Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/307/2015 z 29. 11. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2017, sp. zn. 4Co/307/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1314226454.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/307/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1314226454.1 | 2017-11-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP, § 391 CSP, CSP, § 396 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b77028ec-7cfa-4ab6-a7cd-6c4a389b37be
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1314226454.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/307/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226454
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314226454.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcov: 1/ F.
K., N.. XX.X.XXXX, A. V. N. Ž.J. XXX, 2/ W.. V. K., N.. XX.XX.XXXX, A. V. N. Ž. XXX, proti žalovanému:
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 50.250 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 3. februára
2015 č.k. 45C 343/2014-74 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie   z r u š u j e   a vec mu         v r a c i a   na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie s tým, že po právoplatnosti tohto
uznesenia postúpi vec Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácii, Rajská 15/A,
Bratislava, IČO: 30 813 182. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a
rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi 1/ (žalobcovi 1/) v sume 3.015 Eur prostredníctvom
Daňového úradu Zlaté Moravce.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou zo dňa 8.12.2014
domáhali proti žalovanému zaplatenia sumy 50.250 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 50.250 Eur od 28.4.2014 do zaplatenia titulom realizácie spornej úhrady 50.250 Eur z účtu
žalobcov bez ich súhlasu žalovaným. Uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili
súdny poplatok za žalobu vo výške 3.015 Eur dňa 22.12.2014 prevodom na účet súdu.

3. Konštatoval, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol námietku nedostatku právomoci
súdu vec prejednať, nakoľko súčasťou Zmluvy o osobnom účte sú Všeobecné obchodné podmienky
(ďalej len „VOP“) a uzatvorením uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na uzatvorení
rozhodcovskej zmluvy v súlade so zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov formou rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 VOP. Žalobcovia rozhodcovskú
doložku pri uzatváraní zmluvy neodmietli a následne od nej neodstúpili, preto považoval rozhodcovskú
doložku za platne uzatvorenú. Vzhľadom na existenciu rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej je na
prejednávanie a rozhodovanie vo všetkých sporoch, ktoré vznikli medzi stranami sporu pri používaní
účtu a platobných služieb k účtu, vrátane elektronických alebo v súvislosti s nimi, príslušný rozhodcovský
súd, žalovaný vyhlásil, že trvá na rozhodcovskej zmluve a namietal nedostatok právomoci súdu na
rozhodovanie v tejto veci.

4. Súd prvej inštancie vychádzal po právnej stránke z ustanovení § 7 ods. 1, § 103, § 104 ods. 1, § 106
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).



5. Skonštatoval, že podľa bodu 18.1.1 VOP, banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z bankových obchodov ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy upravujúcich tieto
bankové obchody alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude
prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Bankovým obchodom je v zmysle definície uvedenej vo
všeobecnej časti VOP v bode 2 vznik, zmena a zánik záväzkových právnych vzťahov medzi bankou a
klientom a akákoľvek operácia vrátane nakladania s vkladom. Podľa bodu 2 VOP sa Rozhodcovským
súdom rozumie Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie zriadený podľa § 67 ods. 1 zák.
č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa § 12 ods. 1 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Slovenskou bankovou asociáciou so sídlom Rajská 15/A, 811
08 Bratislava, IČO: 30 813 182 ku dňu 1.7.2003 (ďalej „Rozhodcovský súd“). Podľa bodu 18.1.3. VOP
banka a klient sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve
zmluvné strany záväzné.

6. Vyslovil, že v zmysle vyššie uvedených skutočností a cit. zákonných ustanovení, keď predmetom
konania je spor týkajúci sa poskytnutej platobnej služby, ktorý nespadá do právomoci súdu, ale táto
právomoc bola podľa platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky zverená určenému rozhodcovskému
súdu a má sa prejednať v rozhodcovskom konaní, ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý
nemožno odstrániť. V prípade, ak by súd napriek nedostatku svojej právomoci vo veci konal a rozhodol,
jeho rozhodnutie by bolo podľa neho nulitným právnym aktom, s ktorým by nebolo možné spájať žiadne
právne následky. Z uvedeného dôvodu konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpil
vec Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácii, Rajská 15/A, Bratislava, IČO: 30
813 182.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a o
vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi 1/ rozhodol podľa § 11 ods. 1, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov prostredníctvom
Daňového úradu Zlaté Moravce tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

8. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť ako vecne príslušnému na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Mali za to, že tento vec neprávne právne posúdil. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.11.2011 sp.zn. 2Cdo 245/2010, ktorý rozhodol vo veci platnosti rozhodcovských doložiek
obsiahnutých vo Všeobecných obchodných podmienkach, kde riešil otázku právomoci súdu, ktorá mala
byť zmluvnými stranami vylúčená vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve o úvere, obsiahnutej vo
Všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré mala odkazovať zmluva o úvere uzavretej medzi
stranami sporu. Uviedli, že Najvyšší súd SR konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, je
neplatná pre nedostatok písomnej formy, keď nestačí, ak je rozhodcovská doložka obsiahnutá len v
prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak je táto príloha so zmluvou technicky spojená a ani vtedy, ak na
túto prílohu zmluva pred podpismi strán odkazuje. Tento názor Najvyššieho súdu SR mali za výsledok
reštriktívneho výkladu k ust. § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého musí mať rozhodcovská doložka obligatórne písomnú formu. Stanovisko
žalovaného, že trvá na rozhodcovskej doložke považovali za právne irelevantné. Boli toho názoru, že
uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR reflektuje na zvýšenú ochranu spotrebiteľa a jeho postavenia
v spotrebiteľských zmluvách, ktorý prístup je v súlade so záväzkom Slovenskej republiky aplikovať
Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 2005 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Mali za to, že zvýšená ochrana spotrebiteľa je zakotvená aj v § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Odkaz vo
Všeobecných obchodných podmienkach, že spory vzniknuté zo zmluvy o bežnom účte bude rozhodovať
len rozhodcovský súd považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku, priečiacu sa ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ Obč. zák., preto je podľa nich podľa ust. § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Poukázali na to, žiadny
z klientov žalovaného nemá reálnu možnosť ovplyvniť a rozporovať Všeobecné obchodné podmienky
žalovaného, čo vytvára nerovnovážne postavenie zmluvných strán. Uviedli, že nepodpísali a ani neurobili
žiadny právny úkon v písomnej forme, ktorým by sa dohodli so žalovaným na rozhodcovskej doložke,
z ktorého dôvodu túto rozhodcovskú doložku, na ktorú sa žalovaný odvoláva, považovali za neplatnú.
Namietali, že im stanovisko žalovaného o namietnutí rozhodcovskej doložky, doručenú ním súdu, vôbec
nebolo zaslané, aby sa k nemu mohli vyjadriť a obdržali až uznesenie o zastavení konania.



9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že v zmysle § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení sú banky a pobočky povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory
z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy sú banky pobočky zahraničných bánk povinné
predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá
rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať predložený návrh rozhodcovskej zmluvy; ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia
postupom podľa osobitných predpisov. Uviedol, že rovnako aj v zmysle § 90 a nasl. zákona č.
492/2009 Z.z. o platobných službách poskytovateľ platobných služieb je povinný ponúknuť svojmu
používateľovi platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s platobnými službami, budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom, zriadeným v súlade so zákonom
o platobných službách, ktorý je príslušný pre riešenie sporov týkajúcich sa platobných služieb.
Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Všeobecných obchodných podmienok si podľa neho splnil
svoju zákonnú povinnosť. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná
na základe splnenia zákonnej povinnosti žalovaného a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú
podmienku. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie je zriadený na základe § 67 a nasl.
zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že
sa stotožňuje s názormi Generálneho prokurátora SR v mimoriadnom dovolaní a závermi Najvyššieho
súdu SR zo dňa 22.11.2012 sp.zn. 3MCdo 14/2011, ktorým na základe uvedeného mimoriadneho
dovolania zrušil rozhodnutie Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici a ako dôvod zrušenia
uviedol nedostatočné posúdenie práva spotrebiteľa odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Podľa neho
tak Najvyšší súd SR uznal platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ak je zachovaná možnosť klienta rozhodcovskú doložku odmietnuť. V zmysle bodu 18.2
Všeobecných obchodných podmienok mali žalobcovia podľa neho možnosť odmietnuť rozhodcovskú
doložku, a to aj v čase pri uzatvorení zmluvy až do 30 dní od jej uzatvorenia. Bol toho názoru, že
rozhodcovskú doložku nemožno vo všeobecnosti považovať za neprijateľnú podmienku a že opačný
záver nemožno vyvodiť z vnútroštátneho ani komunitárneho práva, vrátane judikatúry ESD, ktorá
rozhodcovskú doložku považuje za generálne prípustnú. Žiaden platný právny predpis podľa neho v
čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky medzi žalobcami a ním mu neukladal povinnosť, aby bola
rozhodcovská doložka uzatvorená a podpísaná na samostatnej osobitnej listine. Žiadny právny predpis
tiež podľa neho nestanovuje, že zmluva musí byť tvorená len jednou listinou a Všeobecné obchodné
podmienky, hoci sa ako samostatná osobitná listina nepodpisujú, sú súčasťou uzatvorenej zmluvy.
Mal za to, že zákon nevylučuje, aby sa časť obsahu zmluvy určila odkazom na obchodné podmienky,
ktoré sú zmluvným, stranám známe, čo je splnené tým, že zmluva, ktorej súčasťou sú obchodné
podmienky, obsahuje súhlasný prejav vôle zmluvných strán, aby sa ich práva a povinnosti neupravené
v zmluve riadili obchodnými podmienkami, ako aj ustanovenia, ktorými klient výslovne vyhlasuje, že
sa s obchodnými podmienkami oboznámil, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Poukázal na
možnosť klienta skutočne sa oboznámiť s obchodnými podmienkami, ktorá je ešte pred podpisom
zmluvy zaručená ich zverejnením a dostupnosťou ich znenia vo všetkých obchodných podmienkach
na jeho internetovej stránke. Na požiadanie klienta mu banka odovzdá znenie obchodných podmienok
na svojom obchodnom mieste; obchodné podmienky sú tak dostupné bez akýchkoľvek problémov či
finančnej náročnosti. Považoval tak podmienku dodržania písomnej formy rozhodcovskej zmluvy za
splnenú.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) bez pojednávania podľa § 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné.

11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli
splnené procesné podmienky.



14. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“), účinného do 30.6.2016
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí
prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány.

15. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len
ak to ustanovuje zákon.

16. Podľa § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

17. Podľa § 106 ods. 1 O.s.p. len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže
vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve
netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté.
Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená
rozhodcovskej zmluve, alebo ak je rozhodcovská zmluva neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo
že jej prejednanie v rozhodcovskom, konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo
že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.

18. Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná
rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V
prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na
konkrétnu zmluvu, alebo iný právny vzťah.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

20. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných obchodných
podmienok nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu
uvedených Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti obidvoma sporovými stranami, čím by
založili rozhodcovskú doložku. Zmluva o úvere a Všeobecné obchodné podmienky neboli navyše ani
spojené, pričom však ani vtedy by nebolo možné vyvodiť nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o
úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Strany by museli
s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon
vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli pripojené k návrhu zmluvy.

21. V zmysle § 4 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

22. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu
rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma
je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb,
ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme
rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané
s poukazom na ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Preto súd prvej inštancie nesprávne vec
posúdil, keď posúdil rozhodcovskú doložku za platnú s tým, že banka a klient sa dohodli, že sa podriadia
rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné.

23. Pokiaľ žalovaný poukázal na mimoriadne dovolanie a s tým spojené uznesenie NS SR sp.zn.
3MCdo 14/2011, Najvyšší súd v tomto uznesení „k námietke generálneho prokurátora konštatoval, že



napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. V danom prípade sa - vzhľadom
na nepreskúmateľnosť mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí - nebolo možné zaoberať
otázkou, či tieto rozhodnutia spočívajú na správnom právnom posúdení veci“. Takže sa ani právnym
posúdením predmetnej otázky nezaoberal.

24. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky pritom zaujal už stanovisko Najvyšší súd SR vo
viacerých svojich rozhodnutiach, v ktorých konštatoval, že rozhodcovská doložka vo forme ako v
prejednávanej veci je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa
spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, vyžadujúcich podriadenie sa výlučne
rozhodcovskému konaniu (napr. sp.zn. 3Cdo 27/2011, 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 4ECdo
92/2014, 3Cdo 13/2013, 5Cdo 44/2013, 2Cdo 245/2010).

25. Odvolací súd nemal dôvod sa odchýliť od ustálenej judikatúry NS SR a zhodne s názorom NS SR
v obdobných veciach, konkrétne aj uznesenie sp.zn. 2Cdo 245/2010 dospel k záveru, že rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané obidvomi
zmluvnými stranami, je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Nestačí, ak je táto rozhodcovská
doložka obsiahnutá len v prílohe zmluvy, a to ani vtedy, ak na túto príloha zmluva pred podpismi strán
odkazuje. Tento názor je výsledkom reštriktívneho výkladu § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov, podľa ktorého musí mať rozhodcovská doložka obligatórne
písomnú formu. Táto písomná forma je podľa § 4 ods. 2 druhá veta zákona o rozhodcovskom konaní
zachovaná len vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami. Alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných a zriadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Zákon o rozhodcovskom konaní pripúšťa viacero spôsobov, ako možno dosiahnuť
písomnú formu rozhodcovskej doložky. Túto požiadavku je potrebné interpretovať striktne, bez možnosti
extenzívneho výkladu, a to tak, že priamo listina- Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je
rozhodcovská doložka obsiahnutá, musí byť zmluvnými stranami podpísaná.

26. V danom prípade nedošlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy obidvomi zmluvnými stranami,
preto ju nemožno považovať za platnú a neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

27. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že bola dôvodná námietka žalobcov, že im nebolo doručené vyjadrenie
žalovaného k žalobe s námietkou právomoci súdu prvej inštancie s poukazom na rozhodcovskú doložku
a právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v zmysle Všeobecných
obchodných podmienok, ku ktorému podaniu žalovaného bola odňatá možnosť žalobcom vyjadriť sa.
Išlo pritom o obligatórnu povinnosť súdu prvej inštancie v zmysle § 114 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho
došlo k poručeniu zásady rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti konania.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 C.s.p.), keď v dôsledku nesprávneho procesného postupu
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§
389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.).

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 C.s.p.).

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).