Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/86/2017 z 2. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júla 2018, sp. zn. 5S/86/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200739.1 Krajský súd Bratislava | 5S/86/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1017200739.1 | 2018-07-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 zákona č. 162/2018 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7968197f-031d-4e9a-ba99-c1a76018894c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200739.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/86/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200739
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200739.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov
senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobkyne: Zentiva International,
a. s., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária Deloitte Legal s. r. o.,
Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100418956/2017 zo dňa 08.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonal na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly
č. 9900420/5/3791616/2013/Sza zo dňa 15.08.2013 kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roku 2011 u daňového subjektu Zentiva International a. s. Bratislava. O výsledku
daňovej kontroly bol vyhotovený protokol o daňovej kontroly č. 20410953/2015 zo dňa 23.06.2015.
Protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole boli
zaslané splnomocnenému zástupcovi kontrolovaného subjektu.

2. Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane po vykonaní daňovej kontroly dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 upravil výsledok hospodárenia kontrolovaného
daňového subjektu oproti podanému riadnemu daňovému priznaniu k dani z príjmov právnickej osoby
za zdaňovacie obdobie od roku 2011 o celkovú sumu X.XXX,XX,- €.

3. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu nesúhlasil s postupom správcu dane v časti 1.3.1.B a navrhol,
aby zvýšenie základu dane v sume XXX.XXX,XX,- € bolo správcom dane zrušené.
K časti 1.3.1.A protokolu nebola zo strany kontrolovaného daňového subjektu vznesená námietka a so
zvýšením základu dane o X.XXX,XX,- € súhlasil.

4. Správca dane vo vyrubovacom konaní prerokoval pripomienky predložené splnomocneným
zástupcom daňového subjektu k protokolu a zaujal svoje stanovisko, o čom bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní zo dňa 14.01.2016.



S textom zápisnice o ústnom pojednávaní bol splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového
subjektu oboznámený, pričom k jej obsahu vyslovil nesúhlas a uviedol, že svoje vyjadrenie doručí
písomne v termíne do 27.01.2016.
Splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu dňa 27.01.2016 elektronicky doručil
správcovi dane vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.01.2016.

5. Správca dane k obsahu predmetného vyjadrenia splnomocneného zástupcu kontrolovaného
daňového subjektu sa vyjadril v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 18.08.2016, z ktorej vyplynul
konečný záver, že kontrolovaný daňový subjekt v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil k
zisteniam uvedeným v protokole nové dôkazné prostriedky, ktoré by mali vplyv na skutočnosti zistené
správcom dane počas výkonu daňovej kontroly a na zmenu kontrolných zistení uvedených v protokole.

6. V zmysle uvedených skutočností správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane
č. 103798524/2016 dňa 26.08.2016, ktorým vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu Zentiva
International, a. s. Bratislava, rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX,- € za zdaňovacie obdobie roku 2011
v zmysle § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z.

7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že neuznal korporatné náklady ako
daňový náklad z dôvodu, že pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu
dane nepostačuje a daňovník deklaruje prijatie dodávky, tovaru alebo služby len preukázaním daňového
dokladu s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie plnenia a
je potrebné preukázať, že k prijatiu deklarovanom v daňovom doklade aj skutočne došlo. Ak nie sú
splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné podľa správcu dane konštatovať preukázanie
rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane, tak ako bola uvedená v daňovom
priznaní. Daňovými výdavkami v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so
zdaniteľným príjmom a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
Ďalej uviedol, že keď zistil, že korporátne služby vykazujú znaky nepreukázanosti a absencie
materiálneho plnenia, sú duplicitnými plneniami, resp. nepriniesli priamy prospech príjemcovi, správca
dane nemal relevantný dôvod pristúpiť aj k vykonaniu kontroly oprávnenosti deklarovanej výšky
transferovej ceny za takto poskytnuté služby prepojenou osobou v závislom vzťahu.

8. Správca dane posúdil korporatné náklady ako daňovo neuznané z dôvodu, že predmetné výdavky
podľa správcu dane nesplnili všeobecný test daňovej uznateľnosti, ako je definovaný v § 2 písm. i/
Zákona o dani z príjmov, taktiež ako nedaňové v súlade s § 21 Zákona o dani z príjmov a následne
podľa § 17 ods. 2 Zákona o dani z príjmov zvýšil základ dane.

9. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal daňovník odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100418956/2017 zo dňa 08.03.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa č. 103798524/2016 zo dňa 26.08.2016.

10. Finančné riaditeľstvo SR ako orgán verejnej správy druhého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že na základe výsledkov dokazovania deklarovaných v protokole z daňovej kontroly, ako i
v rámci posúdenia vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu poskytnutých počas vyrubovacieho
konania v danej veci vyvodil záver, s ktorým sa odvolací orgán stotožňuje, že testovaním preverovaných
nákladov za predmetné korporátne služby v zmysle predložených dôkazných prostriedkov bolo
dokázané, že tieto vykazujú znaky nepreukázanosti a absencie materiálneho plnenia v zmysle čoho
nebolo možné identifikovať ani mieru úžitku s takto poskytnutých služieb v prospech kontrolovaného
daňového subjektu.

11. Keďže s týmto druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy daňový subjekt nesúhlasil,
podal na súde správnu žalobu.

II.
Žalobné dôvody

12. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 100418956/2017 zo dňa 08.03.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie daňového



úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103798524/2016 zo dňa 26.08.2016, ktorým vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX,- € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2011, nakoľko žalobca nepreukázal, že niektoré zaúčtované výdavky pri transakciách s inými
spoločnosťami v Zentiva skupine boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
žalobcu, čím porušil ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov.
Žalobca sa nestotožnil so správnym názorom žalovaného ani s názorom orgánu verejnej správy prvého
stupňa. Má za to, že bol ukrátený na svojich právach a že postup orgánu verejnej správy bol v rozpore
so zákonom a aktuálnou súdnou praxou v Slovenskej republike.

13. V žalobe žalobca poukázal na neoprávnené predĺženie daňovej kontroly, ktoré vidí v tom, že
daňový úrad skúmal vnútroskupinové služby poskytnuté žalobcovi z pohľadu testovania všeobecnej
daňovej uznateľnosti nákladov vynaložených na tieto služby. Má za to, že keď daňový úrad zistil,
že vnútroskupinové služby vykazujú znaky nepreukázanosti a absencie materiálneho plnenia, sú
duplicitnými plneniami, resp. nepriniesli priamy prospech príjemcovi, tak daňový úrad nemal v rámci
daňovej kontroly relevantný dôvod pristúpiť aj k vykonaniu kontroly oprávnenosti deklarovanej výšky
transferovej ceny za takto poskytnuté služby prepojenou osobou v závislom vzťahu. Z uvedeného možno
vyvodiť záver, že daňový úrad vnútroskupinové služby z pohľadu transferového oceňovania neskúmal.
Z uvedeného dôvodu mala byť daňová kontrola v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku ukončená
do 1 roka od začatia jej výkonu, tak ako to určuje Daňový poriadok.
Neoprávneným predĺžením daňovej kontroly došlo k hrubému porušeniu práv a právom chránených
záujmov žalobcu, ako aj samotnej zásady zákonnosti definovanej v § 3 ods. 1 Daňového poriadku.
V súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly poukázal žalobca na judikatúru Ústavného súdu a Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

14. Žalobca má za to, že daňový úrad nepostupoval pri výkone daňovej kontroly v úzkej súčinnosti so
žalobcom, tak ako to prikazuje Daňový poriadok v § 3 ods. 2, najmä čo sa týka určovania lehôt na
vyjadrenie žalobcovi.
Poukázal na zásadu proporcionality medzi lehotami, ktoré mal daňový úrad na vykonanie procesných
úkonov, resp. prípravu dokumentov a žalobca na uplatnenie svojho práva vyjadriť sa ku zisteným
skutočnostiam.
Pojem primeraná lehota je v zákone určený preto, aby umožnil daňovému úradu flexibilne reagovať na
okolnosti prípadu a viedol v jednotlivých prípadoch k spravodlivému riešeniu. Medzi základné zásady
správy daní patrí zásada, že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a právom aj povinnosťou daňových subjektov pri správe daní je úzko spolupracovať so
správcom dane.

15. Žalobca ďalej namietal porušenie zákona v súvislosti so zápisnicou o ústnom pojednávaní č.
103751727/2016 zo dňa 18.08.2016, ktorá nebola podpísaná oboma zamestnankyňami daňového
úradu, ktoré sa ústneho pojednávania podľa zápisnice zúčastnili a to L.. W. Y. a L.. M. O. a to aj napriek
tomu, že v zápisnici nebola uvedená informácia ani dôvody odmietnutia podpisu zo strany L.. W. Y..

16. Ďalej poukazuje na nedostatočné zistenie skutkového stavu v danej veci daňovým úradom. Žalobca
v rámci daňovej kontroly, ako aj následne vyrubovacieho konania predkladal daňovému úradu dôkazy
a vyjadrenia, ktoré však daňový úrad nebral do úvahy a ani sa nimi nezaoberal.
O nedostatočnom zistení skutkového stavu a arbitrárnosti konania zo strany daňového úradu svedčí aj
dokumentácia, ktorú žalovaný používa ako argument na preukázanie aktívnej komunikácie daňového
úradu so žalobcom. Z uvedeného zoznamu dokumentov jasne vyplýva, že daňový úrad vyžadoval
v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania po žalobcovi neustále dodatočné dokumenty na
preukázanie tvrdení žalobcu bez toho, aby sa už s poskytnutými dôkazmi a pripomienkami žalobcu
vysporiadal a prerokoval ich. Žalobca v priebehu daňovej kontroly poskytol daňovému úradu viac ako 300
mailov pre účely preukázania svojich tvrdení, ako aj ďalšie listinné a elektronické dôkazy, čo potvrdzuje
aj protokol, pričom daňový úrad reflektuje len asi na 70 týchto mailov a ostanými sa nezaoberal.

17. V rámci vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní dňa 15.08.2016 daňový úrad konštatoval,
že vyjadrenia žalobcu k určitým bodom predchádzajúcej výzvy boli nedostatočné v nadväznosti na čo
sa daňový úrad so žalobcom dohodli, že presnejšie určí, ktoré informácie považuje za nedostatočne
doložené, načo takto vyšpecifikované informácie žalobca rozpracuje podrobnejšie. Daňový úrad mal
pripraviť zápisnicu o rozšírení obsahu informácii požadovaných od žalobcu, ktorú si mal žalobca prevziať



na stretnutí dňa 18.08.2016, ktoré si daňový úrad so zástupcom žalobcu dohodol telefonicky. Žalobca
mal za to, že na stretnutí dňa 18.08.2016 si prevezme zápisnicu o rozšírení obsahu požadovaných
informácii, resp. prerokovania pripomienok žalobcu a nie ukončenia vyrubovacieho konania. Zástupca
žalobcu na tomto stretnutí obdržal dve zápisnice týkajúce sa žalobcu, pričom jedna z nich bola
zápisnica, ktorou daňový úrad ukončil vyrubovacie konanie bez toho, aby so žalobcom jeho pripomienky
prerokoval, resp. aby počkal na doloženie požadovaných dokladov.

18. Žalobca v žalobe ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci. Daňový úrad v prvostupňovom
rozhodnutí a žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí sa pri odvolávaní sa na podľa nich relevantné
body Smernice OECD alebo usmernenia EU nevzali do úvahy tie body, ktoré možno jednoznačne
vykladať v prospech žalobcu. Ide najmä o body týkajúce sa domnelej duplicity, menovania druhov
vnútroskupinových služieb, ktorých poskytovanie ako takých smernice aj usmernenie EU pripúšťajú a
tiež sa nevyhli ani podsúvaniu svojich mylných záverov o tom, že vnútroskupinové služby majú charakter
činnosti, za ktoré spoločnosti poskytujúce tieto služby neprináleží odmena.

19. Oba orgány verejnej správy vo svojich tvrdeniach argumentujú, že vzhľadom na utlmovanie činnosti
žalobcu z dôvodu realizácie projektu ZENITH nemal žalobca žiaden priamy úžitok z týchto služieb
a tieto vnútroskupinové služby boli vykonávané v prospech riadiaceho centra, keďže bolo záujmom
riadiaceho centra v rámci prechodu na ním požadovanú novú obchodnú stratégiu upravovať a riešiť
logistické a finančné toky u žalobcu. Argumenty žalobcu, že ide o služby poskytované žalobcovi,
ktoré vzhľadom na minimálny počet vlastných zamestnancov zabezpečujú jeho každodennú operatívnu
prevádzku, ktorej výsledkom bolo vygenerovanie zdaniteľných výnosov vo výške XXX O. eur nevzal
daňový úrad ani žalovaný do úvahy. Taktiež daňový úrad pri posudzovaní rozsahu vnútroskupinových
služieb nepoukázal na konkrétnu z vystavených faktúr alebo niektorý z predložených dôkazov, ktoré by
konkrétne dokazovali, že z príslušných fakturovaných služieb žalobcovi neplynul žiaden úžitok.
Na základe uvedených skutočností žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 07.08.2017 k námietke výkonu daňovej
kontroly a k lehotám počas daňovej kontroly uviedol následovné:
Podstatou transferového oceňovania je stanovenie cien tovaru, služieb, majetku a pod. vo vzájomných
transakciách medzi závislými osobami v rámci nadnárodnej skupiny podnikov takým spôsobom, aby
zodpovedali podmienkam nezávislého obchodného vzťahu, resp. aby boli v súlade s tzv. princípom
nezávislého vzťahu.
Správca dane sa uvedenou oblasťou daňovej kontroly zaoberal a svoje postupy v rámci dokazovania,
ako aj svoje konečné stanoviska detailne spísal v protokole z daňovej kontroly zo dňa 23.06.2015. V časti
1.3.1 položky zvyšujúce výsledok hospodárenia bod B preverenie dodržiavania princípu nezávislého
vzťahu v obchodných transakciách medzi subjektmi v závislom vzťahu a v rozhodnutí v časti B
preverenie dodržiavania princípu nezávislého vzťahu v obchodných transakciách medzi subjektmi v
závislom vzťahu.

21. Správca dane pri testovaní opodstatnenosti vynaložených nákladov za poskytované služby v rámci
prepojených transakcií v skupine po dôkladnej analýze predložených dokladov, vyjadrenie a iných
dôkazov dospel k záveru, že náklady za korporátne služby poskytované zahraničnou závislou osobou
spoločnosťou Zentiva Group a. s. Praha, Česká republika, nie sú fakturované s princípom nezávislého
vzťahu, tak ako je definovaný v ustanovení § 18 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. v nadväznosti na článok
9 Medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

22. Správca dane v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dani z príjmov a v zmysle článku 9 Medzinárodnej
zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore dani z príjmov a majetku
uzavreté s Českou republikou preto upravil - zvýšil základ dane u žalobcu o rozdiel XXX.XXX,XX,-
€, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahov zahraničných závislých osôb líšia od cien
používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.



Zahrnutím predmetných preverovaných nákladov do základu dane došlo k nedodržaniu všeobecne
záväzných pravidiel ustanovených v platných dokumentov Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch
a o majetku, Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu
daní zverejnenej v roku 1995 a revidovanej v roku 2010, Smernice OECD, ako aj právneho rámca
legislatívnych ustanovení zákona o daní z príjmov.

23. Princíp nezávislého vzťahu je v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o daní z príjmov založený na porovnávaní
podmienok dohodnutých v obchodných vzťahoch alebo finančných vzťahoch medzi zahraničnými
závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných
obchodných alebo finančných reťazcov za porovnateľných okolností.

24. V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o daní z príjmov, ak výšky výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný
výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.
Daňovými výdavkami nie sú v zmysle § 21 Zákona o daní z príjmov výdavky, ktoré nesúvisia so
zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové
účely nie je dostatočne preukázané.

25. Z hľadiska transferového oceňovania činnosti vykonávané materskou spoločnosťou, resp.
spoločnosťou, ktorá poskytuje koordináciu služieb v rámci skupiny v tomto prípade spoločnosťou Zentiva
Group a. s. bolo potrebné preveriť z pohľadu, či takto spoplatnené služby boli voči osobe v závislom
vzťahu, t. j. voči žalobcovi vyfakturované oprávnene.
Až po splnení základných podmienok uznania nákladov ako nákladov s aktívnym vplyvom na základ
dane, správca dane pristúpil k preverovaniu oprávnenosti deklarovanej výšky transferovej ceny za
poskytnuté služby dodané prepojenou osobou v závislom vzťahu.

26. Správca dane testovaním preverovaných nákladov za korporátne služby v zmysle predložených
dôkazných prostriedkov zistil, že tieto vykazujú znaky nepreukázanosti a absencie materiálneho plnenia
sú duplicitnými plneniami v rámci prijatých služieb z tretích osôb alebo služieb vykonávaných vnútorne
v rámci spoločnosti, resp. nepriniesli priamy prospech jej príjemcovi.

27. Na základe takto získaných výsledkov z preverovania skúmaných transakcií správca dane bol
oprávnený vylúčiť predmetné náklady za korporátne služby zo základu dane z vyššie uvedených
dôvodov a teda už nemal relevantný dôvod pristúpiť aj k vykonaniu kontroly oprávnenosti deklarovanej
výšky transferovej ceny za takto poskytnuté služby prepojenou osobou v závislom vzťahu.

28. Správca dane pri výkone daňovej kontroly nepristúpil k testovaniu správnosti výberu metódy
čistého obchodného rozpätia, ktorá bola zvolená žalobcom ako najvhodnejší ukazovateľ ziskovosti
kontrolovanej službovej transakcie za účelom preskúmania dodržania princípu nezávislého vzťahu z
toho dôvodu, že neboli naplnené primárne podmienky akceptovateľnosti preverovaných nákladov za
korporátne služby ako nákladov daňovo aktívnych.

29. Počas výkonu kontroly správca dane aktívne komunikoval so splnomocneným zástupcom žalobcu a
ním prizvanými kompetentnými pracovníkmi, čo je preukázané tým, že všetky jeho priebežné písomné
vyjadrenia získané v priebehu kontroly sú správcom dane citované v protokole z daňovej kontroly.
Správca dane neobmedzil zákonné právomoci žalobcu v plnom rozsahu a opakovane umožňoval
preukázať jeho všeobecné a nepodložené tvrdenia preukaznou dokumentáciou. Správca dane nie je v
zmysle platnej legislatívy viazaný lehotou do ktorej musí daňovníka informovať o výsledku kontroly. V
daňovom poriadku nie je určený spôsob, akým má tieto informácie podať.

30. Zo spisu predloženého správcom dane vyplýva, že správca dane vyvíjal aktívnu komunikáciu
s cieľom získať relevantné dôkazné prostriedky ku preverovaným rizikovým transakciám počas
výkonu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní. Dôkazom je rozsiahla elektronická
korešpondencia, ktorú správca dane eviduje v daňovom evidenčnom systéme, spísané zápisnice z
ústnych pojednávaní a tiež uskutočnenie niekoľkých osobných stretnutí so splnomocneným zástupcom
žalobcu a kompetentnými zamestnancami spoločnosti, s ktorými sa konzultovali predovšetkým sporné
oblasti uznateľnosti nákladov za korporátne služby.
Zo zápisníc, ako aj z emailovej komunikácie správcu dane s kontrolovaným daňovým subjektom vyplýva,
že správca dane postupoval v úzkej súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom. Správca dane



neodňal kontrolovanému daňovému subjektu právo kedykoľvek v priebehu daňovej kontroly alebo
vyrubovacieho konania vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy k svojim tvrdeniam.

31. K námietke žalobcu chýbajúci podpis na zápisnici z ústneho pojednávania č. 103751727/2016
je riadne podpísaná všetkými zúčastnenými osobami splnomocneným zástupcom žalobcu, ako aj
dvoma zamestnancami správcu dane. V obidvoch exemplároch zápisnica zároveň deklaruje, že neboli
vznesené návrhy ani námietky proti ich obsahu zo strany splnomocneného zástupcu a takisto neboli pri
ústnom pojednávaní prijaté žiadne opatrenia a závery. Časť s textom „k podpísaniu zápisníc nedošlo z
nasledovných dôvodov je vyčiarknutá ako bezpredmetná udalosť.“
Splnomocnený zástupca žalobcu obidva exempláre zápisnice o ústnom pojednávaní podpísal bez
akýchkoľvek výhrad. Správca dane nemá znalosť, že by nedošlo k podpísaniu druhého exempláru
zápisnice jedným zamestnancom správcu dane. Táto námietka žalobcu však nič nemení na konečných
záveroch správcu dane uvedených v texte vyššie uvedenej zápisnice z ústneho pojednávania a v
konečnom dôsledku aj v jeho rozhodnutí.

32. Neobstojí ani námietka žalobcu, čo sa týka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci je
irelevantná, nakoľko veľmi podrobne danú vec preveroval a zadovážil si množstvo podkladom a
dokladov. Všetky zistenia boli s daňovým subjektom prerokované o čom svedčia zápisnice založené v
administratívnom spise.

33. Čo sa týka námietky k vyrubovaciemu konaniu, ktorú žalobca v žalobe predniesol, žalovaný
uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní prerokoval pripomienky predložené splnomocneným
zástupcom žalobcu v jeho vyjadrení 1./ k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a k obsahu
predmetného dokumentu zaujal svoje stanovisko o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo
dňa 14.01.2016. s textom tejto zápisnice bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený, pričom k jej
obsahu vyslovil nesúhlas a poskytol informáciu, že správcovi dane doručí svoje vyjadrenie k predmetnej
zápisnici v termíne do 27.01.2016, čo sa aj stalo. Ale ani v tomto vyjadrení žalobca nepredložil k
zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly nové dôkazné prostriedky, ktoré by mali vplyv na
skutočnosti zistené správcom dane, počas výkonu daňovej kontroly a na zmenu kontrolných zistení
uvedených v protokole z daňovej kontroly.

34. K námietke nesprávne právne posúdenie veci žalobca v žalobe uviedol, že správca dane ani
žalovaný neprihliadli na žalobcom predložené dokumenty, ktoré podľa názoru žalobcu jasne preukazujú
ním tvrdené skutočnosti, najmä skutočnosť, že neprijal duplicitné služby, že z fakturovaných služieb mu
plynul úžitok.
K tomuto žalovaný uviedol, že správca dane, ako aj žalovaný sa zaoberali všetkými dokumentmi
predloženými žalobcom. Skutočnosť, že žalobcom predložený doklad podľa názoru správcu dane a
žalovaného nepreukazuje tvrdenie žalobcu neznamená, že sa správca dane a žalovaný týmto dokladom
nezaoberali alebo, že naň neprihliadali.
Skutočnosť, že žalovaný považuje postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania a tiež závery správcu dane po vyvodení dôkazov predložených žalobcom za správne
neznamená, že žalovaný rozhodnutie správcu dane nepreskúmal. Žalovaný až po preskúmaní
rozhodnutia správcu dane mohol prijať záver o tom, či je rozhodnutie správcu dane zákonné a či
bol postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konanie v súlade s daňovým
poriadkom.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom.

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

38. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100418956/2017
zo dňa 08.03.2017 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103798524/2016 zo
dňa 26.08.2016.

39. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom
odvolaní.

40. Súd vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal v žalobe výkon
daňovej kontroly, lehoty počas daňovej kontroly, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne
právne posúdenie veci.

41. Čo sa týka výkonu daňovej kontroly a lehôt počas nej žalobca v žalobe napádal neprimeranú dĺžku
daňovej kontroly, ďalej že mu orgány verejnej správy neposkytli dostatočný čas na vyjadrenie sa k
dokumentom, ktoré mu správne orgány predkladali.

42. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním
rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj
odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové
orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne
povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

43. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona.

44. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. (daňového poriadku) správca dane postupuje pri správe daní
v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

45. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b/skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,



c/vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 24 ods. 3 druhá veta daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

50. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

51. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

52. Súd mal za preukázané, že čo sa týka dĺžky prerušenia daňovej kontroly a lehôt, v ktorých sa
mal žalobca vyjadrovať k predloženým písomnostiam a k doplneniam, ktoré predkladali orgány verejnej
správy, tieto nepochybili.
Správca dane postupoval pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami,
tak ako to ustanovuje § 3 ods. 2 daňového poriadku, zaoberal sa každou vecou, ktorá bola predmetom
správy daní, vybavoval veci bez prieťahov a použil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k právnemu
určeniu a vyrubeniu dani.

53. Daňový úrad preveroval dodržiavanie princípu nezávislého vzťahu v obchodných transakciách medzi
subjektmi v závislom vzťahu. Ďalej preveroval obchodné a ekonomické okolnosti podnikania žalobcu
a toto si vyžadovalo predĺženie daňovej kontroly, čo daňový úrad aj žalovaný vo svojom rozhodnutí
podrobne rozobrali a zdôvodnili.

54. Správca dane pri skúmaní vychádzal z ust. § 2 písm. n/, písm. o/, písm. p/, písm. r/ Zákona o dani
z príjmov ako je zo všeobecne záväzných pravidiel ustanovených v platných dokumentov Modelovej
zmluvy OECD v obore daní z príjmov a z majetku Smernice OECD, ako i z právneho rámca legislatívnych
ustanovení zákona o daní z príjmov, ktoré podrobne citoval vo svojom rozhodnutí.
Zahrnutím preverovaných nákladov do základu dane došlo k nedodržaniu vyššie uvedených všeobecne
záväzných pravidiel a dokumentov.
Správca dane v zmysle § 17 ods. 5 zákona o daní z príjmov a v zmysle článku 9 medzinárodnej zmluvy o
zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore dani z príjmov a majetku uzavretej
s Českou republikou preto upravil a zvýšil základ dane žalobcu o rozdiel XXX.XXX,XX,- €, o ktorý sa ceny
pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb líšia od cien používaných medzi
nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch.

55. V zmysle ustanovenia § 2 písm. i/ Zákona o daní z príjmov, daňovým výdavkom je výdavok
(náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a ktorý
je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

56. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o daní z príjmov je súčasťou základu dane závislej osoby podľa § 2 písm.
n/, písm. r/ aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb, vrátane



cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v
porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane alebo zvýšil daňovú stratu.
Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových výdavkov aj pomerná časť
výdavkov na služby vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou osobou ak
a) služba preukázateľne súvisí s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by si musela objednať túto službu u nezávislých osôb alebo takúto činnosť vykonať sama, keby jej
ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (v nadväznosti na § 18 ods. 1 Zákona o daní
z príjmov),
d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) vynaložených na túto službu a spôsob ich delenia medzi
osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

57. Správca dane postupoval podľa ust. § 17 ods. 5 Zákona o daní z príjmov, ktoré okrem iného upravuje
aj vybrané aspekty poskytovania služieb v skupine závislých osôb. Testoval, či služby poskytnuté
závislou osobou prinášali prijímateľovi služby komerčnú alebo obchodnú hodnotu za účelom posilnenia
jeho obchodného postavenia. Správca dane vyhodnocoval, či by bol majiteľ služby ochotný znášať
náklady na poskytovanú službu aj v prípade absencie vzťahu závislosti, resp. či by si tieto činnosti
tvoriace obsah služby musel zabezpečovať vo vlastnej réžii. V prípade negatívnej odpovede takto
poskytnuté služby nemohli byť z jeho strany považované za služby poskytnuté v súlade s princípom
nezávislého vzťahu. Z postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly a z jeho zistení vyplýva, že
išlo o daňovú kontrolu so zameraním na preverenie transakcií zahraničných závislých osôb. Protokol z
daňovej kontroly, v ktorom je zhrnutý postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly a jeho zistenia pri
daňovej kontrole nemožno označiť za nezákonne zistený dôkazný prostriedok a dĺžka daňovej kontroly
nebola v rozpore s § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní.

58. Čo sa týka námietky žalobcu, že na jednej zo zápisníc č. 103751727/2016 zo dňa 18.08.2016 chýba
podpis jednej pracovníčky, ktorá vykonávala daňovú kontrolu a to L.. W. Y., súd si preveril túto skutočnosť
a v administratívnom spise sa nachádza predmetná zápisnica podpísaná oboma pracovníčkami. Súd
pripomína, že aj keby na tejto zápisnici jeden podpis chýbal, žalobca túto zápisnicu podpísal bez
akýchkoľvek výhrad, nemala by táto chyba za následok zmeny záverov správcu dane.

59. K námietke žalobcu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho
posúdenia veci súd udáva, že obe námietky sú irelevantné.

60. Správca dane veľmi podrobne zistil skutkový stav veci, o čom svedčí aj jeho rozsiahle prvostupňové
rozhodnutie, v ktorom skutkové zistenia popísal. Použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.
Orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci
rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania
dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Taktiež nebola odňatá žalobcovi ako
účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

61. Taktiež orgány verejnej správy danú vec správne právne posúdili a správne aplikovali hmotnoprávne
aj procesnoprávne ustanovenia.

62. Súd poukazuje na ustanovenia daňového poriadku citované pod bodmi 44. až 51. tohto rozsudku.
Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane sa zaoberal všetkými dokumentmi predloženými
žalobcom. To, že v rozhodnutí nebol spomenutý konkrétny dokument alebo faktúra, neznamená, že sa
týmito listinnými dôkazmi orgány verejnej správy nezaoberali, na ne neprihliadali alebo nepreskúmali.

63. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd
má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z
pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie
napadnutého rozhodnutia, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd



rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko
mu nevznikli a ani si ich neuplatnil.

64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.