Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/1/2016 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2016, sp. zn. 3CoKR/1/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:2110215858.2 Krajský súd Bratislava | 3CoKR/1/2016 | ECLI:SK:KSBA:2016:2110215858.2 | 2016-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Konkurz Citované ustanovenia: ZKR, predpis č. 665/2005 Z. z., OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13128f61-b308-4fc4-b2bf-b84559806cbd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:2110215858.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110215858
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:2110215858.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v konkurznej veci úpadcu: T-GUM Hnúšťa, s.r.o., Priemyselná č. 1/4409, 917 01
Trnava, IČO: 35 785 675, s ustanoveným správcom majetku úpadcu: JUDr. Lea Gubová, Hornopotočná
č. 16, 917 01 Trnava, značka správcu: S 1269, o odvolaní veriteľa: Bibby Factoring Slovakia, a.s.,
Prievozská č. 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 36 700 495, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.
25K/27/2010-2765 zo dňa 26.10.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 25K/27/2010-2765 zo dňa 26.10.2015,
v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd I.) podľa § 102 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) zrušil konkurz
na majetok úpadcu pre nedostatok majetku s tým odôvodnením, že mal za preukázané, že v konkurznej
veci úpadcu došlo k rozsiahlemu speňažovaniu majetku úpadcu, avšak aj ku vzniku pohľadávok proti
podstate, ktoré sú vyššie ako výťažok zo speňaženia majetku úpadcu (výťažok predstavuje sumu
652.450,59 Eur, pohľadávky proti podstate sumu 697.526,44 Eur + odmena správcu 71.651,2490 Eur
+ 10.056,- Eur na likvidáciu odpadu + bankové poplatky cca vo výške 150,- Eur). Vychádzal z toho,
že v priebehu konkurzu došlo k čiastočnej úhrade pohľadávok proti podstate vo výške 93.948,420
Eur a zostatok neuspokojených pohľadávok do konca marca 2015 bol vo výške 603.578,02 Eur, bez
započítania odmeny pre správcu vo výške 71.651,2490 Eur, bankových poplatkov v odhadovanej
sume 150,- Eur a iných nákladov spočívajúcich na likvidáciu odpadu v odhadovanej sume do 12.000,-
Eur. Dňa 30.03.2015 a dňa 31.03.2015 správca uhradil pohľadávky proti podstate v celkovej výške
473.900,92 Eur s pripočítaním sumy vo výške 10.056,- Eur predstavujúcej pohľadávku za likvidáciu
odpadu z dôvodu ochrany životného prostredia a všeobecnej bezpečnosti. S poukazom na uvedené
zostatok neuspokojených pohľadávok predstavuje sumu vo výške 129.677,10 Eur bez započítania
odmeny správcu v sume 71.652,2490 Eur a rezervy vo výške 2.801,171 Eur, ktorá predstavuje rezervu
pre prípad vzniku mimoriadnych udalostí, ktoré by si mohli vyžiadať mimoriadne výdavky úpadcu. V
prípade nepoužitia rezervy bude táto použitá na zaplatenie ďalšej splatnej a nezaplatenej pohľadávky
proti podstate v poradí poľa návrhu. Z uvedeného mal za zrejmé, že majetok úpadcu nepostačuje ani
na úhradu pohľadávok proti podstate, a to ani v prípade, že by súd správcovi nepriznal odmenu za
speňaženie majetku úpadcu. II.) Správcovi priznal odmenu z výťažku, opierajúc sa o § 23 ods. 2 a § 13
Vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška“), vo výške
71.651,2490 Eur, nakoľko v priebehu konania bolo realizované speňažovanie majetku. Konkurzný súd
mal za to, že správca pri výpočte odmeny postupoval správne, keď aplikoval vyhlášku v znení účinnom
od 01.01.2012 a neznížil v danej veci základ pre výpočet odmeny správcu o pohľadávky proti podstate.
Konštatoval, že vyčíslená odmena správcu korešponduje so zákonnými ustanoveniami, pričom bola v
priznanej výške schválená veriteľským výborom a zabezpečeným veriteľom Ministerstvom hospodárstva
SR, ako i fakt, že žiadny z veriteľov pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní v zmysle § 28 a



nasl. ZKR ani veriteľov pohľadávok proti podstate, priznanie a zaplatenie odmeny správcovi nenamietal.
III.) Správcovi náhradu hotových výdavkov nepriznal, nakoľko si správca nárok na náhradu výdavkov
neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu v jeho I.) a II.) výroku podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľ identifikovaný
v záhlaví tohto uznesenia, ktorý v jeho dôvodoch uviedol, že - správca nesprávne evidoval zoznam
pohľadávok proti podstate a neviedol, v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, evidenciu pohľadávok
proti podstate, osobitne tak pre všeobecnú podstatu, ako aj osobitne pre každú oddelenú podstatu;
- správca nezostavil riadne po speňažení majetku patriaceho do oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa Bibby Factoring Slovakia, a.s., v zmysle § 94 a nasl. ZKR návrh rozvrhu pre oddelenú
podstatu tohto zabezpečeného veriteľa; - Okresný súd Trnava do dnešného dňa nerozhodol o
podaných námietkach odvolateľa zo dňa 02.07.2014. Na základe uvedeného sa odvolateľ domnieval,
že napadnuté uznesenie v I. výrokovej časti je nesprávne a nezákonné, nie sú splnené podmienky pre
zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. Na základe riadneho prepočítania a priradenia pohľadávok
proti oddelenej podstate vznikne odvolateľovi nárok na výťažok zo speňaženej sumy 282.299,62 Eur.
Z uvedeného výťažku možno uznať ako pohľadávky proti oddelenej podstate: - daň z nehnuteľnosti,
- náklady správy (vykurovanie, stráženie, poistenie), náklady speňažovania (inzercia, náklady dražby,
odmena dražobníka, náklady s prepisom majetku na nového nadobúdateľa), - odmena správcu
(paušálna, podielová odmena z výťažku určeného pre oddeleného veriteľa), - pohľadávky proti podstate
v pomernej časti u tých pohľadávok proti podstate, ktoré vznikli v súvislosti s viacerými súpisovými
zložkami majetku a u tých pohľadávok proti podstate, u ktorých nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou
súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla. Z toho usudzoval, že nie sú splnené
podmienky pre zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku. V tomto smere odvolateľ upozornil na to,
že správca v konkurznom konaní nepripravil a nepredložil odvolateľovi, ako oddelenému veriteľovi,
postupom podľa § 94 a § 97 ZKR návrh rozvrhu výťažku týkajúci sa majetku tvoriaceho jeho oddelenú
podstatu.

K II. výroku uznesenia konkurzného súdu odvolateľ uviedol, že základom pre výpočet tejto odmeny
je suma výťažku, znížená o sumu priradených pohľadávok proti podstate. Správca úpadcu v návrhu
síce pohľadávky proti podstate k jednotlivým súpisovým zložkám majetku priradil, avšak vzhľadom na
skutočnosť, že celkové sumy priradených pohľadávok proti podstate v každom jednom prípade prevyšujú
hodnotu príslušných výťažkov zo speňaženia majetku úpadcu, je zrejmé, že správca základ, t. j. sumu
jednotlivých výťažkov, v rozpore s § 13 vyhlášky, o priradené pohľadávky proti podstate, neponížil.
Nakoľko suma všetkých pohľadávok proti podstate prevyšuje sumu každého výťažku z jednotlivých
súpisových zložiek, domnieval sa, že správca úpadcu na základe predloženého návrhu konečného
rozvrhu výťažku zo dňa 19.06.2014 nárok na odmenu z výťažku nemá.

K odvolaniu veriteľa Bibby Factoring Slovakia, a.s., sa vyjadril správca v tom smere, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vecne správne. Uviedol, že niet sporu o tom, že výťažok nepostačuje ani na úhradu
pohľadávok proti podstate a je teda naplnený zákonný dôvod pre nevyhnutné zrušenie konkurzu na
majetok úpadcu pre jeho nedostatok. K výhradám ohľadne odmeny správcu uviedol, že prvostupňový
súd použil, v zmysle pokynu odvolacieho súdu, na výpočet odmeny správcu znenie vyhlášky účinnej
od 01.01.2012, podľa ktorého pre výpočet odmeny správcu nie je potrebné znížiť základ pre výpočet
odmeny správcu o pohľadávky proti podstate. Z platného znenia § 23 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že
ZKR ustanovuje právo správcu na odmenu z výťažku aj v prípade, ak výťažok nepostačuje na úhradu
pohľadávok proti podstate. Ostatne uviedol, že veriteľ rozporuje nárok správcu na odmenu, pričom
samotné priznanie a vyplatenie odmeny správcovi nemá vplyv na rozsah uspokojenia pohľadávok tohto
veriteľa v konkurznom konaní. Veriteľ nevyčíslil, ktorá časť odmeny správcu je podľa neho vypočítaná
nesprávne a ak by aj nárok na odmenu správcovi nebol priznaný, suma výťažku pripadajúca na odmenu
správcu by bola použitá na úhradu ďalších, v poradí splatných, pohľadávok proti podstate, ktoré neboli
uspokojené, pričom výťažok by ani v uvedenom prípade nepostačoval na úhradu všetkých pohľadávok
proti podstate a naďalej by boli splnené podmienky pre zrušenie konkurzu podľa § 102 ods. 1 ZKR.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v intenciách §
212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie
veriteľa dôvodné nie je.



Zo spisového materiálu je zrejmé, že uznesením č. k. 25K/27/2010-578 zo dňa 05.08.2010, zverejneným
v Obchodnom vestníku dňa 16.08.2010, právoplatným dňa 17.08.2010, konkurzný súd začal konkurzné
konanie na majetok dlžníka.

Uznesením č. k. 25K/27/2010-580 zo dňa 18.08.2010 konkurzný súd na majetok dlžníka vyhlásil konkurz
a do funkcie správcu ustanovil Ing. Mariána Jelinka, ktorému bola uznesením č. k. 25K/27/2010-596
zo dňa 16.09.2010 poukázaná nespotrebovaná časť preddavku na úhradu odmeny a výdavkov
predbežného správcu vo výške 1.659,70 Eur. Následne uznesením č. k. 25K/27/2010-1720 zo dňa
19.11.2010 bola správcovi priznaná paušálna odmena vo výške 6.638,78 Eura za výkon funkcie do
konania prvej schôdze veriteľov. Dňa 03.11.2012 bol uznesením pod č. k. 25K/27/2010-2297 Ing. Jelinek
z funkcie správcu odvolaný a do funkcie správcu bol ustanovený ako správca JUDr. Lea Gubová.

Správca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 120/2014 dňa 25.06.2014 návrh konečného rozvrhu výťažku
(ďalej len „ návrh“), z ktorého vyplynulo, že celkový výťažok zo speňaženia majetku zaradeného
do všeobecnej podstaty a troch oddelených podstát predstavuje sumu 652.450,59 Eur. Výťažok zo
speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty činí sumu 270.192,89 Eur, pohľadávky
proti podstate priradené k všeobecnej podstate predstavujú sumu 288.859,70 Eur + 32.486,66 Eur.
Celkové pohľadávky proti podstate činia sumu 697.526,44 Eur + 71.651,25 Eur (odmena správcu).
Návrh určuje, v akom rozsahu sa uspokoja doteraz nezaplatené pohľadávky proti podstate, pričom
veriteľom pohľadávok proti podstate pripadá na uspokojenie zatiaľ neuspokojených pohľadávok proti
podstate 473.900,92 Eur, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v návrhu. Tento návrh bol schválený
veriteľským výborom (Slovenská konsolidačná, a.s., Rimavská energetická, s.r.o. a Mesto Hnúšťa), ako
aj zabezpečeným veriteľom Ministerstvom hospodárstva SR.

Dňa 02.07.2014 vzniesol proti návrhu konečného rozvrhu výťažku námietky zabezpečený veriteľ Bibby
Factoring Slovakia, a.s., ktorých obsah bol totožný s obsahom odvolania proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č. k. 25K/27/2010-2765 zo dňa 26.10.2015, posudzovanom v tomto konaní.

Uznesením č. k. 25K/27/2010-2758 zo dňa 24.08.2015, právoplatným dňa 29.08.2015, Okresný súd
Trnava rozhodol tak, že námietky tohto zabezpečeného veriteľa proti návrhu konečného rozvrhu výťažku
zo dňa 19.06.2014, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 120/2014 dňa 25.06.2014, zamietol.
Na odôvodnenie tohto rozhodnutia konkurzný súd uviedol, že pomerné priradenie pohľadávok proti
podstate, ktoré vznikli za obdobie trvania správcu Ing. Jelinka, a ktoré majú byť zaplatené v zmysle
návrhu, považuje za správne z dôvodu, že majetok úpadcu sa v uvedenom období speňažoval ako
podnik, t. j. mal byť speňažený jedným spoločným právnym úkonom, a preto mal súd za to, že
pohľadávky proti podstate súvisia tak so všeobecnou, ako aj oddelenými podstatami. Súd nepovažoval
za účelné, podrobne sa zaoberať spôsobom priradenia pohľadávok proti podstate, ktoré podľa návrhu
nebudú uspokojované, nakoľko výťažok nepostačuje na ich uspokojenie. Tiež konštatoval, že správcom
navrhnuté uspokojenie pohľadávok proti podstate, podľa poradia ich splatnosti, je v súlade so ZKR,
ako aj so záujmami veriteľov proti podstate, veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa Ministerstva
hospodárstva SR, nakoľko všetci schválili správcom navrhnutý postup, okrem zabezpečeného veriteľa
Bibby factoring Slovakia, a.s., ktorého argumenty o tom, že priradené pohľadávky proti podstate
nesúvisia s jeho oddelenou podstatou, súd nepovažoval za správne. Súd bol toho názoru, že náklady
spojené so zamestnancami, ukončením pracovných pomerov, poskytnuté dávky z garančného fondu,
ako aj výdavky, ktoré úpadcovi vznikajú v súvislosti s predajom podniku (zabezpečovaním činností
nevyhnutých pre budúci predaj podniku úpadcu, ochrana majetku a pod.) súvisia tak so všeobecnou,
ako aj oddelenými podstatami.

Ohľadne vyčíslenej odmeny správcu, konkurzný súd považoval námietky namietateľa za nesprávne,
nakoľko pri výpočte odmeny správcu postupoval tento správne, keď aplikoval Vyhlášku MS SR č.
665/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 a základ pre výpočet odmeny neznížil o pohľadávky
proti podstate. Uvedené súd zdôvodnil tým, že prechodné ustanovenia ZKR sa nepoužijú na účinnosť
iného právneho predpisu, a tým je aj Vyhláška MS SR č. 665/2005 Z.z.. Zákonodarca určil účinnosť
novelizovaného znenia vyhlášky dňom 01.01.2012 bez toho, aby prijal prechodné ustanovenia k aplikácii
§ 13 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého sa základ pre výpočet odmeny správcu znižuje iba o náklady
speňažovania. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo nutné v konkurzných konaniach začatých pred
01.01.2012, pri rozhodovaní o odmene správcu po tomto termíne, v prípade zrušenia konkurzu podľa §
102 ods. 1 ZKR, rozhodovať podľa znenia § 13 ods. 2 vyhlášky účinného od 01.01.2012 v spojení s §



23 ods. 2 vyhlášky. Zo znenia ustanovenia § 23 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že ak bol konkurz zrušený pre
nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 zákona ) po konaní prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna
odmena podľa § 12 a odmena z výťažku podľa §§ 13 až 22, teda aj v prípade, ak výťažok nepostačuje
na úhradu pohľadávok proti podstate. Spôsob výpočtu odmeny správcu súd overil preskúmaním návrhu
konečného rozvrhu výťažku pre účely uspokojenia pohľadávok proti podstate zo dňa 19.06.2015,
priloženého CD nosiča a iných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Z uvedeného
materiálu vyplynul detailný spôsob výpočtu odmeny správcu tak, že správca priradil sumu pripadajúcu
na odmenu správcu k jednotlivým súpisovým zložkám majetku, t. j. ku každej súpisovej zložke majetku
je priradená vypočítaná suma odmeny správcu a spôsob odmeny správcu, avšak zabezpečený veriteľ,
ako i v prípade odvolania proti zrušeniu konkurzu, jednotlivé položky odmeny nerozporoval, namietal
znenie právneho predpisu, ktoré malo byť podľa neho použité na výpočet odmeny správcu.

Podľa § 102 ods. 1 ZKR, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, ak
zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne
aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a
výdavkov predbežného správcu, alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 zákona) po
konaní prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena podľa § 12 a odmena z výťažku podľa
§§ 13 až 22, iná odmena správcovi nepatrí.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že obsah odvolania proti napadnutému uzneseniu odvolateľ, ako
zabezpečený veriteľ, použil v identickej podobe aj v námietkach proti návrhu konečného rozvrhu
výťažku. Odvolanie argumentačne smerovalo k výške nároku odvolateľa, ako zabezpečeného veriteľa,
na výťažok zo speňaženej sumy, ktorý si uplatňoval vo výške 282.299,62 Eur. Bez ohľadu na výšku
nároku uplatňovaného si odvolateľom, však niet sporu o tom, že výťažok získaný speňažením majetku
úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a je teda naplnený zákonný dôvod pre
nevyhnutné zrušenie konkurzu na majetok úpadcu pre jeho nedostatok. Ostatne uplatnená výška nároku
odvolateľa, ako zabezpečeného veriteľa na výťažok zo speňaženej sumy, bola jednoznačne vyriešená v
rozhodnutí o námietkach pod č. k. 25K/27/2010-2758 zo dňa 24.08.2015, právoplatné dňa 29.08.2015.
Rovnako pri priznaní práva správcu na odmenu, odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvého
stupňa, keď aplikoval Vyhlášku MS SR č. 665/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2012 a správcovi
priznal nárok na odmenu bez toho, aby základ pre výpočet odmeny znížil o pohľadávky proti podstate.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, preto odvolací súd dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.