pozemku. Zdôraznil, že v čase uzatvorenia Zmluvy o nájme
pozemku č. XXXXXXXXXXXX nevedela právna predchodkyňa žalobkýň 1/ až 3/ preukázať žalovanému
vlastnícke právo k trom dielom Pozemku, preto žalovaný mohol s právnou predchodkyňou žalobkýň 1/ až
3/ uzatvoriť nájomnú zmluvu len na tú časť Pozemku, ktorej vlastníctvo právnej predchodkyne žalobkýň
1/ až 3/ bolo hodnoverne preukázané. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyne 1/ až 3/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 27.03.2015, v ktorom
uviedli, že sa stotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo Znaleckého posudku č.
32/2012 znalkyne H. U. a jeho Dodatku č. 1 a 2, kontrolného Znaleckého posudku č. 64/2013 znalca
N.. Y. B. L.., ktoré boli vypracované pre účely konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I,
pod sp. zn. 25C/105/2010, nakoľko ide o znalecké posudky vypracované na bezprostredne susediaci
pozemok. Uviedli, že kontrolný znalecký posudok vypracovaný Stavebnou fakultou STU v Bratislave mal
jednoduché matematické chyby, vypracovali ho dvaja znalci, ktorí neboli na mieste, preto súd správne



postupoval, keď tento znalecký posudok nevyhodnotil. Podľa ich názoru žalovaný nesprávne vykladá
Zákon o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktorý zriadil na zastavané pozemky
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nakoľko to ešte neznamená, že tieto pozemky má právo užívať
vlastník stavby bezplatne. Poukázali na to, že žalovaný za Pozemok ponúkol iba 10 Sk/m2/rok avšak
v iných adekvátnych prípadoch žiada 15,00 eur/m2/rok. Suma ponúkaná žalovaným sa im (ako aj ich
právnej predchodkyni) javila neprimerane podhodnotená, preto sa obrátila v danej veci na súd, aby určil
náhradu za užívanie pozemku vo výške všeobecného nájmu. Uviedli, že podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v prílohe č. 3 v bode F1 sa má stanoviť všeobecná hodnota
jednotlivých vecných bremien iba pre účely exekučného konania, čo znamená, že všeobecnú hodnotu
posudzovanej nehnuteľnosti má stanoviť znalec bez zohľadnenia existencie vecného bremena. Zároveň
dôvodili, že žalovaný doposiaľ nemá zapísané vecné bremeno v katastri nehnuteľností. Mali za to, že súd
prvej inštancie postupoval správne, keď im priznal náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia vo forme
opakujúceho sa plnenia vo výške všeobecného nájmu pozemku a táto finančná náhrada im prináleží
až do času pridelenia náhradného pozemku podľa § 2 Zákona o opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom
rozsahu potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je podané dôvodné.

6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní
a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.
O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z., viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že pôvodná žalobkyňa sa žalobou
doručenou dňa 06.05.2009 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe,
že je vlastníčkou Pozemku, na ktorom je postavená časť verejnej komunikácie ulice Svornosti, ktorá
sa napája na štátnu cestu E 575. Žalobkyňa si z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila sumu
5.531,46 eur za dva roky spätne od podania žaloby, pričom pri výpočte vychádzala z predloženého
Znaleckého posudku č. 013/2009 vyhotoveného znalkyňou Y.. Y. U. dňa 25.02.2009. Z obsahu spisu
je zrejmé, že časť Pozemku, t.j. 4 diel o výmere 158 m2 pôvodná žalobkyňa prenajala žalovanému
za účelom majetkovoprávneho usporiadania Zmluvou o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa
21.05.2008, v ktorej bol dohodnutý nájom v sume 10 Sk/m2/rok, pričom doba nájmu bola dohodnutá od
01.05.2008 do 30.04.2013. Na pojednávaní konanom sa dňa 19.09.2011 pôvodná žalobkyňa rozšírila
žalobu tak, že požadovala, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, aby jej zaplatil sumu 10,846
eur za m2, a to za výmeru 255 m2 za obdobie od 06.05.2007 až do rozhodnutia súdu vo veci samej
spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,7 %. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z
výsledkov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod sp. zn. 25C/105/2010, vzhľadom
k tomu, že predmetom tohto konania bol obdobný spor týkajúci sa susediaceho pozemku. Vzal preto do
úvahy Znalecký posudok č. 32/2012 vypracovaný N.. H. U., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľností (ďalej len „Znalecký posudok“), ktorý určil výšku
nájmu pozemkov za obdobie od 01.11.2009 do 31.12.2008 v hodnote 11,678 eur/m2/rok a za obdobie
od 01.01.2009 do 30.06.2009 v hodnote 9,535 eur/m2/rok. Obsahom spisu je zároveň Doplnenie č.
1 Znaleckého posudku zo dňa 05.11.2012, ktorý určil výšku nájmu za obdobie od 01.11.2008 do
31.12.2008 a za obdobie od 01.01.2009 do 30.06.2009. V spore bol zároveň predložený Znalecký



posudok č. 64/2013 vyhotovený N.. Y. B., L.., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby,
odhad nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác (ďalej len „Kontrolný znalecký posudok“), ktorý
potvrdil správnosť Znaleckého posudku. Takisto bol v konaní predložený žalovaným Znalecký posudok
číslo 31/2013 zo dňa 13.12.2013 vypracovaný znaleckým ústavom Stavebná fakulta STU v Bratislave
(ďalej len „Kontrolný znalecký posudok STU“), ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu za pozemok
vo výške 4,012 eur/m2/rok za obdobie od 03.02.2010 do 31.12.2010 a za obdobie od 01.01.2011 do
31.12.2010 vo výške 4,419 eur/m2/rok. Kontrolný znalecký posudok STU zároveň posúdil výsledky
Znaleckého posudku, pričom sa v ňom uvádza, že v Znaleckom posudku a jeho doplnku č. 2 je výška
redukujúcich faktorov stanovená správne avšak jeho hodnota sa javí ako mierne nadhodnotená, pričom
tento koeficient bol stanovený na 0,80 na rok 2010 a na rok 2011 na 0,85. Podaním zo dňa 26.04.2014
došlo zo strany žalobkýň 1/ až 3/ k zmene žaloby a to tak, že si uplatnili všeobecný nájom za užívaný
pozemok žalovaným za obdobie od 06.05.2007 do 31.12.2011 spolu sumu vo výške 12.219,65 eur
(2.004,85 eur za rok 2007, 2.977,89 eur za rok 2008, 2.431,43 eur za rok 2009, 2.379,66 eur za rok
2010, 2.425,82 eur za rok 2011) a úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.004,85 eur počnúc dňom
01.01.2008, úrok z omeškania vo výške 10,5 % zo sumy 2.977,89 eur počnúc dňom 01.01.2009, úrok z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.431,43 eur počnúc dňom 01.01.2010, úrok z omeškania vo výške 9
% zo sumy 2.379,66 eur počnúc dňom 01.01.2011 a úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.425,82
eur počnúc dňom 01.01.2012, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

11. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Zákon č. 66/2009 Z.z. o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov je predpisom,
ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši. Zákonné vecné bremená vznikajú
priamo zo zákona, teda okamihom účinnosti právnej normy alebo naplnením hypotézy právnej normy,
ktorá predpokladá vznik vecného bremena. Tieto vecné bremená sa do katastra nehnuteľností zapisujú
záznamom, a teda ich vznik nie je podmienený rozhodnutím. Vecné bremená zriadené na základe
zákona majú špecifický režim, upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj
keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno
prehliadať, že majú aj významný prvok súkromnoprávny. Občianske právo definuje vecné bremeno ako
právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ich režim ale nie
je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych
predpisov, ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Nejde ale o úpravu komplexnú,
ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ
tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou občianskoprávnou
úpravou. To potom znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných bremien neupravujú
náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu. Zákon o opatreniach pri
majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach
§ 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, preto pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych
práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať.

13. Žalovaný dôvodil svoje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že súd prvej inštancie
v otázke právneho posúdenia veci aplikoval výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka majúc za to,
že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíva spornú časť Pozemku na



ktorom je umiestnená inžinierska stavba - cesta patriaca žalovanému a teda tým, že realizuje užívateľské
oprávnenie, prijíma plnenie bez právneho dôvodu.

15. Je nutné v tejto súvislosti poukázať na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či na
právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je možné aplikovať ustanovenia Zákona o opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009 a taktiež
sa nezaoberal a neposúdil či je možné prijať záver, že žalovanému vzniklo dňom 1.7.2009 k
spornej časti Pozemku v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom
je držba a užívanie tejto spornej časti Pozemku. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru o
aplikovateľnosti Zákona o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, a to vo vzťahu k
časti uplatňovaného nároku, je nutné poukázať na to, že je neudržateľné, aby zákonom konštituované
vecné bremeno obmedzovalo vlastníka pozemku pod stavbou bez toho, aby mu za takéto obmedzenie
patrila náhrada. I keď Zákon o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov právo na
náhradu na zákonom zriadené vecné bremeno neupravuje, právo na náhradu vzniká vlastníkovi
pozemku podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom
predpokladaným v § 2 a § 3 Zákona o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov. Ak
zákon stanovuje dobu platnosti vecného bremena na dobu do vykonania pozemkových úprav, teda
na dobu neurčitú, nie je možné a nie je v súlade s dobrými mravmi rozhodnúť, že výška odplaty je
jednorazová a konečná a je na mieste priznať vlastníkovi pozemku, obmedzenému vecným bremenom
zriadeným zákonom ku jeho pozemku, náhradu za vecné bremeno, ako opakujúce sa plnenie, a to v
súlade s charakterom tohto vecného bremena ako ťarchy zriadenej na neurčitú dobu.

16. Odvolací súd však konštatuje nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie v súvislosti s výškou nároku, ktorý priznal žalobkyniam, nakoľko nie je vyvoditeľné z akého
listinného dôkazu, resp. znaleckého posudku vychádzal. Odvolací súd nespochybňuje, že v súdnom
konaní možno vychádzať aj zo znaleckého dokazovania, ktoré prebieha v inej obdobnej právnej veci a
týka sa susediaceho pozemku. Avšak je nutné v tomto smere prisvedčiť námietke odvolateľa, že súd
prvej inštancie riadne neodôvodnil a nie je odvolaciemu súdu zrejmé, z akého znaleckého posudku
vyvodil nájomné za roky 2007, 2010 a 2011 za užívanie spornej časti Pozemku, keď pri zohľadnení
výsledkov vykonaného dokazovania a zistení zo Znaleckého posudku a jeho Doplnenia č. 1, z ktorého
podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie odvodil výšku náhrady, boli posudzované iba roky 2008 a
2009. Ostatné obdobie, t.j. roky 2007, 2010 a 2011, neboli predmetom Znaleckého posudku, z ktorého
vychádzal súd prvej inštancie, preto nie je zrejmé z akých podkladov a na základe akých úvah súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyniam patrí žalovaná suma 12.219,63 eur.

17. Zároveň je nutné stotožniť sa s argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil,
z akého dôvodu sa pri určení výšky neriadil výsledkami Znaleckého posudku STU, ktorý v konaní
predložil žalovaný. Súd prvej inštancie len bez logickej súvislosti uviedol, že dospel k záveru, že
tento znalecký posudok sa týka iba časti rozhodného obdobia a Znalecký posudok má vyššiu právnu
silu, pretože znalecký ústav nemal k dispozícii spis vedený pod sp. zn. 25C/105/2010. Pričom takéto
odôvodnenie je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné a neopodstanené, keď zo Znaleckého
posudku STU je zrejmé, že posudzoval výsledky Znaleckého posudku a jeho Doplnenia č. 2 z hľadiska
správnosti záverov ako aj stanovil hodnotu nájmu za obdobie od 03.02.2010 do 31.12.2010 a za obdobie
od 01.01.2011 do 31.12.2011.

18. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil aj v časti priznania úrokov z omeškania, keď analogicky vychádzal z ustanovenia §
671 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť
peňažný dlh podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka je vznik omeškania spojený s nárokom
veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo
zodpovednostného záväzkovo právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní
v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z
omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje
žaloba. Omeškanie teda začína prvý deň potom, čo bola žaloba žalovanému doručená. Z uvedeného
je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcov podľa prvoinštančného súdu
nie je správne.



19. Odvolací súd považuje za dôvodné vysporiadať sa aj s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou
sa premlčania, ktorú odôvodnil tým, že pre začiatok plynutia premlčacej doby považuje deň účinnosti
Zákona o opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov, t.j. deň 01.07.2009 a preto trojročná
lehota uplynula dňom 01.07.2012. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že pôvodná žalobkyňa
podala žalobu na súd dňa 06.05.2009 a žalobou si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za dva roky spätne od podania žaloby v sume 5.531,00 eur s príslušenstvom. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa v súlade s § 107 ods. 1 premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Na základe uvedeného
je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktorý žalobkyniam vznikol nárok od
06.05.2007 do 30.06.2009 nemôže byť premlčaný. Na pojednávaní konanom sa dňa 19.09.2011 bol
návrh pôvodnej žalobkyne rozšírený a žiadala priznať sumu 10,846 eur za m2 za výmeru 255 m2 za
obdobie od 06.05.2007 do rozhodnutia vo veci samej, t.j. v zmysle rozšírenia návrhu zo dňa 03.10.2011
sumu vo výške 12.651,00 eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobný návrh bol podaním zo dňa
28.04.2014 zmenený tak, že žalobkyne žiadali od žalovaného zaplatenie sumy 12.219,55 eur spolu
s úrokom z omeškania za užívanie pozemku za obdobie od 06.05.2007 do 31.12.2011. Náhradu za
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné priznať aj opakovane za určitý časový úsek, pričom
tento nárok sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže
k rozšíreniu žaloby došlo už 19.09.2011, nemohlo preto dôjsť ani k čiastočnému k premlčaniu nároku
dňom 01.07.2012, vzhľadom k tomu, že od podania návrhu na rozšírenie žalobného návrhu neuplynula
trojročná premlčacia lehota. Na základe uvedeného odvolací súd považuje námietku premlčania za
neopodstatnenú.

20. Za neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku žalovaného týkajúcu sa rozporu s dobrými
mravmi, nakoľko nenašiel v postupe, pri ktorom nadobudla pôvodná žalobkyňa Pozemok do svojho
vlastníctva nezrovnalosť takých rozmerov, že by táto spĺňala charakter rozporu s dobrými mravmi. V
tomto smere sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, keď pri posúdení vychádzal z listu vlastníctva
č. XXXX, ktorú posúdil v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka, u ktorej je potvrdená pravdivosť toho,
čo sa v nej osvedčuje, kým sa nepreukáže opak.

21. V danej veci je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup nie je v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen z hľadiska výsledkov vykonaného dokazovania a skutkových zistení
súdu, ale tiež z hľadiska prijatých právnych záverov i napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu
musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v (prípadnom) odvolacom
konaní (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.9.2011, č.k. 3Cdo 96/2011).
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu
a spravodlivé súdne konanie.

22. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1
písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu posúdiť, či dňom 01.07.2009
bolo zákonom zriadené vecné bremeno na spornej časti Pozemku v prospech žalovaného, aplikovať
správne ustanovenia Občianskeho zákonníka, dôsledne právne posúdiť, či žalobkyniam vzniklo právo
na náhradu za prípadné vzniknuté zákonné vecné bremeno, riadne odôvodniť z akého dôkazu sa
riadil pri výpočte výšky tejto náhrady ako aj riadne odôvodniť, z akého dôvodu nevychádzal pri svojich
zisteniach z iných dôkazných prostriedkov (znaleckých posudkov) predložených v konaní a opätovne vo
veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite právne zdôvodniť. Súd prvej inštancie je povinný vykonané
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotiť, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodnenie
rozhodnutia vypracovať tak, aby zodpovedal ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. musí v ňom uviesť stručný a
jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení
nárokov uplatnených žalobcom, riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto
rozhodnutí ( § 391 ods.2 C.s.p.). V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).