{"guid": "febf77b1-e266-416b-8188-0f3f8591cef9:274fd612-2221-492f-a7dc-81a51730acdd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2", "spisova_znacka": "7Co/320/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/320/2015 z 26. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. apríla 2016, sp. zn. 7Co/320/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2", "identifikacne_cislo": "1305210423", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2016-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-136.odsek-1", "nazov": "§ 136 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-136.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-136"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141", "nazov": "§ 141 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-141"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-136", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-141"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/274fd612-2221-492f-a7dc-81a51730acdd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/320/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1305210423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1305210423.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M.
C., C.: E. XX, XXX XX C., št. občan SR, 2/ A. C., C.: E. XX, XXX XX C., št. občianka SR, obaja
zastúpení Mgr. Martinom Paškalom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka 25, Bratislava, 3/ P.. R. Č.,
C.: Q. XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený Mgr. Petrom Bartošíkom, advokátom, so sídlom:
Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: E. B., C.: C. XX/XX, K. A., štátny občan SR,
zastúpený Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 28. januára 2015, č.k. 5C/66/2008-519, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti (v ktorej  zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo účastníkov a  zriadil  bezodplatné vecné  právo zodpovedajúce  vecnému bremenu)
p o t v r d z u j e.

Vo výroku o trovách konania priznaných navrhovateľom v 1/ až 3/ rade                          sa  zrušuje
a  v rozsahu zrušenia  sa vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom výroku  súd prvého stupňa:

- zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcelné č. X o výmere 50 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, parcela registra \"C\" evidovaná na katastrálnej mape, nachádzajúcemu sa v
katastrálnom území N., X. C. - Z..Č.. N., okres Bratislava III, zapísanom na F. Č.. XXX a prikázal ho do
výlučného vlastníctva odporcu  E. B., H.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX/XX, XXX XX K. A.,

-  zrušil podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcelné č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcela registra \"C\" evidovaná na katastrálnej mape, nachádzajúcemu sa
v katastrálnom území N., obec BA - m.č. N., okres Bratislava III, zapísanom na LV č. XXX a v zmysle
geometrického plánu vyhotoveného dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s. r. o., Repková 14, 851
10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeného dňa 18.10.2013 P.. A. Q. L., úradne
overeného P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. 2116/13 prikázal  novovytvorenú:
(a) parcelu č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria                      a
parcelu č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do výlučného vlastníctva
navrhovateľa 3/ P.. R. Č., r. Č., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvalé bytom X. XX,XXX XX C.;
(b) parcelu č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria                    a parcelu
č.  X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v podiele 1/8 do vlastníctva
navrhovateľa 1/. M. C., Q.. C., H.. X.XX.XXXX, trvalé bytom E. XX, XXX XX C. a v podiele 7/8 do



bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa 1/ M. C., Q.. C., H.. X.XX.XXXX, R. C. E. XX,                 XXX
XX C. a navrhovateľky 2/ A. C., Q. Š., H.. X.X.XXXX,  trvalé bytom E. XX, XXX XX C.;
(c) parcelu č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria                 a parcelu č.
X/XX o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, do výlučného vlastníctva odporcu
E. B., Q.. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom C. XX/XX, XXX XX K. A.;

- zriadil  bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce (i.) v práve vstupu a
prechodu pešo,  (ii.) v povinnosti umožniť vstup a prechod cez zaťažené parcely za účelom kontroly,
položenia, úpravy, opravy, výmeny, rekonštrukcie a údržby inžinierskych sietí alebo ich akejkoľvek časti
a to v rozsahu určenom geometrickým plánom vyhotoveným dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s.
r. o., Repková 14, 851 10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeným dňa 18.10.2013
P.. A. Q. L., úradne overeným P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. XXXX/XX:
(a) vecné bremeno \"in rem\" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy                 a nádvoria v prospech
každého vlastníka novovytvorených parciel: č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria a č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;
(b) vecné bremeno \"in rem\" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
č. X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy              a nádvoria v prospech každého
vlastníka novovytvorených parciel: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
a č. 8/19 o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;
(c) vecné bremeno \"in rem\" zaťažujúce novovytvorené parcely: č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, č. X/XX o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, č.
X/XX o výmere 149 m2, druh pozemku zastavané plochy                 a nádvoria a č. X/XX o výmere 149
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v prospech každého vlastníka parcely č. X o výmere
50 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria             a vlastníka novovytvorených parciel: č.
X/XX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a č. X/XX o výmere 20 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria;\"
- deklaroval, že Geomerický plán vyhotovený dňa 17.10.2013 spoločnosťou Geosfera s. r. o., Repková
14, 851 10 Bratislava, IČO: 46 468 579 - P.. B. K., autorizačne overeného dňa 18.10.2013 P.. A. Q. L.,
úradne overeného P.. F. C. dňa 28.10.2013 pod č. XXXX/XX je neoddeliteľnou súčasťou  rozsudku,

- návrh vo zvyšku zamietol,

- odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume                7
022,56 euro, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo  výške  6 267,63 euro, súdneho poplatku  vo
výške 404,93 euro, trov znaleckého dokazovania  350 euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na
účet alebo k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1/, 2/,
- odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3/ náhradu trov konania v sume                    3 906,21
euro, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia 2 868,55 euro,  súdneho poplatku 581,66 euro, náhrady
nákladov na vypracovanie Geometrického plánu č. XXXX/XX zo dňa 17.10.2013 vo výške 456 euro, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet alebo                    k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 3/.

Výrok vo veci samej právne odôvodnil § 136 ods.1,2, § 137 ods.1, § 141 ods.1,2,                  § 142 ods.1,2,3
zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Obč. zákonník“)  a skutkovo tým, že návrhom doručeným
súdu dňa 29.6.2005 sa navrhovatelia domáhali zrušenia                       a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam k parc. č. X, o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavané plochy
a nádvoria  a parc. č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, katastrálne
územie N., obec Bratislava m.č. - N., okres Bratislava III., zapísané na LV č. XXX pričom k predmetným
parcelám je evidované podielové spoluvlastníctvo a to v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXX
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (navrhovateľa 3/ P.. R. Č.), v prospech vlastníkov zapísaných
na  LV č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (E. B.),                a v prospech vlastníkov
zapísaných na LV č. XXXX (M.B. C. B. A. C.),                     o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3.
Odporca sa k návrhu a k prílohám písomne vyjadril a súhlasil  s reálnym rozdelením spoločného dvora
s tým, že k jeho domu patrí 2/4 spoločného dvora, ďalej žiadal, aby súd určil veľkosť spoluvlastníckych
podielov parc. č. X a parc. č. X nachádzajúce sa v katastrálnom území Vajnory. Podľa jeho tvrdenia



ďalší spoluvlastníci dobre vedeli, že jemu patria 2/4 - iny  spoločného dvora a  že podiely jednotlivých
spoluvlastníkov sú v katastri zle zapísané.

Súd prvého stupňa následne  za účelom vyporiadania sporných nehnuteľností reálnym rozdelením a
následným vyhotovením geometrického plánu nariadil znalecké dokazovanie znalcom odboru geodézia
a kartografia, odvetvie - geodézia a to P.. F. C., ktorý v rámci Znaleckého posudku č. XXX XXX - X/
XXXX zo dňa 5.11.2010 vypracoval 4 rôzne verzie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov reálnym rozdelením nehnuteľností, pričom v závere svojho znaleckého posudku konštatoval,
že na to, aby bolo možné rozhodovať o zrušení a rozdelení podielového spoluvlastníctva predmetných
nehnuteľností je potrebné najskôr rozhodnúť o veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov, čo sa stalo
otázkou právnou a spornou. Po vyhlásení navrhovateľov, že oni sú ochotní znášať náklady na úpravy
prechodu cez jednotlivé parcely tak, aby bol prechod umožnený povedľa parciel č. X, XX, XX B. XX t.j.
z ľavej strany ich pozemkov, odporučil rozdeliť podielové spoluvlastníctvo pozemkov parc. č. X a parc.
č. X podľa verzie č. 1 resp. verzie č. 3.

Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011  určil, že: a/ P.. M.
C., nar. X.XX.XXXX B. A. C., H.. X.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to konkrétne
parcely č. X o výmere 50 m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N.,  okres Bratislava
III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina,
b/ P.. R. Č., nar. X.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,  a to konkrétne parcely
č. X o výmere 50 m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 8 o výmere 529 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N., X. C. P.., X. N.
spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina,
c/ E. B., H.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností              a to konkrétne
parcely č. X o výmere 50 m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529
m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne Ú. N., X. C. - Z. Č. N.,  X. C.  P.., X.
N.E. spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 15Co/225/2011- 374
označený medzitýmny rozsudok potvrdil.

Následne po vykonaní a vyhodnotení dokazovania (vykonaného výsluchom navrhovateľov, odporcu,
listinnými dôkazmi Darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2006, Kúpnou zmluvou zo dňa 10.10.1996, Kúpnou
zmluvou zo dňa 5.4.1994, Dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 3.10.1994, uznesením Štátneho notárstva
Bratislava 3, v Bratislave č D 290/92, Kúpnou zmluvou zo dňa 25.9.2002, osvedčením o dedičstve
č. 22D 548/99 - 53, Dnot 126/99, Znaleckým posudkom č. 910 051 - 6/2010, listom vlastníctva č.
415, osvedčením o dedičstve 22D/548/99- 53 zo dňa 21.2.2000, Kúpnou zmluvou zo dňa 24.9.2002,
Znaleckým posudok č. 60/2002, Kúpnou zmluvou 17.6.1983, čestnými prehláseniami ako aj ďalšími
dôkazmi založenými v spise )  ustálil, že predmetné nehnuteľnosti je  možné reálne rozdeliť a prikázať ich
do vlastníctva každému spoluvlastníkovi podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Odvolávajúc sa na
znalecký posudok a aj  na výsluch znalca konštatoval, že predmetné nehnuteľností je možné rozdeliť k
čomu znalec navrhol štyri verzie deľby. Na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku bolo preukázané, že
navrhovatelia sú ochotní znášať náklady na úpravu prechodu cez jednotlivé parcely tak, aby bol prechod
umožnený povedľa parciel Č..X,XX,XX B. XX t.j. z ľavej strany ich pozemkov, a preto znalec odporučil
rozdeliť pozemky podľa prvej verzie, na základe čoho vypracoval a úradne overil geometrický plán.

Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko predmetom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sú parcely, ktoré sú reálne deliteľným predmetom spoluvlastníctva, s poukazom na
zhodné stanovisko účastníkov konania o zrušenie                                  a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam ich reálnym rozdelením na základe Geometrického
plánu zo dňa 17.10.2013 vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V súvislosti s postojom odporcu, ktorý ani s jednou  alternatívou navrhnutou znalcom na rozdelenie
pozemkov nesúhlasil (z dôvodu zriadenia vecného bremena prejazdu motorovým vozidlom cez dané
parcely a z dôvodu, že je vlastníkom studne) súd prvého stupňa poukázal na str. 8 v znaleckom posudku,
kde znalec uviedol, že ak by sa v danom prípade navrhovalo vecné bremeno práva prechodu vozidlom,
neodporúčal by spoločný dvor rozdeliť- dvor je v najužšom mieste široký len 4,5 m (pozemok je úzky,
popri domoch je pozemok užší a  prejazd motorovým vozidlom cez dané pozemky nie je možný).
Zároveň podľa vyjadrenia navrhovateľov motorové vozidlo by neprešlo k odporcovi nakoľko dvor je



zaprataný, čo bolo  preukázané  aj  znaleckým  posudkom (str. č. 6). Z dokazovania vyplynulo, že dvor je v
prednej časti (pred domami na parc. č. X B. X) upravený ako záhradka, pri čom každý zo spoluvlastníkov
užíva časť pred svojím domom a v zadnej časti, ktorú väčšine užíva odporca je porozkladaný bez
ladu a skladu rôzny materiál. Čo sa týka studne znalec uviedol, že studňa sa nachádza z polovice na
navrhovanej parcele č. X/X B. X/XX.                   O spôsobe využitia studne sa musia navrhovatelia dohodnúť
medzi sebou. Znalec potvrdil vyjadrenia navrhovateľov 1/ až 3/, že studňa sa nachádza na hranici
pozemkov navrhovateľov. Súd prvého stupňa mal z predložených listín za preukázané, že studňa slúžila
všetkým obyvateľom spoločného dvora, má vek cca 60 rokov (Znalecký posudok zo dňa 25.5.1983,
vyhotovený  P.. Z. E.), je spoločná pre všetky tri domy a bola vybudovaná rodinami Č. B. C. za  účelom
zabezpečenia si zdroju pitnej vody. Predošlý majiteľ Prokop Orth pomocou ručnej pumpy, ktorá bola
pripojená s hore uvedenou studňou podzemným potrubím privádzal vodu a jeho rodinný dom (teraz
odporcu) bol postavený oveľa neskôr ako pôvodné domy spomínaných rodín Č. B. C..                            Z
predložených listín jednoznačne vyplýva, že predošlí majitelia nehnuteľnosti patriacej  odporcovi nemohli
byť vlastníkom studne a z toho dôvodu ani nemohli previesť vlastnícke právo studne na odporcu.   Súd
prvého stupňa poukazujúc na   § 119 ods. 2 Obč. zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu  Českej
republiky zo dňa 30. 9. 2002, sp. zn. 22 Cdo 539/2001  konštatoval, studňa nie je od pozemku oddeliteľná,
nemôže byť samostatnou vecou a nie je ani príslušenstvom pozemku a ani stavby, ale je súčasť súčasťou
vecí v tomto prípade pozemku. V danom prípade  nie je studňa vecou v právnom zmysle , preto nemôže
byť ani predmetom vlastníctva.

Súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 Obč. zákonníka zriadil vecné bremeno                       k novovzniknutej
nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti,  a to v práve vstupu a prechodu
pešo,   v povinnosti umožniť vstup a prechod cez zaťažené parcely za účelom kontroly, položenia, úpravy,
opravy, výmeny, rekonštrukcie a údržby inžinierskych sietí alebo ich akejkoľvek časti. V časti zriadenia
vecného bremena a to v práve položiť inžinierske siete, povinností zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek
hnuteľných vecí, ktoré by obmedzil alebo znemožnil užívanie vecného bremena návrh  zamietol, nakoľko
sú to práva, ktoré vznikajú z vecného bremena a nie je možné ich zriadiť pri určení vecného bremena,
alebo uložiť povinnosť, ktorá sa bude realizovať budúcnosti (položiť inžinierske siete). V tejto súvislosti
uviedol, že oprávnený z vecného bremena sa môže potom domáhať uloženia povinnosti umožniť mu
výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, resp. zdržať sa uvedeného konkrétneho rušenia výkonu
práva a odstrániť následky.

Súd prvého stupňa napokon  ako neúčelný zamietol návrh na doplnenie dokazovania navrhnuté
odporcom - výsluch svedka A. X.. K oznámeniu odporcu uvedeného v záverečnom prednese o tom, že
podal podnet na Okresnú prokuratúru na znalca                    P.. C. a zaslaní  listu na Z. C. týkajúceho
sa zle vymeraných pozemkov konštatoval, že súdny znalec podrobne vo svojom znaleckom posudku a
ako aj na pojednávaní  uviedol, že súčasný stav výmery pozemkov  sa zhoduje so zápisom v katastri
nehnuteľnosti. Námietky  týkajúce sa výmery považoval za irelevantné, pretože je vektorová katastrálna
mapa a menšie nesúhlasy oproti pozemkovo-knižnému stavu boli k tejto mape doriešené.  Súd  prvého
stupňa poukázal na to, že  znalec je predovšetkým povinný pri svojej činnosti postupovať s odbornou
starostlivosťou a dodržiavať povinnosti uložené právnymi predpismi. Kde v zmysle § 16 ods. 2 zákona
č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch                     a predkladateľoch je povinný vykonávať svoju
činnosť osobne, riadne, účelne, hospodárne, nestranne.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1, § 151 ods.8  zák.č.
99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) vychádzajúc  z hodnoty pozemkov (29.082,85 euro, resp.
876.150,- Sk), ktoré sú predmetom konania, určenej v Znaleckom posudku č. 24/2003 vyhotoveného
znalcom P.. S. E.Č. zo dňa 21.9.2003. Podľa   § 10 ods. 5 vyhlášky  č. 655/2003 Z.z.  vo veciach zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je  tarifnou hodnotou cena požadovaného podielu, t.j. 9
694,28  euro, resp. 292 050,- Sk), výška základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je 253,94 euro.

Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade pri zohľadnení § 13 ods. 2 cit. vyhlášky priznal základnú sadzbu tarifnej
odmeny zníženú  o 50% na sumu 126,97 euro za úkony: prevzatie veci dňa 21.4.2005 - režijný paušál 2
x 4,98 euro, písomné podanie na súd 29.6.2005 - režijný paušál 2x4,98 euro, doplnenie návrhu vo veci
samej na základe výzvy súdu 10.10.2005- režijný paušál 2 x 4,98 euro, písomné podanie vo veci samej
- procesné 7.6.2006 - režijný paušál               2 x 5,44 euro, porada s klientom dňa 31.5.2007 - režijný
paušál 2 x 5,91 euro, písomné podanie vo veci samej 11.6.2007- režijný paušál 2 x 5,91 euro, štúdium



spisu na Okresnom súde Bratislava III dňa 18.9.2008 - režijný paušál 2 x 6,31 euro, štúdium spisu na
Okresnom súde Pezinok dňa 16.4.2009- režijný paušál 2 x 6,95 euro, porada s klientom dňa 17.4.2009
- režijný paušál 2x 6,95 euro, zastupovanie na pojednávaní dňa 20.4.2009- režijný paušál                   2 x
6,95 euro, porada s klientom dňa 11.5.2009 - režijný paušál  2 x 6,95 euro, písomné podanie na súd dňa
15.5.2009 - režijný paušál 2 x 6,95 euro, zastupovanie na nemeritórnom pojednávaní dňa 20.7.2009 -
režijný paušál 2 x 6,95 euro, porada s klientom dňa 3.3.2010 - režijný paušál 2 x 7,21 euro, zastupovanie
na pojednávaní 27.04.2010, režijný paušál                        2 x7,21 euro, porada s klientom dňa 25.10.2010
- režijný paušál 2 x7,21 euro, porada                       s klientom dňa 10.03.2011 - režijný paušál 2  x 7,41
euro, písomné podanie na súd vyjadrenie sa k ZP 24.3.2011- režijný paušál 2 x7,41 euro, zastupovanie
na pojednávaní 24.3.2011 - režijný paušál 2 x 7,41 euro, vyjadrenie sa k odvolaniu 28.9.2011 - režijný
paušál 2 x7,41euro, odvolanie procesné dňa 11.12.2012 -  režijný paušál   2 x7,63 euro, zastupovanie na
pojednávaní 1.10.2013- režijný paušál 2 x 7,81 euro, zastupovanie na pojednávaní 29.5.2014 -  režijný
paušál 2 x 8,04 euro,  zastupovanie na pojednávaní 28.1.2015, režijný paušál 2 x 8,39 euro. Odmena
za 42 polovičných úkonov právnej služby predstavuje                 42 x 126,97 euro, právny zástupca
navrhovateľov 1/,2/ žiadal za účasť na pojednávaní odmena za 4 štvrtinové úkony právnej služby 4 x
31,74 euro, odmenu za 2 osminové úkony právnej služby 2x 15,87 euro.

Odmena za právnu službu je spolu 5 491,44 euro, režijný paušál  326,82  euro, celková výška tarifnej
odmeny zvýšená o režijný paušál predstavuje spolu 5 818,26 euro. Navrhovateľom v 1/ a 2/ rade ďalej
priznal podľa § 17 ods.1 vyhlášky  náhradu za stratu času v celkovej výške 356,254 euro a náhradu
cestovných výdavkov vo výške 93,13 euro, ďalej náhradu  za zaplatený súdny poplatok vo výške  404,93
euro a trovy znaleckého dokazovania vo výške 350 euro.

Navrhovateľovi v 3/ rade priznal náhradu  trov právneho zastúpenia  s  tarifnou hodnotou  požadovaného
podielu 9 694,28 euro  (292 050,- Sk),  s výškou základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je 253,94 euro za 10 úkonov právnej služby                     (10x 253,94euro):
prevzatie a príprava právneho zastúpenia od dňa 4.4.2007, písomné podanie na súd -návrh na vstup
účastníka konania zo dňa 7.5.2007, písomné podanie na súd- doplnenie návrhu navrhovateľa 3/ zo
dňa 7.9.2010, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 1.10.2013,písomné podanie na súd -
návrh na pripustenie zmeny petitu zo dňa 2.12.2003, zastupovanie navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa
28.1.2014,písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 28.5.2014, zastupovanie navrhovateľa 3/ na
pojednávaní dňa 29.05.2014, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 23.01.2015, zastupovanie
navrhovateľa 3/ na pojednávaní dňa 28.01.2015, režijný paušál  za rok: 2007  vo výške                5,91
euro x 2, za rok 2010  7,21 euro x 1, za rok 2013  7,81 euro x 2,  za rok 2014  8,04 euro x 3, za rok 2015
8,39 euro x 2,  celková výška tarifnej odmeny zvýšená o režijný paušál predstavuje spolu 2 614,95 euro.
Navrhovateľovi v 3/ rade ďalej priznal podľa § 17 ods.1 vyhlášky  náhradu za stratu času v celkovej
výške 161,40 euro, náhradu  za zaplatený súdny poplatok vo výške 581,66 euro a náhradu nákladov na
vypracovanie Geometrického plánu č. 2116/13 zo dňa 17.10.2013 vo výške 456 euro.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca  navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie  v celom rozsahu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie . Mal
za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy;
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. V rozhodnutí súd prvého stupňa dospel k záveru, že studňa nachádzajúca sa na pozemkoch,
ktoré sú predmetom konania nie je samostatnou vecou a súčasťou pozemku. Keďže pozemok bol podľa
názoru súdu v podielovom spoluvlastníctve  účastníkov konania,  studňa bola spoločná pre všetky
tri domy, t.j. pre všetkých účastníkov konania. V rozhodnutí bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo
účastníkov konania , časť pôvodného pozemku č.8 na ktorom sa nachádzala studňa, prikázal do
vlastníctva  navrhovateľov (spolovice sa nachádza na S. X/X B. X/XX) a bez akejkoľvek náhrady mu
odňal právo studňu užívať.  Odvolateľ nesúhlasil so skutkovým zistením súdu prvého stupňa o tom, že
dom, ktorý je v súčasnosti v jeho vlastníctve  bol vybudovaný dvadsať rokov po vybudovaní studne .
Z písomných dôkazov ním doložených (pozemno-knižnej vložky nachádzajúcej sa na čl. XXX-XXX,
dokumentu označeného ako Ď. zo dňa 26.1.1926 na čl. 123)  vyplýva, že pôvodný dom jeho právnych
predchodcov  nebol vybudovaný v roku 1943 ako uvádzajú navrhovatelia, ale pred rokom 1926 a
pred vybudovaním studne. Podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa s vlastníctvom studne dostatočne
nevysporiadal, nakoľko nevykonal dôkazy ním navrhnuté a vykonal len dôkazy navrhnuté navrhovateľmi.



Odvolateľ ďalej konštatoval, že  odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením
medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012,                   č.k. 15Co/225/2011-374
v ktorom je uvedená konštatácia , že podiel na spoločnom dvore sa viaže k nehnuteľnosti - k stavbe,
a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. Rozhodujúce pre výšku spoluvlastníckeho podielu ku spoločnému
dvoru je to, ku koľkým stavbám sa spoločný dvor viaže , koľkým slúži a aká bola dohoda vlastníkov
stavieb.  Poukazujúc na ust. §23 ods. zák.č. 182/1993 Z.z. konštatoval, že nie je možné samostatne
nakladať so spoluvlastníckym podielom k spoločnému dvoru bez stavby, ku ktorej sa spoločný dvor
viaže, a teda nie je možné podielové spoluvlastníctvo spoločného dvora zrušiť a vyporiadať. Pokiaľ
ide o novovytvorenú parc.č. X/XX  prikázanú do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1/
a 2/ rade , súd prvého stupňa sa nevysporiadal  s tým, že po prikázaní predmetnej parcely do BSM
navrhovateľov budú ležať na predmetnom pozemku hospodárske budovy v jeho vlastníctve a založí sa
právny stav, ktorý bude potrebné vysporiadať podľa §135c Obč. zákonníka. Odporca napokon namietol
zriadenie vecného bremena , nakoľko prístupová cesta vedie  cez studňu, 2 žumpy a vodomernú šachtu,
čo znemožňuje riadne využívanie vecného bremena.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým  mu bola s použitím § 142 ods.1 O.s.p. uložená
povinnosť zaplatiť   navrhovateľom náhradu trov konania v priznanej výške odvolateľ konštatoval, že súd
prvého stupňa   sa nezaoberal účelnosťou poskytnutých služieb právnej pomoci, čiastočne pri niektorých
úkonoch právnej pomoci  neuviedol pod aké ustanovenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z.  úkony subsumoval
(napr. štúdium spisu) a naviac postupoval nezákonne, keď obom navrhovateľom 1/ a 2/ priznal náhradu
režijného paušálu. Rozhodnutie súdu mal v tejto časti za nepreskúmateľné a nevychádzajúce z platnej
právnej úpravy.

Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrili.

Navrhovateľ v 3/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne a právne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Námietku
týkajúcu sa užívania studne  nachádzajúcej sa na parcele               č.8 odporca niekoľkokrát uviedol
počas konania na súde prvého stupňa. V konaní bolo  vykonaným dokazovaním preukázané (výsledky
zhrnutia sú obsiahnuté na str. 4-6 rozsudku), že  studňu postavila rodina Č.Í. B. C. ako zdroj pitnej
vody pre svoje domy 20 rokov predtým, ako bol postavený dom odporcu. Domy všetkých účastníkov
sú v súčasnosti napojené na verejný vodovod a studňu v súčasnosti využíva len navrhovateľ v 3/
rade na zavlažovanie svojej záhrady. Tvrdenie odporcu o tom, že mu rozdelenie spoločného dvora na
základe rozsudku znemožňuje užívať studňu je potom účelové a zavádzajúce. Pokiaľ ide o argumentáciu
odporcu prirovnávajúceho spoločný dvor k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a k priľahlému
pozemku podľa § 23 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, aplikácia tohto  zákona na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k pozemku je nelogická a nesprávna. Zo Znaleckého posudku č. X/XXXX
vypracovaného znalcom P.. F. C. jednoznačne vyplýva, že spoločný dvor je možné rozdeliť na tri časti.
Na základe uvedeného dal navrhovateľ v 3/ rade vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa
18.10.2013, na základe ktorého má byť spoločný dvor rozdelený, rešpektujúc pritom veľkosť  podielov
jednotlivých spoluvlastníkov a účelné využitie veci. Argumentácia odporcu týkajúca  sa „ hospodárskych
budov„ je bezpredmetná, keďže sa jedná o drevené šopy, v ktorých má odporca uložený nepotrebný
materiál, ktoré boli postavené na spoločnom dvore bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Nejde o
stavby v právnom slova zmysle , pretože nie sú spojené so zemou pevným základom. Navrhovatelia
sú si vedomí, že vytvorenie prechodu medzi jednotlivými pozemkami si bude vyžadovať malé úpravy,
avšak sú pripravení  tieto úpravy uskutočniť. Prístupová cesta medzi jednotlivými pozemkami bude viesť
medzi studňou a stenou susedného domu, takže nebude potrebné vykonať žiadne úpravy týkajúce sa
umiestnenia alebo výšky studne. Žumpy a vodovodná šachta sú umiestnené na úrovni terénu, preto
nebude potrebné meniť ich umiestnenie. Šírka prístupovej cesty (1,2 m) zároveň umožňuje iba peší
prechod k domu a prejazd motorovými vozidlami sa nepredpokladá. Z uvedeného vyplýva, že vecné
bremeno spočívajúce v práve prechodu medzi jednotlivými pozemkami je bez problémov realizovateľné
v súlade s geometrickým plánom, ktorý tvorí prílohu rozsudku.

K  námietkam odporcu týkajúcim sa výšky  trov konania priznanej navrhovateľovi  v 3/ rade tento
konštatoval, že všetky písomné podania boli nevyhnutné na účelné uplatnenie jeho práv a prispeli k
vydaniu rozhodnutia, v ktorom sa súd stotožnil s jeho návrhom. Vo viacerých prípadoch navyše spôsobil
nutnosť predloženia písomného vyjadrenia samotný odporca. Pokiaľ  sa jedná o výhrady odporcu k



výške cestovných výdavkov konštatoval, že podľa stránky viamichelin.sk je jednosmerná vzdialenosť
medzi adresou S. X, C.  na adresu sídla Okresného súdu Pezinok 33 km a dĺžka cesty je 36 min.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie  odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie                   v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1
O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti  uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom,
ktoré v napadnutom rozhodnutí  aj náležite  odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa  § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcu považuje  odvolací súd  za potrebné  ako
prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný
odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý
zahrňuje v sebe  jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku                 a sám odvolateľ si spravidla
určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých
má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval v
rozsahu a medziach odvolacích dôvodov odporcu   obsiahnutých v podanom odvolaní , vzťahujúcich sa
na výroky súdu prvého stupňa, ktorými  zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov, zriadil
bezodplatné vecné  právo zodpovedajúce vecnému bremenu a rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľom v 1/ až 3/  rade náhradu trov konania.  Dôvodmi odvolania nebol napadnutý zamietajúci
výrok súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh v časti zriadenia vecného bremena, a to v práve položiť
inžinierske siete, povinností zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek hnuteľných vecí, ktoré by obmedzili
alebo znemožnili užívanie vecného bremena.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje                                s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa                        z
hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,  v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zrušil a
vyporiadal  podielové spoluvlastníctvo  účastníkov k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia
spôsobom v ňom zadefinovaným  a súčasne vo výroku rozhodnutia uvedeným spôsobom zriadil
bezodplatné vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu.  Keďže v odôvodnení svojho rozhodnutia
vzťahujúceho sa k uvedeným výrokom  dostatočne a vyčerpávajúco zodpovedal na  v konaní nastolené
otázky majúce podstatný právny význam pre posúdenie veci, odvolací súd osvojac si vecné a právne
dôvody rozhodnutia  súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním, využíva možnosť danú mu ust.
§ 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odporcu  (§ 212 ods.1 O.s.p.) udáva
nasledovné.

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrvával v podielovom
spoluvlastníctve,  a preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva na základe dohody
spoluvlastníkov (§ 141) alebo na základe rozhodnutia súdu. Prednosť je daná práve  dohode
spoluvlastníkov ako  základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania.
Možnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je výnimkou z
uvedenej zásady s určenou zákonnou podmienkou, že  takýto postup je odôvodnený dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. V danej veci  sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade  domáhali zrušenia a vyporiadania



podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam k parc. č. X, o výmere 50 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. X, o výmere 529 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria,
katastrálne územie N., X. C. Z..Č.. - N., X. C. P.., zapísané na LV č. XXX pričom k predmetným parcelám
je evidované podielové spoluvlastníctvo, a to v prospech vlastníkov zapísaných na LV č. XXX o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/3 (navrhovateľa 3/ P.. R. Č.), v prospech vlastníkov zapísaných na  LV č.
XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3 (E. B.),                    a v prospech vlastníkov zapísaných
na LV č. XXXX (M. C. B. A. C.),                        o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3.

Súd prvého stupňa medzitýmnym rozsudkom č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011  v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 určil, že: a/ P.. M.
C., H.. X.XX.XXXX a A. C., H.. X.X.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to konkrétne
parcely č. X o výmere 50 m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529
m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - mestská časť N.,  X.
Bratislava III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina, b/ P.. R. Č.,                         nar. X.XX.XXXX
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,  a to konkrétne parcely č. 7                   o výmere 50 m2,
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. X o výmere 529 m2,  druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - mestská časť N.,  X. C.  P.., o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/3-ina, c/ E. B., H.. XX.XX.XXXX je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a to konkrétne
parcely č. X o výmere 50 m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 8 o výmere 529
m2,  druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie N., X. C. - Z. Č. N., okres Bratislava
III., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina.

Uvedeným rozhodnutím bola odstránená odporcom namietaná spornosť výšky spoluvlastníckych
podielov účastníkov konania ku spoločnému dvoru, ktorý je v prejednávanej veci  predmetom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

K odporcom  uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.   (t. j. že  súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je                   v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré                       z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O. s. p.. Odvolací súd v prejednávanej veci
dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti
napadnutej odvolaním  nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p. alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

Odvolací súd sa zhoduje s vyhodnotením dokazovania vzťahujúceho sa k posúdeniu,  či je odporca
vlastníkom studne a či v danej veci existuje dôvod  na zriadenie vecného bremena v prospech odporcu
v súvislosti s jej užívaním. Súd prvého stupňa vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vyvodil správne
závery o tom, že  studňa, ktorá je situovaná oproti vstupným dverám do domu C. ,na hranici pozemku
p. Č.Í. B. S.. C.  v minulosti slúžila ako zdroj pitnej vody pre rodinu Č. B. C. (ktorá je v príbuzenskom
vzťahu s rodinou C.), ktoré studňu vybudovali v 20. rokoch minulého storočia a boli jej vlastníkmi .
Dom ktorého vlastníkom je odporca bol postavený neskôr na pozemku s parc. č. X.  Tvrdenia odporcu
o tom, že  z písomných dôkazov ním doložených (pozemno-knižnej vložky nachádzajúcej sa na čl.
116-118, dokumentu označeného ako Ď. zo dňa 26.1.1926 na čl.123)  vyplýva, že pôvodný dom



jeho právnych predchodcov nebol vybudovaný v roku 1943 ako uvádzajú navrhovatelia, ale pred
rokom 1926 a pred vybudovaním studne nie je možné priznať úspech. Z fotokópie z väčšej časti
dobre nečitateľných predložených dokladov - vložky 313  zapísanej v pozemkovej knihe obce Vajnory
jednoznačne nevyplýva, ktorej majetkovej podstaty (A) a ktorých vlastníkov na strane vlastníckej (B)
sa zápisy týkajú. Čitateľnejšie zápisy na týchto dokladoch sa viažu až na 40. roky minulého storočia.
Pokiaľ ide o listinu Ď. z 26.1.1926, z jej obsahu nie je možné rovnako bezpečne vyvodiť, či predmetom
rozdelenia rodičovského nehnuteľného majetku bol  dom, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve odporcu.
I v prípade, ak by bolo možné uvažovať o tom, že dom odporcu bol skutočne postavený ešte v 20-
tych rokoch minulého storočia, táto skutočnosť sama osebe nepreukazuje  vlastnícke právo odporcu k
spornej studni. V tejto súvislosti je treba dať do pozornosti odporcovi Kúpnopredajnú zmluvu z 26.5.1942,
ktorou  bola polovica domu 199/b  spoločne s polovicou dvora zapísaných vo vl. č.313 vo   Vajnoroch
odpredaná S. X. (jednému z predchádzajúcich vlastníkov domu odporcu) z obsahu ktorej nevyplýva,
že by bol predávajúci v čase uzavretia zmluvy                     (t.j. v roku 1942)  aj vlastníkom studne
(predmetom predaja studňa nebola). Poukazujúc na nepochybné zistenie o tom, že všetci účastníci  sú
v súčasnosti napojení na verejný vodovod a studňu už dlhodobo  využíva výlučne navrhovateľ v 3/ rade
na zavlažovanie svojej záhrady,  je námietka odporcu o nezriadení vecného bremena na právo studňu
využívať  nedôvodná a nie je ju možné vnímať inak, ako účelovú.  Prihliadajúc na závery týkajúce sa
nepreukázania vlastníckeho práva odporcu k studni, nie je dôvodná ani jeho ďalšia námietka  o odňatí
mu možnosti užívať studňu bez akejkoľvek náhrady.

K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že  súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (výsluchu svedka A. X.)  je treba uviesť, že obsahom práva na spravodlivý
súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu
zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté                v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces však ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov                (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). K uvedenému je treba uviesť, že
citované predpisy neustanovujú žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené a  úprava týchto záležitostí sa ponecháva na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy.
Právomoc konať o veci  ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje aj  právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy
na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.
ÚS 52/03). Posúdenie návrhu účastníkov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je teda vždy vecou konajúceho  súdu (§ 120 ods. 1,2
O.s.p.), a nie účastníkov konania.  V súvislosti s označeným dôkazným návrhom odporcu   odvolací
súd  konštatuje, že vykonanie takéhoto dokazovania pri zohľadnení skutkového stavu vyplývajúceho
z vykonaného dokazovania, sa i jemu javí ako nadbytočné, nesmerujúce k preukázaniu  okolností
podstatných  pre právne a skutkové  posúdenie  návrhu. Pokiaľ ide o spôsob vykonania dokazovania
súdom prvého stupňa,  a to čestnými vyhláseniami A. Č., Z. C. B. T. Č., súd prvého stupňa  tieto správne
vyhodnocoval ako  listinné dôkazy. Pokiaľ nepristúpil k predvolaniu uvedených osôb a nevykonal ich
výsluch priamo pred súdom,  postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniam Občianskeho súdneho
poriadku upravujúcimi spôsob vykonávania dokazovania (§ 120 a nasl. O.s.p.).

K námietke odvolateľa, že  rozsudok prvostupňového súdu  spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.  V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový



súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,
namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Odvolací súd nezohľadňuje argumentáciu odporcu o tom, že súd prvého stupňa v rozhodnutí
neakceptoval odôvodnenie medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k.
15Co/225/2011-374 v ktorom je uvedená konštatácia týkajúca sa podielu na spoločnom dvore  viažucom
sa  k nehnuteľnosti - k stavbe, a nie ku konkrétnemu vlastníkovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa vyplýva, že tento pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
účastníkov a o zriadení presne definovaného vecného bremena postupoval v súlade s príslušnou
hmotnoprávnou úpravou (§136 ods.1,2, § 137 ods.1, § 141 ods.1,2, § 142 ods.1,2,3 Obč. zákonníka).
Je nesporným faktom, že spoločný dvor predstavuje špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho
spoločnom užívaní viacerými vlastníkmi, resp. užívateľmi domov. Spoločný dvor je  však považovaný
za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho zákonníka. To znamená, že každý
spoluvlastník má podiel na spoločnej veci, v tomto prípade spoločnom dvore. Podľa § 137 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka tento podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva                   k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.  V prejednávanej veci
bola spornosť výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania ku spoločnému dvoru, ktorý je v
prejednávanej veci  predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva, odstránená  medzitýmnym
rozsudkom Okresného súdu Pezinok,  č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011  v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374, ktorý sa stal základom pri
rozdelení  spoločného dvora na tri časti , pri súčasnom rešpektovaní veľkosti podielov  jednotlivých
spoluvlastníkov  a účelné využitie veci (Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2013).

Názor prezentovaný v odôvodnení medzitýmneho rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
8.8.2012, č.k. 15Co/225/2011-374 je možné vnímať ako výklad historického chápania pojmu spoločný
dvor. V minulosti bol totiž  zastávaný názor, že spoločný dvor je neoddeliteľnou súčasťou hlavnej
veci, ktorá mala slúžiť na plnohodnotné užívanie inej nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť teda nebola
ani vo vlastníctve jednej osoby a netvorila ani reálny podiel. Bola predmetom spoluvlastníckeho
vzťahu, kde každý spoluvlastník mal ideálny podiel k spoločnému dvoru (podobne je tomu dnes pri
užívaní spoločných priestorov a spoločných častí v bytových domoch - chodba, schodisko, výťah...).
V súčasnosti je rozhodovacia prax súdov v tejto problematike  rovnaká ako pri posudzovaní ostatných
prípadov spoluvlastníctva. Teda ak sa spoluvlastníci spoločného dvora nedohodnú, môže niektorý z nich
podať návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd návrh dôkladne posúdi, najmä zápisy
v katastri nehnuteľností a vo veci rozhodne. V praxi ak je spoločný dvor, alebo jeho časť vedený ako
samostatná parcela, súd toto spoluvlastníctvo zruší a vyporiada podľa výšky podielov, poprípade zriadi
vecné bremeno podľa § 151n, §151o, §151p Obč. zákonníka,  napr. právo prechod cez pozemok, aby
sa mohol druhý sused dostať    k svojmu domu.  Na základe uvedeného nie je možné priznať úspech
právnej argumentácii odporcu odkazujúceho na ust. § 23 ods. zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, ktorý sa vecne vzťahuje len na byty a nebytové priestory (nie rodinné domy),
a teda ho nie je možné aplikovať na prípady týkajúce sa spoločného dvora medzi rodinnými domami.

Pokiaľ ide o novovytvorenú parc.č. X/XX prikázanú do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov
v 1/ a 2/ rade, nie je možné priznať úspech ani odvolacej námietke o tom, že súd prvého stupňa
sa nevysporiadal s tým, že po prikázaní predmetnej parcely do BSM navrhovateľov budú ležať na
predmetnom pozemku hospodárske budovy vo  vlastníctve odporcu a založí sa právny stav, ktorý bude
potrebné vysporiadať podľa §135c Obč. zákonníka. Citované ustanovenie upravuje právny režim v
prípade  zriadenia stavby na cudzom pozemku. Pod stavbou pre účely komentovaného ustanovenia
je treba  rozumieť nehnuteľnosť spojenú so zemou pevným základom v zmysle ust. § 119 ods.2 Obč.
zákonníka. V prejednávanom  prípade z vykonaného dokazovania  vyplýva, že odporca pod použitým
pojmom hospodárske budovy chápe drevené šopy, v ktorých má uskladnený  nepotrebný materiál, ktoré
však nie sú spojené  so zemou pevným základom. Uvedené znamená, že ich je treba posudzovať ako
hnuteľné veci, ktoré bude odporca povinný  z novovytvorenej parc. č. X/XX  odstrániť.

Vo vzťahu k výrokovej časti rozhodnutia, v ktorej súd prvého stupňa  zriadil  vecné právo zodpovedajúce
vecnému bremenu  jasne určeným spôsobom, nemá odvolací súd ani po prihliadnutí k námietkám
odporcu týkajúcim sa umiestnenia prístupovej cesty údajne  znemožňujúceho riadne využívanie vecného
bremena. Poukazuje na to, že úlohou súdu je poskytnúť ochranu právam a oprávneným záujmom



účastníkov konania tak, aby  vo vedenom spore  bolo prijaté rozhodnutie odstraňujúce spornosť medzi
účastníkmi a aby bol medzi nimi navodený stav právnej istoty. V posudzovanom prípade, ktorý sa vedie
od roku 2005 a v ktorom sa navrhovatelia v 1/ až 3/ rade aktívne snažili dosiahnuť dohodu s odporcom
ako jedným zo spoluvlastníkov, nemá odvolací súd dôvod  neakceptovať zhodu 3  ostatných podielových
spoluvlastníkov v otázke umiestnenia prístupovej cesty  k nehnuteľnostiam všetkých spoluvlastníkov.
Pokiaľ navrhovatelia v 1/ až 3/ rade v priebehu konania deklarovali i to, že sú si vedomí  potrebných
úprav súvisiacich so zriadením prístupovej cesty a sú pripravení ich uskutočniť (prístupová cesta medzi
jednotlivými pozemkami by mala viesť medzi studňou a stenou susedného domu, takže nebude potrebné
vykonať žiadne úpravy týkajúce sa umiestnenia alebo výšky studne,  žumpy a vodovodná šachta sú
umiestnené na úrovni terénu, preto nebude potrebné meniť ich umiestnenie, šírka prístupovej cesty  1,2
m zároveň umožní iba peší prechod k domu) odvolací súd nemohol na  stručnú a všeobecnú námietku
odporcu voči tejto časti rozhodnutia prihliadať.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa veci samej v časti
napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k výrokom, v ktorých súd prvého stupňa  uložil  odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
1/ a 2/ náhradu trov konania v sume  7 022,56 euro a navrhovateľovi 3/ náhradu trov konania v sume  3
906,21 euro dospel k záveru, že uvedené rozhodnutie je potrebné podľa § 221 ods.1 písm. f/, h/ O.s.p.
zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť na nové rozhodnutie.

Podľa ust. § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podstatným kritériom pri priznávaní náhrady trov konania podľa  súdom prvého stupňa správneho
citovaného ustanovenia  je  to, aby sa jednalo o trovy účelne vynaložené pri uplatňovaní práva účastníka
na súdnu ochranu. Účelnosť trov sa dá stotožniť                                    s nevyhnutnosťou alebo s právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného  práva na právnu pomoc (čl.
47 ods.2 Ústavy SR). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť  na procesné úkony nariadené
súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka
konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov
a na hotové výdavky. Za účelne vynaložené trovy konania sa považujú i trovy právneho zastúpenia,
odrážajúce právo každého účastníka na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej
veci bol zastúpený advokátom.

Právo na právne zastúpenie účastníkov advokátom bez ďalšieho neznamená aj jeho právo na náhradu
trov s tým spojených proti v konaní neúspešnému účastníkovi konania, keďže  i úspešnému účastníkovi
patrí (len) právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd
rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu trov konania  teda musí v každom konaní individuálne
posudzovať uplatnené trovy z hľadiska účelnosti ich vynaloženia.

V prejednávanej veci však  nie je možné  z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
vzťahujúceho sa k výrokom, ktorými uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ až 3/ rade
náhradu trov konania  obsahujúcu i náhradu trov právneho zastúpenia vyvodiť, či a s akým výsledkom sa
súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia zaoberal posúdením  účelnosti
priznaných  trov právneho zastúpenia  a či   a riadne zohľadňoval  odlišnosť  výšky odmeny za úkony
právnej služby  podľa ust. § 13 ods.1 a § 13 ods.2,3,4,5 vyhl.č. 655/2004 Z.z..

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výrokoch, v ktorých uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1/ až 3/ rade náhradu trov konania  podľa § 221 ods.1
písm. f/, h/, § 212 ods.3 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa                  § § 221 ods.2 O.s.p. vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konania. Úlohou súdu prvého stupňa bude opakovane o trovách predmetného
konania rozhodnúť, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu uvedeného v predošlej časti tohto



rozhodnutia (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho
konania ( § 224 ods.3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/66/2008", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:17397650-14e9-4919-88b4-955cefb737f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.120.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2017 z 23. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.120.2017.2"}, {"guid": "ussr:e33ada17-f3b9-40f5-a4b4-aebd3ebe0104", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.711.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 711/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 711/2016 z 22. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.711.2016.1"}, {"guid": "ca4c5c8d-f054-4e98-b1bd-e82846c660a8:e90bbebb-f521-4beb-97b1-762a4634b4f5", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2024:1312216637.32", "spisova_znacka": "B3-7C/207/2012", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B3-7C/207/2012 z 18. 6. 2024", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2024:1312216637.32"}]}