Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/192/2015 z 6. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. decembra 2017, sp. zn. 1S/192/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201317.4 Krajský súd Bratislava | 1S/192/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015201317.4 | 2017-12-06 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: predpis č. 280/2004 Z. z., zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cb41159-0f00-4fda-9f05-a2b319ae5ea4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201317.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/192/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201317
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201317.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobkyne: A.. Z. C., S..,
Z., S. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2,
829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 301/02836/2014/R zo dňa
17.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. k. PV 301/02836/2014/R zo dňa 17.07.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č.k. PV 301/02836/2014 zo dňa
02.01.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobkyni súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobkyňa podala dňa 10.03.2011 zdravotnej poisťovni Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len
„zdravotná poisťovňa“) ročné zúčtovanie poistného za rok 2010 (ďalej len „RZP 2010“), výsledkom
ktorého bol nedoplatok jeden cent. Po skontrolovaní správnosti podaného RZP 2010 zdravotnou
poisťovňou bol určený nedoplatok v sume 162,30 €, o čom bola žalobkyňa informovaná listom zo
dňa 24.05.2011 a súčasne bola vyzvaná na úhradu nedoplatku. Na výzvu žalobkyňa nereagovala a
nedoplatok zdravotnej poisťovni neuhradila.

2. Zdravotná poisťovňa následne vydala výkaz nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 05.11.2011 na dlžnú
sumu podľa § 17a zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zák. č. 580/2004 Z.z.“).
Voči výkazu nedoplatkov podala žalobkyňa námietky dňa 23.11.2011. Zdravotná poisťovňa v reakcii na
podané námietky žalobkyni listom „Oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov“ zo
dňa 15.05.2012 oznámila, že na námietky bez odôvodnenia podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.
z. neprihliada.

3. Dňa 25.05.2012 bol zdravotnej poisťovni doručený podnet, ktorým žalobkyňa namietala postup
zdravotnej poisťovne pri uplatnení nedoplatku z RZP 2010 v sume 162,30 € výkazom nedoplatkov č.
1102142436. Zdravotná poisťovňa stav veci opakovane prešetrila a zistila, že nedoplatok z RZP 2010



je uplatnený oprávnene, je vypočítaný správne, o čom bola žalobkyňa informovaná listom zn. CZ
9827/2012 zo dňa 28.06.2012.

4. Následne na základe žalobkyňou podanej žaloby Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S
187/2012-38 zo dňa 13.11.2012, zrušil oznámenie zdravotnej poisťovne o neakceptovaní námietok proti
výkazu nedoplatkov zo dňa 15.05.2012 č. VN 1102142436, zo dňa 07.11.2011 a výkaz nedoplatkov č.
1102142436 zo dňa 05.11.2011 podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil zdravotnej poisťovni na ďalšie
konanie. Na základe odvolania zdravotnej poisťovne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 10Sžso/12/2013 zo dňa 09.04.2013 odvolanie odmietol.

5. Dňa 22.12.2014 bol Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) doručený
návrh zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru na pohľadávku na poistnom vyplývajúcu z
ročného zúčtovania poistného za rok 2010 v sume 162,30 € s odôvodnením, že žalobkyňa podľa § 19
ods. 11 zák. č. 580/2004 Z.z. riadne a včas neodviedla nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania
poistného za rok 2010, a preto zdravotná poisťovňa uplatnila dlžnú sumu výkazom nedoplatkov č.
1102142436 zo dňa 05.11.2011. Voči výkazu nedoplatkov podala žalobkyňa námietky dňa 23.11.2011, a
keďže námietky neobsahovali dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie výkazu nedoplatkov,
zdravotná poisťovňa na ne neprihliadla.

6. Následne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín rozhodnutím č.k. PV
301/02836/2014 zo dňa 02.01.2015 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni DÔVERA
zdravotná poisťovňa, a.s., nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 v sume
162,30 € v zmysle § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a nahradiť zdravotnej
poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume 5,00 € do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto platobného výmeru.

7. Proti platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. k. PV301/02836/2014/R zo dňa 17.07.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že napadnutý platobný výmer bol vydaný v súlade s § 18 ods. 1 písm. a)
bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z. z. a nedoplatok na poistnom predpísaný žalobkyni
vychádzal zo správneho výpočtu RZP 2010. Žalobkyňa neuhradila nedoplatok z RZP 2010 v sume
162,30 € v zákonom stanovenej lehote. Nedoplatok z RZP 2010 bol žalobkyni predpísaný Výkazom
nedoplatkov č. 1102142436 v správnej výške 4% z vymeriavacieho základu poistného v sume
162,30 €. Žalobkyňa bola v roku 2010 zamestnaná u troch zamestnávateľov, a to: od 01.01.2010
do 30.09.2010 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, od 01.01.2010
do 09.07.2010 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, od 01.09.2010 do 31.12.2010 Slovenská
zdravotnícka univerzita v Bratislave. Tento nedoplatok vznikol z dôvodu, že žalobkyňa v rozhodujúcom
období mala tzv. „kolísavé príjmy“ zo závislej činnosti ako zamestnanec - v mesiaci jún a september v
roku 2010 jej príjem presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy (2.169,09 €). Zdravotná poisťovňa
pri výpočte postupovala správne, keď určila úhrn vymeriavacích základov platiteľa poistného podľa §
13 ods. 1 až 3 zákona č. 580/2004 Z. z. z celkového príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období
(29.025,16 €). Následne zdravotná poisťovňa určila upravený vymeriavací základ, ktorý ak je úhrn
vymeriavacích základov vyšší ako maximálny vymeriavací základ, je najviac maximálny vymeriavací
základ, t. j. pre rok 2010 suma 26.029,08 €. Poistné za každého zamestnávateľa bolo vypočítané z
vymeriavacieho základu (súčin úhrnu príjmov podľa § 13 ods. 1 až 3 zákona a koeficientu Kmax),
ktorý bol vynásobený sadzbou poistného podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z.
(4%). Celkový výpočet poistného vychádzal z rozdielu medzi poistným celkom (súčet poistného za
každého zamestnávateľa) a úhrnu preddavkov na poistné uhradených zamestnávateľmi vo výške 4% za
platiteľa poistného ako zamestnanca. Zamestnávateľ platiteľa poistného Ministerstvo kultúry SR správne
vypočítal preddavky za platiteľa poistného ako zamestnanca za obdobie od 01.01.2010 do 09.07.2010
zo skutočne dosiahnutých príjmov za mesiac jún 2010 z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy
(4% zo sumy 2.169,09 €), taktiež zamestnávateľ platiteľa poistného Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR správne vypočítal preddavky za platiteľa poistného ako zamestnanca za obdobie od
01.01.2010 do 30.09.2010 zo skutočne dosiahnutých príjmov za mesiac september/2010 z trojnásobku
priemernej mesačnej mzdy (4% zo sumy 2.169,09 €).

II.
Žaloba



8. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.08.2015 domáhala
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 301/02836/2014/R zo dňa 17.07.2015, ktorým
bol platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV
301/02836/2014 zo dňa 02.01.2015 potvrdený. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyni uložená
povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. nedoplatok na poistnom z RZP
2010 v sume 162,30 € v zmysle § 19 ods. 11 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a nahradiť
zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume 5,00 € do pätnástich
dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru.

9. K priebehu konania v predmetnej veci žalobkyňa uviedla, že dňa 15.11.2011 jej bol doručený výkaz
nedoplatkov č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2010,
proti ktorému podala námietky. Zdravotná poisťovňa je následne zaslala oznámenie o neakceptovaní
jej námietok. Žalobkyňa sa obrátila na Krajský súd v Bratislave so žalobou o preskúmanie zákonnosti
výkazu nedoplatkov, o ktorej rozhodol uznesením č.k. 5S 187/2012-38 zo dňa 13.11.2012 a zrušil
napadnuté oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa 15.05.2012 č. VN
1102142436 zo dňa 07.11.2011, ako aj výkaz nedoplatkov č. VN 1102142436 zo dňa 07.11.2011.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 10Sžso/12/2013 zo dňa 09.04.2013 odvolanie voči tomuto rozsudku
odmietol. Dňa 13.01.2015 orgán verejnej správy prvého stupňa žalobkyni doručil platobný výmer č.
PV 301/02836/2014 zo dňa 02.01.2015, ktorým jej uložil zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného
zúčtovania poistného za rok 2010 v sume 162,30 €. Proti platobnému výmeru podala žalobkyňa v
zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

10. Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány oboch stupňov porušili jej právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Uviedla, že pobočka žalovaného v Trenčíne rozhodla v prvostupňovom
konaní až po 30-tich dňoch od doručenia odvolania proti platobnému výmeru zo dňa 02.01.2015, čím
porušil ust. § 57 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. (správny poriadok ) a takisto žalovaný vydal napadnuté
rozhodnutie po uplynutí 30-dňovej lehoty odo dňa postúpenia odvolania žalobkyne orgánom verejnej
správy prvého stupňa, čím porušil ust. § 77a ods. 8 zák. o zdravotných poisťovniach.

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, keď v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že „predmetný nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 vznikol z titulu, že v
rozhodujúcom období mal platiteľ poistného tzv. kolísavé príjmy zo závislej činnosti ako zamestnanec“.
Uviedla, že zákon o zdravotnom poistení nepozná slovné spojenie kolísavé príjmy a použitie tohto pojmu
je nepreskúmateľné, pretože je neprípustné, aby účastník konania s istotou nemohol identifikovať právne
pojmy použité vo vyjadrovaní správneho orgánu.

12. Poukázala, že ak Krajský súd a aj Najvyšší súd SR zrušili výkaz nedoplatkov za rok 2010 a aj
oznámenie o neakceptovaní námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa 15.05.2012 (ďalej aj len „VN“)
nie možné tvrdiť, že bol uplatnený nárok na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné
zdravotné poistenie za rok 2010, a že z tohto titulu existuje právna pohľadávka.

13. Zastávala názor, že poisťovňa Dôvera porušila postup v konaní o výkaze nedoplatkov podľa §
17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. a až po neúspechu v súdnom konaní podala z vlastného podnetu
návrh na vydanie platobného výmeru, ktorým uplatnila nárok na nedoplatok na poistnom vyplývajúci
z RZP za rok 2010 v sume 162,30 € z dôvodu, že žalobkyňa ako platiteľ poistného riadne a včas
neodviedla nedoplatok na poistnom v zmysle ust. § 19 ods. 11 zákona o zdravotnom poistení. Tvrdí,
že jej povinnosť uhradiť vyčíslený nedoplatok zanikla, keďže výkaz nedoplatkov 2010 bol zrušený a
Dôvera stratila právny titul viesť sumu 162,30 € ako pohľadávku. Dôvera napriek tomu, že vecným
námietkam proti výkazu nedoplatkov nevyhovela v celom rozsahu, nepodala úradu pre dohľad návrh na
vydanie platobného výmeru. Nezákonnosť tohto postupu potvrdil aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.
4Sžso/8/2013 a sp. zn. 10Sžso/12/2013.

14. Za nesprávne zistenie skutkového stavu žalobkyňa považovala aj vyjadrenie úradu pre dohľad,
že § 77a ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. neukladá úradu povinnosť zaoberať sa výkazom nedoplatkov
a ani námietkami platiteľa poistného voči výkazu nedoplatkov. Toto vyjadrenie nie je v súlade so
zákonom a účelové vytrhnutie § 77a ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. je v rozpore s pravidlom, podľa ktorého
správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi. Konanie o vydanie
platobného výmeru z titulu ročného zúčtovania poistného nadväzuje na konanie o súdmi zrušenom



výkaze nedoplatkov. Ide o konanie v tej istej veci, ktorou je nedoplatok z ročného zúčtovania poistného
za rok 2010. Pokiaľ nedôjde k preskúmaniu vecnej správnosti vyčísleného nedoplatku, Dôvera nemôže
tvrdiť, že má právnu pohľadávku, ak jej výkaz nedoplatkov bol zrušený. Dôvera takýmto konaním porušila
ust. § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z.

15. Žalobkyňa tiež považovala za nesprávne zistenie skutkového stavu spočívajúce v odôvodnení
ustanovením § 77a ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. Dôkazom toho je ustanovenie § 17a ods. 9 zák. č.
580/2004 Z.z., podľa ktorého sa na konanie o výkaze nedoplatkov nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní, pretože zák. č. 580/2004 Z.z., ktorý sa vzťahuje na konanie o výkaze nedoplatkov, nie
je zákon č. 581/2004 Z.z., ide o iný zákon, ktorý určuje výnimku z použitia pravidiel správneho konania.
Podľa jej názoru je preto nepodstatné, či sa na konanie vo verejnom zdravotnom poistení vzťahuje zák.
o správnom konaní, keď práva občanov v zmysle čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd stoja vyššie. Ide o právo na spravodlivé súdne konanie, resp. o
právo na súdnu a inú právnu ochranu. Iným orgánom povinným rozhodovať o pohľadávkach z verejného
zdravotného poistenia je aj úrad pre dohľad a účelové vytŕhanie § 77a ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z.
porušuje právo na inú právnu ochranu.

16. Za nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu žalobkyňa vyhodnotila aj vyjadrenie žalovaného,
že rozsudkami súdov bol výkaz nedoplatkov 2010 zrušený len formálno - procesne a vec bola vrátená
zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie. Právo na súdnu a inú právnu ochranu je nadradené ust. § 17a
ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. Dôvera, potom ako bola nečinná a žalobkyňa advokátskej kancelárií AK
Havel Holásek & Partners odmietla uhradiť neexistujúcu pohľadávku, dňa 22.12.2014 podala úradu pre
dohľad návrh na vydanie platobného výmeru, pričom zatajila, že výkaz nedoplatkov bol súdom zrušený
a suma 162,30 € je bez právneho základu, keďže nebolo rozhodnuté o jej námietkach.

17. Úrad pre dohľad, pobočka Trenčín vydal platobný výmer, hoci Dôvera nepreukázala podľa § 18 ods. 1
písm. a) 3. bod zák. č. 581/2004 Z.z. pohľadávku na poistnom vyplývajúcu z neodvedených preddavkov a
ani nedoplatok na poistnom vo výške 162,30 €. Preddavok na poistné za celé rozhodujúce obdobie v roku
2010 bol všetkými troma zamestnávateľmi odvedený riadne, včas a v správnej výške. Nedoplatok na
poistnom z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2010 tiež nemohla preukázať, pretože zrušením
výkazu nedoplatkov zanikol právny titul na jeho vymáhanie, suma nedoplatku 162,30 € do dňa vydania
platobného výmeru nebola právoplatne potvrdená, lebo Dôvera zostala nečinná, nebolo rozhodnuté o
jej právach a povinnostiach, hoci najvyšší súd jej toto právo prisúdil. Správny orgán 1. stupňa tak nemal
právny titul na vydanie platobného výmeru a vydaním platobného výmeru na nedoplatok na poistnom
bez právneho základu porušil povinnosť v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a) 3. bod zák. č. 581/2004 Z.z.

18. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný neúplne a nesprávne právne posúdil skutkový stav, keď bez
preukázania splnenia podmienok na vydanie platobného výmeru podľa § 18 ods. 1 písm. a) 3. bod zák.
č. 581/2004 Z.z. konal v správnom konaní a nevysporiadal sa s jej argumentmi uvedenými v odvolaní.
V odvolaní tvrdila, že pohľadávkou na poistnom titulom neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa
zák. č. 580/2004 Z.z. je len taká suma, ktorá je podložená právoplatným výkazom nedoplatkov alebo
výkazom nedoplatkov napadnutým námietkami, ktoré boli s návrhom zdravotnej poisťovne doručené
úradu do 15 dní od doručenia námietok podľa § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z. a súčasne takáto
požiadavka na poistnom vyplývajúca z neodvedeného nedoplatku na poistnom musí byť základom
pre vymáhanie pohľadávok podľa § 77a zák. č. 581/2004 Z.z., teda pohľadávka vedená v účtovníctve
zdravotnej poisťovne. Úrad pre dohľad je oprávnený vydať platobný výmer len ak je návrh zdravotnej
poisťovne právne podložený. Nemôže ísť o prípad, keď platiteľ spochybňuje nedoplatok, a to až do
právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku. Poznámka pod čiarou k odkazu č. 38 v § 18 ods.
1 písm. a) 3. bod zák. č. 581/2004 Z.z. odkazuje na § 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zák. č. 580/2004 Z.z. Z
ust. § 17 ods. 7 zák. č. 580/2004 Z.z. platnom v roku 2010 vyplýva, že „ak platiteľ poistného neodvedie
preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento
preddavok na úrade“. Znenie, ktoré uviedol žalovaná v odôvodnení rozhodnutia nadobudlo účinnosť
až 01.01.2011. Ani ust. § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. týkajúce sa odvedenia nedoplatku z ročného
zúčtovania nemožno účelovo vytŕhať z kontextu; možno ho aplikovať len pri dodržaní všeobecných
ustanovení zák. č. 580/2004 Z.z. a tieto ustanovenia vedú k § 17a zák. č. 580/2004 Z.z., ktoré boli
porušené.



19. Poukázala, že ust. § 77a zák. č. 581/2004 Z.z. možno použiť len v prípade, ak vznikla pohľadávka z
verejného zdravotného poistenia preukázaná výkazom nedoplatkov, pri ktorom bola dodržaná 15-dňová
lehota od doručenia námietok na podanie návrhu na vystavenie platobného výmeru podľa § 17a ods. 6
zák. č. 580/2004 Z.z. Zdôrazňuje, že úrad porušil jej právo na súdnu a inú právnu ochranu, keďže Dôvere
toleroval, že nerozhodla o jej námietkach proti výkazu nedoplatkov a nevysporiadal sa s jej odvolacími
dôvodmi týkajúcimi sa neexistencie právne účinného titulu na vydanie platobného výmeru.

20. Žalobkyňa tvrdila, že platobný výmer bol vydaný nepríslušným úradom pre dohľad, pobočka Trenčín.
Žalovaný toto je podozrenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyvrátil. Miestna príslušnosť
úradu pre dohľad na konanie v 1. stupni nie je určená zákonom. Z platobného výmeru nevyplýva, z
akého ustanovenia vnútorného predpisu sa odvodzuje miestna príslušnosť pobočky Trenčín, pretože
na webovej stránke úradu pre dohľad pod označením organizačný poriadok sa nachádza smernica
č. 13/3/2010, ktorou bol vydaný organizačný poriadok dňa 27.02.2015, pričom jeho účinnosť je
od 17.02.2015. Nepotvrdzuje teda príslušnosť úradu pre dohľad, pobočka Trenčín na čas vydania
platobného výmeru dňa 02.01.2015.

21. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav, keď rozhodnutie o výške
nedoplatku z ročného zúčtovania za rok 2010 považuje za správne a preukázané. Uviedla, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je z neho jasné na základe čoho vznikol
nedoplatok vo výške 162,30 €, keďže nie je uvedený rozpis preddavkov na poistné prislúchajúcich
k príslušnému príjmu/vymeriavaciemu základu za každý kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia
2010 a sám žalovaný uviedol, že všetci traja zamestnávatelia odviedli preddavky z jej príjmov včas a
v správnej výške. Nie je jej jasné, z čoho vznikol nedoplatok, keď preddavky boli odvedené správne a
zamestnávateľ ako platiteľ poistného aj za zamestnanca bol povinný podľa § 16 ods. 8 písm. a) a písm.
d) zák. č. 580/2004 Z.z. v roku 2010 vypočítať a odviesť preddavok maximálne vo výške 86,76 € za
zamestnanca/216,90 € za zamestnávateľa z maximálneho vymeriavacieho základu vo výške 2.169,09 €
za kalendárny mesiac. Z vyššieho príjmu zamestnávateľ nemal dovolené vypočítať a odviesť preddavok
poistného. Ak raz platiteľ poistného nemôže zaplatiť vyššiu sumu poistného vo forme preddavku ako
vo výške 4/10 % z limitovaného trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, potom nemožno konštatovať,
že suma príjmu (rozdiel medzi skutočne vyplateným príjmom a maximálnym vymeriavacím základom
limitovaným trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy), z ktorej sa neodviedol preddavok, pretože sa ani
nemohol, sa považuje za príčinu vzniku nedoplatku v rámci ročného zúčtovania. Platiteľovi poistného sa
v ročnom zúčtovaní poistného ukladá povinnosť doplatiť poistné z rozdielu medzi skutočným príjmom
(vymeriavacím základom) a trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny mesiac,
teda za jún a september 2010. Ust. § 16 ods. 8 písm. a) a písm. d) zák. č. 580/2004 Z.z. ukladá platiteľovi
povinnosť zaplatiť poistné vo forme preddavku maximálne z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy a
neumožňuje mu, aby odviedol preddavok poistného z celého nelimitovaného vymeriavacieho základu
(príjmu) podľa § 13 ods. 1 až 4.

22. Poukázala tiež, že z ust. § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. vyplýva, že príjmy uvedené v písmenách
a) až c) dosiahnuté v rozhodujúcom období sú vymeriavacím základom len vtedy, „ak ďalej nie je
ustanovené inak“. Zákonodarca v zátvorke neuviedol, ktoré nasledujúce ustanovenia po § 13 ods. 1
považuje za ustanovené inak. V prípade vymeriavacieho základu, ktorým sú všetky príjmy zamestnanca
taxatívne ustanovené v § 13 ods. 1 až 4 (ďalej len zdaniteľné príjmy) by logicky mali byť také príjmy v
ustanoveniach nasledujúcich po § 13 ods. 1, ktoré ustanovujú inak výnimku zo zásady, že vymeriavacími
základmi sú všetky zdaniteľné príjmy. Práve § 16 ods. 8 písm. a) a d) zák. č. 580/2004 Z.z. je takýmto
ustanovením zákona, ktoré ustanovilo, že vymeriavacím základom za kalendárny mesiac nie sú všetky
zdaniteľné príjmy zamestnanca podľa § 13 ods. 1 až 4 ale zdaniteľné príjmy maximálne do výšky
trojnásobku priemernej mesačnej mzdy platnej v roku 2008 (kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza
rozhodujúcemu obdobiu), t. j. do výšky 2.169,09 €. Ak z ust. § 19 ods. 1 písm. a) 3. bod zák. č. 580/2004
Z.z. vyplýva, že do ročného zúčtovania poistného vstupujú príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4, potom aj s
dôsledkom, že inak t. j. trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy je ustanovený vymeriavací základ za
príslušný kalendárny mesiac, z ktorého sa vypočíta, platí a odvádza aj preddavok poistného za príslušný
kalendárny mesiac; a ak je ustanovený ako maximálny a konštatuje sa, že preddavok bol odvedený
správnej výške, potom by sa zásada spravodlivého konania mala prejaviť v ročnom zúčtovaní, t. j. v
súčte príjmov podľa § 13 ods. 1 až 4, ktoré sú za kalendárny mesiac limitované trojnásobkom priemernej
mesačnej mzdy.



23. Uviedla, že žalovaný na základe jej odvolania síce doplnil chýbajúce vymeriavacie základy/
príjmy jednotlivo u každého z troch zamestnávateľov za každý kalendárny mesiac, avšak neuviedol
výšku preddavku poistného prislúchajúceho k príslušnému príjmu/vymeriavaciemu základu za každý
kalendárny mesiac rozhodujúceho obdobia 2010 aby sa tak zistilo, kde vznikol prípadný nedoplatok;
uviedol len nepreskúmateľný úhrn preddavkov u každého z troch zamestnávateľov jednotlivo. Podľa jej
názoru napadnutému rozhodnutiu absentuje odôvodnenie zúčtovania pohľadávok a záväzkov za mesiac
september 2010, v ktorom bola súčasne zamestnancom dvoch zamestnávateľov a súčet oboch príjmov
bol 6.660,62 €, pričom maximálny vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ ako platiteľ poistného aj
za zamestnanca bol oprávnený vypočítať a odviesť preddavok vo výške 86,76 za zamestnanca/216,90 €
za zamestnávateľa, bol vo výške 2.169,09 €. Naviac bol zaplatený preddavok z príjmu vo výške 1.068,00
€ na Slovenskej zdravotníckej univerzite vo výške 42,72 za zamestnanca/106,80 € za zamestnávateľa.

24. Poukázala tiež, že žalovaný ako odvolací orgán verejnej správy suploval nedostatočné odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré mali
podporiť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.

25. Žalobkyňa podaním zo 17.10.2017 vo vzťahu k nedoplatku poistného na povinné verejné zdravotné
poistenie z RZP za rok 2010 vo výške 162,30 € uplatnila námietku premlčania s poukazom na ust. §
21 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 podľa ktorého „Právo zdravotnej
poisťovne uplatniť nárok na poistné (§17 ods. 7, § 18 a § 19 ods. 11) a nárok na úhradu za zdravotnú
starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady
za zdravotnú starostlivosť.“ Podľa jej názoru premlčacia lehota začala plynúť po uplynutí 15 dní odo dňa
doručenia výkazu nedoplatkov, resp. márneho uplynutia lehoty na podanie námietok, keďže na ročné
zúčtovanie poistného za rok 2010 sa vzťahovali predpisy účinné do 31.12.2010, t. j. dňom 30.11.2011.
Zdravotná poisťovňa nevydala nový výkaz nedoplatkov, pretože jej to neumožňuje zákon č. 580/2004
Z.z.; jej právo uplatniť svoj nárok sa premlčalo 30.11.2016.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.09.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že sa pridržiava napadnutého rozhodnutia č. PV 301/02836/2014/R zo dňa 17.07.2015,
pretože v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne žalobkyni vysvetlil ako sa
vysporiadal so všetkými jej tvrdeniami uvádzanými v odvolaní proti platobnému výmeru. Žalovaný taktiež
podrobne špecifikoval výpočet výsledku ročného zúčtovania poistného za rok 2010. Ku kompetencii
pobočky žalovaného v Trenčíne vydávať platobné výmery žalovaný poukázal na smernicu č. 13/3/2010
Organizačný poriadok s účinnosťou od 01.01.2012. Poukázal, že rozhodnutie je po právnej, skutkovej,
ako i formálnej stránke správne, je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, je vydané
na to príslušným orgánom, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahuje predpísané
náležitosti.

IV.
Právne posúdenie

27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

29. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom



postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, poistenec je
povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného za predchádzajúci kalendárny rok a podať ho v príslušnej
zdravotnej poisťovni do konca marca nasledujúceho kalendárneho roka.

32. Podľa § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, platiteľ poistného je
povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka,
v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné
zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety
neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 eurá. Ustanovenia § 15 ods. 2
a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok.

33. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2011, ak je výsledkom ročného
zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov podľa § 17a a zašle ho
v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná
osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem
údajov uvedených v § 17a aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného
podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku.

34. Podľa § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2011, proti výsledku ročného
zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 môže platiteľ poistného alebo poistenec
do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania
poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec
do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a.

35. Podľa § 17a ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení účinnom ku dňu
vydaniu výkazu nedoplatkov, t.j. do 30.06.2012, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce
z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi
poistného výkazom nedoplatkov.
Podľa ods. 4, proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15
dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v
námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada.
Podľa ods. 5, výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie
námietok podľa odseku 4.
Podľa ods. 6, ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými
dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich
doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného
a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného
výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.
Podľa ods. 7, ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá
nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci.
Podľa ods. 9, na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.

36. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. platného a účinného ku dňu podania návrhu na vydanie
platobného výmeru, t.j. do 31.12.2016, právo zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné (§ 17 ods.
8, § 18 a § 19 ods. 15) a nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť (§ 9 ods. 7) sa premlčí uplynutím
piatich rokov odo dňa splatnosti poistného alebo úhrady za zdravotnú starostlivosť.



37. Podľa § 17 ods. 8 zák. č. 580/2004 Z.z., ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné
riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo
výkazom nedoplatkov podľa § 17a.

38. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z., úrad vykonáva dohľad nad
verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky
vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

39. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného
zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa ods. 3, nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť
podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo
elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad.
Podľa ods. 4, konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje
pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo
miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku
voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o
fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak
je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje.
Podľa ods. 5, úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer
sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu.
Podľa ods. 6, o návrhu podľa odseku 4 je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
Podľa ods. 8, proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne
zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.

40. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po nariadení pojednávania dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

41. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či postup, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a či vydané rozhodnutia obsahovali
zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené.

42. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania poistného
žalobkyne za rok 2010 bol nedoplatok. Zákon č. 580/2004 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 11, na ktoré
sa žalovaný vo vydaných rozhodnutiach odvoláva uvádza, že platiteľ poistného je povinný odviesť
nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné
zúčtovanie poistného vykonalo. Žalobkyňa nedoplatok z RZP 2010 do 30.06.2011 neuhradila. Zákon č.
580/2004 Z.z. zdravotnej poisťovni nedáva možnosť, ale v ust. § 19 ods. 9 zdravotnej poisťovni ukladá
povinnosť vydať výkaz nedoplatkov podľa § 17a. Zároveň určuje povinné náležitosti výkazu nedoplatkov
z ročného zúčtovania poistného a poistencovi dáva právo podať proti výsledku ročného zúčtovania
uvedenému vo výkaze nedoplatkov odôvodnené námietky (§ 19 ods. 12).

43. Podľa obsahu spisu výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne č. 1102142436 zo dňa 07.11.2011 spolu
s oznámením o neakceptovaní námietok bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 187/2012-38
zo dňa 13.11.2012 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 10Sžso/12/2013 zo dňa 09.04.2013 zrušený a
vec bola vrátená zdravotnej poisťovni na ďalšie konanie, nový výkaz nedoplatkov zdravotná poisťovňa
nevydala a obrátila sa priamo na pobočku žalovaného s návrhom na vydanie platobného výmeru.
Žalovaný návrhu vyhovel a zaviazal žalobkyňu zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného
zúčtovania poistného za rok 2010, hoci vydaniu platobného výmeru nepredchádzal výkaz nedoplatkov
zdravotnej poisťovne, proti ktorému by mohla žalobkyňa podať námietky.



44. Súd je toho názoru, že po zrušení výkazu nedoplatkov č. 1102142436 absentoval základný procesný
predpoklad pre začatie konania u žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky a z tohto pohľadu
bol návrh zdravotnej poisťovne predčasný. Vydaním platobného výmeru bez predchádzajúcej existencie
výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 bola žalobkyňa ukrátená na svojich
právach uplatniť svoje námietky voči zdravotnej poisťovni. V prípade, že výsledkom ročného zúčtovania
je nedoplatok, nemôže sa zdravotná poisťovňa podľa zákona obrátiť s návrhom na vydanie platobného
výmeru na žalovaného bez toho, aby vydala nový výkaz nedoplatkov a umožnila poistencovi podať
proti nemu námietky. Na rozdiel od neodvedených preddavkov na poistné, ktoré si príslušná zdravotná
poisťovňa môže uplatniť priamo na úrade, alebo výkazom nedoplatkov (§ 17 ods. 7 zákona č. 580/2004
Z.z.), nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy vykázať vo forme
výkazu nedoplatkov.

45. Súd nemohol súhlasiť ani s názorom žalovaného, že zrušením výkazu nedoplatkov č. 1102142436
nezanikol nedoplatok žalobkyne z ročného zúčtovania poistného za rok 2010 a poisťovňa si ho len
uplatnila iným spôsobom, v zmysle § 77a zákona č. 581/2004. Ak by zdravotná poisťovňa mohla uplatniť
svoj návrh na vydanie platobného výmeru na úrade bez vydania výkazu nedoplatkov, právna úprava v
zmysle zák. č. 580/2004 Z.z. by stratila opodstatnenie.

46. Podľa názoru súdu je vydanie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného, proti ktorému
podal poistenec vecné námietky, podmienkou pre ďalší procesný postup zdravotnej poisťovne na
vymoženie pohľadávky v konaní pred žalovaným.

47. Pokiaľ ide o namietanú zmenu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, je
súd toho názoru, že predmetná zmena časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím
žalovaného v odvolacom konaní sa nemohla dotknúť práv žalobkyne, pretože záväzným a materiálne
vykonateľným je len výrok rozhodnutia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pokiaľ sa odvolací
orgán nestotožní s niektorými časťami odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré inak ako vecne
správne potvrdzuje, nič mu nebráni nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia napraviť v
odôvodnení rozhodnutia o odvolaní, keď odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni.
Podľa názoru súdu žalovaný v žiadnom prípade nemohol porušiť zmysel dvojinštančnosti konania.

48. Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že v rámci ročného zúčtovania poistného sa nestačí
zaoberať len príjmami, ktoré boli vyplatené vo vyššej výške ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy,
ale v záujme zachovania právnej istoty účastníkov a preskúmateľnosti postupu a rozhodnutia správneho
orgánu je potrebné uviesť aj rozpis vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace, s údajom
o výške nedoplatkov za jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený, čo
napokon platná právna úprava vyžaduje ako náležitosť výkazu nedoplatkov (§ 17a ods. 1 písm. e/ zákona
č. 580/2004 Z.z.).

49. Súd však nemohol súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že ak bol vymeriavací základ za príslušný
kalendárny mesiac limitovaný trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy a preddavok poistného bol
uhradený vo výške 4% z tejto limitovanej maximálnej výšky vymeriavacieho základu, potom za
príslušný kalendárny mesiac nemôže vzniknúť žiadny nedoplatok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia správne uviedol, že preddavky na poistné sú určené na zabezpečenie ročného poistného,
ktoré sa vyčísluje na základe ročného zúčtovania, pričom každý poistenec platí poistné zo svojich
skutočných príjmov/vymeriavacích základov v rozhodujúcom období (§ 13 ods. 1 zákona č. 580/2004
Z.z.). Nedoplatok alebo preplatok na poistnom z ročného zúčtovania je potom vypočítaný ako rozdiel
uhradených preddavkov a poistného z výsledného (upraveného) vymeriavacieho základu zamestnanca.
Každý poistenec teda zaplatí poistné zo svojich skutočných príjmov, ktorých horná hranica (maximálny
ročný vymeriavací základ) je ohraničená zákonom (§ 13 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z.).

50. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, mohol sa súd len stotožniť so žalobkyňou v tom, že správne orgány oboch stupňov nedodržali
zákonom stanovené lehoty, ktoré určuje Správny poriadok jednak prvostupňovému správnemu orgánu
na predloženie odvolania spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu (§ 57 ods. 2 Správneho
poriadku), a tiež žalovanému ako odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o predloženom odvolaní (§
77a ods. 8 zák. č. 581/2004 Z.z.). Na druhej strane je však potrebné upozorniť na to, že nejde
o lehoty prepadné, s ktorých márnym uplynutím by zákon spájal konkrétne právne následky, napr.



zánik oprávnenia správneho orgánu vo veci rozhodnúť, prípadne vykonať nejaký úkon. Nedodržanie
zákonných lehôt určujúcich procesný postup správnych orgánov je nutné považovať za nedostatok v ich
postupe, ktorý však nemohol mať sám osebe za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Okrem
toho odstránenia nečinnosti správneho orgánu sa môže účastník domáhať na to určenými nástrojmi,
jednak v rámci správneho konania (§ 50 Správneho poriadku), alebo aj na správnom súde návrhom proti
nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 242 SSP).

51. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne týkajúcej sa vecnej a miestnej príslušnosti pobočky
žalovaného v Trenčíne vydávať platobné výmery, a to s poukazom na smernicu č. 13/3/2010
Organizačný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2012, v zmysle ktorého konania vo veci
vydávania rozhodnutia platobným výmerom sú v kompetencii úradu, pobočky Trenčín.

52. S námietkou žalobkyne týkajúcej sa premlčania práva zdravotnej poisťovne uplatniť si svoj nárok, sa
súd nezaoberal, pretože žalobkyňa mohla rozšíriť žalobné dôvody v zmysle ust. § 183 SSP len v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného. Žalobkyni bolo rozhodnutie oznámené dňa
30.07.2015 a žalobkyňa námietku premlčania uplatnila na súde podaním doručeným dňa 18.10.2017.

53. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že nakoľko
žalovaný v konaní vychádzal z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo
potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP v
spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym
názorom súdu viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

54. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na jej vecný úspech v konaní.
Podľa ust. § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.