Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/201/2015 z 27. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2017, sp. zn. 3Co/201/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1112203700.1 Krajský súd Bratislava | 3Co/201/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1112203700.1 | 2017-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Reštitúcie a rehabilitácie Citované ustanovenia: § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, § 23 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/29208ccb-2999-49ba-aa47-5dd822f6d48a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112203700.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/201/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112203700.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: E. Q., G. XX, U.,
S.J., zastúpenej euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Nábrežie sv. Metoda 120/14, Prievidza
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 829,85 eura s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 9C/26/2012-72, zo dňa 6.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 912,83 eura s prísl. titulom
paušálnej náhrady mzdy za obdobie od 14.5.1950 do 5.7.1950 a od 7.8.1950 do 17.5.1951 podľa
ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zák. č. 119/1990 Zb.“) na tom skutkovom základe, že jej otec D. J. bol rozsudkom
Krajského vojenského súdu Košice zo dňa 14.5.1950 sp. zn. Ktr 406/50 uznaný vinným zo spáchania
zločinu porušenia subordinácie podľa § 145, § 146 písm. c) Vojenského trestného zákona č. 19/1855
ř.z., platného a účinného v rozhodnom období a odsúdený k trestu zostreného žalára v trvaní 11
mesiacov nepodmienečne a následne rehabilitovaný uznesením Vojenského obvodového sudu Prešov
zo dňa 5.9.1991 sp. zn. 4Rtv 46/91, ktorým bol v zmysle § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 119/1990
Zb. zrušený vo výroku o treste rozsudok Krajského vojenského súdu Košice zo dňa 14.5.1950 sp.
zn. Ktr. 406/50; rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 10.10.1991 sp. zn. 4Rtv
46/91 bol pri nezmenenom výroku o vine uložený otcovi žalobkyne trest odňatia slobody v trvaní
jedného mesiaca nepodmienečne. Jeho rehabilitácia bola zavŕšená uznesením Okresného súdu Prešov
zo dňa 20.12.2010 sp. zn. 41Tv 2/2010, ktorým bolo trestné stíhanie D. J. st. zastavené, nakoľko
žalovaný skutok nie je trestným činom. Žalobkyňa si nárok uplatnila za obdobie jedenástich mesiacov,
predstavujúcich celé obdobie výkonu trestu odňatia slobody D. J. na základe rozhodnutí vydaných
Okresným súdom Prešov zo dňa 18.6.2009 a 20.12.2010.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že otec žalobkyne D. J. bol rozsudkom Krajského vojenského
súdu Košice zo dňa 14.5.1950 sp. zn. Ktr 406/50 uznaný vinným zo spáchania zločinu porušenia
subordinácie podľa § 145, § 146 písm. c/ Vojenského trestného zákona č. 19/1855 ř.z. a bol odsúdený k
trestu zostreného žalára v trvaní 11 mesiacov nepodmienečne. Dňa 23.8.1959 otec žalobkyne zomrel.
Uznesením Vojenského obvodového sudu Prešov zo dňa 5.9.1991 sp. zn. 4Rtv 46/91 bol v zmysle



ustanovenia § 14 ods. 1 písm. f) zákona č. 119/1990 Zb. zrušený vo výroku o treste rozsudok Krajského
vojenského súdu Košice zo dňa 14.5.1950 sp. zn. Ktr. 406/50. Následným rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Prešov zo dňa 10.10.1991 sp. zn. 4Rtv 46/91 bol pri nezmenenom výroku o vine
uložený D. J. trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca nepodmienečne. Okresný súd Prešov
uznesením č.k. 5Nt 1/2009-32 zo dňa 18.6.2009 povolil obnovu konania a zrušil všetky dovtedy
vydané právoplatné rozhodnutia. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2010 sp. zn. 41Tv
2/2010 bolo trestné stíhanie otca žalobkyne D. J. zastavené, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným
činom. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 4.1.1994 č. 11621/93-91/1459/V priznala odškodnenie pozostalej
manželke D. J. (matke žalobkyne) a synovi D. J. (bratovi žalobkyne). Časť odškodnenia vyplatila
žalovaná matke žalobkyne, ktorá nebola dedičkou po nebohom D. J., čo vyplýva z obsahu rozhodnutia
Štátneho notárstva v Michalovciach zo dňa 17.5.1962 sp. zn. D 1401/61; dedičmi po nebohom D.. J.
bola žalobkyňa a jej brat D. J. ml. Žalovaná dňa 26.6.2012 vydala rozhodnutie sp. zn. 20691/2011-541/5,
ktorým žalobkyni okrem iných uplatnených nárokov v súvislosti s rehabilitáciu jej otca priznala sumu
82,98 eur ako náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac výkonu trestu odňatia slobody podľa § 23
ods. 1 písm. a) zák. č. 119/1990 Zb., čo činí odškodnenie za obdobie jedného mesiaca výkonu trestu
odňatia slobody od 14.5.1950 do 13.6.1950. Ostatnej časti žiadosti žalobkyne o odškodnenie nebolo
vyhovené, nakoľko odškodnenie podľa zák. č. 119/1990 Zb. za obdobie od 14.6.1950 do 5.7.1950 a od
7.8.1950 do 17.5.1951 bolo priznané a poukázané dedičom poručiteľa ešte v roku 1994.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 1 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 24 ods. 1 a 2
zák. č. 116/1991 Zb. dospel k právnemu záveru, že žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie len časti
žalovanej sumy v súvislosti s vydaním rozhodnutia Okresným súdom Prešov č.k. 5Nt 1/2009-32 zo
dňa 18.6.2009, ktorým povolil obnovu konania a zrušil všetky dovtedy vydané právoplatné rozhodnutia
a uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 20.12.2010 sp. zn. 41Tv 2/2010, ktorým bolo trestné
stíhanie otca žalobkyne D. J. zastavené a to len za obdobie jedného mesiaca výkonu trestu odňatia
slobody jej otcom. Tento nárok však žalovaná žalobkyni v sume 82,98 eura priznala v zmysle rozhodnutia
zo dňa 26.7.2012 č. 20691/2011-541/5. Rozhodnutím zo dňa 4.12.2012 žalovaná priznala žalobkyni
aj vyplatenie príslušenstva priznanej náhrady majetkovej ujmy podľa zák. č. 119/1990 Zb., úrokov z
omeškania vo výške 9,25 eura ročne od 11.12.2011 do 2.8.2012 zo sumy 289,56 eura, celkovo vo výške
17,27 eura, v tejto časti vzala žalobkyňa časť žaloby späť a súd prvej inštancie v tejto časti konanie
zastavil uznesením č.k 9C/26/2012-40 z 20.9.2012 a následne na základe späťvzatia žaloby v časti
úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 82,98 eura za dobu od 11.12.2011 do zaplatenia (priznaná
žalovanou rozhodnutím č. k. 10331/2012/153 z 4.12.2012) uznesením č. k. 9C/ 81/2012-53 z 20.3.2013
konanie zastavil aj v tejto časti.

4. Námietku premlčania vznesenú žalovanou posúdil súd prvej inštancie podľa § 24 ods. 2 zák.
č. 119/1990 Zb. a dospel k záveru, že je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že
Vojenský obvodový súd Prešov uznesením sp. zn. 4Rtv 46/91 zo dňa 5.9.1991 zrušil rozsudok Krajského
vojenského súdu Košice Ktr 406/50 zo dňa 14.5.1950 vo výroku o treste, pretože výmera trestu
bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.9.1991, nárok žalobkyne podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. považoval v
tejto časti za premlčaný dňom 14.9.1994. Žalobkyňa si nárok na odškodnenie uplatnila na súde až dňa
6.2.2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.

5. Súd prvej inštancie záverom uviedol aj to, že žalovaná poskytla odškodnenie bratovi žalobkyne a jej
matke, ktorá však nebola oprávnenou osobou. Žalobkyňa sa preto mohla voči matke domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, keďže nebola osobou oprávnenou na prijatie priznaného odškodnenia,
respektíve následne náhrady škody voči štátu titulom nesprávneho úradného postupu za preukázania
všetkých atribútov vzniku škody v prípade, keď žalovaná vyplatila odškodnenie subjektu - matke
žalobkyne, ktorá nebola v zmysle § 23 (správne § 26) zákona č. 119/1990 Zb. oprávnenou osobou. O
náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej v
konaní náhradu nepriznal, pretože jej trovy v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.

6. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393
ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie začiatku plynutia
lehoty na uplatnenie si nároku na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zák. č. 119/1990 Zb. V
odvolaní s poukazom na rozhodnutia vydané v predmetnej trestnej veci jej otca D.. J.T. a dedičské



rozhodnutia po otcovi a matke namietala záver súdu prvej inštancie, že uznesením Okresného súdu
Prešov z 20.12.2012, sp. zn. 41 Tv/2/2010, bol zrušený len trest jedného mesiaca, ktorý mu udelil
Vojenský obvodový súd Prešov. Podľa nej týmto rozhodnutím boli zrušené všetky predchádzajúce
rozhodnutia a v ďalšom konaní sa posudzovala pôvodná obžaloba z roku 1950. Poukázala na to, že pri
riadnom postupe, by malo byť vrátené odškodnenie vyplatené na základe nezákonného, právoplatne
zrušeného rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov z roku 1991 a nanovo by sa malo vypočítať
odškodnenie podľa rozhodnutí z rokov 2009 a 2010. Podľa nej by bolo nesprávne, ak by sa to, čo už
bolo vyplatené započítalo akoby to bolo vyplatené jej. Nesúhlasila s tým, že súd prvej inštancie trojročnú
lehotu stanovenú § 24 zák. č. 119/1990 Zb. počítal od rozhodnutia z roku 1991. Správne mal lehotu
počítať až od posledného právoplatného rozhodnutia vo veci, t.j. od uznesenia Okresného súdu Prešov
z 20.12.2010, sp. zn. 41Tv/2/2010.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§ 378 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 28.9.2017 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

8. V danej veci sa žalobkyňa domáhala odškodnenia za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 23 ods.
1 písm. a) zák. č. 119/1990 Zb. v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody jej otcom. V konaní bolo
preukázané, že otec žalobkyne bol čiastočne rehabilitovaný rozhodnutím Vojenského obvodového súdu
v Prešove sp. zn. 4Rtv 46/91 z 5.9.1991, ktorým bol zrušený výrok rozsudku Krajského vojenského súdu
Košice Ktr 406/50, zo dňa 14.5.2015 o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu
nebezpečenstva činu pre spoločnosť, pričom následným rozsudkom sp. zn. 4Rtv 46/91 z 10.10.1991,
mu bol uložený nový trest odňatia slobody jeden mesiac nepodmienečne.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na § 23 ods. 3 zák.
č. 119/1990 Zb., v zmysle ktorého sa odškodnenie v plnom rozsahu poskytuje len vtedy, ak bolo
odsudzujúce súdne rozhodnutie úplne zrušené podľa druhého alebo piateho oddielu alebo také
rozhodnutie bolo úplne zrušené podľa tretieho oddielu a poškodený bol oslobodený spod obžaloby.
Ak dôjde len k čiastočnej zmene odsudzujúceho súdneho rozhodnutia, poskytne sa odškodnenie len
so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného rozsudku a ustanovenými
primeranými trestami alebo novouloženými trestami.

10. K námietke žalobkyne, že súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní správne počítať lehotu
podľa § 24 ods. 2 zák. č. 116/1191 Zb. až od posledného právoplatného rozhodnutia vo veci, t.j. od
uznesenia Okresného súdu Prešove zo dňa 20.12.2010, sp. zn. 41Tv/2/2010, odvolací súd uvádza,
že sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci treba odškodnenie posudzovať
podľa jednotlivých rozhodnutí, ktorými bol otec žalovanej najprv rehabilitovaný čiastočne (znížením
trestu) a nakoniec úplne (zastavením trestného stíhania). Nemožno prehliadať rozhodnutie Vojenského
obvodového súdu Prešov 4Rtv 46/91 z 5.9.1991 a z 10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91, ktorým bol zmenený
(znížený) trest uložený D. J. rozhodnutím Krajského vojenského súdu Košice z 14.5.1950 č.k. Ktr
406/50 na trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca. Rozhodnutie Vojenského obvodového súdu
Prešov č.k. 4RTv 46/91, zo dňa 10.10.1991, ktorým bol otcovi žalobkyne zmenený (znížený) trest,
je tým rozhodnutím, na základe ktorého sa v zmysle § 23 ods. 3 veta druhá zák. č. 119/1991 Zb.
poskytuje odškodnenie a to len so zreteľom na rozdiel medzi trestami vykonanými na základe pôvodného
rozsudku a ustanovenými primeranými trestami alebo novouloženými trestami, teda v danom prípade
za trest odňatia slobody v rozsahu zníženia trestu 10 mesiacov. Odškodnenie za zrušenie pôvodného
trestného rozkazu sa v dôsledku tohto rozhodnutia malo vyplatiť za čiastočné zníženie trestu, t.j. za
10 mesiacov (pôvodne bol otec žalovanej odsúdený na 11 mesiacov, týmto rozhodnutím len na jeden).
Od rozhodnutia Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 4RTv 46/91, zo dňa 10.10.1991, ktorým bol
zmenený (znížený) trest uložený D.Á. J., bolo potrebné počítať lehotu na uplatnenie odškodnenia v tejto
časti (10 mesiacov), ktoré aj bolo uplatnené v roku 1994 a vyplatené bratovi a matke žalobkyne. Z tohto
pohľadu je preto správny záver súdu prvej inštancie, že odškodnenia za 10 mesiacov trestu odňatia
slobody (t.j. v rozsahu zníženého trestu z 11 na 1 mesiac), sa mohli oprávnené osoby (aj žalovaná)
domáhať v lehote 3 rokov od tohto rozhodnutia (rozhodnutie Vojenského obvodového súdu Prešov z
10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91), teda do roku 1994.



11. Uznesením Okresného súdu Prešov z 18.6.2009 č.k. 5Nt/1/2009-32 bol zrušený aj výrok o vine a
treste rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešove z 10.10.1991 č.k. 4Rtv 46/91, ktorým bol D.
J. uložený trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac nepodmienečne. Toto rozhodnutie, od ktorého
žalobkyňa odvodzuje uplatnený nárok na odškodnenie, sa však nijako nedotklo rozhodnutia Vojenského
obvodového súdu Prešov č.k. 4RTv 46/91, zo dňa 10.10.1991, v časti zníženia trestu uloženého D.
J. rozhodnutím Krajského vojenského súdu Košice z 14.5.1950 č.k. Ktr 406/50, v tomto rozhodnutí
vyjadreného uložením nižšieho trestu (namiesto 11 mesiacov l mesiac). Rozhodnutia Vojenského
obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91 sa obnova konania týkala len pokiaľ ide o
rozhodnutie o treste odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca; výrok tohto rozhodnutia znie: „ ... zrušuje
sa výrok o vine a treste v rozsudku Krajského vojenského súdu Prešov sp. zn. 4Ktr 406/50 zo dňa
14.5. 1950 a Vojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91.“ Vo výroku rozsudku
Vojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91 je pritom uvedené: „ .... sa odsudzuje
podľa §§ 149/1, 92, 125 v.tr.z. k trestu odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac nepodmienečne, pričom
podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. por. sa pre výkon trestu zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.“

12. Rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 5Nt/1/2009-32, zo dňa 18.6.2009, teda zrušilo trest odňatia
slobody uložený na 1 (jeden) mesiac. Odškodnenia poskytnutého žalovanou na základe rozhodnutia
Vojenského obvodového súdu Prešov z 10.10.1991 č.k. 4RTv 46/91 sa rozhodnutie o povolení obnovy a
zrušení výrokov o vine a treste (v rozsahu zníženia trestu o 10 mesiacov) v tomto konaní nijako nedotklo
a nemohlo ovplyvniť ani počítanie lehoty stanovenej v § 24 ods. 2 zák. č. 119/1990 Zb., podľa ktorého
nárok na odškodnenie treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho
rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné
stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Rozhodnutím odsudzujúcim na miernejší trest bolo rozhodnutie
Vojenského súdu Prešov z 10.10. 1991 č.k. 4 Rtv46/91 v časti uplatneného odškodnenia za 10 mesiacov,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.10.1991. Trojročná lehota na uplatnenie nároku na odškodnenie
(za týchto 10 mesiacov) odvodzovaná od tohto rozhodnutia teda uplynula 25.10.1994. Na základe
rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 5Nt/1/2009-32 z 18.6.2009 sa žalovaná mohla domáhať
odškodnenia len v rozsahu zrušeného trestu odňatia slobody na 1 mesiac, ktoré jej však žalovaná mimo
tohto súdneho konania priznala a vyplatila.

13. Napriek tomu, že súd prvej inštancie považoval nárok žalobkyne na odškodnenie podľa zák. č.
116/1991 Zb. za premlčaný, odvolací súd mal na základe toho istého zákonného ustanovenia (§ 24 ods.
2 zák. č. 119/1990 Zb.) za to, že tento nárok neuplatnením v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia
Vojenského súdu Prešov z 10.10.1991 č.k. 4Rtv 46/91, teda od 25.10.1991, t.j. 25.10.1994 zanikol. Tento
rozdiel v právom posúdení však nič nemení na správnosti výroku napadnutého rozsudku, keď žalobkyňa
v podanom odvolaní namietala len to, že súd prvej inštancie nemal lehotu stanovenú podľa § 24 zák.
č. 119/1990 Zb. počítať od rozhodnutia z roku 1991. Odvolacia argumentácia žalobkyne tak nebola
spôsobilá zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil
svoje rozhodnutie a preto odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalobkyňa
poukazovala vo svojom odvolaní.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).