Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/82/2017 z 7. 11. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. novembra 2017, sp. zn. 1To/82/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1115010715.2 Krajský súd Bratislava | 1To/82/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1115010715.2 | 2017-11-07 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Poriadok vo verejných veciach, Majetok Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP, § 221 ods. 1 TZ, § 221 ods. 3 písm. a) TZ, § 14 ods. 1 TZ, § 20 TZ, § 352 ods. 1 TZ, § 221 ods. 3 TZ, § 38 ods. 2 TZ, § 37 TZ, § 41 ods. 1 TZ, § 48 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78a0de71-2ad6-44c1-800e-149d6c5e08d8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1115010715.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/82/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010715
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1115010715.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Zelenayovej a sudcov JUDr.
Magdalény Blažovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného L. F., pre zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 8T/46/2015 z 03.02.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. novembra
2017 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava
1, sp.zn. 8T/46/2015 z 03.02.2017 ohľadne obžalovaného L. F. v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa

obžalovaný L. F., nar. XX.XX.XXXX v K.-N., trvale bytom P., vo väzbe od 04.02.2015 do 25.09.2015
t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou

uznáva za vinného, že

obžalovaný L. F. požiadal t.č. odsúdeného F. P. o 2 ks svojich fotografií za účelom vyhotovenia
sfalšovaného občianskeho preukazu č. P. XXX vystavený na cudzie meno L.. L. W., nar. X.X.XXXX, trvalé
bytom U. R. XX, M. a zabezpečil od doposiaľ nezistenej osoby kľúče od bytu č. X na S. ulici č. XX v Q.,
vedený na LV č. XXXX, dňa 29.01.2015 odovzdal F. P. sfalšovaný občiansky preukaz na meno L.. L. W.,
mobilný telefón zn. Nokia spolu so SIM kartou s tel. č. XXXX XXXXXX, z ktorého F. P. po predchádzajúcej
dohode s obžalovaným L. F. rovnakého dňa kontaktoval pracovníka realitnej kancelárie V., so sídlom
F. XX, Q. I. W. s ponukou predaja tohto bytu za sumu 50.000,-Eur, následne po obhliadke tohto bytu
potenciálnymi záujemcami I.. L. U., nar, XX.X.XXXX, trvalé bytom P. XX, A. a U. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom B., E. L. XX, v priestoroch realitnej kancelárie V. dňa 30.1.2015 po predložení falošného
občianskeho preukazu č. SL XXX XXX podpísal F. P. v cudzom mene ako predávajúci s I.. L. U. a U. C.
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom záujemcovia o byt zložili zálohu vo výške 2.000,-Eur uloženú v
depozite realitnej kancelárie, k vyplateniu zvyšnej časti kúpnej ceny a podpisu kúpnej zmluvy malo dôjsť
po zabezpečení originálu titulu nadobudnutia z katastra nehnuteľností a po podpise kúpnej zmluvy, o
ktoré F. P. požiadal dňa 29.1.2015 Katastrálny odbor Ružová dolina Bratislava, následne obžalovaný
L. F. po dohode s osobou vystupujúcou ako U. G. zabezpečil Rozhodnutie zo dňa 7.4.2011 o povolení
vkladu č. V XXXX/XX spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.2011, ktoré F. P. dňa 2.2.2015 osobne prevzal
na Katastrálnom úrade Bratislava, následne tieto listiny F. P. dňa 3.2.2015 v čase o 13:00 hod. predložil
v realitnej kancelárii V. U. C. za prítomnosti I. W., avšak k podpisu kúpnej zmluvy a vyplateniu zvyšnej
časti kúpnej ceny nedošlo, teda obžalovaný L. F. zabezpečil F. P. sfalšovaný občiansky preukaz ako
verejnú listinu za účelom predaja bytu vo vlastníctve L.. L. W., ktorý F. P. predložil pri podpise Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve, čím by v prípade dokonania trestného činu a vyplatenia celej kúpnej ceny bytu
bola spôsobená kupujúcim I.. L. U. a U. C. škoda v celkovej výške 50.000,- Eur (každému po 25,000,-
Eur) a u poškodeného L.. L. W., nar. X.X.XXXX, bytom U. dolina XX., M. by došlo k zániku vlastníctva
k predmetnému bytu;



t e d a

spoločne s právoplatne odsúdeným F. P. nar. XX.XX.XXXX v F.

obžalovaný L. F. sa

- dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu alebo
využije niečí omyl, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- verejnú listinu si nechal vyrobiť s úmyslom použiť ako pravú a túto použil ako pravú,

č í m s p á c h a l

- zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s
- prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaný sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8T/46/2015 z 03.02.2015 boli obžalovaní
F. P. a L. F. uznaní za vinných
v bode 1/ zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.
1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v bode 2/ z prečinu falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1
Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že

obvinený L. F. požiadal obvineného F. P. o 2 ks svojich fotografií za účelom vyhotovenia sfalšovaného
občianskeho preukazu č. SL XXX XXX vystavený na cudzie meno L.. L. W., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom
U. R. XX, M. a zabezpečil od doposiaľ nezistenej osoby kľúče od bytu č. X na S. ulici č. XX v Q., vedený
na LV č. XXXX, dňa 29.01.2015 odovzdal F. P. sfalšovaný občiansky preukaz na meno L.. L. W., mobilný
telefón zn. Nokia spolu so SIM kartou s tel. č. XXXX XXXXXX, z ktorého obv. F. P. po predchádzajúcej
dohode s obv. L. F. rovnakého dňa kontaktoval pracovníka realitnej kancelárie V., so sídlom F. XX, Q. I.
W. s ponukou predaja tohto bytu za sumu 50.000,-Eur, následne po obhliadke tohto bytu potenciálnymi
záujemcami I.. L. U., nar, XX.X.XXXX, trvalé bytom P. XX, A. a U. C., nar. XX,XX.XXXX, trvalé bytom
B., E. L. XX, v priestoroch realitnej kancelárie V. dňa 30.1.2015 po predložení falošného občianskeho
preukazu č. SL XXX XXX podpísal obv. F. P. v cudzom mene ako predávajúci s I.. L. U. a U. C. Zmluvu o
budúcej kúpnej zmluve, pričom záujemcovia o byt zložili zálohu vo výške 2.000,-Eur uloženú v depozite
realitnej kancelárie, k vyplateniu zvyšnej časti kúpnej ceny a podpisu kúpnej zmluvy malo dôjsť po
zabezpečení originálu titulu nadobudnutia z katastra nehnuteľností a po podpise kúpnej zmluvy, o ktoré
obv. F. P. požiadal dňa 29.1.2015 Katastrálny odbor Ružová dolina Bratislava, následne obv. L. F. po
dohode s osobou vystupujúcou ako U. G. zabezpečil Rozhodnutie zo dňa 7.4.2011 o povolení vkladu
č. V XXX/XX spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 28.3.2011, ktoré obv. F. P. dňa 2.2.2015 osobne prevzal
na Katastrálnom úrade Bratislava, následne tieto listiny obv. F. P. dňa 3.2.2015 v čase o 13:00 hod.
predložil v realitnej kancelárii V. U. C. za prítomnosti I. W., avšak k podpisu kúpnej zmluvy a vyplateniu



zvyšnej časti kúpnej ceny nedošlo, teda obv. L. F. zabezpečil obv. F. P. sfalšovaný občiansky preukaz
ako verejnú listinu za účelom predaja bytu vo vlastníctve L.. L. W., ktorý obv. F. P. predložil pri podpise
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čím by v prípade dokonania trestného činu a vyplatenia celej kúpnej
ceny bytu bola spôsobená kupujúcim I.. L. U. a U. C. škoda v celkovej výške 50.000,- Eur (každému
po 25,000,-Eur) a poškodenému L.. L. W., nar. X.X.XXXX, bytom U. dolina XX., M. obvinení spôsobili
vážnu ujmu na právach,

Za to bol obžalovaný F. P. odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j),
písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému
podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne
sa ospravedlniť poškodenému L.. L. W., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom U. dolina XX, M..

Obžalovaný L. F. bol odsúdený podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.,
§ 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil
odvolanie obžalovaný L. F.. V písomných dôvodoch odvolania, prostredníctvom obhajcu s poukazom na
napadnutý rozsudok uviedol, že s prvostupňovým rozsudkom nesúhlasí v celom rozsahu. Uviedol, že
už v prípravnom konaní žiadal konfrontáciu s F. P., ktorý ju však odmietol a tak ju znemožnil, čím jeho
právo nespochybňuje, avšak objasnili by sa tým skutkové okolnosti a výrazne posilnilo jeho nevinu. Jeho
trest mu bol prijateľnejší ako potreba objasnenia účasti na skutku a že vypovedal účelovo a nepravdivo.
Nedostatočne bola preskúmaná jeho vina založená len na základe výpovede P., pretože žiaden zo
svedkov ho nepoznal a neusvedčil zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Neobstojí ani tvrdenie P.
o vybavení „falošných dokladov“, nakoľko sa snažil objasniť tým, že ukázal miesto v P., kde P. pre
doklady bol. S týmto sa však prvostupňový súd zaoberal nie dostatočne, čo považuje za podstatnú
chybu konania, ktorá môže spôsobiť nesprávnosť rozsudku. Navrhol na objasnenie tejto skutočnosti, že
falošné doklady zabezpečil P. a ukázal miesto v P., kde bol pre doklady, ukázal dom, z ktorého doklady
odišli a súd mal preveriť tento dôkaz, ktorý by preukazoval, že s falšovaním dokladov nemá nič spoločné
a ide o taký dôkaz, ktorý nebol náležite zabezpečený ani vyšetrovateľom. Ide o okolnosti významné pre
rozhodnutie, s ktorými sa prvostupňový súd nevysporiadal, o dôležité skutkové otázky majúce dosah
na právnu kvalifikáciu a majúce vplyv aj na úhrnný trest. Zopakoval, že na hlavnom pojednávaní pred
prvostupňovým súdom ho žiadny zo svedkov neopoznal a neusvedčil zo skutku. Pokiaľ ide o trestný čin
podvodu, z ktorého ho usvedčil obžalovaný P. taktiež považuje za nenáležitú a rozhodujúcu výpoveď
pre ustálenie jeho viny s tým, že obžalovaný P. tak vypovedal účelovo, aby výrazne znížil podiel svojej
viny na tomto trestnom čine. P. bol ten, kto aktívne a samostatne vystupoval pri uvedenom podvode, on
ho nijako neriadil, nepomáhal, len chcel, aby mu vrátil peniaze, ktoré mu dlhoval. O jeho zámere získať
peniaze z podvodu nemal vedomosť a že mu P. dlhoval peniaze potvrdil aj svedok G.. Jemu P. uviedol,
že má na predaj nehnuteľnosť, z ktorej predaja mu má vrátiť peniaze a preto mu poskytol súčinnosť na
katastri pri vybavení dokladov. Keďže bol nesprávne uznaný za vinného a tým aj uložený druh a výmera
trestu navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil prvostupňový
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie prípadne ho oslobodil
podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

Obžalovaný L. F. v samostatnom podaní doručenom prvostupňovému súdu 17.02.2017 doplnil odvolanie
tým, že dáva do pozornosti svoju prvú výpoveď aj k okolnostiam ohľadne zabezpečenia falošných
dokladov, že v naznačenom smere nebolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu, aby mohol súd
vyvodiť záver o jeho vine, resp. o spáchaní skutku a že sa nedostatočne vysporiadal s výpoveďami
obžalovaného P., s poukazom aj na zmeny v jeho výpovediach, resp. bez vysvetlenia vybral inú výpoveď,
ktorá mu vyhovovala pre vyvodenie záveru o jeho vine. Naznačené nedostatky považuje za podstatné
vady konania a preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania



podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a žiadal, aby odvolací súd postupoval primerane podľa § 315
a § 317 ods. 1 Tr. por. V ostatnom sa pridržal písomných dôvodov odvolania jeho obhajcu.

V doplnení odvolania zo 07.06.2017 obžalovaný uviedol, že obžaloba trpí nedostatkami a je v rozpore
s článkami Ústavy SR a Dohovorom, keď prokurátor vyslovil záver o jeho vine, čím porušil prezumpciu
jeho neviny a že súd ju nekriticky si osvojil a preto tiež porušil prezumciu neviny, pričom neboli
produkované dôkazy o jeho vine, boli pochybnosti, ktoré mal súd vyhodnotiť v jeho prospech a aj v
jeho prospech rozhodnúť, nakoľko akýkoľvek vysoký stupeň pravdepodobnosti nestačí, nakoľko trestné
konanie vyžaduje len najvyšší stupeň istoty, ktoré možno od ľudského poznania odvíjať. Jeho vina nebola
bezpečne a jednoznačne preukázaná, pričom poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva.

Pred verejným zasadnutím odvolacieho súdu obžalovaný ešte písomne doplnil odvolanie, že obž. P.
zavádzal, keď tvrdil, že kľúče a kópie od listu vlastníctva dostal od neho. Má vedomosť, že ich dostal od
L. N., ktorý v tej dobe bol spoločníkom v realitnej kancelárii v M., na F. ul., vedľa starého kina A., nad
lekárňou, ktorý je veľmi dobrý známy majiteľa nehnuteľnosti Dr. W., ktorý mal tento byt sprostredkovať a
aj vypratať. Koncom roka bol so P. na káve v OC mlyny v M., tam si k nim prisadol L. N., ktorý im ponúkol
dobrý kšeft, predmetný byt, ktorý je vraj prázdny od roku 2011 a že sa to dá speňažiť a že má aj kľúče
od tohto bytu aj s elektrickým senzorom a že dodá aj kópiu listu vlastníctva. Keď sa dozvedel, o čo sa
jedná, nechcel do toho ísť, ale N. so P. sa dohodli, že mu byt ukáže a že z predaja bytu chce pre seba
20 000,- eur, lebo v tejto štvrti idú byty aj zo 70 000,- eur. Konania, ktoré po tomto nasledovalo sa už
nezúčastnil a táto jeho výpoveď sa zakladá na pravde.

V súlade s ustanovením § 314 Tr. por. boli odvolania obžalovaného zaslané všetkým procesným
stranám, teda prokuratúre a poškodeným, na prípadné vyjadrenie k nim, čo však ku dňu rozhodovania
odvolacieho súdu ani jedna z nich nevyužila.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa v súlade so zákonom vykonalo v neprítomnosti
poškodených L.. L. W. a U. C., v konečných návrhoch sa obhajca obžalovaného pridržal písomných
dôvodov odvolania a vzhľadom na písomný prednes obžalovaného ohľadne svedka N., ktorý mal
zadovažovať kľúče od predmetného bytu, považuje za závažný dôvod na zrušenie a vrátenie veci súdu
prvého stupňa pre jej objasnenie, poškodený I.. L. U. sa k veci nevyjadril a prokurátorka navrhla odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný L. F. na záver uviedol, že sa pridržiava svojich
písomných prednesov a odvolania obhajcu a žiada, aby sa prešetrilo zadováženie kľúčov.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie
obžalovaného je sčasti dôvodné, nakoľko zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť pre chyby
v napadnutých výrokoch rozsudku, nakoľko bolo porušené ustanovenie trestného zákona ( § 321 ods.1
písm. d/ Tr. por.), i keď z iných dôvodov, než na ktoré poukázal odvolateľ v dôvodoch svojho odvolania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom
rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v
posudzovanej trestnej veci bolo dokázané, že sa stal skutok vymedzený v obžalobnom návrhu, pre
ktorý je obžalovaný L. F. stíhaný, pričom v odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.



Okresný súd odôvodnil vinu obžalovaného L. F., vykonaným dokazovaním s tým, že bolo bez
rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný, ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim
úmyselným konaním priamym, naplnil všetky obligatórne znaky žalovaných trestných činov, čím ohrozil a
porušil objekty chránené Trestným zákonom spočívajúcich v ochrane vlastníctva iného, dôveryhodnosti
a pravosti verejných listín a nemajetkových práv jednotlivca a medzi jeho konaním a následkom bola
preukázaná príčinná súvislosť, usvedčovaný predovšetkým výpoveďou spoluobžalovaného F. P., ktorý
podrobne a v detailoch popísal konanie obžalovaného F. a celý priebeh žalovanej trestnej činnosti,
podporenej i výpoveďou svedka U. G., ktorý potvrdil, že F. P. mu bol predstavený L. F. v decembri roku
2014, ako L. W. a ktorý mu po dokonaní trestnej činnosti sám povedal, že sa mu ospravedlňuje a že nie
je W. a že F. za ním prišiel, či si nechce zarobiť nejaké peniaze a nahovoril ho na tento obchod, pričom
výpoveď svedka G. korešponduje s výpoveďou obžalovaného P. i pokiaľ sa týka jednotlivých stretnutí s
obžalovaným F., či už v pizzeri na Dolnozemskej ulici alebo na katastrálnom úrade.

Výpoveď spoluobžalovaného P. súd vyhodnotil ako jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú a
vierohodnú, ktorá zároveň nie je s inými dôkazmi spochybniteľná a už vôbec nie vyvrátená, ktorý aj
urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine a teda nemal dôvod vyviňovať sa zo žalovanej trestnej
činnosti. Obranu obžalovaného F. sú vyhodnotil za veľmi chabú, keď tvrdil, že obžalovaný P. mohol
mať sfalšovaný občiansky preukaz už 2 roky pred skutkom a že nejaký občiansky preukaz videl, keď
si P. od neho požičiaval peniaze, nakoľko potvrdenie o strate občianskeho preukazu z 28. 01. 2015
preukazuje opak obrany obžalovaného F.. Predmetné potvrdenie bolo vystavené Policajným zborom deň
predchádzajúci kritickému dňu 29. 01. 2015, kedy došlo k započatiu súdenej trestnej činnosti. Tvrdenia
obžalovaného F. o jeho vedomosti o osobe, ktorá mala sfalšovať obžalovanému P. súd vyhodnotil za
nedôveryhodné, keď v prípravnom konaní tvrdil, že malo ísť o policajta zo Serede, ale v rámci previerky
výpovede na mieste zo dňa 08. 09. 2015 na parkovisku OD Kaufland ukázal, že dom ku ktorému viezol
obžalovaného P. je vľavo za OD Kaufland a teda ide o ul. J. N., pričom podľa vyjadrení obžalovaného
F. sa predmetný dom nachádza vľavo na ulici F. rad, na ktorú sa odbáča vľavo z ulice J. N.. Vozidlo
mal odparkovať pred domom s číslom 14 a obžalovaný P. mal vojsť do domu s číslom 40, pričom
obžalovaného P. videl iba v spätnom zrkadle. Šetrením v uvedenom dome však bolo zistené, že tam býva
rodina L. na adrese F. rad XX, P. od roku 2001, dom nikdy nikomu neprenajala, nemali podnájomníka,
žiadny policajt u nich nikdy nebol a obžalovaného P. nepoznajú. Následne obžalovaný F. tvrdil, že dom
si pomýlil zrejme preto, lebo sedel v aute a pozeral sa do spätného zrkadla, keď do toho domu išiel
obžalovaný P.. Tvrdil ďalej, že jeho zať mu povedal, že ukázal nesprávny dom, že ten policajt býva
vedľa. Na hlavnom pojednávaní však prostredníctvom svojho obhajcu opätovne uviedol, že išlo o adresu
F. rad XX, P., pričom bolo OO PZ Sereď zistené, že žiadny policajt nikdy na tejto adrese nebýval a
ani sa nezdržiaval. Uvedené potvrdila i majiteľka domu T. A., rod. L.. Táto časť obrany obžalovaného
F. bola súdom vyhodnocovaná ako účelová v snahe vyviniť sa zo žalovanej trestnej činnosti a celú
ju pripísať obžalovanému P.. Rovnako tak tvrdenie obžalovaného F., že Súkeník sa mu snaží pričítať
trestnú činnosť, pretože dobre vedel, že za obdobnú trestnú činnosť bol v minulosti odsúdený, nakoľko
mal rozsudok vo svojom aute, sa súdu javí ako veľmi nepravdepodobná až absurdná, vzhľadom na celý
priebeh skutkového deja popísaný obžalovaným P..

Odvolací súd sa v podstate zhoduje s vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom a rovnako, ako
okresný súd, aj odvolací dospel k záveru, že skutok sa stal, ako ho popísal už súd prvého stupňa s
menšou úpravou vzhľadom na štádium konania a upravené právne posúdenie konania obžalovaného
a z toho vyplývajúcej aj úpravy skutkovej vety.

Obžalovaný L. F. od počiatku popieral spáchanie skutku a svoje obhajobné prednesy prispôsoboval
štádiu konania a dokazovania. Aj podľa odvolacieho súdu bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný
L. F. požiadal t.č. odsúdeného F. P. o 2 ks svojich fotografií za účelom vyhotovenia sfalšovaného
občianskeho preukazu č. SL XXX XXX vystavený na cudzie meno L.. L. W., nar. X.X.XXXX, trvalé
bytom U. R. XX, M. a zabezpečil od doposiaľ nezistenej osoby kľúče od bytu č. X na S. ulici č. XX v
Q., vedený na LV č. XXXX, dňa 29.01.2015 odovzdal F. P. sfalšovaný občiansky preukaz na meno
L.. L. W., mobilný telefón zn. Nokia spolu so SIM kartou s tel. č. XXXX XXXXXX, z ktorého F. P. po
predchádzajúcej dohode s obžalovaným L. F. rovnakého dňa kontaktoval pracovníka realitnej kancelárie
V., so sídlom F. XX, Q. I. W. s ponukou predaja tohto bytu za konečnú sumu 50.000,-Eur, následne po
obhliadke tohto bytu potenciálnymi záujemcami I.. Martinom U., nar, XX.X.XXXX, trvalé bytom P. XX, A.
a U. C., nar. XX,XX.XXXX, trvalé bytom B., E. L. XX, v priestoroch realitnej kancelárie V. dňa 30.1.2015
po predložení falošného občianskeho preukazu č. SL XXX XXX podpísal F. P. v cudzom mene, ako



predávajúci, s I.. L. U. a U. C. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom menovaní záujemcovia o byt
zložili zálohu vo výške 2.000,-Eur, uloženú v depozite realitnej kancelárie, pričom k vyplateniu zvyšnej
časti kúpnej ceny a podpisu kúpnej zmluvy malo dôjsť po zabezpečení originálu titulu nadobudnutia z
katastra nehnuteľností a po podpise kúpnej zmluvy, o ktoré F. P. požiadal dňa 29.1.2015 Katastrálny
odbor Ružová dolina Bratislava, následne obžalovaný L. F. po dohode s osobou vystupujúcou ako U. G.
zabezpečil Rozhodnutie zo dňa 7.4.2011 o povolení vkladu č. V XXXX/XX spolu s kúpnou zmluvou zo
dňa 28.3.2011, ktoré F. P. dňa 2.2.2015 osobne prevzal na Katastrálnom úrade Bratislava, následne tieto
listiny F. P. dňa 3.2.2015 v čase o 13:00 hod. predložil v realitnej kancelárii V. U. C. za prítomnosti I. W.,
avšak k podpisu kúpnej zmluvy a vyplateniu zvyšnej časti kúpnej ceny nedošlo, teda obžalovaný L. F.
zabezpečil F. P. sfalšovaný občiansky preukaz ako verejnú listinu za účelom predaja bytu vo vlastníctve
L.. L. W., ktorý F. P. predložil pri podpise Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, čím by v prípade dokonania
trestného činu a vyplatenia celej kúpnej ceny bytu bola spôsobená kupujúcim I.. L. U. a U. C. škoda
v celkovej výške 50.000,- Eur (každému po 25,000,-Eur) a u poškodeného L.. L. W., nar. X.X.XXXX,
bytom U. dolina XX., M. by došlo k zániku vlastníctva k predmetnému bytu.

Obžalovaný L. F. je usvedčovaný predovšetkým výpoveďami spoluodsúdeného F. P., ktorý vyvracal
svojimi nemennými výpoveďami , že to bol práve obžalovaný F. , ktorý ho oslovil, či si nechce zarobiť,
nakoľko on to nemôže urobiť, lebo je cigáň, ktorý mu aj uviedol, že ide o garsónku v centre Bratislavy za
50.000,- Eur, vypýtal si od neho aj občiansky preukaz, ktorý mu dal na zabezpečenie bezpečnostného
štítku aj fotografie a aby nahlásil stratu tohto občianskeho preukazu, že v garsónke s ním F. nikdy nebol
a keď sa našli záujemcovia o byt, chýbal im ešte list vlastníctva, F. mu povedal, že to zabezpečí U. G..
Všetci traja išli na kataster, pričom F. čakal vo vestibule a G. išiel za nejakou pani, zaplatil 16,- Eur kolok,
pracovníčke katastra dal občiansky preukaz na meno L.. W., žiadosť podpísal a následne sa vrátili do
realitnej kancelárie, kde už čakali policajti. Odsúdený P. potvrdil, že vo všetkom ho inštruoval obžalovaný
F., dal mu aj kľúče aj všetky papiere od garsónky, od ktorého aj vedel, že majiteľom je kardiológ L.. W..
Výpoveď odsúdeného P. bola v zhode s výpoveďou svedka U. G., ktorý potvrdil, že so P. ho zoznámil
práve obž. L. F. v decembri roku 2014, ale ako L. W., ako jeho dobrého známeho, ktorý má na predaj
nehnuteľnosť a ktorý mu zároveň dlhuje peniaze a že z predaja mu ich vráti a dokonca sa ho pýtal,
či nepozná niekoho, kto by mal záujem o kúpu bytu, ukázali mu aj kľúče, ktoré zo stola v Carrefoure v
pizzerii na Dolnozemskej ulici v Bratislave, ktoré stretnutie inicioval obž. F., zobral práve obžalovaný F..
Vo februári 2015 ho znovu kontaktoval obž. F., lebo potreboval pomoc získať zmluvu z katastra, nakoľko
už mali záujemcu o byt z realitnej kancelárie, keď mu povedal, že tam stačí ísť a spýtať sa, či to majú.
Znovu sa stretli v Carrefoure v Bratislave, odkiaľ išli do budovy katastra spolu F. a W., pričom F. zostal
v hale a len on s W. išli k okienku spýtať sa na možnosť získať listinu. Dokonca sám kúpil potrebný
kolok za asi 16,50 Eur, nakoľko W. nemal pri sebe peniaze s tým, že ako sa predá byt, vráti mu ich a po
predložení občianskeho preukazu, W. dostal požadovanú listinu, asi kúpnopredajnú zmluvu a W. s F.
odišli spolu na aute zn. Škoda D., šedej farby, asi nitrianskych značiek, na ktorom jazdil obž. F., ktorému
ešte aj požičal 100,- eur na benzín. Rovnako vypovedal aj ohľadne ďalšieho spoločného stretnutia na
druhý deň, kde bol s nimi ešte jeden muž, o ktorom mu W. povedal, že to je muž, ktorý im sprostredkoval
realitku s tým, že ide do realitky dokončiť obchod a potom mu vráti zo zálohy 2.000,- Eur, za kolok, aj
za benzín. Obž. F. išiel s ním na F. ulicu, pozrieť realitnú kanceláriu, ale ju nenašli a potom, ako tvrdil,
že je nejaký problém, lebo W. sa mu neozýva, po týždni mu telefonoval W., že sa s ním chce stretnúť,
kde tento mu povedal, že nie je W., ukázal mu aj občiansky preukaz a povedal mu, že obž. F. ho
nahovoril na tento obchod. Týmto výpovediam zodpovedala aj výpoveď svedkyne B. U., pracovníčky
Katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava, že 29. 01. 2015 bola podaná žiadosť L.. L. W. o
kópiu kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX zaevidovanej pod č. K1 - XXXX/XX a po ich príprave následne dňa
02. 02. 2015 prevzal žiadateľ s ešte jednou osobou s občianskym preukazom č. SL XXXXXX, ktorý sa
jej zdal normálny, nakoľko nebol nijako poškodený alebo pozmenený.

Aj z výpovedí poškodených I.. L. U. a U. C., ako záujemcov o kúpu predmetnej garsónky na S.
ul. č. XX v Bratislave vyplýva, ako a s kým komunikovali, že boli oslovení realitným maklérom I. W.
realitnej kancelárie V., s ktorým aj spoločne išli na stretnutie s majiteľom bytu na predmetnej adrese
a predstavil sa im, ako W., ktorý si so svojimi kľúčmi odomykal všetky dvere, aj predmetný byt, avšak
na ich otázky neodpovedal pohotovo, nebol presvedčivý, súril s predajom a požadoval zálohu vo výške
asi 8.000,- Eur, ale nakoniec sa dohodli len na tom, že kúpna cena bude rozdelená na zálohy, pričom
prvá záloha bola vo výške 2.000,- Eur, ktorá bude odovzdaná pri podpise zmluvy o budúcej zmluve a
mala byť zložená v realitnej kancelárii. Zvyšná časť kúpnej ceny mala byť vyplatená až po preukázaní
titulu nadobudnutia nehnuteľnosti, dohodnutá kúpna cena bola vo výške 50.000,- Eur a zvyšná kúpna



cena vo výške 48.000,- Eur mala byť uložená do notárskej úschovy a uvoľnená až po predložení listu
vlastníctva, teda nadobudnutí nehnuteľnosti. Na druhý deň došlo k stretnutiu všetkých štyroch aj s
právnou zástupkyňou realitnej kancelárii v realitnej kancelárie V. na ul. F. XX v Q., kde došlo k podpisu
Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a poškodení zložili zálohu vo výške 2.000,-Eur, ktorú prebrala právna
zástupkyňa realitnej kancelárie. Táto záloha mala byť predávajúcemu vyplatená po predložení titulu
nadobudnutia. Predávajúci predložil občiansky preukaz znejúci na meno L.. L. W., pričom fotografia na
občianskom preukaze bola fotografiou osoby, ktorá predávala predmetný byt a ktorá podpisovala Zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve. Poškodení však zistili cez Google, že osoba predávajúceho sa nezhoduje s
L.. L. W., nakontaktovali sa na neho a preto celý prípad oznámili polícii.

Z výpovede svedka I. W. bolo preukázané, že ako pracovníka realitnej kancelárie na prelome januára
až februára 2015 ho oslovil muž z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorý sa predstavil, ako doktor
W. za účelom predaja predmetného bytu, za ktorý chcel 55.000,- Eur až 60.000,- Eur.

Z výpovede poškodeného L.. L. W. vyplynuli rovnaké skutočnosti, ako vypovedali poškodení U. a C.,
ohľadne kontaktovania sa s ním, pričom poškodený, po telefonáte C. si cez internet preveril na katastri,
či nedošlo k prepisu predmetného bytu a vypovedal ohľadne rekonštrukcie predmetného bytu a komu a
kedy odovzdal kľúče od neho a že mu nevznikla žiadna škoda, ale v prípade, ak by došlo k nechcenému
predaju jeho bytu podvodným konaním, vznikla by mu škoda vo výške asi 70.000,- Eur až 80.000,- Eur.

Aj z výpovede svedkyne T.. C. Y. vyplynuli rovnaké skutočnosti ohľadne podpisovania zmluvy v
predmetnom prípade a okolnostiach za ktorých bola prítomná, zhodne, ako vypovedali svedok W. a
poškodení U. a C. s predávajúcim bytu, ako na základe znepokojenia C. si zistila telefónne číslo na L..
W., ktorý potvrdil, že byt nepredáva a nakontaktoval ju na jeho právnu zástupkyňu, poškodení podali
trestné oznámenie a v spolupráci s políciou došlo k zadržaniu predávajúceho, ktorý vystupoval pod
menom L.. W..

Z výpovedí svedkov T. L. a I.. T. R. vyplývali skutočnosti, o ktorých vypovedal poškodený L.. W., ohľadne
rekonštrukcie bytu a problémov a porúch, ktoré vznikli, v súvislosti s tým, kto a kedy bol v predmetnom
byte a ako sa po návštevách naložilo s kľúčmi.

Výpovede odsúdeného P., poškodených a svedkov potvrdzovali aj listinné dôkazy, z ktorých vyplýva,
že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola vypracovaná dňa 30. 01. 2015, pričom na strane budúceho
predávajúceho vystupuje L.. L. W. a budúci kupujúci U. C. a I.. L. U. a ako pristupujúca strana V. - realitná
kancelária Q. I, F. XX a predmetom uvedenej zmluvy je byt č. 1 na S. ulici č. XX v Q. a kúpna zmluva
mala byť medzi stranami uzatvorená najneskôr do 09. 02. 2015. Z fotokópie občianskeho preukazu č.
SL XXXXXX na L.. L. W., nar. XX. 09. XXXX, vydaný OR PZ Nitra, ktorý ods. P. predložil katastrálnemu
odboru na prevzatie 02.02.2015 kúpopredajnej zmluvy V-XXXX/XXzo 07.04.2011 a aj realitnej kancelárii
na uzavretie kúpopredajnej zmluvy, pričom z potvrdenia OO PZ Sereď č. ORPZ - GA - OPP4 - 11 -
021/2015 zo dňa 28. 01. 2015 vyplýva, že F. P. dňa 28. 02. 2015 nahlásil stratu svojho občianskeho
preukazu č. SJ XXXXXX, ale L.. L. W. bol, okrem iných, vydaný aj preukaz totožnosti pod č. EC
XXXXXX. Vlastnícke právo k bytu č. X na S. ulici č. XX v Q., ktorý kúpil od A. F., bolo preukázané listom
vlastníctva, zavkladované Rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 07. 04. 2011
č. V XXXX/XX. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických
analýz, ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2015/2276 bolo taktiež preukázané, že občiansky preukaz
č. SL XXXXXX na meno L.. L. W., je úplným falzifikátom, nakoľko údaje na oboch jeho stranách sú
vyhotovené tonerovou tlačiarňou, čo nezodpovedá personalizácii úradne vydávaných dokladov, falzifikát
pozostáva z dvoch samostatných vrstiev papiera zalaminovaných do nepravej ochrannej fólie, podtlač
na jednej a druhej strane sa odlišuje rozdielnou kvalitou a štruktúrou tlače a je opatrený holografickou
nálepkou, pravdepodobne prenesenou z iného originálneho dokladu. Výpovede odsúdeného P. a svedka
G. potvrdzuje aj zmluva o zapožičaní vozidla č. XXXXXX z 30. 12. 2014, že obžalovaný L. F. si od
spoločnosti Nitra - Car, s. r. o. zapožičal osobné motorové vozidlo zn. Škoda Rapid EČV: NR XXX HG
na dobu od 30. 12. 2014 do 04. 01. 2015 s tým, že predmetné motorové vozidlo malo zabudované
GPS sledovanie v súlade so zmluvnými podmienkami a s oboznámenej prílohy vyplýva pohyb, miesto a
čas uvedeného motorového vozidla v kritických obdobiach tvoriacich priebeh skutkového deja žalovanej
trestnej činnosti. Rovnako tak aj zo záverov znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej optiky, s.
r. o., znaleckej organizácie, č. 019/2015 vyplýva, že obžalovaný F. z tel. č. XXXX/XXX XXX a z tel. č.



XXXX/XXX XXX a obžalovaný P. z tel. č. XXXX/XXX XXX, XXXX/XXX XXX boli v aktívnom telefonickom
a SMS kontakte.

Na základe uvedených dôkazov, preto aj podľa odvolacieho súdu bola vina obžalovaného L. F. tak,
ako je ustálená vo výroku tohto rozsudku, nepochybne preukázaná, práve výpoveďami v súčasnosti
už odsúdeného F. P., ktorý presne popísal, na základe čoho, kedy a ako ho obžalovaný L. F. oslovil
a požiadal o občiansky preukaz, práve pre získanie „nálepky z neho“, ktorý aj zabezpečil vyhotovenie
falzifikátu občianskeho preukazu za účelom spáchania podvodného predaja bytu na S. ul. v Q., pričom
tak, ako popísal celý priebeh pokusu uvedeného podvodu, bol preukázaný práve výpoveďami vyššie
uvedených poškodených, svedkov a listinným a dokumentačným materiálom, ako ho podrobne rozpísal
v odôvodnení napadnutého rozsudku už prvostupňový súd.
Obhajoba a odvolacie námietky obžalovaného L. F. bola preto vyvrátená práve uvedenými dôkazmi.
Napokon jeho tvrdenie, že žiadny zo svedkov ho neopoznal a ani nevidel, preukazuje tvrdenie
odsúdeného P., ktorý popísal, že keď ho obžalovaný naviedol a popísal spôsob, ako uskutočnia
podvodný predaj bytu, vysvetlil mu, že to musí robiť práve ods. P., nakoľko jemu by nikto neveril,
pretože je cigán. Túto jeho výpoveď potvrdil aj svedok G., ktorý potvrdil, že ho so P. zoznámil práve
obž. F. a aj spoločne so P. za ním na stretnutia chodil, na katastrálnom úrade sa zdržoval v hale, teda
priamo nevybavoval kópiu kúpopredajnej zmluvy a aj kľúče od predávajúceho bytu vzal obž. F.. Napokon
výpovedi odsúdeného P. korešponduje aj výpoveď poškodeného C.. Preto je dostatočne preukázané
spoločné konanie odsúdeného P. a obžalovaného F. na predmetnej trestnej činnosti. Pokiaľ obžalovaný
namietal nevykonanie preverenia, kto a kde sa zabezpečilo vyhotovenie občianskeho preukazu, v
tomto smere okresný súd dostatočne vysvetlil, prečo jeho ďalšej obhajobnej verzii neuveril. Napokon
aj pred odvolacím súdom obžalovaný uvádzal, že kľúče a kópie od listu vlastníctva dostal od P., ktorý
ich dostal od L. N., spoločníka v realitnej kancelárii v M., na Śtefánikovej ul., ktorý je veľmi dobrý
známy majiteľa nehnuteľnosti Dr. W. a ktorý mal tento byt sprostredkovať a aj vypratať. Odvolací súd
pritom ani túto ďalšiu obhajobnú verziu obžalovaného nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko, za vyššie
uvedeného preukázaného dokazovania, uvádzaná okolnosť odvolateľom nemá vplyv na už zistený
skutkový stav veci a aj vinu obžalovaného L. F.. Pokiaľ pri predmetnej trestnej činnosti s obžalovaným
a odsúdeným participovali aj ďalšie osoby, čo aj odvolací súd nevylučuje, tieto nemajú žiadny vplyv na
vinu aj obžalovaného F., tak ako je vyššie popísaná a dostatočne preukázaná. Napokon treba dodať, že
súd koná a môže konať len na základe podanej obžaloby, ktorá je a bola podaná na uvedených dvoch
obžalovaných. Napokon okresný súd aj využil ustanovenie § 257 ods. 8 Tr. por. a vzhľadom na už súdom
prijaté vyhlásenie o vine a nevykonávanie dôkazov vo vzťahu k odsúdenému P., tohto k veci aj vypočul,
ktorý zotrval na svojich doznávajúcich sa výpovediach, súčasne plne usvedčujúcich obžalovaného F..
Pokiaľ obžalovaný namietal nedostatočné preverenie adresy, kde mal ísť pre falzifikát občianskeho
preukazu odsúdený P., odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že zo znaleckého dokazovania bolo
preukázané také nepodarené vyhotovenie falzifikátu, že je priam vylúčené, aby sa nejaký policajt
spolupodieľal na takomto konaní a je skôr nepochopiteľné, že sa jedná o falzifikát nevšimli osoby, ktorým
bol predložený, ako pravý doklad. Napokon už súd prvého stupňa podrobne aj vysvetlil, prečo nevykonal
ešte ďalšie dôkazy, ktoré obžalovaný F. navrhoval, jednak pre ich nepotrebnosť, ale aj z dôvodu § 240
ods. 3 Tr. por. Aj podľa názoru odvolacieho súdu súd I. stupňa správne ustálil, že žalovaný skutok sa stal
tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku, čiastočne upraveného týmto rozsudkom a to na základe
zákonne vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré
preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne usvedčujú aj obžalovaného L. F. a preto ani neakceptoval
jeho odvolacie námietky, že skutok nespáchal. Reťaz usvedčujúcich dôkazov, vo vzťahu k obžalovanému
je ucelená, nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti o jeho vine. Obžalovaný mal možnosť, ako
aj príležitosť spáchať stíhaný skutok, za spolupáchateľa ho výslovne označil t.č. už odsúdený F. P.
a svedok G. a nepriamo aj všetci traja poškodení a vyššie uvedení svedkovia, ktorí boli zákonným
spôsobom vypočutí, pričom logickým a vierohodným spôsobom popísali všetky rozhodné okolnosti a aj
ostatný listinný a dokumentačný materiál.

Skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú v podstate správne, s výnimkou nižšie rozvedeného
čiastočného právneho posúdenia súbehu trestnej činnosti a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo
vykonané v konaní pred okresným súdom. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania súd vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre poznanie skutkových okolností
nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil
jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným
spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť



pokiaľ ide o ustálenie skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, ktoré však upravil však senát
odvolacieho súdu, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Aj v odôvodnení napadnutého rozsudku
v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom
rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a
napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa ustanovení
Trestného zákona v otázke viny obžalovaného.

Krajský súd si preto v podstate osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok
popísaný v napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ho aj obžalovaný L. F. spôsobom v ňom popísaným.
Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku sú v súlade so
stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe a nezákonným spôsobom, uvedeným
v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, pokusu zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zák. a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,
úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenie prvostupňového súdu tak, ako je vyjadrené v rozsudku, bolo správne a úplné, lebo zodpovedá
výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke
skutkových zistení podanej obžaloby a z toho pohľadu aj uznanej viny obžalovaného, odkazuje na veľmi
podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové zistenia. S obhajobnými námietkami obžalovaného, skutkovými a právnymi sa súd prvého
stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných
v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného
presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne
a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so
skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré
predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v
riadne vykonanom dokazovaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa. Okresný súd detailne rozviedol v napadnutom rozsudku jednotlivé obhajobné tvrdenia
obžalovaného a na strane druhej usvedčujúce dôkazy. Preto senát krajského súdu v tomto smere plne
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby opakovania.

Nepochybil prvostupňový súd pri právnom posúdení konania obžalovaného, ktoré v bodoch 1. a 2.
posúdil, ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v súbehu s prečinom falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr.
zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. K tomuto len odvolací súd dodáva, že v danom prípade
obžalovaný tak konal v jednočinnom súbehu, nakoľko jednotlivé vývinové štádia konania obžalovaného
smerovali k podvodnému predaju predmetného bytu, patriaceho L.. W. a ku kupujúcim poškodeným
I.. L. U. a U. C. a to zabezpečením úplneho falzifikátu občianskeho preukazu na meno L.. W., tak aj
zabezpečením kúpopredajnej zmluvy aj s listom vlastníctva. Na základe uvedeného bol obž. L. F.
uznaný za vinného z uvedeného zločinu a prečinu na vo výroku tohto rozsudku ustálenom skutkovom
stave veci.



Odvolací súd však neuznal právne posúdenie konania obžalovaného aj ako prečin poškodzovania
cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko
týmto ustanovením o trestnom čine poškodzovanie cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
sa poskytuje trestnoprávna ochrana len tým právam, najmä osobným, rodinným, pracovným a pod.,
ktoré nemajú majetkovú povahu. Ak podvodným konaní páchateľa došlo do zásahu práv spojených s
vlastníctvom k bytu, potom také konanie nemožno posúdiť ako trestný čin poškodzovanie cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., lebo práva k bytu sú svojim charakterom a obsahom majetkovými
právami. To bol aj dôvod, pre ktorý musel odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a znovu obžalovaného L. F. uznať, na vo výroku tohto rozsudku uvedenom a čiastočne upravenom
skutkovom stave, z uvedeného zločinu a prečinu tak, ako je vyššie uvedené.

Nakoľko odvolaním obžalovaného bol napadnutý celý prvostupňový rozsudok, povinnosťou odvolacieho
súdu na základe revízneho princípu, determinovaným ustanovením § 317 Tr. por., bolo aj preskúmanie
celej odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
týmto výrokom, pričom dospel k záveru, že okresným súdom obžalovanému uložený úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody 5 rokov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia je v podstate spravodlivým, i keď je
potrebné uviesť, že pri jeho ukladaní súd nepostupoval v súlade so zákonom.

Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ak na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí
tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky a odňatím slobody na
tri roky až desať rokov, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú
uzáveru, úradný znak, úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby
sa použili ako pravé, alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako
pravé, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,
alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
a/ - o/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa 37 písm. a/-m/ Tr. zák.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby.



Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa § 41ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Podľa §41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej
sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú
v § 117 ods. 1 
alebo . Popri treste
odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo
odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch
na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo
maximálneho stupňa stráženia. Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin,

Podľa § 321 ods.1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému L. F. ukladal úhrnný trest odňatia slobody podľa § 221
ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 5 rokov
nepodmienečne, pričom nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť,
že spáchal viac trestných činov, pričom nezvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. o jednu tretinu v režime § 38 ods. 4 Tr. zák., pretože súčasne ukladal zvýšený
úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže obžalovaný sa dopustil viacerých úmyselných trestných
činov, z ktorých jeden je zločinom a ktoré spáchal dvoma a viacerými skutkami, pretože súčasné použitie



týchto ustanovení by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne (5 rokov a 4 mesiace až 13 rokov a
4 mesiace).

Okresný súd vychádzal z odpisu registra trestov obžalovaného F., podľa ktorého bol 14 krát súdne
trestaný, z toho v 6 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, naposledy rozsudkom Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 1T/83/1998 zo dňa 24. 03. 2014, právoplatným dňa 23. 05. 2014 pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. a iné, účinného v čase spáchania skutku, za
čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou na 3 roky
a následne rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/86/2013 z 05. 05. 2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/23/2015 z 22. 09. 2015 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5
rokov nepodmienečne, že ide o recidivistu, ktorý opakuje závažnú trestnú činnosť, dokonca obdobného
modus operandi, ako vyplýva z odsúdenia rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/86/2013 zo dňa
05. 05. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/23/2015 zo dňa 22. 09. 2015. Súd
uviedol, že žalovanej trestnej činnosti sa dopúšťal v období 29. 01. 2015 až 03. 02. 2015, teda po tom, čo
už dostal, i keď ešte neprávoplatnú, výstrahu o jeho odsúdení a že súdenej trestnej činnosti sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého Krajským súdom v Trnave sp. zn. 1T/83/1998
zo dňa 24. 03. 2014, právoplatným dňa 23. 05. 2014, kedy skúšobná doba podmienečného odsúdenia
určená na 3 roky začala plynúť dňom po dni nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, t. j.
dňa 24. 05. 2014 a jej koniec teda pripadne na 24. 05. 2017.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sám zistil, že nesprávne ukladal obžalovanému
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. pri ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,
čo je vylúčené vzhľadom na porušovanie zásady ne bis in idem, ale aj pri priťažujúcej okolnosti § 37
písm. m/ Tr. zák. u obžalovaného uložený trest je teda v rámci zákonnej sadzby § 221 ods. 3 Tr. zák.
a uvedené pochybenie teda zásadne neovplyvňuje postavenie obžalovaného v otázke druhu a výmere
trestu.

Tak, ako je už vyššie uvedené, pochybil však okresný súd, keď ukladal trest obžalovanému, ako pri
viacčinnom súbehu, keď aplikoval § 41 ods. 2 Tr. zák. a aj následný jeho postup aj s pochybením, na
ktoré došiel sám.
Obžalovaný totiž nespáchal viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvoma
skutkami, nakoľko žalovaný skutok nie je možné z hľadiska trestného práva hmotného považovať za
spáchanie týchto konaní dvoma alebo viacerými skutkami, nejde o dva samostatné skutky, ale iba
spáchanie zločinu a prečinu v jednočinnom súbehu, kedy neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia
§ 41 ods. 2 Tr. zák. a aplikuje sa ustanovenie §41 ods. 1 Tr. zák. Ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. sa
aplikuje len pri tzv. viacčinnom súbehu. I keď prvostupňový súd to vo výroku svojho rozsudku neuviedol,
že použil pri ukladaní trestu aj § 38 ods. 7 Tr. zák., avšak z jeho odôvodnenia to vyplýva, ktoré je možno
aplikovať len vtedy, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. alebo súhrnný
trest podľa § 42 Tr. zák. V žalovanej trestnej veci obž. L. Vágaia však nejde ani o viacčinný súbeh a
neprichádza preto do úvahy ukladanie zvýšeného tzv. asperovaného úhrnného trestu a preto nemohol
prvostupňový súd ani aplikovať § 38 ods. 7 Tr. zák.

Správne mal preto postupovať prvostupňový súd pri ukladaní trestu obž. Vágaiovi tak, že aplikuje
podľa najprísnejšieho zákonného ustanovenia § 221 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., následne
mal zistiť pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom správne mali byť obžalovanému
ustálené dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., pri zistení prevahy priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi v pomere 2 : 0 a preto prichádzalo do úvahy použitie § 38 ods. 4 Tr. zák. a
dokonca žalovaná trestná činnosť, ktorá je aj zločinom, hoci obžalovaný L. F. už bol za zločin v minulosti
právoplatne odsúdený (odsúdenie rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 1T/83/1998 z 24. 03.
2014, právoplatný 23. 05. 2014, za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. účinného v čase skutku, ktorý je potrebné považovať z hľadiska súčasného delenia trestných
činov, ako zločin), pričom toto prechádzajúce odsúdenie nie je ani zahladené a teda formálno-právne
by prichádzalo do úvahy aj použitie § 38 ods. 5 Tr. zák. a to zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o
jednu polovicu a ukladanie trestu v takomto upravenom rozpätí. Ale pri opätovnom spáchaní zločinu v
ustanovení § 38 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z. v
znení neskorších mien a doplnení, účinnom od 01. 01. 2006 z dôvodu, že tento zákon nedefinuje pojem
recidíva a recidivista tak, ako to upravoval Trestný zákon č. 140/1961 Zb. účinný do 31.12. 2005, toto ustanovenie predstavuje postup súdu
pri postihu recidívy, keďže pod pojmom opätovne sa rozumie spáchanie zločinu po tom, čo bol
páchateľ právoplatne odsúdený za iný zločin(definovaný v ustanovení § 11 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
), pričom podľa ustálenej rozhodovacej činnosti
krajského súdu a napokon aj NS SR v prípade, ak páchateľ opätovne spáchal zločin (§ 38 ods. 5 Tr. zák.),
alebo obzvlášť závažný zločin (§ 38 ods. 6 Tr. zák.
) je nevyhnutné, aby výrok o vine v tzv. skutkovej
vete obsahoval presnú citáciu predchádzajúceho odsúdenia a je nevyhnutné zároveň zisťovať, či
je možné na toto odsúdenie prihliadnuť. S poukazom na uvedené, ak by súd ukladal zvýšený
trest, upravený podľa § 38 ods. 5 Tr. zák. , tento by musel byť správne uvedený a tento zákonný
dôvod v skutkovej vete uvedením konkrétneho odsúdenia aj s konštatovaním, že celý trest alebo
aspoň jeho časť obžalovaný aj vykonal a rovnako tak vyjadriť opätovné spáchanie zločinu v právne
vete. Len na podklade takto vyjadreného výroku o vine by bol následne možný postup podľa § 38
ods. 5 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Aj keď ide o zákonné ustanovenie, ktoré netvorí základný znak
skutkovej podstaty trestného činu, ale odôvodňuje určitú trestnú sadzbu je potrebné, aby táto podstatná
skutočnosť bola uvedená vo výroku o vine, v skutkovej vete v súlade s § 163 ods. 3 Tr. por.
Napokon v predmetnej veci sa prokurátor nedožadoval uvedeného postupu, toto konštatovanie nebolo
ani znakom skutkovej vety obžaloby a prokurátor bol aj spokojný pokiaľ ide o prvostupňový rozsudok,
nakoľko nepodal vo veci odvolanie a preto odvolací súd nemohol ani chybný výrok pri ukladaní trestu
obžalovanému nahradiť správnym, tak aby neporušil ustanovenie § 322 ods. 3, veta druhá, keď nemohol
zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného, nakoľko prokurátor nepodal v jeho neprospech
odvolanie.

Odvolací súd preto konštatuje, že správne sa mal obžalovanému ukladať trest podľa § 221 ods. 3, §37
písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 a §41 ods. 1 Tr. zák., teda vo zvýšenej dolnej hranici zákonnej trestnej
sadzby, teda v sadzbe 5 rokov a 4 mesiace až 10 rokov. Nemohol tak však postupovať, nakoľko tomu
bránila zásada zmeny k horšiemu, pri odvolaní len obžalovaného a preto ukladal len úhrnný trest tak,
ako vyplýva z uvedeného výroku tohto rozsudku, nakoľko nemohol obžalovanému pričítať ani navyše
jednu priťažujúcu okolnosť podľa §37 písm. m/ Tr. zák., ani ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák., nakoľko
obe ustanovenia by zhoršili postavenie obžalovaného, len na základe jeho odvolania. Napokon uložený
trest je v súlade so zákonom, nakoľko je uložený v rámci základnej, neupravenej trestnej sadzby.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že operatívne preveroval aj stav konania obžalovaného v
ďalšej trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 33T/104/2014, v ktorej bol obžalovaný
L. F. právoplatne dňom 23.08.2017 uznaný vinným z pokusu prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom v zmysle § 44 Tr. zák. súd v tomto konaní upustil od uloženia
súhrnného trestu, práve vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie Okresným súdom Nitra z 05.05.2014
sp.zn. 5T/86/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp.zn. 1To/23/2015 z 22.09.2015. Z
uvedeného a vzhľadom na spáchanie predmetnej trestnej činnosti a doby spáchania skutku vo vyššie
uvedenej trestnej činnosti, nešlo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ale predmetná teraz súdená je k
uvedenému odsúdeniu recidívou.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného pre výkon uloženého trestu, v súlade so zákonom bol obžalovaný
L. F. už okresným súdom na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedajúci § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol ešte vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, resp. do tohto výkonu sa dostal až za
odsúdenia, ktoré nastali po spáchaní tohto skutku. Rovnako preto postupoval aj odvolací súd.

Na základe vyššie uvedeného a na základe odvolania obžalovaného L. F. Krajský súd v Bratislave zrušil
napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.