{"guid": "b3e83099-e83b-4a65-98aa-efa192ce109c:14df90db-29d1-4e9c-baac-bdde471365ae", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1", "spisova_znacka": "7Co/149/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/149/2016 z 24. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. októbra 2017, sp. zn. 7Co/149/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1", "identifikacne_cislo": "1714206690", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2017-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/610", "nazov": "zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14df90db-29d1-4e9c-baac-bdde471365ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/149/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206690
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1714206690.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: T. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 94,94 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.12.2015, č.k. 39C/151/2015-52, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému  p r i z n á v a  nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 94,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 32,40 eur od 26.7.2011 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 26,65 eur od 26.8.2011 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 35,89 eur od 26.9.2011 do zaplatenia, a to všetko
do 3 dní od právoplatnosti  rozsudku  a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil  § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) a § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) a vecne tým, že mal za preukázané,
že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej vznikla
žalovanému povinnosť, počas doby trvania tejto zmluvy, platiť cenu za poskytovanie telekomunikačnej
služby. Nakoľko žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu (a po postúpení pohľadávky  ani
žalobcovi) na základe priložených faktúr cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a poplatky v
celkovej výške 94,94 eur, posúdil uplatnený nárok v tejto časti ako dôvodný. Zároveň ako dôvodný
posúdil aj nárok žalobcu v časti úroku z omeškania,  ktorý priznal dňom nasledujúcim po splatnosti
jednotlivých faktúr, s ktorými bol žalovaný v omeškaní.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok(ďalej len „O.s.p.“ ), nakoľko obaja účastníci mali v konaní čiastočný úspech.

4. Proti rozsudku podal  v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodňujúc tým, že plnenie  ktoré
v konaní žiadal žalobca má základ v nekalých obchodných praktikách v rozpore so zmluvnými
podmienkami a zákonom. Mal za to, že právny predchodca žalobcu si od neho neoprávnene nárokuje
uplatňované nároky, čo už v konaní namietal. Správnosť svojich tvrdení považoval za dôvodné aj s



ohľadom na to, že žalobca v časti zobral žalobu späť, pričom sa jednalo práve o sumy ktoré namietal a
boli účtované za ním namietané znovupripojenie proti jeho vôli. Uviedol, že jeho cieľom nebolo vyhnúť sa
plateniu, pričom opätovne poukázal na dôkazy predložené v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadal,
aby odvolací súd v konaní doplnil dokazovanie o predloženie výpisu hovorov za rok 2011, nakoľko ním
nedisponuje.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.3.2016
a uviedol, že žalovaný nepreukázal uhradenie žalovanej sumy a neuviedol žiadne relevantné dôkazy,
ktoré by spochybnili jeho nárok. Mal tak za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a žiadal, aby
ho odvolací súd potvrdil a priznal mu nárok  na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie   postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd  po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.).

7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.
1 C.s.p.),  bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v
ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd
prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne
odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa  procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v ktorom  prvoinštančný súd dostatočne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom
sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými  v konaní na súde prvej
inštancie  (§ 387 ods.2,3 C.s.p.).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so
sídlom v Bratislave,  uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách dňa
15.2.2007 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom podľa  § 4 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách)
žalovanému (ako účastníkovi podľa § 5 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách). Zmluva bola
uzatvorená na neurčitý čas. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu za používanie služieb
elektronickej komunikácie vystavil žalovanému faktúry:  VS č. XXXXXXXXXX, splatnú 25.7.2011 na
sumu 65,59 eur, VS č. XXXXXXXXXX, splatnú 25.8.2011 na sumu 26,65 eur,  VS č. XXXXXXXXXX,
splatnú 8.9.2011 na sumu 68,89 eur, VS č. XXXXXXXXXX, splatnú 25.7.2011 na sumu 65,59 eur,  ktoré
sumy  žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi nezaplatil. Dňa 24.6.2013 spoločnosť
Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave ako postupca a žalobca ako postupník, uzavreli zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v
prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej  pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Počas konania zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 3,50 eur (upomienka) z faktúry VS č.



XXXXXXXXXX, o zaplatenie sumy 33 eur (iné poplatky a služby) z faktúry VS č. XXXXXXXXXX a o
sumu 33,190  eur (iné poplatky a služby) z faktúry VS č. XXXXXXXXXX, späť.

12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

14. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky  z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného považuje odvolací súd za potrebné
ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním, pričom odvolací súd je viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté
rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

16. Odvolateľ svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie založil výlučne na tom, že
služby nevyužíval  a mal za to, že voči jeho osobe bola použitá nekalá obchodná praktika.  Správnosť
svojich tvrdení odvodzoval od toho, že na základe jeho argumentácie v prvoinštančnom konaní  žalobca v
časti zobral žalobu späť, a to práve v časti ktorú v prvoinštančnom konaní namietal. Posudzujúc uvedenú
argumentáciu žalovaného možno uviesť, že vzhľadom na námietky žalovaného a následné čiastočné
späťvzatie žaloby žalobcom, došlo medzi stranami k odstráneniu spornosti v zostávajúcej uplatňovanej
výške nároku zo strany žalobcu. Vychádzajúc z obsahu spisu a čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom,
tak predmetom prvoinštančného konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie mesačného poplatku
za používanie služieb za obdobie od 8.6.2011-7.7.2011 (fa VS XXXXXXXXXX), mesačného poplatku
za používanie služieb za obdobie od 8.7.2011-7.8.2011(fa VS XXXXXXXXXX), mesačného poplatku
za používanie služieb za obdobie od 8.8.2011 - 7.9.2011 (fa VS XXXXXXXXXX) a upomienka za
oneskorenie platby (fa VS XXXXXXXXXX). Nakoľko Zmluva o pripojená bola medzi žalovaným a
právnym predchodcom žalobcu uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný v konaní nepreukázal ukončenie
platnosti zmluvy, odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že uplatňovaný nárok
žalobcu je dôvodný.

17. Odvolateľom namietané použitie nekalej obchodnej praktiky v rozpore so zmluvnými podmienkami,
nemal odvolací súd za preukázané. Obchodná praktika je nekalá, ak: a) je  v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti a b) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov. V prejednávanej veci nebolo preukázané a žalovaný uvedené ani v prvoinštančnom konaní
nenamietal, že k uzavretiu zmluvy o pripojení s právnym predchodcom žalobcu nedošlo na základe jeho
slobodnej vôle, slobodne a vážne. Z obsahu spisu ani z podaného odvolania žalovaného nevyplýva,
akou obchodnou praktikou právny predchodca žalobcu mal a mohol narušiť jeho správanie vo vzťahu
k produktu poskytovaného právnym predchodcom žalobcu. Nemožno priznať úspech ani argumentácii
odvolateľa v časti, ktorou namietal, že v čase vyúčtovania poskytnutých služieb už nebol vo vzťahu k
právnemu predchodcovi žalobcu zmluvne viazaný, nakoľko ukončenie zmluvného vzťahu nepreukázal.

18. K odvolateľom uvádzanému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.,  je
potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä
nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a
dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo
sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím



dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť,
avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom
konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní
tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie
právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že
ich nepovažoval za právne význam. Odvolateľ v odvolacom konaní navrhoval doplnenie dokazovania
výpismi z hovorov za rok 2011, uvedený navrhnutý dôkaz odvolací súd v odvolacom konaní nevykonal,
vzhľadom k tomu, že tento  nepovažoval za relevantný a potrebný na zistenie skutkového stavu veci.

19. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v
tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov
v zmysle § 132 O.s.p. je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v
ktorých súd skonštatoval, že Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom,
ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých
navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred
súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania
nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre
ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo
51/2012). Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta
druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp.
zn. 6 Cdo 153/2011). Preto skutočnosť, že prvoinštančný a odvolací súd neakceptovali návrhy na
vykonanie dokazovania navrhnuté odovolateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho
práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto
súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver
všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala
by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu
dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do
podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010).

21. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o trovách, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, odvolací
súd uvádza nasledovné. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania
v sporovom konaní je miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok
rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať.
V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil skutočnosť, že
predmetom konania bol nárok na zaplatenie sumy 164,63 eur a žalobca počas konania zobral žalobu
v časti o zaplatenie sumy 69,69 eur späť, bez uvedenia dôvodu, preto procesne v tejto časti zavinil



zastavenie konania žalobca a dôvodným bol postup podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Vo veci
samej bol v plnom rozsahu (94,94 eur s prísl.) úspešný žalobca, preto bol dôvodným postup podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko úspech žalobcu vo vzťahu k miere zavinenia žalobcu na zastavení konania, z
ktorého by bol povinný žalobca zaplatiť trovy konania žalovanému, bol v zásade rovnovážny, analogicky
bolo spravodlivým aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.
( vrátane  výroku o náhrade trov konania), ako vecne a právne správne potvrdil.

23. O  trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému
žalovanému s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa §
262 ods. 2 C.s.p.  po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,  z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/151/2015", "guid": "1e4dfc9e-bc38-4564-a296-e44389b0d8e5:fc2e18bd-c6a7-48e3-a763-9684def1833d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}], "citovane_v": []}