Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/36/2016 z 21. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. novembra 2018, sp. zn. 6S/36/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200297.1 Krajský súd Bratislava | 6S/36/2016 | ECLI:SK:KSBA:2018:1016200297.1 | 2018-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, SSP, SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea46d4d0-1c96-401c-a75c-7c72e0a6922a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200297.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200297
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200297.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: K. V.E., D. Č.
XXXX/XX, XXX XX J. R. K. zastúpený: Advokátska kancelária VARMUS, s.r.o., so sídlom Palárikova
č. 83, 022 01 Čadca, konajúca prostredníctvom JUDr. Jozefa Varmusa, PhD., advokáta a konateľa,
proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova č. 12,
812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 31284/2015,
3825/2015-640 zo dňa 17.12.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR Č: 31284/2015, 3825/2015-640 zo dňa 17.12.2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o
výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 25.02.2016 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo: 31284/2015, 3825/2015-640 vydaného dňa 17.12.2015,
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca ako žiadateľ podal
Poľnohospodárskej platobnej agentúre, Bratislava regionálne pracovisko Žilina (ďalej len tiež PPA) dňa
11.05.2010 „Jednotnú žiadosť na rok 2010“ (ďalej len Žiadosť), ktorou žalobca požiadal o jednotnú
platbu na plochu (SAPS) na užívanú výmeru 97,90 ha a vyrovnávací príspevok na znevýhodnené
oblasti (LFA). PPA následne vykonala administratívne kontroly žiadosti a kontrolu plnenia podmienok
krížového plnenia a zistila nezrovnalosti v uplatnených výmerách, čo žalobcovi oznámila písomnosťou
zo dňa 13.08.2010 (jej prílohu tvorila Špecifikácia nezrovnalostí). V spise sa nachádzajú zápisnice obe
zo dňa 21.02.2011 o vykonaní kontroly na mieste vo veci viacnásobnej deklarácie (ďalej len KNM), a
to zápisnica č. 015/320/2011 žiadateľa Poľnohospodárske obchodné družstvo Radoľa (ďalej len POD
Radoľa) a zápisnica č.: 016/320/2011 žiadateľa - žalobcu. Súčasťou spisu je aj Správa z kontroly na
mieste zo dňa 17.02.2011 spolu so 17 fotografiami posudzovaných pozemkov. Rozhodnutie PPA zo dňa
27.04.2011 o prerušení správneho konania v zmysle § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti
orgánov štátnej správy pre oblasť poskytovania podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné
hospodárstvo v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 543/2007 Z. z.), ktorým bolo uložené, aby
v lehote 30 dní podal žalobu vo veci sporného práva užívania na súd. PPA bol doručený dňa 14.06.2012



rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/34/2012, potvrdzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina
č. k. 24C/111/2010-100 zo dňa 18.10.2011, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa POD
Radoľa o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme nehnuteľností uzatvorenej medzi odporcami v 1/ a
2/ rade (žiadateľom a Pozemkovým spoločenstvom súkromní vlastníci lesov) z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu. Zároveň sú v spise založené rozsudky Okresného súdu Žilina sp. zn.
24C/111/2010 zo dňa 18.10.2011 a rozsudok č. k. 10Cb/207/2010-103 zo dňa 27.09.2011, ktorým súd
zamietol návrh navrhovateľa Pozemkové spoločenstvo súkromní vlastníci lesov, Povina účastníka na
strane navrhovateľa - žiadateľ proti odporcovi POD Radoľa o určenie neplatnosti právneho úkonu -
Zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy.

3. Vydaným prvostupňovým správnym rozhodnutím PPA č. 500/1906/17543/2010 zo dňa 12.10.2015
prvostupňový správny orgán rozhodol o neschválení podpory formou jednotnej platby na plochu podľa
§ 2 nariadenia vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve
formou priamych platieb v zn. n. p. (ďalej len nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z.), o neschválení
poskytnutia podpory formou vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach podľa § 57
nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory programu rozvoja vidieka
v zn. n. p. (ďalej len nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z.), ako aj vo veci vylúčenia žiadateľa z
poskytovania podpory v sume 32 958,07 €.

4. Rozhodnutie PPA odôvodnila tým, že vykonávala administratívne kontroly žiadosti žalobcu (žiadateľa)
a kontrolu plnenia podmienok krížového plnenia a týmito kontrolami bola zistená naddeklarácia na
dieloch pôdnych blokov (ďalej len DPB) J. R. K. č. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J.
R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X,
J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/X, J. R. K. Č.. XXXX/
X (ďalej len sporné DPB). Dôvodom naddeklarácie bola skutočnosť, že na sporné DPB si v roku 2010
podal jednotnú žiadosť aj iný subjekt (žiadateľ), a to POD Radoľa.

5. Na základe vykonanej KNM bolo zistené, že sporné plochy boli obhospodarované pasením a kosením,
pričom obaja žiadatelia (žalobca a POD Radoľa) prehlásili, že zabezpečili hospodárenie na sporných
plochách vo svojom mene. Obaja žiadatelia predložili viaceré dôkazy preukazujúce ich právo užívania
a obhospodarovania sporných plôch. Správny orgán konštatoval, že na základe predložených dokladov
nie je možné určiť kto sporné plochy obhospodaruje a kto má užívacie právo a preto ustálil spornosť
užívania daných plôch a rozhodnutím zo dňa 27.04.2011 prerušil správne konanie do právoplatného
rozhodnutia súdu o podanej žalobe žalobcu o určení užívacieho práva k pôde.

6. Správny orgán uviedol, že mu bol doručený rozsudok Okresného súdu č. k. 10Cb/207/2010-103,
ktorým súd zamietol návrh Pozemkového spoločenstva súkromných vlastníkov lesov Povina a
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa - žalobcu (žiadateľa) ako právne nedôvodný. Doručeným
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/34/2012 navrhovateľa POD Radoľa proti odporcovi
v prvom rade žiadateľovi a druhom rade Pozemkovému spoločenstvu súkromných vlastníkov lesov
Povina o určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Žilina č. k.
24C/111/2010-100, ktorým bol návrh zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu.
Na základe týchto skutočností PPA konštatovala, že žalobca nepreukázal užívacie právo k sporným
plochám a stanovila mu výmeru 0,00 ha.

7. V dôsledku v zákonnej lehote podanom odvolaní zo dňa 06.11.2015 voči v bode 3 tohto rozsudku
špecifikovanom prvostupňovom správnom rozhodnutí vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie číslo:
Číslo: 31284/2015, 3825/2015-640 zo dňa 17.12.2015, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že PPA v súvislosti s
podanou žiadosťou žalobcu vykonala administratívne kontroly a kontrolu plnenia podmienok krížového
plnenia a okrem iného zistila naddeklaráciu na DPB, čoho dôvodom bola skutočnosť, že na sporné
DPB si v roku 2010 podal jednotnú žiadosť aj iný subjekt POD Radoľa. V dňoch 21.02.2011, 22.02.2011
a 01.03.2011 PPA vykonala KNM a zistila, že obhospodarovanie sporných DPB bolo zabezpečené
kosením a pasením zo strany žalobcu a POD Radoľa. S poukazom na rozsudky Krajského súdu v Žiline
zo dňa 07.06.2012 č. k. 9Co/34/2012 a Okresného súdu v Žiline zo dňa 27.09.2011 č. k. 10Cb/207/2010
stanovila PPA žalobcovi na sporných DPB výmeru 0,00 ha.



8. Zároveň žalovaný zaujal stanovisko k v odvolaní žalobcu uvedeným námietkam a uviedol, že
súdne konanie ukončené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.06.2012 č. k. 9Co/34/2012
neodstránilo spornosť práva užívania daných DPB žalobcom, resp. POD Radoľa. Žalovaný uviedol, že
v administratívnom spise sa nachádza rozsudok Okresného súdu Žilina v právnej veci vedenej pod sp.
zn. 24C/111/2010, týkajúcej sa sporného subjektu ako navrhovateľa proti žiadateľovi ako odporcovi v
prvom rade, predmetom ktorej bolo určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy. Žalovaný konštatoval, že
predmetným právnym úkonom je „Zmluva o podnájme pozemkových nehnuteľností“ zo dňa 13.05.2009,
uzatvorená medzi pozemkovým spoločenstvom ako nájomcom a žiadateľom, ako podnájomníkom.
Okresný súd Žilina zamietol návrh o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme nehnuteľností zo dňa
13.05.2009, z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, pričom vyslovil názor, že je irelevantné,
kto mal platnú nájomnú zmluvu a kto nie, pretože podpora sa týka skutočného užívania pozemkov a
platnú zmluvu mohol mať aj ten, kto pôdu neužíval. Z uvedeného hľadiska považoval okresný súd súdny
spor za zbytočný, pretože neriešil otázku užívania pozemkov, ale mal posúdiť právnu kvalitu právneho
úkonu. Žalovaný poukázal na to, že PPA bol v uvedenej súvislosti predložený rozsudok Krajského súdu
v Žiline v právnej veci sporného subjektu ako navrhovateľa, proti žiadateľovi ako odporcovi v prvom
rade, predmetom ktorej bol určenie neplatnosti podnájomnej zmluvy, vedenej pod sp. zn. 9Co/34/2012.
Krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod č. 24C/111/2010-100,
pričom na str. 3 rozsudku okrem iného uviedol: „V danom prípade, aj odvolací súd má zato, že postup
prvostupňového súdu, keď v prvom rade skúmal, či na podaní žaloby je daný naliehavý právny záujem
a následne žalobu zamietol, bol správny.“

9. K ďalším vzneseným námietkam žalovaný uviedol, že skúmaním administratívneho spisu zistil,
že spis obsahuje fotografickú prílohu z KNM v rozsahu 17 listov, z ktorej vyplývalo, že sporné DPB
boli pokryté snehovou pokrývkou, avšak zo Správy z KNM nevyplývalo, že by táto skutočnosť mala
vplyv na posúdenie plnenia podmienok určených v nariadení vlády SR č. 20/2009 Z. z. KNM prebehla
tak, aby zaistila účinné overenie dodržiavania podmienok, predovšetkým sa zamerala na kontrolu
listinných dôkazov žiadateľa - žalobcu. Žalovaný konštatoval, že ako podklad rozhodnutia boli použité
všetky listinné doklady nachádzajúce sa v administratívnom spise, najmä: Správa z KNM, zápisnice č.
015/320/2011 a č. 016/320/2011, rozsudky Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline. Skutkový
stav bol zistený v postačujúcom rozsahu a vykonanie výsluchu navrhovaných svedkov považoval za
irelevantné.

Žaloba.

10. Žalobca považoval preskúmavané rozhodnutia za nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového
stavu, z ktorého rozhodnutia vychádzali bolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu a zároveň
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci.

11. V úvode žaloby bol opísaný stručný obsah preskúmavaných rozhodnutí. Ďalej žalobca namietal,
že mu správne orgány nepriznali dotáciu za uplatnené obdobie podľa jeho podanej žiadosti z dôvodu,
že na sporné pozemky si okrem neho podal žiadosť aj iný subjekt - Poľnohospodárske obchodné
družstvo Radoľa (ďalej len POD Radoľa), čo spôsobilo naddeklaráciu na dieloch pôdnych blokov (ďalej
len DPB). Oba správne orgány poukazovali vo svojich rozhodnutiach na rozsudok Krajského súdu v
Žiline zo dňa 07.06.2012 č. k. 9Co/34/2012 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.11.2012
č. k. 14Cob/19/2012, pričom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žaloby boli zamietnuté z dôvodu
absencie naliehavého právneho záujmu, resp. právnej nedôvodnosti. Podľa názoru žalovaného nebolo
teda možné konštatovať, že právo užívania žiadateľa (žalobcu) na sporných DPB je jednoznačne
nesporné. Z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/34/2012 vyplývalo, že súd zamietol návrh
POD Radoľa o neplatnosť zmluvy o podnájme nehnuteľností uzatvorenej dňa 13.05.2009 medzi
Pozemkovým spoločenstvom súkromných vlastníkov lesov v likvidácii a K. V. (navrhovateľom). Keďže
žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o podnájme bola zamietnutá, mali správne orgány dospieť
k právnemu názoru, že zmluva o podnájme je platným právnym úkonom pokiaľ z iných dôkazov
nevyplynula neplatnosť takejto zmluvy. Bolo povinnosťou správnych orgánov prihliadnuť na skutočnosť,
že Pozemkové spoločenstvo súkromných vlastníkov lesov vypovedalo nájomnú zmluvu POD Radoľa.
Vzhľadom na tieto listinné dôkazy bolo povinnosťou správnych organov zisťovať, kto v skutočnosti
obhospodaroval poľnohospodársku pôdu, na ktorú si uplatnil žiadosť o poskytnutie dotácie. Poukázal
na to, že na zistenie obhospodarovania pôdy predložil správnym orgánom listinné dôkazy, s ktorými sa
žalovaný správny orgán vôbec nevysporiadal a tiež navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedkov. Pokiaľ



za takejto situácie správne orgány považovali výsluch svedkov za irelevantný, postupovali v rozpore s
ustanoveniami § 32 a nasl. SP.

12. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny
orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady ich voľného hodnotenia len potom, ak
vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny
orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva prvostupňové a druhostupňové správne
konanie tvorí jeden celok. Prvostupňový ani druhostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia
neodstránili rozpory v dôkazoch, ktoré predložil žalobca a POD Radola. Na odstránenie týchto rozporov
bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať všetky dostupné dôkazy, aj tie, ktoré účastníci konania
nenavrhli.

13. Žalobca vytýkal správnym orgánom, že neodstránili rozpory v dôkazoch, ktoré im boli predložené
z jeho strany a zo strany POD Radoľa, čo bolo ich povinnosťou. Bez akéhokoľvek verifikovania opreli
svoje rozhodnutia len o dôkazy, ktoré predložilo POD Radoľa a na dôkazy, ktoré predložil on vôbec
neprihliadli. Takýto postup správnych orgánov bol v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov,
pretože v rámci tejto zásady nejde o ľubovôľu, ale o myšlienkový proces, z ktorého musí vyplynúť logický
a správny záver. Správne orgány neodstránili rozpory v predložených dôkazoch, čím nedostatočne zistili
skutkový stav veci.
14. Žalobca vytkol konajúcim správnym orgánom, že kontrola zo strany PPA sa výslovne vykonávala
vždy v jarnom období, v čase vegetačného kľudu a v čase, keď tangovane pozemky boli ešte pokryté
snehovou pokrývkou. Žalovaný sa touto jeho námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec
nevysporiadal. Žalobca uviedol, že doložil do spisu fotografie, ktoré preukazovali pravdivosť jeho
tvrdenia, že kontrola zo strany platobnej agentúry sa vykonávala v čase, keď pozemky boli pokryté
snehom (v čase vegetačného kľudu) a nedalo sa zistiť, kto na pozemkoch skutočne hospodári.
15. Správne orgány neodstránili rozpory v záveroch kontroly a s predloženými fotografiami zo strany
navrhovateľa. Predloženie dokladov zo strany POD Radola - výkazy prác a kniha honov, sú bez
právneho významu, pretože ide o doklady, ktoré nikto neverifikuje a je možné ich vyhotoviť podľa
potreby na splnenie vopred dohodnutého účelu. Kontrola vôbec nezisťovala, či a aké práce mali
vykonávať zamestnanci POD Radola, keďže v skutočnosti na týchto pozemkoch hospodáril navrhovateľ
(pásol dobytok a dorábal seno). Tieto skutočnosti zdokumentoval navrhovateľ aj KNM, čo sa však
účelovov rozhodnutiach správnych orgánov neuvádzalo. Tangované pozemky sú trvalými trávnymi
porastami určenými na spásanie a výrobu sena, teda výkaz o striedaní plodín nemôže byť správny.
Žalovaný a prvostupňový správny orgán vôbec nevyhodnotili predložené doklady žalobcom, ktoré
preukazovali obhospodarovanie pôdy žiadateľom. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplývalo, že
podľa administratívneho spisu sa kontrolná skupina zamerala predovšetkým len na kontrolu listinných
dôkazov žalobcu a na iné dôkazy žalobcu neprihliadala.

Vyjadrenie žalovaného.

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.04.2016 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť.
Mal za to, že skutkový stav veci bol v správnom konaní dostatočne zistený.

17. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia napadnutého žalobou. Uviedol, že rozsudkami
Okresného súdu Žilina spis. zn. 9Co/34/2012 zo dňa 07.06.2012, ako aj Krajského súdu v Žiline
spis. zn. 24C/111/2010 zo dňa 18.10.2011 boli zamietnuté návrhy žalobcu, ako aj POD Radoľa z
dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu. Potom nebolo možné konštatovať, že právo užívania
žalobcu na naddeklaráciu na sporných dieloch pôdnych blokov by bolo jednoznačne nesporné, pričom
predmetné súdne konanie neodstránilo spornosť práva užívania žalobcu a POD Radoľa na sporných
pôdnych blokoch. Preto PPA oprávnene konštatovala, že právo užívania žalobcu k posudzovaným
pôdnym blokom bolo sporné a stanovila mu výmeru 0,00 ha.
18. Počas KNM bolo zistené, že pôdne bloky obhospodarovalo okrem žalobcu aj POD Radoľa. Oba
subjekty disponovali dokumentami preukazujúcimi užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom na
pôdnych blokoch.
19. V súlade s ustanoveniami § 32 ods. 2 a § 34 ods. 1 Správneho poriadku, boli ako podklad rozhodnutia
žalovaného použité všetky listinné doklady nachádzajúce sa v administratívnom spise žalobcu, ktoré
boli následne vyhodnotené v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Dokazovanie vykonané PPA
bolo pre vyhodnotenie skutkového stavu veci postačujúce a z uvedeného dôvodu považoval žalovaný



vykonanie výsluchu navrhovaných svedkov za irelevantné. V konaní boli skúmané predovšetkým
doklady predložené žalobcom, pričom bola konštatovaná spornosť práva užívania na pôdnych blokoch,
nakoľko predmetné právo preukázalo okrem žalobcu aj POD Radoľa.
20. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30.11.2004, ktoré ustanovuje
podrobné pravidlá vykonávania Rady (ES) č. 73/2009 na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie
a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007,
administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanoené v tomto nariadení sa vykonávajú takým
spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa vyplácajú
podpory a požiadaviek a príslušných štandardov krížového plnenia. Žalovaný konštatoval, že KNM
prebehla tak, aby zaistila účinné overenie dodržiavania podmienok stanovených v nariadení vlády SR
č. 20/2009.
21. Z charakteru fotodokumentácie vyplývalo, že pôdne bloky boli pokryté snehovou pokrývkou, ale zo
správy z KNM nevyplýva, že uvedená skutočnosť mala vplyv na posúdenie plnenia podmienok určených
v nariadení vlády SR č. 20/2009 Z. z a v nariadení vlády č. 499/2008 Z. z. Žalobca počas KNM, ani v
správe z KNM nenamietal, že snehová pokrývka ovplyvnila výsledok KNM. KNM prebehla v súlade s
či. 23 ods. 1 nariadenia Komisie č. 796/2004 tak, aby zaistila účinné overenie dodržiavania podmienok.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že kontrolná skupina sa predovšetkým zamerala na
kontrolu listinných dôkazov žalobcu, pričom skúmaním listinných dôkazov žalobcu a POD Radoľa, ako
aj postupom podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. sa dospelo k záveru, že právo užívania
žalobcu a POD Radoľa k pôdnym blokom je sporné. Okrem uvedeného žalovaný konštatoval, že sa s
námietkami žalobcu v rozhodnutí č. 3725/2015-640 zo dňa 17.12.2015 riadne vysporiadal, rovnako aj
so všetkými dokladmi predloženými žalobcom v danej veci. Práve na základe skúmania predložených
dokladov PPA, ako aj žalovaný konštatovali spornosť práva užívania na pôdnych blokoch, nakoľko
predmetné právo preukázalo okrem žalobcu aj POD Radoľa. Spornosť nesúvisí s fyzickým meraním
pôdnych blokov počas KNM, ale so skutočnosťou, že podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. žiadosť
na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, pričom postupom podľa § 16b ods. 1 zákona
č. 543/2007 Z. z. (skúmanie práva užívania k pôde na základe predložených dokladov) sa zistilo, že
právo užívania oboch žiadateľov je sporne. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepredložil
v rámci doplnenia jeho odvolania žalovanému žiadne doklady.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

22. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11
ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti oboch procesných strán a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom.

23. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku -
OSP (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku
súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho
súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto
zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú
súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.



28. Podľa § 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

29. Podľa § 16b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich vyzve, aby v lehote, ktorú im
zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania k pôde; právom užívania k
pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na základe iného právneho dôvodu.
30. Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo
užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O
žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu.
31. Podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú
poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia a postupom podľa § 16b ods. 1 sa zistilo, že právo
užívania žiadateľov je sporné, platobná agentúra konanie o poskytnutí podpory preruší a žiadateľov
odkáže na konanie pred súdom. Na podanie žaloby im určí primeranú lehotu, najmenej však 30 dní od
doručenia oznámenia o prerušení konania.
32. Podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z., ak žiadatelia podali žalobu na súd v lehote podľa odseku
1, platobná agentúra pokračuje v konaní o poskytnutí podpory po právoplatnom rozhodnutí súdu.
33. Podľa § 17b ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z., konania o žiadostiach na poskytnutie podpory na
skutočne využívanú poľnohospodársku pôdu podaných od 1. januára 2013 do 31. augusta 2013 sa
dokončia podľa tohto zákona účinného od 1. septembra 2013.
34. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
35. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
36. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.
37. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
38. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. V prejednávanej veci bolo povinnosťou správneho súdu preskúmať zákonnosť postupu oboch
správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v
zmysle žalobných námietok.

40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z
hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj
zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v



priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti,
ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí
spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne
príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 Správneho poriadku)
ako aj osobitnými právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi (zákon č. Z. z.).

41. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

42. Správny súd poukazuje na to, že o obdobnej žiadosti žalobcu (jednotná žiadosť na rok 2009), v ktorej
žalobca si uplatnil jednotnú platbu a vyrovnávací príspevok aj na v tomto súdnom konaní uplatnené DPB
rozhodol žalovaný, resp. PPA identicky ako v tomto súdnom konaní posudzovanom správnom konaní.
Rozhodnutie žalovaného a PPA o žiadosti žalobcu na rok 2009 bolo predmetom súdneho prieskumu
vpred tunajším súdom v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 2S/33/2016, v ktorom súd rozhodol
rozsudkom dňa 24.01.2018 a zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu ust. § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.

43. Keďže súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením aj pre toto konanie relevantných
skutočností tak, ako boli uvedené v bodoch 26 a 27 rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 2S/33/2016
tak ich v odôvodnení tohto rozsudku odcituje v plnom znení: “Z hľadiska právneho posúdenia tohto
sporu je nevyhnutné uviesť, že žalobca dôvodne namietal, že zistenie skutkového stavu správnymi
orgánmi bolo nedostatočné na posúdenie veci. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým
činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. Ide o poznávací proces určitých predmetov
alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia ako podklad na
vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je
procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Je dôvodné konštatovať, že pôvodné súdne konanie
nevyriešilo otázku spornosti obhospodarovania DPB. Tu je potrebné sa zastaviť pri procesných aspektov
tohto súdneho sporu, ktorý bol vedený na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 10Cb/207/2010 a na
Krajskom súde v Žiline pod spis. zn. 9Co/34/2012. Správny súd uvádza, že ustanovenie § 137 písm.
c/ CSP (pôvodné ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) síce pre úspešnosť určovacej žaloby predpokladá splnenie
nevyhnutnej procesnej podmienky - preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení - nedostatok tejto procesnej podmienky je však dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou v jej merite (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, spis. zn.
4Cdo/56/2009). A teda pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietol určovaciu žalobu (o tom, či tu
právo alebo právny vzťah, prípadne povinnosť existuje alebo neexistuje podľa § 137 písm. c/ CSP)
bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nešlo v
tomto prípade o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7Cdo/26/2010). Z uvedeného vyplýva, že ak civilný súd v
označenej veci zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nerozhodol v merite veci
a predmetné rozhodnutie nezaložilo prekážku res iudicata. Prvostupňový správny orgán preto nesprávne
postupoval, keď podľa § 16c ods. 3 zákona č. 543/2007 Z. z. bez meritórneho súdneho rozhodnutia
pokračoval v správnom konaní a stanovil žiadateľovi na sporných DPB výmeru 0,00 ha. Pre náležité
zistenie skutkového stavu a odstránenia spornosti mal správny orgán opakovane prerušiť konanie o
poskytnutí podpory podľa § 16c ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. a pokračovať až po právoplatnom
rozhodnutí súdu v merite veci, kde by žalobca podal právne perfektnú žalobu tak, aby ju súd nezamietol
iba z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

Správny orgán v danom prípade nevykonal dôkazy, ktoré označil účastník konania, resp. sa vôbec
nevysporiadal a neodstránil rozpory v predložených dôkazoch a teda nezodpovedal otázku, na základe
akých skutočností dospel k záveru, že práve žalobca neobhospodaroval sporné DPB. Nakoľko správny
orgán nie je oprávnený posúdiť otázku spornosti v danom prípade, ale rozhodnúť o nej môže v
rámci civilného konania iba všeobecný súd - práve preto mal správny organ opakovane prerušiť
konanie do meritórneho rozhodnutia v civilnom spore o právo. V tejto súvislosti tiež správny súd
uvádza, že vykonanie dokazovania správneho orgánu v tom smere, či konkrétny subjekt materiálne vo
vymedzenom období obhospodaroval sporné diely nepredstavuje prevzatie kompetencií všeobecného



súdu (správny orgán takto nerozhoduje súkromnoprávny spor o právo). Dokazovanie v správnom konaní
predstavuje procesný postup, pri ktorom získava správny orgán poznatky o skutočnostiach majúcich
vzťah k veci. Správny poriadok uvádza iba najdôležitejšie dôkazné prostriedky, ide o ich demonštratívny
prehľad. Dôkazy vykonáva správny orgán. Je na uvážení správneho orgánu, či vykoná všetky dôkazy,
ktoré navrhne účastník konania. V odôvodnení rozhodnutia však musí zdôvodniť, prečo nepristúpil k
vykonaniu navrhnutých dôkazov. Výsledky dokazovania správny orgán hodnotí v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov. Ide o zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého, na základe logického
úsudku, správny orgán vyhodnotí, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý dôkaz naopak odmietol”.

44. Záverom správny súd uvádza, že podpora prináleží tomu subjektu (žiadateľovi) kto aj reálne sporné
DPB v posudzovanom období obhospodaroval, za ktorým účelom je povinný správny orgán vykonať
náležité dokazovanie a zodpovedne zistiť skutkový stav. Podpora prináleží len v prípade kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok: 1/ právny vzťah žiadateľa k DPB a 2/ skutočné obhospodarovanie DPB
žiadateľom.

45. Správny súd rovnako ako tunajší súd v konani vedenom pod sp. zn. 2S/33/2016 ustálil, že pre
vydanie rozhodnutia správnych orgánov nebol skutkový stav veci zistený v dostatočnom rozsahu na
prijatie relevantného záveru (porušenie ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Na rozdiel od konania vo veci
2S/33/2016 však súd vyhodnotil postup správnych orgánov za rozporný s ust. § 191 ods. 1 písm. g)
SSP, keďže tým, že pokračovali v správnom konaní bez toho, aby bola v súdnom konaní meritórne
zodpovedaná otázka spornosti práva úžívania predmetných DPB žalobcom, resp. POD Radoľa, zaťažili
správne konanie vadou, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

46. Podľa presvedčenia súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa vyššie uvedené zákonné
požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska zisteného skutkového stavu veci, ako
aj existencie vady v konaní správnych orgánov, keď došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

47. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e ), g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v
ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou
vo veci opätovne konať naznačeným spôsobom a zistiť skutkový stav veci v rozsahu zodpovedajúcom
na riadne posúdenie veci.

48. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175
ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom
podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).