Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/106/2017 z 7. 11. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. novembra 2017, sp. zn. 6S/106/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1017201308.1 Krajský súd Bratislava | 6S/106/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1017201308.1 | 2017-11-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 188 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2fb43836-5ce9-41c8-9524-df3911044481 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1017201308.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/106/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201308
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1017201308.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., sídlo Kamenné nám. 1/
A, Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, sídlo Dobrovičova 12, Bratislava, o návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1675/2017-420 zo dňa 26.05.2017 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 31.07.2017 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:1675/2017-420 zo dňa 26.05.2017, ktorým
ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako odvolací orgán podľa § 61 ods. 2 zák. č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietla rozklad žalobcu a rozhodnutie
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č.: 4109/2016-023, 38/2017-023 zo dňa 17.02.2017
podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, potvrdila. Odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie, ktorým
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako vecne príslušný správny orgán rozhodol, že
spoločnosť TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, sa dopustila
správneho deliktu uplatňovania neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. f) zák.
č. 362/2012 Z.z., v obchodnom vzťahu so spoločnosťou IMPERATOR, s.r.o., IČO: 34 104 615, sídlo
Galvaniho 7/A, Bratislava, od 27.01.2017, za čo uložil žalobcovi pokutu podľa § 8 ods. 2 zák.č. 362/2012
Z.z., vo výške 62.700,- EUR.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh o odkladný účinok vyššie špecifikovaného
napadnutého rozhodnutia podľa § 184 a nasl. SSP. Poukázal na definíciu škody upravenú v § 124
zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, že finančná škoda je objektívne (peniazmi)
vyjadriteľná ujma v majetkovej sfére poškodeného, ďalej na § 125 ods. 1 Trestného zákona z
ktorého vyplýva, že malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- Eur. Škodou väčšou
sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca
najmenej päťstonásobok takej sumy. Žalobca sa domnieva, že rozhodnutím o rozklade ministerky
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1675/2017-420 zo dňa 26. mája 2017 (potvrdením pokuty vo
výške 62.700,- Eur) došlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je neurčité,
zmätočné, nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu.

3. Základným účelom odkladu účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,
pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. V
zmysle zákona nie je v danom prípade žalobca povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne
nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma,
značná hospodárska škoda, či finančná škoda hrozí. Napadnutým rozhodnutím bola uložená zjavne



vysoká pokuta, ktorá napĺňa definíciu značnej škody. Žalobca má za to, že tu existuje reálna hrozba
závažnej ujmy žalobcu, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, keď ide zjavne o neoprávnenú,
svojvoľnú a neprimeranú pokutu. Žalobca počas celej doby svojho pôsobenia na slovenskom trhu
úzko spolupracuje pri výkone kontrol s kontrolnými orgánmi a má úprimnú a preukázateľnú snahu
o stále zlepšovanie podmienok dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Napadnutým rozhodnutím
uložená pokuta je vzhľadom na vyššie uvedené pre žalobcu prekvapujúca, jej udelenie nebolo riadne
odôvodnené a podľa žalobcu nemá reálny právny základ.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sankcionoval uplatňovanie
neprimeranej podmienky vo svoj prospech, upravenej v § 4 ods. 4 písm. f) zák.č. 362/2012 Z.z.,
hoci zo znenia § 4 cit. zákona vyplýva, že neprimeranú podmienku nie je možné dohodnúť. Výpočet
neprimeraných podmienok je konečný a preto nad rozsah zákona nie je možné rozširovať tento
výpočet o ďalšie (nové) skutkové podstaty správnych deliktov. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že sa
pri rozhodovaní opieral cit. „o judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky a na ustanovenie §
8 ods. 1 zák. č. 362/2012 Z.z., ako aj na to, že účelom zák. č. 362/2012 Z.z. je nepochybne postihovať
nielen dohodnutie, ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok, a to z dôvodu, že zmyslom dohody
je následné plnenie jej obsahu. " Žalobca je názoru, že pojem „judikatúra" označuje rozhodovaciu
prax určitého súdu, ktorá sa týka určitej dielčej právnej otázky. Judikatúra k zákonu o neprimeraných
podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny nejestvuje a preto osobitná
komisia (ergo ministerka) nemohla vychádzať z takejto judikatúry. Podľa názoru žalobcu judikatúrou
nie je možné rozširovať trestnosť skutkov. Čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky len ustanoví, ktoré
konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za
jeho spáchanie, t.z., že podmienky trestnej zodpovednosti musia byť ustanovené zákonom. Je preto
vylúčené, aby skutkové podstaty správnych deliktov alebo trestných činov vyplývali z judikatúry. Žalobca
považuje za neprípustné použitie analógie legis v neprospech páchateľa správneho deliktu. Rozhodnutie
ministerky, ktoré je v rozpore z vyššie uvedeným interpretačným pravidlom, je podľa názoru žalobcu
výsledkom svojvôle a nie voľnej úvahy správneho orgánu. Návrh na odkladný účinok správnej žalobe
je daný vždy, keď zo strany žalovaného ide o zjavne neodôvodnenú sankciu. Znak hrozby závažnej
ujmy je naplnený s poukazom na výšku pokuty, ktorá predstavuje viac ako dvesto percent značnej
škody a súčasne predstavuje bezprecedentný zásah do podnikateľskej aktivity žalobcu spočívajúci
v utlmení vzájomných obchodných aktivít s dodávateľom, čo by malo priamy negatívny dopad na
finančné a hospodárske postavenie žalobcu, resp. oboch podnikateľských subjektov. Rozhodnutie o
rozklade zakladá právnu neistotu, keď uložená sankcia je nezákonná a žalobcovi a jeho obchodným
partnerom nie je zrejmé, čo sa považuje a čo sa nepovažuje za neprimeranú podmienku. Rovnako ide
o odôvodnenú obavu z narušenia riadneho chodu žalobcu ako prevádzkovateľa maloobchodnej siete
potravín v Slovenskej republike, ktorý je priamo naviazaný na pravidelné dodávky tovarov (potravín)
predovšetkým od miestnych slovenských dodávateľov (výrobcov), voči ktorým by sa žalobca dostal do
omeškania s úhradou platieb za dodaný tovar.

5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním z 13.10.2017, ktoré bolo tunajšiemu
súdu doručené dňa 16.10.2017 spolu s administratívnym spisom, ako aj k návrhu na odklad účinku
správnej žalobe. Uviedol, že výška pokuty uložená žalobcovi nie je preňho likvidačná, žalobcovi nehrozí
značná hospodárska či finančná škoda. Ak by súd návrhu o odkladný účinok vyhovel, bola by okrem
iného porušená represívno-výchovná funkcia a účel uloženia pokuty (rozhodnutie Vrchního soudu v
Prahe publikované v časopise Soudní judikatura ve věcech správních č.398/1999 „K tomu, aby soud
mohl rozhodnout, zda jsou dány duvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí správního orgánu podle
§250c věty druhé OSŘ nestačí, že žalobce v návrhu na odklad vykonatelnosti pouze cituje znení zákona
s poukazem na výši částky, která by na něm mohla být vymáhaná. Žalobce musí konkretizovat, jaká
závažná ujma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a z jakých konkrétních okolností takovou
obavu vyvodzuje. Pokud přes poučení soudu svuj návrh ani dodatečně neodúvodní, rozhoduje soud
o návrhu podle dosavadního obsahu spisu.“). Žiadal, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,



a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

11. Súd má zato, že žalobca síce návrh o priznanie odkladného účinku žalobe odôvodnil zákonným
dôvodom vymedzeným v ust. § 185 písm. a) SSP tak, ako je uvedené v odsekoch 2. až 4. tohto
uznesenia, avšak zároveň má povinnosť dôvody nielen uviesť (tvrdiť), ale niektorý z týchto dôvodov
(tvrdenie) musí správnemu súdu preukázať (zásah do podnikateľskej aktivity žalobcu spočívajúci v
utlmení vzájomných obchodných aktivít s dodávateľom, negatívny dopad na finančné a hospodárske
postavenie žalobcu) tak, aby bolo zrejmé, že je spôsobilý reálne privodiť závažnú ujmu, značnú
hospodársku škodu či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

12. Keďže správny súd nevzhliadol žiadne reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu
subjektívnych práv a právom chránených záujmov žalobcu, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho
rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe, pričom zásah do podnikateľskej aktivity spočívajúci v
utlmení vzájomných obchodných aktivít s dodávateľom, negatívny dopad na finančné a hospodárske
postavenie žalobca kvalifikovane neodôvodnil a ani nepreukázal; podľa § 188 SSP návrh o odkladný
účinok zamietol.

13. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)