Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/230/2015 z 25. 4. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2016, sp. zn. 8Co/230/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1211208007.5 Krajský súd Bratislava | 8Co/230/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1211208007.5 | 2016-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov Citované ustanovenia: § 712 ods. 1 OZ, § 712 ods. 2 OZ, § 712c ods. 3 OZ, § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90a278b4-96b8-4f4f-b9e0-09518697effb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1211208007.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/230/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211208007
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211208007.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: Y. P., A. Q. P. XX, Q., proti
odporkyni: B. P., Q. P. XX, Q., zastúpenej advokátkou: JUDr. Daša Šulejová, so sídlom Fedinova 16,
Bratislava, o sprístupnenie bytu a určenie užívania miestností bytu, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. decembra 2014, č.k. 12C/44/2011-198, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
sprístupnenia 3-izbového bytu na P. E.. XX F. Q. tak, že mu odporkyňa umožní užívať detskú izbu ako
spálňu, kuchyňu a spoločne s ňou príslušenstvo bytu, ako aj vrátenia osobných vecí a písomností; a
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že odporkyňa je výlučnou
vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. U. Q. R. na P. E.. Č.. XX F. Q., ktorý bol pôvodne
v spoločnom nájme účastníkov, avšak po rozvode ich manželstva bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 17.09.2001, č.k. 17C/536/00-46, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 19.09.2002, č.k. 16Co/11/02-82, spoločný nájom bytu zrušený s tým, že výlučným nájomcom
sa stala odporkyňa a navrhovateľovi súd uložil povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení
náhradného bytu. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa navrhovateľovi zabezpečila dve bytové
náhrady vo forme náhradného bytu, ktoré však navrhovateľ odmietol s tým, že požaduje od odporkyne
zabezpečenie bytu do výlučného vlastníctva. Z výpovedí svedkýň F. B. J. R. R. mal preukázané, že
navrhovateľ už pred rozvodom manželstva zo spoločného bytu odniesol všetky svoje, ako i všetky
spoločné veci manželov, keďže v dôsledku jeho dlhov bola nariadená proti nemu exekúcia a v súčasnosti
v predmetnom byte; v ktorom nebýva a nezdržiava sa; nemá žiadne osobné veci. Po
právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 712 ods. 1,2, § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 5 ods.
4 zák. č. 189/1992 Zb.; a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko; pokiaľ ide
o návrh v časti týkajúcej sa užívania bytu; odporkyňa v konaní preukázala, že navrhovateľovi riadne
zabezpečila (poskytla) bytovú náhradu, ktorú však navrhovateľ opakovane odmietol, a preto mu právo
na bytovú náhradu i oprávnenie predmetný byt užívať zaniklo. Vo vzťahu k podanému návrhu vo zvyšnej
časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vrátenia osobných vecí a písomností, poukázal na skutočnosť,
že; ako vyplynulo z vykonaných dôkazov; ešte pred rozvodom manželstva účastníkov navrhovateľ zo
spoločného bytu všetky svoje ako i všetky spoločné veci manželov odniesol, a preto je návrh i v tejto
časti nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 150 O.s.p. a
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.



Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia podanému návrhu dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že prvostupňový súd pri
ustálení skutkového stavu veci vychádzal z nepravdivej výpovede odporkyne a svedkyne F. B., pričom
považuje za nespravodlivé, že on má bývať v nájomnom byte; ponúknutom odporkyňou; s nájomným
vo výške 400,- eur mesačne, avšak odporkyňa jeho pôvodný byt, ktorý dostal od zamestnávateľa,
nadobudla do vlastníctva za 240,- eur. Konštatoval, že bytová náhrada zabezpečená odporkyňou
nezodpovedá ustanoveniu § 712 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keď v zmysle citovaného ustanovenia
je odporkyňa povinná zabezpečiť mu byt do vlastníctva. V tejto súvislosti poukázal na to, že má 62
rokov, má zdravotné problémy, je bezdomovec bez práce, a žiada len to, na čo má podľa zákona nárok.
Vytkol tiež v tejto súvislosti prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal otázkou jeho zdravotného stavu a
dopadom rozhodnutia na jeho ďalší život.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správy potvrdiť a priznať náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľovi právo na zabezpečenie
bytovej náhrady zaniklo, keď ponúknuté náhradné byty odmietol a v predmetnom byte sa od roku 2004;
kedy ho dobrovoľne opustil a odniesol si svoje osobné veci; nezdržiava; a to napriek tomu, že zotrvala
na názore, že v danej veci neboli pre chýbajúce náležitosti podaného návrhu, splnené podmienky na
prejednanie a meritórne rozhodnutie vo veci. Zdôraznila, že súd prvého stupňa sa v konaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozsudku, nedopustil žiadneho procesného pochybenia a vec
správne posúdil aj po právnej stránke, pričom vychádza zo správne a dostatočne ustáleného skutkového
stavu veci, a preto odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Opätovne zhrnula tiež svoju argumentáciu
prednesenú už v konaní pred súdom prvého stupňa pokiaľ ide o výklad a aplikáciu hmotnoprávnej úpravy
bytových náhrad obsiahnutú v ust. § 712 ods. 1,2, § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 5 ods.
4 zák. č. 189/1992 Zb., a zopakovala, že vykonaným dokazovaním bolo v danej veci preukázané, že
navrhovateľovi právo na bytovú náhradu zaniklo, pričom v ostatnom odkázala na svoju argumentáciu
v doterajšom priebehu konania. Uplatnila tiež náhradu trov konania na súde prvého stupňa a trov
odvolacieho konania spolu vo výške 653,03 eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ako aj na posúdenie
opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzala odporkyňa na svoju obranu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.),
zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
§ 712 ods. 1,2, § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. a svoje
dôvody, pre ktoré návrhu navrhovateľa nevyhovel a nestotožnil sa s jeho tvrdeniami a argumentáciou, aj
dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi
sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok
účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať
za presvedčivé.
So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za
správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach
na ne odkazuje s tým, že tieto považuje za potrebné doplniť na zdôraznenie ich správnosti, o dôvody
poukazujúce na niektoré právne významné aspekty danej veci.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľ domáha sprístupnenia 3-izbového bytu na P. E.. XX F. Q. tak, že
mu odporkyňa umožní užívať detskú izbu ako spálňu, kuchyňu a spoločne s ňou príslušenstvo bytu, ako
aj vrátenia svojich osobných vecí a písomností.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že z vykonaného dokazovania vyplynuli
skutočnosti majúce za následok zánik práva navrhovateľa na užívanie predmetného 3-izbového bytu na
P. E.. XX F. Q.; vo výlučnom vlastníctve odporkyne; a zaniklo mu tiež právo na zabezpečenie bytovej
náhrady, resp. jeho povinnosť predmetný byt vypratať už nie je podmienená zabezpečením náhradného
bytu, a preto nebolo možné; v tejto časti; návrhu vyhovieť. Rovnako je správny záver súdu prvého stupňa



o neopodstatnenosti podaného návrhu i v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vrátenia osobných vecí a
písomností, keďže; ako vyplynulo z vykonaných dôkazov; navrhovateľ všetky svoje osobné veci odniesol
z predmetného bytu (teda z dispozície odporkyne) ešte pred rozvodom a viac sa do bytu nevrátil.
Argumentáciu navrhovateľa v podanom odvolaní, ktorý namietal, že prvostupňový súd pri ustálení
skutkového stavu veci vychádzal z nepravdivej výpovede odporkyne a svedkyne F. B., považuje odvolací
súd za nedôvodnú, keď súd prvého stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil správne (§ 132 O.s.p.) a na
ich základe správne ustálil skutkový stav veci. Osobitne odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
skutočnosť, že súd prvého stupňa správne z obsahu spisu, ani z iných vykonaných dôkazov, nezistil
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli dôvodne spochybniť vierohodnosť výpovedí odporkyne a svedkyne F.
B., a preto správne postupoval, keď na ich základe ustálil skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že bytová náhrada, ktorú mu zabezpečila odporkyňa
nezodpovedá ustanoveniu § 712 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je odporkyňa povinná
zabezpečiť mu byt do vlastníctva, táto argumentácia navrhovateľa podľa odvolacieho súdu neobstojí.
Predmetné ustanovenie totiž s bytovou náhradou v takejto forme (prevod bytu do vlastníctva) nepočíta
a povinnosť zabezpečenia takejto bytovej náhrady nevyplýva ani zo žiadneho ustanovenia zákona č.
189/1992 Zb., obsahujúceho konkretizáciu spôsobu zabezpečenia bytovej náhrady, keď podľa ust. § 5
ods. 4 citovaného zákona je bytová náhrada zabezpečená predložením písomného vyhlásenia osoby,
ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.
Napokon, pokiaľ navrhovateľ prvostupňovému súdu vytýkal, že pre účely posúdenia opodstatnenosti
podaného návrhu sa nezaoberal otázkou jeho zdravotného stavu a dôsledkami svojho rozhodnutia
na jeho ďalší život, odvolací súd poukazuje na to, že ani v prípade, ak by navrhovateľ všetky
svoje tvrdenia v tomto smere riadne preukázal, nemohli by uvedené skutočnosti privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie v preskúmavanej veci. V preskúmavanej veci sa totiž
domáhal poskytnutia ochrany jeho právu na užívanie časti predmetného bytu, ktoré zaniklo (najneskôr)
odmietnutím odporkyňou ponúknutej bytovej náhrady, a založenie (inak objektívne neexistujúceho)
práva rozhodnutím súdu iba s poukazom na existenciu mimoriadnych subjektívnych okolností
na strane účastníka konania nie je možné.
S poukazom na uvedené závery preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď
dospel k záveru, že vo veci sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je na mieste náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať, spočívajúce predovšetkým v tom, že odporca je bezdomovec, bez
akýchkoľvek príjmov, má závažné zdravotné ťažkosti, ktoré mu znemožňujú zabezpečiť si vlastným
pričinením dostatok finančných prostriedkov, z ktorých by bol objektívne schopný uhradiť navrhovateľke
náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. V neposlednom rade však odvolací súd považuje za potrebné
poukázať i na tú skutočnosť, že pôvodne boli spoločnými nájomcami predmetného bytu obaja účastníci
konania, pričom o získanie bytu do nájmu sa v prevažnej miere pričinil navrhovateľ, ktorý; na rozdiel od
odporkyne; nemá bytovú potrebu, (jednu zo základných životných potrieb) vyriešenú. Za daného stavu
potom podľa názoru odvolacieho súdu možno i od odporkyne spravodlivo požadovať, aby trovy, ktoré
jej v odvolacom konaní vznikli znášala sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.