Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/74/2016 z 28. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. marca 2018, sp. zn. 6S/74/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200635.2 Krajský súd Bratislava | 6S/74/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1016200635.2 | 2018-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d5a7b6a-32fa-4c01-aaff-0c7b50740eb2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200635.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200635
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200635.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu:
NEUROPROTECT, s.r.o., IČO: 36 812 005, Štefana Furdeka 10, 036 01 Martin, zast.: Mgr. Jana
Lenková, advokátka, Krížna 38, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. S10839-OP-2014 zo dňa 27.11.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.11.2015 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie vydané v prvom stupni Žilinským samosprávnym krajom (ďalej aj ako „prvostupňový orgán"
alebo „ŽSK") č. 4939/2014/OZ zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým
prvostupňový orgán podľa §81 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 Z.z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.") uložil žalobcovi pokutu vo výške 400 Eur.

2. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu z dôvodu porušenia povinností poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti podľa § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení s § 44 ods. 1 zákona
č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej ako „zákon
č. 577/2004 Z.z."), ktorého sa mal dopustiť tým, že od pacientky R. H. pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti dňa 09.06.2014 v priestoroch svojho zdravotníckeho zariadenia s miestom prevádzkovania:
Námestie Štefana Nikolaja Hýroša 12, Ružomberok, požadoval sumu 5 Eur za objednanie na termín
vyšetrenia - kontrolné.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie ŽSK, za
nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.



4. Dôvodil, že stanovenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v spojení
s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z., za porušenie ktorej bola žalobcovi uložená pokuta, je výlučne
dôsledkom extenzívneho výkladu zo strany žalovaného a ŽSK. Mal za to, že správne orgány vo svojich
rozhodnutiach neuvádzajú, z ktorého konkrétneho ustanovenia/podzákonnej normy žalobcovi vyplýva,
že nemôže vyberať predmetný poplatok, resp., že objednanie pacienta je súčasť zdravotného výkonu
a poplatok za takýto zdravotný výkon je hradený z verejného zdravotného poistenia. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenia § 2 a § 3 zákona č. 577/2004 Z.z. účinného v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia, v ktorých je explicitne uvedený rozsah a členenie zdravotnej starostlivosti. Podľa žalobcu
tento zoznam pri každej chorobe definuje akú časť úhrady za konkrétny zdravotný výkon hradí zdravotná
poisťovňa a akú poistenec. Z toho vyplýva, že právny predpis rozlišuje 3 druhy poskytovania zdravotnej
starostlivosti, a to uhrádzanú, neuhrádzanú a čiastočne uhrádzanú z verejného zdravotného poistenia.

5. Žalobca zastával názor, že pojem „objednanie pacienta", resp. pojem, ktorý by mohol
obsahovo zahŕňať uvedený zdravotný výkon/službu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
vychádzajúc zo zoznamu obsiahnutého v zákonných ustanoveniach § 2 a § 3 zákona č. 577/2004
Z.z., nebol v čase vydania napadnutých rozhodnutí predmetom právnej úpravy obsiahnutej v zákone
č. 577/2004 Z.z., ktorý stanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného
poistenia a úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nie je ani službou
súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej obsah normuje § 13 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len
„zákon č. 576/2004 Z.z.") a nie je ani obsahom zoznamu úkonov, ktorý je prílohou Nariadenia vlády SR
č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov (ďalej len „Nariadenie
č. 776/2004 Z.z."). Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žiadny hmotnoprávny predpis v
čase vydania prvostupňového rozhodnutia explicitne neustanovoval, že objednanie pacienta je služba
spojená so zdravotnou starostlivosťou, z čoho by zároveň pre žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti vyplývalo, že nemá právo od pacienta účtovať poplatok za objednanie. Túto absenciu
relevantnej právnej úpravy mal potvrdiť aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, keď konštatoval, že hoci
v čase vydania prvostupňového rozhodnutia tzv. objednávacie služby neboli v zákone č. 577/2004 Z.z.
explicitne upravené, neznamená to, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti mohli konať pri výbere
poplatkov svojvoľne.

6. Ďalej žalobca uviedol, že tak široký výklad zákonných ustanovení, najmä § 44 ods. 1 zákona č.
577/2004 Z.z., ako ho v uvedenej súvislosti vykonal žalovaný a ŽSK, patrí do výlučnej právomoci súdov a
nie do právomoci správnych orgánov, pričom právny záver o porušení povinnosti upravenej v uvedenom
zákonnom ustanovení považoval žalobca za nezákonný. V tejto súvislosti mal za to, že žalovaný a ŽSK
prekročili svoju právomoc extenzívnym výkladom zákona, ktorým dôvodili, že objednanie pacienta je
súčasťou základnej jednotky poskytovania zdravotnej starostlivosti a účtovanie poplatkov za objednanie
pacienta je obchádzaním systému verejného zdravotníctva. To všetko napriek tomu, že uvedená
definícia v čase vydania prvostupňového rozhodnutia nebola obsahom žiadneho hmotnoprávneho
predpisu. Dôvodil, že pri pochybnostiach o obsahu hmotnoprávneho predpisu sa má použiť výklad,
ktorý je pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti priaznivejší. V tomto prípade teda ak neexistuje
hmotnoprávna úprava týkajúca sa výberu poplatkov za objednanie pacienta, nie je podľa žalobcu možné
extenzívnym výkladom zákona v neprospech poskytovateľa založiť zákaz takéhoto výberu poplatkov
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a z tohto výkladu zákona vyvodiť porušenie povinnosti a toto
sankcionovať. Na tomto mieste žalobca zdôraznil, že neobstojí argumentácia žalovaného a ŽSK o
existencii právnej úpravy aj s poukazom na novelu zákona č. 53/2015 Z.z., ktorou došlo k doplneniu
zákona č. 577/2004 Z.z. o nové ustanovenie do § 3 ods. 4. Touto novelou sa od 01.06.2015 explicitne
stanovilo, čo sa považuje za súčasť zdravotného výkonu, kde v písm. a/ predmetného ustanovenia sa
normuje, že súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania
na konkrétny čas. Teda až počnúc účinnosťou uvedenej novely je zákonom nesporne stanovené, že
objednanie pacienta je súčasť zdravotného výkonu.

7. Ďalej žalobca namietal procesný postup žalovaného, ktorý nerozhodol o odvolaní žalobcu v
lehote podľa § 60a v spojení s § 49 Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že
žalovaný rozhodol o jeho odvolaní po viac ako jednom roku od jeho doručenia, a to bez akéhokoľvek
upovedomenia a odôvodnenia takéhoto postupu. Tento postup žalobca považoval za rozporný zo
zásadou zákonnosti správneho konania, a preto nemôže požívať právnu ochranu.



8. Záverom žalobca namietal, že výška uloženej sankcie v sume 400 Eur, ktorá je 80-násobkom
hodnoty porušovanej povinnosti, je s ohľadom na charakter a rozsah porušovanej povinnosti
neadekvátna a v porovnaní s hodnotou porušenej povinnosti likvidačná. V tejto súvislosti mal za to, že
odôvodnenie napadnutých rozhodnutí v časti týkajúcej sa uloženej sankcie je všeobecné, nekonkrétne
a nepostačujúce. Podľa žalobcu z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká
bola vlastne miera porušenia povinnosti žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nakoľko
správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania,
nevyhodnotili jeho následky a okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo. Preto považoval obe
rozhodnutia správnych orgánov v tejto časti nepreskúmateľné.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 25.05.2016, žalobu považoval
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu a uviedol, že podľa § 2 ods.
2 zákona č. 576/2004 Z.z. je zdravotným výkonom ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá
predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti. Žalovaný mal za nesporné, že
žalobca vyberaním poplatku za „manažovanie času" obchádzal zákon, konkrétne obchádzal systém
verejného zdravotného poistenia, keď sa na úkor pacienta snažil vykryť prevádzkové náklady ním
prevádzkovanej ambulancie, čo sám vo svojich vyjadreniach v správnom konaní viackrát zopakoval.
Zdôraznil, že v prípade žalobcu bol zákon aplikovaný v súlade s jeho účelom a jeho účelom bez
pochýb vždy bolo, aby pacient u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti neplatil za niečo, čo je kryté z
verejného zdravotného poistenia. Pacient nemá byť nedobrovoľným sponzorom krytia bežných potrieb
zdravotníckeho zariadenia, naviac spôsobom, ktorý sa prieči účelu zákona.

10. V súvislosti s výškou uloženej pokuty žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o jej likvidačnej výške
sú irelevantné, a to predovšetkým s ohľadom na to, že za protiprávne konanie tohto charakteru zákon
umožňuje uložiť pokutu až do výšky 16.596 Eur. Výška uloženej pokuty predstavuje zhruba 2,4% z
možne uložiteľnej výšky pokuty. Tiež je podľa žalovaného nutné prihliadať na charakter protiprávneho
konania, ktorým je v danom prípade zneužitie pacienta na úkor krytia vlastných potrieb. Okrem toho
sa má žalobca podľa žalovaného z uloženej pokuty do budúcna poučiť a nie ďalej protiprávne konanie
hájiť, či naďalej praktizovať.

IV.
Konanie na správnom orgáne

11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.06.2014 bol prvostupňovému orgánu
doručený podnet p. R. H., ktorá žiadala o prešetrenie neoprávneného vyberania poplatku za prednostné
vyšetrenie v neurologickej ambulancii J.. G. W. v N.. V predmetnom podnete p. H. uviedla, že dňa
04.03.2014 bola na kontrole v uvedenej ambulancii, pričom bola objednaná na ďalšiu kontrolu dňa
06.06.2014 medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. bez poplatku. Dňa 05.06.2014 v popoludňajších hodinách
jej mala volať sestrička z uvedenej ambulancie, pričom jej mala oznámiť, že bol zmenený systém
objednávania na taký, že každý pacient musí byť objednaný na určitú hodinu, pričom si musí zaplatiť
poplatok vo výške 5 Eur. Tiež jej malo byť oznámené, že vzhľadom na túto situáciu už nie je voľný
termín na dátum, na ktorý bola objednaná, a preto bola preobjednaná na 09.06.2014 o 13:20 hod. V
uvedený deň na vyšetrení bol p. H. účtovaný poplatok za objednanie na termín vyšetrenia - kontrolné.
Tento podnet prvostupňový orgán zaslal žalobcovi, ako prevádzkovateľovi uvedenej ambulancie, listom
zo dňa 16.06.2014 spolu so žiadosťou o jeho stanovisko spolu s cenníkom výkonov. Dňa 24.06.2014
doručil žalobca prvostupňovému orgánu svoje stanovisko k uvedenému podnetu. Vo svojom stanovisku
žalobca dôvodil, že od augusta 2012 zaznamenáva čoraz väčší počet pacientov, ktorí majú záujem
o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v jeho zdravotníckom zariadení, v dôsledku čoho prekračuje
finančný limit stanovený príslušnou zdravotnou poisťovňou. Aj po prekročení finančného limitu žalobca
poskytuje zdravotnú starostlivosť jeho pacientom a všetky nadlimitné výkony idú na jeho náklady. Z
ohľadom na množstvo pacientov a problémy s tým vznikajúce (nezhody pacientov v čakárni ambulancie)
celý proces dojednávania termínov vyšetrení, ktoré sa prispôsobujú individuálnym osobným a rodinným
potrebám pacientov, generoval finančné náklady, ktoré bolo nevyhnutné zohľadniť vo výške poplatku



za manažovanie času pacienta. Predmetný poplatok bol pôvodne pomenovaný ako „Poplatok za
objednanie na termín vyšetrenia" a z dôvodu, aby u pacientov nevyvolával dojem duplicity s poplatkom
za prednostné vyšetrenie, bol neskôr premenovaný na „Poplatok za manažovanie času pacienta"

12. Listom zo dňa 28.08.2014, doručeným dňa 03.09.2014, prvostupňový orgán žalobcovi oznámil
začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 81 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 Z.z.,
a to za porušenie § 79 ods. 1 písm. a/ tohto zákona v spojení s § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z.
Zároveň prvostupňový orgán žalobcu vyzval na vyjadrenie k zisteným nedostatkom. Žalobca sa k začatiu
správneho konania vyjadril listom zo dňa 08.09.2014, ktorý bol prvostupňovému orgánu doručený dňa
11.09.2014 a v ktorom predovšetkým dôvodil, že služby súvisiace s objednávaním pacientov, resp.
služby spojené s manažovaním času pacienta nie sú obsahom § 13 zákona č. 576/2004 Z.z., a teda nie
sú službami súvisiacimi s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Listom zo dňa 01.10.2014, doručeným
žalobcovi dňa 06.10.2014, prvostupňový orgán žalobcu upovedomil o predĺžení lehoty na rozhodnutie
podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku.

13. Dňa 28.10.2014 vydal prvostupňový orgán v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutie, voči
ktorému podal žalobca odvolanie doručené prvostupňovému orgánu dňa 19.11.2014. Vec bola
žalovanému ako odvolaciemu orgánu predložená prvostupňovým orgánom dňa 05.12.2014, o čom
bol žalobca listom zo dňa 01.12.2014, doručeným dňa 05.12.2014, aj upovedomený. Po predložení
veci vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie zo dňa 27.11.2015, odôvodnenie ktorého je obdobné ako
vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie.
V.
Posúdenie veci

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 a 13 ods. 3
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie ŽSK,
sú vecne správne.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

18. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu zdravia. Na základe
zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

19. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki



pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom
predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja
budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,
biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú
jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

21. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti
a v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti je služba vo všeobecnom hospodárskom
záujme.

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádza neodkladná zdravotná
starostlivosť.

23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú aj zdravotné výkony
a/ vedúce k zisteniu choroby,
b/ poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je v prílohe č. 3.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) zdravotnými výkonmi podľa odseku 2 písm. b) sú zdravotné výkony, ktoré vedú k
a/ záchrane života,
b/ vyliečeniu choroby,
c/ zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií,
d/ zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia,
e/ zmierneniu prejavov choroby,
f/ účinnej prevencii vrátane podania očkovacej látky pri povinnom očkovaní.

25. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa
neuhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v Zozname
chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na
základe verejného zdravotného poistenia (ďalej len „zoznam chorôb"). Iné ako prioritné choroby sú
choroby uvedené v osobitnom predpise okrem prioritných chorôb (príloha č. 3). Najmenej v jednej
tretine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné výkony plne uhrádzajú na základe verejného
zdravotného poistenia, najviac v jednej šestine chorôb uvedených v zozname chorôb sa zdravotné
výkony neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia a v ostatných chorobách uvedených v
zozname chorôb sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

26. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

27. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) služby podľa odseku 1 sa plne alebo čiastočne uhrádzajú z verejného zdravotného
poistenia, len ak súvisia so zdravotnou starostlivosťou plne alebo čiastočne uhrádzanou na základe
verejného zdravotného poistenia.

28. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) poskytovateľ nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti poistenca podľa tohto zákona.



29. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) poskytovateľ môže požadovať úhradu za prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti
len v rámci na to vyhradených ordinačných hodín, ktoré musí schváliť samosprávny kraj a ktoré
nesmú presiahnuť jednu štvrtinu jeho ordinačných hodín; medzi ordinačnými hodinami vyhradenými
na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti musia byť vyhradené minimálne dve hodiny
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Výšku úhrady schvaľuje samosprávny kraj podľa miesta
prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.

30. Podľa § 3 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie
poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas.

31. Podľa § 79 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy (okrem iného aj § 44 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z.)

32. Podľa § 81 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) orgán príslušný na vydanie povolenia, ministerstvo zdravotníctva a komora príslušná na
vydanie licencie sú oprávnení za podmienok ustanovených týmto zákonom ukladať pokuty.

33. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) pri ukladaní sankcií orgány podľa odseku 2 prihliadajú najmä na povahu porušenej
povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti
alebo inú priťažujúcu okolnosť.

34. Podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto
zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. a/ až c/ až do
16.596 Eur.

35. Podľa § 82 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 8 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania,
následky a povahu zistených nedostatkov.

36. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. (v znení účinnom v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia) na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Podľa § 49 ods. 1 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na
podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

40. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch
rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote,
môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán
nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov
upovedomiť.



41. Podľa § 60a Správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

42. V danom prípade bola žalobcovi, ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, uložená pokuta,
keďže pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti porušil zákaz vyberania úhrad od poistencov za zdravotnú
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nad rozsah spoluúčasti
poistenca podľa zákona č. 577/2004 Z.z. Išlo o vyberanie poplatku za objednanie, resp. poplatku
za manažovanie času pacienta. Žalobca vyberanie uvedeného poplatku nerozporoval, avšak výklad
príslušných právnych predpisov zo strany správnych orgánov v tejto súvislosti považoval za extenzívny a
nesprávny. Mal za to, že nekonal v rozpore so zákonom, keďže objednanie pacienta na konkrétny čas nie
je službou alebo zdravotným výkonom, ktorý by v čase vydania napadnutých rozhodnutí bol predmetom
právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 577/2004 Z.z., ktorý stanovuje rozsah zdravotnej starostlivosti
uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia a úhrad za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti. Taktiež tento úkon nebol podľa žalobcu v rozhodnom čase ani službou súvisiacou s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa § 13 zákona č. 576/2004 Z.z. a nebol ani obsiahnutý v
Katalógu zdravotných výkonov podľa Nariadenia č. 776/2004 Z.z.

43. V prejednávanom prípade nie je podstatné, či zdravotné výkony, objednanie na ktoré žalobca
spoplatňoval predmetným poplatkom, sú plne alebo čiastočne uhrádzané z verejného zdravotného
poistenia. Podstatnou je v tomto prípade skutočnosť, či objednanie na termín je službou (úkonom),
ktorá so zdravotným výkonom súvisí bezprostredne tak, aby ju bolo možné považovať za jeho súčasť.
Prípadne, či ide o samostatný zdravotný výkon neuhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Súd
prisvedčil žalobcovi, že v rozhodnom čase nebol pojem „objednanie na termín" výslovne explicitne
predmetom relevantnej hmotnoprávnej úpravy. Na druhej strane však súd prisvedčil žalovanému, že
uvedená skutočnosť neoprávňuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti konať pri výbere poplatkov
svojvoľne. Príslušné ustanovenia popísané v bodoch 18-36 tohto rozsudku je nutné vykladať v ich
vzájomnej súvislosti s použitím elementárnej logiky. Súd podobne ako žalovaný a prvostupňový orgán
zastáva názor, že objednanie pacienta je súčasťou zdravotného výkonu definovaného v § 2 ods. 2
zákona č. 576/2004 Z.z. Nie je možné odčleniť „objednanie pacienta" od samotného zdravotného
výkonu, na ktorý sa pacient objednáva. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 44
zákona č. 577/2004 Z.z. účinného v rozhodnom čase, ktorý v odseku 2 upravoval, resp. umožňoval
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti požadovať úhradu len za prednostné poskytnutie ambulantnej
starostlivosti.

44. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na dôvodovú správu k zákonu č. 53/2015 Z.z., ktorým došlo
k doplneniu zákona č. 577/2004 Z.z. Uvedeným zákonom došlo k precizovaniu ustanovení zákona
č. 577/2004 Z.z. týkajúcich sa vyberania úhrad zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti od
poistencov a explicitnému vymedzeniu súčastí zdravotného výkonu. Do ustanovenia § 3 ods. 4 písm.
a/ sa za súčasť zdravotného výkonu zaviedlo objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania
na konkrétny čas. Podľa predmetnej dôvodovej správy sa touto úpravou má zamedziť poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti vyberať úhradu za to, čo je súčasťou zdravotného výkonu. Napriek tomu, že
zákon č. 577/2004 Z.z. v rozhodnom čase explicitne neupravoval, že objednanie pacienta je súčasťou
zdravotného výkonu, s ohľadom na účel verejného zdravotného poistenia a logický výklad definície
zdravotného výkonu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z.z. je tento úkon nutné považovať za
súčasť zdravotného výkonu, na ktorý sa pacient objednáva. Nie je preto možné takýto úkon pacientovi
samostatne účtovať, resp. vyberať zaň poplatok. Ide o neoddeliteľnú súčasť zdravotnej starostlivosti ako
základnej jednotky poskytovania zdravotnej starostlivosti.

45. Pri námietke žalobcu, že žalovaný nerozhodol o jeho odvolaní v zákonom stanovenej lehote podľa §
49 Správneho poriadku, súd vyjadruje právny názor, že lehoty pre vydanie rozhodnutia majú poriadkový
charakter. Ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu účastníka konania. Potvrdzuje to aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Sž 153/99, v odôvodnení ktorého najvyšší súd konštatoval:
„Lehoty vymedzené v ustanovení § 49 Správneho poriadku sú lehoty poriadkové a ich nedodržanie nemá
vplyv na práva účastníkov konania. Ide o procesné lehoty, ich účelom je zabezpečiť, aby správny orgán
vybavil vec, ktorá je predmetom konania včas a bez zbytočných prieťahov". To znamená, že vydanie
rozhodnutia po uplynutí procesnej lehoty v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku nespôsobuje vadu
takého charakteru, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri dlhšej trvajúcej



nečinnosti správneho orgánu prichádzajú do úvahy pre účastníka konania opatrenia proti nečinnosti,
prípadne, ak účastníkovi vznikne majetková ujma, aj náhrada škody podľa osobitných predpisov.

46. V súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa odôvodnenia uloženej pokuty súd uvádza
nasledovné. V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie
sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na
subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce
vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha
aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať
závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti,
aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,
spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zaväzuje
súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú
protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Podľa názoru súdu
bola výška pokuty v danom prípade určená v rozsahu správnej úvahy zákonom dovolenej, a to na
spodnej hranici, keďže za predmetný správny delikt bolo možné uložiť pokutu až do výšky 16.596 Eur.
Ustálenie výšky pokuty v rámci zákonom určeného rozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho
uváženia a súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho
uváženia), preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy, a či je
v súlade so zákonom. Súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie, pretože tak žalovaný, ako aj
prvostupňový orgán, v dostatočnom rozsahu uviedli svoju správnu úvahu, na základe ktorej zdôvodnili
postup pri určovaní výšky sankcie v posudzovanej veci. Bolo v tejto súvislosti prihliadnuté na závažnosť
(zneužívanie pacientov vyberaním poplatku za úkon, ktorý je súčasťou zdravotného výkonu), čas trvania
(žalobca sám priznal, že poplatok účtoval pravidelne od mesiaca máj 2014), následky a povahu zistených
nedostatkov (obchádzanie zákona žalobcom).

47. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu boli podľa názoru súdu vydané
v súlade so zákonom, bez formálnych a logických nedostatkov, riadne odôvodnené a vychádzali z
dostatočne zisteného skutkového stavu. Súd ich teda považoval za vecne správne, a preto žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd
nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).