Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/66/2017 z 2. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. mája 2017, sp. zn. 6Co/66/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1105200151.2 Krajský súd Bratislava | 6Co/66/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1105200151.2 | 2017-05-02 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dd1280f-bc8a-4746-ad65-1dfd5e3d72d4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1105200151.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/66/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105200151
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1105200151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: B.. B. E., G.. XX.XX.XXXX, K. C.
F.. Č.. XX, K., zast. advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Rožňavská 2, Bratislava proti žalovanej:
Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu
škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 9. septembra 2016, č. k.
9C/1/2005- 487, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti žalobcu z 12.08.2016, žalobu zamietol a žalovanej nepriznal
právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako advokát bol od 05.08.1998
zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedenom na Krajskom súde v Bratislave. Listom
zo 06.07.2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila jeho vyčiarknutie z uvedeného
zoznamu v zmysle § 5 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 493/1991 Zb. z dôvodu porušenia jeho povinností ako
konkurzného správcu vo veci úpadcu Slovenskej kreditnej banky vedenej pod sp. zn. 1K/118/2000. Na
tomto základe Krajský súd v Bratislave uznesením z 24.10.2001, č. k. 1K/118/00- 753 žalobcu zbavil
funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Najvyšší súd SR však uznesením zo 17.12.2001, sp. zn.
7Obo/306/01 uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil z dôvodu, že neboli dané dôležité
dôvody v zmysle § 17 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní na to, aby bol žalobca zbavený funkcie
správcu konkurznej podstaty. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave na základe vyčiarknutia žalobcu
zo zoznamu správcov vydala dňa 13.07.2001 opatrenie č. 5, ktorým uložila s okamžitou účinnosťou
nepovoliť žalobcovi vstup do budovy Justičného paláca za účelom konania v konkurzných veciach, v
ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Opatrenie bolo umiestnené vo vstupnej časti
budovy na detektore kovov a žalobca bol s ním oboznámený dňa 18.07.2001 pri vstupe do budovy. V
nekonkurzných veciach mu vstup do budovy bol povolený, ale iba s doprovodom príslušníka ZVJS. Proti
rozhodnutiu zo 06.07.2001 o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty sa žalobca odvolal
listom z 20.07.2001. Listom z 21.08.2001 mu predsedníčka Krajského súdu v Bratislave oznámila, že
nemá nárok na preskúmanie uvedeného rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie vydané v správnom
konaní. Dňa 11.09.2001 podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o jeho vyčiarknutí
zo zoznamu správcov konkurznej podstaty a rozhodnutia o zákaze vstupu do budovy. Krajský súd v
Košiciach uznesením z 27.11.2002, č. k. 4S/165/02- 22 konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu zastavil s odôvodnením, že rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu správcov konkurznej podstaty
je iba osvedčovacím aktom a preto ho nie je možné preskúmať v rámci správneho súdnictva a opatrenie



o zákaze vstupu do budovy je zásahom orgánu verejnej správy a nejde o rozhodnutie, pričom Občiansky
súdny poriadok súdnu ochranu proti takémuto zásahu neupravuje a tento inštitút bol upravený až
zákonom č. 424/2002 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 01.01.2003 novelizovaný Občiansky súdny
poriadok. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach žalobca napadol odvolaním. Najvyšší súd
SR uznesením z 19.09.2003, sp. zn. 6Sž/103/03 odvolanie žalobcu odmietol, keďže smerovalo proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Spoločnosť Vinaco Holdings Limited listom z
28.09.2001 žalobcovi oznámila, že vzhľadom na to, že ju listom zo 17.09.2001 žalobca upozornil
na nezákonný postup predsedníčky Krajského súdu v Bratislave o zákaze vstupu do budovy súdu v
konkurzných veciach a v ostatných veciach iba so sprievodom príslušníka ZVJS, nie je možné, aby
žalobca túto spoločnosť naďalej zastupoval v konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave
v súvislosti s vymáhaním pohľadávok nadobudnutých od Slovenskej konsolidačnej, a. s. Zároveň
listom z 01.06.2004 uvedená spoločnosť žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za správcu
konkurznej podstaty v konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. Z-2-3K 200/96,
6K/156/99 a 3K/105/97, ale nemohla ho navrhnúť, keďže nie je zapísaný v zozname správcov konkurznej
podstaty. Dňa 02.12.2004 bol žalobca opätovne zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty.
JUDr. Dušan Repák v čestnom vyhlásení uviedol, že v konaní sp. zn. 3K/105/97 bol na základe
rozhodnutia schôdze veriteľov o zmene správcu ustanovený za správcu konkurznej podstaty a za
výkon správy mu bola vyplatená odmena 1.975,03 eur. V konaní sp. zn. 6K/156/99 vyúčtoval odmenu
23.558,12 eur a v konaní sp. zn. Z-2-3K 200/96 mu bola vyplatená odmena 66.393,87 eur. V konaní
vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 54Cb/69/98 bola žalobcovi odvolaná plná moc. V
uvedenom konaní bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho
poplatku 500.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia žalobcu 1.606.007,30 Sk (53.309,67 eur). Tento
rozsudok krajského súdu Najvyšší súd SR potvrdil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania 385.642,- Sk (12.800,97 eur).
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Z vyčiarknutia
žalobcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty súd prvej inštancie vyvodil existenciu nesprávneho
úradného postupu tak, ako konštatovala Komisia na vykonanie previerky obchodného úseku Krajského
súdu v Bratislave a možno ho podľa súdu prvej inštancie vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo 17.12.2001, sp. zn. 7Obo/306/00. Keďže vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu správcov
konkurznej podstaty možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, nesprávnym úradným postupom
je i nepovolenie vstupu žalobcovi do budovy Krajského súdu v Bratislave v konkurzných veciach, v
ktorých bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané
splnenie prvej podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
a to existenciu nesprávneho úradného postupu, zameral dokazovanie na príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si žalobca v podobe ušlého zisku uplatnil v konaní.
Žalobca existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vyvodzoval z
toho, že ak by nastal pravidelný beh udalostí a tie by boli zavŕšené, žalobca by bol ustanovený za
správcu konkurznej podstaty, pretože bol v blízkom vzťahu so spoločnosťou Vinaco Holdings Limited.
Uvedenej spoločnosti žalobca poskytoval právne služby, a to v súvislosti s pohľadávkami uplatňovanými
v uvádzaných konkurzných konaniach. Spoločnosť Vinaco Holdings Limited ako majoritný veriteľ v
konkurzných konaniach mal vplyv na voľbu osoby správcu konkurznej podstaty a listom z 01.06.2004
žalobcovi oznámila, že mala záujem ustanoviť ho za nového správcu konkurznej podstaty v konkurzných
veciach vedených na Krajskom súde v Bratislava pod sp. zn. Z-2-3 K 200/96, sp. zn. 6K/156/99
a pod sp. zn. 3K/105/97. Keďže však opatrením č. 5 z 13.07.2001 bol žalobcovi zakázaný vstup
do justičného paláca a nebol zapísaný v zozname správcov, tento návrh nemohli urobiť. Uvedené
však neučinila z dôvodu zákonnej prekážky na strane žalobcu. Z pripojených spisov konkurzných
konaní vedených na Krajskom súde v Bratislava pod sp. zn. Z-2-3 K 200/96, sp. zn. 6K/156/99 a
pod sp. zn. 3K/105/97 súd prvej inštancie zistil, že majoritný veriteľ spoločnosť VINACO HOLDINGS
LIMITED v týchto konkurzných konaniach predložil návrh na ustanovenie nového správcu konkurznej
podstatu a to JUDr. Dušana Repáka. Konkrétne v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 3K/105/97 na schôdzi veriteľov dňa 28.02.2003, v konaní vedenom na Krajskom súde v
Bratislave pod sp. zn. Z-2-3K 200/96 na schôdzi veriteľov dňa 26.04.2002 a v konaní vedenom na
Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/156/99 na schôdzi veriteľov dňa 09.07.2002. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca bol ako advokát dňa 05.08.1998
zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty vedeného na Krajskom súde v Bratislave. Listom
zo 06.07.2001 mu vtedajšia predsedníčka KS v Bratislave JUDr. Mária Šramková oznámila jeho
vyčiarknutie zo zoznamu správcov, pričom opätovne bol žalobca zapísaný do zoznamu správcov
rozhodnutím zastupujúceho predsedu z 02.12.2004. Preto od uvedeného dňa t. j. od 02.12.2004 mohol



byť žalobca opätovne ustanovovaný ako správca konkurzných podstát a neexistovala tak zákonná
prekážka, ktorá by bránila spoločnosti Vinaco Holdings Limited v prípade záujmu podať návrh na zmenu
osoby správcu v predmetných konkurzných veciach. V danom čase bola spoločnosť Vinaco Holdings
Limited majoritným veriteľom v predmetných konkurzných konaniach a mohla nielen navrhnúť, ale reálne
aj ovplyvniť zmenu osoby správcu konkurznej podstaty v konkurzných konaniach, pretože predmetné
konkurzné konania v danom čase neboli právoplatne skončené. Takáto prípadná zmena osoby správcu
by ovplyvnila aj výšku uplatňovanej škody, pretože jej výšku žalobca odvodzuje od odmeny, ktorá
bola priznaná JUDr. Dušanovi Repákovi v predmetných konkurzných konaniach. Ďalej súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Vychádzajúc z právneho názoru Krajského
súdu v Bratislave v rozhodnutí č. k. 6Co/55/2015-424, zo dňa 23.02.2015, že list spoločnosti Vinaco
Holdings Limited z 01.06.2004 nepreukazuje, že nebyť nesprávneho úradného postupu, žalobca by bol
ustanovený za nového správcu konkurznej podstaty v spomenutých konkurzných konaniach a žalobca
súdu nepredložil iný dôkaz preukazujúci príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou uplatňovanou žalobcom v tomto konaní, možno uviesť, že neuniesol dôkazné bremeno. Keďže
nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existenciu a v konaní
nebolo preukázané, že priamym, bezprostredným a neprerušeným následkom nesprávneho úradného
postupu vznikla žalobcovi škoda, ktorú si v konaní uplatňuje, súd žalobu zamietol.“ Zamietnutie návrhu
žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti súd
prvej inštancie odôvodnil tým, že samo podanie ústavnej sťažnosti, dokonca ani jej prijatie Ústavným
súdom SR na ďalšie konanie nie je dôvodom, so zreteľom na ktorý treba konanie prerušiť (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 22.02.2012, sp. zn. 3Cdo/200/2010). Ústavný súd SR môže, ale rovnako nemusí
vyhovieť podanej ústavnej sťažnosti. Pritom Ústavný súd SR sám zastáva názor, že právne závery
vyplývajúce z jeho rozhodnutí vo veciach individuálnych sťažností podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR sa
týkajú v podstate len týchto sťažností a nie sú v zásade globálne záväzné (neplnia funkciu všeobecne
záväzného aplikačného pravidla) pre rozhodovaciu prax všeobecných súdov (viď uznesenie Ústavného
súdu SR z 22.08.2012, sp. zn. I. ÚS 359/2012). O Trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba
zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak,
že žalobe vyhovie. Uviedol, že nebyť jeho vyčiarknutia zo zoznamu správcov konkurznej podstaty by
ho spoločnosť Vinaco Holdings Limited ustanovila v predmetných konkurzoch za správcu konkurznej
podstaty a vznikol by mu tak nárok na odmenu, ktorý však namiesto neho vznikol správcovi JUDr.
Dušanovi Repákovi. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení
dostatočne nezdôvodnil, z akého dôvodu spochybnil kľúčový dôkaz - vyhlásenie spoločnosti Vinaco
Holdings Limited, keď iba odkázal na odvolanie žalovanej. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní uviedol:
„Súd spochybňuje existenciu príčinnej súvislosti aj s poukazom na samotný obsah listu spoločnosti
Vinaco Holding Limited, v ktorom táto spoločnosť údajne nevysvetľuje neustanovenie žalobcu do funkcie
správcu existenciou zákonnej prekážky, ale iba opatrením č. 5. Takýto záver je však v rozpore s
textom vyhlásenia, v ktorom sa v druhej vete uvádza, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov.
Podstatnou skutočnosťou však je prejavená vôľa spoločnosti Vinaco Holdings Limited ustanoviť žalobcu
za správcu konkurznej podstaty, nie presné pomenovanie právnej prekážky, ktorá tomu bránila.
Spoločnosť Vinaco Holdings Limited deklaruje, že žalobcu za správcu ustanoviť chcela a súčasne je
nepochybné, že jestvovala právna prekážka, ktorá to znemožňovala. Ani samotné opatrenie č. 5 však
nie je bez významu, pretože správca, ktorý má zakázaný vstup do budovy konkurzného súdu, predsa
nemôže riadne vykonávať svoju funkciu, čo práve bolo zámerom predsedníčky KS BA, keď takéto
nezákonné opatrenie vydala.“
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, prejednal odvolanie
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo 06.03.2012, č. k. 9C/1/2005- 157 a tento rozsudok
zrušil odvolací súd uznesením z 20.06.2013, č. k. 6Co/336/2012- 218. Následne súd prvej inštancie vo
veci rozhodol rozsudkom zo 17.10.2014, č. k. 9C/1/2005- 384, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 68.368,90 eur s prísl., žalobu zamietol v časti náhrady škody - ušlého zisku pozostávajúceho
z odmeny správcu konkurznej podstaty vo veci sp. zn. 6K/156/99, v časti náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 16 596,96 eur a v časti náhrady škody - ušlého zisku pozostávajúceho z advokátskej
odmeny v konaní sp. zn. 54Cb/69/98, ak by zastupoval spoločnosť Vinaco Holdings Limited. Odvolací
súd rozsudkom z 23.02.2015, č. k. 6Co/55/2015- 424 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 68.368,90 eur s prísl. a vec



v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd súčasne spomenutým
rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.
To znamená, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo 17.10.2014, č. k. 9C/1/2005- 384, ktorým
bola žaloba zamietnutá, nadobudol právoplatnosť. Predmetom konania teda zostala náhrada škody vo
forme ušlého zisku, ktorý by žalobca dosiahol v konaní sp. zn. 3K/105/97, ak by vykonával funkciu
správcu konkurznej podstaty a bola by mu vyplatená odmena za výkon správy vo výške 1.975,03 eur a
ušlého zisku, ktorý by dosiahol v konaní sp. zn. Z-2-3K 200/96, ak by v tomto konaní vykonával funkciu
správcu konkurznej podstaty a bola by mu vyplatená odmena za výkon správy vo výške 66.393,87 eur.
Predmetom konania teda zostala suma 68.368,90 eur (1.975,03 + 66.393,87 = 68.368,90 eur).
7. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku z 23.02.2015, č. k. 6Co/55/2015- 424 okrem iného uviedol:
„Účastníci konania v odvolaniach nenamietli záver súdu prvej inštancie, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu a to vyššie popísaným postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Preto
odvolací súd považoval základ nároku za nesporný. Škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáha, možno
definovať ako ušlý zisk, teda ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Nepostačuje pritom púha pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť
preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že nebyť škodnej udalosti by sa
majetkový stav poškodeného zvýšil. Ušlý zisk však nemôže predstavovať len zmarenie zamýšľaného
zámeru, ak nie je majetkový prínos podložený už existujúcimi alebo reálne dosiahnutými okolnosťami, z
ktorých možno usudzovať, že nebyť škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Ušlým
ziskom je v zmysle § 442 Obč. zák. totiž majetková ujma spôsobená tým, že škodná udalosť zasiahla do
priebehu deja vedúceho k určitému zisku. Vedľa dojednania, ktoré poškodenému zaručuje určitú odmenu
za dojednanú činnosť, musí tu byť i „pravidelný beh vecí“, teda taká skladba okolností svedčiacich o tom,
že dojednanie sa už začalo alebo aspoň nepochybne malo začať napĺňať a že výsledok by sa dostavil. V
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa iba konštatoval, že v konkurzných konaniach sp.
zn. Z-2-3K 200/96, 6K/156/99 a 3K/105/97 bol na návrh spoločnosti Vinaco Holdings Limited ustanovený
za nového správcu konkurznej podstaty advokát JUDr. Dušan Repák. Táto skutočnosť však sama osobe
nemôže byť dôkazom o tom, že nebyť nesprávneho úradného postupu žalobca by bol ustanovený za
nového správcu konkurznej podstaty v spomenutých konkurzných konaniach. List spoločnosti Vinaco
Holdings Limited z 01.06.2004 nemôže byť v tomto smere dôkazom a to z dôvodov, ktoré žalovaná
uviedla v odvolaní. Odvolací súd sa stotožňuje so žalovanou v tom, že požiadavka pravidelného behu
veci by bola naplnená iba za predpokladu, že by žalobca bol už v čase, keď bol vyčiarknutý zo zoznamu
správcov konkurznej podstaty, ustanovený za správcu v predmetných konkurzných konaniach. Iba v
takom prípade by bolo možné urobiť záver, že škodná udalosť (nesprávny úradný postup) zasiahla do
deja vedúceho k dosiahnutiu zisku v podobe odmeny správcu konkurznej podstaty.“ Na tomto právnom
názore odvolací súd trvá. Žalobca v odvolaní namietol, že odvolací súd v rozsudku z 23.02.2015, č. k.
6Co/55/2015- 424 nedostatočne vysvetlil, z akého dôvodu spochybnil oznámenie spoločnosti Vinaco
Holdings Limited z 01.06.2004 (č. l. 66), v ktorom táto spoločnosť žalobcovi oznámila, že mala záujem
ustanoviť ho za správcu konkurznej podstaty vo veciach sp. zn. Z-2-3K 200/96, sp. zn. 6K/156/99
a sp. zn. 3K/105/97. K tomu odvolací súd uvádza, že v označených veciach bol za nového správcu
konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Dušan Repák a to dňa 26.04.2002, resp. 09.07.2002, resp.
28.02.2003. Oznámenie spoločnosti Vinaco Holdings Limited po uplynutí viac než 2 rokov, resp. viac
než 1 roka, že mala záujem žalobcu ustanoviť za správcu konkurznej podstaty, nemožno vyhodnotiť
tak, že by bola naplnená požiadavka pravidelného behu vecí v takom zmysle, ako je to uvedené
vyššie. „Záujem“ uvedenej spoločnosti prejavený v roku 2004 ustanoviť žalobcu za správcu konkurznej
podstaty nepreukazuje, že by ho táto spoločnosť aj skutočne v rokoch 2002, 2003 za správcu konkurznej
spoločnosti ustanovila. Okrem toho, odvolací súd súhlasí so žalovanou v tom, že v konaní nebolo
preukázané, že vôľa spoločnosti Vinaco Holdings Limited v rokoch 2002 a 2003, teda v čase, keď táto
spoločnosť ako konkurzný veriteľ disponovala rozhodujúcim počtom hlasov oprávňujúcim navrhnúť
osobu správcu konkurznej podstaty, bola identická s vôľou tejto spoločnosti v roku 2004, teda v čase,
keď táto spoločnosť vystavila žalobcovi predmetné oznámenie.
8. Z uvedeného vyplýva, že je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody vo forme ušlého zisku. Preto
odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bola žaloba zamietnutá.
9. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania do
rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol
právoplatnosť.



10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1
C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).