Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/568/2013 z 18. 1. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. januára 2017, sp. zn. 9Co/568/2013, ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1 Krajský súd Bratislava | 9Co/568/2013 | ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1 | 2017-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/22c8b3bd-043d-42cf-b8f3-1e686db74885 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/568/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312210008
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1312210008.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

rajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: V. F.T.,
K.. XX. XX. XXXX, O. O., I. XXX, zastúpený JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Bratislava, Lužická
7, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená 1. Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,
Bratislava, Štúrova 2, 2. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie
13, o náhradu škody 936,69 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 24. 7. 2013 č.k. 21C/68/2012 - 67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu z a m i e t a.
Žalovaná m á právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému 1; zároveň v tejto časti
rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Návrh
voči žalovanému 2 zamietol; žalovanému 2 náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd
prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením Okresného úradu vyšetrovania
PZ v Bratislave III pod ČVS : OÚV-105/02-SC-98 zo dňa 17. 6. 1998 bolo voči žalobcovi vznesené
obvinenie pre trestný čin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva. Dňa 7. 8. 2001 bola na žalobcu
Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod č. 1Pv 90/00 - 50 podaná obžaloba. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III č.k. 2T 93/2001 zo dňa 31. 3. 2010 právoplatným dňa 26. 10. 2010 bol žalobca
podľa § 226 písm.c/ Tr.por. ( účinného do 31. 12. 2005 ) oslobodený spod obžaloby pre pokračovací
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom, pretože nebolo preukázané, že tento skutok spáchal žalobca
ako obžalovaný. Faktúrou č. XXX/XXXX zo dňa 10. 12. 2010 vystavenou JUDr. Jozefom Holičom,
advokátom, bola žalobcovi vyúčtovaná odmena advokáta v trestnej veci č.k. 2T 93/2001 vo výške 936,69
€ s DPH so splatnosťou 17. 12. 2010. Žalobca si žiadosťami zo dňa 17. 2. 2012 u žalovaného 1 a zo dňa
26. 7. 2011 u žalovaného 2 uplatnil predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., vo výške 936,69 € s príslušenstvom, a to titulom nezákonného rozhodnutia - uznesenia
o vznesení obvinenia pod ČVS : OÚV-105/02-SC-98 zo dňa 17. 6. 1998 a obžaloby podanej Okresnou
prokuratúrou Bratislava III sp.zn. 1Pv 90/2000 - 50 zo dňa 7. 8. 2001, keď už v prípravnom konaní
bolo preukázané, že skutok nemohol spáchať žalobca. Žalobca si uplatňoval v konaní náhradu škody
aj z titulu nesprávneho úradného postupu, ako aj prieťahov v trestnom konaní. Žalovaná v zastúpení
Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní vzniesla námietku premlčania, poukazujúc na márne uplynutie
10-ročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.

2/ Súd prvej inštancie vec posúdil podľa zákona č. 58/1969 Zb., s poukazom na jeho ust. § 27, §
1 ods. 1 prvá veta ako aj ust. § 9, s tým, že pasívne legitimovaným v konaní je žalovaná zastúpená



Ministerstvom spravodlivosti SR. S poukazom na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 25/2011 zo
dňa 24. 3. 2011, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 183/2009 konštatoval, že v
danom prípade oslobodenie spod obžaloby pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké následky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť v zmysle ust. § 4 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. Predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia o nároku na náhradu
škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. mal preto súd prvej inštancie za preukázaný. Rovnako tak predpoklad
existencie škody, ktorá spočíva v nákladoch žalobcu vynaložených na jeho obhajobu v trestnom konaní
( kde súd prvej inštancie považoval inak za dôvodnú sumu len vo výške 357,06 € z uplatňovanej
sumy 936,69 € vyúčtovaných trov obhajoby ) mal za splnený. Za preukázaný mal súd prvej inštancie
aj tretí zákonný predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
a to príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou - žalobca v trestnom konaní ako
obžalovaný bol na ochranu svojich práv zastúpený advokátom, pričom zastupovaním mu vznikla škoda
v podobe trov obhajoby. Napriek naplneniu všetkých troch zákonom vyžadovaných podmienok pre
vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súd prvej inštancie uplatnený
nárok žalobcovi nepriznal, s odôvodnením, že prihliadol na námietku premlčania, ktorú v konaní dôvodne
vzniesla žalovaná, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobcovi boli nezákonné rozhodnutia
doručené dňa 7. 6. 1998 ( uznesenie o vznesení obvinenia ) a dňa 7. 8. 2001 ( obžaloba ), pričom žalobu
o náhradu škody podal žalobca na súde dňa 20. 7. 2012, t.j. po uplynutí 10-ročnej objektívnej premlčacej
doby ( § 22 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb. ). Pokiaľ ide o žalobcom namietaný nesprávny úradný postup, súd
prvej inštancie uviedol, že v civilný súd v konaní nemá právo posudzovať prieťahy v trestnom konaní,
ani postup prokurátora, nakoľko táto právomoc patrí do kompetencie Ústavného súdu SR. Súd prvej
inštancie zároveň dodal, že štát - Slovenskú republiku - nemôžu v konaní zastupovať dva rozdielne
subjekty; vychádzal z ust. § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., podľa ktorého bolo v konaní oprávnené
zastupovať štát Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto voči Generálnej prokuratúre SR konanie zastavil
podľa § 103, § 104 ods. 1 O.s.p. ( účinného do 30. 6. 2016, pozn. odv. súdu ).

3/ Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému Ministerstvu
spravodlivosti SR ako zástupcovi štátu nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy
neuplatnil. O náhrade trov konania Generálnej prokuratúry SR, ako zástupcovi štátu, rozhodol na základe
ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zdôraznil, že ako
zákon č. 58/1969 Zb. tak i zákon č. 514/2003 Z.z. majú snahu odškodniť spôsobenú nespravodlivosť či
krivdu. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav veci, ďalej že v jeho konaní
došlo k vadám podľa § 205 ods. 2 písm.a), § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku neplynie, z akého dôvodu bol nárok žalobcu posudzovaný podľa režimu zákona č. 58/1969
Zb., keď súd konal neefektívne a nehospodárne aj za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. až do 31. 3.
2010, kedy bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevysvetlil,
prečo podanie obžaloby zo strany prokurátora dňa 9. 8. 2001 nepredstavuje nezákonné rozhodnutie
vzhľadom na možnosť prokurátora vydať rozhodnutie o zastavení trestného stíhania; ak totiž prokurátor
podal obžalobu, potom pokračoval v nezákonnom konaní, pretože mal vydať rozhodnutie o zastavení
trestného stíhania. Žalobcovi chýba tiež odôvodnenie, prečo sa najneskôr právo premlčalo za 10 rokov
odo dňa doručenia nezákonného rozhodnutia, ktorým začalo nezákonné trestné stíhanie a ktorým bola
spôsobená škoda. Žalobca namieta, že mu v rámci náhrady trov obhajoby patrí náhrada škody aj za úkon
obhajcu, spočívajúci v prevzatí zastupovania po inom obhajcovi. V prípade ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní žiadal obhajca rozhodnúť v neprítomnosti, t.j. žiadal ukončiť prieťahy v konaní vzdával sa
práva na verejný proces iba preto, aby súd po 6 rokoch konečne rozhodol. Prokurátor trval na predvolaní
svedkov - aj z Českej republiky - hoci mohol súhlasiť s prečítaním svedeckej výpovede. Preto žalobca
považuje odmenu aj za tento úkon za opodstatnenú. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci.
Vznesením obvinenia voči žalobcovi došlo k rozbehnutiu trestného stíhania voči jeho osobe a následne
bol tento nezákonný a protiprávny stav udržiavaný. Pritom odpočet DPH za spoločnosť F. spol. s r.o.
v Českej republike žalobca nikdy nepodával. Ani vyšetrovateľ ani prokurátor nezistili, že za F. W..Y..R..
nekoná žalobca, ale konateľka Y. V.. Prokurátor po podaní obžaloby postupoval na súde v konaní tak,
že zapríčinil opakované odročenie, nakoľko trval na osobnom výsluchu svedkov, ktorí k základnej otázke
svedčiť nemohli. Dokázané bolo, že žiadosti o vrátenie DPH podávala V., čo preukazovali listiny a aj



ona sama ako svedkyňa. Napriek tomu prokurátor nevzal obžalobu späť. Zo strany súdu došlo tiež
k pochybeniu po podaní obžaloby, keď súd mal podľa § 188 ods. 1 písm. c) Tr. por. na neverejnom
zasadnutí trestné stíhanie podľa § 172 ods. 1 Tr. por. zastaviť. Keď tak neurobil, postupoval v rozpore
so zákonom a po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. išlo zo strany súdu o nesprávny úradný
postup v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z.z. po doplnenom dokazovaní , že návrhy
na vrátenie DPH podávala Pinterová mal súd vyhlásiť dokazovanie za skončené a upustiť od výsluchu
prokurátorom navrhovaných svedkov. Keď tak neurobil, išlo opäť o nesprávny úradný postup.
5/ Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho konanie malo aj inú vadu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
c) O.s.p., ktorá spočívala v tom, že súd uprednostnil argumenty justičných inštitúcií na úkor žalobcu, čím
porušil zásadu rovnosti strán a zbraní. K porušeniu ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. došlo už tým, že bol
nedostatočne zistený skutočný stav veci. Súd nezisťoval, aký mal byť správny postup súdu v trestnom
konaní. Nesprávne konanie súdu v trestnej veci malo za následok nárast trov právneho zastúpenia. Súd
opomenul, že prokurátor dozoruje celé prípravné konanie, a preto nesprávny postup bol preukázaný aj
v čase pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby.

6/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril zástupca štátu v konaní Generálna prokuratúra SR tak,
že zjavne žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, s tým, že sa pridržiava svojho
doterajšieho písomného vyjadrenia. Zotrvala na tom, že vec bolo nutné posúdiť podľa zákona č. 58/1969
Zb. a konať za štát malo v danej veci Ministerstvo spravodlivosti SR.

7/ Ministerstvo spravodlivosti SR ako zástupca štátu v konaní navrhlo rovnako napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť; pre rozhodnutie, podľa ktorého zákona je nutné posúdiť
uplatnený nárok, bolo určujúce, kedy bolo vydané nezákonné rozhodnutie, t.j. vznesené obvinenie, teda
rok 1998.

8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania ( t.j. v celom rozsahu ) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP na odvolacom
pojednávaní ( § 385 CSP ), na ktorom zopakoval dokazovanie podľa § 378 ods. 1, § 384 a §
204 CSP čítaním listinných dôkazov : trestného spisu Okresného súdu BA III sp. zn. 2T 93/01,
vyšetrovacieho spisu OÚ vyšetrovania PZ v BA III, č. OÚV-105/02-SC-98, žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody zo dňa 26. 7. 2011 adresovanej MS SR, č.l. 10
a nasl. spisu, zoznamu úkonov právnej pomoci v trestnej veci vedenej na OS BA III sp. zn. 2T 93/2001
a fa č. 171/2010 vystavená dňa 10. 12. 2010 na sumu 936,69 € titulom právnych služieb, fakturovanú
žalobcovi, č.l. 20 a 21 spisu, stanoviska MS SR k žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, zo dňa 24. 1. 2012 č.l. 22 spisu, žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku poškodeného na náhradu škody, zo dňa 17. 2. 2012, adresovanej Generálnej prokuratúre SR,
č.l. 23 spisu a odpoveď GP SR z č.l. 25 spisu a napokon oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu
BA III zo dňa 31. 3. 2010 v trestnej veci sp. zn. 2T 93/2001, č.l. 27 spisu. Odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

10/ Žalobca sa v konaní voči štátu domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným
rozhodnutím a tiež nesprávnym úradným postupom v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde
Bratislava III sp. zn. 2T 93/2001. Škodu vyčíslil sumou 936,69 €, pričom táto predstavovala trovy, ktoré
žalobca vynaložil na obhajobu v trestnom konaní.

11/ Pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody, spočívajúcu v trovách obhajoby, odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie jednak o tom, že tento nárok bolo nutné po právnej stránke posúdiť
podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to vzhľadom na ust. § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. , podľa ktorého
zodpovednosť za škodu, spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Zákon č. 514/2003 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2004;
pred týmto zákonom upravoval podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom zákon č. 58/1969 Zb. Uznesenie o vznesení obvinenia
žalobcovi bolo vydané dňa 17. 6. 1998, t.j. ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., preto vzhľadom



na ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd prvej inštancie správne tento nárok žalobcu podriadil
právnemu režimu zákona č. 58/1969 Zb. Prvoinštančný súd tiež správne uzavrel, že v prípade náhrady
škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní boli splnené všetky tri zákonom vyžadované
predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím : a) existencia
nezákonného rozhodnutia v podobe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 17. 6. 1998 ( trestné
konanie skončilo oslobodením obžalovaného - t.j. žalobcu - spod obžaloby, t.j. nenaplnil sa predpoklad
o spáchaní trestného činu obvineným ), b) existencia škody ( spočívajúca v trovách obhajoby žalobcu
v trestnom konaní ) ako aj c) príčinná súvislosť medzi nezákonný rozhodnutím a škodou ( trovy
obhajoby boli priamo vyvolané vznesením obvinenia voči žalobcovi ). Za rovnako správny považuje
odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že tento nárok nemožno žalobcovi priznať, nakoľko žalovaná v
konaní zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, dôvodne vzniesla námietku premlčania žalobcom
uplatneného práva.

12/ V danom prípade mal žalobca svoj nárok na súde uplatniť podľa ust. § 22 ods. 1 a ods. 2 zákona č.
58/1969 Zb. v rámci trojročnej subjektívnej premlčacej doby ( ods. 1 cit. zák. ), resp. v rámci desaťročnej
objektívnej premlčacej doby. Je pravdou, že žalobca svoj nárok uplatnil v rámci plynutia trojročnej
subjektívnej premlčacej doby ( § 22 ods. 1 cit. zák. ), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený
( žalobca ) dozvedel o škode, t.j. keď sa dozvedel o výške trov obhajoby. V súdenej veci sa tak stalo dňa
10. 12. 2010, kedy mu bola vystavená faktúra č. 171/2010. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 20. 7.
2012, subjektívnu trojročnú premlčaciu dobu na uplatnenie tohto nároku žalobca nezmeškal. Žalobcovi
však uplynula desaťročná objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 22 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď bolo poškodenému doručené ( oznámené ) nezákonné rozhodnutie,
ktorým mu bola spôsobená škoda. Žalobcovi bolo uznesenie o vznesení obvinenia v trestnom konaní
doručené dňa 7. 1. 2000 ( doručenka pripojená vo vyšetrovacom spise ), potom desaťročná objektívna
premlčacia doba uplynula 7. 1. 2010, t.j. pred podaním žaloby na súde dňa 20. 7. 2012. Pre vzťah
subjektívnej a objektívnej premlčacej doby platí zásada, že subjektívna doba nemôže skončiť neskôr ako
doba objektívna, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V danej právnej veci začiatok subjektívnej doby
( 10. 12. 2010 ) nastal až po skončení objektívnej doby ( 7. 1. 2010 ); právo sa tu premlčalo uplynutím
objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba tak v tomto prípade nemá právny význam.

13/ Odvolací súd k tomuto nároku poznamenáva, že za opodstatnený považuje aj argument žalovanej
v zastúpení GP SR, že jeho priznaniu bráni aj skutočnosť, že žalobca nevyužil možnosť podať voči
uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť ( § 3 zák. č. 58/1969 Zb. ), ako je zrejmé z obsahu
vyšetrovacieho spisu. Žalobcovi neprislúcha ani náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktoré
by mala predstavovať obžaloba podaná okresným prokurátorom, a to z dôvodu, že obžaloba nemá
povahu rozhodnutia. Tiež platí, že náhradu škody spočívajúcej v trovách obhajoby v trestnom konaní
bolo možné žalobcovi priznať len z titulu nezákonného rozhodnutia ( v prípade jej včasného uplatnenia
na súde ), nie však z titulu nesprávneho úradného postupu.

14/ Pokiaľ ide o náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom,
nutno uviesť, že žalobca si v konaní neuplatnil ( nevyčíslil ) v peňažnej podobe a ani inej žiadnu
škodu, ktorá mu mala byť v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu spôsobená. Uvedené
znamená, že nebol naplnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu,
a to existencia škody ( žalobca si okrem sumy 936,69 € trov obhajoby žiadnu inú majetkovú škodu,
prípadne nemajetkovú ujmu neuplatnil ). Okolnosti, v ktorých žalobca vidí nesprávny úradný postup
v trestnom konaní ( prokurátor nemal na neho podať obžalobu ale trestné stíhanie voči jeho osobe
zastaviť, prokurátor nemal trvať na výsluchu svedkov ale mal súhlasiť s prečítaním svedeckých
výpovedí ) nie je civilný súd v občianskoprávnom konaní oprávnený; nespadá do kompetencie civilného
súdu hodnotiť postup prokurátora v trestnom konaní.

15/ Žalobca sa napokon domáhal tiež priznania náhrady škody z dôvodu prieťahov v trestnom konaní; aj
v prípade tohto nároku však platí, že jeho prípadnému priznaniu bráni už len tá skutočnosť, že si žalobca
škodu, ktorá mu mala byť spôsobená prieťahmi v trestnom konaní, nevyčíslil ( bolo už spomenuté, že
žalobca si vyčíslil a uplatnil jedine škodu, predstavujúcu ním vynaložené náklady na jeho obhajobu
v trestnom konaní ). Aj v prípade tohto nároku teda absentoval jedna zo zákonom predpokladaných
podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ( prieťahmi
v konaní ).



16/ Ako už na to poukázal vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, hmotnoprávnym predpokladom
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím
je existencia nesprávneho úradného postupu, resp. existencia nezákonného rozhodnutia. Ďalším
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom vznik samotnej škody a tretím predpokladom
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným
rozhodnutím. Uvedená zodpovednosť je objektívna ( nemožno sa jej zbaviť ). Dôkazné bremeno
poškodeného ( žalobcu ) spočíva v tom, že preukazuje existenciu nesprávneho úradného postupu
či nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym
úradným postupom ( nezákonným rozhodnutím ). Žalobca, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné
bremeno, v predmetnej veci nepreukázal naplnenie zákonného predpokladu spočívajúceho v existencii
škody, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom a v jeho rámci tiež prieťahmi v trestnom konaní ).
Priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., rovnako tak podľa zákona č. 514/2003
Z.z. je založené na kumulatívnom ( súčasnom ) splnení všetkých troch zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu; ak čo len jeden z uvedených predpokladov chýba, zodpovednosť štátu za škodu
nemôže vzniknúť.

17/ V otázke, ktorý orgán štátu bol v danom prípade oprávnený konať v mene štátu, sa odvolací
súd v prípade nároku na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia, spočívajúceho v škode
predstavujúcej trovy obhajoby, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, vychádzajúc z ust. § 9 zákona
č. 58/1969 Zb., a teda že oprávnené konať za štát bolo Ministerstvo spravodlivosti SR. V prípade
zvyšných nárokov, uplatňovaných žalobcom ( z nesprávneho úradného postupu, vrátane prieťahov v
trestnom konaní ) s ohľadom na už konštatovaný chýbajúci zákonný predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ( včítane prieťahov v konaní )- a to
neuplatnenú škodu, či už materiálnu alebo v podobe nemateriálnej ujmy - nebolo nutné podrobiť
bližšiemu prieskumu a zisťovaniu, či k takémuto tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu ( v podobe
prieťahov s trestnom konaní ) vôbec došlo a ani ktorý z orgánov štátu by bol oprávnený konať za
štát. Konštatovaný chýbajúci predpoklad vzniku škody by totiž vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú prípadným nesprávnym úradným postupom vylučoval ( či už podľa zákona č. 58/1969 Zb.,
alebo zákona č. 514/2003 Z.z. ). Súd prvej inštancie však nesprávne konanie o žalobe voči štátu,
zastúpeného Generálnou prokuratúrou SR zastavil, keď podľa názoru odvolacieho súdu nevzal do
úvahy, že konanie bolo vedené len voči jednému žalovanému, a to štátu ( Slovenskej republike ), ktorý
bol žalobcom ako strana sporu označený správne, otázne bolo len jeho zastúpenie v konaní.

18/ Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, podľa
§ 388 CSP tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu, avšak v podstate len z dôvodu, že považoval za
nutné premietnuť do výroku rozsudku, že žaloba smerovala len voči jedinému žalovanému - Slovenskej
republike, pričom žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, z dôvodov, uvedených v texte vyššie
( dôvodne vznesená námietka premlčania a chýbajúca škoda ako predpoklad vzniku tohto druhu
zodpovednosti ).

19/ O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov prvoinštančného i
odvolacieho konania; o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,



c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).