Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/96/2015 z 28. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2016, sp. zn. 2Co/96/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1307200351.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/96/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1307200351.2 | 2016-04-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 142 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/74671738-f750-4948-a0f5-69714f55de5b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1307200351.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/96/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307200351
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1307200351.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. L. B. bytom v Q., T. XX, zastúpený Mgr.
Pavlom Hosom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jasovská 23, proti odporkyni: Q. P., bytom v C., C.
X, zastúpená JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Búdková 12, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
č.k. 4C 501/2008-314 zo dňa 25.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 4C 501/2008-314 zo dňa 25.11.2014 uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenie v sume 491,98 Eur do troch dní od právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení Okresný súd uviedol, že rozsudkom 4C 501/2008-242 zo dňa 18.05.2011
súd konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol s tým,
že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie
a rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa 05.06.2011 sp.zn. 8Co 316/2011 rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, na základe ktorého
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Cdo 115/2013 zo dňa 27.02.2014 dovolanie
navrhovateľa odmietol a odporkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

Navrhovateľ vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 316,13 Eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal
právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Trovy konania pozostávajú
z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s § 10 ods. 8, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3, Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Výšku tarifnej hodnoty veci ustálila odporkyňa v zmysle §
10 ods. 8 uvedenej vyhlášky tarifnou hodnotou 1.000 Eur za jeden úkon právnej služby, a to vo výške
61,41 Eur. Výška trov právneho zastúpenia v sume 491,98 Eur predstavujú trovy právneho zastúpenia za
prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 28.12.2008 - 61,41 Eur + RP 6,31 Eur = 67,72 Eur, písomné podanie
na súd 14.01.2009 - 61,41 Eur + RP 6,95 Eur = 68,36 Eur, účasť na pojednávaní dňa 14.01.2009 - 61,41
Eur + RP 6,31 Eur = 68,36 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.02.2009 - 61,41 Eur + RP 6,31 Eur = 68,36
Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.06.2009 - 61,41 Eur + RP 6,31 Eur = 68,36 Eur, účasť na pojednávaní
dňa 27.04.2011 - 61,41 Eur + RP 6,31 Eur = 68,82 Eur, celkom za právne úkony bez DPH 409,98 Eur
a 20 % DPH 82,- Eur spolu 491,98 Eur. Súd nepriznal odporkyni trovy právneho zastúpenia, ktoré boli
vyčíslené v sume 492,10 Eur, pretože odporkyňa nesprávne vyčíslila trovy právneho zastúpenia, ktoré
sa týkajú režijného paušálu za rok 2009 v nesprávnej výške 6,96 Eur. A tiež boli nesprávne spočítané
sumy v bode 2. až 5. vyčíslených trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa preto odporkyni priznal
trovy právneho zastúpenia vo výške 491,98 Eur. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo
na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Odporkyňa ale v odvolacom konaní



návrh na náhradu trov konania nepodala, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O
náhrade trov konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 3 a § 167 Občianskeho súdneho
poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o trovách konania, podala odvolanie odporkyňa,
ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu a priznaním trov právneho zastúpenia vo výške 491,98 Eur a
žiadala, aby jej boli priznané trovy právneho zastúpenia v sume 924,50 Eur. V odvolaní odporkyňa
žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a navrhovateľovi uložiť povinnosť zaplatiť trovy právneho
zastúpenia vo výške 924,50 Eur. V odôvodnení poukázala na to, že rozsudkom zo dňa 18.05.2011
Okresný súd Pezinok konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil, vo zvyšnej časti návrh
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Proti rozsudku navrhovateľ
podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo
dňa 05.06.2012 sp.zn. 8Co 316/2011. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie
a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Cdo 115/2013 zo dňa 27.02.2014 dovolanie
odmietol. Odporkyňa bola v konaní úspešná, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu
trov konania voči navrhovateľovi. Odporkyňa poukázala na to, že vo veciach ochrany osobnosti podľa
Občianskeho zákonníka a vo veciach ochrany podľa predpisov o masovo-komunikačných prostriedkoch
vo veciach ochrany osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je
tarifnou hodnotou 1.000 Eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a 2.000 Eur, ak sa žiada náhrada
nemajetkovej ujmy. V danej veci navrhovateľ požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, pričom svoj návrh
zobral spať až na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol vo veci samej. Jeden úkon právnej služby podľa
§ 10 ods. 8 Vyhlášky predstavuje sumu 91,29 Eur a v danom prípade, ak odporkyňa prostredníctvom
právnej zástupkyne uviedla sumu 61,41 Eur, ide o nesprávny výpočet výšky odmeny vo veciach ochrany
osobných údajov alebo vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, nakoľko navrhovateľ
žiadal náhradu nemajetkovej ujmy. Výška trov právneho zastúpenia preto pozostáva z odmeny za právne
úkony, náhradu za cestovné výdavky a náhradu za stratu času. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa
28.12.2008 - 91,29 Eur + RP 6,31 Eur, písomné podanie na súd 14.01.2009 - 91,29 Eur + RP 6,95 Eur,
účasť na pojednávaní dňa 14.01.2009 - 91,29 Eur + RP 6,95 Eur, účasť na pojednávaní dňa 13.02.2009
- 91,29 Eur + RP 6,95 Eur, účasť na pojednávaní dňa 10.06.2009 - 91,29 Eur + RP 6,95 Eur, účasť na
pojednávaní dňa 27.04.2011 - 91,29 Eur + RP 7,41 Eur, celkom za právne úkony bez DPH 589,26 Eur,
DPH 20 % = 117,85 Eur, spolu za právne úkony vrátane DPH = 707,11 Eur. Podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl.,
na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška
neustanovuje inak. Právny zástupca použil dňa 14.01.2009, 13.02.2009, 10.06.2009, 27.04.2011 na
cesty Bratislava - Pezinok a späť súkromné motorové vozidlo K. V. X.X A. (kópia technického preukazu v
prílohe). Spotreba pohonných hmôt podľa TP - XX,XL/XXXkm, zákl. sadzba podľa zákona o cestovných
náhradách 0,183 Eur/km, cena nafty = 1,380 Eur/l. Vzdialenosť Q. - U. - Q. spolu 66 km, zákl. sadzba
66 x 0,183 = 12,08 Eur, pohonné hmoty - 66 km x XX,XL/XXXkm x 1,380 Eur = 9,65 Eur, náhrada
za cestovné za jednu cestu Q.-U.-Q. 21,73 Eur, spolu náhrada za cestovné: 86,92 Eur. Podľa § 17
ods. 1 cit. vyhl., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. 1/60-ina výpočtového základu
pre rok 2009 je vo výške 11,59 Eur. 1/60-ina výpočtového základu pre rok 2011 je vo výške 12,35 Eur
v roku 2009 Q. - U. - Q. spolu 1 hod. (2 x 30 min.), tzn. 2 x 11,59 Eur x 3 cesty = 69,54 Eur. V roku
2011 BA -U. - Q. spolu 1 hod. (2 x 30 min.), tzn. 2 x 12,35 Eur = 24,70 Eur, spolu náhradu za stratu
času: 94,24 Eur. Spolu náhrada za cestovné a stratu času bez DPH: 181,16 Eur, spolu náhrada za
cestovné a stratu času vrátane 20 % DPH: 217,39 Eur. Trovy právneho zastúpenia celkom: 924,50 Eur.
V danej veci nešlo o zložitý prípad a súd vo veci samej neuviedol, že o trovách konania rozhodne do
30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporkyňa nevyčíslila trovy správne, súd ju
ale na vyčíslenie trov nevyzval, ani jej nedoručil oznámenie o právoplatnosti rozhodnutia, teda nemohla
požadovanú náhradu trov konania upresniť a správne vyčísliť v zákonom stanovenej lehote, a preto
správne vyčíslenie trov konania uvádza v podanom odvolaní.

Proti uzneseniu podal odvolanie aj navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil, alebo aby bola určená minimálna výška tarify, a to upravená výška trov právneho
zastúpenia v zmysle podaného odvolania. Navrhovateľ nesúhlasil s povinnosťou zaplatiť odporkyni
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 491,98 Eur, pretože výška tarifnej hodnoty, ktorú odporkyňa
ustálila tarifnou hodnotou 1.000 Eur nie je v súlade s výškou hodnoty stanovenej v konaní. V priebehu



konania navrhovateľ netrval na vyplatení sumy 1.000 Eur, a tak vyčíslenie nákladov právneho zastúpenia
odporkyne je v rozpore so skutkovým stavom, a preto je výpočet trov konania nesprávny.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 25.03.2015, navrhovateľ nesúhlasil
s názorom odporkyne, že cena úkony právnej služby má byť zvýšená na sumu 91,29 Eur. Návrh
navrhovateľ zobral späť so súhlasom odporcu a nie je daný dôvod k postupu, aký vo svojom odvolaní
uvádza odporca, a preto odvolanie nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne
nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Pezinok rozsudkom sp.zn. 4C 501/2008-242
zo dňa 18.05.2011 konania v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy zastavil a vo zvyšnej časti návrh
zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím. Proti rozsudku podal
navrhovateľ odvolanie a rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo dňa 05.06.2011 sp.zn. 8Co 316/2011
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, na
základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Cdo 115/2013 zo dňa 27.02.2014
dovolanie navrhovateľa odmietol a odporkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v konaní úspech
priznal právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Trovy konania
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených v súlade s § 10 ods. 8, § 14 ods. 1, § 16 ods.
3, vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa odporkyni priznal trovy
právneho zastúpenia vo výške 491,98 Eur. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na
náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho
konania nerozhodoval a v odôvodnení rozsudku sp.zn. 8Co 316/2011 uviedol, že o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Odporkyňa ale v odvolacom konaní návrh
na náhradu trov konania nepodala, preto jej súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O náhrade
trov konania, súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 3 a § 167 Občianskeho súdneho poriadku.

Z obsahu spisu (č.l. 297) vyplýva, že odporkyňa podaním zo dňa 31.7.2012, ktoré bolo doručené súdu
prvého stupňa dňa 1.8.2012 upozornila súd, že jej a ani právnej zástupkyni nebola doručená výzva súdu
na vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia. Žiadala preto o doručenie predmetnej výzvy.

Odporkyňa v podanom odvolaní nesúhlasila s rozhodnutím súdu a priznaním trov právneho zastúpenia
vo výške 491,98 Eur a žiadala, aby jej boli priznané trovy právneho zastúpenia v sume 924,50 Eur. V
odvolaní uviedla, že v danej veci nešlo o zložitý prípad a súd vo veci samej neuviedol, že o trovách
konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odporkyňa v odvolaní
uviedla, že nevyčíslila trovy správne, súd ju ale na vyčíslenie trov nevyzval ani jej nedoručil oznámenie o
právoplatnosti rozhodnutia, teda nemohla požadovanú náhradu trov konania upresniť a správne vyčísliť
v zákonom stanovenej lehote, a preto správne vyčíslenie trov konania uvádza v podanom odvolaní.

K uvedenému tvrdeniu odporkyne, že súd ju mal vyzvať na vyčíslenie trov konania odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 151 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov
do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. Z ustanovenia
§ 151 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že tento postup je možný iba v prípade, ak sa rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí nevyhlasuje. V danom prípade však rozsudok bol vyhlásený, a preto o takýto prípad,
kedy je súd povinný vyzvať účastníka na vyčíslenie trov konania, nejde. Súd preto nebol povinný vyzvať
odporkyňu na vyčíslenie trov konania. Odporkyňa trovy konania vyčíslila podaním zo dňa 18.5.2011 (č.l.
239 spisu) a tieto trovy jej súd vo výške 491,98 Eur aj priznal. Trovy právneho zastúpenia v celkovej
sume 924,50 Eur tak, ako ich vyčíslila odporkyňa v podanom odvolaní zo dňa 8.1.2015 (č.l. 323 spisu)
neboli vyčíslené v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote troch pracovných dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. 12.6.2012, ale až podaním odvolania zo dňa 8.1.2015,
ktoré bolo súdu doručené dňa 12.1.2015, a preto odvolací súd nemohol odvolaniu odporkyne vyhovieť
a zmeniť uznesenie súdu prvého stupňa, v zmysle podaného odvolania.



Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 4 O.s.p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia
výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo
spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Ak súd rozhodne o tom, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
účastník je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od právoplatnosti (nie
vyhlásenia) rozhodnutia vo veci samej. Ak rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, sa nevyhlasuje (napr.
uznesenie o zastavení konania netreba vyhlásiť a stačí rozhodnúť aj bez pojednávania) a bol podaný
návrh na rozhodnutie o trovách, súd je povinný vyzvať účastníka konania, aby vyčíslil trovy konania do
troch pracovných dní od doručenia výzvy.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj rozhodovanie
o nároku na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy
sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a
náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na
súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy).

Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto
vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto
len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku
inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa
na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08).

Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri
poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom
(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu
(obdobne II. ÚS 56/05).

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v odbornej literatúre,
podľa ktorého aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania
„žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie



náhrady trov konania. Z už citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na to, aby sa priznala
náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov
konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať.

Odvolací súd zistil, že odporkyňa, ktorá mala plný úspech vo veci, si náhradu trov konania uplatnila vo
vyjadrení zo dňa 3.6.2011 a trovy pozostávajúce výlučne z trov právneho zastúpenia vyčíslila
podaním zo dňa 18.5.2011.

Na základe tohto vyčíslenia, ktoré je v súlade s právnym predpisom, vyhláškou č. 655/2014 Z.z. okresný
súd priznal odporkyni trovy právneho zastúpenia v sume 491,98 Eur a na ich zaplatenie zaviazal
navrhovateľa v tomto konaní, podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.