Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/34/2017 z 17. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. januára 2018, sp. zn. 6S/34/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1017200231.2 Krajský súd Bratislava | 6S/34/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1017200231.2 | 2018-01-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51bf33d4-79da-4cdc-b48b-9012613268da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1017200231.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/34/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200231
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017200231.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: FERRO CORE, a.s., IČO:
45 680 949, Grösslingova 45, 811 09 Bratislava, zastúpený: AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14,
902 01 Pezinok, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 104356899/2016 zo
dňa 24.11.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
104356899/2016 zo dňa 24.11.2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.
103751475/2016 zo dňa 18.08.2016 zrušuje a vec vracia Daňovému úradu Bratislava na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Bratislava (ďalej
aj ako „prvostupňový správny orgán” alebo „správca dane” alebo „daňový úrad”), vydal dňa 19.12.2012
oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH,
ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 20.12.2012 u neho začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
september 2012 (zástupca žalobcu prevzal dňa 07.01.2013). Písomnosťou zo dňa 25.03.2013 žalobca
podal sťažnosť na nečinnosť správcu dane, ktorá bola Daňovým úradom Bratislava dňa 19.08.2013
vyhodnotená ako neopodstatnená. Dňa 09.05.2013 vydal správca dane rozhodnutie o prerušení
kontroly, dôvodiac zaslaním požiadaviek o medzinárodné výmeny daňových informácií. Následne
daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole (oznámenie zo dňa 30.04.2014). Rozhodnutím zo dňa
28.07.2014 bola daňová kontrola prerušená opätovne (na základe tých istých dôvodov ako prvý krát, t.j.
na základe zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií). V dôsledku podania žaloby žalobcom
na Krajský súd v Bratislave, konajúci súd uznesením č.k. 1S/133/2014 -22 zo dňa 16.10.2014 uložil
Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH v
lehote 60 dní od právoplatnosti vydaného uznesenia (bolo prevzaté daňovým úradom dňa 25.11.2014).
Oznámením zo dňa 12.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním
Protokolu Číslo: 9104404/5/148947/15/FraT zo dňa 21.01.2015 (ďalej len „Protokol”), ktorý bol doručený
splnomocnenému zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole
(prevzal dňa 12.02.2015). Daňový subjekt (žalobca) toto právo využil a k Protokolu sa vyjadril písomným
podaním zo dňa 02.03.2015.



2. Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Bratislava, preskúmavaným rozhodnutím číslo:
103751475/2016 zo dňa 18.08.2016 znížil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
september 2012 zo sumy XXX.XXX,XX Eur na sumu XXX.XXX,XX Eur a určil mu rozdiel v sume
XXX.XXX,XX Eur. V odôvodnení rozhodnutia boli opísané uskutočnené úkony zo strany správcu dane
smerujúce k zisteniu skutkového stavu veci. Následne bol uvedený zistený skutkový stav a skutočnosti
z neho vyplývajúce, z ktorých správca dane pri oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u
platiteľa (žalobcu) v posudzovanom zdaňovacom období zistil porušenie ustanovení zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH”).

3. V dôsledku žalobcom podaného odvolania zo dňa 09.09.2016 vo veci rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím Číslo: 104356899/2016 zo dňa 24.11.2016 tak, že v predchádzajúcom bode tohto rozsudku
opísané rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Namietal porušenie zákona zo strany Daňového úradu Bratislava vzhľadom na skutočnosť, že daňovú
kontrolu vykonával bez súhlasu žalobcu dlhšie ako to ustanovuje zákon. Žalovaný ako druhostupňový
správny orgán nie je podľa žalobcu oprávnený zákonom stanovenú hranicu predlžovať. Z tohto dôvodu
považoval daňovú kontrolu, ako aj napadnuté rozhodnutia za nezákonné. Okrem toho nepovažoval
dôvody na prerušenie daňovej kontroly za zákonné, a to z dôvodu uplynutia lehoty na výmenu informácií
podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 2011/16/EÚ, podľa ktorej dožiadaný orgán poskytne informácie čo
najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Vzhľadom na dĺžku prerušenia
daňovej kontroly sa žalobca viacerými sťažnosťami na nečinnosť daňového úradu domáhal, aby
mu daňový úrad oznámil skutočnosti, ktoré je potrebné v daňovom konaní preukázať za účelom
zdokladovania oprávnenosti nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu podľa podaného daňového
priznania a aby daňový úrad pokračoval v kontrole. Mal za to, že nekonanie daňového úradu vo veci
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2012 spôsobovalo žalobcovi finančné ťažkosti
ohrozujúce jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na žalobu podanú na
tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/133/2014, o ktorej tunajší súd rozhodol dňa 16.10.2014
vydaním uznesenia č.k. 1S/133/2014-22, ktorým uložil Daňovému úradu Bratislava povinnosť konať a
rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2012
v lehote 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. S poukazom na odôvodnenie uvedeného
uznesenia a tiež na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie žalobca zdôraznil, že porušenie čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky je v tomto konaní nespochybniteľné.

6. Dôvodil porušením základných zásad daňového konania zo strany Daňového úradu Bratislava, a to
najmä § 3 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok”). Daňový
úrad dňa 26.01.2015 doručil žalobcovi oznámenie, že dňa 10.12.2014 pominuli dôvody na prerušenie
daňovej kontroly a dňa 21.01.2015 spísal a podal na poštovú prepravu protokol o daňovej kontrole za
zdaňovacie obdobie september 2012, čím podľa žalobcu mu fakticky znemožnil uplatnenie práv, nakoľko
týmto postupom žalobca nemohol riadne predložiť návrhy na vykonanie dôkazov na podporu svojich
tvrdení.

7. K skutočnostiam uvedeným daňovým úradom ohľadom dodania tovaru pre spoločnosť H. U. P..
žalobca uviedol, že závery daňového úradu nie sú podložené dôkazmi obsiahnutými v administratívnom
spise, priam závery daňového úradu sú priamo v rozpore s dôkazmi získanými daňovým úradom
svojou vlastnou činnosťou. Daňový úrad, vzhľadom na skutočnosť, že sa mu nepodarilo prostredníctvom
medzinárodného dožiadania zastihnúť p. O. M. na nejakej adrese, vyvodzuje záver o neuskutočnení
obchodu a prepravy, pričom tento záver je v rozpore s pravidlami formálnej logiky a je absolútne
neodôvodnený z obsahu administratívneho spisu. Zdôraznil, že obchodoval a dodával tovar do
Maďarskej republiky podľa objednávok uvedenej spoločnosti cca od mája 2011 do novembra 2012.
V čase vykonávania obchodov - dodávania stavebnej ocele, bol subjekt kontaktný, komunikoval so



žalobcom, ako aj s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu s hútnickými výrobkami v Slovenskej republike,
ako M. J., I..J.. Podľa žalobcu prostredníctvom tejto spoločnosti bolo možné overiť totožnosť p. M.
a tiež kontaktnosť spoločnosti H. U. P.., čo ale daňový úrad v rámci dokazovania úplne odignoroval.
Poukázal tiež na to, že v rámci daňovej kontroly predložil fotodokumentáciu z nákladky tovaru, podľa
ktorej je zrejmé, že preprava bola vykonaná vozidlom E. a nie ako daňový úrad nesprávne uvádza
E., čo potvrdzujú aj výpovede vodičov a prepravcov získané na základe medzinárodnej výmeny
informácií. Daňový úrad svojou činnosťou sám zistil, že tovar, ktorý žalobca predal, nakúpil u J. J.
E., I..J.. a nevysvetlil, kde by sa mohol nachádzať, ak by nebol predaný H. U. P.. a V. Q., J..S..Z..,
vzhľadom na uskutočnené množstvá prepráv, vykonané platby, počet subjektov zainteresovaných na
nákupe, prevoze, naložení, vyskladnení a predaji tovaru. Všetky uvedené činnosti sú podľa žalobcu
zadokumentované daňovým úradom a napriek tomu daňový úrad pochybuje o vykonaní prepráv a
dodaní tovaru tak, ako ho sám zistil (obsahom administratívneho spisu). Daňový úrad ignoruje zistenia
oznámené maďarským daňovým úradom, ktorý potvrdil, že H. U. P.. priznal nadobudntie tovaru od
žalobcu. Žalobca namietal tiež zistenia daňového úradu ohľadom vykonanej prepravy a dôvodil, že
prepravu nezabezpečoval ťahačom ŠPZ: W., preto sa nevedel vyjadriť k skutočnostiam týkajúcim
sa prepravy prostredníctvom tohto vozidla. Ako predávajúci nie je oprávnený kontrolovať vlastníctvo
motorových vozidiel prichádzajúcich do jeho areálov. Záverom zdôraznil, že žiadal vykonať dôkazy
výsluchom viacerých ním navrhnutých svedkov, na čo ale daňový úrad nereagoval.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 13.04.2017, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe
sa nestotožňoval. Trval na závere vyslovenom v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepreukázal
reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok
uvedených v § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet pre odberateľov V. Q., J..S..Z.. (CZ) a H. U. P.. (HU). Poukázal na výkon daňovej kontroly zo
strany správcu dane na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ktorá sa začala
dňa 20.12.2012 podľa § 46 ods. 2 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa
19.12.2012. Poukázal tiež na rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a oznámenia o pokračovaní v
predmetnej daňovej kontrole. Podľa predložených dokladov bola v kontrolovanom zdaňovacom období
september 2012 hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu kúpa a predaj rebierkovej ocele.
V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2012 spoločnosť žalobcu uviedla
nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX Eur v zmysle § 43 zákona o DPH. Žalobca deklaroval dodanie
tovaru z tuzemska do iných členských štátov, a to pre odberateľa: 1. V. Q., J..S..Z.., R. XXX/XX, H. IČ
DPH: B. v celkovej sume XXX.XXX Eur. Deklaroval pritom správcovi dane prepravu tovaru pri dodaní pre
uvedeného českého odberateľa nákladnými listami, na ktorých bola ako prepravca uvedená spoločnosť
T. Q. J..S..Z.., J. XXXX/X, Ž.. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že konateľka spoločnosti T. Q., J..S..Z..
O.. W. Š., do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9500401/5/2986055/2012 uviedla, že prepravy tovaru na
základe predložených CMR spoločnosť T. Q., J..S..Z.. nerealizovala, nakoľko vlastnila len jednu návesnú
súpravu, ktorá bol na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 02.01.2012 v nájme
spoločnosti V. Q., J..S..Z.. a spoločnosť T. Q., J..S..Z.. nezabezpečovala prepravu tovaru ani špedične.
Preverovaním prostredníctvom zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že
platiteľ dane V. Q., J..S..Z.. je nekontaktný, spoločnosť nemá žiadne firemné označenie, na adrese sídla
spoločnosti sa nikto zo spoločnosti nezdržuje a splnomocnená zástupkyňa spoločnosti odmietla účasť
na miestnom zisťovaní a obratom plnú moc vypovedala. Konateľ spoločnosti V. Q., J..S..Z.. v čase od
03.06.2011 do 20.08.2012 T. D. na výzvy správcu dane nereagoval, nepodarilo sa ho predviesť ani OO
PZ Považská Bystrica. Telefonicky sa menovaný správcovi dane vyjadril, že sa nemieni vyjadrovať k
obchodnej spolupráci so žalobcom. 2. PS. U. P. É., J. P., J. K. 3, M. X/A, T. IČ DPH: U.. Z podkladov, ktoré
boli poskytnuté k zahraničnej obchodnej spoločnosti H. U. P. P. z Prezídia PZ NAKA, národná jednotka
finančnej polície zo dňa 12.11.2013 bolo zistené, že S. občan O. M., konateľ uvedeného maďarského
daňového subjektu, nar. XX.XX.XXX6, ako osoba v evidencii obyvateľov S. neexistuje. Informácie boli
preverované aj políciou v mieste trvalého pobytu tejto osoby. Neboli tam však zistené žiadne relevantné
informácie, ktoré by pomohli túto osobu identifikovať. S vysokou mierou pravdepodobnosti ide o osobu
s fiktívnou identitou, ktorá bola použitá na páchanie trestnej činnosti. Uvedená spoločnosť podľa zistení



na základe medzinárodnej výmeny informácii nie je na adrese sídla dostupná, tento daňový subjekt
nevykonával podnikateľskú činnosť a nemá žiadne skladovacie priestory.

9. Žalobca deklaroval prepravu tovaru pri dodaní - pre H. U. P. É., J. P. medzinárodnými nákladnými
listami, na ktorých boli ako prepravcovia spoločnosti T.Á. G. O., IČ DPH: U., E., T.-Q. M. É. J. P. M.J.
Q., E., IČ DPH U., C.- H. P. I. É. É. T.J. P. a B. T.. W.. - Q. P. IČ DPH: U.. Tovar mal byť prepravený do
priestorov spoločnosti E.-V. M. M. Q.Ö. L. P., E. IČ DPH U., ako aj - českého odberateľa E. H. J.. S..
Z.., IČ DPH: B. bol prepravca E. H. IČ DPH: B..

10. Maďarský daňový subjekt E.-V. M. M. Q. L. P.., nemal podľa maďarskej daňovej správy ekonomický
kontakt so žalobcom, ani so spoločnosťou PROFL. U. P. É., J. P.. V preverovanom období nadobudol
maďarský subjekt vystužnú oceľ od spoločnosti Ö. W. P.., vo fakturačnom reťazci boli objavené zmienené
transakcie, na jeho konci bola spoločnosť, ktorá bola na vrchole svojho fakturačného reťazca, a to
maďarská spoločnosť H. U. P. É., J. P.. Vzhľadom na zložitosť fakturačného reťazca a skutočnosť,
že došlé faktúry pochádzajú prevažne od spoločností, ktoré majú konateľov zahraničné osoby, bolo
problematické zozbierať účtovníctvo, došlé doklady nie sú kompletné z hľadiska všetkých dokladov,
ktoré by mali byť poskytnuté na preukázanie transakcií. Maďarská spoločnosť T.. T.. W.. Q. P.. podľa
zistení maďarskej daňovej správy má adresu na adrese sídla spoločnosti poskytujúcej službu virtuálneho
sídla, konateľom spoločnosti je rumunský štátny občan s adresou trvalého pobytu v S. a je v likvidácii
od 06.10.2014, na bankovom účte v preverovanom období neboli vykonané žiadne platby a likvidátor
účtovníctvo spoločnosti neobdržal. Maďarský daňový subjekt T.-Q. M. É. J. P. M. Q., E., vykonal prepravu
v 2012/09 zo spoločnosti Ferro Core, a.s. v Košiciach do E. V. P. R. Ó., ale nemal žiadny kontakt so
spoločnosťou Ferro Core, a.s., PS. U. P., I. J. E. V. P.. Prepravu objednala spoločnosť L., J..S..Z.. Za
spoločnosť L., J..S..Z.. jednal človek menom D., ktorý hovoril po maďarsky. Zamestnanci priestorov v
Košiciach vedeli, aký druh tovaru mal byť naložený, vykládka sa uskutočnila v F. Ú., Z.. Nejaký muž
opečiatkoval CMR v bráne priestorov pečiatkou spoločnosti H. U. P.. a tovar tam bol vyložený. Vyplnené
CMR bolo prijaté v Košiciach, prepravné náklady boli hradené v hotovosti v Košiciach, T.-Q. M. É. J. P.
M. Q. nezaplatil za tovar. Maďarský daňový subjekt T. G. O., IČ DPH: U. vykonal prepravu v 2012/09
zo spoločnosti Ferro Core, a.s. v Košiciach do E. V. P. R. Ó., ale nemal žiadny kontakt so spoločnosťou
Ferro Core, a.s., H. U. P.., ani s E. V. P.. Prepravu rovnako objednala spoločnosť L., J..S..Z.., ktorá tiež
určila odkiaľ a kam sa má tovar dopraviť. Zamestnanci priestorov v Košiciach vedeli, aký druh tovaru
mal byť naložený, vykládka sa uskutočnila v F. Ú., Z.. CMR v bráne priestorov bola nejakou osobou
opečiatkovaná pečiatkou spoločnosti H. U., P.. a tovar bol potom vyložený. Vyplnené CMR bolo prijaté
v Košiciach, prepravné náklady boli hradené v hotovosti v Košiciach, T. G. O. nezaplatil za tovar.

11. Maďarský daňový subjekt C.-H. P. I. É. É. T. P.. vykonáva prepravu len zriedkavo, pri výnimočných
príležitostiach, objednávky uskutočnila spoločnosť L., J..S..Z.., bola podpísaná rámcová zmluva,
vystavená faktúra, ktorá sa týkala súvisiacich prepravných služieb, nebola uhradená spoločnosťou L.,
J..S..Z.. Nezistili sa žiadne informácie o objednávkach k nákupu, 5 kusov CMR dokladov patriacich k
faktúram, na ktorých miesto dodania nebolo vyplnené, podľa vyjadrenia konateľa C.-H. P. P.. boli dodávky
splnené, boli predložené tachografy. Vodičom bol p. J. G., ktorý bol jedinou pomenovanou osobou, ktorá
bola prítomná pri nakládke a vykládke. Spoločnosť C.-H. P. P.. nezaplatila v hotovosti žiadnu sumu
žalobcovi. Maďarská spoločnosť nepoznáva PS. U. P.., nemala s ňou žiaden kontakt a nikdy o nej
nepočula. Maďarská spoločnosť nadviazala kontakt len s menovaným slovenským daňovým subjektom.
Český daňový subjekt E. H. IČ DPH: B. ako prepravca tovaru - betonárskej ocele zo Slovenskej republiky
do Českej republiky potvrdil prepravy uskutočnené v zdaňovacom období september 2012 na trase
Martin - Ostrava od žalobcu k príjemcovi E. H., J..S..Z.. V súčasnej dobe polícia ČR vykonáva šetrenie
týkajúce sa obchodovania s betonárskou oceľou a zapojení do reťazca spoločností obchodujúcich s
betonárskou oceľou, pre ktoré E. H. vykonával prepravné služby a boli mu v novembri 2013 zabavené
doklady. Daňový subjekt L., J..S..Z.. IČ DPH: J., ktorý mal byť objednávateľom alebo zadávateľom
prepravy vykonanej prepravcami T. G. O., IČ DPH: U. a T.-Q. M. É. J. P. M. Q. IČ DPH: U. medzi
žalobcom a spoločnosťou H. U. sa na adrese zapísanej v obchodnom registri dlhodobo nezdržiava,
je nezastihnuteľný a nedostupný, bol registrovaným platiteľom dane od 22.07.2009 do 31.03.2013,
registrácia k DPH bola zrušená z úradnej moci.

12. Pri preverovaní obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou H. U. P.. bolo zistené, že
obchody za maďarskú spoločnosť uzatvárala osoba D. T.S., ktorý volal z tel. čísla +XXXXXXXXXXX,
neskôr mal nové číslo +XXXXXXXXXXX. Túto skutočnosť správcovi dane uviedol svedok O.. E.



Č. E., člen predstavenstva žalobcu. Maďarská daňová správa uviedla, že predchádzajúci výkonný
riaditeľ spoločnosti p. O. M. so správcom dane nekomunikuje, neboli zistené žiadne ekonomické
vzťahy medzi T. D. a spoločnosťou H. U. P.., p. T. nebol poverenou osobou, ani zástupcom, ani
zamestnancom, zostal neidentifikovaný. Daňový subjekt deklaroval vo svojich priznaniach k DPH
nadobudnutia v obdobiach od januára 2012 do septembra 2012, súhrnné výkazy, ktoré daňový subjekt
podal, daňová správa nespracovala, pretože neboli podané za správne daňové obdobia. Konateľom
českého daňového subjektu V. Q., J..S..Z.. bol v čase deklarovanej realizácie obchodných transakcií p.
T. D.. Za účelom preverenia zistených a preukázaných skutočností správca dane predvolal na výsluch
svedka predvolaním zo dňa 27.05.2015 p. D. a zároveň zaslal upovedomenie o vypočutí svedka
zo dňa 27.05.2015 splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa v stanovený termín bez ospravedlnenia
nedostavil, preto bol opakovane predvolaný dňa 26.06.2015 a o vypočutí svedka zaslal upovedomenie
splnomocnenému zástupcovi. Svedok sa opakovane na výsluch nedostavil. Z uvedeného dôvodu
správca dane požiadal Národnú kriminálnu agentúru Prezídia PZ o predvedenie menovaného s tým, že
predvedenie sa neporadilo zrealizovať z dôvodu, že pracovníkom NAKA sa nepodarilo zastihnúť svedka
v mieste bydliska.

13. Správca dane mohol konanie prerušiť podľa § 61 daňového poriadku, najmä ak sa začalo konanie
o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V priebehu
kontroly boli zistené skutočnosti, na základe ktorých bolo potrebné preveriť cestou medzinárodnej
výmeny daňových informácií ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a preto bolo
potrebné konanie prerušiť. Daňová kontrola prebiehala v čase od 20.12.2012 do 13.05.2013 (144
dní), od 13.05.2013 do 27.04.2014 bola daňová kontrola prerušená a pokračovala od 28.04.2014
do 31.07.2014 (t.j. 95 dní), opätovne bola prerušená od 01.08.2014 do 09.12.2014 a pokračovala
od 10.12.2014 do 12.02.2015 (65 dní). Celkové trvanie daňovej kontroly predstavovalo 304 dní.
To znamená, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom o správe daní a nebola
prekročená zákonom stanovená maximálna povolená dĺžka trvania daňovej kontroly, preto protokol z
nej nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a mohol byť použitý. Vzhľadom
na uvedené žalovaný nesúhlasil s upozornením Krajského súdu v Bratislave na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/24/2010 a poukázaním na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis. zn. 8Sžf/55/2011, nie je možné aplikovať závery na prejednávanú vec, nakoľko
žalovaný rešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly.

14. Podľa ust. smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH je na strane dodávateľa dodanie
do iného členského štátu oslobodené od dane podľa čl. 138 Smernice v prípade splnenia nasledovných
podmienok: - tovar je odoslaný alebo prepravený mimo územia členského štátu a to predávajúcim alebo
kupujúcim alebo na účet jedného z nich, - dodanie tovaru je uskutočňované pre inú osobu identifikovanú
k dani v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru. Daná
transakcia je spojená s prepravou iba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim
alebo kupujúcim na účet jedného z nich. Pre priradenie prepravy k danej transakcii je potrebné zistiť, či
v rámci daného obchodu bola zabezpečená preprava, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim. Žalobca
nesplnil podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre
odberateľov V. Q., J..S..Z.. a H. U. P.. a nepreukázal dodanie tovaru v sume XXX.XXX Eur od dane
oslobodeného podľa § 43 zákona o DPH. Nepriznaním práva na uplatnenie oslobodenia od dane podľa §
43 zákona o DPH nezanikla odvolávajúcemu sa povinnosť platiť daň pri vzniku daňovej povinnosti podľa
§ 8, § 19 a § 69 ods. 1 zákona o DPH, pretože bolo preukázané, že v prípade tovaru betonárskej ocele
došlo v zmysle § 19 zákona o DPH ku vzniku daňovej povinnosti, pretože žalobca deklaroval dodanie
tovaru a tým stratu práva nakladať s tovarom ako vlastník.

15. Od žalobcu nebolo požadované, aby zodpovedal za konania svojich obchodných partnerov. Išlo o
požiadavku preukázať právo na odpočítanie dane a nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca
si uplatnil nárok na vyplatenie XXX.XXX,XX Eur zo štátneho rozpočtu vo forme nadmerného odpočtu,
preto bolo jeho povinnosťou tento nárok aj riadne preukázať. Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu
listinných dôkazov javilo potrebné preveriť ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z vykonaného dokazovanie z nich vyvodí, a to
predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii. Odberatelia V. Q., J..S..Z.. a H. U. P.. nepreukázali nadobudnutie tovaru
od žalobcu, rovnako nepreukázali, že vykonávajú ekonomickú činnosť, nepreukázali ani, ako s tovarom



naložili, či majú prijatie tovaru zaúčtované vo svojom účtovníctve a v záznamoch DPH, nepreukázali
ani, kde bol tovar skladovaný a rovnako nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti. Zo zistení českej
a maďarskej správy vyplýva, že daňové subjekty, ktoré mali byť odberateľmi predmetného tovaru v
inom členskom štáte sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, za príslušné zdaňovacie
obdobia nepodali daňové priznania a neumožnili finančnej správe, aby preverila skutočnosti potrebné
k preukázaniu nadobudnutia tovaru týmito daňovými subjektmi. Správca dane nevykonal iba formálnu
kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo
všetkých vzájomných súvislostiach. Na základe vykonaného dokazovania a preukázaných kontrolných
zistení správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal právo na oslobodenie od DPH v zmysle
§ 43 zákona o DPH z deklarovaného dodania tovaru - betonárskej ocele a plechov od dodávateľa
J. J. E., I..J.. do iných členských štátov odberateľom V. Q. , J..S..Z.. (CZ) a H. U. P.. (HU). Zároveň
mal za to, že skutková podstata posudzovaných prípadov bola zistená riadne a viedla správcu dane k
správnym právnym záverom. Daňové orgány zadovážili dostatok dôkazov na prijatie záveru, že žalobca
bol súčasťou fakturačných reťazcov spoločností, ktoré napriek formálnemu dodržaniu podmienok
stanovených v zákone o DPH zneužili princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom
získania daňovej výhody. Žalobca bol aktívnym článkom tohto reťazca a uplatnením si nadmerného
odpočtu v sume XXX.XXX,XX Eur profitoval z realizácie týchto fakturácií, ktoré okrem podvodného
odčerpania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nemali iné ekonomické opodstatnenie.

V.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie

16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

20. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.



24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 46 ods. 1 veta prvá daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole.

26. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

27. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

28. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť
požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však
dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

29. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu správnych orgánov pri vydávaní
preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Súd
v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho
orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom
predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené
formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti.

30. Súd pri ďalšom odôvodnení poukazuje, že na tunajšom súde prebehli konania pod sp. zn.
1S/161/2016, ukončené rozsudkom vydaným dňa 02.02.2017, sp. zn. 6S/81/2017, ukončené rozsudkom
vydaným dňa 14.12.2017 a sp. zn. 2S/41/2017, ukončené rozsudkom vydaným dňa 20.09.2017, týkajúce
sa totožných účastníkov a ktorých predmetom bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného o znížení
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, júl 2011, resp. august 2012 a súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia vychádza z odôvodnení týchto vyššie uvedených rozsudkov (uvedené
rozsudky zrušili preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane).

31. Pri posúdení veci súd musí poukázať na všeobecné zásady a princípy daňového konania - daňovej
kontroly, ktorej účelom je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržanie osobitných predpisov. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších
nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri
súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň
predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom



dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie
vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenej si skutočností
a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových
predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového
priznania. Ohľadom prerušenia daňovej kontroly z dôvodu získania medzinárodnej výmeny informácií
súd považuje za potrebné uviesť, že pri procese medzinárodnej výmeny informácií by mal správca dane
prerušiť daňovú kontrolu dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácie príslušnému orgánu cudzieho
štátu a v daňovej kontrole pokračovať dňom doručenia odpovede na túto žiadosť. V tejto súvislosti je
potrebné upozorniť na ust. § 44 daňového poriadku, podľa ktorého sa daňová kontrola vykonáva vždy len
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že
správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v
takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti na splnenie jej účelu.
Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti,
primeranosti a účelnosti. Ustanovenie § 44 daňového poriadku je potrebné vykladať v spojitosti s jednou
z jeho základných zásad (§ 3 ods. 2 druhá veta daňového poriadku), podľa ktorej je správca dane
povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré
najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Na posúdenie, či bola dodržaná maximálna možná dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité presne
vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. V prejednávanej veci mal súd z obsahu administratívneho
spisu nesporne za preukázané, že daňový úrad začal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie september 2012 dňa 20.12.2012 a ukončil ju dňa
12.02.2015, kedy žalobca (kontrolovaný daňový subjekt) prevzal Protokol (daňová kontrola je ukončená
spravidla dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly - § 48 ods. 2 daňového poriadku, takto tomu
bolo v prejednávanej veci).

33. Daňový poriadok umožňuje daňovú kontrolu prerušiť, pričom rozlišuje obligatórne a fakultatívne
prerušenie daňovej kontroly. Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení
kontroly. Správca dane následne v daňovej kontrole pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet
kontrolovaného daňového subjektu v prípade, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené.
Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje
o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej
začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia
daňovej kontroly. Súd v prípade, ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, musí skúmať dôvodnosť
(zákonnosť) takéhoto prerušenia.

34. V prejednávanej veci súd z pripojeného administratívneho spisu má za preukázané, že daňová
kontrola bola dvakrát prerušená. Prvýkrát rozhodnutím daňového úradu č. 9104404/5/1783242/13/
FraT zo dňa 09.05.2013 v zmysle ust. § 61 ods. 1 daňového poriadku, dôvodiac začatím
konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorou bola skutočnosť, že daňový
úrad zaslal dožiadania do Českej a Maďarskej republiky, ktorých predmetom bolo preverovanie
posudzovaných intrakomunitárnych dodávok tovarov. Odo dňa 28.04.2014 správca dane pokračoval
v prerušenej daňovej kontrole. Druhýkrát bola kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane č.
9104404/5/3635013/14/FraT zo dňa 28.07.2014, a to z tých istých dôvodov ako prvýkrát. Z dôvodu
pretrvávajúcej nečinnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sa žalobca obrátil na Krajský súd
v Bratislave so žalobou o odstránenie nečinnosti správcu dane, čomu súd vyhovel a uznesením č.k.
1S/133/2014-22 zo dňa 16.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2014, uložil Daňovému
úradu Bratislava povinnosť konať a rozhodnúť vo veci konania o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za
zdaňovacie obdobie september 2012 v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení
predmetného rozhodnutia zároveň správny súd konštatoval, že „Takýmto postupom správcu dane
dochádza k porušovaniu jednej zo základných zásad daňového konania, a to v zmysle § 3 ods.
2 Daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je
predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Súd konštatoval, že v danom prípade
trvanie kontroly začatej dňom 20.12.2012, bez možnosti odhadu reálneho ukončenia veci, nie je



možné chápať ako aktívnu činnosť žalovaného, keďže túto nerealizuje v súlade so zákonom“. Žalobca
doručil žalovanému sťažnosť z 25.03.2013 a výzvu na vrátenie neoprávnene zadržiavanej DPH. Z
administratívneho spisu nevyplýva, že by správca dane kontinuálne vykonal akýkoľvek ďalší úkon
smerujúci k prekonaniu nejakej prekážky brániacej rozhodnutiu vo veci vrátenia nadmerného odpočtu
DPH. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, resp. že dožiadaný
orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti. Takýmto postupom správcu dane dochádza aj k porušovaniu jednej zo základných zásad
daňového konania a to v zmysle § 3 ods. 2 DP, podľa ktorého je správca dane povinný zaoberať sa
každou vecou, ktorá je predmetom správy dani, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Oznámením zo
dňa 12.01.2015 daňový úrad pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním Protokolu zo dňa
21.01.2015 (žalobca ho prevzal 12.02.2015).

35. Zákonom stanovená lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou
(maximálnou) a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim
zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať so stanovenými
lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku
(protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu
totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového
subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti
kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné
dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

36. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly však platí
bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytne správcovi dane
vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu
dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu
primeranosti (proporcionality) a zásadu zákonnosti pri správe daní. Potom je treba konštatovať, že
daňová kontrola v takom prípade nie je vykonaná v súlade so zákonom, t.j. v rámci zákonom maximálne
povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly a protokol z nej tak nadobúda povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/161/2016).

37. V tejto súvislosti súd upozorňuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/24/2010 zo dňa
29.06.2010, z ktorého vyplýva, že „...ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval
maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o
správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová
kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a contratio § 29 ods. 4 veta
prvá zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené
vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas
nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole je rovnako nezákonné...“.

38. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny
informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V
súvislosti s posudzovaním dĺžky konania daňovej kontroly súd uvádza, že v spojitosti s implementáciou
smernice Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a o zrušení
smernice č. 77/799/EHS bol prijatý zákon č. 442/2012 Z. z., ktorý reflektuje rozsah vyššie uvedenej
smernice. V rámci medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní bol vyššie uvedeným zákonom
zavedený nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb
majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte a zároveň boli ustanovené lehoty na vybavenie
žiadostí o výmenu informácií, na poskytovanie informácií bez žiadosti, ako aj lehoty na oznámenie
výsledku využitia poskytnutých informácií. Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť
spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach. Z
tohto dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti
cudzieho štátu. Podľa čl. 7a ust. § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu
povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskoršie však do 6 mesiacov odo dňa



prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov
od uvedeného dňa.

39. Súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené nie
je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom
postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či
existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen pre rozhodnutie
vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej
kontroly.

40. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom,
musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a
ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná.
V prejednávanej veci súd ustálil, že daňová kontrola bola začatá dňa 20.12.2012. Dňa 12.02.2015
bola daňová kontrola ukončená (žalobcovi bol doručený Protokol) po opakovanom (2 krát) prerušení
z totožných dôvodov. Za postup správcu dane, ktorý bol v rozpore so zásadou proporcionality, súd
jednoznačne považoval skutočnosť, že správca dane požadoval od príslušných orgánov cudzieho
štátu (Českej republiky a Maďarskej republiky) informácie po častiach, kedy v záujme efektívnosti
bolo možné (a aj potrebné) ich kumulovať. V daňovej kontrole bolo pokračované celkom zjavne len v
dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorý svojím uznesením č.k. 1S/133/2014-22 zo dňa
16.10.2014 nariadil správcovi dane pokračovať v kontrole a ukončiť ju vydaním rozhodnutia v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto jeho rozhodnutia. Ani túto lehotu určenú súdom správca dane nedodržal.
Preto je treba konštatovať, že takýto postup správneho orgánu bol neefektívny a nadbytočný a jeho
dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový
subjekt (žalobcu). Podľa názoru súdu (vyplýva to z administratívneho spisu) neexistoval žiadny zákonný
dôvod na skoro pol druha ročné prerušenie daňovej kontroly (správca dane v nej pokračoval až po tom,
čo mu to prikázal správny súd) a potom takéto prerušenie objektívne nie je možné pokladať za súladné
so zákonom.

41. Z obsahu administratívneho spisu súd nemal za preukázané, že by žalobca so správcom dane
nespolupracoval, resp. že by mu nebol poskytoval primeranú súčinnosť. Na každú výzvu správcu
dane uskutočnenú voči žalobcovi tento v primeranej lehote reagoval a sám navrhoval správcovi dane
vykonať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Ak teda správca dane nerešpektoval zákonom stanovenú
maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým daňový poriadok (zásadu proporcionality a
zákonnosti v daňovom konaní).

42. Potom na základe zistených skutočností v tomto konaní súd dospel k záveru, že napadnuté
preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť
podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, v ktorom bude
viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci
opätovne konať, vyhodnotiť všetky len zákonne získané dôkazy a vydať rozhodnutie, ktoré oprie len o
tie dôkazy, ktoré boli získané v zákonnej lehote na vykonanie daňovej kontroly a len týmito dôkazmi
rozhodnutie odôvodní. Ostatnými hmotnoprávnymi námietkami žalobcu sa súd vzhľadom na vyššie
uvedené nezaoberal.

43. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému
žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po skončení veci.

44.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).