{"guid": "fa7e9c9e-8f60-44bc-8716-9919b96930b8:c707e531-5503-43a1-8839-97127f2ad586", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2", "spisova_znacka": "6S/284/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/284/2016 z 11. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2017, sp. zn. 6S/284/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2", "identifikacne_cislo": "1016202621", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr Peter Pulman", "sudca_id": 1304, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-pulman-1304", "datum_vydania": "2017-10-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Asan/2/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "46d2a4dc-0406-4032-af1a-f9e581801d2a:f856efa4-9a06-4c2d-af22-6f6a917603bc", "datum": "2019-04-16", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/85-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c707e531-5503-43a1-8839-97127f2ad586", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/284/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202621
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202621.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu
JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: ŠANCA politická strana, IČO:
42 418 038, Cukrová 2272/14, 813 39 Bratislava, zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14,
811 07 Bratislava, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických
strán, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-
OVR2-2016/019942-013 zo dňa 09.11.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.11.2016 žalovaný uložil žalobcovi pokutu za správny
delikt podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach (ďalej len
„zákon č. 85/2005 Z.z.”) vo výške 37.600 Eur.

2. Žalovaný rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu porušenia zákazu uvedeného v § 24 ods. 2
zákona č. 85/2005 Z.z., ktorého sa mal žalobca dopustiť tak, že prijal peňažné dary vkladom v hotovosti
na účet vedený v R. C., B..K.., číslo účtu SE., a to dňa 28.04.2015 od F. C. vo výške 5.000 Eur, dňa
13.07.2015 od A. L. vo výške 300 Eur, dňa 29.10.2015 od A.Á. Š. vo výške 4.000 Eur, dňa 13.11.2015
od S. C. vo výške 5.000 Eur, dňa 26.11.2015 od Z. C. vo výške 1.000 Eur, dňa 26.11.2015 od A. Z. vo
výške 1.000 Eur a dňa 03.12.2015 od P. V. vo výške 2.500 Eur.

II.
Žaloba

3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Mal za to, že žalovaný vec po právnej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

4. Uviedol, že predmetné dary boli žalobcovi poskytnuté na základe riadne uzavretých darovacích zmlúv,
pričom ich darcovia boli jednoznačne identifikovaní a finančné prostriedky vložili priamo na účet uvedený
v darovacej zmluve. Dôvodil, že mal záujem na tom, aby, či už v čase prijatia daru alebo následne, bola
zabezpečená maximálna transparentnosť pri financovaní činnosti žalobcu a už v čase prijatia darov ich



prijatie priebežne zverejňoval na svojom webovom sídle. Dary boli riadne zaúčtované a uvedené vo
výročnej správe žalobcu, ako aj v zozname darcov vedenom na jeho webovom sídle.

5. Mal za to, že podmienkou naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona
č. 85/2005 Z.z. je preukázanie, že strana porušila svoju povinnosť/zákaz týkajúci sa prijímania darov
alebo iných bezodplatných plnení, ktorý je ustanovený v zákone. Teda musia byť súčasne splnené dve
podmienky, a to že strana musí prijať dar alebo iné bezodplatné plnenie a toto prijatie je v rozpore so
zákonom č. 85/2005 Z.z. S poukazom na konštantnú rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej
republiky týkajúcu sa uplatňovania jednotlivých metód právneho výkladu a v tejto súvislosti na možnosť
odklonenia sa od doslovného znenia textu právneho predpisu uviedol, že žalovaný mu uložil sankciu za
nedodržanie formy/spôsobu prijatia daru podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. a nie za porušenie
zákazu prijať dar podľa § 24 ods. 1 písm. h/ uvedeného zákona.

6. Dôvodil, že v ustanovení § 22 zákona č. 85/2005 Z.z. sú upravené príjmy politickej strany. Zastával
názor, že cieľom niekoľkých zmien tohto ustanovenia, ako aj ďalších súvisiacich ustanovení bolo
zabezpečenie väčšej transparentnosti financovania politických strán. V súlade s týmto cieľom sú
možnosti financovania politickej strany limitované práve týmito zákonnými obmedzeniami. Jednou z
týchto zákonom dovolených možností financovania politickej strany sú príjmy z členských príspevkov
a príjmy z peňažných darov. Za týmto účelom môže politická strana zverejniť svoje číslo bankového
účtu na svojom webovom sídle a informovať o ňom jej členov ako aj verejnosť. Zdôraznil, že politická
strana nemôže zabrániť tomu, aby ktorákoľvek osoba poskytla peňažný dar na jej bankový účet, a to
či už prevodom alebo vkladom. Ak aj politická strana uzatvára s darcom darovaciu zmluvu, darcu síce
môže poučiť o forme bezhotovostnej platobnej operácie, avšak je na darcovi akú formu poskytnutia daru
nakoniec zvolí. V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade bolo na mieste uplatniť právnu zásadu
impossibilium nulla obligatio est, t.j. neexistuje záväzok robiť nemožné veci alebo nikto nemá povinnosť
robiť nemožné. Preto sankcionovať politickú stranu za samotné prijatie daru nie je podľa žalobcu
správne a spravodlivé. Z týchto dôvodov žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o objektívnej
zodpovednosti politickej strany, nakoľko strana by bola sankcionovaná za stav, ktorý by nemohla reálne
ovplyvniť, pretože konanie darcov a banky je mimo jej zodpovednostnej sféry. V opačnom prípade by
hrozilo, že ktorákoľvek osoba by mohla zámerne poskytnúť politickej strane peňažný dar hotovostnou
formou a následne by mohla podať podnet na začatie správneho konania pre podozrenie zo spáchania
správneho delitku podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. Takýmto spôsobom by
s ohľadom na uloženie pokuty vo výške dvojnásobku prijatého daru táto osoba mohla privodiť zrušenie
politickej strany, keďže by prípadná pokuta mohla byť pre politickú stranu likvidačná.

7. Namietal, že samotná právna úprava správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods.
2 zákona č. 85/2005 Z.z. je nejasná a nezrozumiteľná, keďže nie je zrejmé, ktoré konanie alebo
opomenutie konania je sankcionované, resp. ktorú povinnosť mal žalobca porušiť. V tejto súvislosti
poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu
adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu jeho tvorcu.

8. Ďalej žalobca dôvodil uplatňovaním zásad správneho trestania. Mal za to, že s ohľadom na počet
predmetných darov je namieste posudzovať toto konanie ako súbeh správnych deliktov. Preto zastával
názor, že ak žalovaný považoval jeho konanie za rozporné so zákonom, mal mu uložiť pokutu len za
správny delikt najprísnejšie postihnutý, teda za dar vo výške 5.000 Eur pokutu vo výške 10.000 Eur.

9. Uviedol, že pri výklade § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. je potrebné zohľadniť aj účel, ktorý sa mal
prijatou právnou normou dosiahnuť. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k tomuto zákonnému
ustanoveniu a zdôraznil, že účelom tejto právnej normy bolo zvýšenie transparentnosti financovania
politických strán, a to aj spôsobom vylúčenia anonymných darcov, resp. nastavením mechanizmov, ktoré
majú zabezpečiť lepšiu identifikáciu darcu. Preto podľa jeho názoru je v tomto smere otázne, či forma
poskytnutia daru má stáť nad identifikáciou darcu, teda či za rozpor so zákonom možno považovať
stav, kedy je darca identifikovaný, len zvolil inú formu poskytnutia daru. S poukazom na § 24 ods. 1
písm. h/ zákona č. 85/2005 Z.z. dôvodil, že účel zákazu zakotveného v tomto zákonnom ustanovení
smeruje k zabráneniu stavu, kedy nie je možné identifikovať darcu. Ani bezhotovostná platobná operácia
ani hotovostná platobná operácia nemôže podľa žalobcu objektívne zabezpečiť všetky informácie o
darcovi, na základe ktorých by ho bolo možné riadne identifikovať v súlade so zákonom č. 85/2005 Z.z.



Keďže od formy poskytnutia peňažného daru nezávisí identifikácia darcu, obmedzenie formy považoval
žalobca za nelegitímne a neproporcionálne obmedzenie práv politickej strany, a to tak politických práv
(sťaženie financovania), ako aj vlastníckych práv (obmedzenie spôsobu nadobudnutia vlastníckeho
práva k darom). Mal za to, že identifikácia darcu nezávisí od formy poskytnutia peňažného daru. Keďže
samotná forma nemôže zabezpečiť splnenie účelu zákona, jej nedodržanie zo strany darcu nemožno
podľa žalobcu považovať za správny delikt, za ktorý je zodpovedná politická strana.

10. Rozporoval výklad ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. zo strany žalovaného vyplývajúci z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Predpokladal, že podľa výkladu žalovaného sa politickej strane
zakazuje prijať dar, ktorý nebol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie (ak možno len
bezhotovostne, potom nemožno hotovostne). S poukazom na § 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej repulibky
uviedol, že takýmto výkladom nemožno z predmetného ustanovenia extrahovať implicitný zákaz, pretože
nie je jasne a zruzumiteľne vyjadrený (ako napr. v § 24 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z.), a preto takýto
výklad nie je ústavne súladný. Preto za domnieval, že aj keď nebola dodržaná forma poskytnutia/prijatia
daru podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z., žalobca bol oprávnený dar prijať, pretože také konanie
zákon nezakazuje, a teda sa nejedná o prijatie daru v rozpore so zákonom v zmysle § 31 ods. 5 zákona
č. 85/2005 Z.z.

11. Záverom žalobca uviedol, že spôsob určenia výšky sankcie podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005
Z.z. popiera právo žalobcu domáhať sa sankčnej moderácie zo strany súdu postupom podľa § 198 SSP,
pretože tento postup je vylúčený ustanovením § 198 ods. 2 SSP, nakoľko § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005
Z.z. upravuje presný spôsob určenia sankcie bez možnosti úvahy správneho orgánu alebo vybočenia
od neho. Preto zastával názor, že takýto spôsob určenia výšky sankcie nie je v súlade so zásadami
ukladania sankcií a nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to existujú podľa
žalobcu dôvody, na základe ktorých je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 15.02.2017, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v prvej vete § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005
Z.z. je upravené jedno z najdôležitejších pravidiel financovania politických strán ustanovených v zákone
majúce priamy súvis so zabezpečením transparentnosti financovania politických strán. Pravidlo, podľa
ktorého politická strana môže prijať peňažný dar len, ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej
operácie, žalovaný považoval za jednoznačne a zrozumiteľne formulované. Mal za to, že ak politická
strana príjme peňažný dar iným spôsobom, ide bez akýchkoľvek pochybností o prijatie peňažného daru
v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že každá politická strana si musí byť vedomá svojich povinností,
ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona č. 85/2005 Z.z., ako aj z iných právnych predpisov a musí dodržiavať
všetky zákonom ustanovené pravidlá pre jej hospodárenie a financovanie. Zdôraznil, že žalobca si preto
musel byť vedomý, že prijatím peňažných prostriedkov inou ako bezhotovostnou platobnou operáciou
(vkladom hotovosti na účet) poruší zákon, t.j., že príjme peňažný dar v rozpore so zákonom.

13. Dôvodil, že pri výklade ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. žalovaný neprihliada
iba na doslovné znenie uvedeného ustanovenia, ale aj na jeho účel, ktorým bolo zabezpečenie
väčšej transparentnosti financovania politických strán, ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu
č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z., ktorým sa
tento zákon rozsiahle novelizoval. Zákonodarca v uvedenom ustanovení upravil pravidlo, že politická
strana môže prijať peňažný dar, a to bez ohľadu na jeho výšku, iba ak bol poukázaný formou
bezhotovostnej platobnej operácie, s cieľom umožniť nepochybnú identifikáciu osoby, ktorá peňažný dar
politickej strane poukázala. Podľa žalovaného spoľahlivú identifikáciu darcu je totiž možné zabezpečiť
iba prostredníctvom bezhotovostnej platobnej operácie, pri ktorej darca nenakladá s finančnými
prostriedkami v hotovosti. Zastával názor, že pripustením vkladu peňažného daru v hotovosti na platobný
účet politickej strany vedený v banke, by nebolo možné zabezpečiť transparentnosť financovania
politických strán, pretože podľa ustálenej bankovej praxe, banka pri vklade peňažnej hotovosti na
bankový účet klienta vo výpise bankového účtu identifikačné údaje vkladateľa automaticky neuvádza,
ak o ich uvedenie výslovne nepožiada vkladateľ finančných prostriedkov, vo výpise z účtu banka uvedie
okrem dátumu a sumy iba poznámku „vklad v hotovosti”. Banka tiež na žiadosť vkladateľa finančných
prostriedkov vo výpise z účtu uvedie akékoľvek údaje, resp. identifikačné údaje akejkoľvek osoby.



14. Ďalej žalovaný uviedol, že každá politická strana má k dispozícii viacero možností, ako poučiť svojich
konkrétnych alebo potencionálnych darcov. Môže tak urobiť napr. spôsobom, že súčasne so zverejnením
čísla bankového účtu na svojom webovom sídle zverejní aj upozornenie, že podľa zákona č. 85/2005
Z.z. peňažné dary môže prijať iba v prípade, ak jej budú poukázané formou bezhotovostnej platovnej
operácie (prevodom z platobného účtu na platobný účet). S poukazom na § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005
Z.z. má politická strana ešte pred samotným poukázaním peňažného daru osobne, prípadne písomne
priamo v darovacej zmluve upozorniť darcu, akým spôsobom jej má peňažný dar poukázať tak, aby ho
neprijala v rozpore so zákonom. V neposlednom rade podľa žalovaného s poukazom na § 89 ods. 1 prvej
vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách si politická strana môže s bankou dojednať osobitné podmienky
nakladania s jej účtom a zakázať prijímanie vkladov v hotovosti na jej účet. Žalovaný s odkazom na
znenie druhej až štvrtej vety § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. dôvodil, že ak niekto politickej strane
vloží finančné prostriedky na jej účet v hotovosti účelovo, nič jej nebráni analogicky postupovať podľa
uvedeného ustanovenia, keďže zákon ani nepredpokladal prijatie peňažných prostriedkov vkladom
v hotovosti, ale politickej strane stanovil jediný dovolený spôsob prijatia peňažného daru. V prípade
žalobcu boli všetky sporné peňažné dary prijaté na základe písomných darovacích zmlúv. Žalovaný mal
za to, že žalobca si preto bol vedomý, že mu tieto peňažné dary budú darcami poukázané, a preto ich
mohol (mal) poučiť o tom, akou formou majú peňažné dary poukázať na jeho bankový účet tak, aby
nedošlo k ich prijatiu v rozpore so zákonom (§ 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z.).

15. Zastával názor, že v rámci správneho konania nie je oprávnený posudzovať jasnosť a zrozumiteľnosť
jednotlivých ustanovení zákonov. Opätovne zdôraznil, že pravidlo uvedené v § 24 ods. 2 zákona
č. 85/2005 Z.z. je naformulované tak, že ho v žiadnom prípade nemožno považovať za nejasné
alebo nezrozumiteľné. Tiež ustanovenie § 31 ods. 5 uvedeného zákona obsahuje skutkovú podstatu
správneho deliktu a sankciu za jej naplnenie. Uviedol, že zásady ukladania trestov v trestnom konaní
sa v správnom konaní majú uplikovať primerane tak, aby bola zachovaná určitá miera ich zlučiteľnosti
so správnym konaním, s jeho charakterom a tak, aby ich aplikáciou nedošlo k zmareniu zákona a
účelu v zákone ustanovenej sankcie. Zdôraznil, že sankčné ustanovenie upravené v § 31 ods. 5
uvedeného zákona je v súlade s odporúčaniami Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), uvedenými
v tretej hodnotiacej správe o Slovenskej repulibke, uverejnenej dňa 14.03.2008 (GRECO Eval III
Rep (2007) 4E Therme I/Theme II), aby Slovenská republika v príslušnej legislatíve upravila sankcie
za porušovanie pravidiel financovania politických strán tak, aby boli primerané a odradzujúce a aby
zabezpečila, aby bol mechanizmus ukladania pokút za porušovanie pravidiel financovania politických
strán v praxi uplatňovaný nezávisle, nestranne a efektívne. Zákonodarca teda v uvedenom zákonnom
ustanovení presne upravil spôsob určenia výšky sankcie a vylúčil možnosť správneho orgánu pri
ukladaní pokuty aplikovať správnu úvahu. Takto určený spôsob ukladania sankcie prihliada na závažnosť
konania (výšku prijatého daru v rozpore so zákonom), zabezpečuje proporcionalitu uloženej sankcie
(tým, že sa výška pokuty odvíja úmerne od výšky prijatého daru v rozpore so zákonom) a zároveň je
nastavený tak, aby bola uložená sankcia citeľná v majetkovej sfére politickej strany (nepríde iba o dar
prijatý v rozpore so zákonom), čím sa zabezpečí aj preventívna, represívna a výchovná funkcia sankcie.
Preto žalovaný zastával názor, že ak by pri ukladaní sankcie použil absorbčnú zásadu z trestného
práva a uložil žalobcovi pokutu vo výške dvojnásobku najvyššieho prijatého peňažného daru, došlo by
k zmareniu účelu zákona a účelu v zákone ustanovenej sankcie.

16. Poukázal na to, že zákon č. 85/2005 Z.z. v ustanovení § 24 s názvom „Zákaz prijatia daru alebo
iného bezodplatného plnenia” neobsahuje iba obmedzenia týkajúce sa osoby darcu (§ 24 ods. 1), ale
aj prijatia a formy poskytnutia peňažného daru (§ 24 ods. 2). S poukazom na § 22 ods. 3 v spojení
s § 23 ods. 7 uvedeného zákona uviedol, že žalobca si nemôže svojvoľne a účelovo vyberať, ktoré
údaje uvedené v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 85/2005 Z.z. sú podľa jeho názoru postačujúce
na identifikáciu darcu a ktoré sú len „položkami” v evidencii darov. V nadväznosti na možnosť politickej
strany prijať peňažný dar bez uzavretia písomnej darovacej zmlvuy, ak hodnota peňažného daru od
jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 Eur v súvislosti s rozsahom údajov, týkajúcich sa
osobitnej evidencie darov, uvedených v § 23 ods. 7 uvedeného zákona, žalovaný uviedol, že aj pre
tieto dary platí, že politická strana ich musí evidovať v osobitnej evidencii darov a môže ich prijať len v
prípade, ak boli poukázané formou bezhotovostnej platobnej operácie.

17. Záverom žalovaný zdôraznil, že ak by vykladal ustanovenie § 24 ods. 2 druhej až štvrtej vety tak,
že vrátením daru by sa politická strana nemohla zbaviť zodpovednosti za prijatie daru v rozpore so



zákonom, takýto výklad by mal za následok neprimerané a neopodstatnené sankcionovanie politickej
strany. Podľa žalovaného práve tento výklad by spôsobil stav, kedy by mohla nastať situácia, ktorú
namietal žalobca, a to účelové vkladanie peňažných darov v hotovosti na účet politickej strany za
účelom jej poškodenia. Je preto zrejmé, že uvedené zákonné ustanovenie nemožno vykladať takýmto
spôsobom a sankcionovať politickú stranu za prijatie peňažného daru, ktorý vrátila a fakticky ním nijako
nedisponovala.

IV.
Konanie na správnom orgáne

18. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca predložil žalovanému v súlade s § 30 ods.
1 zákona č. 85/2005 Z.z. výročnú správu za rok 2015. Pri kontrole predmetnej výročnej správy žalovaný
ustálil, že žalobca pri prijatí peňažných darov uvedených v bode 2 tohto rozsudku porušil ustanovenie
§ 24 ods. 2 uvedeného zákona.

19. V nadväznosti na zistenia z kontroly predmentej výročnej správy žalobcu žalovaný vypracoval
dňa 16.08.2016 oznámenie o začatí konania o uložení pokuty za správny delikt č. SVS-
OVR2-2016/019942-004, ktoré bolo žalobcovi doručené na adresu sídla uvedenú v Registri politických
strán a politických hnutí vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dňa 19.08.2016 a v
ktorom bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie v určenej lehote a na predloženie výpisu z bankového účtu,
prípadne príjmový pokladničný doklad preukazujúci, akou formou, prípadne v akej výške jednotlivé
čiastky peňažného daru prijal od A. Š.. Žalobca sa v určenej lehote žalovaným k uvedenému oznámeniu
nevyjadril a požadované doklady nepredložil. Následne žalovaný listom zo dňa 14.09.2016 pod č.
SVS-OVR2-2016/019942-005, doručeným žalobcovi dňa 20.09.2016, opätovne vyzval žalobcu na
predloženie uvedených dokladov a keďže žalobca na uvedenú výzvu opätovne nereagoval, žalovaný mu
rozhodnutím č. SVS-OVR2-2016/019942-009 zo dňa 04.10.2016 uložil poriadkovú pokutu vo výške 165
Eur. Dňa 12.10.2016 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom poukazoval na zmenu
sídla a v tejto súvislosti na oneskorené prevzatie výziev žalovaného.

20. Po následnom zaoberaní sa s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalobcu vydal žalovaný v úvode tohto
rozsudku opísané rozhodnutie, odôvodnenie ktorého je obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie
sa súd k jednotlivým jeho častiam vyjadril nižšie.

V.
Posúdenie veci

21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)
a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V



rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

26. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana je povinná
viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa § 23 ods. 7 a 8.

27. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže
prijať dary a iné bezodplatné plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Strana môže prijať dar alebo
iné bezodplatné plnenie len na základe písomnej zmluvy podľa tohto zákona; to neplatí, ak hodnota
peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur. Ustanovenia osobitného
predpisu nie sú týmto dotknuté.

28. Podľa § 23 ods. 7 písm. f/ zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) evidencia
darov obsahuje číslo platobného účtu darcu vedeného v banke pri peňažnom dare.

29. Podľa § 24 ods. 1 písm. h/ zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) dary a iné
bezodplatné plnenia nesmie strana prijať od fyzickej osoby alebo právnickej osoby, o ktorej nevie uviesť
identifikačné údaje darcu alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné
plnenie.

30. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana môže prijať
peňažný dar, len ak bol poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je
preukázané, kto je darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní
na účet, z ktorého bol finančný dar poukázaný. Ak taký účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť
bezodkladne oznámiť ministerstvu financií a peňažný dar poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu.
Taký peňažný dar sa považuje za príjem štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne
strane údaje potrebné na poukázanie peňažného daru.

31. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z.z. (v znení účinnom v čase prijatia darov) strana je povinná
vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu za predchádzajúci
kalendárny rok predkladá strana Národnej rade Slovenskej republiky každoročne najneskôr do 30. apríla
v listinnej a v elektronickej podobe. Výročná správa strany je verejná a možno do nej nahliadnuť, robiť
z nej výpis, odpis alebo kópiu v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej poverenom orgáne.
Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej
stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu
najneskôr do 31. júla kalendárneho roka. Rodné čísla fyzických osôb nie sú súčasťou zverejňovaných
ani sprístupňovaných údajov.

32. Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z.z. štátna komisia uloží strane pokutu v sume dvojnásobku
príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné bezodplatné plnenie
v rozpore s týmto zákonom.

33. Zákon č. 85/2005 Z.z. vo svojej štvrtej časti upravuje hospodárenie a financovanie politických strán.
V kogentnom ustanovení § 22 ods. 1 zákon upravuje príjmy politickej strany, medzi ktoré sa zaraďujú
príjmy z darov a iných bezodplatných plnení (písm. b/). V odseku 3 tohto zákonného ustanovenia zákon
zaviedol povinnosť politickej strany viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení podľa
náležitostí zakotvených v § 23 ods. 7 a 8.  V prípade, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu
presiahne v kalendárnom roku 200 eur, zákon ako podmienku prijatia daru zaviedol povinnosť politickej
strany uzavrieť písomnú darovaciu zmluvu s presne vymedzenými náležitosťami (§ 23 ods. 1 a 2). V
ustanovení § 24 zákon ustanovil zákaz prijatia daru a iného bezodplatného plnenia, pričom toto zákonné
ustanovenie rozdeľuje osoby darcov, od ktorých politická strana nesmie dar prijať (ods. 1) a formu, akou
môže politická strana prijať peňažný dar (ods. 2). Politická strana môže prijať peňažný dar jedine formou



bezhotovostnej platobnej operácie. V ustanovení § 31 zákon vymedzuje správne delikty, za spáchanie
ktorých hrozí politickej strane pokuta. V ods. 5 je upravený správny delikt, ktorého skutková podstata je
naplnená jedine v spojení s porušením niektorého zo zákonných ustanovení týkajúcich sa prijatia daru
alebo iného bezodplatného plnenia. Zároveň je v tomto ustanovení jasne vymedzená výška sankcie
(pokuty) za spáchanie tohto správneho delitku.

34. V danom prípade mal žalobca naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného v
ustanovení § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z.z. tým, že prijal peňažné dary v rozpore s ustanovením § 24
ods. 2 zákona. Je nepochybné, že žalobca mal s predmetnými darcami uzatvorené písomné darovacie
zmluvy podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona a zároveň, že si splnil aj iné zákonné povinnosti v tejto súvislosti, a
to napr. viedol zoznam darcov na svojom webovom sídle. V tomto prípade však ide o posúdenie otázky,
či žalobca dodržal pri predmetných daroch, uvedených v úvode tohto rozsudku, formu podľa § 24 ods.
2 zákona a či skutočne, ako tvrdí žalovaný naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 31 ods.
5 zákona.

35. Súd po prekúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa so žalobnými dôvodmi
ustálil, že žalovaný pri ukladaní pokuty pre žalobcu, z dôvodu naplnenia skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z., postupoval správne a v
súlade so zmyslom a účelom zákona. Súd nespochybňuje, že žalobca mal s predmetnými darcami
riadne uzatvorené darovacie zmluvy, v ktorých boli darcovia riadne identifikovaní, ktorí zároveň finančné
prostriedky vložili na v zmluvách uvedený bankový účet žalobcu. Tiež, že peňažné dary boli riadne
zaúčtované v účtovníctve žalobcu a uvedené v jeho výročnej správe a na jeho webovom sídle. Na druhej
strane, pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 zákona postačuje, aby
politická strana (žalobca) porušila akékoľvek ustanovenie zákona týkajúce sa prijatia daru alebo iného
bezodplatného plnenia. Nemusí sa preto jednať len o porušenie § 24 ods. 1 zákona.  Aj v prípade,
keď politcká strana nepríjme peňažný dar od osôb uvedených v § 24 ods. 1 zákona, na vyvodenie
zodpovednosti za správny delikt postačuje porušenie formy prijatia peňažného daru podľa § 24 ods.
2 zákona, čo bol aj prípad žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti namietal nejasnosť právnej úpravy. Súd
neprisvedčil žalobcovi, že právna úprava správneho deliktu podľa § 31 ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2
zákona je nejasná a nezrozumiteľná. Zákon  dovoľuje prijať peňažný dar jedine formou bezhotovostnej
platobnej operácie. Podľa názoru súdu za bezhotovostnú platobnú operáciu nie je možné považovať
vklad hotovosti na účet žalobcu. Odhliadnúc od doslovného výkladu prvej vety ustanovenia § 24 ods.
2 zákona je nutné poukázať na charakter bezhotovostnej platobnej operácie. Jej charakteristickým
znakom pri darovaní je práve bezhotovostný prevod finančných prostriedkov z účtu darcu na účet
obdarovaného. Bezhotovostná platobná operácia preto neprichádza do úvahy, keď darca disponuje
na jednej strane finančnými prostriedkami v hotovosti a na druhej strane túto hotovosť vkladá na
bankový účet obdarovaného. V tejto súvislosti súd nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalobcu
o limitovaných príjmoch politických strán a eventuálnej hrozbe zrušenia politickej strany účelovým
vkladaním hotovosti na bankový účet politickej strany. Súd prisvedčil žalovanému, že aj keď zákon č.
85/2005 Z.z. explicitne neupravuje postup v prípade vkladu v hotovosti na účet politickej strany, keďže
zákonodarca ani nepredpokladal prijatie peňažných darov vkladom v hotovosti, nakoľko ustanovil jediný
dovolený spôsob prijatia peňažného daru (formou bezhotovostnej platobnej operácie), v prípade žalobcu
bolo možné analogicky postupovať podľa ustanovenia druhej a tretej vety § 24 ods. 2 zákona (vrátenie
daru). Týmto postupom by sa mohol žalobca eventuálne vyhnúť postihu sa spáchanie predmetného
správneho deliktu. Okrem toho nemožno opomenúť alternatívu spomínanú žalovaným, že žalobca mal
možnosť dojednať so svojou bankou osobitné podmienky nakladania s jeho účtom a zakázať prijímanie
vkladov v hotovosti na účet (viď bod 14 tohto rozsudku), čím by sa vyhol prípadným problémom s
prijímaním hotovostných finančných prostriedkov vkladaných na jeho účet. Navyše všetky sporné dary
žalobca prijal na základe písomne uzavretých darovacích zmlúv, a teda bolo v jeho možnostiach darcov
upozorniť, že peňažné dary je možné poskynúť len formou bezhotovostnej platobnej operácie, t.j. z účtu
darcu na účet obdarovaného (žalobcu). Súd preto považuje obranu žalobcu v tomto smere za účelovú.

36. V súvislosti s namietaným porušením absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie súd prisvedčil
žalovanému, že žásady ukladania trestov v trestnom konaní sa v správnom konaní majú aplikovať
primerane tak, aby bola zachovaná určitá miera ich zlučiteľnosti so správnym konaním, s jeho
charakterom a tak, aby ich aplikáciou nedošlo k zmareniu zákona a účelu v zákone ustanovenej sankcie.
Ustanovenie § 31 ods. 5 zákona č. 85/2005 Z.z. explicitne upravuje výšku pokuty za prijatie daru
alebo iného bezodplatného plnenia v rozpore so zákonom, a to v sume dvojnásobku výšky daru alebo



iného bezodplatného plnenia. Ak by správny orgán pristúpil k aplikácii absorpčnej zásady, musel by
za dané delikty, teda za nezákonné prijatie siedmych peňažných darov, uložiť pokutu maximálne vo
výške dvojnásobku najvyššieho prijatého daru. Pri aplikácii elementárnej logiky je zrejmé, že takýto
postup odporuje účelu sankcie, ktorá má zabezpečiť spravodlivé, primerané a odradzujúce potrestanie
politickej strany za prijatie daru  v rozpore so zákonom. Aplikovaním absorpčnej zásady by správny
orgán musel uložiť sankciu, ktorá by bola vo výraznom nepomere k výške prijatých darov. Politická strana
by tak získala veľký  finančný prospech, pričom sankcionovaná by bola iba za prijatie jedného daru v
najvyššej hodnote. Súd teda prisvedčil žalovanému, že zákonodarca v uvedenom zákonnom ustanovení
presne upravil spôsob určenia výšky sankcie a vylúčil možnosť správneho orgánu pri ukladaní pokuty
aplikovať správnu úvahu. Takto určený spôsob ukladania sankcie prihliada na závažnosť konania (výšku
prijatého daru v rozpore so zákonom), zabezpečuje proporcionalitu uloženej sankcie (tým, že sa výška
pokuty odvíja úmerne od výšky prijatého daru v rozpore so zákonom) a zároveň je nastavený tak, aby
bola uložená sankcia citeľná v majetkovej sfére politickej strany (nepríde iba o dar prijatý v rozpore so
zákonom), čím sa zabezpečí aj preventívna, represívna a výchovná funkcia sankcie.

37. K námietkam žalobcu uvedeným v bodoch 9 a 10 tohto rozsudku, t.j. nesprávny výklad ustanovenia
§ 24 ods. 2 zákona č. 85/2005 Z.z. bez prihliadnutia na jeho účel a zmysel zo strany žalovaného, súd
zhodne so žalovaným uvádza, že ustanovenie § 24 uvedeného zákona s názvom „Zákaz prijatia daru
a iného bezodplatného plnenia” neobsahuje iba obmedzenia týkajúce sa osoby darcu (§ 24 ods. 1), ale
aj prijatia a formy poskytnutia peňažného daru (§ 24 ods. 2). Súd zdôrazňuje, že jediným dovoleným
spôsobom prijatia peňažného daru politickou stranou (žalobcom) je bezhotovostná platobná operácia.
Tento záver nevyplýva iba z doslovného znenia prvej vety § 24 ods. 2 uvedeného zákona, ale aj zo
zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorým je nepochybne identifikácia darcu a vylúčenie anonymných
darcov z financovania politických strán,  ale predovšetkým týmto zákonným ustanovením sleduje
transparentnosť pôvodu darovaných finančných prostriedkov.

38. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 23 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z.z.,
ktoré upravuje náležitosti evidencie darov. Jednou z týchto náležitostí je pod písm. f/ tohto zákonného
ustanovenia číslo platobného účtu darcu v banke. Z uvedeného podľa názoru súdu možno bezpochyby
vyvodiť záver, že ak politická strana musí evidovať všetky dary, v prípade peňažných darov ich môže
prijať jedine formou bezhotovostnej platobnej operácie (viď bod 35 tohto rozsudku).

39. K námietke žalobcu na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že § 31 ods. 5 zákona
č. 85/2005 Z.z. popiera jeho právo domáhať sa sankčnej moderácie zo strany súdu, súd neprisvedčil.
Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje povinnosť žalovaného uložiť politickej strane pokutu v jasne
vymedzenej výške (k tomu viď dôvody uvedené v bode 36 tohto rozsudku), a preto žalovaný podľa
názoru súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď nemal inú možnosť, ako žalobcovi za
porušenie zákona (spáchanie správneho deliktu) uložiť presne stanovenú výšku pokuty. §198 ods. 2
SSP predpokladá prípady ako je tento a umožňuje sankčnú moderáciu len v medziach ako to správnemu
orgánu umožňuje zákon. Nezakladá sa tým nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade
postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých v
danej veci rozhodol. Napadnuté rozhodnutie žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 168 SSP tak, že žalovanému (orgán
štátnej správy) nepriznal ich náhradu, nakoľko na ňu zo zákona v zásade nemá nárok, žiadne dôvodne
vynaložené trovy mu nevznikli.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {"stav": {"sz": "6Asan/2/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "46d2a4dc-0406-4032-af1a-f9e581801d2a:f856efa4-9a06-4c2d-af22-6f6a917603bc", "datum": "2019-04-16", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}